{"guid": "c7c167f9-ef0f-4754-b7d1-3f58745a190a:de8378d7-3a05-4444-83f4-333644deded7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1", "spisova_znacka": "1To/4/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/4/2019 z 12. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2019, sp. zn. 1To/4/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1", "identifikacne_cislo": "1518010647", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Soňa Mesiarkinová", "sudca_id": 501, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-mesiarkinova-501", "datum_vydania": "2019-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de8378d7-3a05-4444-83f4-333644deded7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného I. C., pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného I. C. proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 3T/72/2018 zo dňa 22.11.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. marca
2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného I. C., nar. XX.XX.XXXX v X.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava  V sp.zn. 3T/72/2018 zo dňa 22.11.2018 bol obžalovaný I. C.
uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.,  na tom skutkovom základe, že
dňa 07. 05. 2018 v čase asi o 7.15 hod. v Bratislave - Petržalke, na lávke na moste Lafranconí, približne
50 metrov od petržalského brehu, chytil zozadu za ramená poškodenú C.. B. N. C., ktorá ho obiehala,
hodil ju o stenu, následne ju ľavým predlaktím v miestach medzi kľúčnou kosťou a krkom tlačil o stenu,
aby sa nemohla hýbať, stál s ňou tvárou v tvár, potom jej pravou rukou vošiel medzi nohy a cez
bežecké nohavice sa jej otvorenou dlaňou päťkrát šúchaním dotýkal pohlavného orgánu po celej dĺžke,
pustil ju až keď začala kričať, ešte sa jej zaškeril do tváre a keď od nej odchádzal, tak si naprával
nohavice, ktoré mal stiahnuté pod úrovňou zadku, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol v
minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1T 149/05 zo dňa
30.03.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 151/06 zo dňa 14.06.2006
za trestný čin Lúpeže podľa § 234 ods. I Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ako
aj rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 21T 2/2003 zo dňa 31.05.2006 v spojitosti s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. lTo 15/09 zo dňa 10.03.2010 za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.07.2001, ktoré vykonal časovo kontinuálne za sebou dňa 11.04.2018,

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437
ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Tr. zák.  obžalovaného pre
výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním
prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca uviedol, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom na
základe ktorého  bol uznaný vinným, je výpoveď samotnej poškodenej, a preto ak má byť usvedčujúcim
dôkazom tento dôkaz ako jediný, je potrebné aby takýto dôkaz bol zákonný, pevný, stály, jednoznačný
a nevyvrátiteľný a v kontexte s inými vo veci vykonanými nepriamymi dôkazmi, dôkazom zapadajúcim
do pomyselnej reťaze dôkazov. Obžalovaný je toho názoru, že tento jediný priamy dôkaz takýmto nie
je. Zdôraznil, že nie je páchateľom skutku, nenachádzal sa na mieste činu a tvrdí, že pokiaľ poškodená



opísala po útoku osobu páchateľa, tento sa nezhoduje s opisom jeho osoby, najmä pokiaľ ide o vlasy
a ich strih. Rovnako tak pokiaľ ide o opis tváre, úškrnu a chrupu ale takisto aj oblečenia. Vzhľadom k
uvedenému je dôležitým detailom opoznanie páchateľa, ktoré však nebolo uskutočnené štandardným
spôsobom a to rekogníciou, ale iba akýmisi fotografiami, ktoré poškodenej mali ukazovať policajti. Z tohto
dôvodu tak namieta aj postup polície a zákonnosť ich postupu v súvislosti s jeho zadržaním, považuje
za absolútne právne irelevantné opoznanie jeho osoby poškodenou na hlavnom pojednávaní.

Ďalej uviedol, že obžalovaný nemôže súhlasiť s konštatovaním súdu, ktorý naznačuje v odôvodnení, že
sa mu zdá podozrivé, že tvrdí, že  sa mal nachádzať niekde inde, konkrétne medzi Banskou Bystricou
a Bratislavou, pritom  sa mal nachádzať na území Bratislavy. Túto skutočnosť už objasnil a vyplývala
z toho, že  krátko po prepustení z VTOS oslavoval a už ani nevie, kde som sa v ktorom momente
nachádzal, v každom prípade je možné jeho vyjadrenie vysvetliť a vyhodnotiť aj využitím zákonom
mu daných práv brániť sa spôsobom, ktorý uznám za vhodný, ktorý nemôže byť vyhodnotený v jeho
neprospech. Pokiaľ súd spochybňuje jeho osobné stretnutia s pracovníkmi NAKA a poukazuje na
vyjadrenie - prípis riaditeľa NAKA expozitúra východ, podotýka, že príslušníci NAKA ale i kriminalisti
z nižších štruktúr polície pracujú veľa krát v utajení a takým spôsobom, že o ich činnosti a konaní do
určitého momentu nemusí mať vedomosť ani ich nadriadený.

Pokiaľ ide o nadhodnotenie vlastností poškodenej súdom ako ,,nadštandardne všímavého svedka
vzhľadom k jej povolaniu“ konštatuje, že ide o hodnotenie jej osoby senátom, ktorý nemá potrebné
odborné znalosti, a keďže osoba poškodenej nebola v naznačenom smere podrobená znaleckému
skúmaniu, takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pokiaľ okresný súd naznačuje akúsi súvislosť medzi jeho predchádzajúcimi odsúdeniami so sexuálnym
podtónom so skutkom, pre ktorý bol uznaný za vinného a vytvára tak dojem, že sa mal alebo mohol
dopustiť aj tohto skutku, takúto úvahu je možné akceptovať iba v hypotetickej rovine a teda bez
právneho významu. Naopak - bol som odsúdený aj za krádež, lúpež a lúpežnú vraždu, ktoré trestné
činy sú spojené s protiprávnym odňatím vecí, pričom v tomto prípade poškodenej žiadna vec nebola
odcudzená. Obžalovaný vytýkam okresnému súdu, že neakceptoval jeho návrh najmä pokiaľ ide o
výsluchy policajtov, ktorí ho zadržali. Týmito výsluchmi sa mohli ozrejmiť okolnosti jeho zadržania,
ale takisto psychické rozpoloženie poškodenej, jej reakcie a správanie, keď jej policajti ukazovali jeho
fotografie namieste zadržania a podobne.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, ktorú použil okresný  súd v odsudzujúcom rozsudku, vzhľadom k tomu,
že obžalovaný nie je páchateľom, a teda nevie, čo sa na mieste činu stalo, nevie sa ani vyjadriť k právnej
kvalifikácii.

Čo sa týka uloženého trestu, obhajoba uviedla, že i napriek tomu, že obžalovaný jednoznačne odmieta
svoju vinu, z opatrnosti odvolaciemu súdu dáva do pozornosti § 47 Tr. zák. Ako vyplýva z ods. 2 tohto
ustanovenia, trest, ktorý uložil okresný súd je možné aplikovať len v prípade kumulatívneho splnenia
podmienok odseku 1 tohto ustanovenia. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania konštatuje, že
nebol vykonaný taký dôkaz, o ktorý by bolo možné oprieť jednoznačný záver o potrebe uložiť mimoriadny
trest odňatia slobody na doživotie, pretože z vyjadrenia znalca O.. C.. K. T., G.. či už z písomného
posudku alebo verbálneho prejavu na hlavnom pojednávaní vyplýva, že nebola splnená minimálne
podmienka vyplývajúca z  § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., teda že nie je nádej, že by páchateľa bolo
možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. V tomto smere konštatuje, že
menovaný znalec svojim vyjadrením naznačil presný opak záveru o potrebe ukladať doživotný trest,
keď celkom jednoznačne naznačil, že „recidíva, ktorá sa týka sexuálnej, násilnej trestnej činnosti sa
pravdepodobne zníži vo vysokom veku, keď pohlavný úd stratí svoj význam v motivačnom systéme,
v čase sénia okolo roku 65 roku veku a viac. Prognóza je teda podľa znalca mierne optimistická,
naznačujúca práve pri jeho súčasnom veku záver o treste pod hranicu dvadsať päť rokov.  Okresný súd
nadradil jeho predchádzajúce odsúdenia (z právneho hľadiska síce naznačujúce úvahy o mimoriadnom
treste odňatia slobody na doživotie) nad zákonom upravené obligatórne podmienky  § 47 ods. 1 - najmä
písm. b/ Tr. zák.

Vzhľadom k hore uvedenému je preto toho názoru, že vinu obžalovaného nie je možné založiť iba na
jedinom nejednoznačnom a vyvrátiteľnom dôkaze - výpovedi poškodenej, a teda nie je možné ustáliť
jednoznačný záver o jeho vine, a preto navrhol,  aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok



z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že jeho odvolanie smeruje
tak do viny, trestu aj konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Konštatoval, že odôvodnenie
odvolania bolo podrobne zreferované, na jeho dôvodoch trvajú a odkazujú na jeho písomné
vypracovanie. Záverom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné, prokuratúra sa stotožnila s napadnutým rozsudkom vo všetkých jeho výrokoch.

Obžalovaný I. C. na verejnom zasadnutí uviedol, že odkazuje na všetky svoje podania a vyjadrenia a
žiada, aby bol oslobodený.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania  (306 ods. 1 Tr. por.) a tým  absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo  ods.
3 Tr. por., a preto  podľa  § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.  a  dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že napriek tomu, že predmetom
rozhodovania súdu je skutok od počiatku právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1 Tr. zák., skutok sa mal stať 07.05.2018 a zápisnica o trestnom oznámení C.. B. N. C. je zo
dňa 07.05.2018, vo veci bolo začaté trestné stíhanie až dňa 09.05.2018, zjavne po spísaní zápisnice
C.. N. C. dňa 09.05.2018, z čoho vyplýva nie len nečinnosť polície, ale najmä zmarenie zabezpečenia
prvotných dôkazov, čo by inak boli dôkazy zjednoznačňujúce obžalobu alebo obhajobu. Toto sa prejavilo
i v opoznávaní páchateľa poškodenou podľa fotografie v teréne a nevykonanie rekognície, z čoho
obhajoba vyvodzuje nezákonnosť celého prípravného konania. Najmä vinou týchto skutočností sa zúžil
rozsah dôkazov prakticky na obhajobné tvrdenia obžalovaného a výpoveď svedkyne poškodenej C.. B.
N. C..

Okresný súd ďalej správne uviedol, že presvedčivosť obhajobnej verzie je založená najmä na
nemennosti výpovedí obvineného a podpore ich obsahu inými dôkazmi. U obžalovaného I. C. možno
vychádzať z dvoch verzií obhajoby. Prvá verzia je postavená na tom, že v čase skutku cestoval z
Banskej bystrice do Bratislavy, ktorú verziu použil tri dni po skutku, kladenom mu za vinu, čo pri jeho
intelekte v pásme priemeru vyhodnotenom znalcom G.. T. znamená, že si nemohol nepamätať a nebyť
si vedomý toho, kedy do Bratislavy skutočne pricestoval - časový rozsah troch dní nie je o zábudlivosti,
ale o účelovosti. Keď sa táto verzia monitoringom pohybu ním používaného telefónu a nefunkčnosti
kamier na železničných staniciach ukázala ako nepreukázaná, obžalovaný použil verziu spolupráce s
príslušníkmi NAKA Košice ako vysvetlenie jeho pohybu v blízkosti miesta činu dňa 07.05.2018, ako
aj jeho zadržania dňa 09.05.2018. Obhajobná verzia obžalovaného bola preverovaná cez riaditeľa
expozitúry NAKA východ, ktorý túto verziu obhajoby obžalovaného vyvrátil.

Zostáva teda výpoveď svedkyne poškodenej C.. B. N. C., ktorá vzhľadom pre absenciu iných
priamych dôkazov musí byť (ako na to poukazuje aj obhajoba v dôvodoch odvolania) jednoznačná
a nevyvrátiteľná, resp. v takom rozpore s obhajobou obžalovaného, aby sa z nej  dal vyvodiť záver
o rozumnej istote obsahu tvrdení v tejto výpovedi učinených. Okresný súd vyhodnocoval výpoveď
poškodenej nie len z hľadiska jej obsahu, ale aj vonkajšie prejavy svedkyne počas výsluchu. Na hlavnom
pojednávaní, svedkyňa pred súdom vypovedala podrobne a v súlade s jej výpoveďou v prípravnom
konaní. Z jej výpovede vyplýva, že útok bol neočakávaný, intenzita tlaku ľavého predlaktia na kľúčnu
kosť svedkyne, kedy sa obžalovaný navážil celou svojou váhou na svedkyňu, v tom momente nemohla
uniknúť z toho tlaku, lebo zostala paralyzovaná, bola obmedzená na pohybe pevnou stenou konštrukcie
mosta, z druhej strany silným tlakom páchateľa, bol prítomný moment prekvapenia, na mostovej



lávke sa nikto iný nenachádzal. Svedkyňa reagovala výkrikom a vysvetlila, prečo sa nepokúšala
aktívne brániť.  Reakciou obžalovaného na jej výkrik bolo, že prestal vo svojom konaní, otočil sa a
odchádzal. Počas útoku mu svedkyňa pozerala z bezprostrednej blízkosti do tváre. Znalec prítomný
na hlavnom pojednávaní počas jej výsluchu následne konštatoval, že sa domnieva, že poškodená má
tendenciu k racionalizácií, čiže vo všeobecnosti k presúvaniu emočnej záťaže na rozumovú úroveň, v
dôsledku tejto vlastnosti je schopná napriek extrémnej emočnej záťaži, poskytnúť oveľa podrobnejší
opis udalostí a osôb, akoby tomu bolo u bežnej populácie. Znalec uviedol, že výkrik poškodenej prispel
k zmene v priebehu deja. Páchateľ sa snaží držať situáciu pod kontrolou, pokiaľ je v tejto narušený, je
pravdepodobné, že upustí od konania. Poškodená opísala, že pri odchode páchateľa videla jeho zadok,
ako si naťahuje nohavice a spredu ich zapína, čo nasvedčuje konštatovaniu znalca a tomu, že sexuálny
útok voči nej mal mať pokračovanie. Pokiaľ ide o výpoveď  poškodenej o jej opätovnom stretnutí s
obžalovaným, opísala, kde ho videla a ako postupovala, urobila do mobilu fotografiu osoby o ktorej bola
presvedčená, že je páchateľom a zavolala políciu, ktorá páchateľa zadržala na petržalskej strane mosta.
Poprela verziu obžalovaného, že by policajt s ňou chodil a stretla tak obžalovaného. Svedkyňa fyzicky
zadržaného zjavne nevidela, popísala, ako k nej do auta chodili policajti zisťovať detaily ku dňu skutku
a ukazovali jej fotografiu osoby, pričom zakryli ostatné údaje, na čo svedkyňa policajtom potvrdila na
základe fotografie stotožnenie páchateľa. Svedkyňa okrem detailného popisu jeho tváre uviedla, že mal
špecifický úškrn a chybu v pravom (z jej pohľadu) hornom zuboradí, ako by ich mal pokazené alebo by
mu chýbali. Na fotografií, ktorú z občianskeho preukazu I. C. svedkyni pri zadržaní I. C. policajti ukázali,
je I. C.. Na fotografii mal I. C. zavreté ústa.

Okresný súd sa následne vysporiadal s návrhom obhajoby, prečo nebolo potrebné vypočuť policajtov,
ktorý obžalovaného zadržania a v kontexte vykonaných dôkazov to ani krajský súd nepovažoval za
potrebné. Pokiaľ ide o nevykonanie rekognície osoby, toto je len jedným z dôkazov, takže jej nevykonanie
nebráni vyhodnocovať iné dôkazy. Po predložení fotografie I. C. svedkyni sa vylúčila možnosť rekognície
podľa fotografií, avšak, správne uviedol okresný súd, že policajti voči I. C. museli konať rýchlo, prakticky
bez uceleného poznania skutku zo 07.05.2018 a vychádzali len z poznatkov na rýchlo zistených od
poškodenej, predložili jej fotografiu z jeho občianskeho preukazu zakrytím osobných dát, nakoľko ak by
táto vylúčila  stotožnenie páchateľa, nebol by dôvod na jeho zadržanie a na ukázanie jeho osobných
dát. Okresný súd zároveň uviedol, že si je vedomý nepoužiteľnosti tohto dôkazu, a preto prihliadol na
iné skutočnosti. Okresný súd po zistení, že poškodená má fotografiu stále vo svojom mobile, urobil
zväčšeninu fotografie, ku ktorej sa obžalovaný vyjadril, že si myslí, že je to on. Teda k tomu, že je
osobou, kvôli ktorej poškodená 09.05.2018 volala políciu a kvôli ktorej ho neskôr zadržali na petržalskej
strane mosta policajti. Na profile hlavy I. C. dňa 09.05.2018 je poznať vlasy, čo je rozpor s realitou hlavy
obžalovaného z hlavného pojednávania i s jeho fotografiou z prípravného konania, teda je zrejmé, že za
dva dni od skutku, nemohli narásť jeho vlasy do reálnej podoby z občianskeho preukazu čím neobstojí
jeho obhajoba, že nemohol byť páchateľom skutku, lebo jeho vlasy úplne na krátko ostrihané, nespĺňajú
popis páchateľa popisom poškodenej. Naopak táto fotografia potvrdzuje verziu tvrdenia poškodenej.

Spáchanie skutku obžalovaným I. C. je aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané
výpoveďou poškodenej C.. B. N. C., ktorá obsahom výpovedí, nemenným rozsahom podrobností
s istotou potvrdila, že páchateľom skutku je obžalovaný I. C., pričom okresný súd v odôvodnení
napadnutého  rozsudku rozviedol, čomu a prečo neuveril v tvrdeniach obžalovaného, čomu a prečo
uveril v tvrdeniach poškodenej a ako sa vysporiadal s ostatnými dôkazmi.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, jeho konanie aj podľa názoru odvolacieho súdu
napĺňa znaky skutkovej podstaty  zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. Zo strany
obžalovaného došlo k násiliu za účelom zamedzenia prípadného vážne mieneného odporu poškodenej
na vytvorenie stavu bezbrannosti  poškodenej, za účelom dosiahnutia sexuálnych praktík - v danom
prípade odlišných od orálneho alebo análneho styku. Pri tomto trestnom čine má použitie násilia vytvoriť
stav bezbrannosti obete, vo vzťahu ku ktorej tak páchateľ ľahšie môže použiť sexuálne praktiky. Konanie
obžalovaného opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku vytvorilo situáciu, kedy poškodená od
prekvapenia, strachu a intenzity tlačenia nebola po určitú dobu schopná aktívnej obrany.

Inými sexuálnymi praktikami než análny a orálny styk, sú sexuálne aktivity smerujúce na uspokojovanie
sexuálnych potrieb porovnateľne so súložou, análnym, orálnym stykom z hľadiska intenzity zásahu
do sexuálnej sféry, vrátane manipulácie s pohlavnými orgánmi obete, tak ohmatávanie pŕs alebo



pohlavných orgánov, čo v konkrétnom prípade bolo naplnené, pričom k upustenou od ďalšieho konania
zo strany obžalovaného došlo až v momente, kedy poškodená vykríkla.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti:

- k jeho osobe boli vypracované dva znalecké posudky a to psychiatrický C.. O. C. a psychologickým
O.. C.. K. T., G..
-  psychiatrický posudok konštatuje, že obžalovaný netrpí poruchou rozpoznávacích a ovládacích
schopností, je schopný chápať zmysel trestného konania a nevyžaduje medicínsku intervenciu v podobe
liečenia.
- psychológ konštatuje, že vo vzťahu k poznávacím funkciám neboli zistené žiadne zmeny, ktoré
by boli významné pre schopnosť vnímať realitu, reprodukovať zažité. Nápadné je nevyužitie
intelektového potenciálu, ktorý sa nachádza prekvapivo v pásme priemeru, čo nezodpovedá úrovni
sociálnej adaptácie. Táto strata možností je v dôsledku osobnostných mechanizmov, pričom osobnosť
vykazuje nízku mieru sociálnej prispôsobenosti s etapami, ktoré sú charakteristické antisociálnym
konaním. K takejto disociálnosti prispieva na úrovni zníženej kontroly správania, nízka kapacita pre
zvládanie stresu, špeciálne vo vzťahu k frustrácií, z neuspokojenia pohlavného pudu, pričom regulácia
správania je znížená vo svojej kvalite emočnou nestabilitou a impulzivitou. Celkovú emočnú bilanciu
zhoršuje negatívne vnímanie samého seba, vrátane špecifického prípadu, ako vnímania schopností
sebauplatnenia ako sexuálneho partnera. Uvedená disociálnosť, zníženie kvality sociálnych zručností,
znevýhodňuje obžalovaného v intersexuálnom priestore, na úrovni socio-sexuality a tým sťažuje prístup
k adekvátnemu sexuálnemu partnerovi, čím sa zvyšuje riziko neadaptívneho správania vo vzťahu
k intersexuálnej interakcií. Klinická analýza v oblasti psychológie sexuality bola podporená PPG
vyšetrením, kde za významnú znalec považuje skutočnosť, že agresívne formy sexuálneho správania
sú súčasťou spektra podnetov, ktoré vedú k vyvolaniu vzrušenia. Sexuálna orientácia obžalovaného je
v zmysle kontinuálneho modelu medzi hranicami homo a hetero sexualita, prevažne heterosexuálna.
Prípadný výskyt homosexuálnych aktivít  považuje za tzv. náhradné správanie, pri nedostatku inej
príležitosti. PPG vyšetrenie potvrdzuje toto konštatovanie. V priebehu PPG vyšetrenia boli prezentované
podnety s obsahmi násilia, znehybňovania ženského sexuálneho objektu, pričom veľká časť populácie
má na tieto podnety tzv. detumescenčnú odozvu, čo sa prejavuje náhlym poklesom v priebehu krivky, ku
ktorému dochádza v dôsledku zaplavenia negatívnou emóciou, ktorá je vyvolaná uvedeným podnetom
- k tomuto u obžalovaného nedošlo. Znalec prišiel teda k záveru, že potreba nadradenosti a kontroly je
u obžalovaného významná pre vyvolanie vzrušenia a následného uspokojenia pohlavného pudu. Toto
prístrojové zistenie nachádza oporu v klinickej analýze osobnosti, kde sa konštatuje, že obžalovaný má
nízku mieru pozitivity sebaobrazu, cíti sa neistým v intesexuálnej interakcií, čo nie je príliš prínosné
pre stav, v ktorom sa ľahko dosahuje vzrušenie, a teda potrebuje najprv ovládnuť situáciu a získať
kontrolu nad potenciálnym objektom, uprednostní ovládnutie situácie spojené so zastrašením objektu,
čím sa dostáva do zvýhodnenej polohy so zníženou možnosťou odporu. Primárnou motiváciu ku
skutku je snaha o uspokojenie pohlavného pudu, respektíve o snahu k navodeniu situácie, ktorá by
neskôr mohla slúžiť ako relevantná pre vyvolanie vzrušenia a následné uspokojenie pohlavného pudu v
bezpečnom prostredí. Znalec zároveň uviedol, že osoba v postavení obvineného, alebo obžalovaného
má právo vypovedať akokoľvek, avšak z psychologického hľadiska sa bez ohľadu na toto znižuje
špecifická vierohodnosť výpovede (znalec posudzoval len výpovede, pri ktorých bol osobne prítomný).
Z psychologického hľadiska je tu dôvod na konštatovanie zníženia špecifickej vierohodností výpovedí
bez nároku na to, aby sa bolo možné vyjadriť, ktorá je pravdepodobnejšia,
- súčasťou psychologického posudku a výpovede znalca na hlavnom pojednávaní bolo aj vyjadrenie
k resocializácii obžalovaného a jej pravdepodobnosť, ktorá sa chápe ako bilancia pozitívnych a
negatívnych resocializačných faktorov. Znalec konštatuje negatívnu pravdepodobnosť nápravy a reálnej
pravdepodobnosti recidívy vo vzťahu k posudzovanému trestnému činu. Z pohľadu znalca sa táto
recidíva týka sexuálnej násilnej trestnej činnosti. Pokiaľ obhajoba namieta, že znalec konštatoval u
obžalovaného možné zníženie miery rizika, ktoré u neho nastane vekom, cca po šesťdesiatom piatom
roku života, takéto niečo znalec vo vzťahu k obžalovanému neuviedol. Išlo o všeobecné konštatovanie
vo vzťahu k mužskej populácii,  keď uviedol, že je tu istá pravdepodobnosť zníženia rizika vo vysokom
veku v čase, keď pohlavný úd stratí svoj význam v motivačnom systéme, okolo šesťdesiat päť rokov
a viac. Ku konkrétnemu stavu pohlavného pudu v takomto veku u obžalovaného  sa bude dať vyjadriť
odborným vyšetrením v čase, keď to bude aktuálne.



Ohľadne  predchádzajúcich odsúdení obžalovaného je potrebné uviesť, že v minulosti bol viac krát súdne
trestaný, a to
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/217/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 4To 77/2001 zo dňa 27.02.2001, bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa
§ 247 ods. 2 písm. c) Tr. zák.,
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/34/2002 zo dňa 24.02.2002 bol uznaný
vinným z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3
písm. a) Tr. zák. a trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák.,
- rozsudkom okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 1T/149/2005 zo dňa 30.03.2006 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/151/2006 zo dňa 14.06.2006, bol uznaný
vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

15.03.2005 asi o 09:00hod. v katastri obce Tisovec na turistickom chodníku vo vzdialenosti asi 1 km
od Tisovca, smerom na osadu Krivá najskôr prenasledoval W.. K. G., neskôr keď sa uvedenou trasou
vracala ju predbiehal, spýtal sa jej koľko je hodín a následne jej povedal, aby ho ..vyfajčila\", na čo mu
odpovedala, aby jej dal pokoj, po tomto ju vyzval, aby mu dala peniaze a vzápätí ju hranou ruky 3-krát
udrel do zadnej časti krku, následkom čoho menovaná spadla na zem, tam jej z krku strhol retiazku zo
žltého kovu a z ruky po vzájomnom naťahovaní a pri kladení jej odporu, jej vytrhol dámsku tašku, ktorej
obsah vysypal na zem a zobral z nej koženú peňaženku čiernej farby s finančnou hotovosťou vo výške
420Sk, 80€, občiansky preukaz SE XXX XXX a bankomatovú kartu SLSP potom utiekol smerom na
osadu Krivá, čím poškodenej W.. K. G. spôsobil odcudzením veci a finančnej hotovosti celkovú škodu
vo výške 6766,40Sk a v dôsledku úderov jej spôsobil zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice a 4-tého
prsta ľavej ruky s dobou liečenia 4-5 dní.

- rozsudkom krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/2003 zo dňa 31.05.2006 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. lTo/15/2009 zo dňa 10.03.2010 bol bol uznaný
vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 od s. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b),
písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 14.07.2000 v odpoludňajších hodinách potom, čo na samote zvanej Morské oko v obci Ivanovce,
obžalovaný P. G. a I. C. zistili, že M. C.. s ktorým sa tesne predtým zoznámili, býva v rodinnom dome číslo
XXX  sám, vytypovali si, že tento môže mať väčší obnos peňazí a cenností a po vzájomnej dohode obaja
vošli do domu M. C. nezisteným spôsobom a prinesenou sekerou strednej veľkosti obaja obžalovaní
zaútočili na M. C., ktorý sa v tom čase nachádzal v kuchyni tak, že ostrým ako aj tupou časťou sekery,
ho opakovane udierali, najmä do oblasti hlavy, ale aj chrbta a dolných a horných končatín, pričom
údery najmä na oblasť hlavy, ktoré boli vedené veľkou intenzitou, spôsobili poškodenému smrť atak
mu spôsobili celkovo 35 tržnozmliaždených, sečných a bodných rán, pričom keď sa M. C. počas útoku
sekerou bránil, obaja obžalovaný mu na zemi zviazali ruky a nohy kusmi nezistenej látky a následne ho
prikryli perinou, pričom obaja obžalovaní, prehľadávali miestnosti domu a odcudzili potraviny a to údené
mäso, mäsové výrobky, chlieb a dva poháre sterilizovaných uhoriek v celkovej hodnote asi 314Sk.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o treste, ktoré bol tiež napadnuté podaným odvolaním, krajský súd konštatuje,
že okresný súd vychádzal správne  z § 47 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa
za dokonaný trestný čin aj sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák., ktorý už bol za trestné činy (napr. z
lúpeže podľa § 188 Tr. zák. a vraždy podľa § 145 Tr. zák., či úkladnej vraždy podľa § 144 Tr. zák.), dvakrát
potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú
splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.. inak mu uloží trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 47 ods. 2 Tr.
zák. vymenúva trestné činy, Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o neaplikovateľnosti ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. na jeho
trestnú vec, keďže právna kvalifikácia trestných činov uvedených vo výrokovej časti rozsudku je v znení
trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, táto situácia je vyriešená v spoločných,
prechodných a záverečných ustanovenia, a to v § 437 ods. 5 Tr. zák., ktorý uvádza, že ustanovenie § 47
ods. 2 Tr. zák. sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v §
43 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - tu je uvedený tak trestný čin lúpeže podľa
§ 234 Tr. zák., ako aj trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák., za ktoré bol obžalovaný I. C. odsúdený.



Pokiaľ ide o splnenie podmienok § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., na splnenie oboch
podmienok nestačí len odborné znalecké dokazovanie, ale aj celý kontext vývoja osobnosti páchateľa
a vyhodnotenie jeho kriminálnej minulosti (v danom prípade sú významné jeho predchádzajúce dve
odsúdenia vyššie podrobne uvedené aj s plným znením skutkov), keďže obe podmienky musia byť
naplnené vychádzajúc z hodnotenia minulosti páchateľa a rozumným predpokladom jeho správania sa
do budúcnosti.

V prípade rôznorodosti spáchaných trestných činov nepôjde spravidla o naplnenie ustanovenia § 47 ods.
1 písm. a), resp. písm. b) Tr. zák., iná situácia nastáva, ako je tomu tak i v konkrétnej posudzovanej veci,
špeciálnej či druhovej recidívy. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného  sú sprevádzané násilným
charakterom. Ide predovšetkým o odsúdenie Okresného súdu Rimavská Sobota  za lúpež so sexuálnym
motívom a odsúdenie vo veci Krajského súdu Trenčín  za vraždu, kde išlo usmrtenie spáchané
obzvlášť surovým spôsobom v úmysle získať majetkový prospech. Tu treba ďalej zdôrazniť, že za
posledných šestnásť rokov bol obžalovaný na slobode prakticky iba niekoľko mesiacov, väčšina skutkov
bolo spáchaných na ženách, pričom predmetného skutku sa dopustil ani nie mesiac po prepustení z
dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o vylúčenie, že by obžalovaného  bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na
dobu  dvadsať päť rokov, znalec O.. C.. K. T., G.. vo vzťahu ku konkrétnemu obžalovanému na
základe vyšetrenia I. C. (podrobne uviedol všetky aplikované metódy vyšetrenia) dospel k záveru,
že uvedený priebeh skutku napovedá u obžalovaného pre neovládnutú potrebu spojiť vyvolanie
vzrušenia s agresívnou akciou voči sexuálnemu objektu, pričom snaha potlačiť jej prejav vôle a
vyvolať strach prispelo k naplneniu aktuálnych sexuálnych potrieb páchateľa. Za pozitívny faktor znalec
považuje intelekt bez závažného deficitu, za negatívne faktory mimo iného stupňovanie závažnosti
deliktov, gradáciu v mode brutality vo vývoji páchanej trestnej činnosti. Znalec konštatuje negatívnu
pravdepodobnosť nápravy, je reálna pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k trestnému činu. Prognóza
reálnej pravdepodobnosti recidívy u obžalovaného je podľa záverov znalca vyjadrená k sexuálne
motivovaným trestným činom. V minulosti bol obžalovaný odsúdený aj za majetkové trestné činy, ako
aj najzávažnejší z trestných činov - vražda, ktorá sa vymyká z kontextu sexuálnej motivácie trestných
činov spáchaných obžalovaným, čo preukazuje, že riziko páchania trestných činov u obžalovaného v
budúcnosti nie je len v spektre trestných činov so sexuálnym motívom, ale i v spektre násilných trestných
činov bez sexuálneho motívu, čím sú jednoznačne naplnené znaky aj ustanovenia § 47 ods. 1 písm.
b) Tr. zák.

Krajský súd teda ku konkrétnemu druhu a výmere uloženého trestu uzatvára, že uloženie trestu odňatia
slobody na doživotie obžalovanému I. C. bolo zákonné.  Správne okresný súd neaplikoval ustanovenia
§ 38 ods. Tr. zák., keďže postupoval podľa špeciálneho ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., § 47 ods. 1
písm. a), písm. b) Tr. zák. Na výkon trestu okresný súd zaradil obžalovaného obligatórne v zmysle § 48
ods. 3 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia

Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je zákonné, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/72/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}