Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoSr/1/2017 z 30. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2019, sp. zn. 7CoSr/1/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1416894985.1 Krajský súd Bratislava | 7CoSr/1/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1416894985.1 | 2019-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6bb9588-c0f9-443c-beb5-bf6aa830442f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1416894985.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoSr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416894985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416894985.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobkyne: Z. Č.B.,
nar. X.XX.XXXX, bytom D.. X. Č.. XX, XXX XX X., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
so sídlom ul. Pribinova 25, 824 95 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom ul. Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.6.2017, č.k. 7Csr/1/2016-47, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Victoria Arbiter, so sídlom
Framborská 3605, 010 01 Žilina pod sp. zn. RK-PC-1640/15-EK zo dňa 29.2.2016 ( výrok I), žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok II), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v rozsahu 100% (výrok III), s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), § 19 ods. 1,2, § 21 ods.2, § 31
ods. 3, § 33 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c), g), j), § 40 ods. 1,2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu
žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobkyňa nepreukázala neoprávnené vedenie exekučného konania ani skutočnosť, že by jej mohla
vzniknúť ujma na jej právach, preto s poukazom na ust. § 40 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
návrh na odklad vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina pod sp. zn. RK-PC-1640/15-EK
zo dňa 29.2.2016, zamietol.
3. Pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie prednostne
skúmal, či žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote. Z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala dňa 2.5.2016, t.j. po uplynutí 30 dňovej lehoty
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (15.3.2016), ktorá márne uplynula dňa 16.4.2016. Po
vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Mal za
to, že základným kritériom posudzovania dojednania rozhodcovskej zmluvy bolo posúdenie, či ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a či sú v zmluvách
obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán



v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ mala možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť pred podpisom zmluvy a ako spotrebiteľ
mohla ovplyvniť zmluvu a túto neuzatvoriť resp. mala danú možnosť od nej odstúpiť do 14 kalendárnych
dní bez následkov. Bola tak v postavení, že mala na výber, či predložený návrh zmluvy podpíše, alebo
ho odmietne bez vplyvu na zmluvu o úvere. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná
na samostatnej listine, netvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere a jej uzavretie
nebolo podmienkou uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a umožňovala žalobkyni voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom. Vzhliadol aj na obsah „Žalobnej odpovede k veci
sp.zn. RK-PC-1640/15-EK zo dňa 15.1.2016“ z ktorej vyplývalo, že žalobkyňa okrem iného oznámila
rozhodcovskému súdu, že nemá možnosť uhradiť dlžnú sumu naraz a v prípade uloženia povinnosti
platiť požiadala o splátky po 10 eur mesačne. S poukazom na ustálený skutkový stav, preto súd prvej
inštancie žalobu ako podanú po zákonom stanovenej lehote a nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobkyne a vo výroku o trovách
konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d)
a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Namietala, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný už za účinnosti iného zákona, a to zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Podľa ust. § 46 ods. 1 citovaného zákona bolo možné podať žalobu v lehote troch mesiacov
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Keďže rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 15.3.2016, lehota na podanie žaloby uplynula
dňa 15.6.2016, preto záver súdu prvej inštancie o nedodržaní lehoty pre podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku považovala za nesprávny. V tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 1 ods. 4
zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno
rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.

6. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť rozhodcovskej zmluvy, keď ju vyhodnotil
ako platný právny úkon, poukazujúc na to, že bolo inými súdmi rozhodované o tom, že rozhodcovská
zmluva uzatváraná žalovaným je neplatná resp. aj neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedla, že jej
nebola daná možnosť výberu, kde sa bude riešiť spor, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský
súd alebo na všeobecný súd, podľa jej názoru bol čisto formálny.

7. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.9.2017
a uviedol, že aj v prípade ak by súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, uvedené nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil všetky
ostatné podmienky, ktorými žalobkyňa uplatňovala svoj nárok. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia,
v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa si vo vzťahu k nemu nesplnila ani len základný
nesporný záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorým je vrátenie istiny bez prihliadnutia na ostatné
príslušenstvo pohľadávky. Preto by prípadné zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavovalo výrazne
neprimeraný zásah do jeho práv a právom chránených záujmov. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj
s ďalšími námietkami žalobkyne, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, a to pokiaľ ide o
tvrdenia uvedené v žalobnej odpovedi, námietke nedostatku právomoci stáleho rozhodcovského súdu
ako aj s tvrdením žalobkyne o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.



9. Trval na tom, že závery žalobkyne o neplatnosti alebo neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy
uzatváranej ním nemajú oporu v rozhodovacej činnosti. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok
na náhradu trov konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

11. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom od 1.1.2015 do
30.6.2016, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe
žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania,
ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa
na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda
nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o
ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená
rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok
prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť
časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v
dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 
tohto zákona.

12. Podľa § 1 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v znení účinnom od 1.1.2015
do 30.6.2016, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v znení účinnom od 1.1.2015 do
30.6.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.

14. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,



e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť
rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 46 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v znení účinnom od 1.1.2015
do 30.6.2016, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku
a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

17. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 2.5.2016 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Victoria Arbiter, so
sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina pod sp.zn. RK-PC-1640/15-EK zo dňa 29.2.2016 a odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia súdneho konania. Žalobu v časti
zrušenia rozhodcovského rozsudku skutkovo vymedzila tým, že sa rozhodcovský súd nevysporiadal
s jej žalobnou odpoveďou, čím spôsobil vadu zmätočnosti jeho rozhodnutia. Poukázala na to, že
rozhodcovský súd sa nezaoberal jej námietkou o zániku žalovanej povinnosti ani nedostatkom svojej
právomoci a neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy. Mala tak za to, že sú naplnené dôvody uvedené v ust.
§ 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona o rozhodcovskom konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z
dôvodu opatrnosti namietala aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej rozporu s ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter
č.k. RK-PC-1640/15-EK odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným
bola uzavretá dňa 20.3.2014. Dňa 23.12.2015 rozhodcovský súd doručil žalobkyni Oznámenie o začatí
spotrebiteľského rozhodcovského konania a výzvu na podanie žalobnej odpovede. V žalobnej odpovedi
zo dňa 15.1.2016 žalobkyňa namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, rozpor výšky úrokov s dobrými
mravmi a výšku žalovanej sumy. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter vo veci rozhodol dňa 29.2.2016
rozsudkom č.k. RK-PC-1640/15-EK. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo žalobkyni doručené dňa
15.3.2016.

18. K námietke žalobkyne, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h / C.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.



19. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že procesným postupom súdu prvej inštancie jej bolo
znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, odvolací súd uvádza. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa
tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred
súdom. Za najzávažnejší nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je však nutné považovať
nesprávnu právnu aplikáciu právnych noriem, ktoré súd pri svojich úvahách použil, a tým logicky aj
nesprávne právne meritórne posúdil vec. Takouto vadou je postihnutý aj rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti.

20. Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť a zákonnosť
uplatnenej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie na daný
skutkový stav použil nesprávnu právnu úpravu, resp. aplikoval právnu úpravu, keď sa nevysporiadal
s existenciou osobitnej, špeciálnej právnej úpravy účinnej od 1.1.2015 (teda už v čase vyhlásenia
rozsudku) upravujúcej špeciálne spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Bolo potrebné brať do úvahy
skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa ust.
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Preto pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského
rozsudku mal súd prvej inštancie aplikovať právnu úpravu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Možno tak súhlasiť s námietkami žalobkyne, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
neaplikoval správny právny predpis. Z dôvodu nesprávnej aplikácie právnych predpisov tak súd prvej
inštancie vyvodil nesprávny záver o nedodržaní lehoty na podanie žaloby, keď vychádzal z ust. §
41 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016. V prejednávanej
veci bolo dôvodným aplikovať ust. § 46 zákona o spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch, podľa
ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Možno tak
súhlasiť s námietkami žalobkyne, že súd prvej inštancie aplikujúc na prejednávanú vec ust. zákona
o rozhodcovskom konaní dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobkyňa podala žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Pri skúmaní včasnosti
podanej žaloby bolo rozhodným, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.3.2016 a
žalobu na súd prvej inštancie žalobkyňa podala dňa 2.5.2016, t.z. v lehote troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 46 zákona o spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch).

21. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol nielen z dôvodu jej podania po zákonom
stanovenej lehote, ale aj z dôvodu nesplnenia podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
ust. zákona o rozhodcovskom konaní, bolo potrebným po ustálení včasnosti podania žaloby podrobiť
odvolaciemu prieskumu aj právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nesplneniu podmienok na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že aj v prípade, ak
by súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval správne zákon o rozhodcovskom konaní jeho
odôvodnenie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno považovať
za postačujúce. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri skúmaní
podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku skúmal len okolnosti dojednania rozhodcovskej
zmluvy a nevysporiadal sa s ostatnými námietkami žalobkyne, ktorými namietala aj porušenie rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania a skutočnosť, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ako už odvolací súd uviedol v bode 19 tohto rozhodnutia,
súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku postupovať podľa ust.
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní bol súd povinný preskúmať rozhodnutie rozhodcovského súdu tak z procesnej
ako aj hmotnej stránky a nebol viazaný skutkovými tvrdeniami žalobkyne. Zákonné ustanovenie § 40
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní totiž obsahujú odlišné zákonné dôvody, ktoré súd vyhodnocuje
v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako sú uvedené v ust. § 45 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k uvedenému bol súd prvej inštancie podľa ust.
§ 45 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, povinný okrem dôvodov uvádzaných
žalobkyňou preskúmať, aj či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c),
e) a i) až l), čo v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje. Možno tak uzavrieť, že súd prvej inštancie
skúmal dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. zákona, ktoré nemal v danom čase
rozhodovania aplikovať, a to len v obmedzenom rozsahu, a na základe nesprávnej aplikácie zákona



aj vyvodil právny záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné z hľadiska absencie
konkrétneho zákonného dôvodu, pre ktorý súd žalobu zamietol.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389
ods.1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednať a posúdiť dôvodnosť žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa ust. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a následne
riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí ( § 391 ods.2 C.s.p.),
opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,
t.zn. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa riadil pri posúdení nárokov uplatnených žalobcom.

23. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§
396 ods.3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).