{"guid": "397ee814-7478-428d-922b-61b4eeaba6b8:ce7c4e8f-255c-4523-86dd-5711d051bd2a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1517010616.1", "spisova_znacka": "1To/119/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/119/2018 z 12. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2019, sp. zn. 1To/119/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1517010616.1", "identifikacne_cislo": "1517010616", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Malíková", "sudca_id": 278, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-malikova-278", "datum_vydania": "2019-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b,c", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "nazov": "§ 322 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce7c4e8f-255c-4523-86dd-5711d051bd2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1517010616.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1517010616.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1517010616.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/119/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010616
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517010616.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovaného K. K. a spol., pre zločin
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresnej prokurátorky
Bratislava V proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu Bratislava V z 09.10.2018 sp. zn. 2T/82/2017,
na neverejnom zasadnutí konanom 13.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e  sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa  § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Bratislava V z 09.10.2018 sp. zn. 2T/82/2017 boli
obžalovaní K. K. a K. J. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Bratislava V sp. zn. 2Pv 64/17/1105 z 11.09.2017, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 188 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 7.2.2017 v čase asi o 15:40 hod. v Bratislave, na H. ulici č. XX, v pohostinstve „H.“ po
predchádzajúcej vzájomnej spoločnej dohode pristúpili k poškodenému O. H., ktorého obvinený K. K.
udrel zovretou päsťou do tváre na ľavé líce, následne ho obaja obvinení začali ťahať za nohavice a za
bundu od automatu na stávkovacie tikety smerom k záchodu a do chodby v zadnej časti pohostinstva,
kde sa nachádza otvorený zadný vchod, následne ho fyzicky napadli a to tak, že ho udierali do oblasti
tváre, zhodili ho na zem, pár krát ho kopli do oblasti obličky, následne mu obvinení zobrali zväzok kľúčov,
dioptrické okuliare zn. GUESS v hodnote 350,-eur, šiltovku čiernej farby s oranžovým logom nezistenej
hodnoty a mobilný telefón zn. Nokia, nezisteného typu, zelenej farby v hodnote asi 80,-eur, jeden z
obvinených mu povedal, že tento mobilný telefón si berie ako vyrovnanie za dlh vo výške 70,-eur v
Centráli, týmto konaním spôsobili poškodenému O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - A., škodu najmenej
vo výške 430,-eur a drobné zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie bez vzniku práceneschopnosti,
a C. zdravotnej poisťovni, a. s., za vynaložené náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť O. H. škody
vo výške 109,90-eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní .

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - A.  C. zdravotná poisťovňa,
a.s., V. X D., s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Prvostupňový súd po výsluchu obžalovaných K. J. a K. K., poškodeného O. H. a svedkov S. C., K.
V., N. Q., O. C., T. W., Bc. K. D., J. R., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, fotodokumentáciou,



znaleckým posudkom KEÚ PZ z odboru kriminalistickej identifikácie, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2017/2324 zo
dňa 28.02.2017 na podklade takto vykonaného dokazovania  a vyhodnotenia dôkazov, ktoré vyhodnotil
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v súhrne v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por.  dospel k záveru, že ani
v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nebolo žiadnym dôkazom jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že žalovaného skutku sa mali dopustiť obžalovaní.
Žiadny zo svedkov ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nevypovedal tak, že by
osoby , ktoré sa mali dopustiť útoku na poškodeného boli práve obžalovaní. Ani z jedného z listinných
dôkazov a ani z kamerových záznamov nevyplynulo, že by práve obžalovaní boli prítomní v pohostinstve
H. v čase spáchania skutku . Aj analýza kamerového záznamu sa opiera iba o domnienku, že tam
zachytená osoba „pravdepodobne“ išla do pohostinstva H.. Pliak by sa malo podľa oblečenia jednať
o osobu obžalovaného K., tak tento už pri vyťažovaní uviedol, že si tam bol kúpiť Sprite. Naopak z
výpoveďou svedka N. Q. vyplynulo, že obžalovaných pozná a títo to neboli. Rovnako vypovedal aj
svedok T. W., ktorý uviedol, že obžalovaných z videnia pozná, lebo chodili do predmetného pohostinstva,
ale hlavne v lete na terasu a obžalovaného J. v ten deň v pohostinstve nevidel. Podľa obžaloby má
jednoznačne zo skutku obžalovaných usvedčovať svojou výpoveďou poškodený. V jeho výpovedi sú
však rozpory jednak v samotných jeho tvrdeniach a jednak v nej uvádza skutočnosti, ktoré vyvrátili ako
listinné dôkazy tak výpovede svedkov. Samotný motív, ktorý mal zakladať konanie obžalovaných a to
údajná pôžička od majiteľa kaviarne v OC Centrál bol vyvrátený svedkom O. C.. Tento jednoznačne
uviedol, že poškodeného nepozná, nikdy sa sním v žiadnom kasíne v Dúbravke, ako uvádza poškodený
nestretol, nikdy mu žiadne peniaze nepožičala nikdy nebol majiteľom kaviarne OC Centrál. Následne
svedok uviedol, poškodený sa počas telefonátu v deň spáchania skutku vyjadril, že to teda bude asi omyl.
Už len tvrdenie poškodeného, že mu niekto požičal peniaze na základe telefonátu čašníčky majiteľovi
kaviarne počas konzumácie v kaviarni je neuveriteľné, pričom si nepamätá ani mesiac ani rok, kedy
sa tak malo stať. V inej výpovedi tvrdil, že sa s majiteľom kaviarne OC Centrál stretol. Tento rozpor sa
snažil odstrániť tvrdením, že telefonickú komunikáciu považuje za stretnutie. Ďalej tiež tvrdil že jedným
z útočníkov bol vedúci obchodu G., ktorý mu požičal 70,- €.

Pokiaľ sa týka zranení poškodeného, tak podľa jeho popisu konania páchateľov bol kopaný do hrude a
hlavy. V lekárskej správe zo dňa 07.02.2018 nie sú ani po vyšetrení RTG popísané zranenia, ktoré by
zodpovedali poraneniu hrudníka a pri tomto vyšetrení poškodený uviedol, že bol udieraný, nie kopaný.
Neboli zistené ani poranenia , ktoré by boli zrejme spôsobené kopaním do oblasti obličiek. Jediným
zdokumentovaným zranením, je zranenie na tvári, pričom žiadnym dokazovaním nebolo preukázané, či
si ho poškodený spôsobil sám , napr. pádom pod vplyvom alkoholu, ktorý jednoznačne v ten večer aj
podľa testu, aj podľa výpovedí viacerých svedkov a to aj z radov polície požíval, alebo mu ho spôsobili
iné osoby. Neboli zistené ani daktyloskopické stopy ani biologické stopy na okuliaroch, ktoré mu mali byť
odcudzené, jediná biologická stopa na nich bola DNA patriaca samotnému poškodenému. Okuliare boli
nepoškodené nájdené cca 50 metrov v okolí reštaurácie H.. Ničím nebolo preukázané tvrdenie uvedené
v skutkovej vete obžaloby, že obžalovaní sa zmocnili mobilného telefónu poškodeného a jeho šiltovky.
Tiež treba poukázať na tvrdenie poškodeného, že ho napadli predavači z obchodu G., pričom, keď tam
prišiel s policajnou hliadkou tak uviedol, že“ to bol ten druhý, ktorý práve v obchode nebol“. Ako mohol
vedieť, kto bol ten druhý, keď útočníkov nevidel do tváre? Napriek tmu ich ako útočníkov označil .

Tiež ničím ani v prípravnom konaní nebolo preukázané, že sa poškodený „ dostavil do predajne G.,
kde obvinení pracujú, za účelom vyrovnania pôžičky, k čomu však nedošlo, z čoho tiež možno ustáliť
motív tohto trestného činu, ako aj to, že obvinení konali spoločne, po vzájomnej dohode“ pretože ani
v prípravnom konaní okrem tvrdenia poškodeného nebola pravdivosť takéhoto tvrdenia ,teda pôžičky
a tým aj motívu preukázaná. Na hlavnom pojednávaní , čo malo byť už predmetom dokazovania v
prípravnom konaní bolo toto tvrdenie poškodeného vyvrátené výpoveďou svedka C..

K ďalším rozporom poukázal na tvrdenie poškodeného o tetovaní muža, ktorý ho napadol, pretože
také tetovanie, ako tvrdil poškodený obžalovaný K. nemá. Poškodený obžalovaných síce pri rekognícii
opoznal, avšak tento dôkaz vzhľadom na skutočnosť, že mu boli ukázaní už v čase pred rekogníciou v
obchode G. súd považuje za vykonaný v rozpore so zákonom.

V neposlednom rade účasť oboch obžalovaných je vyvrátená blokovým dokladom vyhotoveným o 15,47
hod. v predajni D. P. v prevádzke na H. XX-XX v D. (č.l. 247), kedy sa mal stať skutok, teda dôkaz o
tom ,že sa obaja obžalovaní nemohli spolu na útoku na poškodeného zúčastniť. Poškodený tvrdí, že



tam boli obaja. Inokedy tvrdil že tam boli dvaja, traja alebo aj štyria páchatelia. Teda uvádza rozdielne
počet aj popis osoby, ktoré ho mali napadnúť. Dokonca opoznal hlas majiteľa kaviarne c OC Centrál,
od ktorého si mal požičať peniaze.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd nemal za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že žalovaného skutku sa dopustili práve obžalovaní. V podstate nebol zadovážený jediný
dôkaz, ktorý by ich z o žalovaného trestného činu usvedčoval. Výpoveď poškodeného súd považoval
vzhľadom na všetky rozpory a jej nelogičnosť za nepravdivú a nedôveryhodnú a na základe takejto
výpovede jediného svedka, ktorá nie podporená žiadnym iným dôkazom nemožno vysloviť vinu, preto
bolo rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a súd obžalovaných spod obžaloby
oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie Okresná prokurátorka Bratislava V dňa 18.10.2018 na č.l. 274
v zákonom stanovenej lehote, ktoré doplnila podaním z 21.11.2018 na č.l. 278-280.

K tomuto odvolaniu sa žiadna z procesných strán nevyjadrila.

V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
najmä však v odôvodnení rozsudku absentuje podrobné odôvodnenie skutočnosti, ktoré považuje súd
vo výpovedi poškodeného H. za rozporné, resp. zhodnotenie na akom základe považuje výpoveď
poškodeného H. za nevierohodnú, rovnako tak nemožno súhlasiť s vyhodnotením obsahu výpovedi
svedka Q., C. a W., ktoré súd nevyhodnotil z pohľadu vierohodnosti a logičnosti vzhľadom na vzťah
Q. a C. k obžalovaným a v štádiu  konania, v ktorom ku skutku vypovedali, rovnako tak vrátane
predloženého bloku, nemožno sa preto uspokojiť so záverečným vyhodnotením neviny obžalovaných
na základe zásady in dubio pro reo. Súd sa rovnako v rozhodnutí nevysporiadal s usvedčujúcou
procesnou výpoveďou svedka H., ktorý jednoznačne potvrdil prítomnosť obžalovaných na mieste činu
bezprostredne po spáchaní skutku pri zadnom vchode reštaurácie H.. S týmito sa aj pozdravil a
nepochybne tak vyvrátil obhajobu obžalovaných, kde si obžalovaný J. až na hlavnom pojednávaní
spomenul, že  v obchode blokoval nákup a K. sa mal vzdialiť a ísť pre syna a prísť až rovno do predajne.
Výpoveď svedka H. jednoznačne podporuje verziu priebehu skutku v bare horizont tak, ako ju uvádza
vo svojom napadnutí obžalovanými poškodený. K svedkovi poškodenému O. H. je potrebné uviesť,
že tento v priebehu celého trestného konania vrátane prípravného konania a konania pred súdom
(výpoveď z 19.07.2018) jednoznačne in natura opoznal ako páchateľov skutku, ktorý je predmetom
obžaloby, J. a K. priamo na hlavnom pojednávaní ako aj bezprostredne po skutku, keď spoločne s
hliadkou PZ identifikoval obžalovaných, v tom čase nachádzajúcich sa v predajni „G.“ na H. ulici, v
blízkosti baru H., kde aj pred skutkom komunikoval s jedným z obžalovaných. Je zrejmé, že svedok
H. sa v podrobnostiach nielen pre odstup času ale aj pre krátkosť, prekvapivosť a náhlosť útoku
môže odchyľovať od podrobností, najmä kto mal čo oblečené, aké mal tetovanie, na ktorej ruke(bolo
by absurdné, keby si v priebehu náhleho útoku na majetok a zdravie podrobne pamätal vizuálne
kresbu tetovania a textúru na ňom), pričom je zrejmé, že obžalovaný K. má aj tetovanie od lakťa po
rameno na pravej ruke. Považuje práve takto učinenú výpoveď za vierohodnú, nakoľko mohol ako
poškodený kedykoľvek nahliadnuť do spisu a tieto tetovania si pozrieť na priloženej foto, takto sa
jeho výpoveď však javí ako spontánna a neskreslená a to najmä v základných rysoch opoznania  a
jednoznačného určenia obžalovaných ako páchateľov skutku a to bezprostredne po jeho spáchaní ako
aj na hlavnom pojednávaní. Zároveň poškodený spontánne uviedol možný motív konania obžalovaných,
ktorý vychádzal z jeho domnienky týkajúcej sa existujúceho dlhu voči vlastníkovi predajne G. ako aj
započutia sumy 70 eur pri samotnom útoku na poškodeného. Taktiež poškodený uviedol na hlavnom
pojednávaní dňa 19.07.2018 ako pripomienku k výpovedi svedka V.,  že uviedol policajtom, že bol
napadnutý v H. s ľuďmi, ktorí sú z obchodu G. a preto tam aj s hliadkou išiel. Toto jeho tvrdenie je
logicky podoprené najmä skutočnosťou, že priamo po skutku sa tam spoločne s policajtami aj vybral. Tiež
poukázala na skutočnosť, že poškodený bol poučený v zmysle Trestného poriadku a zložil aj prísahu na
hlavnom pojednávaní. Súd konštatuje nezákonnosť vykonávanej rekognície, treba však poukázať na tú
skutočnosť, že ani v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nebola vykonaná rekognícia ako to
uvádza súd v odôvodnení rozsudku. Nie je nič nezákonné na tom, že poškodený obžalovaných opoznal
po skutku a na hlavnom pojednávaní. K predloženému bločku, ktorý má preukazovať, že najmenej
jeden z obžalovaných sa v čase skutku zdržoval v predajni, kde mal blokovať a obsluhovať zákazníka,
takto predložená písomnosť nemá vo vzťahu k prejednávanej veci žiadnu relevanciu. Predmetom
obžaloby je skutok, ktorý sa mal udiať v rádovo desiatkach sekúnd, predajňa, kde bolo blokované



sa má nachádzať v maximálnej  blízkosti s barom, je ohraničený časom 15.40 hod. 07.02.2017 a
blokovaný doklad vyhotovený až o 15.47 hod., pričom však ani samotné vyhotovenie bloku pod menom
konkrétneho pokladníka, nielen nevypovedá o tom, že ho vyhotovil on, nakoľko je bežnou praxou, že
ide len o prihlásenie do pokladne, avšak v danom konkrétnom prípade na pojednávaní dňa 19.07.2018
obžalovaný J. uviedol, že má na starosti e-shop, je vzadu v obchode a dopredu, kde sa predáva, išiel len
na čas, kedy predajňu mal opustiť obž. K., pričom z kamerového záznamu kamery č 1 z obytného vchodu
H. č. XX v čase od 15:44 hod. do 15:45 hod. je na zázname vidieť pohyb mladého muža stotožneného ako
obž. K. K.. V danom prípade teda nielen z časového hľadiska vymedzenia skutku, ale aj z geografickej
blízkostí oboch prevádzok nie je možné prijať za správny názor, že predloženie takého bočku vylučuje
účasť oboch!!! obžalovaných na skutku, navyše bez riadneho preverenia, kto sa vlastne prihlasoval
na blokovanie v danom obchode, ak predavačom mal byť obž. K. a obž. J. obsluhovať v zadnej časti
predajne e-shop.

V kontexte posudzovania vierohodnosti výpovedí sv. Q. a C. považujem okrem ich blízkeho vzťahu k
obžalovaným, ktorým sa súd pri hodnotení dôkazov vôbec nezaoberal, za jednoznačne neobvyklý aj
spôsob, akým sa títo svedkovia doslova „zjavili“ v trestnom konaní až v štádiu konania pred súdom po
vykonaní všetkých relevantných dôkazov na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Poukazujem
tiež, že je síce výslovnou vôľou obžalovaných, akú taktiku pre svoju obhajobu zvolia, je však napodiv, že
v priebehu prípravného konania, ktoré má taktiež charakter kontradiktórneho konania, nielen odmietli ku
skutku vypovedať a predostrieť skutočnosti svedčiace ich obhajobe a nevine, ale bezprostredne po čase
skutku a vydaní uznesenia o vznesení obvinenia nevyužili ani možnosť podať proti takémuto uzneseniu
sťažnosť, ani v rámci uplatnenia aktívnej obhajoby nepredložili orgánom činným v trestnom konaní práve
zmienený bloček z pokladne pre jeho overenie, pripadne nenavrhli, vo veci vypočuť sv. C. (o ktorom sa
už v prvotnej výpovedi sv. pošk. H. zmieňoval ako o majiteľovi obchodu), resp. sv. Q., teda obhajoba
nevyužila v každom Štádiu konania všetky prostriedky na preukázanie neviny obžalovaných, resp. v
danom štádiu obvinených, napr. aj z dôvodu možného preverenia skutočnej lokalizácie sv. Q., resp.
uskutočnených hovorov pošk. H. a sv. C..

Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje výpovede sv. C., Q., ako aj bloček z pokladne predložený na
hlavnom pojednávaní za absolútne nepreukazný a nijako nepotvrdzujúci verziu obhajoby zo záverečnej
reči, ktorú do svojho rozsudku prevzal nekriticky okresný súd.

Samotný svedok Q. navyše mal vidieť celý skutok v rozpätí 3-4 sekúnd, pričom  v konaní sa dozvedel
priamo od obžalovaných, s ktorými sa o konaní bavil, a ktorých sa pozná z obchodu I..

Rovnako tak sv. C. na pojednávaní zo dňa 09.10.2018 uviedol k obžalovaným, že sa v nich jedná
o zamestnanca a bývalého zamestnanca, v minulosti možno išli spolu aj na hokej. V prípade,
že by chcel súd skutočne skúmať a vyhodnotiť blízkosť vzťahu sv. C. a prinajmenšom obž. K.
pre vyhodnotenie dôveryhodnosti poskytnutého svedectva sv. C., vyhodnotené ako v prospech
obžalovaných spochybnením obsahu výpovede poškodeného, tento je dostatočne overiteľný aj na bežne
dostupnom internete po zadaní mien oboch dotknutých osôb.

Sv. C. navyše vo výpovedi potvrdil, že v čase pred inkriminovaným skutkom mu obž. K. dal poškodeného
k telefónu, z výpovede pošk. H. vyplýva, že to iná osoba ako on nemohla byť, teda ani v tomto smere
kontaktovania majiteľa obchodu „G.“ z iniciatívy poškodeného niet pochybností, pričom logicky ani nie
je spochybniteľné, že ním uvádzaný motív na takúto iniciatívu je práve taký, ako uvádza poškodený, t.
j. existujúci dlh, resp. presvedčenie o jeho existencii bez ohľadu na skutočnosť, kto vlastne peniaze v
minulosti poškodenému poskytol, čo však nie je predmetom danej trestnej veci,

K výpovedi svedka W. je potrebné uviesť do pozornosti, že presne uviedol... že „ja som tých mužov,
ktorí ho vytiahli von, nevidel, počul som len krik....\", „nie, nevidel som im do tvárí...ja som si ich nevšimol,
bližšie ich neviem popísať..., ja som mal už nejaké pivá vypité... boli chrbtom, bolo to pár sekúnd...“, teda
nie je zrejmé, ako na základe toho, čo sv. W. nevidel, že páchateľom nevidel do tváre, boli mu chrbtom
a bolo to pár sekúnd, tak súd obsah tejto výpovede vyhodnotil ako jednoznačný záver, že sv. W. vylúčil,
že by páchateľmi skutku mohli byť obžalovaní.

Rovnako tak má za usvedčujúcu výpoveď sv. K. H., ktorý nepriamo potvrdil verziu poškodeného o jeho
napadnutí obžalovanými a ktorá bola prečítaná dňa 09.10.2018 na hlavnom pojednávaní so súhlasom



procesných strán (č. I. 59-61 spisu), kde svedok jednoznačne uviedol, že pracoval ako barman v bare
H. na H. XX, videl zbitého poškodeného, ktorý mu povedal, že dostal nakladačku, nevidel ako ho bili,
spoza baru nie je vidieť, avšak na ulici pred zadným vchodom videl domovníka z H. XX a partu chalanov,
čo tam majú obchod s oblečením, boli tam dvaja chalani z tohto obchodu, teda zamestnanci z tohto
obchodu, ja som ich pozdravil. Jeden z týchto chalanov bol predavač z tohto obchodu, taký chudý a
vysoký, asi 180cm vysoký, tmavé vlasy, krátke vlasy. Druhý bol tiež zamestnanec tohto obchodu, bl taký
nižší, chudý, svetlé vlasy. Viac týchto mužov popísať neviem,. Títo muži boli pred zadným vchodom do
nášho podniku, nič zvláštne tu nerobili.“

K obsahu svedeckej výpovede sv. K. H. z 27.03.2017, teda blízko po spáchaní skutku, nemali
prítomní obžalovaní ani obhajca na hlavnom pojednávaní pripomienku. Z tejto výpovede nestranného a
objektívneho svedka(obžalovaných nepozná ani po mene) jednoznačne a bezpochyby vyplýva, že obaja
obžalovaní v čase bezprostredne po skutku, keď svedok poslal poškodeného z baru H. preč, po tom, ako
ho našiel ležať na dlážke podniku a poslal ho von, sa nachádzali pri zadnom vchode reštaurácie H. na
H. ulici č. XX, teda na mieste činu a nie v predajni „G.\", ako sa snaží potvrdiť nepreukazným bločkom z
pokladne objaveným na hlavnom pojednávaní obhajoba v prípade obž. J. (ktorý ani nebol predavačom,
ale mal na starosti podľa vlastného vyjadrenia e-shop vzadu v predajni, čiže pod prihlásením obž. K.
mohol blokovať v pokladni ktokoľvek, navyše 7 minút po skutku, ktorý trval rádovo v desiatkach sekúnd),
zároveň je tak rovnako vyvrátená aj obrana obž. K., ktorý uvádzal na hlavnom pojednávaní z 19.7.2018,
že opustil predajňu a išiel po syna a keď sa vrátil, išiel obž. J. zasa naspäť dozadu a po nejakom dobe
prišiel policajt...

Sv. H. taktiež vo výpovedi jednoznačne uviedol, že obaja pracovníci obchodu „G.“, ktorých nepozná
po mene, chodievajú do H. celkom často a chodievajú tam na pivo, čim vyvrátil tvrdenie obž. J., ktorý
uviedol, že do H. chodieva niekedy a na kofolu, čo len prispieva k presvedčeniu že J. založil svoju
obhajobu na účelových tvrdeniach v rozpore s realitou v snahe vyviniť sa zo žalovaného skutku aj
tvrdeniami, ktoré v celosti jeho výpoveď  znedôveryhodňujú, hoci ako obžalovaný má právo na svoju
obhajobu aj uvád nepravdivé tvrdenia.

Zároveň svedok uviedol, že do H. chodievajú zákazníci bežne aj cez zadný vchod, ktorý je stál otvorený.

K spochybňovanému motívu trestnej činnosti obžalovaných obhajobou je taktiež potrebné uviesť, že
súd sa ani nezaoberal po konštatovaní o jeho absencii (lúpežný motív), či v konaní obžalovaných nie
je možné vidieť prípadne naplnenie znakov skutkovej iného trestného činu (§14 ods 1, §156 ods. 1 Tr.
zákona, resp. § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Má zato, že súd sa nedostatočne vysporiadal s obsahom výpovede najmä sv. pošk. O. H., túto
jednostranne vyhodnotil ako nevieryhodnú bez reálneho poukázania na to, v čom má táto neviery
hodnosť v poukázaní na konkrétnych páchateľov skutku, ktorých jednoznačne v priebehu celého
trestného konania spoľahlivo a jednoznačne usvedčuje, spočívať, ako aj nevyhodnotil správne s
príslušným dôrazom podpornú výpoveď sv. H., ktorý jednoznačne na mieste činu bezprostredne po
skutku videl oboch obžalovaných a týchto pozdravil, hoci títo v rámci obhajobných prednesov tvrdili, že
sa nachádzali v predajni (obž. J.), alebo išli po syna (obž. K.).

V kontexte uvedených skutočností má zato, že okresný súd vyhodnotil dôkazy zabezpečené v
prípravnom konať a produkované na hlavnom pojednávaní spôsobom odporujúcim zákonu, pričom
pri ich riadnom a správnom vyhodnotení, najmä vyhodnotení jediného priameho dôkazu (opoznanie
obžalovaných svedkom poškodeným in natura priamo po skutku, ale aj na hlavnom pojednávaní) a v
spojitosti s nepriamym dôkazom(kamerový záznam), ako aj preukázanou prítomnosťou obžalovaných
v čase pred samotným skutkom a po ňom na H. ulici v tesnej blízkosti baru H., teda v jeho dosahu
časovom aj geografickom, vyhodnotením svedectiev sv. C. a Q. ako nesúladných a nevieryhodných a
logickom vyhodnotení obsahu výpovede sv. W., by musel jednoznačne uznať obžalovaných K. K. a K.
J. vinným pre žalovaný skutok a to pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr.
zákona a uložiť im podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona primeraný trest odňatia slobody.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby Krajský súd
v Bratislave podľa § 322 ods. 1 Tr. por.  zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava V.



Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo  ods.
3 Tr. por. a preto  podľa  § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.  a  dospel k záveru, že
odvolanie Okresnej prokurátorky Bratislava V  je  dôvodné.

Odvolací Krajský súd v Bratislave, postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, že neprichádza
do úvahy rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k týmto záverom:

Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok
je minimálne predčasný pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť
jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( §
321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých
výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy  ( § 321 ods. 1
písm. c/ Tr. por.).

Odvolací súd  tak rozhodol  na neverejnom zasadnutí, keďže zistené chyby nebolo možné odstrániť na
verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por.)

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada  náležitého  zistenia
skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej  orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité  zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným  predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového  stavu    veci je  veľmi úzko prepojená aj   so zásadou
stíhania zo  zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Tr. por.), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu
veci je predpokladom  jednak  na  to,  že  trestné  stíhanie  bolo  vedené v súlade so zákonom, jednak
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym  cieľom zásady náležitého  zistenia   skutkového  stavu
veci   je  umožniť  súdu spravodlivé rozhodnutie.  Súvisí to s  predmetom zákona   a  jeho  účelom,
ktorým  je  náležité zistenie trestných    činov    a    spravodlivé    potrestanie   páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Zistenie  skutočného stavu veci vyžaduje, aby  každá  okolnosť  dôležitá  pre  rozhodnutie bola spoľahlivo
preukázaná  v súbehu  so skutočnosťou tak, aby  nemohla vzbudzovať  akékoľvek pochybnosti. K
správnym  a úplným  skutkovým záverom  môže však súd  dôjsť len vtedy, ak  vykoná  všetky
dosiahnuteľné  dôkazy  a tieto  je  potrebné, aby  v jednotlivostiach, ako  aj  v ich  súhrne   správne ich
zhodnotil, čo však  v danom  prípade  nebolo naplnené.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých
výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.



Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že sa stotožňuje s odvolacím argumentom okresnej
prokurátorky vo vzťahu k vzniknutým pochybnostiam.

Vykonaným dokazovaním produkovanými dôkazmi, tak ako v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že dňa 07.02.2017 v čase asi o 15.40 hod.
v Bratislave na H. ul. č. XX  v pohostinstve H., došlo minimálne k napadnutiu poškodeného O. H.
tým spôsobom ako je popísané v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa
07.09.2017 sp. zn. 2Pv 64/17/1105. Táto skutočnosť vyplýva práve z výpovede poškodeného O. H.,
ktorý uvádza, že bol napadnutý K. J. s K. K.. Okrem tejto výpovede je potvrdená objektívnym dôkazom
a to lekárskou správou na č.l. 111 zo dňa 07.02.2017 a fotodokumentáciou na č.l. 113-114, kde je
zaznamenané zranenie na tvári a poškodenie odevu, ktoré popisuje po útoku. V tejto časti výpovede
nie je dôvod neveriť poškodenému O. H., nakoľko udalosti pred skutkom a udalosti v priebehu skutku
sú potvrdené aj ďalšími svedeckými výpoveďami, ktoré potvrdzujú priebeh incidentu, aj keď priamo
svedkovia neuvádzajú ako útočníkov K. J. a K. K.. V tomto smere treba poukázať na výpoveď svedkov
T. W. a J. R., ktorí potvrdili, že do reštaurácie prišli okolo 15.00 hod. a poškodený si na ich stôl položil
pivo z ich súhlasom. Asi po tridsiatich minútach prišli k nemu neznáme osoby, ktorí na poškodeného
kričali, nadávali mu, zatiahli ho smerom do zadného vchodu a zabuchli za sebou dvere, bolo počuť
krik a buchot ako keby ho tam bili. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok K. H., barman v reštaurácii,
kde došlo k incidentu, ktorý navyše potvrdil, že obžalovaných krátko po incidente videl pred zadných
vchodom podniku, avšak žiadny incident nevidel, iba ho počul.  Obhajobné tvrdenia, čo sa týkalo
pohybu obžalovaných po skutku spochybňuje tiež nezávislý svedok Bc. K. D., ktorý videl vychádzať
v čase po incidente z miesta dve osoby, čo taktiež potvrdzuje výpoveď poškodeného. V tejto časti
je výpoveď poškodeného aj logická, čo sa týka priebehu skutku, kedy mal byť fyzicky napadnutý,
nakoľko tieto skutočnosti popísal aj policajnej hliadke. Popísal osoby, ktoré ho mali napadnúť, aj miesto,
kde sa mal s obžalovanými stretnúť pred incidentom, s ktorými mal komunikovať. V tomto smere
treba poukázať aj na výpoveď dvoch policajtov, ktorí boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní, ako aj
v prípravnom konaní, ide o svedkov S. C. a K. V., za prítomnosti ktorých poškodený obžalovaných
obidvoch opoznal, nakoľko bol predtým s nimi v kontakte v predajni G., kde dokonca telefonoval z tejto
predajne svedkovi majiteľovi reštaurácie OC Centrál, O. C., túto skutočnosť je možné overiť aj výpisom
z telekomunikačných hovorov na č.l. 104. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaní
boli s poškodeným v kontakte pred týmto incidentom a priebeh incidentu, ako opisuje poškodený zhodne
je popísaný aj vyššie uvedenými svedkami, avšak bez toho, že by tento incident priamo videli, ale priebeh
udalostí ako ich opisujú, zodpovedá výpovedi poškodeného v tejto časti priebehu skutku. Poškodený
obžalovaných opoznal tak ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, z tohto pohľadu nebolo
potrebné ani vykonať rekogníciu. Nie je zrejmé z akého dôvodu súd prvého stupňa v rozsudku na č.l.
6 odseku 3 poukazuje na vykonanú rekogníciu, ktorú považuje za nezákonnú, keď takýto dôkaz vôbec
nebol produkovaný.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania však ostáva sporná otázka, či obžalovaný poškodenému pri
incidente zobrali zväzok kľúčov, dioptrické okuliare, šiltovku a mobilný telefón.  Na č.l. 95 spisu sa
nachádza zápisnica o vrátení vecí a to dioptrické okuliare zn. Guess v hodnote 350 Eur. Z výpisu hovorov
z telefónneho čísla XXXX XXX XXX  na č.l. 108 je záznam, že z tohto telefónu bolo telefónované dňa
07.02.2017 okolo obedňajších hodín. Ďalší záznam hovorov nie je zaznamenaný. Pričom poškodený H.
uvádzal, že doklady k tomuto telefónu má na ubytovni, do spisu ich nepredložil, v tomto sa nenachádzajú.
Už z kontextu výpovede poškodeného je zrejmé, že mal byť napadnutý vzhľadom na jeho dlžoby voči
tretej osobe, pričom zo spisu vyplýva, že po incidente bolo zistené, že na osobu O. H. boli vydané príkazy
na zatknutie Okresným súdom Bratislava III a Bratislava V, pre majetkovú trestnú činnosť (podvody).
Vzhľadom na jeho tvrdenia a nález dioptrických okuliarov na mieste skutku a osobu poškodeného,
z doposiaľ vykonanými dôkazmi nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že boli pri tomto
incidente odcudzené veci, ktoré uvádza vo svojich výpovediach, telefón s uvedeným telefónnym číslom
po skutku podľa výpisu nebol v prevádzke a nebola určená ani jeho lokalizácia.

V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa a odstrániť odvolacím súdom
vyššie vytýkané vady, vykonať lustrácie aktuálnych trestných stíhaniach a predchádzajúcich odsúdení



poškodeného O. H.,  ktoré môžu mať vplyv na posúdenie vieryhodnosti jeho výpovede v danej veci,
keď dioptrické okuliare sa našli na mieste a uvádzal, že mu boli odcudzené a opätovne ho prepočuť
nech konkretizuje aký dlh mal voči obžalovaným  alebo tretej osobe, ktorej telefonoval prostredníctvom
obžalovaných z predajne G. v deň skutku, nakoľko podľa jeho vyjadrení obžalovaní mu mali zobrať
telefón ako vyrovnanie dlhu.

Po doplnenom dokazovaní v naznačenom smere podľa dôkaznej situácie upraviť skutkovú vetu a právnu
kvalifikáciu skutku, nakoľko už podľa doposiaľ produkovaných dôkazov aj keby sa nepreukázal lúpežný
motív konania obžalovaných je možné konanie z priebehu skutkového deja minimálne kvalifikovať ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom výsluchom poškodeného bude môcť byť
ustálené, či obžalovaní konali z osobitného motívu v zmysle § 140 písm. a/ alebo b/ Tr. zák., či by mohlo
dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty aj k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolaciemu súdu nezostalo iné len rozhodnúť tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/82/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}