Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/87/2019 z 24. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2019, sp. zn. 20CoP/87/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1719200518.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/87/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1719200518.1 | 2019-06-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: CMP, § 2 ods. 1 CMP, CSP, § 324 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/462a0528-8b30-4232-b371-d7beb4ab82f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1719200518.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/87/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200518
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1719200518.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Madeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U.
L., A. X.X.XXXX Y. Y. L., A. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: otec
- P.. Y. L., A. X.XX.XXXX, S. W.: P. X, F., právne zastúpený SLOV-LEGAL s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom: Dobrovičova 16, Bratislava, a matky - P.. D. L., A. X.XX.XXXX, S. W.: P. X, F., o návrhu
otca na úpravu rodičovských práv a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok, č. k. 12P/71/2019 - 85 zo dňa 25.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k. 12P/71/2019 - 85 zo dňa 25.3.2019 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok(ďalej aj súd prvej inštancie), uznesením č. k. 12P/71/2019 - 85 zo dňa 25.3.2019
zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby boli maloleté
deti U. L., A. X.X.XXXX Y. Y. L., A. XX.X.XXXX, zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 11.3.2019 žiadal o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodni tým, že rodičia detí sú manželia,
v decembri 2018 bol pod tlakom okolností nútený opustiť spoločný byt v Pezinku a momentálne žije
v byte v Bratislave, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Platí v plnom rozsahu všetky náklady na byt
v Pezinku, ako aj všetky výdavky so starostlivosťou o deti. Otec uviedol, že po ukončení spolužitia sa
rodičia dohodli na spôsobe starostlivosti o maloleté deti a to tak, že maloleté deti trávili približne rovnaký
čas s otcom a s matkou. Dohodnutý spôsob starostlivosti o deti fungoval bez problémov. Matka v mesiaci
január 2019 prestala tento dohodnutý spôsob starostlivosti o deti rešpektovať, otcovi a jeho rodičom
zamedzovala styk s deťmi. Matka predložila otcovi návrh rodičovskej dohody o úprave rodičovských
práv a povinností, ktorej podmienky nie sú pre otca prijateľné, nakoľko chce s deťmi tráviť viac času,
starať sa o ne a budovať s nimi pekný vzťah, byť im nablízku, pomáhať im počas celého ich detstva a
dospievania. Otec považuje za najvhodnejší spôsob starostlivosti o deti striedavú osobnú starostlivosť a
tvrdí, že má vytvorené všetky materiálne podmienky pre riadnu výchovu detí, disponuje vlastným bytom,
kde deti majú vhodné podmienky pre život, disponuje dostatočným finančným príjmom a zároveň je
spôsobilý po všetkých stránkach sa o deti postarať. V súčasnej dobe otec nemá žiadne záruky, že styk
s deťmi sa bude uskutočňovať, nakoľko je podmienený svojvoľným a neregulovaným súhlasom matky.
Skutočnosť, že je bránené v pravidelnom styku otca s deťmi ako aj ďalšej rodiny, môže reálne vyústiť k
pretrhnutiu rodinných väzieb, ktoré majú deti od narodenia s otcom a jeho rodičmi, čo nie je v záujme
maloletých detí.



3. Súd prvej inštancie poukázal na správu kolízneho opatrovníka detí zo dňa 25.3.2019, z ktorej zistil,
že dňa 20.3.2019 vykonal kolízny opatrovník sociálne šetrenie v domácnosti, ktorú matka s deťmi
obýva. Vyplýva z nej, že žijú v modernom, dvojpodlažnom, trojizbovom byte. Deti majú na poschodí veľkú
spoločnú izbu, ktorá sa dá prerobiť na dve samostatné izby, aby v budúcnosti každé dieťa malo svoju
izbu. V domácnosti sa nachádzala matka aj obidve deti. Matka pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že
nečakala zo strany manžela predmetný návrh na striedavú starostlivosť, nakoľko vníma situáciu tak, že
otec si je vedomý toho, že deti vnímajú tento byt za svoje bydlisko, kde bývali spoločne ako rodina, ako aj
toho, že starostlivosť o deti by mala byť zachovaná v tejto domácnosti, a na styku sú dohodnutí, nakoľko
deti k otcovi chodia každý druhý víkend od piatka do nedele a každý týždeň zo stredy na štvrtok. Sú to
dni, kedy sú deti s otcom v jeho domácnosti v Bratislave alebo cez víkend je otec s deťmi u svojich rodičov
na Liptove - Likavka. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do vlastného bytu do Bratislavy dňa
2.12.2018. Matka pracuje vo Výskumnej agentúre ministerstva školstva, mesačný príjem má 1.000,-
eur. K platbám ohľadom bytu uviedla, že hypotéku vo výške 400,-eur mesačne platí ona posledné dva
roky. Poplatky na byt platí otec v sume 150,- eur mesačne. Od januára 2019 si uplatňuje daňový bonus
matka (dovtedy otec), rodinné prídavky poberá od začiatku ona. Maloletá Y. navštevuje materskú školu,
maloletý U. navštevuje tretí ročník základnej školy v Pezinku. V rámci školy navštevuje keramický krúžok
a stolný tenis. Matka zabezpečovala starostlivosť ohľadom školy aj škôlky, zúčastňovala sa stretnutí
v školských zariadeniach, otec sa ich pre pracovnú zaneprázdnenosť nezúčastňoval. Bežné mesačné
poplatky spojené s návštevou školy a škôlky za deti uhrádza otec, má to uvedené aj vo výpisoch. Deti
navštevujú s matkou kurz jogy, ktorý ich baví a chodia tam s matkou radi. Otec začal deťom kupovať
oblečenie aj darčeky od decembra 2018, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti, bol pracovne vyťažený
a tým mal rád čas aj sám pre seba. Svoj čas po práci venoval aj deťom a podieľal sa občas aj na bežnom
chode domácnosti. Inak bežne všetko ohľadom detí aj domácnosti zabezpečovala ona. Spoločne ako
rodina navštevovali pravidelne manželovu rodinu na Liptove, naposledy to bolo v auguste 2018. Svoju
časť rodiny navštevovala posledné dva roky sama, bez manžela, keďže manžel nechcel navštevovať jej
časť rodiny. Toho času, od kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti majú riešený styk s deťmi, tak, že
otec má deti každý druhý víkend od piatku 16:30 hod., (kedy otec vyzdvihne deti v škole a škôlke - matka
necháva nachystané čisté veci pre deti v škôlke na skrinke) do nedele cca 22 hod. večer. Otec chodí
pravidelne počas týchto víkendov za svojimi rodičmi na Liptov a vždy dovezie deti neskoro, voči čomu
má matka výhrady, nakoľko deti majú narušený svoj bežný systém a nepovažuje za vhodné, aby sa deti
v takom malom veku vracali domov tak neskoro večer. V takom čase začnú vykonávať večernú hygienu
a na druhý deň vstávajú do školy a škôlky. Počas každého týždňa si otec berie k sebe do Bratislavy deti
zo stredy na štvrtok, kedy ich aj odvedie ráno do školy a škôlky. Počas mesiaca sú deti u otca osem nocí.
Maloletý U. uviedol, že vie, že rodičia sú od seba. S tatinom sa stretávajú, chodia s ním pravidelne na
Liptov k starým rodičom. Chodia tam radi. Cez týždeň každú stredu chodia k tatinovi do Bratislavy. Takto
ako to funguje mu to vyhovuje, že bývajú s maminou v Pezinku a že s tatinom sa stretávajú. Mamina
im nebráni v styku s otcom.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj CMP), ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
§ 329 ods. 1, 2, § 367 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP)
a vecne tým, že z návrhu otca ako aj z obsahu spisového materiálu, nevyplýva splnenie podmienok
na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom
neodkladného opatrenia je najmä riešiť situáciu, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej
na základe konkrétnych skutočností uvedených v návrhu, ktorými sa preukáže konkrétne ohrozenie
alebo porušenie práva, keď je potrebný rýchly zásah súdu úpravou pomerov účastníkov konania a
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa dotýkajú, je
záujem maloletého dieťaťa. Nakoľko otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva, nie je porušené
právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a právo na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Keďže v súčasnosti sú pomery
maloletých detí po rozchode rodičov zastabilizované, a deti sa vyjadrili že im tento spôsob starostlivosti
vyhovuje, situácia v rodine si nevyžaduje okamžitý zásah súdu. Preto súd prvej inštancie návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný, zamietol ho a uviedol, že o vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti rozhodne po vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletých detí odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov



dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že neúplne zistil skutkový stav veci. Otec poukázal na
to, že zo začiatku po oddelení spolužitia s manželkou, deti trávili približne rovnaký čas s ním ako
aj s manželkou (matkou detí), a to tak, že on mal deti v starostlivosti v nepárnom týždni od piatka
poobedia (vyberal ich zo školy a škôlky) do nedele večera 18.00 hod. a každý týždeň od utorka (vyberal
ich zo školy a škôlky) do štvrtka rána (odviedol ich do školy a škôlky, vyberala ich už matka). Matka
mala deti v starostlivosti v ostatnom čase. Na takejto starostlivosti sa s manželkou dohodli a takýto
spôsob starostlivosti o deti fungoval, bez akýchkoľvek problémov. Postupom času (v mesiaci január
2019) manželka prestala spôsob starostlivosti o deti rešpektovať a zamedzovala mu ako aj jeho rodičom
v styku s deťmi. Zo strany manželky mu bol doručený návrh rodičovskej dohody o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej by mali byť deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti
matky a styk s deťmi mu mal byť umožnený len na základe jej súhlasu. Podmienky takejto dohody, ako
aj aktuálny rozsah styku s deťmi sú pre neho neprijateľné. Má záujem tráviť s deťmi viac času a v plnom
rozsahu podieľať na ich výchove, budovať si s nimi pekný vzťah, byť im nablízku a pomáhať im počas
celého ich detstva a dospievania. Odôvodnenie obmedzenia styku s deťmi založené na argumentácií
matky, že neadekvátnym a necitlivým spôsobom deti informuje o skutočnostiach týkajúcich sa rozchodu
s manželkou, že manželku pred deťmi očierňuje, čo viedlo údajne podľa názoru manželky k zmenám
v správaní detí (dcéra sa mala pocikávať a obe deti začali byť precitlivené, ustráchané) otec odmieta
a tvrdí, že nie sú pravdivé. Manželku pred deťmi oslovuje ako maminka. Pocikávanie dcéry sa stalo asi
trikrát v rámci jedného týždňa a potom sa táto situácia viac nezopakovala, teda to mohlo byť zapríčinené
jej prechladnutím. Poukázal na to, že deti sa u neho cítia dobre, nič im nechýba, majú ho radi a
chcú s ním tráviť viac času. Styk s deťmi je od prerušenia spoločného spolunažívania s manželkou
(kedy bola dohodnutá striedavá osobná starostlivosť), stále matkou nedôvodne obmedzovaný. Manželka
bez akýchkoľvek relevantných dôvodov prestala dohodnutú starostlivosť rešpektovať a v momentálnej
situácie nemá žiadne záruky, že sa styk s maloletými deťmi bude uskutočňovať, nakoľko je podmienený
svojvoľným a neregulovaným súhlasom manželky, čo bolo hlavným dôvodom pre podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci striedavej osobnej starostlivosti. Manželka nemá v
súčasnosti žiaden právny dôvod na zamedzovanie jeho styku s deťmi, nakoľko deti nie sú zverené do jej
starostlivosti a jej svojvoľné a protiprávne konanie rešpektuje len z dôvodu, aby sa situácia okolo styku
s deťmi nevyostrovala, čo by nebolo na ich prospech. Z danej situácie ale ťaží prospech manželka, keď
prvoinštančný súd hodnotil rozsah súčasného styku s deťmi nedôvodné za stabilizovaný, pričom sa ale
nezaoberal skutočnosťou, že obmedzovanie jeho styku s deťmi je protiprávne. Preto je potrebné, aby
do rozhodnutia vo veci samej bola starostlivosť o deti regulovaná súdom a aby bolo v danej veci vydané
neodkladné opatrenie. Otec argumentuje, že tendencia neustáleho zamedzovania styku s deťmi, ako aj
styku starých rodičov s deťmi je závažným zásahom do rodinných vzťahov, ktoré môže reálne vyústiť
k pretrhnutiu rodinných väzieb, a ktoré môžu byť neskôr narušené v takom rozsahu, že ich nebude
možné napraviť, čo určite nie je v záujme maloletých detí. Otec uviedol, že deti u neho prespia približne
8 nocí v mesiaci, a po zvyšok času sú s matkou (22 noci v mesiaci III), teda čas, ktorý deti strávia
s ním je vo výraznom nepomere (26 % : 74%) k času, ktorý strávia s matkou. Nie je v jeho záujme
brať deti od manželky násilím, pretože to môže negatívnym spôsobom vplývať na deti a odraziť sa
negatívne v ich ďalšom správaní, avšak ak by sa takýto stav styku detí s ním ustálil, mohlo by to
viesť k pretrhnutiu rodinných väzieb, čo by zároveň bolo aj závažným zásahom do rodinných vzťahov.
Otec je toho názoru, že pomer nocí, ktoré trávia deti s ním (8 nocí v mesiaci, 26 %) k pomere nocí,
ktoré trávia s matkou (22 nocí v mesiaci, 74%) nie je možné považovať za rovnocenný a rovnoprávny
styk maloletých detí s rodičmi. Dieťa potrebuje tak matku, ako aj otca, a toto je možné zabezpečiť
len na základe striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí, ktorá je v plnom záujme maloletých
detí, pre ktorú má vytvorené materiálne aj osobnostné podmienky. Otec tvrdí, že syn má od prerušenia
spolunažívania rodičov problémy so správaním, na ktoré ho upozornila učiteľka v škole. Táto uviedla,
že synovo správanie prekročilo mieru únosnosti, a že synovi chýba vzor otca, pričom sa ho v tejto
súvislosti opýtala ako často sa so synom stýka, z čoho mu vyplynulo, že by bolo vhodnejšie aby sa so
synom stretával častejšie. Nakoľko správanie syna je výkyvové, čo nie je možné brať na ľahkú váhu,
chystá sa navštíviť školskú psychologičku. Syn mu sám povedal, že by si s ním prial tráviť viac času, čo
odporuje záveru, že pomery deti sú zastabilizované. Súd prvej inštancie toto tvrdenie (zastabilizovanie
pomerov) ničím relevantným neodôvodnil. V danej veci je potrebné postupovať aj podľa ustanovenie §
38 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd zisťuje názor maloletého spôsobom
zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti
iných osôb. Otec poukázal na to, že syn, ktorý má 9 rokov nevie úplne posúdiť a vyjadriť sa k rozsahu
styku otca s deťmi, pretože deti nevnímajú plynutie času tak, ako dospelí ľudia. Súd prvej inštancie
neuviedol, na základe čoho dospel k zisteniu, že maloleté deti vyjadrili súhlas s rozsahom jeho styku s



nimi a táto okolnosť nevyplýva ani zo správy kolízneho opatrovníka z 21.3.2019 (súdu prvej inštancie
doručená 25.3.2019). Podľa tejto správy syn vyjadril iba súhlas s tým, že mu bývanie s matkou v Pezinku
vyhovuje, avšak toto vyjadrenie nie je možné považovať za súhlas syna týkajúci sa rozsahu styku s
otcom. Syn sa pred ním vyjadril, že by si prial tráviť s ním viac času. Dcéra sa k danej veci s ohľadom
na jej vek zrejme nevyjadrila. Pomery detí vzhľadom na výraznú zmenu v správaní syna, ktoré si
vyžaduje návštevu psychologičky, nie je možné považovať za zastabilizované. Otec poukázal aj na to,
že deti vozieval do školy a škôlky aj on, nielen matka. Zúčastňoval sa aj združení rodičov a priateľov
školy (ZRPŠ), o čom predložil do odvolacieho konania čestné vyhlásenia učiteľov detí a zápisnice
zo ZRPŠ, ako aj fotografie s deťmi v škole a škôlke. Pomáhal v domácnosti, tým, že sa podieľal na
domácich prácach, vykonával nákup potravín a iných potrieb do domácnosti, ku ktorým tvrdeniam,
predložil výpis z jeho účtu v banke. Otec preto namieta, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nariadení
predmetného neodkladného opatrenia vychádzal iba zo záverov správy kolízneho opatrovníka, bez
toho, aby si pravdivosť týchto záverov overil. Otec uviedol, že deti nezaťažuje problémami s matkou
vo veci styku s deťmi, preto sa deti nevedia vyjadriť, či je im zo strany matky bránené stretávať sa s
otcom. Správa kolízneho opatrovníka neobsahuje žiadne vyjadrenia detí o tom, či nastavený styk s
otcom je pre deti vyhovujúci, prípadne či chcú s otcom tráviť viac času a týmito skutočnosťami sa súd
prvej inštancie ani nezaoberal, preto nie je možné považovať zistený skutkový stav za správny a úplný.
Otec je toho názoru, že v danom prípade by bolo vhodné a nevyhnuté za účelom zistenia riadneho a
objektívneho skutkového stavu, aby kolízny opatrovník vykonal aj návštevu bytu, v ktorom momentálne
žije on, a teda týmto spôsobom mala byť aj posúdená vhodnosť prostredia, v ktorom sa deti nachádzajú,
ak trávia čas s ním. Kolízny opatrovník by mal skúmať správanie deti aj v tomto prostredí. Na základe
uvedeného otec odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Predmetné odvolanie otec doplnil ďalším písomným podaním, v ktorom uviedol, že manželka má
mimomanželskú známosť. Tiesnivú atmosféru v ich domácnosti, na základe ktorej opustil spoločný byt v
Pezinku vyvolala manželka s cieľom rozvratu manželstva a dosiahnutia zverenia detí do jej starostlivosti.
Preto bojkotovala aj jeho snahy o záchranu manželstva. K vyjadreniu otec pripojil stanoviská školských
a detských inštitúcii vo vzťahu k plneniu jeho rodičovských povinností.

7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedla, že na Okresný súd Pezinok podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, kde opísala skutočnosti o rozpade vzťahu účastníkov.
Nemá v úmysle brániť otcovi v styku s deťmi, pretože si uvedomuje potrebu kontaktu detí s obidvomi
rodičmi a do budúcna sa nebráni ani čo najširšiemu styku detí s otcom, avšak tvrdí, že s ohľadom
na súčasný psychický stav detí, ako aj s ohľadom na potrebu adaptačnej doby detí na rozširovanie
styku s otcom, s ohľadom na zmeny v správaní a psychike detí po styku s otcom, je v súčasnej
dobe vzhľadom na záujmy detí styk požadovaný otcom v požadovanom rozsahu neakceptovateľný.
Poukázala na to, že sa pokúšala s navrhovateľom (otcom detí) o uzatvorenie dohody o styku s deťmi,
ale akýkoľvek návrh z jej strany nie je akceptovaný, nakoľko jediným a správnym je pre navrhovateľa
rozsah styku, ktorý požaduje on. Snaží sa navrhovateľovi vychádzať v ústrety. Navrhovateľ, ale na
jednej strane chce, aby deti vyjadrili svoju vôľu ohľadom stretávania sa s ním, na druhej strane vôľu
detí nechce rešpektovať, ak sa táto nezhoduje s jeho predstavou o rozsahu styku. Nakoľko sa otec s
deťmi pravidelne stretáva, nie je porušené právo detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a
právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku detí s obidvoma
rodičmi. Otcom uvádzané percentuálne rozdelenie času styku s deťmi preukazuje, že sa v skutočnosti
nevie stotožniť s potrebami a záujmami detí, ale len sleduje svoju vôľu ohľadom rozsahu styku. Matka
poukázala na to, že otec v odvolaní uvádza skutočnosti nezakladajúce sa na pravde, a to ani ohľadom
želania syna, ani ohľadom školského psychológa. Otec bezdôvodne neguje a spochybňuje správu
kolízneho opatrovníka, ktorý sa s deťmi rozprával a deti pred ním vyjadrili svoj názor. Otcovi vytkla, že
v nedeľu odovzdáva deti v čase, kedy by už mali spať, často v čase okolo 22.20 hod., a že dostala zo
školy informáciu, že sú deti nevyspané a unavené. Otec na to odpovedal, že cestujú z Liptova, od jeho
rodičov a deti sa môžu vyspať už v aute a riešením by bolo, ak by ich ráno vozil do školy v pondelok
on. Na potrebu detí, aby boli skôr v posteli nereagoval. Matka poukázala na jej návrh úpravy styku otca
s deťmi prednesený v rozvodovom konaní, s tým že do budúcna sa nebude brániť jeho rozširovaniu.
V konaní o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k deťom bude súd prvej inštancie skúmať
všetky okolnosti, a na základe dokazovania rozhodne o rozsahu styku, ktorý bude matka rešpektovať.



8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na správu z 21.3.2019 ohľadom prešetrenia
pomerov detí a pohovoru, ktorý s nimi urobil dňa 20.3.2019. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil.

9. K vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka otec opätovne uviedol, že po ukončení spolužitia s
manželkou, sa s manželkou dohodli na spôsobe starostlivosti o deti tak, aby trávili približne rovnaký čas
s obidvomi rodičmi a tento spôsob fungoval bez akýchkoľvek problémov až do januára 2019, kedy ho
manželka prestala rešpektovať. Dôvodom pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci striedavej osobnej starostlivosti a návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, bolo práve
manželkine svojvoľné porušovanie dohodnutej starostlivosti o deti a jej neochota sa dohodnúť. Otec
odmieta tvrdenie matky, že ním požadovaný styk s deťmi je v rozpore s ich záujmami. Deti sa vyjadrujú,
že by chceli byť so ním častejšie. Syn mu telefonuje zo svojho mobilného telefónu a opakuje, že sa nevie
dočkať, kedy ho uvidí. Preto nie je možné tvrdenia manželky hodnotiť ako pravdivé. Matkou navrhovaný
rozsah a spôsob starostlivosti o deti žiadnym spôsobom nereflektuje vôľu a potreby deti vo vzťahu k
jeho styku s deťmi, ale matka ho podriaďuje jej voľno časovým aktivitám (cvičeniu jogy), a je pre
neho neprijateľné, aby čas s deťmi trávil vtedy, keď to matka potrebuje, pretože ona má iné povinnosti.
Matka má mimomanželskú známosť a jej prísľub o postupnom rozširovaní styku s deťmi považuje otec
za účelové tvrdenia, ktoré nemôže akceptovať z dôvodu, že narušila jeho dôveru tým, ako informuje
o príčine rozpadu ich vzťahu, ako aj z dôvodu, že poskytla nepravdivé údaje kolíznemu opatrovníkovi
ohľadom jeho starostlivosti o deti. Byt v ktorom otec v súčasnosti býva je v jeho osobnom vlastníctve.
Syn v ňom strávil prvé štyri roky svojho života a vníma ho ako svoj domov. Deti v ňom majú vytvorené
všetky podmienky na voľno časové aktivity, školské povinnosti a oddych. Nachádza sa v novostavbe s
množstvom mladých rodín, kde si deti našli priateľov.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ), a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné.

11. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť
maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka porušila ich dohodu ohľadom
starostlivosti o deti a styk s deťmi mu obmedzuje, čo nie je v ich záujme. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v
odvolacom konaní bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý otcov
návrh zamietol.

12. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

13. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu



a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, teda ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

16. Zo skutkových okolností predmetnej veci vyplynulo, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a v
súčasnosti prebieha na Okresnom súde Pezinok ich rozvodové konanie s ktorým je spojené konanie o
úpravu pomerov manželov k ich deťom, Jakubovi narodenému 9.7.2010 a Alici narodenej 25.1.2015,
na čas po rozvode. Podľa skutkového stavu veci, obaja rodičia situáciu ohľadom zabezpečenia
starostlivosti o deti posudzujú z vlastného pohľadu, napriek tomu však matka otca zo starostlivosti o
deti nevylučuje. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení v konaní o starostlivosti o maloleté
deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených
konaniach je ochrana detí v prípade konkrétneho ohrozenia, ktoré ako už skonštatoval aj súd prvej
inštancie v predmetnej veci nenastalo. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má totiž
slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené a to do doby, keď
o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, po vyhodnotení
výsledkov dokazovania vo veci. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie,
ani pred odvolacím súdom neboli osvedčené podmienky a predpoklady pre nariadenie uplatneného
neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že otec má s deťmi zabezpečený kontakt a túto
skutočnosť nepoprel ani jeden z rodičov. Otcovi nie je upierané právo stretávať sa s deťmi a deti v jeho
domácnosti aj prespávajú, teda nehrozí ani pretrhnutie rodičovskej väzby. Nebolo osvedčené, že by
priaznivý vývoj detí bol bez otcom požadovanej úpravy ohrozený alebo narušený. Otec tvrdí, že otec má
rovnaké práva ako matka (v súvislosti so stykom s deťmi) čo matka nerešpektuje, a že má vytvorené
vhodné podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť o deti, preto je toho názoru, že jeho návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Odvolací súd súhlasí s tvrdením otca, že obaja rodičia
majú rovnaké rodičovské práva, avšak tento právny stav bez ďalšieho neznamená, že dôjde k vyhoveniu
návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia. Samotná skutočnosť, či dôjde k zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, hlavne za situácie, že jeden z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí
(matka), nemôže byť riešená prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani to, že
otec nemá kontakt s deťmi podľa jeho predstáv, t. j. v rozsahu, aby bol osobný kontakt s deťmi u oboch
rodičov rovnocenný, nepostačuje na prijatie takého záveru súdom, že je nevyhnutné nariadenie otcom
navrhovaného neodkladného opatrenia. Nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bez preukázania
stavu ohrozenia detí a bez dôkladnejšieho preskúmania pomerov a záujmu detí v skrátenom konaní o
nariadení neodkladného opatrenia nie je možné.

17. S prihliadnutím na uvedené je aj odvolací súd toho názoru, že v danej veci pre nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovaného otcom maloletých detí neboli splnené podmienky. Nebolo
preukázané, respektíve osvedčené, že by maloletým deťom bez požadovaného okamžitého zásahu
súdu neodkladným opatrením hrozila bezprostredná ujma. Nariadenie neodkladného opatrenia, slúži
účelu ochrany práv a ochrany záujmov dieťaťa v prípade, že zo strany jedného rodičov dochádza k
bráneniu styku s druhým rodičom. Takáto situácia v danej veci však nie je, a preto aj dôvody otca
uvedené v odvolaní neobstoja a nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu stabilizovania vzťahov
medzi rodičmi nemá oporu v zákone. Súčasný stav nezasahuje do práva otca tak, že by bola naliehavo
potrebná akákoľvek dočasná úprava. Účelom nariadenia neodkladného o opatrenia nie je definitívne
rozhodnutie o najvhodnejšej forme úpravy starostlivosti o maloleté deti a určenie najvhodnejšieho
výchovného prostredia, tak ako je to pri rozhodnutí o veci samej. Neumožňuje to ani rozsah dokazovania
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde prioritne súd vychádza len z tvrdení navrhovateľa a
iné dôkazy sa s ohľadom práve na charakter dočasnosti tohto rozhodnutia zabezpečujú len vo vzťahu
k potrebe naliehavosti dočasnej úpravy a s ohľadom na plynúcu lehotu na rozhodnutie. V tomto smere
súd prvej inštancie správne požiadal o prešetrenie pomerov miestne príslušný ÚPSVaR - kolízneho
opatrovníka, ktorý správu podal dňa 25.3.2019. Z tejto správy v kontexte s obsahom spisu vyplýva,
že názory rodičov čo do otázky najvhodnejšej formy starostlivosti o deti sú odlišné. Samotný názor
detí k tejto otázke nie je názorom definitívnym a výhradne určujúcim. Vzhľadom na to, že súd prvej



inštancie prejednáva aj vec samú, v ktorej bude prešetrovať podmienky pre zverenie dieťaťa buď do
osobnej starostlivosti jednému z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti je potrebné počkať
na výsledky dokazovania a podľa ich vyhodnotenia o tejto otázke meritórne rozhodnúť. Preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).