{"guid": "435b5d8a-6e52-4b12-b827-3a1b2357c000:bff5ed3f-59c5-462e-a452-365151d89ecd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1415205707.5", "spisova_znacka": "11CoP/88/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/88/2018 z 14. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2019, sp. zn. 11CoP/88/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1415205707.5", "identifikacne_cislo": "1415205707", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2019-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bff5ed3f-59c5-462e-a452-365151d89ecd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1415205707.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1415205707.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1415205707.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/88/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205707
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415205707.5

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Z. M. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J.. T. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX A., zastúpená Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom Trenčianska 19,
821 09 Bratislava, a otec - Ing. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 6, XXX XX A., zastúpený JUDr.
Vojtechom Kubalom, advokátom so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.2017, č.k. 13P/98/2015-563, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 21.11.2017, č.k. 13P/98/2015-563 rodičom uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: B
náhradu trov konania, a to matke vo výške XXX,XX eur a otcovi vo výške XXX,XX eur.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 54 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) a vecne tým, že v priebehu konania bolo uznesením zo dňa 18.10.2016, č.k.
13P/98/2015-416 v predmetnej veci nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia,
odvetvie poradenská psychológia PhDr. V.. Z. H., ktorej bola za vypracovanie znaleckého posudku
uznesením zo dňa 18.10.2016, č.k. 13P/98/2015-416 priznaná odmena vo výške X.XXX,XX eur,
ktorá  bola  vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov, a uznesením zo dňa 21.11.2017, č.k.
13P/98/2015-560 jej bola priznaná odmena vo výške XXX,XX eur za vypracovanie vyjadrenia k sťažnosti
matky zo dňa 09.03.2017 proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2016, č.k. 13P/98/2015-416
a za účasť na pojednávaní konanom dňa 17.07.2017, ktorá bola rovnako hradená zo štátnych finančných
prostriedkov. Ustálil, že vykonanie znaleckého dokazovania bolo v záujme obidvoch rodičov a ani u
jedného z nich neboli zistené dôvody, ktoré by odôvodňovali ich oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Vzhľadom na uvedené uložil obidvom rodičom povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava IV náhradu trov konania štátu spočívajúcich v odmene znalkyne za vypracovanie znaleckého
posudku a jej účasť na pojednávaní vo výške XXX,XX eur, a to každému v jednej polovici, t.j. vo výške
XXX,XX eur a matke súčasne uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v odmene
znalkyne za vypracovanie vyjadrenia k sťažnosti matky vo výške XXX,XX eur, ktoré by inak v konaní
neboli vznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Eventuálne navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého
rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov



konania tak, že danú náhradu trov konania štátu vôbec neprizná, resp. ju zníži v súlade s jej odvolacími
námietkami. Súdu prvej inštancie vytkla, že neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm.
a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], že jej nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenia predčasne,
keď rozhodol o náhrade trov pred právoplatným skončením konania vo veci samej, a teda v štádiu
konania neumožňujúcom zohľadniť jeho skutočný výsledok. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej
inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 17.07.2017, č.k. 13P/98/2015-512, ktorý doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť, keďže proti nemu podala odvolanie. Mala za to, že výsledok daného
odvolacieho konania má zásadný vplyv na výšku náhrady trov konania, keď vo svojom odvolaní proti
uvedenému rozsudku namietala aj vady vykonaného znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k výške
náhrady trov konania, ktorú jej súd prvej inštancie uložil zaplatiť, namietala, že pri jej výpočte nebol
zohľadnený ňou uhradený preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Súdu prvej inštancie tiež vytkla,
že v napadnutom rozhodnutí jej neurčil lehotu na plnenie uloženej povinnosti. Vo svojom odvolaní
ďalej poukázala na údajnú nesprávnosť výšky odmeny priznanej znalkyni za vykonané úkony znaleckej
činnosti. Mala za to, že znalkyni bola nesprávne súbežne priznaná paušálna aj hodinovú odmena za
oboznámenie sa s obsahom spisu, ako aj odmena za vypracovanie zhrnutia obsahu spisu, ktoré nepatrí
medzi zákonné náležitosti znaleckého posudku. Zároveň namietala, že znalkyni bola priznaná odmena
za vypracovanie vyjadrenia k jej sťažnosti proti uzneseniu o priznaní znalečného, a to za 2 hodiny
štúdia iba niekoľkostranových podkladov, 2 hodiny štúdia zákonov, ktorých znalosť je predpokladom
výkonu znaleckej činnosti, a ďalšie 4 hodiny strávené spracovaním daného vyjadrenia, v ktorom
sa ani nezaoberala obsahom danej sťažnosti. Priznanie odmeny znalkyni za 2 hodiny prípravy na
pojednávanie rovnako nepovažovala za dôvodné, keďže vysvetlenie znaleckého posudku si podľa jej
názoru nevyžaduje žiadnu osobitnú prípravu.

4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a odvolanie matky vyhodnotil
ako nedôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2  CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

8. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

9. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

11. Podľa § 238 ods. 2 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od
doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,
je ním subjekt viazaný doručením.

12. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o



nároku štátu na náhradu trov konania voči obidvom rodičom, ako aj o jej výške, keď náhradu trov konania
spočívajúcich v odmene znalkyne za vypracovanie znaleckého posudku a jej účasť na pojednávaní
rozdelil medzi rodičov rovným dielom.  Rovnako súd prvej inštancie rozhodol správne o povinnosti matky
nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v odmene znalkyne za vypracovanie vyjadrenia k sťažnosti
matky proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2016, č.k. 13P/98/2015-416 s poukazom
na ust. § 54 CMP. Vzhľadom na to, že daná sťažnosť bola matkou podaná nedôvodne a súd prvej
inštancie ju z tohto dôvodu uznesením zo dňa 21.11.2017, č.k. 13P/98/2015-558 zamietol, sa odvolací
súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zavinenie za vznik uvedených trov konania pričítal
matke. S námietkou matky, podľa ktorej súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie predčasne,
odvolací súd nemohol súhlasiť. V zmysle § 58 CMP súd o nároku na náhradu trov konania a o jej
výške rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, avšak v predmetnej veci súd prvej inštancie o
trovách konania štátu nemohol rozhodnúť v rámci rozsudku, keď v čase jeho vyhlásenia ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté o odmene uplatnenej znalkyňou. S poukazom na uvedené bol postup súdu prvej
inštancie, ktorý o náhrade trov konania štátu rozhodol dodatočne samostatným uznesením, nepochybne
správny. Vo vzťahu k matkou zdôrazňovanému zásadnému vplyvu výsledku konania o jej odvolaní
proti rozsudku v predmetnej veci zo dňa 17.07.2017, č.k. 13P/98/2015-512 odvolací súd poukazuje
na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/87/2018 zo dňa 02.04.2019 zmenil výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o zverení maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a doručením rozsudku nadobudne rozhodnutie právoplatnosť, pričom
trovy znaleckého dokazovania sa vzťahujú k tejto časti výroku rozsudku. Pokiaľ matka súdu prvej
inštancie vytkla, že pri výpočte náhrady trov konania nezohľadnil ňou uhradený preddavok na trovy
znaleckého dokazovania, táto námietka nie je dôvodná. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu
zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.03.2016, č.k. 13P/98/2015-226 uložil obidvom rodičom
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, a to každému z nich vo výške 300 eur,
pričom otec zložil preddavok na účet súdu prvej inštancie dňa 18.08.2016 a matka ho dobrovoľne
neuhradila, v čoho dôsledku súd prvej inštancie danú pohľadávku voči matke previedol dňa 14.02.2017
do  Justičnej pokladnice za účelom jej vymáhania. Uznesením zo dňa 18.10.2016, č.k. 13P/98/2015-416
bola znalkyni priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške X.XXX,XX eur, z čoho
bola vyplatená suma X.XXX,XX eur zo štátnych finančných prostriedkov a suma 300 eur z otcom
zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Zo sumy X.XXX,XX eur vyplatenej znalkyni zo
štátnych finančných prostriedkov následne súd prvej inštancie po odpočítaní preddavku vymáhaného
od matky vo výške XXX eur v napadnutom rozhodnutí uložil obidvom rodičom uhradiť sumu XXX,XX
eur, a to každému z nich z jednej polovice. Z uvedeného je teda zrejmé, že preddavok matky na trovy
znaleckého dokazovania bol pri určení výšky náhrady trov konania štátu zohľadnený. Odvolací súd sa
nemohol stotožniť ani s námietkou matky týkajúcou sa neurčenia lehoty na plnenie povinnosti uloženej
napadnutým rozhodnutím. Z ust. § 234 ods. 2 CSP v spojení s § 232 ods. 3 CSP je zrejmé, že tzv.
paričná lehota, t.j. lehota na plnenie povinnosti uloženej uznesením, v prípade neurčenia dlhšej lehoty
súdom v odôvodnených prípadoch predstavuje tri dni a podľa ust. § 238 ods. 2 CSP začína plynúť
od doručenia uznesenia. S poukazom na podporné vymedzenie konkrétnej lehoty na plnenie uloženej
povinnosti v ust. § 232 ods. 3 CSP týkajúcej sa prípadov, v ktorých súd vo výroku rozhodnutia patričnú
lehotu neurčí, dospel odvolací súd k záveru o správnosti napadnutého uznesenia aj v tomto ohľade.
Ďalšími odvolacími námietkami matky, ktoré sa týkali konkrétnej výšky odmeny priznanej znalkyni za
vykonané úkony znaleckej činnosti sa odvolací súd bližšie nezaoberal, keďže o výške odmeny znalkyne
už súd prvej inštancie právoplatne rozhodol uznesením zo dňa 18.10.2016, č.k. 13P/98/2015-416 a
uznesením zo dňa 21.11.2017, č.k. 13P/98/2015-560.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v končenom rozhodnutí.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/98/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3e66094b-f8d6-4de7-9cc3-9793a9b56a8a:f2f09f50-cbd7-4311-96dc-6d5cd849df8b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116208626.1", "spisova_znacka": "11CoP/87/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/87/2018 z 14. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116208626.1"}], "citovane_v": []}