Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/69/2019 z 5. 11. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2019, sp. zn. 2Co/69/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519203384.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/69/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1519203384.1 | 2019-11-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 324 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c027dc8-9359-4d6e-a5c9-02a27bfdf685 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519203384.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/69/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203384
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519203384.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: Y.. Y. R., W.
XX.X.XXXX, M. F.: N. XX, F., zastúpená Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom: Záhradnícka
27, Bratislava, proti odporcovi: E. M., W. XX.XX.XXXX, M. F.: N. XX, F., o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 49C/40/2019 -
44 zo dňa 6.8.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 49C/40/2019 - 44 zo dňa 6.8.2019 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 49C/40/2019 - 44 zo dňa
6.8.2019 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uloženie
povinnosti odporcovi podieľať sa na nákladoch za užívanie bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na 5.
poschodí bytového domu N. XX U. F. v časti mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním
bytu, preddavkových platieb za dodávku elektriny a plynu v rozsahu 1/2 z celkovej výšky mesačných
preddavkov. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Predmetný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom žila v manželstve, ktoré bolo dňa
28.4.2018 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/34/2017 -116. Spoločná
maloletá dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti a odporca bol zaviazaný platiť na dcéru výživné
vo výške 200,- Eur mesačne. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli byt č. XX v
bytovom dome na N. G. Č.. XX v Bratislave, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo nemajú vyporiadané.
S bývaním v byte boli/sú spojené náklady spočívajúce v preddavkoch na plnenia dodávané do bytu, vo
výške po 167,26 Eur obdobie od 5 - 6/2018, vo výške po 156,93 Eur za obdobie od 7/2018 - 5/2019 a
vo výške po 203,71 Eur od 6/2019. Za elektrinu je predpísaná a uhrádzaná mesačná platba vo výške po
71,08 Eur a za plyn štvrťročne platba po 12,- Eur. Odporca sa na týchto nákladoch od mája 2018, kedy
zaplatil 71,08 Eur nepodieľa, platí ich v celej výške navrhovateľka. Navrhovateľka potrebu neodkladnej
úpravy osvedčovala skutočnosťou užívania bytu odporcom, ako aj výškou nedoplatku 384,14 Eur z
vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, zo
dňa 23.5.2019, s čím je spojená aj zmena mesačného zálohové predpisu, keď odporca zámerne plytvá
teplou vodou. Poukázala na to, že na odporcu podala dňa 28.3.2019 trestné oznámenie, kde ho viní z
nedovolaného správania sa voči nej a ich dcére.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1,2, § 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a vecne
uzavrel, že predmetný návrh podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa. Súd prvej



inštancie poukázal na to, že neodkladné opatrenie musí mať vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu
nároku. V danom prípade je vyporiadanie spoločného majetku, ako i nákladov vynaložených v súvislosti
s užívaním tohto majetku z výlučného vlastníctva strán sporu po rozvode manželstva, a teda po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom buď dohody strán sporu o vyporiadaní,
alebo predmetom žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva strán sporu je predmetom konania vo veci
samej, pričom navrhovateľka žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od
právoplatnosti rozvodu manželstva s odporcom dňa 28.04.2018, ktorým zo zákona bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov zaniklo, nepodala. Ak medzi manželmi, respektíve rozvedenými manželmi,
v prípade nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva dôjde k nezhodám ohľadom práv a
povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne v zmysle § 146 Občianskeho
zákonníka na návrh niektorého z nich súd (t.j. rozhodne vo veci týkajúcej sa konkrétnej nezhody).
Navrhovateľkou deklarovaná nemožnosť dohody o pomernom rozdelení platieb za plnenia spojené s
užívaním bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov svedčí o nezhodách strán,
ohľadom práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, a potom je odôvodnený
postup v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci
navrhovateľka dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy jej vzťahu s odporcom neosvedčila,
pretože odporca na náklady spojené s bývaním v byte neprispieva už od mája 2018 a nakoniec poukázal
aj na to, že žalobný petit neodkladného opatrenia nie je vykonateľný, pretože navrhovateľka neuviedla
konkrétnu sumu, akou má odporca prispievať na plnenia spojené s užívaním spoločného bytu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

5. Navrhovateľka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že naliehavosť potreby úpravy pomerov
odôvodňuje vyúčtovanie nákladov za plnenia dodané do bytu z 23.5. 2019, keď z výšky nedoplatkov je
zrejmé, že sa zvýšili náklady na dodávku tepla a studenej vody na prípravu teplej vody a vyúčtovaný
nedoplatok vznikol v dôsledku nadspotreby, z dôvodu ktorého od 1.7.2019 správca bytového domu
zvýšil zálohový predpis mesačných platieb. Navrhovateľka namieta, že jej z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je zrejmé, čo súd mienil vyjadriť argumentáciou o nezhode strán ohľadom práv a povinností
v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka, keď postupom podľa citovaného ustanovenia možno žiadať
aj nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že stav spojený s nadspotrebou
služieb zapadá do opisu skutkového stavu popísaného v jej trestnom oznámení z 28.3.2019. Odporca
úmyselne vytvára nadspotrebu, keďže si je vedomý toho, že jeho nezodpovedné správanie má dosah
iba na navrhovateľku, ktorá sama musela uhradiť nedoplatok, ako aj znášať zvýšené úhrady preddavkov
na základe predpisu mesačných záloh účinného od 1.7.2019. Navrhovateľka nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia je nevykonateľný Ak by mala žiadať
konkrétnu sumu, tak pri zmene mesačného predpisu (či už smerom hore alebo dole) by bolo potrebné
žiadať novú dočasnú úpravu pomerov. Poukázala na to, že takto navrhovanému petitu neodkladného
opatrenia vyhovel napríklad Krajský súd v Prešove, v uznesení sp. zn. 3Co/160/2017 zo dňa 7.11.2017.
Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávnenou osobou - stranou v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP
), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty navrhovateľky prednesené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné



podmienky a také skutkové okolnosti veci, ktoré odôvodňujú nenariadenie neodkladného opatrenia
uplatneného navrhovateľkou.

9. Navrhovateľka požadovala nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti
odporcovi podieľať sa na mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním spoločného bytu,
preddavkových na platbách za dodávku elektriny a plynu v rozsahu 1/2 z celkovej výšky mesačných
preddavkov.

10. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)
pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad, alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

11. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

12. V ustanovení § 325 ods. 2 Civilný sporový poriadok pod písm. a) až h) zákon demonštratívne
vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

13. V zmysle § 329 odsek 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné
opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu, alebo ak je daná obava z
ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§
324 ods. 3 CSP ). Hlavným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu. Navrhovateľka v
danom prípade požaduje ochranu jej práv spojených s užívaním veci (bytu) v bezpodielovom
spoluvlastníctve.

15. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez
vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť
relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka v prejednávanej veci navrhovaným neodkladným
opatrením sleduje úpravu pomerov strán konania, keď odporca ako bezpodielový spoluvlastník
bytu, napriek tomu, že byt užíva, sa po rozvode ich manželstva na peňažných povinnostiach
spojených s užívaním bytu nepodieľa a tieto od mája 2018 platí výlučne navrhovateľka. Bezpodielové
spoluvlastníctvo vyporiadané nemajú.

17. Keďže predmetný byt podlieha pod právny režim bezpodielového spoluvlastníctva strán
konania, kým nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, či už dohodou alebo súdnym
rozhodnutím, spravuje sa výkon vlastníckych práv strán konania k predmetnému bytu ustanoveniami
o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vo vzťahu k veciam patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva sú obaja manželia úplnými vlastníkmi veci, bez kvantitatívneho určenia podielu na
spoločnej veci. Vlastníctvo jedného z nich je obmedzené vlastníctvom druhého z nich. Podľa § 144
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) majú obaja manželia právo veci v BSM
užívať spoločne a spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na tieto veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním. Tomuto ustanoveniu potom odporuje stav danej veci, keď navrhovateľka sama znáša
všetky náklady za užívanie bytu, teda aj za užívanie bytu odporcom, ktorý sa na nich, bez dohody



s navrhovateľkou na takomto režime, nepodieľa. V prípade existencie takéhoto stavu, je potom
navrhovateľka legitimovaná domáhať sa, aby o tejto spornej skutočnosti podľa § 146 Občianskeho
zákonníka rozhodol súd, pričom nie je, ak sú splnené zákonné podmienky, vylúčená ani možnosť úpravy
pomerov neodkladným opatrením. Môže tomu tak byť vtedy, ak situácia vykazuje znaky nevyhnutnosti
okamžitého zásahu súdom. Musí byť osvedčené, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo
právo navrhovateľa ohrozené, respektíve mu hrozí ťažko napraviteľná ujma. Preto je potrebné súhlasiť
so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ navrhovateľkou tvrdený faktický stav medzi ňou a odporcom
pretrváva od mája 2018 a navrhovateľka ho po dobu vyše roka tolerovala a až následne podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým chce dovtedy pretrvávajúci stav riešiť, nemožno
konštatovať, že splnila podmienku osvedčenia potreby okamžitého zásahu súdu a to ani preukázaním
zvýšenia zálohovej platby na služby spojené s užívaním bytu od 1.7.2019 bez objektívneho osvedčenia,
že sa tak stalo výlučne v príčinnej súvislosti so správaním odporcu, teda že výlučne jeho správanie bolo
tým impulzom, v dôsledku ktorého by mohli byť práva navrhovateľky ohrozené závažnejšie ako doposiaľ.
Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, ktorý reaguje na situáciu, ktorej riešenie neznesie odklad,
preto musí súd konať zrýchleným spôsobom a bez preskúmania veci z pohľadu oboch strán konania
musí poskytnúť ochranu bezprostredne ohrozenému a osvedčenému právu jeho navrhovateľa. Takúto
skutkovú situáciu navrhovateľka neosvedčila. Súd prvej inštancie správne uviedol, že sa za daného
stavu navrhovateľka môže domáhať ochrany práv žalobou na určenie spôsobu a rozsahu plnenia
nákladov spojených s užívaním bytu (§ 146 OZ), respektíve v rámci vyporiadania BSM náhrady toho,
čo z individuálneho majetku za čas do vyporiadania BSM vynaložila na majetok spoločný.

18. Neodkladným opatrením možno protistrane uložiť v zásade akékoľvek plnenie, či zdržanie sa úkonov
alebo trpenie určitého stavu, avšak na zreteli je treba mať vždy to, že navrhovaný petit neodkladného
opatrenia musí byť dostatočne určitý, aby sa presne dalo konkretizovať plnenie, ktoré sa od protistrany
očakáva a toto plnenie sa aj dalo vykonať (splniť). Všeobecnosť navrhovaného petitu robí návrh
nevykonateľným, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že formulácia navrhovaného
petitu je tak nekonkrétna, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia, by malo za
následok jeho materiálnu nevykonateľnosť, i keď nie výlučne z dôvodu neoznačenia konkrétnej výšky
istiny, ktorú by mal odporca platiť. Pokiaľ navrhovateľka v uplatnenom petite označila rozsah plnenia
(1/2), v ktorom by sa mal odporca podieľať na nákladoch za služby dodávané do bytu, podmienku
vykonateľnosti by splnilo označenie subjektu (dodávateľa plnenia elektriny, plynu, správcu bytového
domu) k rukám, ktorého sa má plniť, označenie právneho základu, od ktorého sa odvíja výška záväzku,
ako aj miesto plnenia alebo účet. Z uplatneného petitu nie je vôbec zrejmé, voči komu má odporca
navrhovanú povinnosť plniť a v podstate len deklaruje povinnosť bezpodielového spoluvlastníka, ktorá
odporcovi vyplýva zo zákona. Navrhovateľka k návrhu žiadne zmluvy s dodávateľmi plnení nepripojila,
pripojila len doklady o zaplatení a zálohový predpis vystavený správcom bytového domu, k čomu
ale odvolací súd poznamenáva, že aj keby tieto zmluvy pripojené boli, formulácia žalobného petitu
nemôže byť vyjadrená tak, aby si súd pri nariadení neodkladného opatrenia sám doplňoval do petitu
konkrétne údaje z pripojených listín. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že rozhodnutie
iného odvolacieho súdu, ktorým navrhovateľka v odvolaní argumentuje, nie je pre prijatie právneho
názoru iného odvolacieho súdu záväzným, pričom každé rozhodnutie zohľadňuje individuálne okolnosti
jednotlivého prípadu. Z uvedeného potom vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie návrhu, by bola aj
okolnosť neurčitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako na to poukázal súd prvej
inštancie.

19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
, pričom žalovanému, ktorý by mal nárok
na ich náhradu, túto náhradu nepriznal a to s poukazom na článok 4 ods. 2 CSP, keď žalovanému
preukázateľne podľa obsahu súdneho spisu žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP
).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).