Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/166/2018 z 20. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2019, sp. zn. 4Cob/166/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1418203079.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/166/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1418203079.1 | 2019-03-20 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7edb3a39-cfb5-4e14-b659-f646932af512 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1418203079.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/166/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203079
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418203079.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BBF elektro,
s.r.o., Radlinského 17/B, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 177 245, zast. JUDr. Peter Fábry, advokát,
Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: HORNEX, a.s., Agátová 4D, 841 01
Bratislava, IČO: 35 802 570, o zaplatenie 92,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/72/2018-30 zo dňa 2.7.2018, v časti výroku o
náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/72/2018-30 zo dňa
2.7.2018, v časti výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 12.6.2018, doručenou súdu
dňa 18.6.2018 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
92,16 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom faktúry č. XXXXXXXX.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 2.7.2018, žalobca pred začatím prvého pojednávania zobral
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby, dňa 28.6.2018,
čo preukázal dokladom o zaplatení, preto žalobca žiadal konanie zastaviť a zviazať žalovaného zaplatiť
mu trovy právneho zastúpenia vo výške 92,91 eur.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ust. §§ 144, 145, 146, 256 ods. 1, 262 ods. 1 a 2 zák.
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok.
V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že ku späťvzatiu návrhu došlo pred prvým
pojednávaním, z dôvodu, že žalovaný uhradil žalovanú pohľadávku po podaní žaloby, dňa 28.6.2018.
Z tohto dôvodu nebol potrebný súhlas žalovaného so zastavením konania, preto súd predmetným
uznesením zo dňa 2.7.2018 konanie zastavil. Nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania, súd rozhodol
o jeho povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v časti výroku o náhrade trov
konania, žalovaný.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia časti faktúry č. XXXXXXXX zo dňa
6.9.2013, vystavenej na čiastku 2.211,88 eur, konkrétne vo výške 92,16 eur s príslušenstvom. Napriek
tomu, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol, akú povahu má mať ním žalovaný nárok, žalovaný zastáva
názor, že ide o nárok na vrátenie zostávajúcej časti zádržného (5 % z fakturovanej ceny bez DPH), v
zmysle Zmluvy o dielo č. K. XXXX/XXXX/elektro.
Žalovaný súčasne poukázal na ustanovenie čl. V. ods. 5.7 zmluvy.



Vo veci uplatnenia nároku na zaplatenie zádržného odvolateľ - žalovaný ďalej uviedol, že akúkoľvek
zmienku o tomto nároku obdržal prvýkrát až od právneho zástupcu žalobcu vo forme oznámenia o podaní
žaloby zo dňa 12.6.2018, doručeného žalovanému 21.6.2018. Okrem tohto oznámenia žalovaný priamo
od žalobcu inú výzvu na vrátenie zádržného neobdržal, o čom informoval právneho zástupcu žalobcu e-
mailom dňa 21.6.2018. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že nárok žalobcu na zaplatenie
zádržného (ktorý je predmetom sporu v prejednávanej veci), mohol vzniknúť najskôr dňa 21.6.2018,
pričom žalovaný zaplatil žalobcom požadovanú čiastku na ním uvedený účet dňa 28.6.2018, teda v
rámci lehoty splatnosti uvedeného záväzku.
Žalovaný tiež zdôraznil, že má za to, že ani uvedené oznámenie právneho zástupcu o podaní žaloby
nespĺňalo náležitosti kvalifikovanej výzvy pre vznik nároku na zaplatenie zádržného v zmysle zmluvy
o dielo.
O skutočnosti, že okrem oznámenia právneho zástupcu o podaní žaloby, nebola žalovanému doručená
žiadna iná výzva na vrátenie zádržného, svedčí tiež fakt, že žalobca si v konaní neuplatňoval žiaden úrok
z omeškania (k omeškaniu žalovaného s plnením záväzku nedošlo), ostatné príslušenstvo pohľadávky
(trovy konania, trovy právneho zastúpenia) si však v konaní uplatňoval.

Po zaplatení zádržného (v lehote splatnosti) vzal žalobca svoju žalobu späť podaním doručeným súdu
dňa 2.7.2018. Žaloba v prejednávanej veci bola podľa žalovaného podaná predčasne, v predmetnom
čase nebol na jej podanie dôvod, keďže žalobcovi ku dňu podania žaloby nevznikol nárok na zaplatenie
žalovanej sumy (pohľadávka žalobcu nebola v čase podania žaloby splatná).
Súd sa však pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania touto otázkou vôbec nezaoberal
a podľa všetkého o tomto nároku rozhodol výlučne na základe žalobcom predložených podkladov.
Z odôvodnenia uznesenia nie je, podľa názoru žalovaného zrejmé, či a ako sa súd prvej inštancie
zaoberal dôvodnosťou žaloby, a teda na základe čoho ustálil, že zastavenie konania zavinil žalovaný.
K svojmu záveru súd došiel len na základe toho, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu po podaní žaloby,
súd nemohol objektívne zistiť, či tu bol daný hmotnoprávny dôvod na podanie žaloby, na základe ktorého
bol žalovaný v konkrétnom čase povinný plniť tak, ako to uvádza žalobca.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 629/2015 zo dňa 8.2.2017.

Žalovaný ďalej argumentoval tým, že z dôkazov nie je možné zistiť, či bola faktúra doručená žalovanému,
či a kedy nadobudla splatnosť, či bol vystavená v súlade so zmluvou o dielo. Pri absencii uvedených
skutočností a podkladov bolo povinnosťou súdu pre kvalifikované rozhodnutie vo veci, buď vyžiadať od
žalobcu doplňujúce podklady, alebo nárok žalobcu na náhradu trov nepriznať.
Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca zažaloval žalovaného na zaplatenie sumy z rovnakého
právneho titulu (vrátenie zádržného), majúceho pôvod v rovnakom právnom vzťahu (zmluva o dielo) v
siedmich rôznych konaniach na podklade siedmich faktúr, čím dosiahol to, že súčet súm prípadných
náhrad trov konania v týchto konaniach presahuje sumu možnej náhrady trov konania, ktorú by mohol
žalobca žiadať, ak by všetky sumy zažaloval iba v jednom konaní.
Takýto postup žalobcu považuje žalovaný za tendenčný a účelový, keďže z procesného hľadiska by
bolo možné a v rámci hospodárnosti vhodné a logické uplatniť tieto nároky v jednom konaní, tak, aby
sa predišlo vzniku zbytočných trov konania.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti
náhrady trov konania zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podaním zo dňa 28.2.
ekonomický riaditeľ žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zádržného na účet žalobcu, pričom
prílohou k výzve bol aj zoznam faktúr, z ktorých sa malo zádržné vyplatiť. Na základe telefonického
hovoru právneho zástupcu žalobcu a predsedu dozornej rady, ako aj e-mailových správ bola opätovne
žalovanému zaslaná výzva a žalovaný e-mailom dňa 27.6.2018 oznámil, že dlžné sumy uhradí.
Žalobca nesúhlasí so stanoviskom žalovanej strany, že k podaniu žaloby došlo predčasne a pohľadávka
žalobcu nebola splatná.

4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval písomne žalovaný, ktorý uviedol, že nikdy nerozporoval nárok žalobcu
na vrátenie zádržného za predpokladu, že sú splnené podmienky na jeho vrátenie, dohodnuté v zmluve
o dielo.



Za spornú považuje žalovaný otázku okamihu vzniku tohto nároku, ktorý je podľa dohody strán sporu
viazaný na doručenie osobitnej výzvy. Žalovaný pred začatím predmetného konania neevidoval žiadnu
výzvu na vyplatenie zádržného od žalobcu.
Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zaslal žalovanému stranu dokumentu označeného ako
„Žiadosť o uvoľnenie zádržného“, datovaného dňa 28.2.2018. Výpovedná hodnota tejto informácie
je však z pohľadu riešenia spornej otázky bezvýznamná, nakoľko samotná existencia dokumentu s
dátumom 28.2.2018, t.j. bez akéhokoľvek dokladu o tom, že dokument bol žalovanému doručovaný
(napr. potvrdenie o osobnom prevzatí, poštový podací hárok alebo aspoň e-mailová komunikácia, ktorej
prílohou mal byť daný list), nie je dôkazom, že výzva bola zaslaná žalovanému, tobôž nie, že mu bola
doručená.
Podľa žalovaného je dôležitá aj skutočnosť, že túto písomnosť žalobca nepredložil v rámci
prvostupňového konania.
Zdôraznil tiež, že je rizikom žalobcu, že žalovaný nárok nepodložil žiadnymi dôkazmi, z ktorých by
vyplývalo, že uplatnený nárok je v čase podania žaloby splatný. Bez týchto dôkazov súd o späťvzatí
žaloby a následnom zastavení konania nemohol pričítať procesné zavinenie zastavenia konania
žalovanému. Žalovaný naďalej považuje žalobu za predčasne podanú.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní
obsahu spisu, oboznámením sa s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu a
následným stanoviskom žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti II. výroku
napadnutého uznesenia je dôvodné.

6. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkaz vyhodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých
dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé
(dokázané) a ktoré naopak, nie.

Podľa ust. čl. V. ods. 5.7 zmluvy o dielo, mohol nárok na zaplatenie zádržného vzniknúť až doručením
osobitnej výzvy žalobcu na vrátenie zádržného, zaslanej po uplynutí záručnej doby.

7. V tejto súvislosti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že
žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že zaslal žalovanému výzvu na vrátenie
zádržného.
Stranu dokumentu označeného ako „Žiadosť o uvoľnenie zádržného“ zo dňa 28.2.2018 nemožno
považovať za hodnoverný dôkaz bez preukázania jej skutočného odoslania a doručenia žalovanému.
Nie bez významu je skutočnosť, že tento dôkaz žalobca nepredložil v rámci prvostupňového konania.
V konaní bolo nesporné, že žalovaný obdržal prvú výzvu dňa 21.6.2018 - list od právneho zástupcu
žalobcu, ktorým informoval žalovaného o podaní žaloby zo dňa 12.6.2018.
Žalovaný predmetnú sumu zaplatil dňa 28.6.2018.

8. Po zaplatení zádržného vzal žalobca svoju žalobu späť podaním doručeným súdu dňa 2.7.2018. Súd
prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s odôvodnením, že žalovaný
uhradil pohľadávku po podaní žaloby, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania, a žalobca mal teda plný úspech v konaní.

9. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 274/16 zo dňa 17. januára 2017 ...“predpokladom
uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi náklady konania podľa ust. § 146 ods. 2 druhej vety OSP (§
256 ods. 1 CSP), je späťvzatie žaloby žalobcom, chovanie žalovaného a zároveň dôvodnosť žaloby.
Ústavný súd ČR uviedol, že ak všeobecné súdy dôvodnosť žaloby odvodzovali len z tej skutočnosti, že
sťažovateľ po jej podaní žalovanú sumu zaplatil, a to bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberali
s tvrdením sťažovateľa (že žaloba bola podaná pred splatnosťou pohľadávky vedľajšieho účastníka),



ide o formalistický postup, ktorý zakladá porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd“...

10. Podľa čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., každý sa môže domáhať ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia odvolaním
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či a akým spôsobom sa súd prvej inštancie
zaoberal dôvodnosťou podania návrhu zo strany žalobcu, a teda na základe čoho dospel k záveru, že
zastavenie konania zavinil žalovaný.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude preskúmať, či v čase podania návrhu existoval
hmotnoprávny dôvod na podanie žaloby zo strany žalobcu, s poukazom na ust. čl. V. ods. 5.7 zmluvy
o dielo a či žalovaný bol v konkrétnom čase povinný plniť tak, ako uviedol žalobca v žalobe, nakoľko
počas konania pred súdom prvej inštancie žalobca svoje tvrdenie, že žalovanému bola doručená výzva,
v zmysle ust. čl. V. ods. 5.7 zmluvy o dielo hodnoverným spôsobom nepreukázal.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto podľa § 389 ods. 1, písm. c) v spojení s § 391 ods. 1
CSP uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Cb/72/2018-30 zo dňa 2. júla 2018, v časti výroku o náhrade
trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP o náhrade trov
prvostupňového a odvolacieho konania.

14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).