Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/198/2019 z 8. 12. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. decembra 2020, sp. zn. 20CoP/198/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:0018201920.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/198/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:0018201920.1 | 2020-12-08 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a2bb5b9-36f8-465a-9621-7821cad36501 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:0018201920.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/198/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201920
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:0018201920.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
C. S., E. B. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - P. G., E. B. XX.XX.XXXX,
J. I.: Y. XX, XXX XX I., zastúpená StudioLegale, s.r.o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, otec - O.
S., E. B. XX.XX.XXXX, J. I.: Y. XX, XXX XX I., zastúpený, Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel,
s.r.o., so sídlom: Šumavská 3, 821 08 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na
odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. októbra 2019, č. k. 59P/120/2018
- 432, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 9. októbra 2019, č. k. 59P/120/2018 -
432, vo výroku o výživnom na maloletú C. a vo výroku o úprave styku otca s maloletou C. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 9. októbra 2019, č. k. 59P/120/2018 -
432, vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania mení tak, že rodičia sú povinní
zaplatiť trovy štátu, každý v sume 839,04 €, pričom matka je oprávnená splniť svoj dlh v splátkach vo
výške 100,- € mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pričom neuhradením jednej splátky sa
stane splatným celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 09.10.2019, č. k. 59P/120/2018 - 432, rozhodol tak, že zveril
maloletú C. S., E. B. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C.
sumou 250,- € mesačne, počínajúc dňom 01.06.2018, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci
k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2018 do 30.09.2019 v celkovej sume 1.600,- €
povolil otcovi splácať po 100,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok od
novembra 2019. Styk otca s maloletou upravil súd prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou C. v párnom kalendárnom týždni od piatku 17,00 hod. do nedele 18,00 hod., v párnom
kalendárnom roku od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od
Bielej soboty od 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka 19,00 hod. a v každom kalendárnom roku od
01.08. od 09,00 hod. do 14.08. do 19,00 hod. s tým, že maloletú si preberie a odovzdá v mieste bydliska
matky, ktorá je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Matku zaviazal súd prvej inštancie povinnosťou
informovať otca o zdravotnom stave maloletej písomne, vždy v posledný deň každého kalendárneho
mesiaca. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal oboch rodičov na úhradu trov znaleckého dokazovania



obom po 839,04 € na účet súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok na náhradu
trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi.

2.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2018
požiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. jej zverením do osobnej
starostlivosti matky, so zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku oboma rodičmi a uložením
mu povinnosti platiť na maloletú výživné v sume 150,- € (200,- € po zmene návrhu na pojednávaní
dňa 24.06.2019) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň žiadal upraviť styk s
maloletou, vrátane úpravy styku počas sviatkov a uložiť matke maloletej povinnosť informovať ho o
zdravotnom stave maloletej, o prípadnej zmene jej bydliska a o podstatných informáciách týkajúcich
sa maloletej. Matka podaním doručeným súdu dňa 01.06.2018 navrhla nariadiť neodkladné opatrenie,
týkajúce sa výživného a úpravy styku otca s maloletou, a zároveň podala meritórny návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a na úpravu styku otca s maloletou. Maloletú navrhla
zveriť do svojej osobnej starostlivosti, kedy ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazať
výživným v sume 400,- € mesačne, od 01.03.2017 splatnej vždy do 10. dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k jej rukám a styk otca s maloletou upraviť každý nepárny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do
18,00 hod., každý nepárny kalendárny rok vo veľkonočnú sobotu od 10,00 hod. do 19,00 hod., každý
párny kalendárny rok na druhý sviatok vianočný od 10,00 hod. do 19,00 hod. a v čase letných prázdnin v
prvý augustový týždeň od pondelka do piatka každý deň od 09,00 hod. do 19,00 hod. tak, že si maloletú
vyzdvihne v mieste jej bydliska v určený čas a odovzdá ju v mieste jej bydliska v určený čas. Zároveň
žiadala, aby ju súd zaviazal povinnosťou informovať otca o zdravotnom stave maloletej a o prípadnej
zmene jej bydliska.

3.
Uznesením zo dňa 07.06.2018, č.k. 59P/120/2018-59, bol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia vylúčený na samostatné konanie.

4. Na pojednávaní dňa 11.06.2018 matka pozmenila svoj návrh v časti zastupovania maloletej a
spravovania jej majetku tak, že uvedeným navrhla poveriť obidvoch rodičov a v časti úpravy styku otca
s maloletou v sobotu nepárneho kalendárneho týždňa, kedy styk navrhla upraviť od 09,00 hod. do 18,00
hod. Na pojednávaní dňa 11.07.2018 doplnila svoj návrh v časti úpravy styku, kedy navrhla styk otca s
maloletou upraviť aj v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 16,30 hod. do 19,00 hod.

5. Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, jej zastupovaním a
spravovaním majetku poveriť obidvoch rodičov, výživné na maloletú určiť sumou 250,- € mesačne, od
podania návrhu matky a matke uložiť povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej jedenkrát
v mesiaci, vždy ku koncu každého kalendárneho mesiaca. Podporil návrh otca na úpravu styku s
maloletou, s výnimkou vianočného obdobia majúc za to, že počas Štedrého dňa by dieťa malo byť u toho
rodiča, ktorému je zverené do osobnej starostlivosti, pričom otec by mohol mať styk upravený počas
prvého a druhého vianočného sviatku.

6.
V rámci skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol,
že rodičia maloletej C. nikdy neboli manželmi, v spoločnej domácnosti žili cca 13 rokov do apríla 2017 a
maloletá sa po ukončení spolužitia rodičov nachádza nepretržite vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá
je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu neudala.
Dňa 16.10.2017 uzatvorila ako nájomca zmluvu o nájme 3-izbového bytu za úhradu 490,- € mesačne.
Má pozastavenú živnosť od 03.08.2017 do 03.08.2020,v obchodnom registri evidovaná nie je a v
daňovom priznaní za rok 2016 uviedla nulové príjmy a výdaje a nulový základ dane. Je zamestnaná v
spoločnosti AA PLUS SLOVAKIA, s.r.o., kde dosahovala priemerný mesačný netto príjem za obdobie
jún - december 2017 vo výške 738,22 €, v roku 2018 vo výške 734,89 € a za január - september 2019
sumu vo výške 765,67 €. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že je slobodný, nemá iné vyživovacie
povinnosti, pracuje v Rakúsku, kam dochádza denne z miesta svojho bydliska, trvalo zvýšené náklady
na svoju výživu neudal. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedený nie je. Počas predošlého
zamestnania v Rakúsku predstavoval jeho mesačný zárobok v roku 2016 v priemere 1.515,33 € brutto
a v januári 2017 bol vo výške 1.319,29 € brutto. V období od 08.02.2017 do 02.04.2017 mal Sociálnou
poisťovňou pobočka Bratislava vyplatené dávky v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 522,60



€. Následne sa opäť zamestnal v Rakúsku, kde za pomernú časť roka 2017 (apríl až december) zarobil
v priemere 1.572,62 € netto mesačne, v roku 2018 v priemere 1.576,11 € netto mesačne a za pomernú
časť roku 2019 január - august sumu vo výške 1.634,70 € netto mesačne. Maloletá C. je vo veku šesť
rokov, navštevuje predškolské zariadenie, trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá,
rovnako ani iné mimoriadne náklady spojené s výživou. Otec dobrovoľne platí matke na výživu maloletej
sumu 150,- € mesačne.

7.
Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí. Znalec okrem iných záverov
uviedol, že zo psychologického hľadiska má otec dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj motiváciu potrebnú pre realizáciu výchovy maloletej,
ktorá autonómne prejavuje túžbu po rozšírenom stretávaní sa s otcom. Znalec odporúča štandardný
rozsah stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom ako nerezidenčným rodičom, vrátane víkendového
prespávania jeden týždeň, napr. v stredu popoludní a druhý týždeň cez víkend od piatku do nedele.

8.
Súd prvej inštancie poukázal tiež na skutočnosť, že v súvislosti s trestným oznámením podaným na otca
matkou, uznesením zo dňa 11.07.2019 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Odbor
kriminálnej polície, podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec, v ktorej bolo začaté trestné
stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
postúpil Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku, nakoľko výsledkami vyšetrovania
bolo zistené, že v danej veci sa nejedná o trestný čin, ale môže ísť o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu. Okrem toho tiež dňa 04.07.2018 podal na otca trestné oznámenie starý otec maloletej zo
strany matky - U.. Z. G., v súvislosti s čím uznesením zo dňa 05.04.2019 Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Bratislave V, Odbor kriminálnej polície, podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku
trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona
zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo, nie je trestným činom.
V predmetnej veci bol dňa 29.11.2018 pribratý znalec z odboru psychológia na osobu otca. Klinickým
vyšetrením v odvetví psychológia sexuality neboli zistené u otca maloletej znaky, ktoré by bolo možné
vyhodnotiť ako rizikové vo vzťahu k pedofilnej deviácii.

9.
Súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletej C. do osobnej starostlivosti matky a o jej zastupovaní
a spravovaní majetku oboma rodičmi, v súlade s pozmeneným návrhom matky, súhlasným vyjadrením
otca a odporúčaním kolízneho opatrovníka, keď v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti
spochybňujúce kvalitu a úroveň výchovného prostredia u matky. Neboli zistené ani skutočnosti
vylučujúce rovnocennú účasť rodičov na zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa.

10.
Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie sa stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka a
určil výživné na maloletú v sume 250,- € mesačne, ktoré považoval za primerané veku maloletej a jej
potrebám, zárobku otca dosahovaného v súčasnom zamestnaní, ako aj k jeho celkovým možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom. Prihliadol zároveň na pomery na strane matky, na výšku jej
zárobku z pracovného pomeru a na skutočnosť, že je držiteľkou živnostenského oprávnenia so širokým
záberom predmetu činnosti, ktorý vypovedá o jej spôsobilosti realizovať sa pracovne vo všetkých
oblastiach. Matkou navrhované výživné vo výške 400,- € mesačne považoval súd prvej inštancie za
vysoko nadsadené, vo vzťahu k veku a potrebám maloletej, ktorá nemá mimoriadne zvýšené náklady na
výživu ani z titulu zdravotného stavu a ani z iného dôvodu, napr. za pobyt v súkromnom predškolskom
zariadení. Takéto výživné nezodpovedá ani zárobkovým pomerom otca v zahraničí, ktoré nie sú až tak
nadštandardné, aby odôvodňovali nárok maloletej na požadované výživné vo výške 400,- € mesačne.
Súd prvej inštancie určil otcovi výživné odo dňa podania návrhu matky na súd, t.j. od 01.06.2018, aj keď
matka žiadala výživné určiť už od 01.03.2017, z dôvodu absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Súd prvej inštancie tiež zohľadnil skutočnosť, že otec si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu už pred podaním svojho návrhu, mesačnými finančnými príspevkami, ktoré matka na
pojednávaní aj potvrdila, a to v sume 150,- €, naposledy za mesiac september 2019. Určením výživného
odo dňa podania návrhu matky na súd vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.06.2018 do 30.09.2019



v celkovej sume 1.600,- € po odpočítaní dobrovoľných mesačných platieb otca, ktoré súd prvej inštancie
povolil otcovi splácať po 100,- € mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

11. O úprave styku otca s maloletou súd prvej inštancie rozhodol opäť akceptujúc vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, ktorý podporil návrh otca s korekciou navrhovaného styku v čase Vianoc. Súd prvej
inštancie vyhodnotil takto upravený styk za vyhovujúci záujmom maloletého dieťaťa determinovaných
jeho pozitívnym vzťahom k otcovi, ktorý bol jednoznačne preukázaný znaleckým dokazovaním. Maloletá
má záujem s otcom sa stretávať, dokonca prezentovala svoju túžbu po rozšírení ich stretnutí. U otca
neboli znaleckým dokazovaním zistené žiadne prekážky pre realizovanie styku s maloletou v ním
navrhovanom rozsahu. Dokonca ani dva znalecké posudky vypracované v rámci matkou a starým otcom
podaných trestných oznámení na otca, nijako nediskvalifikujú otca v jeho otcovskej roli, z hľadiska
možného deviantného alebo agresívneho správania sa k maloletej a v žiadnom prípade nenaznačujú
ani možné ohrozenie dieťaťa v otcovej prítomnosti. Súd prvej inštancie neprijal argumentáciu matky v
prospech jej návrhu na úpravu styku otca s maloletou, ktorú vyhodnotil ako účelovú v snahe obmedziť
otcove rodičovské kompetencie k maloletej napriek tomu, že maloletá má záujem s otcom sa stretávať
častejšie. Styk upravil v zmysle návrhu otca, v rámci ktorého je potrebné prihliadať na jeho výkon
práce v Rakúsku, kedy by bolo pre neho komplikáciou styk realizovať v poobedňajších hodinách počas
pracovného týždňa. Zdôraznil, že v najdôležitejšom záujme otca bude, aby sa pred zahájením styku
s maloletou a počas jeho realizácie zdržal akéhokoľvek správania, ktoré by malo za následok čo i len
pochybnosti o tom, že je pod vplyvom alkoholu, a že sa maloletej nevenuje osobne a zodpovedným
spôsobom prináležiacom jej pomerne útlemu veku. Na prvom mieste je hľadisko bezpečnosti dieťaťa,
ktoré musí otec rešpektovať a prispôsobiť mu aj aktivity vykonávané s maloletou v priebehu styku.

12.
Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke, čo sa
týka zdravotného stavu maloletej, proti čomu matka nenamietala. Mal za preukázané, že komunikácia
medzi rodičmi zlyháva aj v tomto smere a dieťa je ešte vo veku, kedy nevie samé v rámci stretnutia s
otcom zreprodukovať mu, resp. objasniť, aké zdravotné problémy prekonalo v predošlom období, pričom
otec má mať vedomosť o všetkých zásadných problémoch v oblasti zdravia maloletej, čomu musí aj
prispôsobovať starostlivosť o ňu počas jej pobytu v jeho domácnosti.

13.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu
účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň zaviazal oboch účastníkov na náhradu
trov znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu.

14.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletej odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. e), f), h) CSP v rozsahu výrokov o výživnom, úpravy styku otca s maloletou a uloženia
povinnosti nahradiť trovy znaleckého dokazovania. Podľa právneho názoru matky súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k rozsudku, ktorý trpí vadami, ktoré sú v zmysle CSP
dôvodom na zmenu, prípadne zrušenie vyneseného rozsudku. Rozsudok a jeho odôvodnenie vychádza
zo záverov stotožnenia sa súdu prvej inštancie s klamlivými tvrdeniami otca maloletej počas celého
konania. Otec sa na pojednávaniach predviedol prezentovaním častých klamstiev a neprávd, pričom
súd prvej inštancie pristupoval k vyhodnoteniu tvrdení otca bez toho, aby boli relevantne preukázané
a citoval ich aj v odôvodnení rozsudku. Ako príklad uviedla matka tvrdenie otca, že sa pokúsil o
uzavretie rodičovskej dohody s matkou ale bezúspešne a ďalej, že je to matka, ktorá mu bráni v
styku s maloletou, a preto sa rozhodol podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na súd.
Matka sa v odvolaní ďalej vyjadrovala k znaleckému posudku vyhotovenému Mgr. Martinom Balkom
z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, ktorého závery podľa matky
nekorešpondujú s objektívnou skutočnosťou. Nad rámec ňou prezentovaných tvrdení k znaleckému
posudku vo vyjadrení zo dňa 10.04.2018, poukázala na neštandardný spôsob vedenia interview znalca
s maloletou, ktorej vypočutiu vzhľadom na vek maloletej a jej schopnosti sústredenia sa venoval
príliš dlhý časový priestor cca 60 minút, následne k nej zavolal otca. Matka je presvedčená, že po
hodine vypočúvania so znalcom, pre maloletú s cudzím človekom, by príchod akejkoľvek známej osoby
vyvolal rovnakú reakciu, akú popisuje znalec. Nemalú úlohu vo vzťahu k otcovi zohráva aj finančná
situácia otca, ktorý má oproti príjmu matky viac ako dvojnásobný netto príjem, preto ak maloletá si
zmyslí na nejaký darček, otec jej ho okamžite zadováži, pričom neprihliada, aký to bude mať výchovný



efekt na maloletú. Znalec týmto smerom však vôbec neuvažoval. Matka sa ohradila k tvrdeniam
znalca Mgr. Balka, že maloletá je ovplyvňovaná a to pravdepodobne, vo vzťahu k otcovi matkou, s
prítomnou snahou matky a jej príbuzných o kriminalizáciu otca, keď objektívne v čase znaleckého
skúmania prebiehalo trestné konanie vedené proti otcovi, toho času postúpené na priestupkové konanie.
Ďalej znalec uviedol v snahe privodiť lepšie procesné postavenie otcovi skutočnosť, že starí rodičia
parciálne suplujú najmä rodičovskú rolu otca, ktorú mimochodom vzhľadom na nezáujem otca suplujú
od narodenia maloletej, a to ako výchovne, tak aj finančne. Samotná maloletá uviedla pri interview so
znalcom, že vo vzťahu k otcovi nikdy a nikým ovplyvňovaná nebola. Matka ďalej v odvolaní reagovala
na jednotlivé body odôvodnenia rozsudku, kde cituje súd prvej inštancie, že maloletá nemá zvýšené
náklady na zdravotný stav. Toto sa však podľa matky nezhoduje s objektívnou skutočnosťou, pretože
v jednotlivých prednesoch na pojednávaniach aj s predložením listinných dôkazov krátkou cestou na
pojednávaní dňa 24.06.2019 preukázala zvýšenú chorobnosť maloletej a s tým aj jej časté absencie
v zamestnaní v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletú počas jej choroby. Matka rovnako
nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške jej zárobku, ktorý uviedol, že je
držiteľkou živnostenského oprávnenia so širokým záberom predmetov činností, ktorý vypovedá o jej
schopnosti realizovať sa pracovne vo všetkých oblastiach, ktorých sa zápis v živnostenskom registri
týka. Matka k tomuto absurdnému tvrdeniu súdu prvej inštancie bez toho, aby sa prípadne vysporiadal
s prihliadnutím na prípadné zárobky matky z podnikania uvádza, že uvedené predmety činnosti
nikdy fakticky nevykonávala, založenie živnostenského oprávnenia bolo podmienkou v čase získania
zamestnania, množstvo predmetov činností jej poradila pracovníčka živnostenského úradu, keďže
nikdy predtým nepodnikala a nemá s podnikaním najmenšie skúsenosti. Ohlásenie živnostenského
oprávnenia bolo podmienkou dnes už neexistujúceho zamestnávateľa, ktorý nebol ochotný matku
zamestnať do riadneho pracovného pomeru. Vzhľadom k aktuálnemu zamestnaneckému pomeru, o
ktorom potvrdenie matka založila počas konania do súdneho spisu, je vylúčené, aby súbežne vykonávala
podnikateľskú činnosť. V tomto kontexte tiež uviedla, že vzhľadom k nadštandardnému príjmu otca
vo výške 1.634 € netto, maloletá má právo sa podieľať na životnej úrovni otca, a preto suma 250,- €
mesačne, ako výživné zo strany otca, sa javí matke ako príliš nízka suma, určená v nedostatočnom
rozsahu. Príjem matky za celé obdobie, ktoré zakladala do súdneho spisu sa pohybuje vo výške od
735,- do 765,- € netto. K odvolaniu voči výroku o náhrade trov znaleckého dokazovania uviedla, že
nakoľko zo strany matky ani jej právneho zástupcu nebol daný návrh na znalecké dokazovanie, javí
sa jej v zásade objektivity privysoká suma na znášanie nákladov znaleckého dokazovania. V prípade,
ak odvolací súd bude rovnakého právneho názoru ako súd prvej inštancie, navrhuje, aby postupoval
podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP a uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania zo strany
matky v podobe opakujúcich sa v budúcnosti splatných dávok, vzhľadom k čistému príjmu matky, pričom
jednorazová platba v sume 839,04 € z jej netto príjmu cca 765,- € mesačne, by bola pre matku likvidačná.
Ďalej matka poukázala na odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), keď súd prvej
inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz zo strany matky, ktorý nemohla matka vykonať sama, a tento
vykonať žiadala v založenej písomnej záverečnej reči matky zo dňa 03.10.2019, osobne podanej do
podateľne dňa 04.10.2019 a to odpisom z registra trestov otca za účelom zistenia, či otec nebol v
minulosti stíhaný a odsúdený za páchanú trestnú činnosť a to v kontexte s vytýkanou snahou matky a jej
rodinných príslušníkov o kriminalizáciu otca. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Matka navrhla,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otca zaviaže na
povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 350,- € mesačne od 01.06.2018 vždy do 15. dňa v každom
kalendárnom mesiaci k rukám matky, v časti úpravy styku určí, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
v párnom kalendárnom týždni od piatku 17,00 hod. do soboty 19,00 hod., v párnom kalendárnom roku
od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od Bielej soboty
od 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka 19,00 hod. a v každom kalendárnom roku od 01.08. od
9,00 hod. do 07..08. do 19,00 hod. s tým, že maloletú si preberie a odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Súčasne, aby odvolací súd v otázke ustanovenia
dĺžky stanovil rovnaké práva aj matke maloletej, resp. dĺžku dovolenky pre matku neobmedzil, čím
by táto bola obmedzená nárokom čerpania dovolenky u zamestnávateľa matky. Toto rozhodnutie by
korešpondovalo so skutočnosťou, že je zverená do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku o trovách
znaleckého dokazovania navrhuje, aby bola zaviazaná zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume
200,- €, prípadne zaplatiť sumu 839,04 € v pravidelných splátkach.

15.
Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.



16.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.12.2020
(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna
zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným
spôsobom.

17.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti,
v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletú Emu, s
poukazom výdavky maloletej, ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená
zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že
výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce
povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver,
že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v
plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od
zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania
odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy
na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými
potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej
úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na
akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj
rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

18.
V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany matky podané do výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil
otcovi povinnosť platiť na maloletú C. výživné v sume 250,- € mesačne, počnúc dňom 01.06.2018, ktoré
sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Matka v rámci svojho
odvolania uviedla, že súd prvej inštancie nezohľadnil riadne príjem otca, ktorý je vo výške 1.634,70 €
netto mesačne (za obdobie január - august 2019), pričom zdôraznila, že maloletá je oprávnená podieľať
sa na životnej úrovni svojho otca. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie pri
určovaní výšky výživného na maloletú nevychádzal iba z príjmu otca, ale pri určovaní výšky vyživovacej
povinnosti bolo potrebné zohľadniť aj reálne výdavky na maloletú C., ktoré mesačne matka vyčíslila
na sumu 925,- € + 95,- € t.j. spolu 1.020,- €. Tieto výdavky na maloletú C. vyčíslené matkou sa aj
odvolaciemu súdu javia byť ako nadhodnotené. Je treba si uvedomiť, že v tomto prípade ide o dieťa vo
veku 7 rokov (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá C. 6 rokov), pričom výdavky na
dieťa v tomto veku odvolací súd už praxe vyčísluje na sumu cca 400,- € mesačne. Uvedené výdavky
sa síce nedajú paušalizovať, avšak v danom prípade, sa maloletá C. svojimi výdavkami nevymyká
priemeru iných detí, a preto, ak súd prvej inštancie ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletú
C. vo výške 250,- € mesačne, musel vychádzať približne z obdobnej výšky mesačných výdavkov na



maloletú, nakoľko otec sa má v danom prípade podieľať na výdavkoch pre maloletú vo výške približne
2/3 celkových mesačných výdavkov na maloletú, a preto suma určená súdom prvej inštancie zodpovedá
aj danému pomeru. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie zdôraznil, že maloletá nemá zvýšené
výdavky na zdravotný stav znamená iba toľko, že maloletá nemá taký zdravotný handicap, ktorý by
bolo potrebné pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť. Inak povedané, matka nie je nútená
vynakladať zvýšené finančné prostriedky napríklad na kúpeľnú starostlivosť, respektíve na rehabilitácie
prípadne iné zdravotné potreby, ktoré by maloletá v rámci svojho zdravotného stavu nevyhnutne
potrebovala. Skutočnosť, že maloletá má sporadické zvýšené výdavky na zdravotný stav, súd prvej
inštancie v rámci určovania výšky vyživovacej povinnosti zobral do úvahy. Odvolací súd má zato, že
výživné určené súdom prvej inštancie na maloletú C. zohľadňuje príjem otca, ako aj reálne výdavky
na maloletú C.. Súd prvej inštancie v rámci konania a vykonaného dokazovania nezistil takú životnú
úroveň otca, na základe ktorej by bolo potrebné túto zohľadniť v rámci výšky vyživovacej povinnosti
určenej vo výške 400,- € mesačne. Matka taktiež v rámci svojho odvolania uviedla, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz zo strany matky, ktorý nemohla matka vykonať sama, a tento
vykonať žiadala v založenej písomnej záverečnej reči matky zo dňa 03.10.2019, osobne podanej do
podateľne dňa 04.10.2019 a to konkrétne žiadala, aby súd zabezpečil odpis z registra trestov otca
za účelom zistenia, či otec nebol v minulosti stíhaný a odsúdený za páchanú trestnú činnosť a to v
kontexte s vytýkanou snahou matky a jej rodinných príslušníkov o kriminalizáciu otca. Súd prvej inštancie
tento dôkaz nevykonal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri vykonávaní dokazovania
nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred
súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 182 OCP súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov
vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Z uvedeného dôvodu potom, ak súd prvej inštancie nevykonal dôkaz
týkajúci sa zabezpečenia odpisu z registra trestov na otca, za účelom zistenia, či otec nebol v minulosti
stíhaný a odsúdený za páchanú trestnú činnosť a to v kontexte s vytýkanou snahou matky a jej rodinných
príslušníkov o kriminalizáciu otca, konal v súlade so základnými princípmi dokazovania, pričom je treba
taktiež zdôrazniť, že matka žila s otcom maloletej 13 rokov v jednej domácnosti, dobrovoľne sa rozhodla
s otcom splodiť dieťa, pričom v tomto konaní, ani v rámci trestného konania nebolo preukázané, že
by otec páchal akúkoľvek trestnú činnosť, pre ktorú by bol odsúdený. Inak povedané, dokazovanie,
ktoré prebehlo pred súdom prvej inštancie vylúčilo páchanie trestnej činnosti otca (trestné stíhanie otca
bolo zastavené), pričom v rámci znaleckého dokazovania realizovaného v rámci konania pred súdom
prvej inštancie sa deviácia osobnosti otca nepotvrdila. Preto samotné zistenie súdu prvej inštancie,
či otec má alebo nemá záznam v registri trestov je pre posúdenie skutočného stavu, a následné
určenie výšky vyživovacej povinnosti, ako aj úpravy styku otca s maloletou toho času bezpredmetné.
Súd prvej inštancie v rámci svojho dokazovania zistil všetky skutočnosti potrebné pre úpravu styku
otca s maloletou, pričom pri určovaní úpravy styku otca s maloletou súd prvej inštancie vychádzal zo
záverov znaleckého dokazovania, znalca Mgr. Martina Balka, ktorý v rámci jednej z otázok v rámci
svojho znaleckého posudku uviedol, že maloletá je v súčasnosti spôsobilá tráviť s otcom spoločný čas v
štandartnom rozsahu vrátane víkendového prespávania. Znalec ďalej uviedol, že u maloletého dieťaťa
neboli prítomné žiadne negatívne prejavy prežívania a správania, ktoré by poukazovali na jej narušený
vzťah k otcovi, naopak prevažovalo u nej viditeľné pozitívne citové a emočné nastavenie vo vzťahu k
nemu.... Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že nebol dôvod obmedziť stretávanie sa otca
s maloletou, práve naopak, styk otca s maloletou bolo potrebné zachovať a ďalej v rámci vytvárania
potrebných emočných väzieb rozvíjať. Odvolací súd udáva, že matka sa síce odvolala aj do výroku o
úprave styku otca s maloletou, ale svoje odvolanie v tejto časti vecne nezdôvodnila, a preto odvolací
súd iba udáva, že sa stotožňuje s úpravou styku tak, ako ju nastavil súd prvej inštancie, nakoľko táto
zohľadňuje zachovanie nevyhnutných väzieb medzi maloletou a jej otcom. Na základe všetkých vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky vyživovacej
povinnosti, ako aj vo výroku o úprave styku, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

19.
Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1
ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem



rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

20.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

21.
Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani
nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

22.
Matka sa odvolala aj do výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť
rodičom zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každému v sume 839,04 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava V. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že nakoľko zo strany
matky ani jej právneho zástupcu nebol daný návrh na znalecké dokazovanie, javí sa jej v zásade
objektivity privysoká suma na znášanie nákladov znaleckého dokazovania. V prípade, ak odvolací súd
bude rovnakého právneho názoru ako súd prvej inštancie, navrhuje, aby postupoval podľa ustanovenia
§ 232 ods. 4 CSP a uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania zo strany matky v podobe
opakujúcich sa v budúcnosti splatných dávok, vzhľadom k čistému príjmu matky, pričom jednorazová
platba v sume 839,04 € z jej netto príjmu cca 765,- € mesačne, by bola pre matku likvidačná.

23. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení
§ 53 až § 55 CMP. Avšak iná situácia nastáva v prípade, ak v priebehu konania vzniknú aj trovy
konania štátu. Vzhľadom na to, že absentuje ustanovenie, ktoré by upravovalo rozhodovanie o trovách
konania štátu a to tak v Civilnom sporovom poriadku, ako aj v Civilnom mimosporovom poriadku
odvolací súd v tomto prípade vychádzal z článku 4 Civilného sporového poriadku podľa ktorého, ak
sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu



a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania štátu vychádzal z princípu materiálnej pravdy, ako aj z princípu úplnej apelácie, ktoré
sú charakteristické pre civilné mimosporové konanie, avšak uvedené princípy nezbavujú povinnosť
účastníkov tohto konania nahradiť trovy konania štátu, ak tieto vzniknú v priebehu konania. Keďže z
opisu skutočného stavu a vývoja dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybné, že
bolo potrebné nariadiť znaleckého dokazovania (je bezpredmetné, či na návrh matky, alebo ex offo zo
strany súdu prvej inštancie, alebo na návrh kolízneho opatrovníka) vznikla následne aj potreba úhrady
týchto trov, nakoľko tieto boli uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. Z obsahu spisu vyplýva, že
trovy štátu vznikli z dôvodu priznania znalečného znalcovi a to konkrétne uznesením zo dňa 15.11.2018,
č.k. 59P/120/2018 -171, pričom súdnemu znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 1.678,08 € a bolo
vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Následne v rámci konečného rozhodnutia bolo potrebné
rozhodnúť o týchto trovách konania štátu, s poukazom na vyššie citovaný článok 4 Civilného sporového
poriadku. V danom prípade aj odvolací súd pri absencii takéhoto ustanoveniam vychádzal takpovediac
z predchádzajúceho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a to konkrétne z ustanovenia § 148
O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistuje ekvivalent tohto ustanovenia, či už v Civilnom
sporovom alebo v Civilnom mimosporovom poriadku, bolo potrebné o týchto trovách konania štátu
rozhodnúť v konečnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak oboch rodičov zaviazal na
úhradu týchto trov konania štátu rovným dielom. Vykonanie znaleckého dokazovania bolo totiž robené v
prospech a v záujme maloletej C. a to aj s poukazom na princíp materiálnej pravdy. V tomto prípade teda
odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa matka nemala podieľať na úhrade týchto trov. Avšak,
ako dôvodnú vzhliadol odvolací súd námietku matky, týkajúcu sa výšky jej príjmu a úhrady týchto trov v
splátkach. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. S poukazom na príjem matky, ako aj na
skutočnosť, že matka má maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, odvolací súd ustálil
splnenie tejto povinnosti matky v splátkach a to vo výške 100,- € mesačne tak, aby uvedená výška
splátky neohrozila výživu maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania štátu zmenil tak, že matke túto povinnosť uložil zaplatiť v 100,- €
mesačných splátkach, s tým, že neuhradením jednej splátky sa stane splatným celý dlh (§ 388 CSP).
Keďže uvedená zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týkala iba zmeny formy úhrady trov konania,
na uvedenú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nebolo potrebné s poukazom na ustanovenie § 385
CSP nariadiť pojednávanie.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).