Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/136/2019 z 29. 9. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2019, sp. zn. 20CoP/136/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519203323.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/136/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1519203323.1 | 2019-09-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/acafa988-51f2-4d76-9e97-148333b21d55
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519203323.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/136/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519203323.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté deti W., U.,
B. J. XX.X.XXXX H. V., B. J. XX.X.XXXX, deti rodičov: matky N.. P. W., O. X.: X., Ž. Č.. X, a otca N..
N. W., O. X.: X., R. Č.. XX, na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. augusta 2019, č.k. 22P/133/2019-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. augusta 2019, č.k. 22P/133/2019-20,
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 19.08.2019, č.k. 22P/133/2019-20, zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by v presne vymedzenom období od 19.7.2019 do 30.8.2019 (t.j. v priebehu letných prázdnin)
vychádzajúc z obsahu návrhu, v ktorom upravoval povinnosť matke a povinnosť sebe odovzdať dieťa
druhému rodičovi aj s ošatením, rozhodol tak, že zverí deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždňových intervaloch (od 19.07. od 17.00 hod do 26.07. do 17.00 hod. u otca, od 26.07. od
17.00 hod do 02.08. do 17.00 hod u matky, od 02.08. od 17.00 hod do 17.00 hod do 09.07. u otca, od
09.07. od 17.00 hod do 16.08. do 17.00 hod u matky, od 16.08. od 17.00 hod do 23.08. do 17.00 hod
u otca, od 23.08. od 17.00 hod do 30.08. do 17.00 hod u matky a od 30.08. od 17.00 hod u otca) a to
za tým účelom, aby mohla následne pokračovať striedavá starostlivosť podľa právoplatného rozsudku
zo dňa 30.06.2015 sp.zn. 20P/325/2012.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrh, ktorý otec označil, ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP bol okrem iného odôvodnený tým, že dňa 30.06.2015
podal ako oprávnený rodič návrh na výkon súdneho rozhodnutia - rozsudku zo dňa 30.06.2015
sp.zn. 20P/325/2012. Súd prvej inštancie začal konanie vedené pod sp.zn. 2Em/4/219. Zároveň podal
oprávnený rodič návrh na neodkladné opatrenie, na zabezpečenie výkonu konečného rozhodnutia
v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/187/2016 z apríla 2016 a
to do konania o výkon súdneho rozhodnutia, čo však súd začal ako samostatné konanie  vedené
pod sp. zn. 22P/117/2019. Dňa 02.07.2019 podal otec návrh na neodkladné opatrenie opätovne k
sp.zn. 2Em/4/2019, avšak súd začal ďalšie konanie vo veci vedené pod sp.zn. 22P/124/2019 tou
istou sudkyňou. Otec v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznil, že v zmysle
disciplinárnych opatrení sudcov podľa zákona o sudcoch a prísediacich nie je takéto opakované konanie
konajúcej sudkyne zlučiteľné s výkonom povolania sudcu, keď účelovo začína nové konanie. Od
16.12.2009 v priebehu 10 rokov tak súd prvej inštancie začal podľa aktuálne lustrácie celkom 27 konaní
v tej istej veci, a to napriek opakovanému uzneseniu dozorujúceho prokurátora. Dňa 30.06.2019 matka
neodovzdala deti do starostlivosti otca na obdobie letných prázdnin na dobu 15 dní a otec podal 68.
návrh na výkon súdneho rozhodnutia vo veci vedenej pod sp.zn. 2Em/4/2019. Dňa 19.06.2019 matka
neodovzdala deti otcovi podľa právoplatného rozsudku na dobu 7 dní, následne ich zadržiava po dobu 16



dní, čím nečinnosťou súdu v konaní 2Em/4/2019 a nezákonne začatých konaniach vedených pod sp.zn.
22P/117/2019 a 22P/124/2019 spôsobila konajúca sudkyňa stav, kedy otec nemá od 12.06.2019 s deťmi
absolútne žiadny kontakt. Súd prvej inštancie podľa názoru otca umožňuje matke páchanie trestného
činu únosu, obmedzovania slobody pobytu, psychického týrania a zavrhovania otca, čo už vyšetruje aj
kriminálna polícia Bratislava III a opakovane umožnili obe sudkyne ťažké poškodenie zdravia maloletých
detí matkou a babkou maloletých a regres maloletej V., hoci majú obe sudkyne z konania vedenom
pod sp.zn. 17P/169/2016 vedomosť, že jediným zdrojom narušovania striedavej výchovy je babka
maloletých detí Q. U., ktorá opakovane zadržiava maloletú V. v čase starostlivosti otca, na čo vzhľadom
na nekonanie súdu vo veci zákazu styku maloletých s toto osobou, bol otec nútený opakovane podať
trestné oznámenie pre dlhodobé šikanovanie, týranie a fyzické trestanie maloletých detí babkou, čomu
matka nie je schopná zabrániť. Dňa 18.06.2019 a dňa 21.06.2018 nadobudli pracovníci ÚPSVaR Mgr.
Zeleňák a Mgr. Junasová vedomosť o snahe matky o marenie výkonu súdneho rozhodnutia, ale rovnako
ako po dobu 10 rokov si opakovane zanedbali svoje zákonné povinnosti v ochrane práv maloletých
detí, na čo musel otec opakovane v zmysle zákona chrániť deti pred páchaním násilia na deťoch práve
pracovníkmi neexistujúcej organizácie ÚPSVaR, bez akýchkoľvek právomocí vystupovať v súdnych
konaniach, podaním trestného oznámenia pre zanedbanie si zákonnej povinnosti. Podľa právneho
názoru senátu 11CoP Krajského súdu v Bratislave je súd povinný najprv konať podľa ustanovení CMP
a až potom CSP, čo konajúca sudkyňa vo veci vedenej pod sp.zn. 22P/117/2019 opakovane opomína.
Na sťažnosť predseda súdu odpovedá tak, že sudkyňa koná podľa CSP a neuplynula jej ešte 30 dňová
lehota. Citoval ust. § 365 CMP a § 24 a 25 Zákona o rodine. K návrhu otec nepripojil žiadne listinné
dôkazy.

3. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje uznesenie ustanovením §  2 ods. 1, § 365 ods.1, § 121
CPM, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 329 ods. 1, § 330 ods.1, § 234 ods.1 CSP a vecne tým, že
z rozhodovacej činnosti je súdu prvej inštancie známe, že rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa
30.06.2015 č.k. 20P/325/2012-1388 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté
deti W. na čas po rozvode manželstva ich rodičov zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že osobnú starostlivosť o maloleté deti bude vykonávať matka, každý párny týždeň od
štvrtka od 18.00 hod. do nasledujúceho štvrtka nepárneho týždňa do 18.00 hod., počas jarných prázdnin
každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania pred prázdninami od 18.00 hod. do
nedele prázdninového týždňa do 18.00 hod., počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov, každý
párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 18.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod., pričom v
osobnej starostlivosti otca budú v čase od 23.12. od 15.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a od 25.12.
od 10.00 hod. do 27.12. do 10.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 30.12. od 15.00
hod. do posledného dňa školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas
veľkonočných školských prázdnin, každý párny kalendárny rok v čase od posledného dňa vyučovania
pred veľkonočnými školskými prázdninami od 18.00 hod. do posledného dňa veľkonočných školských
prázdnin do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin, každý párny kalendárny rok v čase od 30.06.
od 18.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 31.07. od 18.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a každý
nepárny kalendárny rok od 15.07. od 18.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod.
do 31.08. do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa
vyučovania pred jesennými prázdninami od 18.00 hod. do posledného dňa jesenných školských prázdnin
do 18.00 hod.; osobnú starostlivosť o maloleté deti bude vykonávať otec každý nepárny týždeň od štvrtka
od 18.00 hod. do nasledujúceho štvrtka párneho týždňa do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý
párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 18.00 hod. do nedele prázdninového týždňa
školských prázdnin do 18.00 hod., počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov každý nepárny rok
od posledného dňa vyučovania od 18.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod., pričom v osobnej starostlivosti
matky budú v čase od 23.12. od 15.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a v čase od 25.12. od 10.00 hod. do
27.12. do 10.00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 30.12. od 15.00 hod. do posledného dňa
školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných školských
prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými
školskými prázdninami od 18.00 hod. do posledného dňa veľkonočných školských prázdnin do 18.00
hod., počas letných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od 30.6. od 18.00 hod.
do 15.07. do 18.00 hod. a od 31.07. od 18.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a každý párny rok od
15.07. od 18.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.,
počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania pred jesennými
školskými prázdninami od 18.00 hod. do posledného dňa jesenných školských prázdnin do 18.00 hod.;
každý z rodičov si maloleté deti vyzdvihne v určenom čase pred bytom toho rodiča, ktorému končí



osobná striedavá starostlivosť alebo v zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. Zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia spoločne. Počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti sa výživné na maloleté deti neurčilo. Rodinné prídavky na maloleté deti bude poberať matka
maloletých detí a daňový bonus si bude uplatňovať otec maloletých detí. Z obsahu predchádzajúcich
návrhov otca na nariadenie neodkladných opatrení vyplýva, že rodičia si na základe vzájomnej dohody
z podnetu otca upravili počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti deň odovzdávania a preberania
detí na stredu.

4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu konštatoval, že vychádzajúc z právoplatného a
vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 20P 325/2012 má otec
zabezpečovať starostlivosť o deti počas letných prázdnin v osobitnom prázdninovom režime od
30.06.2019 do 15.07.2019 a od 31.07.2019 do 15.08.2019. Ďalej súdu prvej inštancie je z rozhodovacej
činnosti známe, že na základe návrhu otca zo dňa 22.06.2019 začalo na súde prvej inštancie  pod sp.
zn. 2Em/4/2019 aj konanie o výkon vyššie citovaného súdneho rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2019 sa na
súde prvej inštancie začalo konanie o zmenu zverenia maloletých detí, ktorý matka odôvodnila tým, že
realizácia striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti spôsobovala obom deťom, ale najmä maloletej
V. značné problémy. Obe deti veľmi intenzívne odmietali zotrvávať v domácnosti svojho otca, na čo matka
už dňa 25.04.2016 podala na súd prvej inštancie návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností
a na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn.17P/169/2016 a
bolo skončené v dôsledku späťvzatia návrhu matkou potom, čo sa situácia v priebehu konania trochu
upokojila a obe deti na pohovore s konajúcou sudkyňou vyjadrili ochotu domácnosť otca navštevovať.
Pokojný stav pri realizácii striedavej starostlivosti však trval len do novembra 2018, kedy pred Vianocami
chceli deti stráviť maximum času v domácnosti matky. Od marca 2019 najmä maloletá V. striktne odmieta
akýkoľvek pobyt v domácnosti otca. Ako dôvody svojho až panického odporu a strachu zo zotrvania v
domácnosti otca uviedla nezáujem otca, ako aj špinu a neporiadok v jeho domácnosti. Ďalším dôvodom
je obava z vyskytujúceho sa hmyzu. Matka nemá najmenší dôvod dcére neveriť, keďže jej obavy sú
dlhodobého charakteru. Sama matka o pomeroch v domácnosti otca nemá informácie, v jej domácnosti
sú deti zvyknuté na poriadok a čistotu, čo považuje za bežný štandard. Nechce a nemôže však ignorovať
neustále obavy detí. Taktiež medzi rodičmi dochádza k neustálym nedorozumeniam vo veci výchovy
maloletých detí. Otec matku aj pred deťmi slovne napáda, vyčíta jej, že deti doslova „terorizuje a štve
ich proti nemu“. Matka sa pritom o deti riadne stará. Nemá dôvod a ani záujem otca v očiach spoločných
detí vykresľovať negatívne. Deti sú už veľké a majú vlastný názor, čo sa však podľa ich vyjadrenia
otcovi vôbec nepáči. Podľa presvedčenia matky striedavá starostlivosť deťom nevyhovuje, neplní svoj
účel a naviac deti sú z nej zbytočne vystresované a nešťastné. Z uvedeného dôvodu žiada o zverenie
oboch detí do jej výlučnej starostlivosti. K návrhu pripojila úradný záznam zo dňa 18.06.2019 spísaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bola predvolaná a oboznámená s nahlásením porušovania
práv maloletých detí ich otcom. Na úrade matka tvrdila, že sa deti matke opakovane sťažovali, že im
striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje. U otca nemajú zabezpečenú riadnu stravu, hygienu a otec
ich psychicky deptá. Domácnosť otca nie je udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. V kuchyni
sú po zvyšku jedla červíky. Domácnosť je zaprataná nepotrebnými vecami. V. sa často v noci budí zo
sna, lebo sa obáva, že veci na ňu spadnú. Otec deťom varí len sáčkové polievky. V prítomnosti detí
nadáva na matku i starú matku detí. Deti sú u otca v psychickej nepohode. Matke uviedli, že sa z tejto
situácie zbláznia. Otec údajne o matke hovorí, že by ju mali dať do väzenia, že je psychicky chorá.
Stará matka z jej strany, že už mala dávno zomrieť a bol by pokoj. Maloletá V. plače nielen u matky,
že nechce ísť k otcovi, ale aj u otca. Otec na jej plač reaguje tak, že ju zastrašuje a hovorí jej, že ak
neprestane plakať, tak ju sudkyňa môže vziať od rodičov a skončí v detskom domove. Deti sa matke
sťažujú, že otec stále vo dne i v noci pracuje na počítači. Deťom sa málo venuje a myslia si, že píše
sťažnosti na matku. Matka sa stále snažila viesť deti k tomu, aby chceli ísť do domácnosti otca. Maloletá
V. matke opakovane hovorila, že už k otcovi nepôjde a dňa 05.06.2019 sa odmietla pustiť matky. Keď
matka otca upozornila, aby si vypočul názor dcéry uviedol, že mu decko nebude rozkazovať, že on je
rodič a rozhoduje. Maloletý U. nenašiel odvahu povedať otcovi svoj názor, ale tiež mu súčasná situácia
nevyhovuje. Matka uviedla, že deti už nedokáže nútiť, aby k otcovi v rámci striedavej starostlivosti chodili.
Obáva sa o ich zdravý psychický a fyzický vývin. Pomery na strane otca sa od rozhodnutia súdu výrazne
zmenili, otec deťom nedokáže zabezpečiť psychickú pohodu a zmenená situácia deťom spôsobuje
výrazný diskomfort. Matka sa rozhodla podať návrh na prezverenie detí do jej výlučnej starostlivosti, deti



sa však obávajú nátlaku otca a psychického vydierania z jeho strany, a preto chcú zostať iba u matky.
V rámci súdneho konania potom chcú prejaviť svoj názor.

6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade má za
to, že návrh otca nie je dôvodný. Uviedol, že v prvom rade je základným kritériom pre rozhodovanie o
všetkých otázkach týkajúcich sa maloletých detí najlepší záujem detí a nie záujem rodiča. V predmetnej
veci je styk otca s maloletými deťmi upravený právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Hoci mal súd
prvej inštancie vychádzajúc z paralelne podaného návrhu matky na zmenu zverenia maloletých detí
jednoznačne osvedčené, že aktuálne nedochádza k realizácii súdne upraveného styku, nie je možné
dosiahnuť zmenu aktuálneho stavu v súlade s predstavou otca formou neodkladnej úpravy, ktorá je
vzhľadom na existujúcu komplexnú úpravu styku meritórnym právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím nadbytočná. Otec využil možnosť domáhať sa súdneho výkonu rozhodnutia v samostatnom
konaní, v ktorom súd postupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného mimosporového
poriadku, ako aj vykonávacieho predpisu - vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, pričom
v rámci uvedeného konania má podľa súčasnej právnej úpravy súd povinnosť skúmať aj dôvody,
ktoré viedli k nerealizovaniu styku a má možnosť prijať príslušné opatrenia. Súd otcovi zdôraznil,
že vykonávacie konanie nemôže byť fakticky obídené zneužitím inštitútu neodkladného opatrenia, a
to ani argumentáciou nutného dočasného usporiadania pomerov účastníkov za účelom stabilizácie
budúceho výkonu, v danom prípade už existujúceho meritórneho súdneho rozhodnutia, keď aj súdny
výkon neodkladného opatrenia, v prípade pokiaľ nedôjde k jeho dobrovoľnému plneniu povinnou osobou,
môže byť dosiahnutý iba rovnakým procesným postupom podľa ust. § 370 a nasl. CMP a citovaného
vykonávacieho predpisu. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia zdôraznil, že pri svojej
činnosti môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, ktorého ústavná právna interpretácia prislúcha súdu, pričom do ústavne garantovaného práva
účastníka na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití
relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné, a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Špecifiká konania o nariadenie neodkladných opatrení pritom
bránia vykonať širšie dokazovanie, a preto je nevyhnutné, aby už pri podaní návrhu boli dostatočne
osvedčené všetky skutočnosti svedčiace o závažnom ohrození práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana
bez neodkladnej úpravy, pričom však ako už bolo vyššie uvedené súd nemôže vychádzať iba z
jednostranných tvrdení navrhovateľa.

7. Vychádzajúc z obsahu návrhu v kontexte rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2015 sp. zn.
20P 325/2012, podľa ktorého za zohľadnenia aktuálneho reálneho striedania detí rodičmi v stredu mali
byť deti v starostlivosti otca v čase od 19.06.2019 do 26.06.2019, a následne v osobitnom prázdninovom
režime od 30.06.2019 do 15.07.2019 a od 31.07.2019 do 15.08.2019 sa javí, že otec sa svojím návrhom
v časti požadovaného zverenia detí do jeho starostlivosti v presne vymedzenom čase od 19.07.2019 do
30.08.2019 opätovne domáha akejsi kompenzácie za nerealizované styky v období predchádzajúcom
podaniu návrhu (v minulosti obdobný návrh na neodkladnú úpravu otec odôvodnil cieľom „poskytnutia
náhrady strateného času“), čo však nemá oporu v zákone. Pokiaľ v minulosti v dôsledku nezhôd medzi
rodičmi bol ktorýkoľvek z nich v živote detí po limitovanú dobu nežiaduco zastúpený v nedostatočnom
rozsahu, nemôže byť toto zo psychologického hľadiska nahradené opačným extrémom - obmedzením
jedného rodiča v prospech druhého, ktorý sa cíti z minulosti ukrátený na svojich právach, keď takéto
rozhodnutie by mohlo iba opätovne negatívne zasiahnuť do ich zdravého vývoja, čo rozhodne nie je v
súlade s ich najlepším záujmom.

8. Otec predmetným návrhom okrem opakovaných výhrad k procesnému postupu súdu, či už v rámci
vykonávacieho konania, alebo v konaniach o jeho návrhoch na neodkladnú úpravu, resp. opakovaného
nedôvodného spochybňovania kompetencií ÚPSVaR a odkazom na rozhodnutia odvolacieho súdu v
iných konaniach, t.z. všetko bez zásadnej relevancie k rozhodnutiu o požadovanej neodkladnej úprave
v tomto konaní, neosvedčil žiadnym spôsobom relevantnú hrozbu na právach, resp. zdraví maloletých
detí, keď práve ochranou psychického zdravia maloletých detí samotná matka fakticky odôvodňuje
aktuálne neumožňovanie styku s deťmi otcovi. Dokazovanie v uvedenom smere za účelom objektivizácie
rozporných tvrdení rodičov a zistenia skutočnej vôle, nastavenia a prežívania detí však presahuje



možnosti konania o návrhu na neodkladnú úpravu a bude vykonané v meritórnom konaní o zmenu
zverenia iniciovanom matkou, v ktorom je nariadený termín pojednávania už na deň 04.09.2019. S
poukazom na uvedené teda súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na neodkladnú úpravu ako
nedôvodný zamietol.

9. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec s odôvodnením, že v nezákonne
vedenom konaní pri neprekonateľnej prekážke už rozhodnutej veci sp.zn. 20P/325/2019 a sp.zn.
17P/169/2016 a neprekonateľnej prekážke skôr začatého exekučného konania sp.zn. 2Em/4/2019, v
ktorom konajúca sudkyňa úmyselne koná len na základe tvrdení matky, ktoré prehlasuje za osvedčené
a odôvodňujúce anexiu maloletých detí matkou po dobu 73 dní bez možnosti komunikácie s otcom
a zadržiavanie detí po dobu 37 dní v starostlivosti otca a umožňuje svojim postupom, nesúladným
s Ústavou SR, dlhodobé nezákonné zadržiavanie maloletých detí U. W. a V. W. matkou a babkou
maloletých, napomáhajúc tak matke v exkulpácii z marenia výkonu súdneho rozhodnutia v konaní OS
BA V pod sp.zn. 2Em/4/2019, ktoré začalo skôr, dňa 24.6.2019, kde súd po dobu dvoch mesiacov
nekoná od 24.6.2019 a až 6.8.2019 zaslal matke výzvu na plnenie súdneho rozhodnutia, ktoré matka
opakovane neplní. Konajúca sudkyňa dlhodobo konaním nesúladným s Ústavou SR, na ktorú sa
sústavne odvoláva a tvrdí, že podľa nej koná, už od roku 2012 napomáha matke v protiprávnom
odlúčení detí z domova a zrušeniu funkčnej striedavej starostlivosti v roku 2013 a svojím konaním
jasne deklaruje, že v súčasnosti koná úmyselne a účelovo, v rozpore so zákonom, že na podania
otca do konania vedeného pod sp.zn. 2Em/4/2012 a do konania začatého na návrh matky v sp.zn.
22P/123/2019, vylučuje podania otca na ďalšie samostatné konania, celkom ďalších 9 konaní, tvrdiac,
že otec nepredložil žiadne písomné doklady, hoci v základnom spise sp.zn. 22P/123/2019 a v spise
sp.zn. 2Em/4/2019 sú listinné a zvukové dôkazy. Otec má za to, že súd prvej inštancie v konaní
vedenom pod sp.zn. 22P/123/2019 už dňa 28.7.2019 nariadil pojednávanie na deň 4.9.2019 úmyselne
a účelovo tak, aby matka mala možnosť celé letné školské prázdniny zadržiavať deti a otec nemal
možnosť sa s deťmi vôbec stretnúť pred pojednávaním. O nariadení výsluchu dňa 4.9.2019 nebolo
otcovi doručené žiadne rozhodnutie a otec podal proti tomuto postupu súdu odvolanie, rovnako ako
proti opakovanému ustanovovaniu ÚPSVaR za opatrovníka maloletých detí, hoci ÚPSVaR nemá už
od r.2014 právnu subjektivitu, súd prvej inštancie sústavne túto neexistujúcu organizáciu ustanovuje
deťom za opatrovníka. Súd na predvolaní na pojednávanie v č.k. 22P/123/2019 len upovedomuje otca,
že nariadil výsluch zmanipulovaných detí na súde, pričom ale marí výkon súdneho rozhodnutia, keď
v čase starostlivosti otca žiada matku, aby priviedla dňa 4.9.2019 na súd deti, čím jasne preukazuje
spoluprácu s matkou, aby priviedla na výsluch deti úplne zmanipulované. Otec v rámci svojho odvolania
uviedol, že má povinnosť chrániť práva detí a opakovane tak bol konaním súdu nútený podať podnet na
prešetrenie zákonnosti postupu na Generálnu prokuratúru SR a Krajské riaditeľstvo policajného zboru.
Otec uviedol, že odvolanie sa týka nezákonne začatého konania č.k. 22P/133/2019 -20, keď otec podal
dňa 24.6.2019 návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ktoré začal súd pod sp.zn. 2Em/4/2019 a žiadal
súd, aby v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Bratislave neodkladné opatrenie realizoval v
zmysle usmernenia MS SR o aplikačnej praxi výkonu súdneho rozhodnutia/školenie Justičnej akadémie,
október 2016, Pezinok vo vykonávacom konaní, kde súd mal povinnosť aj bez návrhu v zmysle §
376 CMP nariadiť ihneď neodkladné opatrenie a zamedziť mareniu matkou, a podľa platnej legislatívy
v zmysle § 376 CMP nariadením neodkladného opatrenia aj bez návrhu zabezpečiť pokračovanie
fungujúcej striedavej starostlivosti podľa právoplatného rozsudku. Otec má za to, že v konaní vedenom
pod sp.zn 22P/117/2019 koná VSÚ v rozpore s Listinou ľudských práv, keď pri nápade CMP na ÚS SR
nie je VSÚ oprávnený konať, keďže nie je sudca, súd opakovane svojvoľne porušuje práva maloletých
detí a otca na zákonného sudcu. Otec ďalej uviedol, že konanie trpí procesnou vadou, keď v základnom
konaní vedenom pod sp.zn. 22P/123/2019 podal otec odvolanie proti ustanoveniu ÚPSVaR, ktorý nemá
právnu legitimitu a nie sú v konaní zastúpené maloleté deti. Otec taktiež uviedol, že v konaní koná
napadnutá sudkyňa o vylúčení ktorej predseda súdu od r.2012 a na ďalšie návrhy otca zo dňa 27.3.2017
a ani na preposlanú námietku zaujatosti predsedom KS BA zo dňa 22.7.2019 predseda súdu nerozhodol
a nepostúpil na vyšší súd a opakovane sudkyňa sama o sebe rozhoduje, že nie je vylúčená pre postup
v konaní, hoci námietka otca bola pre pomer k sporu t.j. vedenie sporu nesúladné s Ústavou SR. Otec
podal odvolanie aj podľa § 365 ods. l písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci a súčasne podľa § 365 ods. 2 CSP, podľa ktorého rozhodnutie má procesnú
vadu - neprekonateľná prekážka skôr začatého konania vedeného pod sp.zn. 2Em/4/2019 zo dňa
22.6.2019 a prekážku už rozhodnutej veci sp.zn. 20P/325/2012 zo dňa 30.6.2016 - rozsudok Okresného
súdu Bratislava V a ďalšiu prekážku už opakovane rozhodnutej veci vedenej pod sp.zn. 17P/169/2016
zastavenej súdom dňa 5.11. 2018 na návrh matky na späťvzatie návrhu matky na prezverenie



podaného v mesiaci január 2018, t.j. podľa právneho názoru odvolacieho súdu vo veci vedenej pod
sp.zn 11CoP/187/2016 zo dňa 28.4.2016 a sp.zn. 20CoP/65/2016 zo dňa 30.6.2016 trpí nezákonne
vedené konanie prekážkou už rozhodnutej veci a prekážkou skôr začatého konania sp.zn. 2Em/4/2019.
Rozhodnutie súdu má procesnú vadu, nakoľko súd prvej inštancie nezabezpečil ihneď v exekučnom
konaní vedenom pod sp.zn. 2Em/4/2019 podľa § 376 nariadenie neodkladného opatrenia na odovzdanie
detí otcovi, čím znemožnil pokračovanie súdneho výkonu podľa právoplatného rozsudku a znemožnil
zistenie slobodného názoru dieťaťa. Súd pred vydaním uznesenia č.k. 22P/133/2019-20 rovnako ako
pred nariadením rozhodnutia o nariadení výsluchu vo veci vedenej pod sp.zn.  22P/123/2019 nezistil
podľa čl.12 Dohovoru o právach dieťaťa slobodný názor maloletých detí, keď úmyselným neobnovením
súdneho výkonu nevytvoril podmienky pre zistenie slobodného názoru dieťaťa. Otec v rámci svojho
odvolania ďalej uviedol, že stav, keď rodič nepripravuje dieťa na starostlivosť s druhým rodičom a dieťa
druhého rodiča odmieta, sa rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi v starostlivosti o dieťa, a preto by
takémuto rodičovi, ktorý nie je schopný dieťa pripraviť a opakovane znemožňuje starostlivosť druhému
rodičovi v zásade nemalo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nespĺňa morálne predpoklady
na osobnú starostlivosť o dieťa. Niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide
totiž len o skryté pestovanie odmietania, zavrhovania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme
zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné. V náleze sp. zn II. ÚZ 1945/08 ďalej Ústavný súd uviedol,
že "... vytrhnutie dieťaťa z existujúceho rodinného prostredia predstavuje nielen zásah do súkromného
a rodinného života, ale do istej miery aj zásah do osobnej slobody. To rozhodne v situácii, keď dieťa so
svojím odňatím z rodinného prostredia nesúhlasí a je ľahostajné, do akej miery je toto rodinné prostredie
prospešné záujmom dieťaťa, ktoré má štát povinnosť uprednostňovať. V každom prípade je ale dieťa
vytrhávané z prostredia, v ktorom je zvyknuté žiť a prejavovať sa a je možné predpokladať, že v ňom
bude mať záujem žiť a rozvíjať sa aj naďalej. Rodinné prostredie je teda pre dieťa priestorom slobodu
a akékoľvek iné prostredie za priestor osobnej slobodu dieťaťa preto považovať zásadne nemožno.“
Otec taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súde v Košiciach, sp.zn. 8CoP/67/2013 podľa ktorého:
„V súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
o rovnocennom striedaní oboch rodičov na výchove a starostlivosti o maloleté deti v pomere 50/50
a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie
role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné.“ „Stav,
keď rodič nepripravuje dieťa na starostlivosť s druhým rodičom, sa rovná ,, neumožneniu“ druhému
rodičovi v starostlivosti o dieťa a preto by takémuto rodičovi, ktorý nie je schopný dieťa pripraviť a
opakovane znemožňuje starostlivosť druhému rodičovi v zásade nemalo byť dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Nespĺňa morálne predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa. Niet záruky, že dieťa bude
vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo
strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné.“ Otec v rámci odvolania poukázal
aj na Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 3363/10, podľa ktorého: „Odvolací súd tým zasiahol do práva
sťažovateľky na spravodlivé konanie podľa článku 36 odsek 1 Listiny, ak nezistil názor a poznatky
maloletého k veci samej jeho výsluchom, uspokojil sa iba s aplikáciou všeobecného pravidla, že v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, a aplikoval ich aj v konaní
o jeho zrušenie no tom, čo bolo už neprehliadnuteľú dobu skutočne realizované..“ Otec má za to, že
konajúca sudkyňa v konaní sp.zn. 22P/133/2019  nezistila pred zamietnutím návrhu otca na neodkladné
opatrenie otca, rovnako ako v zamietnutom konaní vedenom pod sp.zn. 22P/117/2019, 22P/133/2019,
22P/140/2019 slobodný názor maloletých detí, úmyselne koná v rozpore so zákonom, keď nepovažuje
manipuláciu detí matkou za vážne ohrozenie zdravého duševného vývoja, prehlasuje, že uvedený stav
nie je ohrozením maloletých detí, odmieta systematicky už 10 rokov chrániť maloleté deti, vedením
nedôvodného a nezákonného konania spôsobuje maloletým deťom psychické a fyzické utrpenie a
spolu s nečinnou sudkyňou v exekučnom konaní sp.zn. 2Em/4/2019 a súdnou úradníčkou spôsobila
10 - ročné odlúčenie maloletých detí z domova a v súčasnosti 70 - dňové zadržiavanie detí matkou,
ktorá sa od 4.12.2015 a opakovane od 11.7.2019 dožaduje vypočutia zmanipulovaných detí na súde.
Otec má za to, že dieťa potrebuje emocionálnu bezpečnosť, že obaja rodičia sú rovnako oprávnení a
povinní podieľať sa na starostlivosti a výchove spoločného dieťaťa, deti majú právo na úzky kontakt s
oboma rodičmi aj po rozvode, jeden z rodičov nemôže byť zbavený lásky, starostlivosti a vzdelávania,
že dieťa i rodičia môžu počítať s oboma rodičmi, význame otcovskej úlohy a prítomnosti v detskom
živote a Rezolúcii Rady Európy 2079/2015. Otec v závere svojho odvolania navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/133/2019 - 20 zrušil a rozhodol v zmysle návrhu otca
na neodkladné patrenie tak, že matka je povinná, v zmysle právneho názoru senátu 11CoP vyjadrenom v
konaní pod sp.zn 11CoP/187/2016 zo dňa 24.6.2016 a právneho názoru senátu vyjadreného pod sp.zn.



20CoP/65/2016 zo dňa 30.6.2016 odovzdať maloleté deti do starostlivosti otca, aby mohla pokračovať
striedavá starostlivosť podľa právoplatného rozsudku sp.zn. 20P/325/2012.

10. Matka ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (387 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku).

12. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

13. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

17. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa 30.06.2015 č.k.
20P/325/2012-1388 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti W. na čas
po rozvode manželstva ich rodičov zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej
inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2019 sa na súde prvej
inštancie začalo konanie o zmenu zverenia maloletých detí, ktoré matka odôvodnila tým, že realizácia
striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti spôsobovala obom deťom, ale najmä maloletej Hane
značné problémy. Predmetné konanie doposiaľ nie je skončené.

18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

19. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce
následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú
na maloleté deti. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie, ani
pred odvolacím súdom neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
s poukazom na skutočnosť, že otec má s maloletými deťmi riadne upravený styk a to rozsudkom
vo veci samej zo dňa 30.6.2015 sp.zn. 20P/325/2012 a to konkrétne aj počas prázdninového režimu
( t.j. úpravy styku, ktorej sa otec nariadením neodkladného opatrenia domáha). Samotná skutočnosť,
t.j., že reálne počas prázdnin nedošlo k naplneniu tohto styku medzi otcom a maloletými deťmi (z
akýchkoľvek dôvodov) nie dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, ale dôvodom na výkon
rozhodnutia, respektíve zohľadnenia danej situácie v konaní o zmenu zverenia. Odvolací sú dáva za
pravdu otcovi, že má rovnaké rodičovské práva ako matka aj v súvislosti so stykom  s maloletými deťmi,
avšak uvedené neznamená bez ďalšieho, že dôjde ku každému vyhoveniu návrhu otca prostredníctvom
jeho návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi rodičmi
je v tomto prípade úplne bezpredmetné, ktorý z rodičov takpovediac „vyhrá“, nakoľko jediný, kto



prehrá budú ich maloleté deti. Maloleté deti môžu byť spokojné iba pri takých rodičoch, ktorí sú
schopní sa o úprave styku dohodnúť, pričom dohoda znamená, že každý z rodičov upustí zo svojich
požiadaviek a bude sa snažiť prispôsobiť sa druhému rodičovi. Odvolací súd udáva, že vzhľadom
na vyhrotené vzťahy medzi rodičmi je zrejmé, že maloletá  Hana má zvýšené negatívne prežívanie,
ktoré sa prejavuje na jej negatívnom rozpoložení, nakoľko medzi rodičmi panuje napätá situácia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že otec v rámci svojho odvolania poukazuje na konanie vo veci samej,
týkajúce sa zmeny zverenia maloletých detí prebiehajúce na návrh matky, poukazuje na vykonávacie
konanie realizované na základe návrhu otca a vedené pod sp.zn. 2 Em/4/2019, poukazuje na výsluch
maloletých detí v rámci konania o zmenu zverenia, ako aj ďalšie predchádzajúce právoplatne skončené
konania. V rámci odvolania otec taktiež zdôrazňuje vo všetkých vyššie uvedených konaniach nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, ako nekompetenciu úradu práce sociálnych vecí a rodiny. V
tomto prípade odvolací súd konštatuje, že v celom odvolaní otca nenašiel vecný argument vzťahujúci
sa k dôvodom uvedeným v rámci uznesenia súdu prvej inštancie, týkajúceho sa zamietnutia návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto v tejto súvislosti sa odvolací súd k argumentom
otca uvedených v rámci odvolania t.j. namietania konkrétneho procesného postupu súdu prvej inštancie
nepovažuje za potrebné vyjadriť. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej
inštancie už prejednáva vec samú, začatú na návrh matky a týkajúcu sa zmeny zverenia maloletých
detí, kde sa realizuje dokazovanie vo veci samej, je potrebné počkať na výsledky dokazovania, zhrnúť
výsledky vykonaného dokazovania a následne vec meritórne rozhodnúť. V tejto situácii, otec svojimi
neopodstatnenými návrhmi na nariadenie neodkladného opatrenia zbytočne predlžuje rozhodnutie vo
veci samej. Odvolací súd má za to, že dôvody otca uvedené v odvolaní neobstoja a nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu zabezpečenia reálneho kontaktu s maloletými deťmi nemá oporu v
zákone. Na uvedené problémy totiž slúži iný inštitút a to výkon rozhodnutia, ktorý však vzhľadom na
citlivú situáciu, psychické rozpoloženie maloletých detí, ako aj prebiehajúce konanie o zmenu zverenia
je potrebné veľmi citlivo zvažovať. Negatívne emócie maloletých detí môžu totiž v tomto prípade pri
nútenom výkone rozhodnutia v konečnom dôsledku vyznieť v neprospech otca. Odvolací súd má za to,
že bez vzájomnej úpravy medziľudských vzťahov a nastavenia komunikácie medzi rodičmi táto situácia
nie je riešiteľná prostredníctvom žiadneho súdu, v takom rozsahu aby došlo k spokojnosti oboch rodičov
a súčasne aj maloletých detí. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku   a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).