{"guid": "dd4fc380-d777-4ddf-bad2-abd966331725:92fc2700-d97d-43af-a91e-98439eb4b93a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3", "spisova_znacka": "2Cob/104/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/104/2018 z 15. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2019, sp. zn. 2Cob/104/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3", "identifikacne_cislo": "1513205883", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2019-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92fc2700-d97d-43af-a91e-98439eb4b93a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/104/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513205883
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1513205883.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: M. Q., W.. XX.X.XXXX, F.
Q.N. X, F., zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava a intervenienta
na strane žalobkyne: Y. U.U., W.. XX.X.XXXX, F. U. XX/XX, F., zastúpený: JUDr. Daša Šulejová,
advokátka, Fedinova 16, P.O. BOX 243, Bratislava, proti žalovanému: I. L. - L., K.: XX XXX XXX,
Š. XX-XX, F., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič, s.r.o., Poľovnícka 4, Bernolákovo,
o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 49C/295/2015-229 zo dňa 29.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 49C/295/2015-229 zo dňa
29.11.2017 v napadnutej časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur spolu
s úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 5.000,- eur odo dňa 27.1.2013 do zaplatenia a v časti v ktorej
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,               p o t v
r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu  5.000,- Eur
spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 5.000,- Eur odo dňa 27.1.2013 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.  Žalobkyni priznal voči žalovanému  nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal
a vstup intervenienta do konania na strane žalobkyne nepripustil.

2.   V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalobou podanou dňa 26.02.2013 sa žalobkyňa
domáhala vrátenia zaplatenej zálohy vo výške  5000 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 17,5%
p.a. zo žalovanej sumy odo dňa 01.12.2011 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 10.05.2016
navrhla žalobkyňa pripustiť zmenu petitu v časti príslušenstva.  Žaloba bola zdôvodnená tým, že
žalobkyňa uhradila dňa 25.11.2011 na účet žalovaného sumu 5000 Eur ako zálohu za kúpu prevádzky
cukrárne spolu so zariadením prevádzky, a to  pred podpísaním kúpnej zmluvy. Prevádzku cukrárne
mala žalobkyňa prevziať dňa 01.12.2011. Následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že
predmetná zmluva obsahovala odlišné podmienky oproti tým, na ktorých sa zmluvné strany ústne
dohodli ako i z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádzala.
Žalobkyňa poukázala na to, že bola zo strany žalovaného uvedená, čo sa týka jeho vlastníckeho práva k
priestorom prevádzky do omylu.  Napriek prísľubom zo strany žalovaného a výzvam zo strany žalobkyne
nebola žalobkyni uhradená suma vrátená. K žalobe doložila návrh Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011,



súpis zariadenia, doklad o vklade hotovosti, FA č. 20110101, výzvu zo dňa 01.12.2012, pokus o zmier
zo dňa 19.05.2012 s podacím lístkom. V konaní navrhla vypočuť ako svedka Y. U..

3.  Uznesením  zo dňa 17.05.2016, právoplatným dňa 27.6.2016 súd pripustil zmenu petitu v časti
príslušenstva tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 5000 Eur spolu s úrokom z
omeškania v sadzbe 8,75% p.a. zo sumy 5 000 Eur odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia.

4.  Žalovaný protinávrhom doručeným súdu dňa 29.03.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalobkyňu na
zaplatenie sumy 4 360 Eur za užívanie hnuteľného majetku na cukrárenskú výrobu, za nájom priestorov
v prevádzke za mesiac december 2011 sumu 936,19 Eur a za ušlý zisk za 25 dní prevádzkovania
cukrárenskej výroby sumu 5000 Eur.

5. Uznesením č.k. 49C 295/2015 zo dňa 25.08.2016, právoplatným dňa 12.09.2016 súd konanie o
zaplatenie sumy 5 296,16 a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 5 000 Eur vylúčil na samostatné konanie.
Uznesením č.k. 49C 204/2016-47 zo dňa 08.03.2017, právoplatným dňa 11.04.2017 bolo o konanie o
zaplatenie sumy 5 296,16 a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 5 000 Eur pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavené.

6. V zmysle ust. § 82 ods. 1 CSP vstúpil do konania na strane žalobkyne intervenient. Súd oznámil vstup
intervenienta obom stranám sporu podľa ust. § 82 ods. 4 CSP, ktoré sa k vstupu intervenienta  vyjadrili
podaniami doručenými súdu dňa 13.10.2017 a 18.10.2017. Ani  jedno podanie podľa obsahu nebolo
možné považovať za návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu intervenienta do konania v zmysle ust.§
83 CSP (čl. 180, čl. 184).  Na základe uvedeného  súd nebol oprávnený bez návrhu rozhodnúť v zmysle
ust. § 83 CSP o prípustnosti vstupu intervenienta do konania.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného i intervenienta ako i
oboznámením obsahu listinných dôkazov doložených žalobkyňou: návrhom Kúpno-predajnej zmluvy č.
1/2011 z 1.12.2011, súpisom zariadenia, vkladom hotovosti zo dňa 25.11.2011, faktúrou č. 20110101 z
23.11.2011, výzvou zo dňa 1.12.2012, pokusom o zmier  z 19.5.2012 + podacím lístkom, oznámením
zo dňa 05.12.2011 a žalovaným: oznámením z 05.12.2011 (čl. 64), výpismi so živnostenského registra
strán sporu, záznamom o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, odpoveďou  Bytového družstva
Petržalka adresovanou žalovanému, žiadosťou o  ukončenie zmluvy na dodávku a distribúciu elektriny
z 22.11.2011, faktúrou č.  20110101, žiadosťou žalovaného o podnájom časti nebytového priestoru
adresovaná Bytovému družstvu Petržalka ako  aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom
prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti,  starostlivo prihliadol na
všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový  stav veci:

8. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa úhrady prvej splátky kúpnej ceny
v zmysle návrhu Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011  a vystavenej  faktúry č. 20110101 žalobkyňou v
celkovej sume 5000 Eur.

9. Z návrhu Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 súd zistil, že predmetnom tohto návrhu bol predaj
hnuteľného majetku špecifikovaného v súpise zariadenia, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť návrhu
zmluvy za cenu 12 000 Eur v splátkach. I. splátka kúpnej ceny bola i v zmysle návrhu kúpnej zmluvy v
sume 5000 Eur uhradená,  a to na základe faktúry č. 20110101. Podľa čl. VI. predmetného návrhu mala
byť \"kompletná dodávka do 01.12.2011\".

10. Faktúrou č. 20110101 vystavenou dňa 23.11.2011 žalovaný fakturoval žalobkyni ako SZČO sumu 5
000,- Eur za I. splátku za odpredaj hnuteľného majetku na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. 01/2011
so splatnosťou 07.12.2011.

11. Z potvrdenia o vklade hotovosti zo dňa 25.11.2011 vyplýva vklad hotovosti 5 000,- Eur v prospech
účtu žalovaného s VS totožným s číslom vyššie uvedenej faktúry, teda úhrada I. splátky za odpredaj
hnuteľného majetku.

12. Z oznámenia z 05.12.2011  doloženého žalovaným, ktorého obsah nespochybnila v konaní
žalobkyňa súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu v lehote do 06.12.2011 na podpísanie Kúpno-
predajnej zmluvy o odpredaní hnuteľného majetku určeného na výrobu cukrárenských výrobkov a



Zmluvy o prenájme nebytových priestorov určených na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov pod
sankciou zrušenia ústnych dohôd týkajúcich sa kúpno-predajnej zmluvy a zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Ďalej bolo v oznámení uvedené, že v prípade neuzatvorenia predmetných zmlúv najneskôr
06.12.2011 do 12.00 hod si má žalobkyňa prevziať svoje veci z prevádzky a odovzdať kľúče od
priestorov. Žalovaný v závere oznámenie uviedol, že suma za nakúpený materiál potrebný k výrobe a
zaplatená záloha v sume 5 000 Eur bude žalobkyni dňa 06.12.2011 vrátená.

13. Z protinávrhov žalovaného vyplýva uplatnenie si nároku voči žalovanej za obdobie mesiaca
december 2011 spočívajúce v nájomnom za nebytový priestor, nájomnom za užívanie hnuteľných vecí
na výrobu cukrárenských výrobkov ako i za ušlý zisk.

14. Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že mala záujem prevziať od žalovaného prevádzku od decembra
2011, za tým účelom uhradila v zmysle ústnej dohody I. splátku v sume 5000 Eur, aby jej bol poskytnutý
kľúč od výrobne, následne od decembra začala v prevádzke pracovať. Nakoľko sa v priebehu decembra
so žalovaným nedohodli na uzavretí zmluvy, vrátila žalobkyňa koncom mesiaca december osobne
žalovanému od priestorov kľúč,  a to za prítomnosti manželky alebo priateľky žalovaného v jedálni na
Šustekovej ulici. Tam jej  žalovaný sľúbil vrátenie uhradenej zálohy, keďže sa na podmienkach prevzatia
prevádzky nedohodli. Žalobkyňa vypovedala, že v priebehu mesiaca december chodil žalovaný do
prevádzky žalobkyňu kontrolovať.  Žalobkyňa poukázala na to, že za uvedený mesiac december vyplatila
mzdu  ženám, ktoré tam pracovali i odmenu brigádničkám, pričom žalovaný za tento mesiac mal vyplatiť
mzdu i žalobkyni.

15. Žalovaný pred súdom uviedol, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy
ústnou formou, predmetom ktorej bol predaj hnuteľného majetku tak ako vyplýva z kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 1.12.2011. Tvrdil, že tento fakt je podporený faktúrou, doloženou k žalobe.  Kúpno-
predajnú zmluvu vypracovávala strana predávajúceho, a to na základe predchádzajúcich zmlúv, v
ktorých bola uvedená vyššia suma, avšak žalobkyňa súhlasila s nižšou sumou vo výške  12.000,-
Eur. Žalovaný mal za to, že  v tomto právnom vzťahu je vo vzťahu veriteľom a žalobkyňa dlžníkom,
keď hnuteľný majetok - súpis zariadenia, tak ako vyplýva z prílohy kúpno-predajnej zmluvy žalobkyňa
prevzala,  tento aj používala na svoje podnikanie, avšak žiadnu splátku okrem 5000 Eur, tak ako
vyplýva z čl. 4 kúpno-predajnej zmluvy žalobcovi neuhradila.  Žalovaný poukázal na to, že protokol
o odovzdaní a  prevzatí hnuteľného majetku nebol vyhotovený. Pred súdom tvrdil, že so žalobkyňou
do prevádzky prišiel znalec,  ktorý každý jeden stroj skontroloval, či je funkčný a ohodnotil ho, toto
konanie považoval žalovaný ako  súčasť prevzatia hnuteľného majetku. Taktiež uviedol, že už dňa 22.11.
boli so žalobkyňou odčítať elektriku, kde je i podpis žalobkyne, teda v tom čase prevzala i prevádzku,
ktorú prevádzkovala približne do konca roku 2011.  Ako dôvod nepodpísania návrhu zmluvy zo strany
žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala za to, že ju podviedol, keď predmetom zmluvy nebol
i nehnuteľný majetok.  Žalovaný  odôvodnil záujem žalobkyne o využitie prevádzky na jedno z dvoch
období, keď  cukrárenská výroba prináša najväčší zisk, a to obdobie Vianoc, pričom po uplynutí tohto
obdobia žalobkyňa z prevádzky  odišla.  Tvrdil, že kľúče mu  žalobkyňa osobne neodovzdala, o skončení
jej činnosti v prevádzke sa dozvedel od p. Q.. Žalovaný potvrdil, že v tej prevádzke zostali všetky hnuteľné
veci.

16.  Intervenient pred súdom vypovedal, že ho žalobkyňa požiadala o zabezpečenie finančných
prostriedkov od nejakej tretej osoby za účelom prenájmu prevádzky cukrárenskej výroby. K existencii
kúpnej zmluvy, ktorej bol predaj hnuteľných vecí, ktorého súčasťou bol súpis zariadenia, intervenient
uviedol, že mohla byť nejaká zmluva vypracovaná, avšak žiadna zmluva nebola podpísaná, pričom
on nevidel ani návrh nejakej zmluvy. Nepoprel možnosť, že pred prevzatím prevádzky bola obhliadnuť
hnuteľný majetok nejaká osoba, on však prítomný pri žiadnej obhliadke nebol a mal za to, že ak bol
niekto skontrolovať výrobné stroje bolo to za účelom preverenia, či výrobné stroje vydržia prevádzku,
nakoľko boli už dávno účtovne odpísané.

17.   Právna zástupkyňa intervenienta na pojednávaní poukázala na to, že nie je oboznámená s
prejednávanou vecou, avšak má za to, že žalobkyňa zaplatila žalovanému bez právneho titulu sumu
5000 Eur, teda má nárok na jej vrátenie. Zdôraznila, že na strane intervenienta je právny nárok voči
žalobkyni na vrátenie sumy 5000 Eur, nakoľko si túto sumu žalobkyňa požičala od tretej osoby aj za
účelom úhrady zálohy žalovanému, pričom intervenient ako ručiteľ vrátil  za žalobkyňu tretej osobe
požičanú sumu. Z toho dôvodu intervenient vstúpil do konania a má záujem na výsledku sporu.



18.   Právny zástupca žalovaného  na pojednávaní dňa 27.11.2017 navrhol doplniť výsluch strán sporu,
keď mal za to, že podaním, ktorým bola doplnená žaloba zo dňa 10.05.2016 došlo k zmene dôvodu
žaloby, pričom strany sporu boli vypočuté pred uvedeným podaním. Zároveň navrhol v konaní vypočuť
svedkyne za účelom preverenia skutkových tvrdení o začatí prevádzky, využívania prevádzky, výroby
a dodaného tovaru, využívania hnuteľných vecí, teda za účelom preukázania, že daný priestor bol
prevádzkovaný pod IČOm žalobkyne, ktorá aj zamestnávala niekoľko osôb.

19.   Právny zástupca žalobkyne vychádzajúc z uvedeného v záverečnom vyjadrení zdôraznil, že v
zmysle ust. § 498 OZ platí, že na to,  čo dal pred uzatvorením zmluvy, niektorý účastník, v tomto prípade
žalobkyňa, hľadí sa v tomto prípade ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzatvorením zmluvy
poskytla jedna strana niečo, čo malo byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená
vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred
uzatvorením zmluvy, z ktorej mal záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j.
za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Žalobkyňa plnila žalovanému bez právneho dôvodu, z čoho
vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na úrok žalobkyne došlo na strane žalovaného, ktorý takto
získal neoprávnený majetkový prospech v sume poskytnutého zálohu, ktorý si uplatňuje žalobkyňa v
tomto konaní.

20.   Právny zástupca žalovaného mal za to, že nie je možné pripustiť do konania intervenienta,
nakoľko jeho návrh po formálnej stránke nenapĺňa náležitosti civilnej žaloby. Mal za to, že ak sa
nevyžaduje náležitosť a postačuje iba prehlásenie o vstupe, musí byť vstup intervenienta  pripustený
procesným rozhodnutím súdu. Navrhol, aby súd rozhodol, či pripúšťa alebo nepripúšťa do konania vstup
intervenienta. Vyjadril názor, že nie je pravdou, že by preddavok sa stal záväzkom, čo by bolo pravdou
iba pri prevode vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa vyžaduje písomná forma, inak je dohoda neplatná.
Medzi stranami sporu bola dohoda platná, v nej bolo dojednané, že  najskôr za 12 000 Eur a  potom
za 10 000 Eur žalovaný  ako fyzická osoba podnikateľ predá celé strojové zariadenie podnikateľke
žalobkyni. Zdôraznil, že aj navrhovaným  výsluchom svedkýň by bolo preukázané, že aj ony vedeli
o kúpe strojov, aj o tom, že človek ako odborník išiel preskúmať stroje, ktoré boli v tom čase v plnej
prevádzke za účelom ohodnotenia, či  suma 10 000 Eur je pre žalobkyňu cena primeraná. Z obsahu
faktúry vyplýva, že suma  5000 Eur bola čiastočnou úhradou za kúpu hnuteľností. Nespochybnil, že
odkaz na faktúre je na zmluvu, ktorá skutočne nebola podpísaná, avšak tvrdil, že jej obsah zodpovedal
dohode strán sporu. Právny zástupca žalovaného zároveň v záverečnom vyjadrení vzniesol námietku
premlčania, keď poukázal na to, že právny titul v podanej žalobe z roku 2013 nebol totožný s právnym
titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáha v roku 2017. Mal za to, že v zmysle
ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nárok žalobkyne premlčaný, keďže si svoj nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia uplatnila až doplnením žaloby zo dňa  10.5.2016. Opätovne právny zástupca
žalovaného podal protinávrh, ktorým žiadal titulom náhrady škody za amortizáciu a použitie funkčných
strojov a mechanizmov sumu vo výške  4360,- Eur, ďalej za nákup tovaru do prevádzky , ktorý uhradil
žalovaný v mesiaci november a december 2011. Protinávrhom sa od žalobkyne domáhal rovnako i
vrátenia sumy nájomného za priestor prevádzky, ktorú zaplatil napriek tomu, že  žalobkyňa nepoprela,
že minimálne v decembri riadne plnila akoby nájomnú zmluvu - bola v nájme priestorov, ktoré patrili
Bytovému podniku, pričom ona nájomné neuhradila.  Celkovo žiadal žalovaný zaviazať žalobkyňu na
zaplatenie sumy vo výške 7165,16 Eur bez zohľadnenia ušlého zisku.

21.  Za prítomnosti strán sporu, intervenienta i právnych zástupcov prítomných súd na pojednávaní
dňa 27.11.2017 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu
7165,16 Eur  a nahradiť  trovy konania vylúčil  na samostatné konanie. Uznesenie bolo vyhlásené,
odôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku (nie je prípustné odvolanie).

22.   Súd návrh právneho zástupcu žalovaného na výsluch svedkov a na ďalšie  navrhované prostriedky
procesnej obrany v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, keď mal v konaní dostatočne preukázaný
skutkový stav veci, naviac navrhované dôkazné prostriedky mali preukázať najmä skutkové tvrdenia
týkajúce sa protinávrhu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie.

23.   Súd poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2 ObchZ,  ust. § 261 ods.
1 Obch. Z, ust. § 387 ods. 1, 2 Obch. Z, § 388 ods. 1 Obch. Z, § 391 ods. 1 Obch. Z, ust. § 397 Obch.



Z, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,  § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka.

24.   V danom prípade súd rozhodoval o žalobe, ktorou  žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať tým, že mu žalobkyňa zaplatila I. splátku kúpnej
ceny v sume 5000 Eur za hnuteľný majetok určený na výrobu a predaj cukrárenských výrobkov, pričom
k uzavretiu kúpnej zmluvy ani k reálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v jej
prospech nedošlo. Žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ uhradila žalovanému ako fyzickej osobe
podnikateľovi sumu 5000 Eur na základe Faktúry č. 20110101, z toho dôvodu bolo v konaní potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

25. Súd sa po vznesení námietky premlčania uplatneného nároku zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k
záveru, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou podanou na súde dňa 26.02.2013 nie je premlčaný. Z
obsahu samotnej žaloby i príloh vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vrátenia  zloženej
zálohy v sume 5000 Eur uhradenej dňa 25.11.2011 na základe faktúry č. 20110101, už k samotnej
žalobe bol priložený i návrh Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011. Z obsahu podania  doručeného súdu
dňa 10.05.2016 vyplýva iba doplnenie žaloby ako i návrh na zmenu petitu v časti príslušenstva k
žalovanej istine. Ak je vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho
dôvodu obchodným záväzkovým vzťahom posudzuje sa premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného
zákonníka. Strany sporu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka boli obaja podnikateľmi,
pričom z ich konania bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa ich právny vzťah mal týkať
ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené nebola námietka premlčania vznesená dôvodne, keď
nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v premlčacej dobe, keď žalobkyňa uhradila
sumu 5000 Eur dňa 25.11.2011 a žaloba bola na súd podaná dňa 26.02.2013.

26.  V konaní mal súd preukázanú úhradu sumy 5000 Eur žalobkyňou v prospech účtu žalovaného s
uvedením variabilného symbolu faktúry č. 20110101. Z doloženého listinného dôkazu,  a to faktúry č.
20110101 súd zistil, že uvedená suma 5000 Eur bola uhradená ako I. splátka za odpredaj hnuteľného
majetku na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 špecifikovaného v neoddeliteľnej prílohe k
predmetnej zmluve nazvanej súpis zariadenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné skutkové tvrdenie
o nepodpísaní uvedeného návrhu kúpnej zmluvy. Súd sa v konaní zaoberal spornými skutkovými
tvrdeniami o uzatvorení/neuzatvorení kúpnej zmluvy ústnou formou, ktorej predmetom mal byť prevod
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uvedeným v súpise zariadenia ich odovzdaním a prevzatím.
Žalovaná popierala uzavretie kúpnej zmluvy, odovzdanie  a prevzatie hnuteľných vecí špecifikovaných
v súpise zariadenia, avšak nepoprela, prevzatie kľúčov od prevádzky, v ktorej sa uvedené hnuteľné
veci nachádzali ani skutkové tvrdenie, že v mesiaci december 2011 vyrábala i predávala v uvedenej
prevádzke cukrárske výrobky. Žalovaný tvrdil, že došlo k prevzatiu hnuteľných vecí, pričom nepoprel, že
žiadny preberací protokol vyhotovený nebol.  V konaní netvrdil, že vlastníčkou hnuteľných vecí sa stala
žalobkyňa, naopak uviedol, že po skončení prevádzkovania prevádzky žalobkyňou zostali v prevádzke
a v jeho vlastníctve všetky hnuteľné veci, ktoré boli uvedené v súpise zariadenia. Skutočnosti, že medzi
stranami sporu nebola ani ústnou formou dojednaná kúpna zmluva, nedošlo k reálnemu odovzdaniu a
prevzatiu predmetu kúpy,  teda k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu nasvedčuje nielen protinávrh
žalovaného, ktorý sa okrem iného domáha úhrady za používanie predmetného hnuteľného majetku
žalobkyňou v čase, keď prevádzkovala predmetnú prevádzku, úhrady za amortizáciu uvedeného
hnuteľného majetku, ale i skutočnosť, že žalovaný sa nedomáhal doplatenia kúpnej ceny a prevzatia
(odnesenia) hnuteľných vecí žalobkyňou v čase po skončení jej činnosti v predmetnej prevádzke.
Oznámenie zo dňa 05.12.2011, ktoré v konaní pred súdom doložil ako listinný dôkaz sám žalovaný a
jeho obsah bol žalobkyni známy, rovnako nasvedčuje skutkovému tvrdeniu žalobkyne, že k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy ani ústnou formou medzi stranami sporu nedošlo. Naviac žalovaný ani v konaní netvrdil,
že by k hnuteľným veciam žalobkyni pri prevode vlastníckeho práva odovzdal doklady vzťahujúce sa
k predmetu prevodu.

27.  V konaní boli preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne o úhrade sumy 5000 Eur ako zálohy
(1. splátky) za kúpu zariadenia v prevádzke žalovaného, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani k
odovzdaniu a prevzatiu hnuteľných vecí nedošlo, čím na žalobkyňu nebolo prevedené vlastnícke právo
k hnuteľným veciam uvedeným v súpise zariadenia.  Nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému sumu 5000
Eur bez právneho dôvodu a žalovaný  dobrovoľne sumu 5000 Eur nevrátil, došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Vznikol tak záväzok



vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie,  preto  žalobkyňou  uplatnený nárok  titulom bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému je dôvodný čo do výšky aj dôvodu.

28. Pokiaľ ide o rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania, súd žalobe
vyhovel i v tejto časti a k žalovanej istine 5000 Eur  priznal žalobkyni i úrok z omeškania v žalobou
požadovanej sadzbe 8,75% p.a. odo dňa 27.01.2013 do zaplatenia, pretože táto sadzba zodpovedá
ustanoveniam § 369 Obchodného zákonníka aj Nariadeniu vlády č. 87/1995 Z. z..

29.  Intervenient vstup do konania oznámil súdu podaním doručeným dňa 30.08.2017,  v ktorom okrem
všeobecných náležitostí podania uviedol tvrdenia, ktorými zdôvodňoval svoj právny záujem na výsledku
konania. Súd obom stranám sporu oznámil vstup intervenienta do konania. Strany sporu vo svojich
písomných podaniam podmieňovali svoj súhlas so vstupom intervenienta doložením listinných dôkazov,
resp. preukázaním skutkových tvrdení intervenienta. Civilný sporový poriadok nevyžaduje súhlas strán
sporu so vstupom intervenienta. Prípustnosť  vstupu intervenienta súd skúma výlučne na návrh. Súd
nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, ani vtedy, ak jeho právny záujem na výsledku konania
absentuje. Súd rozhoduje iba na návrh strán sporu, ktorý do pojednávania konaného dňa 27.11.2017 ani
jedna zo strán sporu nepodala. Nakoľko civilný sporový poriadok neurčuje lehotu, v ktorej je potrebné
podať návrh v zmysle ust. § 83 CSP, strana sporu môže podať tento návrhu v akomkoľvek štádiu sporu.
V konaní strany sporu uvedený návrh podali až po vyjadrení intervenienta na pojednávaní i jeho právnej
zástupkyne ako súčasť svojich záverečných rečí. V zmysle uvedeného intervenient je v predmetnom
konaní až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu podľa § 83 CSP.

30.   Súd pri rozhodovaní o návrhu o prípustnosti vstupu intervenienta do konania posudzoval
právny záujem  intervenienta na výsledku sporu s prihliadnutím na vyššie uvedené ako i na predmet
konania a tvrdené  dôvody vstupu intervenienta do konania. Intervenient odôvodňoval svoj právny
záujem na výsledku sporu tým, že uhradil za žalobkyňu sumu 5000 Eur tretej osobe ako ručiteľ za
žalobkyňu, pričom čiastočne požičanú sumu použila žalobkyňa na zaplatenie zálohy žalovanému.
Právny záujem intervenienta v danom konaní nebol daný, keď neboli kumulatívne splnené vyššie
uvedené kritériá, prípadná prehra žalobkyne by nemohla viesť na základe uvedených dôvodov vstupu
intervenienta k vyústeniu sekundárneho sporu, v ktorom by si žalobkyňa uplatnila svoj nárok 5000 Eur
voči intervenientovi, keď práve žalobkyňa podľa tvrdení intervenienta je jeho dlžníkom, zároveň ani
predmet intervenovaného sporu nemá pre sekundárny spor význam ako predbežná otázka.

31.   Súd zároveň rozhodol v zmysle ust. § 83 CSP o prípustnosti vstupu intervenienta do konania, a to
na základe návrhu strán sporu, ktorý podali zhodne ako súčasť záverečných prednesov. V zmysle ust. §
225 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP o návrhu rozhodol doplňujúcim výrokom, keďže ustanovenie
o doplnení rozsudku je primerane aplikovateľné aj na rozhodovanie uznesením. Rozhodnutie o návrhu
v zmysle ust. § 83 CSP, aj keď je súčasťou rozsudku nestráca povahu uznesenia, preto doplňujúce
uznesenie nebolo potrebné vyhlasovať.

32.  S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 CSP o náhrade trov konania
rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP. V súlade s § 255 CSP  súd posúdil výsledok sporu a zistil, že
žalobkyňa bola procesne úspešná v celom rozsahu.

33.   Súd uplatnený nárok na náhradu trov konania intervenientovi nepriznal, keď mal za to, že jemu
vzniknuté trovy nemožno považovať za trovy vzniknuté v súvislosti v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na ust. § 60
a 89 CSP, v zmysle ktorých sa v konaní môžu dať zastúpiť iba strany sporu, teda žalobca a žalovaný.
Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že intervenient v konaní na strane žalobkyne preukazoval svoj
nárok voči žalobkyni vzniknutý na základe odlišného hmotnoprávneho vzťahu od vzťahu, z ktorého  si
žalobkyňa uplatňovala v predmetnom konaní svoj nárok od žalovaného.  Skutočnosť, že intervenient
vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti potvrdzujúce skutkové tvrdenia žalobkyne nezakladajú jeho
právo na náhradu trov konania, nakoľko tak mohol vypovedať i v postavení svedka s nárokom na
svedočné (ako bol pôvodne navrhnutý). Súd by ani  nemohol zaviazať žalovaného ako neúspešnú stranu
sporu na náhradu trov konania, ktoré intervenient vynaložil neúčelne, zbytočne, bez priamej súvislosti
s prejednávanou vecou.



34. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 CSP rozhodnuté o nároku na náhradu trov
konania žalobkyne voči žalovanému. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 CSP súdny úradník
samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

35.  Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobkyni sumu 5000,- eur spolu s príslušenstvom a trovami konania odvolal žalovaný.  Poukázal na
skutočnosť, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, evidoval vec v registri
„C“ občianskeho kolégia napriek tomu, že ide o spor medzi podnikateľmi, ktorých postavenie a obchodné
záväzkové vzťahy upravuje zák. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. Žalobkyňa mala
byť označená IČO-m a miestom podnikania. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti
žalobkyni uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie podľa § 358 - 364 Obchodného zákonníka a nie
podľa § 580 - 581 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie,
znemožnil tým uplatneniu prostriedku procesnej obrany. Vzájomnú žalobu vylúčil a uplatnené prostriedky
procesnej obrany odmietol. Odmietol vykonať dôkazy preukazujúce konanie podnikateľky (nie občana),
a hlavne započítateľný záväzok. Podľa odvolateľa došlo k porušeniu zákonnej koncentrácie konania v
zmysle § 154 C.s.p. Súd prvej inštancie procesným prístupom k žalovanej, napríklad umožnením zmeny,
doplnenia, či rozšírenia petitu, do určitej miery privilegoval jednu stranu sporu.

36.  Prednesený návrh na spojenie veci v zmysle § 166 C.s.p. mal súd akceptovať, nakoľko C.s.p.
hovorí, že súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré pred ním začali, skutkovo spolu súvisia,
alebo sa týkajú tých istých strán. O.s.p. v § 112 ods. 1 hovoril, že „súd konania môže spojiť“. Týmto
súd dostal žalovaného do postavenia nerovného oproti druhej strane. Súd na návrhy právneho zástupcu
žalovaného na výsluch svedkov a ďalšie navrhované prostriedky procesnej obrany v zmysle § 153 ods.
2 C.s.p. neprihliadol. a následne vydal uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ktoré sa stalo
právoplatne dňa 26.11.2017. Súd okrem účastníkov konania nevypočul jediného svedka.

37.  Nie je pravdou, že žalobkyňa mala prevziať prevádzku k 01.12.2011. Žalobkyňa prevzala prevádzku
dňa 23.11.2011, tj. v deň, keď si prepísala elektrickú energiu na svoj podnik. V tento deň jej bol odovzdaný
kľúč od uvedenej prevádzky. Technické zariadenie si menovaná prebrala podľa zoznamu v predstihu
jedného týždňa spolu s pracovníkom firmy DAVAC spol. s.r.o., ktorá sa venuje dodávkam a servisu
gastronomických zariadení. Tento pracovník vykonáva prácu odborného technika.

38.   Nie je pravdou, že k podpisu zmluvy neprišlo z dôvodu, že zmluva obsahovala odlišné podmienky
oproti tým, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Žalovaný prehlasuje, že so žalobkyňou nikdy o
žiadnych podmienkach nejednal. Žalovaný so žalobkyňou jednal výlučne o cene za stroje, za ktoré
zaplatí preddavok, ktorý aj zaplatila na účet žalovaného.
39.   Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mal byť vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa
prevádzka nachádza. Prevádzka sa nachádza v 13-poschodovom dome a majiteľom je SBD Bratislava
Petržalka.

40.   Dňa 01.12.2011 sa mal zrealizovať podpis zmluvy. Žalobkyňa však podpis zmluvy odďaľovala
a žiadala žalovaného o podpis zmluvy v neskoršom termíne, tak o 2-3 dni neskôr. Žalovaný tušil, že
menovaná v tak krátkom čase nemohla zrealizovať všetky zákonom stanovené náležitosť k otvoreniu
prevádzky. Menovanú dňa 01.12.2011 ústne žiadal, aby uvoľnila priestory, odhlásila elektrickú energiu
a vrátila objednávky na výrobu. Menovaná však len sľubovala, že všetky náležitosť dá v krátkom
čase do poriadku. Prevádzku, kľúče a ostatné prevzala dňa 23.11.2011. Spolu s priestormi prevádzky
prepísala elektrickú energiu. Dňa 21.11.2011 žalobkyňa oslovila žalovaného, že súhlasí s kúpnou cenou
12.000,- € + DPH ako aj so splátkovým kalendárom. Prvú splátku v sume 5.000,- € (za kúpu strojov)
v najkratšom čase uhradí, ale iba za podmienky, že jej žalovaný dá k dispozícii prevádzkové priestory
a zariadenia výrobne. Toto žiadala z dôvodu, že chce zlegalizovať výrobu cukrárenských výrobkov.
Menovaná to podvodným spôsobom zneužila, nelegálne prehlásila odber elektrickej energie na svoj
podnik a odcudzila všetky objednávky na vianočný trh. Žalobkyňa dňa 23.12.2011 tajne zobrala všetky
zarobené peniaze, vyplatila zamestnancov, odhlásila odber elektrickej energie a zmizla. Menovaná
žalovanému nikdy neodovzdala kľúče od prevádzky, ale p. A. Q. dala príkaz, aby žalovanému oznámila,
že kľúče má na stole, prevádzku nekupuje a pre prepravky v počte 20 ks sa niekedy zastaví. Žalobca
zdôraznil, že žalobkyňa platbu odďaľovala a vlastník zariadenia (žalovaný) jej nechal výrobňu v jednom
z dvoch najlukratívnejších mesiacov v roku (kedy majú cukrári najväčšie zisky) používať, používať jeho
stroje, jeho suroviny, v priestoroch za ním zaplatený nájom.



41.   Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie veci o vzájomnom
návrhu spojiť na spoločné konanie, a aby nariadil vypočutie svedkov a vykonanie ním navrhnutých
dôkazov.

42.   K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie
sa dostatočne a vyčerpávajúco v odôvodnení predmetného rozhodnutia vysporiadal so všetkými
predloženými listinnými dôkazmi, že argumenty, ktoré uvádza súd v súdnom rozhodnutí si navzájom
neodporujú. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými argumentmi a návrhmi strán na
doplnenie dokazovanie, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. V prípadoch, keď súd
prvej inštancie odmietol argument alebo návrh žalovaného na doplnenie dokazovania interpretovaný v
priebehu súdneho konania v neprospech podanej žaloby, tento krok súd riadne a v dostatočnej miere v
odôvodnení rozhodnutia vyvrátil alebo aspoň spochybnil. Počas pojednávania súd prvej inštancie riadne
poučil žalovaného o právach a povinnostiach a osobitne súd poučil právneho zástupcu žalovaného,
že je v platnosti nová procesná právna úprava - Civilný sporový poriadok. Žalobkyňa má taktiež za
to, že žalovaný sa počas pojednávania neprezentoval žiadnou kvalifikovanou procesnou obranou a v
odvolaní uvádza právne irelevantné dôvody. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvej
inštancie sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe v súvislosti s evidovaním veci v registri „C“
občianskeho kolégia. Súd v danom prípade podľa žalobkyne postupoval v súlade so zákonom a z
procesného hľadiska nepochybil pri evidovaní veci v registri „C“. Túto námietku žalovaný počas súdneho
konania neuviedol.

43.   Žalobkyňa má za to, že v tomto súdnom konaní bolo zo strany súdu v celom rozsahu zabezpečené
nebolo porušené právo na rovnosť strán a právo na spravodlivý proces, a to oboch strán sporu. Žalovaný
namieta porušenie práva na rovnosť strán a práva na spravodlivý proces zrejme v súvislosti s postupom
súdu, keď súd správne vylúčil návrh žalovaného o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu
7165,16 Eur a nahradiť trovy konania na samostatné konanie. Predmetné rozhodnutie o vylúčení návrhu
žalovaného na samostatné konanie však podľa názoru žalobkyne súd riadne zdôvodnil. Žalobkyňa má
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalovaného zo dňa 12.03.2018 je v
súlade so zákonom, nakoľko súd sa v odôvodnení predmetného rozhodnutia v dostatočnom rozsahu
vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44.  K vyjadreniu žalobkyne zaujal stanovisko žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že je pravdou,
že žalobkyňa využívala prevádzku v decembri kedy je najviac objednávok, že potrebovala suroviny
žalovaného, opotrebovala jeho mechanizmy a spálila jeho elektriku. Tým, že súd vylúčil vec na
samostatné konanie, porušil zásadu rovnosti strán a rovnosti zbraní. Keď odmietol vykonať dokazovanie,
znemožnil strane sporu prístup k súdu na uplatnenie jej procesného práva účinnej procesnej obrany a
aj procesného útoku. To samo o sebe vylučuje možnosť potvrdenia alebo zmeny rozsudku súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1, § 388 C.s.p.

45.  K stanovisku žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že nereagovanie
žalovaného na ostatné tvrdenia žalobkyne v podaní zo dňa 17.04.2018 ako to uvádza v odseku 6 na prvej
strane stanoviska žalobkyňa považuje za tvrdenie potvrdzujúce pravdivosť jej tvrdení, ktoré uvádzala v
priebehu celého konania a ktoré uviedla aj v podaní zo dňa 17.04.2018. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že došlo k nespravodlivému procesnému postupu súdu prvej inštancie, nakoľko uvedené
žalovaný v podanom odvolaní dostatočne neodôvodnil a nepreukázal. Poukazovanie žalovaného na
porušenie ustanovenia § 166 ods. 1 CSP zo strany súdu prvej inštancie je nesprávne. Žalobkyňa taktiež
nepovažuje za správne, keď žalovaný nariaďuje z pozície účastníka konania ako musí odvolací súd vo
veci rozhodnúť.

46.   Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd podané odvolanie žalovaného zo dňa 12.03.2018 v
celom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.



47.  Krajský súd ako súd  odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP
v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

48.   Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

49.   Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie
a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

50.   Pokiaľ ide o výrok č. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, ktorým intervenientovi súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal a vstup intervenienta do konania na strane žalobkyne nepripustil, voči tomuto
výroku nepodal odvolanie intervenient a v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný.
Navyše súd prvej inštancie odôvodnil z akého dôvodu nebol intervenient do konania na strane žalobkyne
pripustený a prečo mu neboli priznané trovy konania.

51.   Pokiaľ ide o prvý a druhý výrok napadnutého rozhodnutia, odvolací súd má za to, že nie sú dané
dôvody na zmenu resp. na zrušenie rozsudku v tejto časti a jeho vrátenie na ďalšie konanie. Z obsahu
spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva č. 1/2011,
predmetom ktorej mal byť predaj hnuteľného majetku, ktorý je určený na výrobu a predaj cukrárenských
výrobkov, podrobný súpis zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, podľa ktorej mala byť cena
stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zák. č. 526/90 Zb., ktorá predstavovala cenu spolu za
tovar 10.000,- eur s DPH. Spolu bola predajná cena 12.000,- eur.

52.   Podľa čl. IV. predmetnej zmluvy - Platobné podmienky, medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté
tak, že prvá čiastka v sume 5000,- eur už bola uhradená a ďalšia čiastka mala byť uhradená 23.1.2012. Z
uvedenej kúpno-predajnej zmluvy, ktorá nebola medzi predávajúcim a kupujúcim v konečnom dôsledku
uzavretá je zrejmé, že čiastka 5000,- eur predstavovala iba zálohu pred uzatvorením kúpno-predajnej
zmluvy, kde boli ustanovené podmienky za akých dôjde k predaju predmetnej prevádzky.

53.   Z obsahu faktúry č. 20110101 je zrejmé, že sa jedná o prvú splátku za odpredaj hnuteľného
majetku na základe kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 a je nesporné, že uvedená suma 5000,- eur
bola na účet žalovaného v skutočnosti aj uhradená. Je nesporné, že k podpisu kúpno-predajnej zmluvy
nedošlo. Odvolací súd sa stotožňuje s právny názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebolo
preukázané, že medzi sporovými stranami bola ústnou formou dojednaná kúpna zmluva. Je nesporné,
že sporové strany mali vôľu uzatvoriť písomnú kúpno-predajnú zmluvu, táto bola aj pripravená, avšak
k jej uzatvoreniu nakoniec nedošlo.

54.   Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe, evidoval vec v registri „C“ občianskeho kolégia napriek tomu, že ide o spor medzi
podnikateľmi, odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v predmetnej veci ide o právne vzťahy, ktoré sa
mali podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže v
danom prípade je žalobkyňa podnikateľka - živnostníčka a žalovaný je taktiež osobou podnikajúcou
pod obchodným názvom Oldrich Synek - SYNEKO, avšak odvolací súd má za to, že skutočnosť, že
predmetná vec bola vedená rozhodovaná v registri „C“ nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci aj vzhľadom k tej skutočnosti, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným ako obchodnoprávny vzťah a keďže išlo o uplatnenie si predmetnej
pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia bolo potrebné posudzovať bezdôvodné obohatenie podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné
konanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže
uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa odseku 2 vzájomnou žalobou je i prejav
žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje,



aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného.

55.   Podľa ust. § 147 ods. 3 CSP Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

56.   Podľa ust. § 147 ods. 4 CSP Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie
sú splnené podmienky na spojenie vecí.

57.   Proti uzneseniu, ktorým súd vylúči vzájomnú žalobu na samostatné konanie nie je prípustné
odvolanie. Je nesporné, že súd prvej inštancie takéto uznesenie vydal, vzájomná žaloba žalobcu bola
vylúčená na samostatné konanie a z uvedeného dôvodu nemožno takéto uznesenie zo strany súdu
prvej inštancie zrušiť.

58.   Z obsahu spisu a z tvrdení samotného žalovaného v rámci konania na súde prvej inštancie je
zrejmé, že žalovaný v predmetnej veci podal vzájomný návrh, nešlo o kompenzačnú námietku 5000,-
eur ale iba protinávrh. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný si neuplatnil kompenzačnú námietku
na započítanie do výšky 5000,- eur ale uplatnil si samostatný protinávrh, ktorým si uplatnil viac a žiadal,
aby mu súd priznal nárok na zaplatenie ním uplatneného nároku vo výške 7.165,16 eur.

59.  Z uvedeného dôvodu súd nevykonával dokazovanie týkajúce sa jeho uplatneného nároku a
keďže tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie, dokazovanie o protinávrhu bude vykonávané
v tomto samostatnom konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v prebiehajúcom spore svoj
vlastný kompenzačný nárok voči žalobcovi, ktorým by žiadal jednostranne započítať žalobou uplatnenú
pohľadávku podľa predpisov hmotného práva v zmysle § 580 a § 581 Obč. zák. alebo § 358 až 363
Obch. zák. neuplatnil. Odvolací súd poukazuje na to, že ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera,
nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu považovať za
kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP v takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu a to aj
pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatňovaná pohľadávka žalobcu.
Je nesporné, že vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo a žalobkyňa
plnila žalovanému preddavok na uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy, ktorý bol súčasťou dohodnutej
kúpnej ceny došlo k plneniu bez právneho dôvodu a preto je potrebné toto plnenie žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia vrátiť. Je nesporné, že z návrhu kúpno-predajnej zmluvy č. 1/2011 vyplýva, že
predmetom tohto návrhu bol predaj hnuteľného majetku špecifikovaného v súpise zariadenia, ktorý tvoril
neoddeliteľnú súčasť návrhu zmluvy za cenu 12.000,- eur v splátkach. Prvá splátka kúpnej ceny bola i
v zmysle návrhu kúpnej ceny v sume 5000,- eur uhradená a to na základe fa. č. 20110101. Podľa čl. VI.
predmetného návrhu mala byť kompletná dodávka do 1.12.2011. Taktiež je nesporné, že žalovaný vyzval
žalobkyňu v lehote do 6.12.2011 na podpísanie kúpno-predajnej zmluvy, odpredaj hnuteľného majetku
určeného na výrobu cukrárenských výrobkov a zmluvy o prenájme nebytových priestorov pod sankciou
zrušenia ústnych dohôd týkajúcich sa kúpno-predajnej zmluvy a v zmysle zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Je nesporné, že k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo a tak mala byť táto záloha
podľa oznámenia žalovaného vrátená dňa 6.12.2011. Je tiež nesporné čo potvrdil aj samotný žalovaný v
rámci konania pred súdom prvej inštancie, že všetky hnuteľné veci zostali v prevádzke a že tieto zostali
vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku
premlčania uplatneného nároku keď dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou žalobou podanou
na súde dňa 26.2.2013 nie je premlčaný. Ak je vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím
plnenia bez právneho dôvodu obchodným záväzkovým vzťahom posudzuje sa premlčacia doba podľa
ust. § 397 Obchodného zákonníka. Strany sporu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka boli
obaja podnikateľmi a preto bolo potrebné otázku premlčania posudzovať podľa vyššie citovaného ust.

60.   Podľa ust. § 397 ObchZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.

61.   Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa uhradila sumu 5000,- eur dňa 25.11.2011 a žaloba bola podaná na
súd dňa 26.2.2013 bola uplatnená na súde včas. Z hľadiska posúdenia uplatneného nároku žalobkyne
titulom bezdôvodného obohatenia sú potom irelevantné námietky žalovaného, že či došlo k prevzatiu
prevádzky zo strany žalobkyne dňa 23.11.2011 alebo 1.12.2011, nesporné je, že žalobkyňa uhradila
zálohu na dohodnutú kúpnu cenu za predmetnú prevádzku avšak k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy
nedošlo a preto bolo potrebné uvedenú zálohu na kúpnu cenu žalobkyni vrátiť. Odvolací súd opätovne



zdôrazňuje, že pokiaľ v súvislosti s užívaním prevádzky zo strany žalobkyne v mesiaci december 2011
došlo k vzniku škody alebo ušlého zisku v prevádzke žalovaného, túto si žalovaný uplatnil protinávrhom,
ktorý bol vylúčený na samostatné konanie kde v tejto veci môže produkovať dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia.

62.  Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom
na ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

63.   O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1, 2  a  § 255  ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

64. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za   3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/295/2015", "guid": "b6102a82-2072-4ccf-a1ac-648bf24f9204:019cdd14-4a63-4997-99bd-b3e7ee13658e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}