Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Tos/28/2019 z 20. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. februára 2019, sp. zn. 4Tos/28/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519010079.1 Krajský súd Bratislava | 4Tos/28/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1519010079.1 | 2019-02-20 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b18e918c-9644-43ee-8b04-b5cab2d06b25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519010079.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010079
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519010079.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného I. X., pre prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
171 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 11.02.2019
sp. zn. 3T/8/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného I. X., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V na procesnom úkone (§ 72 ods. 2 Tr. por.) konanom dňa 11.02.2019 v trestnej
veci obžalovaného I. X. pod sp. zn. 3T/8/2019 vyhlásil napadnuté uznesenie, ktoré bolo v plnom znení
zapísané zápisnici o výsluchu obžalovaného. Predmetné uznesenie znelo nasledovne:

„Podľa § 238 ods. 4, § 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por. súd ponecháva obvineného I. X. vo väzbe z dôvodu
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. písomným sľubom, že povedie
riadny život.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. dohľadom probačného a
mediačného úradníka.

Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. prevzatím záruky
dôveryhodnej osoby C. X. za ďalšie správanie obvineného.

Podľa § 80 ods. 1 per analogiam Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. kontrolou technickými
prostriedkami.“

Naproti tomu pri opätovnom vyhotovení uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 11.02.2019 sp. zn.
3T/8/2019 výroková časť tohto uznesenia bola v tomto znení:

„Podľa § 238 ods. 4, § 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por. súd ponecháva obvineného I. X. vo väzbe z dôvodu
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. písomným sľubom, že povedie
riadny život.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. dohľadom probačného a
mediačného úradníka.



Podľa § 80 ods. 1 per analogiam Tr. por. súd nenahrádza väzbu obvineného I. X. kontrolou technickými
prostriedkami.“

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný I. X. a to priamo do
zápisnice o jeho výsluchu, ktorý sa konal dňa 11.02.2019, pričom podanú sťažnosť aj písomne odôvodnil
prostredníctvom zvoleného obhajcu, kde uviedol nasledovné:

„Napadnuté uznesenie nepovažujem za spravodlivé a v súlade so zákonom. Za pochybenie považujem,
že sudca uvádzané skutočnosti a okolnosti tohto prípadu nevyhodnotil správne, nedostatočne sa
zaoberal ponúknutými náhradami za väzbu obvineného, ktoré iba formálne zamietol a pri rozhodovaní
o ponúknutej náhrade väzby obvineného písomnou zárukou jeho matky ako dôveryhodnej osoby
postupoval spôsobom, ktorý nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona.
Na úvod sťažnosti považujem za dôležité opäť poukázať na okolnosti skutku, pre ktorý je obvinený
stíhaný. Obvinený sa k držbe minimálneho množstva drogy pre vlastnú potrebu ihneď priznal, svoje
konanie riadne oľutoval, pričom pri vyšetrovaní s OČTK a súdom od začiatku trestného stíhania v
plnej miere spolupracuje. Ku skutku sa opakovane vo svojich výpovediach vyjadril, že zaistenú drogu
užíval výlučne pre vlastnú potrebu. Znaleckým dokazovaním bolo pritom doposiaľ preukázané, že ide
o práškový materiál s hmotnosťou 607 mg s priemernou koncentráciou 3,8 % hmotnostných heroínu,
čo zodpovedá 2-5 bežným jednotlivým dávkam drogy. Obvinený uviedol, že nakoľko bol v tom čase
konzumentom predmetnej drogy, ktorú užíval výlučne fajčením, uvedené množstvo látky pre neho
predstavovalo maximálne cca jednu polovicu jeho dávky.
Vzhľadom na uvedené minimálne množstvo látky pre vlastnú potrebu obvineného bez toho, aby tým
ohrozoval niekoho iného a v tejto súvislosti na nepatrnú závažnosť skutku by sa práve na takýto skutok
mal aplikovať tzv. materiálny korektív podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák, a obvinený by v súlade so
zásadou proporcionality, primeranosti, subsidiarity a fakultatívnosti nemal byť trestne a teda ani väzobné
stíhaný.
Pokiaľ ide o preukázanie reálnej možnosti a schopnosti obvineného viesť na slobode riadny život, tak
uvádzam, že má riadny trvalý pobyt na J. A.. X E. J. - G. a zároveň možnosť bývať v byte u svojej
matky na J. A.. XX E. J. - G.. Má teda zabezpečené bývanie, kde sa bude zdržiavať, preberať poštu, v
prípade ponúknutej záruky svojej matky aj dohľad a v spoločnosti O. D..O..M.., so sídlom D. X, XXXXX
J., IČO: XX XXX XXX, kde pracuje aj matka obvineného, zdokladované prijatie do zamestnania na trvalý
pracovný pomer s mesačným príjmom vo výške 530,- EUR.
Obvinený nemá v súčasnosti žiadne iné trestné stíhania a pokiaľ ide o poukázanie súdu, že skutku sa
mal dopustiť v skúšobnej dobe za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak
uvádzam, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi riadne a pravidelne plnil
až do momentu jeho vzatia do väzby, čo je riadne zadokumentované písomnými dokladmi o úhrade
výživného v súdnom spise. Od užívania návykovej látky od 05.11.2013 abstinuje a v tejto súvislosti v
súčasnosti neberie žiadne lieky, nakoľko nemá žiadne abstinenčné príznaky.
Aj z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prípadná hrozba z páchania trestnej činnosti u obvineného
akútne ani bezprostredne nehrozí a sú dané všetky predpoklady, že sa bude zdržiavať na konkrétnej
adrese v Bratislave, kde bude aj za dohľadu svojej matky fungovať bez drog, prostriedky na svoje
živobytie si bude aj naďalej zabezpečovať prácou a je dôvodný predpoklad, že na slobode bude viesť
riadny život bez obavy z akéhokoľvek nebezpečenstva prípadného protiprávneho konania.
Pre posilnenie svojej žiadosti obvinený poskytol väčšinu dostupných inštitútov náhrady jeho väzby a
v rámci dohľadu probačného a mediačného úradníka aj dohľad dostupným elektronickým systémom
monitorovania osôb, čím možno reálne docieliť účinnú a najmä nepretržitú kontrolu obvineného na
slobode. Pokiaľ ide o neprijatie náhrady väzby prostredníctvom kontroly technickými prostriedkami -
elektronickým systémom monitorovania osôb nestotožňujem sa s odôvodnením súdu.
Výklad v tejto súvislosti považujem za nesprávny a nesúladný s Trestným poriadkom, zákonom č.
78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a napokon aj s rozhodovacou praxou súdov. V prvom rade podotýkam, že práve pre
naplnenie účelu posilnenia elektronických služieb pre oblasť bezpečnosti a prevenciu trestnej činnosti
reálnym, efektívnym spôsobom s odľahčenia dopadu pre štátny rozpočet, riešenia problému dlhodobého
nedostatku ubytovacích kapacít vo väzenských zariadeniach a so zámerom zlepšenia využívania
probácie a alternatívnych postupov v trestnom konaní, bol zákonodarcom zrealizovaný projekt ESMO
prostredníctvom zákona č. 78/2015 Z. z.



Kontrola výkonu rozhodnutí v trestnom konaní je upravená v Trestnom poriadku vo všeobecnej rovine,
pričom metódy a postupy jej výkonu sú dané kompetenciami probačného a mediačného úradníka, ktorý
je orgánom vykonávajúcim kontrolu výkonu rozhodnutia. Kontrola technickými prostriedkami je jednou z
metód výkonu kontroly rozhodnutia v trestnom konaní a jej aplikácia nevylučuje ani použitie iných metód
kontroly toho istého rozhodnutia. Trestný poriadok nikde nevymedzuje a neviaže použitie technického
zariadenia na len určitý dôvod väzby a zároveň uvádzam, že priamo zákon č. 78/2015 Z.z. aj v ust.
§ 6 ods. 1 a ods. 2 predpokladá použitie technického prostriedku na určenie polohy kontrolovanej
osoby. Ďalší technický prostriedok použiteľný v konkrétnom prípade po celý čas je uvedený v § 10
zákona č. 78/2015 Z. z., podľa ktorého zariadenie probačného a mediačného úradníka je používané
probačným a mediačným úradníkom a umožňuje kontrolu dodržiavania zákazu, obmedzenia alebo
povinnosti uloženej rozhodnutím, a to zisťovaním prítomnosti kontrolovanej osoby na určitom mieste
bez vedomosti kontrolovanej osoby. Tieto typy technického prostriedku bezpochyby korešpondujú s
predmetným väzobným dôvodom a sú reálne vykonateľné, navyše klient má objektívne predpoklady
a skutočnú možnosť podieľať sa aj na náhrade nákladov, ktoré štátu budú vznikať s prevádzkou
technických zariadení.
Pokiaľ ide o ponúknuté náhrady väzby dávam do pozornosti aj druhú vetu ustanovenia článku 5
ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá umožňuje prepustiť osobu pod
podmienkou, že bude k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a ktorej obsah vyložil Európsky súd
pre ľudské práva vo svojej judikatúre tak, že prepustenie z väzby na základe záruky (v podstate inštitútov
nahradzujúcich väzbu) je síce len možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody,
avšak pri posudzovaní jej opodstatnenosti má, v prípade možnosti voľby, prednosť pred pokračovaním
väzby. Štátne orgány majú zvážiť možnosť zabezpečiť obvineného aj inými opatreniami, napríklad
kauciou alebo dohľadom (napríklad rozhodnutie vo veci J.G. v Poľsko). Zárukou Európsky súd pre
ľudské práva nemyslí len peňažnú záruku, ale napríklad aj povinnosť hlásiť sa na súde v pravidelných
intervaloch a neuplatňuje ju len pri tzv. útekovej väzbe, ale aj na väzbu realizovanú na základe iných
dôvodov. Obdobný záver vyslovil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 100/2004 zo dňa 08.10.2004.

Zároveň by som chcel poukázať na neštandardný postup sudcu bez opory v zákone, a to pri rozhodovaní
o jednej z ponúknutých náhrad za väzbu obvineného - záruke matky obvineného ako dôveryhodnej
osoby. Písomnú a podpísanú záruku matky obvineného za ďalšie správanie svojho syna zo dňa
28.12.2018 som sudcovi predložil na dnešnom výsluchu spolu s ostatnými náhradami za väzbu a
súdu som dodatočne upresnil z akého dôvodu môže matka na svojho syna dohliadať nielen doma,
ale aj na spoločnom pracovisku v spol. O. D..O..M.. Sudcovi som zároveň uviedol, že nakoľko bola
matka obvineného v súvislosti s jej identickou poskytnutou zárukou zo dňa 28.12.2018 v predmetnej
veci vypočutá sudkyňou pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V dňa 29.01.2019 pod sp.
zn. 4Tp/15/2019 v súvislosti so žiadosťou obvineného o prepustenie z väzby o tejto žiadosť nie je v
súčasnosti právoplatne rozhodnuté) a na obsahu ponúknutej písomne deklarovanej záruky matky sa
nič nezmenilo, matku som na výsluch nezabezpečoval. Výsluch obvineného následne bez akýchkoľvek
výhrad zo strany súdu pokračoval ďalej až do momentu prerušenia výsluchu za účelom vydania
uznesenia.

Približne po piatich minútach po prerušení výsluchu a opustení výsluchovej miestnosti som bol zo strany
sudcu vyzvaný na zabezpečenie prítomnosti matky obvineného s tým, že bez jej prítomnosti na výsluchu
sudca nemôže žiadnym spôsobom o takejto záruke rozhodnúť s odvolaním sa na ustanovenie § 80
ods. 2 Tr. por. V mojej reakcii som sa opäť odvolal na riadne písomne poskytnutú záruku matky, v tejto
súvislosti už zrealizovaný výsluch matky sudkyňou pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V
dňa 29.01.2019 a pokúsil som sa telefonicky skontaktovať s matkou obvineného, pričom som sudcovi
zároveň poskytol svoj právny názor, že ním uvádzané ustanovenia § 80 ods. 2 Tr. por. nebráni o záruke
matky v prípade jej neprítomnosti súdu nijako rozhodovať (či už pozitívne alebo negatívne). Na okrej
podotýkam, že všetky podmienky v zmysle ustanovenia § 80 ods. 2 Tr. por. boli súčasťou ponúknutej
písomnej záruky matky a splnené samotným výsluchom matky obvineného sudkyňou pre prípravné
konanie v tejto trestnej veci dňa 29.01.2019.
Sudca na svojom výklade tohto ustanovenia Trestného poriadku trval s tým, že bez prítomnosti
matky obvineného nevie akokoľvek o jej záruke rozhodnúť a z tohto dôvodu budeme musieť počkať
na zabezpečenie jej prítomnosti zo strany obhajcu. Nakoľko sa mi s matkou obvineného v danom
momente nepodarilo telefonicky spojiť, vzal som za týchto okolností, najmä z dôvodu nekompromisného
stanoviska sudcu, poskytnutú písomnú záruku matky späť. Len na margo podotýkam, že aj napriek



môjmu ústretovému kroku a späťvzatiu predmetnej záruky najviac do 10 minút od výzvy sudcu, výsluch
obvineného trval z nepochopiteľných dôvodov dve hodiny.
V súvislosti s vyššie uvedeným považujem postup sudcu, ktorým nútil obhajcu na zabezpečenie
prítomnosti dôveryhodnej osoby ponúkajúcej písomnú záruku v zmysle S 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. s
tým, že bez jej prítomnosti nevie sudca nijako rozhodnúť, za postup bez opory akéhokoľvek zákonného
ustanovenia, ktorý by takúto povinnosť obhajcovi ukladal.

Som presvedčený, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzhľadom na uvedené skutočnosti
nie je prítomný, nebezpečenstvo páchania trestnej činnosti zo strany klienta nehrozí a v súlade so
zásadou proporcionality, primeranosti, subsidiarity a fakultatívnosti nie je potrebné ani nevyhnutné väzbu
klienta uprednostniť pred jeho osobnou slobodou. Vzhľadom na tieto dôvody chcem Krajský súd v
Bratislave požiadať, aby napadnuté uznesenie sudcu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/8/2019
zo dňa 11.02.2019 zrušil a sám rozhodol o prepustení obvineného z väzby na slobodu, alternatívne,
aby sám rozhodol o nahradení väzby obvineného ponúknutými náhradami spolu s prípadným uložením
primeraných povinností a obmedzení podľa úvahy sťažnostného súdu.

Krajský súd v Bratislave preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného I. X. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd v rámci povinnej prieskumnej povinnosti zistil, že proti obžalovanému I. X. sa väzobne
vedie trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V z 08.11.2018 sp. zn. 4Tp/71/2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29.11.2018 sp. zn. 4Tpo/76/2018 bol obvinený
podľa § 71 ods. 1, písm. c/ Tr. por. vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 05.11.2018 o
22.20 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Naposledy bolo o väzbe obžalovaného rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava V z
29.01.2019 sp. zn. 4Tp/15/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 14.02.2019 sp.
zn. 4Tpo/10/2019.

Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V dňa 05.02.2019 pod
sp. zn. 1 Pv 344/18/1105 podal Okresnému súdu Bratislava V obžalobu na obžalovaného I. X. pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v
citovanom obžalobnom návrhu. Trestná vec obžalovaného sa vedie na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 3T/8/2019. Prvostupňový súd v predmetnej trestnej veci nariadil hlavné pojednávanie na
deň 14.03.2019.

Ďalej treba konštatovať, že okresný súd nariadil výsluch obžalovaného I. X. na deň 11.02.2019 za
účelom obligatórneho rozhodnutia o väzbe tohto obžalovaného. Uvedeného procesného úkonu sa
zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátorka. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na
tomto procesnom úkone v rámci svojho výsluchu predložil písomný sľub, záruku matky C. X., ako aj
potvrdenie o prijatí do pracovného pomeru.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo



c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,
ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 80 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného
na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba
ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví
k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu
vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje
záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a príjme
ju, obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že
splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného
prípadu za dostatočný a príjme ho, alebo s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného
prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným
alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 238 ods. 4 Tr. por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak
to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331
ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o
väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Krajský súd v Bratislave konštatuje, že zákonné procesné lehoty na rozhodnutie prvostupňového súdu
o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby boli dodržané s tým, že obžaloba bola prokurátorom podaná
na vecne a miestne príslušný súd v lehote dlhšej ako dvadsať pracovných dní pred uplynutím predlženej
lehoty väzby (§ 76 ods. 2, ods. 4 Tr. por.). Formálne podmienky na rozhodnutie okresného súdu o ďalšom
trvaní väzby po podaní obžaloby boli teda splnené.

Sťažnostný súd pri rešpektovaní prezumpcie neviny obžalovaného, dospel na podklade dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní k záveru, že obvinenie zo spáchaného trestného činu pre ktorý
bola podaná obžaloba, sa od vznesenia obvinenia výraznejšie nezoslabilo a je tu aj naďalej dostatočné
dôvodné podozrenie, že obžalovaný sa mal dopustiť žalovaného trestného činu.

Argumentáciu, ktorú obžalovaný použil v rámci odôvodnenia podanej sťažnosti, bude môcť uplatniť v
rámci svojej obhajoby v súdnom konaní, keďže v tomto štádiu konania sa nemôže krajský súd zaoberať
otázkou viny alebo neviny obvineného, a rovnako nie je oprávnený dávať súdu prvého stupňa záväzné
pokyny, k akým záverom má dospieť pri hodnotení jednotlivých dôkazov, a ani k tomu, aké celkové
skutkové zistenia má urobiť. Bolo by nelogické, aby bola žalovaná trestná činnosť jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná ešte skôr, než sa začne vykonávať dokazovanie na hlavnom
pojednávaní pred prvostupňovým súdom.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne ustálil, že väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1, písm. c/ Tr.
por. trvajú aj po podaní obžaloby.

Čo sa týka dôvodov tzv. preventívnej väzby (§71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) tieto možno naďalej vyvodiť z
charakteru trestnej činnosti, pre ktorú sa vedie väzobné trestné stíhanie, ako aj z osoby obžalovaného
i jeho kriminálnej minulosti. Z doposiaľ zabezpečených dôkazov vyplýva, že obžalovaný je recidivista,
ktorý sa v minulosti opakovane dopustil nielen tzv. drogovej trestnej činnosti, ale aj násilnej trestnej
činnosti, pričom ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou mu už bolo uložené v
roku 2000 a to v súvislosti so spáchaním násilnej a majetkovej trestnej činnosti. Významným je aj
to, že posudzovanej trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, sa obžalovaný mal dopustiť
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanie inej trestnej činnosti. Obžalovaný teda
sústavne neoprávnene manipuluje s návykovými látkami, je užívateľom drog a možno preto dôvodne
predpokladať, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu by opätovne mohol páchať obdobnú
trestnú činnosť, resp. aj inú úmyselnú trestnú činnosť a to pod vplyvom drog, prípadne za účelom
získania finančných prostriedkov na kúpu drog.



Aj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom do základných
ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov má trvať iba nevyhnutný čas, je ďalej nutné konštatovať
u obžalovaného jej opodstatnenosť.

Senát krajského súdu tiež vyslovuje, že nahradenie väzby obžalovaného I. X. zárukou dôveryhodnej
osoby (matky obžalovaného), písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka sú
vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného i jeho doterajšieho spôsobu života, vrátane jeho
drogovej závislosti, nedostatočnými inštitútmi. Tieto prostriedky nahradzujúce väzbu sú len možnosťou
a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Za daných okolností nemožno dôvodne očakávať,
že prípadná záruka, sľub, ako aj dohľad, by boli vôbec schopné zmysluplným spôsobom korigovať,
resp. udržiavať správanie sa obžalovaného v zákonných mantineloch. Tu krajský súd odkazuje aj na
argumenty odôvodnení svojho ostatného uznesenia zo 14.02.2019 sp. zn. 4Tpo/10/2019 a nepovažuje
za potrebné ich znovu opakovať, či bližšie rozvádzať.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo možné nahradiť väzbu obžalovaného zárukou, písomným
sľubom i dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ obžalovaný v podanej sťažnosti
namietal, že súd prvého stupňa mal pozitívne rozhodnúť o náhrade väzby prostredníctvom kontroly
technickými prostriedkami - elektronickým systémom monitorovania osôb, tak s týmto názorom sa
krajský súd nemohol stotožniť a znovu poukazuje na vyššie konštatované dôvody. Nadriadený súd
dokonca aj samotný výrok okresného súdu, ktorým podľa § 80 ods. 1 Tr. por. per analógiam nenahradil
väzbu obžalovaného kontrolou technickými prostriedkami, považoval za nadbytočný a nesúladný s
Trestným poriadkom. Súd I. stupňa zrejme prehliadol, že zo znenia ustanovenia § 82 ods. 4 Tr. por. je
zrejmé, že použitie kontroly technickými prostriedkami je aplikovateľné len v spojení s ustanovením §
82 ods. 1 Tr. por., teda len v prípade, ak došlo k nahradeniu väzby za použitia inštitútov uvedených v
ustanovení § 80 alebo § 81 Tr. por. Nahradenie väzby za použitia technických prostriedkov je teda možné
len v rámci postupu podľa § 80 alebo § 81 Tr. por. Ak okresný súd rozhodne, že sa väzba obžalovaného
nenahrádza na podklade záruky dôveryhodnej osoby, písomného sľubu obžalovaného, dokonca ani
dohľadom probačného úradníka, rozhodne tak zároveň aj o tom, že tieto inštitúty neprichádzajú do úvahy
ani v spojitosti s využitím technických prostriedkov. Samotný výrok napadnutého uznesenia o tom, že
väzba obžalovaného sa nenahrádza kontrolou technickými prostriedkami, je z tohto pohľadu nadbytočný
a nesúladný so zákonom. Nahradiť väzbu teda nie je možné len technickými prostriedkami, túto možno
nahradiť iba postupom podľa § 80 alebo § 81 Tr. por.

Na strane druhej senát krajského súdu akceptoval námietky sťažovateľa v tom, že pokiaľ súd I.
stupňa dôjde k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného sa jeho väzba nedá
nahradiť zárukou dôveryhodnej osoby, potom ani osobný výsluch takejto dôveryhodnej osoby nie je
nevyhnutný. Z tohto pohľadu požiadavka súdu prvého stupňa, aby obhajca zabezpečil prítomnosť
dôveryhodnej osoby (matky obžalovaného), nebola namieste. Sporným vyznelo aj to, že okresný súd
jednak bral na vedomie späťvzatie záruky dôveryhodnej osoby, jednak rozhodol spôsobom, že väzba
obžalovaného sa nenahrádza prevzatím záruky dôveryhodnej osoby C.y X.. Postup prvostupňového
súdu, že zobral na vedomie späťvzatie záruky, nebol štandardný a priečil sa aj doterajšej súdnej praxi.
Pokiaľ obhajca poskytnutú záruku dôveryhodnej osoby výslovne vezme späť, je povinný súčasne so
späťvzatím tejto záruky súdu oznámiť, že tak robí na základe výslovného súhlasu dôveryhodnej osoby.
Toto dodržané nebolo a úlohou súdu preto bolo overiť si tieto skutočnosti ústnym dopytom na obhajcu.
Forma výslovného súhlasu dôveryhodnej osoby voči obhajcovi nie je predpísaná a je vecou dohody
medzi nimi, keďže aj táto záruka bola predložená prostredníctvom obhajcu. Treba zároveň konštatovať,
že v posudzovanej veci závažnou prekážkou, aby súd vôbec zobral na vedomie späťvzatie záruky
dôveryhodnej osoby bolo predovšetkým to, že vznikla dôvodná pochybnosť, či k späťvzatiu záruky došlo
na základe výslovného súhlasu dôveryhodnej osoby. Možno preto uzavrieť, že ten výrok napadnutého
uznesenia, ktorým väzba obžalovaného nebola nahradená zárukou dôveryhodnej osoby, v žiadnom
prípade nemožno označiť za nadbytočný. Nakoľko napadnuté uznesenie, jeho odôvodnenie, ako aj
poučenie o opravnom prostriedku bolo zapísané v plnom znení v zápisnici o výsluchu obžalovaného, už
sa nevyžadovalo, aby bol opätovne vyhotovený „prvopis“ tohto uznesenia s rovnopismi (§178 ods. 2
Tr. por.), navyše s chýbajúcim výrokom o tom, že sa väzba obžalovaného nenahrádza prevzatím záruky
dôveryhodnej osoby C. X.. Bude teda vecou prvostupňového súdu, aby toto pochybenie dodatočne
vhodným spôsobom napravil.



Napriek týmto vyššie uvedeným zisteniam a nedostatkom, krajský súd nepovažoval za potrebné
konvalidovať napadnuté uznesenie, postačilo iba na tieto vzniknuté chyby poukázať. Nadbytočný
výrok napadnutého uznesenia, ktorým nebola väzba obžalovaného nahradená kontrolou technickými
prostriedkami, sám osebe nespôsobil nezákonnosť samotného väzobného rozhodnutia a tým aj
nezákonnosť väzby obžalovaného.

V posudzovanom prípade základná lehota väzby u obžalovaného je ohraničená lehotou siedmych
mesiacov v zmysle § 76 ods. 2 Tr. por. U obžalovaného začala plynúť dňom 05.11.2018 a uplynie
dňom 05.06.2019. Vzhľadom k tomu, že dňa 05.02.2019 bola na obžalovaného I. X. podaná obžaloba
a prvostupňový súd rozhodol o ďalšom trvaní väzby podľa § 238 ods. 4 Tr. por. dňom 11.02.2019 a
toto väzobné rozhodnutie sa stalo právoplatným následným uznesením sťažnostného súdu zo dňa
21.02.2019, možno potom konštatovať, že došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe obžalovaného
do uplynutia základnej lehoty väzby v prípravnom konaní. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že väzba
musí byť zákonná na podklade rozhodnutia súdu a jej trvanie musí byť časovo ohraničené. V danej veci
sa takto naznačeným spôsobom postupovalo.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol Krajský súd v
Bratislave tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.