{"guid": "6a2d9ac7-884f-41d4-9e4f-c05032a5af0d:8e2a7a5b-7052-4ed1-84d4-1611bad5bee8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1519010233.1", "spisova_znacka": "4To/108/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/108/2019 z 6. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2019, sp. zn. 4To/108/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519010233.1", "identifikacne_cislo": "1519010233", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 1377, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-1377", "datum_vydania": "2019-11-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e2a7a5b-7052-4ed1-84d4-1611bad5bee8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519010233.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1519010233.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1519010233.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/108/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010233
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519010233.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného L. I., pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 18.06.2019 sp. zn. 2T/23/2019, na verejnom zasadnutí
konanom 07. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného L. I., nar. XX.XX.XXXX  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 18.06.2019 sp. zn. 2T/23/2019 bol obžalovaný L. I. uznaný
za vinného pre  prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že ako príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, v tom
čase služobne zaradený ako starší inšpektor na Okrskovej stanici Mestskej polície B., v rozpore s
ustanoveniami § 5 ods. 3, § 7 písm. a/, písm. b/ a § 9 ods. 2 zák. č.564/91 Zb. o obecnej polícii v platnom
znení, § 58 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 59 ods. 1, § 84 ods. 1, ods. 2 zák. NR SR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v platnom znení, Pracovným poriadkom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy
( čl. 2 ods. 2 II. časti, čl. 10 bod 1. písm. c/ V. časti) a Internou smernicou, označenou ako Kapitola I. -
Hliadková a obchádzková služby ( článok 6 ods. 3 ),
1. dňa 02.11.2014 v čase o 07.10 hod. v Bratislave v mestskej časti B. na presne nezistenom mieste
v priebehu výkonu služby oznámil operačnému pracovníkovi Okrskovej stanice Mestskej polície B.
zistenie priestupku proti verejného poriadku podľa § 48 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( znečistenie
verejného priestoru, teda porušenie Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - B. Č..
X/XXXX o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - B. ), miesto jeho spáchania
- O. U. Č.. X, meno a osobné dáta priestupcu - L. N., nar. XX.XX.XXXX v B., ako aj skutočnosť, že
priestupok bol vyriešený v rámci blokového konania napomenutím, na čo operačný pracovník priestupok
zaznamenal do Knihy (Protokolu ) udalostí a do informačného systému APIS, pričom tohto konania sa
dopustil napriek tomu, že dňa 02.11.2014 o 07.10 hod. L. N. nemohol byť prejednaný pre priestupok
proti verejnému poriadku, lebo dňa 15.09.2014 zomrel a napriek tomu, že oznámenie o spáchaní tohto
priestupku bolo zaslané do Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, pričom trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 05.06.2014, právoplatným dňa
05.06.2014, L. N. bol okrem iného uložený trest zákazu pobytu na území okresu Bratislava V na dobu
2 roky, ako aj z dôvodu, že týmto spôsobom si zvýšil bodové ohodnotenie ako mestský policajt,
2. dňa 14.11.2015 o 11.35 hod. v Bratislave v mestskej časti B. na presne nezistenom mieste v
priebehu výkonu služby oznámil operačnému pracovníkovi Okrskovej stanice Mestskej polície B. zistenie
priestupku proti verejného poriadku podľa § 48 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( znečistenie
verejného priestoru, teda porušenie Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - B.
č. 2/2014 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - B. ), miesto jeho
spáchania - V. X., meno a osobné dáta priestupcu - F. F., nar. XX.XX.XXXX v Z., ako aj skutočnosť, že
priestupok bol vyriešený v rámci blokového konania napomenutím, na čo operačný pracovník priestupok



zaznamenal do Knihy ( Protokolu ) udalostí a do informačného systému APIS, pričom tohto konania
sa dopustil napriek tomu, že dňa 14.11.2015 o 11.35 hod. F. F. nemohol byť prejednaný pre priestupok
proti verejnému poriadku, lebo v čase od 03.03.2015 do 21.12.2016 sa nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody a napriek tomu, že oznámenie o spáchaní tohto priestupku bolo zaslané do Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava O.
sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 05.06.2014, právoplatným dňa 05.06.2014, F. F. bol okrem iného uložený
trest zákazu pobytu na území okresu Bratislava V na dobu 2 roky, ako aj z dôvodu, že týmto spôsobom
si zvýšil bodové ohodnotenie ako mestský policajt,
3. dňa 08.12.2015 o 10.25 hod. v Bratislave v mestskej časti B. na presne nezistenom mieste v
priebehu výkonu služby oznámil operačnému pracovníkovi Okrskovej stanice Mestskej polície B. zistenie
priestupku proti verejného poriadku podľa § 48 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( znečistenie
verejného priestoru, teda porušenie Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - B. Č..
X/XXXX o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - B. ), miesto jeho spáchania
- V. U. Č.. X/A, meno a osobné dáta priestupcu - F. F., I.. XX.XX.XXXX v Z., ako aj skutočnosť, že
priestupok bol vyriešený v rámci blokového konania napomenutím, na čo operačný pracovník priestupok
zaznamenal do Knihy ( Protokolu ) udalostí a do informačného systému APIS, pričom tohto konania sa
dopustil napriek tomu, že dňa 08.12.2015 o 10.25 hod. F. F. nemohol byť prejednaný pre priestupok
proti verejnému poriadku, lebo v čase od 03.03.2015 do 21.12.2016 sa nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody a napriek tomu, že oznámenie o spáchaní tohto priestupku bolo zaslané do Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 0T/103/2014 zo dňa 05.06.2014, právoplatným dňa 05.06.2014, F. F. bol okrem iného uložený
trest zákazu pobytu na území okresu Bratislava V na dobu 2 roky, ako aj z dôvodu, že týmto spôsobom
si zvýšil bodové ohodnotenie ako mestský policajt,

4. dňa 18.10.2016 o 10.00 hod. v Bratislave v mestskej časti B. na presne nezistenom mieste v priebehu
výkonu služby oznámil operačnému pracovníkovi Okrskovej stanice W. polície B. zistenie priestupku
proti verejného poriadku podľa § 48 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( znečistenie verejného
priestoru, teda porušenie Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - B. Č.. X/XXXX
o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - B. ), miesto jeho spáchania -
V. U. Č.. X/A, meno a osobné dáta priestupcu - F. F., nar. XX.XX.XXXX O. Z., ako aj skutočnosť, že
priestupok bol vyriešený v rámci blokového konania napomenutím, na čo operačný pracovník priestupok
zaznamenal do Knihy ( Protokolu ) udalostí a do informačného systému APIS, pričom tohto konania sa
dopustil napriek tomu, že dňa 18.10.2016 o 10.00 hod. F. F. nemohol byť prejednaný pre priestupok
proti verejnému poriadku, lebo v čase od 03.03.2015 do 21.12.2016 sa nachádzal vo výkone trestu
odňatia a napriek tomu, že oznámenie o spáchaní tohto priestupku bolo zaslané do Ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR, ako aj z dôvodu, že týmto spôsobom si zvýšil bodové ohodnotenie
ako mestský policajt,

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému L. I. podľa § 326 ods. 1  Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať povolanie,
zamestnanie alebo funkciu s rozhodovacou právomocou po dobu 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný L. I. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr.
por.,  ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Obžalovaný podané odvolanie  odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu a to podaním, ktoré bolo
doručené na okresný súd 31.07.2019.

Obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania koncipované jeho obhajkyňou v prvom rade namietal, že
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Na konanie, ktoré sa mu kladie za vinu
nemal žiadny motív. Nebolo pravdou, že by si týmto konaním zvýšil svoje bodové ohodnotenie ako
mestský policajt a tým by naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. V prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že vzhľadom na počet prejednaných priestupkov,



tieto štyri, ktoré sú predmetom daného trestného stíhania, nemohli nijako ovplyvniť jeho hodnotenie.
Uvedený aritmetický priemer 1,79, ktorý konštatuje prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozsudku
je bezpredmetný, pretože činnosť hliadky mestskej polície spočíva jednak v priamom výkone, ako aj v
nepriamom výkone. V danom prípade išlo o štyri riešenia bezdomovcov v priebehu troch rokov, ktoré
sa ukázali ako fiktívne a tento počet nijako nemohol ovplyvniť aj vzhľadom na vyššie uvedené jeho
hodnotenie a už vôbec mu neprivodilo žiadnu materiálnu alebo inú výhodu. Toto potvrdil aj list veliteľa
expozitúry Mestskej polície Bratislava O., ktorý bol aj predložený na hlavnom pojednávaní, čo však
okresný súd nebral do úvahy, resp. sa s týmto dôkazom nevysporiadal. Pri riešení týchto konkrétnych
priestupkov a priestupcov z jeho strany nešlo o fiktívnosť. Riešil konkrétnych ľudí. Všetky štyri skutky sa
týkajú obdobia október až december, kedy ľudia bez domova sú väčšinou oblečení vo viacerých vrstvách
odev, zarastení, často špinaví, nie je možné, aby ich všetkých poznal. Súd prvého stupňa neuveril
jeho tvrdeniam a jeho obhajobu považoval za účelovú, pretože považoval za nelogické, aby sa určitý
bezdomovec učil generálie inej osoby. Obžalovaný k tomuto uviedol, že on hovoril o konkrétnom mene
F. F.. Ten totiž sám uviedol, že jeho brat N. bol bezdomovcom, v čase kedy sa skutky stali žil a zdržiaval
sa v V.N. X. a poznal generálie svedka - poškodeného. Čiže je celkom logické a pravdepodobné, že
pokiaľ bol prejednávaný, mohol použiť práve údaje o svojom bratovi - poškodenom. Svedok - poškodený
túto možnosť pripustil. Obžalovaný ďalej poukázal na systém, ktorý bol v čase spáchania skutkov
nastolený a platný, bol zjavne nedokonalý a umožňoval nedokonalú lustráciu osoby. Ak by štátna polícia
podala informáciu operačnému stredisku mestskej polície, že preverovaná osoba je mŕtva alebo vo
výkone trestu, nemohlo by dôjsť k takejto situácii. Vypočutí svedkovia - pracovníci operačného strediska
potvrdili, že štátna polícia bola často preťažená, preto osobu lustrovali len cez systém APIS. Nikdy
nepreverovali u štátnej polície informáciu, či daná osoba žije. Svedok M. uviedol, že konkrétne mená
F. F. N. preveroval iba cez systém APIS, pretože už tam mal ich údaje. Pri poškodenom N. je namieste
tiež celkom logicky predpoklad, že nejaký iný bezdomovec mohol žiť spolu s N. a poznať jeho identitu.
Podľa výpovede svedkyne, sestry tohto bezdomovca, už N. v roku 2007 (cca 10 rokov dozadu), kedy s
ním bola v kontakte, nemal občiansky preukaz, ani iný doklad totožnosti. Pri vybavovaní priestupku on
(obžalovaný) postupoval v zmysle zákona. Práve operačné stredisko, ktoré malo zabezpečovať lustráciu
osôb, nedodržiavalo striktne pravidlá pre lustráciu, pretože pre rôzne príčiny to možné nebolo a išli iba
cez systém APIS a nie cez evidenciu obyvateľstva. Údaje pre výkonného policajta verifikovalo výkonné
stredisko a nie sám policajt. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozdielne posudzovanie rovnakého
skutku. Taká istá situácia nastala aj v prípade zo dňa 18.11.2015 v čase o 20.40 hod. v lokalite V.N.
X. O. Z., fiktívne vybavil priestupok napomenutím osoby J. V.. Po nahliadnutí do knihy udalostí, ktorú
vedie Okrsková stanica B. je zrejmé, že udalosť - priestupok, ktorý mal údajne fiktívne riešiť v danom
čase a mieste je evidovaný pod č. XXXXX  a riešil ho policajt so služobným číslom XXX,  pričom
služobné číslo odvolateľa je XXX. Vzhľadom na to, že on sa tohto skutku preukázateľne nedopustil, bolo
konanie voči jeho osobe zastavené, avšak voči kolegovi stíhanie začaté nebolo. Obžalovaný vyslovil
názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že on nenaplnil skutkovú podstatu žalovaného
prečinu. On sám je bezúhonným človekom, ktorý riadne pracuje, dosahuje dobré pracovné výsledky
a jeho nadriadení nikdy neprejavili nespokojnosť s jeho prácou. Uložený podmienečný trest spolu s
trestom zákazu činnosti je pre neho v jeho veku likvidačný a vzhľadom na všetky vykonané dôkazy
aj nezákonný. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám
rozhodol spôsobom, že ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodí.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný L. I., jeho obhajkyňa a prokurátor krajskej prokuratúry.

Na verenom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. doplnil dokazovanie
oboznámením listinného dôkazu a to úmrtným listom L. N., aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiavala
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný L. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti byť nevinný, on vykonával prácu podľa toho
systému, ktorý tam bol nastavený.  V ďalšom sa pripojil k ústnemu prednesu svojej obhajkyne



Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ  podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného L. I. nie je
dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný L. I.. Na tomto základe potom prvostupňový súd
vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Na  strane druhej je potrebné  konvalidovať
tvrdenie okresného súdu v tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorom konštatoval, že pokiaľ sa osoba -
bezdomovec zapíše do evidencie priestupkov, tak takýto zápis ho neohrozuje v žiadnom smere. Odvolací
súd považuje takéto tvrdenie okresného súdu za nesprávne, nakoľko aj  listinné dôkazy zabezpečené v
prípravnom konaní (trestné oznámenie vyššieho súdneho úradníka na č. l. 106, uznesenie o vznesení
obvinenia na č. l. 107 - 108), nasvedčujú tomu,  že ak sa priestupca, hoci je bezdomovcom, dopustí
priestupku, následne  môžu pre neho nastať závažné trestnoprávne následky v podobe trestného
stíhania a následného odsudzujúceho súdneho rozhodnutia.

Napriek tomuto konštatovaniu, ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových
zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že to bol práve
obžalovaný L. I., ktorý v kritickom čase za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku
súdu prvého stupňa, dopustil sa konania, ktoré je opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku.

Vina obžalovaného L. I. bola preukázaná výpoveďou poškodeného - svedka F. F., svedkyne X. M.,
výpoveďami svedkov - mestských policajtov Y. X., W. M., W. G., ktorí vykonávali funkcie „operačných“,
ako aj listinnými dôkazmi, predovšetkým úmrtným listom poškodeného L. N., potvrdením Archívu Zboru
väzenskej a justičnej stráže Leopoldov o výkone trestu ohľadom odsúdeného F. F., správami Mestskej
polície hlavného mesta Slovenskej republiky s pripojenými fotokópiami relevantných listov z evidenčných
pomôcok, výpismi z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ohľadom poškodených L.
N. F. F. F., ako aj ďalšími písomnosťami zabezpečenými v prípravnom konaní.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že pri prejednávaní priestupkov bezdomovcov riešil iba konkrétnych
ľudí, ktorí navyše boli v zimných mesiacoch  vo viacerých vrstvách oblečenia, boli zarastení, často
špinaví, preto si ich nemohol pamätať, čo týmto priestupcom umožňovalo, aby sa vydávali aj  za iné
osoby, k tomu odvolací súd uvádza, že táto obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami svedkov
Y. X., W. M. a W. G., ktorí v podstate zhodne uviedli, že ak by sa niekto vydával za inú osobu, ten by musel
vedieť jej rodné číslo, ako aj rodné priezvisko rodiča, čo by bolo málo pravdepodobné. Ak obžalovaný
v dôvodoch podaného odvolania poukazoval  na výpoveď poškodeného F. F., ktorý uvádzal, že mal
brata N. (ten medzičasom zomrel), ktorý bol tiež bezdomovcom a poznal aj jeho osobné údaje, pričom
obžalovaný z toho vyvodzoval možnosť, že za poškodeného F. F. sa mohol vydávať aj jeho brat N., k
tomu treba dodať iba toľko, že ide len o ničím nepotvrdenú domnienku (resp. špekuláciu) obžalovaného,
pričom takúto eventuálnu možnosť  jednoznačne  nepotvrdil ani poškodený - svedok F. F. (ten uvádzal,
že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa za neho vydával jeho brat N.), prípadne takáto možnosť
nevyplynula ani z iných doposiaľ zabezpečených dôkazov.

Obžalovaný podaným odvolaním namietal aj to, že práve operačné stredisko, ktoré malo zabezpečovať
lustráciu osôb, nedodržiavalo striktne pravidlá pre lustráciu, pretože pre rôzne príčiny išli iba cez
systém APIS a nie cez evidenciu obyvateľstva. Odvolací súd ohľadom týchto námietok  dáva do
pozornosti jednak výpoveď svedka Y. X., ktorý v kritickom období vykonával funkciu operačného a
ktorý na hlavnom pojednávaní  vypovedal, že on údaje v systéme APIS nepovažoval za vierohodné,
on vždy vykonával lustrácie cez Policajný zbor, teda cez evidenciu obyvateľstva, jednak listinné dôkazy



(evidenčné pomôcky mestskej polície) na č. l. 128,122,116, z ktorých vyplynulo, že v kritickom čase
14.11.2015 o 11.35 hod., 08.12.2015 o 10.25 hod. a 18.10.2016 o 10.00 hod. bol do  operačnej služby
zaradený ako operačný Y. X.Ó., z čoho možno vyvodiť, že práve pri skutkoch v 2./, 3./ a 4./ boli
vykonávané lustrácie výlučne prostredníctvom Policajného zboru, nie cez systém APIS. Čo sa týka
skutku zo dňa 02.11.2014  o 07.10 hod. (skutok v bode 1./), z evidenčných pomôcok na č. l. 266 možno
zistiť, že operačnú službu vykonával W. G.. Tento svedok v prípravnom konaní vypovedal: „My tieto
údaje (lustrácie) získavame od Policajného zboru, či som pri lustráciách  použil údaje z APIS-u, si už
nepamätám.“

Čo sa týka obžalovaným predloženého stanoviska veliteľa Mestskej polície hlavného mesta SR
Bratislavy, expozitúry Bratislava O. zo dňa 17. 06.2019 ohľadom hodnotenia mestského policajta (na
č. l. 351), krajský súd vyslovuje, že nešlo o taký kľúčový dôkaz, ktorý by zvrátil dôkaznú situáciu a
obžalovaného by vyviňoval zo spáchania súdeného prečinu. Tu treba poukázať na skoršiu správu
veliteľa Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, expozitúry Bratislava O. zo dňa 18.12.2017 (na
č. l. 263). V tejto správe sa konštatovalo, že zistené priestupky mali vplyv na hodnotenie mestského
policajta, hoci boli odstupňované bodovým hodnotením podľa druhu a spôsobu riešenia. Riešenie
priestupku proti verejnému poriadku „napomenutím“ bolo ohodnotené jedným bodom. Oproti tomu
dopravné priestupky boli hodnotené dvomi a tromi bodmi. L. I. bolo v priebehu rokov 2014 - 2016
dvakrát upravovaný osobný príplatok a to 01.02.2014 (dorovnaný do pôvodnej výšky po znížení v roku
2013) a 01.06.2016 za dosiahnuté výsledky v roku 2015. L. I. bol hodnotený väčšinou medzi najlepšími
príslušníkmi mestskej polície.

Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného L. I., keď ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého trestu (podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom
zákazu činnosti).

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením       § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací súd
dospel k názoru, že uložený trest ako celok, či už trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať povolanie,
zamestnanie alebo funkciu s rozhodovacou právomocou vo výmere 5 rokov, je dostatočným trestom a
odráža primeranosť trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu a rovnako zohľadňuje
osobu obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu. Treba si uvedomiť, že pojem „výrok o
treste“ v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1, ods. 3 Tr. por. treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových
výrokov týkajúcich sa určitého trestu alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane
hodnotiť primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe,
ale toto hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený trest. Okresný súd postupoval v súlade s doposiaľ
ustálenou súdnou praxou, keď obžalovanému popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu, uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať povolanie, zamestnanie alebo funkciu
s rozhodovacou právomocou, aby takýto trest ako celok vyznel pre obžalovaného citeľne a viedol ho k
tomu, aby sa obdobného konania v budúcnosti vyvaroval.



Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu  okolnosť spočívajúcu v tom,
že viedol pred spáchaní trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a nevzhliadol žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, prichádzalo do úvahy zníženie
hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu (§ 38 ods. 3
Tr. zák.). V prejednávanej veci sa preto vychádzalo z upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 2 rokov do
4 rokov a v jej rámci bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Všetky skutočnosti týkajúce sa okolností prípadu i osoby obžalovaného,  odôvodňovali uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby a odôvodňovali aj
splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na podmienečné odloženie
predmetného trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že obžalovaný  bude
povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, predovšetkým by sa nemal dopustiť žiadnych trestných
činov alebo priestupkov, lebo v opačnom prípade môže súd, a to už v priebehu skúšobnej doby
rozhodnúť, že sa neosvedčil a nariadiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol nateraz podmienečne
odložený.

Pri preskúmaní výroku o treste zákazu činnosti  vykonávať povolanie, zamestnanie alebo funkciu s
rozhodovacou právomocou, krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod na upustenie od tohto druhu
trestu, ani na zmiernenie jeho výmery. Okresný súd v tejto posudzovanej veci vychádzal tak z okolností
prípadu významných  pri posúdení závažnosti spáchaného prečinu, ako aj z kritérií pri ukladaní trestu,
ktoré sú definované v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj na osobné  pomery obžalovaného.
Odvolací súd preto vyslovuje, že tento druhu trestu, vrátane jeho výmery, je primeraný a zákonný.

Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Bratislave nezistil žiadny dôvod pre zrušenie alebo zmenu
prvostupňového rozsudku, odvolanie obžalovaného L. I. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/23/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}