Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/96/2018 z 11. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2019, sp. zn. 1Cob/96/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1614200574.2 Krajský súd Bratislava | 1Cob/96/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1614200574.2 | 2019-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92cdc679-bd00-4e37-80d9-131d55c2820c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1614200574.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/96/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614200574
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614200574.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Advokátska kancelária
Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: Hampi s. r.
o., so sídlom Šulekova 2, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 870 371, o zaplatenie
32.665,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
10Cb/104/2014-166 zo dňa 18. 7. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/104/2014-166 zo dňa 18.7.2016 v
napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 20.561,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.886,84 eur od 13.3.2012 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 674,58 eur od 1.12.2010 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi
náhradu 25,89 % trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 20.1.2014 domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.665,83
eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr, a to zostatku faktúry č. 10620025 v sume 674,58
eur vystavenej na sumu 7.874,93 eur splatnej 30.11.2010 a faktúry č. 11620052 na sumu 31.984,61
eur splatnú 12.3.2012, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu za zvýšené znečistenie priemyselných vôd
vypúšťaných do verejnej kanalizácie v zmysle Zmluvy č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných
verejnou kanalizáciou zo dňa 25.4.2005. Vzhľadom k tomu, že žalovaný faktúry neuhradil, boli mu
zaslané upomienky, súčasťou ktorých bolo aj vyúčtovanie zmluvných pokút za vystavenie upomienok,
a to k faktúre č. 611117589 na sumu 3,32 eur a k faktúre č. 109183500 na sumu 3,32 eur. Zároveň si
uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a náhradu trov konania.

3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzavreli dňa
25.4.2005 Zmluvu č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou, na základe
ktorej žalobca ako dodávateľ a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, zabezpečuje pre žalovaného
ako odberateľa a producenta odpadových vôd o.i. kvalitu vypúšťania odpadových vôd z prevádzky
žalovaného a čistenie vypúšťaných odpadových vôd (ako aj plnenie ďalších povinností, ktoré pre žalobcu



ako prevádzkovateľa verejnej kanalizácie vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na
úseku vodného hospodárstva). Žalovaného viaže povinnosť zaplatiť za služby žalobcu dojednanú
odplatu (úhradu), ktoré vypúšťanie žalovaný realizuje na základe zmlúv uvedených v bode 2.2. zmluvy
(zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou,
zmluva o odvádzaní odpadových vôd z vlastného zdroja verejnou kanalizáciou, zmluva o odvádzaní
vôd z povrchového odtoku). Úhrada vodného a stočného je predmetom úpravy citovaných zmlúv,
pričom Zmluva č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou upravuje úhradu
dojednanú medzi stranami za zvýšené znečistenie, t.j. za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v
stupni znečistenia stranami dojednané limity znečistenia. Takto dojednaná odplata (stranami použitý
termín „úhrada“) je dojednaná určite a zrozumiteľne v čl. 5. bod 5.2.2 zmluvy. Námietku žalovaného
o absencii právnej kvalifikácie uplatneného nároku žalobcom považoval súd za nedôvodnú, a to aj v
prípade, že by skutočne žalobca nárok právne nekvalifikoval. Právna kvalifikácia nároku je vecou súdu,
povinnosťou žalobcu je nárok skutkovo vymedziť a odôvodniť. Súd prvej inštancie citoval uznesenie
NS SR sp.zn. 5Cdo/196/2009. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uplatneného
nároku žalovaným v časti o zaplatenie 674,58 € a 31.984,61 € ako zmluvnej pokuty, pričom vychádzal
z obsahu žalobného návrhu, ako aj zo systematiky zmluvy a použitej terminológie v jednotlivých
zmluvných dojednaniach a obsahu práv a povinností, ktoré ten - ktorý v zmluve použitý pojem upravoval:
zmluva výslovne upravuje samostatne zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút pre prípad porušenia
povinností odberateľom v bode 5.2.1, 9.5 a 9.6. Takýto nárok si však žalobca voči žalovanému v časti
o zaplatenie 674,58 eur a 31.984,61 eur neuplatnil, predmetom konania v uvedených častiach nároku
je nárok na zaplatenie úhrady, t.j. odplaty dohodnutej v čl. 5.2.2 zmluvy za vypúšťanie a spracovanie
odpadovej vody kontaminovanej žalovaným nad dojednané limity znečistenia v čl. 4.3 zmluvy, vypustenej
do kanalizácie žalovaným v mesiaci september 2010 a v mesiaci október 2011, čomu zodpovedá obsah
žalobného návrhu, ako aj skutkové tvrdenia žalobcu. Rovnako sa súd s ohľadom na vyššie citované
ustanovenia zmluvy, ako aj obsah žaloby a skutkové tvrdenia žalobcu prezentované v konaní nestotožnil
ani s právnou kvalifikáciou nároku žalovaným ako náhrady škody z titulu neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktorá ako tvrdí žalovaný žalobcovi nevznikla, a to s poukazom
na cit. ustanovenia § 25 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z., keď k vypúšťaniu odpadovej vody žalovaným
neprišlo bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou,
ani podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, ani bez dohodnutého
merania ani z iných dôvodov ako sú predpokladané v § 25 ods. 3 zákona. Súd obsah zmluvy v
časti dojednania odplaty (úhrady) za vypúšťanie odpadovej vody so zvýšeným stupňom znečistenia,
považoval za určitý a zrozumiteľný a námietky žalovaného (t.j. námietky absencie právnej kvalifikácie
uplatneného nároku, právnej kvalifikácie uplatneného nároku v časti o zaplatenie 674,58 eur a 31.984,61
eur ako zmluvnej pokuty alebo náhradu škody) za nedôvodné.

4. Súd prvej inštancie ako dôvodný potom posúdil nárok na zaplatenie sumy 674,58 eur ako
doplatok čiastočne uhradenej faktúry č. 10620025, keď mal v konaní za preukázané, že žalovaný
ako odberateľ v mesiaci september 2010 vypustil 5.051 m3 odpadovej vody, t.j. 1,95 l/s, stočné
predstavuje 4.189,8045 eur (5.051 x 0,8295 eur). Nameraná hodnota pH vypustenej priemyselnej vody
bola 9,57, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 0,57 (9,57 - 9), t.j. prekročenie 6,33 %.
Nameraná hodnota Pc vypustenej priemyselnej vody bola 12,92 mg/l, čo predstavovalo prekročenie
dohodnutej hodnoty o 2,92 mg/l (12,92-10), t.j. prekročenie 29,2 %. Tieto údaje vyplývajú zo žalobcom
predloženého Protokolu o odbere vzoriek odpadovej vody od producenta (zmluvného odberateľa) zo
dňa 28.9.2010, ktorý bol signovaný zástupcami oboch strán a opatrený pečiatkou žalovaného, ako aj
Protokolu o skúške č. 5557/2010 (evidenčné číslo vzorky 5557/2010) vyhotoveného Akreditovaným
skúšobným laboratóriom Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. zo dňa 13.10.2010. Žalovaný napriek
prezentovaným tvrdeniam o nesprávnosti výsledkov meraní a nesprávnosti spôsobu odberu vzorky tieto
ničím nepreukázal, nepredložil žiadne vlastné kontrolné merania znečistenia za mesiac september 2010,
a to ani vo vzájomnej korešpondencii z rozhodného obdobia, z ktorej vyplynulo, že namieta nesprávnosť
meraní v mesiaci september 2010 dôvodiac výsledkami predložených meraní za mesiac v november
2010. Rovnako nepreukázal nesprávnosť dôvodu odberu vzorky, z vykonaného dokazovania vyplynulo
jednoznačne, že vzorka bola odobratá ako kvalifikovaná bodová vzorka, začiatok odberu 28.9.2010 o
8,00 hod., koniec odberu 28.9.2010 o 10,00 hod., čo potvrdil podpisom na protokole o odbere vzorky.
Z obrany žalovaného potom ani nebolo možné ustáliť, na základe akých skutkových okolností a akým
výpočtom dospel k záveru, že práve suma 674,58 eur, ktorú neuhradil z faktúry vystavenej na sumu
7.784,93 eur, nie je dôvodná. Žalovaný neexistenciu záväzku z titulu faktúry č. 10620025 nepreukázal,



súd potom vychádzal na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a rozhodol v tejto časti
uplatneného nároku tak, že priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny v časti 674,58 eur.

5. V časti nároku uplatneného titulom zaplatenia faktúry č.11620052 na sumu 31.984,61 eur táto
mala pozostávať z úhrady za prekročené limity znečistenia vypúšťanej odpadovej vody v mesiaci
október 2011, keď žalovaný vypustil 3.993 m3 odpadovej vody, t.j. 1,49 l/s, stočné predstavuje 3.443,96
eur (3.993 x 0,8625 eur). Žalobcom nameraná hodnota pH bola 9,47, čo predstavovalo prekročenie
dohodnutej hodnoty o 0,47, t.j. o 5,22 %, Pc 18,5 mg/l, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty
o 8,5 mg/l t.j. o 85 %, CHSK 1.350 mg/l, čo predstavovalo prekročenie dohodnutej hodnoty o 450
mg/l, t.j. o 50 %. Predpoklad správnosti údajov zistených žalobcom však platí iba za podmienky, že
žalovaný ako odberateľ nevykoná vlastnú kontrolu údajov (dojednanie strán v prílohe č. 2 zmluvy,
podľa ktorého pre posúdenie neoprávneného vypúšťania odpadových vôd sa berie do úvahy prekročená
hodnota jednotlivých ukazovateľov, resp. priemer prekročených hodnôt a ak odberateľ nevykoná vlastnú
kontrolu, sú smerodajné výsledky kontroly dodávateľa). Rovnaký záver vyplýva aj z praxe strán,
keď z predtlače Protokolu o odbere vzoriek odpadovej vody od producenta (zmluvného odberateľa)
vyplýva, že v prípade, že zástupca producenta odobral časť vzorky pre vlastnú potrebu, pre posúdenie
neoprávneného vypúšťania sa berie do úvahy priemerná hodnota jednotlivých ukazovateľov znečistenia
vypočítaná z hodnôt ukazovateľov stanovených v skúšobnom laboratóriu BVS, a.s. a v laboratóriu, ktoré
vykonalo rozbor pre producenta.

6. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že aj keď protokol vo vyhotovení, aký strany vo svojej praxi
(predtlačený protokol žalobcu) medzi sebou zaviedli nezodpovedá vyhotovením protokolu, ktorý si strany
dojednali v zmluve, avšak čo do obsahu obsahuje všetky podstatné údaje a dojednania, ktoré mali
tvoriť obsah protokolu podľa prílohy č. Podľa bodu 10.5 zmluvy nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je
o.i. príloha č. 2 protokolov k zmluve. Nad rámec dohody v zmluve sa v protokole potom predpokladá
pre posúdenie neoprávneného vypúšťania v prípade, že si producent odobral časť vzorky pre vlastnú
potrebu a dal vyhotoviť vlastné meranie, vypočítanie hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia z
hodnôt ukazovateľov stanovených skúšobným laboratóriom BVS a laboratória, ktoré vykonalo rozbor
pre producenta v rozhodnom období. K tomuto záveru súd dospel zo skutočnosti, že žalovaný v
praxi nesprávnosť alebo samotný obsah údajov používaných predtlači protokolov voči žalobcovi nikdy
nenamietal, namietal len nesprávnosť výsledkov merania. Z predložených protokolov o odbere vzoriek,
ktoré strany v praxi skutočne používali pri odbere vzoriek však vyplýva, že v prípade rozdielnych
ukazovateľov by sa bral do úvahy priemer prekročených hodnôt. Uvedené však nekorešponduje s
obsahom vystavenej faktúry č. 11620052 a ani dohodou účastníkov v zmluve. S ohľadom na uvedené
potom sa súd v tomto smere zaoberal námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca neakceptoval
merania žalovaného, nakoľko aktuálna zmluva neobsahuje postup v prípade rozdielnych nameraných
hodnôt, a dospel k opačnému záveru, a to že strany si dojednali postup aj v prípade rozdielnych
nameraných hodnôt, ktorá dohoda vyplýva z predtlače protokolov o odbere vzoriek samotného žalobcu
a aj zo samotnej prílohy č. 2 k zmluve. Skutočnosť, že žalobca vyúčtoval úhradu za zvýšené znečistenie
v mesiaci október 2011 len z vlastných meraní aj v prípade existencie výsledkov laboratória, ktoré
vykonalo rozbor pre producenta, nepreukazuje absenciu dohody strán o spôsobe výpočtu zvýšenia
znečistenia v prípade rozdielnych ukazovateľov zistených žalobcom a žalovaným.

7. Medzi stranami ostalo sporné prekročenie dohodnutých limitov znečistenia v čl. 4.3 zmluvy v mesiaci
október 2011, ktoré je základom pre výpočet úhrady za zvýšené znečistenie. Tvrdenia oboch strán sporu
o možnej manipulácii pri preprave vzoriek neboli v konaní žiadnou zo sporových strán preukázané. Súd
potom vychádzal pri výpočte úhrady za zvýšené znečistenie v mesiaci október 2011 z predložených
rozborov odobratej vzorky žalobcom aj žalovaným a z priemeru hodnoty jednotlivých ukazovateľov
znečistenia stanovených skúšobným laboratóriom BVS a laboratóriom, ktoré vykonalo rozbor pre
producenta v rozhodnom období (Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku, ďalej
len „NRL“) a dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie 31.984,61 eur titulom neuhradenej
faktúry č. 11620052 je dôvodný len čiastočne. Pri výpočte úhrady pri faktúre č. 11620052 súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čo do výšky 19.886,84 eur s 19 % DPH, vo zvyšku
návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

8. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcich sa absencie zmluvného dojednania spôsobu odberu
vzoriek a nesprávnosti odberu vzorky, súd prvej inštancie poukázal na bod 10.4 zmluvy, podľa ktorého sa
všetky ostatné náležitosti neupravené výslovne zmluvou riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného



zákonníka a platnými právnymi predpismi o vodách. Podrobnú úpravu spôsobu odoberania vzoriek
upravuje vyhl. MŽP SR č. 315/2004 Z.z., ktorou sa ustanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a
požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd, na aplikáciu všeobecne záväzných
predpisov o vodách zmluva odkazuje, súd mal za to, že absencia podrobnej zmluvnej úpravy odoberania
vzoriek preto nespôsobuje neplatnosť zmluvy a ani bez ďalšieho neurčitosť zmluvných dojednaní o
zisťovaní kvality vypúšťaných vôd.

9. V časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 6,64 eur (zmluvná pokuta
vo výške 3,32 eur za vystavenie upomienky k faktúre č. 611117589 a zmluvná pokuta vo výške 3,32
eur za vystavenie upomienok k faktúre č. 109183500) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tento
nárok odôvodnil úpravou všeobecných obchodných podmienok. Takéto zmluvné podmienky však súdu
žalobca nepredložil, avšak aj v prípade, že by predložil kogentné ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka upravuje možnosť, aby časť zmluvy bola určená aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, tieto však musia byť stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.
Zo žiadneho zmluvného dojednania zmluvy ani jej dodatku nevyplýva, že prílohou zmluvy mali byť
akékoľvek iné zmluvné podmienky, ani to, že úprava zmluvnej pokuty by sa mala riadiť podmienkami
žalobcu zverejnenými na jeho webovom sídle, platnosť takejto dohody vyžaduje, aby boli k návrhu
zmluvy priložené alebo minimálne preukázateľná vedomosť všetkých strán zúčastnených na zmluvnom
vzťahu o obsahu takýchto podmienok. Žiadnu z tvrdených skutočností o existencii a obsahu dojednania
o zmluvnej pokute vo výške 3,32 eur žalobca nepreukázal, preto súd návrh v časti o zaplatenie istiny
6,64 eur s príslušenstvom uplatneným z tejto istiny ako nedôvodný zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 32.665,83 eur s
príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 20.561,42 eur s príslušenstvom, t.j.
62,945 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 12.104,41 eur s príslušenstvom, t.j. 37,055 % (neúspech
žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne
vynaložených trov v rozsahu 25,89 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie v zaväzujúcej časti žalovaný.

12. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie že odplata dojednaná v
bode 5.2.2 Zmluvy č. Kl/M je odplatou dojednanou určite a zrozumiteľne. Predmetná zmluva neobsahuje
náležitosti postupu pri výkone kontroly a to najmä spôsob oznamovania kontroly, práva a povinnosti
žalovaného ako producenta pri výkone kontroly, druh vzorkovníc, ktoré majú byť použité a ich označenie,
transport vzoriek a pod. a v konečnom dôsledku ani záväznosť výsledkov rozboru žalobcu ani výsledkov
rozporu, ktorý pre žalovaného vykonalo Národné referenčné laboratórium z rovnakej vzorky. Predmetná
zmluva č. Kl/M rovnako nestanovuje ani postup v prípade rozdielnych nameraných hodnôt medzi
výsledkami laboratória žalobcu a výsledkami laboratória žalovaného, a preto aj z uvedeného dôvodu boli
výsledky Národného referenčného laboratória pre výpočet úhrady zo strany žalobcu trvalé ignorované.
Žalobca ako základ pre výpočet úhrady bral vždy do úvahy iba výsledky analýzy svojho vlastného
laboratória, hoci to zo zmluvy nevyplývalo, ktoré v danom prípade, aj keď má akreditáciu, nemožno
považovať v žiadnom prípade za nezávislé a objektívne laboratórium, pretože organizačne ide o
súčasť spoločnosti žalobcu. Celý postup žalobcu spojený s analýzou vzoriek je netransparentný
a pochybný. Prax spojenú s odoberaním vzoriek a ich analýzou, ktorú po uzavretí Zmluvy č. Kl/
M zaviedol žalobca, je absolútne bezprecedentná a nemá oporu v zákone ani v samotnej zmluve.
Takáto prax ohrozovala samotnú existenciu žalovaného, nakoľko znamenala úplnú svojvôľu žalobcu
pri výkone kontroly odpadových vôd. Aj v prípade, ak by žalovaný vykonal všetky opatrenia, aby
nedochádzalo k zvýšenému znečisteniu odpadových vôd, nemal žiadnu záruku, že namerané hodnoty
budú odzrkadľovať skutočný stav kvality odpadovej vody.

13. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok neposúdil ako
zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013, ktorým odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Malacky
č.k. 10Cb/229/2009-131 zo dňa 13.7.2011. V tomto uznesení odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený
nárok žalobcu na úhradu za zvýšené znečistenie nie je možné s prihliadnutím na obsah čl. 5



bod 5.2.2 Zmluvy kvalifikovať ako nárok na náhradu škody, ale ako zmluvnú pokutu. Nárok žalobcu
preto bolo potrebné posúdiť ako zmluvnú pokutu podľa špeciálnej úpravy v § 300 a nasl. Obch. zák.
a podľa všeobecnej úpravy v § 540 až 545 Obč. zák. Z uvedených dôvodov žalovaný namietal, že
uplatnený nárok je zmluvnou pokutou, ktorý s poukazom na § 544 a nasl. Obč. zák. je treba ako
nedôvodný zamietnuť. V zmysle týchto ustanovení musí byť výška pokuty jednoznačne určená alebo
musí byť jednoznačne určený spôsobom jej určenia. Porušenie povinnosti je objektívny stav medzi tým,
čo povinný mal plniť a tým, čo plnil. To znamená, že porušenie povinnosti musí byť objektívne zistené
tak, aby ho nebolo možné spochybniť. Do spôsobu určenia zmluvnej pokuty je potrebné zahrnúť aj
spôsob zistenia miery prekročenia ukazovateľov znečistenia, čo v zmluve č. Kl/M dohodnuté nebolo a z
ustanovenia bodu 4.4.2 zmluvy nevyplýva, že za základ pre výpočet úhrady (pokuty) sa budú brať len
výsledky analýzy zistené žalobcom v jeho vlastnom laboratóriu, a preto z uvedeného dôvodu je žalovaný
tohto názoru, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa
mal vysporiadať s návrhom žalovaného na využitie moderačného práva tak, že pokiaľ by návrh žalobcu
nezamietol, aby uplatnil svoje moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka a neprimerane
vysokú pokutu znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a s prihliadnutím
na okolnosti a dôkazy, ktoré spochybňujú výšku uplatneného nároku a mieru znečistenia odpadových
vôd. Žalovaný má za to, že aj keď táto úhrada nie je priradená k článku 9 Zmluvy č. Kl/M o zmluvných
pokutách, z obsahového a významového hľadiska ide o zmluvnú pokutu.

14. Žalovaný tiež namietal, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by medzi stranami bola
zavedená taká prax, že sa úhrada vypočítala z priemeru výsledkov analýz. Od začiatku spolupráce
neexistuje žiadna faktúra ani vyúčtovanie od žalobcu, z ktorého by vyplývalo, že pri výpočte úhrady
sa vychádzalo z priemeru dvoch analýz napriek tomu, že žalovaný si tieto paralelné analýzy dával
vyhotovovať vždy, keď mal možnosť ponechať si časť odobratej vzorky na vlastnú analýzu. Čo sa týka
protokolov o odbere, ich znenie žalovaný nemohol ovplyvniť a dostával ich vyplnené až súčasne s
faktúrou. Za rozpor považuje aj to, že v zmluvnom protokole (príloha č. 2 k zmluve č. Kl/M) je uvedené,
že pre výpočet ukazovateľov sa berie do úvahy priemer prekročených hodnôt a v aktuálnom protokole,
ktorý je prílohou k žalobe, je uvedené, že pre posúdenie neoprávneného vypúšťania sa berie do úvahy
priemerná hodnota ukazovateľov vypočítaná z hodnôt ukazovateľov dvoch laboratórií. To znamená,
že aj keď žalovaný (podľa výsledkov vlastného merania) neprekročí hodnoty znečistenia, musí podľa
protokolu, ktorý nie je súčasťou zmluvy platiť úhradu, pretože sa bude vychádzať z priemeru hodnoty
ukazovateľov znečistenia, teda nie z priemeru prekročených hodnôt.

15. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne posúdil právnu povahu úhrady za zvýšené znečistenie
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietne.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 29.9.2016 uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní nie sú
nijakým spôsobom preukázané a uvedené skutočnosti nevyplynuli ani z dokazovania, ktoré bolo
vykonané pred súdom prvej inštancie. Taktiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel
žalobe žalobcu v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie žalobca v celom rozsahu akceptoval, preto proti
nemu nepodal odvolanie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na
úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.9.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti
rozsudku prvoinštančného súdu v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie náležite a
logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie
dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom
prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.

21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

22. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie „úhrady“ za porušenie povinnosti odberateľa
definovanej v bod 5.1 písm. a) zmluvy, teda za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie
odberateľom vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté, pričom dohoda o limitoch znečistenia
je obsahom bodu 4.3 zmluvy.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciu súdu prvej inštancie a žalobcov nárok na
plnenie posúdil ako dôvodný, ale titulom zmluvnej pokuty (sankcie). V súvislosti s právnym posúdením
uplatneného nároku ako zmluvnej pokuty odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013, v zmysle ktorého úhradu dohodnutú za zvýšené
znečistenie, t.j. za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v stupni znečistenia stranami dojednané
limity znečistenia v čl. 5 zmluvy je nutné posúdiť ako sankciu za zvýšené znečistenie odpadových vôd
vypúšťaných žalovaným do verejnej kanalizácie, spôsobené prekročením dohodnutej koncentračnej
hodnoty ukazovateľov znečistenia. Podľa názoru súdu nie je možné v danom prípade uplatnený nárok s
prihliadnutím na čl. 5 bod 5.2.2 zmluvy č. K1/M kvalifikovať ako náhradu škody podľa § 25 ods. 4 zák. č.
442/2002 Z.z. spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd. V záujme právnej istoty odvolací
súd ďalej dopĺňa že v obdobnej veci bol uplatnený nárok za prekročenie dohodnutých ukazovateľov
znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie rovnako kvalifikovaný ako zmluvná
pokuta (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/107/2012 zo dňa 31.7.2012).

24. Odvolací súd ďalej konštatuje, že zmluvná pokuta bola dojednaná určite a zrozumiteľne, nakoľko
z dohody z bodu 5.2.2 jasne vyplýva spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu možno
definovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je
oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší.

25. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa spôsobu odberu vzoriek odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie uvedené námietky správne vyhodnotil ako nedôvodné. V prípade absencie
zmluvného dojednania spôsobu odberu vzoriek je potrebné aplikovať vyhlášku MŽP SR č. 315/2004
Z.z., ktorou sa stanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie
rozborov odpadových vôd. Odvolací súd ďalej konštatuje, že námietky žalovaného týkajúce sa
nesprávnosti odberu vzoriek pracovníkmi žalobcu žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal a
zostali tak len v rovine tvrdenia. Naopak, o správnosti odberov svedčia listinné dôkazy - protokoly o
odbere vzorky (č.l. 66, 77), z ktorých vyplýva, že vzorky boli odoberané ako kvalifikovaná bodová vzorka
vo vyhláškou predpísaných intervaloch, čo vyplýva z údajov o čase odberu uvedených na protokoloch.
Tieto protokoly boli podpísané zástupcami oboch strán (žalobcu aj žalovaného) a opatrené pečiatkou
žalovaného.

26. Taktiež nebolo možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, v zmysle ktorej jeho sankčná povinnosť
nemôže vzniknúť len na základe subjektívneho posúdenia žalobcu bez toho, aby bol presne vymedzený
postup a spôsob výkonu kontroly. V tejto súvislosti je potrebné poukázať jednak na uzatvorenú zmluvu
(bod 4.4.1), ako aj Prílohu č. 2 k zmluve (č.l. 17), podľa ktorej pre posúdenie neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd sa berie do úvahy prekročená hodnota jednotlivých ukazovateľov znečistenia, resp.
priemer prekročených hodnôt. Ak odberateľ (žalovaný) nevykoná vlastnú kontrolu, sú smerodajné
výsledky kontroly dodávateľa (žalobcu). Odvolací súd tiež poukazuje aj na § 23 ods. 8 zák. č. 442/2002



Z.z., v zmysle ktorého odberateľ mal povinnosť vykonávať kontrolu miery znečistenia vypúšťaných
odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

27. Odvolací súd na zdôraznenie ďalej uvádza, že pri prekročení limitov znečistenia v mesiaci október
2011 pri faktúre č. 11620052 na sumu 31.984,61 eur súd prvej inštancie správne postupoval, keď
vychádzal z predložených rozborov odobratej vzorky žalobcom aj žalovaným a pri výpočte úhrady za
zvýšené znečistenie vychádzal z priemeru hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia stanovených
skúšobným laboratóriom BVS (žalobca) a Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na
Slovensku (žalovaný).

28. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcej sa moderácie predmetnej zmluvnej pokuty, odvolací
súd uvádza, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na moderáciu zmluvnej pokuty
a jej zníženie. V prejednávanej veci je nutné posudzovať význam zmluvnej pokuty nielen pre žalobcu,
ale aj z hľadiska celospoločenského významu, a to z dôvodu, že porušením zmluvnej povinnosti nie
sú dotknuté len záujmy žalobcu, ktorý je správca verejnej kanalizácie, ale aj tretích osôb a porušovanie
zmluvnej povinnosti žalovaným má priamy dopad na životné prostredie. Tiež je potrebné mať na zreteli,
že moderačné právo súdu je zásahom do zmluvnej voľnosti obchodných záväzkových vzťahov a hoci
ho zákon predpokladá a upravuje, malo by ísť o zásah výnimočný. Odvolací súd z vyššie uvedených
dôvodov považoval výšku zmluvnej pokuty dojednanú medzi sporovými stranami za primeranú.

29. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).