Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/205/2014 z 16. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2020, sp. zn. 6S/205/2014, ECLI:SK:KSBA:2020:1014201584.10 Krajský súd Bratislava | 6S/205/2014 | ECLI:SK:KSBA:2020:1014201584.10 | 2020-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, SP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/777c70b8-cf5f-46fd-a3ee-514f4e54bf42 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1014201584.10 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/205/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201584
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201584.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej
a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobkyne: B.. H. E., R. T.
XXX/XX, E., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Klemovou, so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, IČO: 31
806 368, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov: 1. C.. G. R., R. M. XX, R., zastúpený
Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, 2. A. T.,
R. M. XX, E., 3. B.. Ľ. E., R. M. XXXX/XX, E., 4. B.. G. E., R. L. XXX/X, R., 5. Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 6. Lesy SR, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica,
7. B.. D. M., R. R. XX, R., 8. B.. Q. M., R. E. XX, R., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18.08.2014 zrušuje a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Rozhodnutím Mesta Stupava pod č. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012, ako vecne a miestne
príslušný stavebný úrad v zmysle §117 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SZ“), bola stavebníkom C.. G. R., R. M. XX, R., A. T., R. M. XX, E., D.. G. E., D.. a manželke B.. H. E.
(A.. G.) obaja bytom T. XXX/XX, E., všetci zastúpení A. T., M. XX, E., povolená stavba „MAJER KOLHUF
- adaptácia“ na pozemku parc. č. XXXX a parc.č. XXXX v k.ú. E..

2. Vo veci predmetného právoplatného rozhodnutia (právoplatné 01.08.2012) podal dňa 03.03.2014 B..
D. M., bytom R. XX, podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania, o ktorom rozhodol Okresný
úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky podľa § 65 ods. 2 v spojení s § 46 a § 47 zák.č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“) a príslušných ustanovení SZ tak, že svojím rozhodnutím č. OU-
BA-OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo dňa 19.05.2014 zrušil podnetom napadnuté právoplatné rozhodnutie
z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom.



3. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č.OU-BA-
OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo dňa 19.05.2014 podal odvolanie C.. G. R.Á., o ktorom rozhodol
žalovaný pod č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18.08.2014 tak, že podľa § 59 ods. 2
SP zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-
OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo dňa 19.05.2014.

II. Žaloba.

4. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.09.2014 sa žalobkyňa domáha
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18.08.2014 z dôvodu,
že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z toho dôvodu je
nezákonné, žiada rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného úradu č.OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo
dňa 19.05.2014, ktorý odôvodnil zrušenie stavebného povolenia tým, že stavebníci C.. G. R. a A. T.
nepreukázali právo podľa § 139 ods. 1 SZ, ktoré by ich oprávňovalo zriadiť na dotknutých pozemkoch
stavbu. Podľa názoru okresného úradu, Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011 nemožno považovať za
preukázanie iného práva k pozemkom v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 SZ, ktorým by stavebníci
C.. G. R. a A. T. preukázali oprávnenie zriadiť na pozemkoch parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, k.ú. E.,
predmetnú stavbu.

6. V ďalšom žalobkyňa poukázala, že stavebné povolenie bolo vydané pre stavebníkov C.. G. R., A. T.,
D.. G. E. a žalobkyňu, ktorá je nesprávne označená ako B.. H. E., namiesto B.. H. E., pričom okresný
úrad v svojom rozhodnutí konštatoval, že žiadosť o stavebné povolenie podal A. T. v zastúpení, avšak
nie je uvedené v zastúpení koho túto žiadosť podal. Okresný úrad v tejto súvislosti poukázal, že v
rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 21.03.2012 sa ako stavebníci uvádzajú C.. G. R., A. T., D.. G. E. a
v oznámení o začatí konania ako aj v stavebnom povolení, je už ako stavebníčka uvedená aj žalobkyňa
opäť nesprávne označená ako B.. H. E. a nie B.. H. E.. Okresný úrad v svojom rozhodnutí uviedol, že
„stavebný úrad pravdepodobne vychádzal z predloženého Splnomocnenia zo dňa 20.02.2012 a Zmluvy
o spolupráci zo dňa 11.11.2011“ a zdôraznil, že „v zmluve sa však neuvádza, že by sa na tejto spolupráci
dohodla aj žalobkyňa". Okresný úrad konštatoval, že žalobkyňa neprejavila vôľu stať sa stavebníčkou
predmetnej stavby.

7. Žalobkyňa poukázala na plnomocenstvo z 01.02.2012 (pozn. súdu nesprávne datované 20.02.2012)
priložené k žiadosti o stavebné povolenie, ktorým D.. G. E. a žalobkyňa splnomocnili na zastupovanie
C.. G. R. a A. T., ktorí mali konať spoločne. Okresný úrad predmetné plnomocenstvo vyhodnotil tak,
že na základe predloženého plnomocenstva A. T. nebol oprávnený sám podať akúkoľvek žiadosť na
stavebný úrad.

8. Žalobkyňa namieta rozhodnutie žalovaného, ktorý v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že Zmluvou o
spolupráci zo dňa 11.11.2011 z vôle zmluvných strán bolo zriadené iné právo k pozemku v zmysle §
58 ods. 2 a § 139 ods. 1 SZ za účelom výstavby stavby „Majer Kolhuf" na pozemkoch parc.č. XXXX a
parc.č. XXXX k.ú. E., v prospech všetkých zúčastnených, ktorí ho dovtedy nemali, teda v prospech A.
T. a C.. G. R., keďže iným spôsobom nebolo možné naplniť účel Zmluvy.

9. Žalobkyňa namieta názor žalovaného, ktorý v svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu splnomocnenia
zo dňa 20.02.2012 (pozn. súdu správne má byť 01.02.2012), ktoré výslovne odkazuje na Zmluvu o
spolupráci zo dňa 11.11.2011 je zrejmé, že A. T. podal dňa 11.01.2012 na stavebný úrad žiadosť o
vydanie stavebného povolenia v mene všetkých štyroch stavebníkov, t.j. aj v mene D.. G. E., žalobkyne
a C.. G. R.. Je zrejmé, že stavebný úrad konal s A. T. ako so spoločným splnomocnencom pre
doručovanie podľa § 17 ods. 4 SP, pričom takéto konanie nebolo spochybnené žiadnym z účastníkov
konania (najmä D.. G. E. a žalobkyňou).

10. Žalobkyňa explicitne namieta nepreukázanie iného práva k pozemkom C.. G. R. a A. T.,
keď cituje ust. § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 SZ a odkazuje na Zmluvu o spolupráci zo dňa
11.11.2011, ktorej účastníkom zo spoluvlastníkov pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, k.ú. E., bol
len D.. G. E.. Žalobkyňa nebola účastníčkou Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011 a to
ani v spojení s plnomocenstvom zo dňa 20.02.2012 (poz. súdu správne má byť 01.02.2012) podpísané



žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu Zmluvu o spolupráci nemožno podľa názoru žalobkyne, považovať
za právny titul „iné práva k pozemkom a stavbám“ v zmysle § 139 ods. 1 SZ. Preto možno súhlasiť s
názorom okresného úradu, že vo vzťahu k stavebníkom C.. G. R. a A. T. bolo stavebné povolenie vydané
bez preukázania vlastníckeho resp. iného práva k pozemkom, na ktorých má byť stavba zriadená.
V čl. II ods. 5. Zmluvy o spolupráci sa D.. G. E. zaviazal, dať do konca trvania tejto zmluvy vopred
písomný súhlas na užívanie pozemku spoločne s písomným súhlasom žalobkyne za účelom výstavby
a obnovy „Majera Kolhuf.“ Žalobkyňa je názoru, že v zmysle uvedeného samotná Zmluva o spolupráci
predpokladala osobitný právny úkon D.. G. E. a žalobkyne, ktorým by v prospech C.. G. R. a A. T. bolo
zriadené iné právo k pozemkom tak, ako to ukladá § 139 ods. 1 SZ. Preto žalobkyňa nesúhlasí s názorom
žalovaného, že Zmluva o spolupráci zakladala v prospech C.. G. R. a A. T.R. iné právo k pozemkom
na zriadenie stavby, aby bolo možné naplniť účel zmluvy. Žalobkyňa v plnomocenstve z 20.02.2012
(správne má byť z 01.02.2012) vyslovila súhlas so stavbou podľa stavebnej dokumentácie a Zmluvy o
spolupráci zo dňa 11.11.2011. Tento súhlas však nie je možné vykladať inak, ako, že žalobkyňa súhlasila
s uskutočnením stavby za podmienok, stanovených Zmluvou o spolupráci, teda po splnení podmienky
uvedenej v čl. II ods. 5. Zmluvy o spolupráci. K splneniu tejto podmienky však nedošlo, keďže D.. G. E.
a žalobkyňa neuzavreli s C.. G. R.Á. a A. T. žiadnu zmluvu, ktorá by zakladala iné právo k pozemkom
v zmysle § 139 ods. 1 SZ tak, ako to predpokladala aj Zmluva o spolupráci. Keďže stavebné povolenie
bolo vydané v prospech stavebníkov C.. G. R., A. T., D.. G. E.T. a žalobkyne bez preukázania
vlastníckeho alebo iného práva C.. G. R. a A. T. k pozemkom, na ktorých má byť stavba zriadená, bolo
vydané v rozpore so zákonom.

11. Žalobkyňa namieta neexistenciu žiadosti žalobkyne o stavebné povolenie s citáciou § 58 ods. 1 SZ a §
19 ods. 2 druhá veta SP, z ktorých vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba môže mať postavenie
stavebníka v stavebnom konaní len v tom prípade, že táto osoba podala žiadosť o stavebné povolenie,
prípadne, že žiadosť o stavebné povolenie v mene tejto osoby podal jej splnomocnený zástupca. V
tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na žiadosť o stavebné povolenie, ktorá bola stavebnému úradu
doručená dňa 11.01.2012 a z ktorej podľa názoru žalobkyne je zrejmé, že túto podal A. T., ktorý
síce uvádza, že žiadosť podáva v zastúpení, avšak neuvádza osoby, v zastúpení ktorých predmetnú
žiadosť podáva. Aby žalobkyňa mohla byť považovaná za stavebníčku, t.j. osobu v mene ktorej
predmetnú žiadosť splnomocnený zástupca A. T. podal, musela by byť v žiadosti o stavebné povolenie
uvedená ako stavebníčka (nie je možné, aby určitý úkon A. T. v mene žalobkyne bol bez toho, aby
priamo z tohto úkonu bolo zrejmé, že A. T. úkon vykonal v mene žalobkyne). Žiadosť o stavebné
povolenie, doručená stavebnému úradu dňa 11.01.2012, ktorou bolo začaté predmetné stavebné
konanie, žalobkyňa nepodala a túto žiadosť v mene žalobkyne nepodal ani žiaden jej splnomocnený
zástupca. Preto sa žalobkyňa nestala stavebníčkou v stavebnom konaní podaním žiadosti o stavebné
povolenie.

12. Žalobkyňa poukázala na plnomocenstvo z 20.02.2012, ktoré bolo udelené na účely stavebného
povolenia a komunikácie s úradmi. Z predmetného plnomocenstva nie je možné určiť, či žalobkyňa C.. G.
R. a A. T.R. splnomocnila vo veci stavebného povolenia ako stavebníčku (t.j. aby v jej mene bola podaná
žiadosť o stavebné povolenie a aby uplatňovali jej práva ako stavebníčky v stavebnom konaní), alebo
ako účastníčku stavebného konania (t.j. aby žiadosť o stavebné povolenie nebola podaná v jej mene, ale
aby v stavebnom konaní boli uplatňované jej práva ako účastníčky konania); žalobkyňa zdôraznila, že
ako spoluvlastníčka pozemkov, na ktorých mala byť zriadená stavba, mala mať postavenie účastníčky
stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) SZ.
Keďže plnomocenstvo z 20.02.2012 výslovne neurčuje, že splnomocnenci mali v mene žalobkyne
podať žiadosť o stavebné povolenie, alebo, že majú žalobkyňu zastupovať v stavebnom konaní ako
stavebníčku, a keďže z podanej žiadosti o stavebné povolenie nevyplýva, že žiadosť bola podaná aj
v mene žalobkyne, stavebný úrad nemohol z predloženého plnomocenstva (ktoré bolo podpísané až
po podaní žiadosti o stavebné povolenie) vyvodzovať, že žiadosť o stavebné povolenie bola podaná
aj v mene žalobkyne. Vzhľadom na uvedené, záver žalovaného, že stavebný úrad správne považoval
za stavebníčku v stavebnom konaní aj žalobkyňu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rovnako je absurdné vyvodzovať postavenie žalobkyne ako stavebníčky v stavebnom konaní z toho,
ako uviedol žalovaný, že žalobkyňa (údajne) mala vedomosť o stavebnom konaní, resp. že nepodala v
stavebnom konaní žiadne námietky. Žalobkyňa opäť zdôraznila, že nepodala sama ani prostredníctvom
splnomocneného zástupcu žiadosť o stavebné povolenie a teda sa nestala stavebníčkou v predmetnom
stavebnom konaní.



13. Žalobkyňa ďalej namieta nedostatok oprávnenia A. T. konať v mene žalobkyne samostatne, nakoľko
plnomocenstvo z 20.02.2012 udelili D.. G. E. a žalobkyňa C.. G. R. a A. T.Ű.. Podľa § 31 ods. 3 druhá veta
Občianskeho zákonníka, ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak,
musia konať všetci spoločne. A keďže v predmetnom plnomocenstve nie je uvedené inak, okresný úrad
v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia správne uviedol, že C.. G. R. a A. T. mali konať spoločne a A. T.
nebol oprávnený sám podať akýkoľvek návrh na stavebný úrad, vrátane žiadosti o stavebné povolenie.
Ak podľa udeleného plnomocenstva mohli žalobkyňu zastupovať len obaja splnomocnenci spoločne,
z konania jedného splnomocnenca (A. T.), žalobkyni nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Aj z
tohto dôvodu nebolo možné žalobkyňu považovať za stavebníčku v predmetnom stavebnom konaní.
V tejto súvislosti žalobkyňa namieta odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v zmysle
ktorého, v prípade zastupovania účastníkov vychádzal z § 17 ods. 1 a 4 SP a preto stavebný úrad konal
s A. T., ako so zástupcom, pričom toto konanie nebolo v priebehu stavebného konania spochybnené
žiadnym z účastníkov, najmä D.. G. E. a žalobkyňou. Podľa názoru žalobkyne, uvedené ustanovenie
predpokladá, že niekoľko účastníkov urobí spoločné podanie, a až následne bude ustanovený ich
spoločný splnomocnenec pre doručovanie, a to buď na základe voľby účastníkov, alebo rozhodnutím
správneho orgánu. V predmetnom stavebnom konaní, však nebolo vykonané žiadne spoločné podanie
C.. G. R., A. T., D.. G. E. a žalobkyne (takéto spoločné podanie by mohlo byť len podanie, ktoré by
podpísala priamo žalobkyňa, alebo ktoré by v mene žalobkyne, v súlade s udeleným plnomocenstvom
zo dňa 20.02.2012, podpísali obaja splnomocnenci C.. G. R. a A. T.). Až na základe takéhoto spoločného
podania by bolo možné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 4 SP a ustanoviť A. T. za spoločného
splnomocnenca pre doručovanie. Preto A. T. nemohol byť na základe plnomocenstva zo dňa 20.02.2012
oprávnený samostatne konať v mene žalobkyne.

14. Žalobkyňa namieta právny názor žalovaného, ktorý v svojom rozhodnutí uviedol, že správny orgán
zrušil rozhodnutie (ktorým bolo zrušené stavebné povolenie podľa § 65 SP) taktiež s prihliadnutím na
dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Podľa názoru žalobkyne, vydanie stavebného
povolenia v prospech stavebníkov, bez preukázania iného práva k pozemku na ktorom má byť stavba
zriadená, predstavuje natoľko závažný dôvod nezákonnosti stavebného povolenia, ktorý prevláda
nad (údajne) dobromyseľne nadobudnutými právami účastníkov konania (stavebníkov). Nadobudnuté
práva zo stavebného povolenia stavebníkmi C.. G. R. a A. T. nemožno považovať za nadobudnuté
dobromyseľne, nakoľko títo vedeli a museli vedieť, že podľa čl. II ods. 5 Zmluvy o spolupráci zo dňa
11.11.2011, im zo strany D.. G. E. a žalobkyne, mal byť udelený písomný súhlas na užívanie pozemkov
za účelom výstavby a obnovy Majera Kolhuf, k čomu nedošlo.

III. Vyjadrenie žalovaného.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.10.2014, doručeným súdu dňa 31.10.2014 s tým,
že žalovaný rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo dňa 19.05.2014, v
odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 SP zrušil, najmä s prihliadnutím na dobromyseľne nadobudnuté
práva účastníkov konania podľa § 65 ods. 2 SP. Dôvody sú podrobne uvedené v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia č. 18959/2014/B622-SV/48937 zo dňa 18.08.2014. Vzhľadom k tomu, že
námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného, navrhol,
aby súd žalobu zamietol.
16. K námietke nepreukázania iného práva k pozemkom podľa § 58 a § 139 ods. 1 SZ stavebníkmi
C.. G. R. a A. T. a k námietke ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, žalovaný poukázal na
Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011, uzatvorenú podľa § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kde v preambule zmluvy je uvedené, že zmluvné strany (D.. G. E., A. T., C.. G. R.) sa
dohodli na vzájomnej úprave práv a povinností pri spolupráci na výstavbe a obnove historického majera
„Majer Kolhuf“, ktorý je zapísaný na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere 3010 m2 a parc. č. XXXX o
výmere 76 m2, vedených na liste vlastníctva č. XXX k.ú. E., Správa katastra Malacky, obec Stupava,
okres Malacky, za podmienok a spôsobom upraveným v tejto zmluve a zaväzujú sa plniť povinnosti
stanovené touto zmluvou. V čl. I v bode 1. a 2. Zmluvy o spolupráci (Predmet zmluvy) je uvedené, že
zmluvné strany sa dohodli, že sa budú podieľať na výstavbe a obnove Majera Kolhuf a že každá zo
zmluvných strán sa bude podieľať na výstavbe a obnove Majera Kolhuf v rámci svojho percentuálneho



podielu. V čl. IV v bode 1. a 2. Zmluvy o spolupráci (Trvanie a zánik zmluvy) je uvedené, že táto zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami (t.j. dňom 11.11.2011), uzatvára sa
na dobu 50 rokov a zmluvné strany sa môžu písomne dohodnúť, že zmluva zaniká ku dňu uvedenému
v príslušnej dohode. Žalovaný má za to, že z uvedených článkov zmluvy jednoznačne vyplýva, že vôľou
všetkých zmluvných strán bola spolupráca pri výstavbe a obnove historického Majera Kolhuf, ktorý bol
špecifikovaný označením katastrálneho územia a parciel, na ktorých sa nachádza. Rovnako je zrejmé,
že predmetom záväzku zmluvných strán bolo poskytnutie nehnuteľností (pozemkov a zvyškov pôvodnej
stavby Majera Kolhuf) žalobkyňou a jej manželom D.. G. E., D.., a poskytnutie finančných prostriedkov
a práce A. T. K. C.. G. R., za účelom vybudovania konkrétnej stavby, ktorá sa po dokončení stane
podielovým spoluvlastníctvom zmluvných strán. Zmluva o spolupráci súčasne obsahovala dohodu o
budúcej zmluve o vzájomnom vysporiadaní vložených finančných prostriedkov, ktorých výška sa určí
na základe celkovej hodnoty prostriedkov vložených každou zo zmluvných strán v pomere k celkovej
hodnote vynaložených finančných prostriedkov na výstavbu obnovy Majera Kolhuf, zistenej po ukončení
výstavby na základe skutočného stavu. Žalovaný má zo to, že z uvedeného vyplýva, že z vôle všetkých
zmluvných strán, bolo zriadené iné právo k pozemku za účelom výstavby Majera Kolhuf na pozemkoch
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v k.ú. E., v prospech všetkých zúčastnených (i ktorí ho dovtedy nemali), t.j.
v prospech A. T. a C.. G. R., nakoľko iným spôsobom nebolo možné naplniť účel Zmluvy o spolupráci a
tak sa zmluva i skutočne plnila. Išlo o majetkové (odplatné) vysporiadanie všetkých vložených finančných
prostriedkov (žalobkyňa a D.. G. E., D.. - pozemky a A. T. a C.. G. R. - finančné prostriedky a práca),
uvedené malo charakter odplatnej zmluvy o budúcej zmluve. Na základe uvedeného by žalobkyňa a
jej manžel D.. G. E., D.. získali podiel na stavbe a A. T. a C.. G. R. podiely na pozemkoch. Pre účely
stavebného konania práve Zmluva o spolupráci založila právne účinky aj podľa § 58 ods. 2 SZ. Za
účelom preukázania iného práva k pozemku, stavebný úrad prerušil stavebné konanie rozhodnutím č.j.
SU-258/2012/Sm zo dňa 21.03.2012 podľa § 29 ods. 1 SP a vyzval stavebníkov C.. G. R., A. T. K.
D.. G. E., D.., v zastúpení A. T., na doloženie iného práva k pozemku. Predložené doklady stavebný
úrad akceptoval a vydal rozhodnutie č.j. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2013, ktorým predmetnú stavbu
povolil. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2012.
17. Žalovaný poukázal na zmluvnú slobodu s tým, že odchýlky od základných zmluvných typov deklaruje
stavebný zákon práve slovným spojením „podľa povahy prípadu“. Rovnako zákonný odkaz na „zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve“ nemožno formalisticky vnímať s tým, že sa tým myslí doslovne iba táto
zmluva, ale že sa tým myslia všetky druhovo podobné synalagmatické právne vzťahy, pri ktorých sú
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzájomnej korelácii, t.j. právu jednej zmluvnej strany
zodpovedá vždy povinnosť druhej zmluvnej strany ako účastníka právneho vzťahu. Teda splnením
povinnosti žalobkyne a jej manžela D.. G. E., D.., poskytnúť pozemky, vznikne právo na spoluvlastnícky
podiel na stavbe a C.. G. R. a A. T. splnením povinnosti poskytnúť finančné prostriedky a prácu na stavbu,
vznikne právo na podiely na pozemkoch pod stavbou a priľahlých pozemkoch, všetko za podmienok
stanovených v Zmluve o spolupráci. Preto stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď Zmluvu
o spolupráci správne vyhodnotil, ako podklad zakladajúci „iné právo k pozemku“.
18. Žalovaný sa vyjadril i k splnomocneniu zo dňa 20.02.2012 (na odtlačku úradnej pečiatky matriky
mesta Stupava, ktorá osvedčila pravosť podpisov splnomocniteľov, je uvedený dátum 01.02.2012,
zrejme ide o chybu v písaní - v datovaní splnomocnenia), ktorým žalobkyňa a D.. G. E., D.., splnomocnili
ostatných stavebníkov C.. G. R. a A. T. na zastupovanie pre účely stavebného povolenia a
komunikáciu s úradmi, ktorým zároveň súhlasili so stavbou podľa projektovej dokumentácie a Zmluvy
o spolupráci. Splnomocnenie bolo udelené na dobu neurčitú. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že
A. T. zastupoval pri podaní žiadosti o stavebné povolenie ostatných troch stavebníkov t.j. žalobkyňu,
D.. G. E., D.. a C.. G. R.. Z predložených dokladov bolo zrejmé, kto má postavenie účastníkov
stavebného konania a stavebný úrad s týmito osobami aj konal. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval,
že stavebnému konaniu predchádzalo samostatné územné konanie, preto mal stavebný úrad dostatočne
objasnený okruh účastníkov stavebného konania, ktorý sa v porovnaní s územným konaním nezmenil.
Žalovaný tiež uviedol, že žiadny z účastníkov stavebného konania nevyužil zákonnú možnosť uplatniť
riadny opravný prostriedok, preto právoplatnosťou stavebného povolenia dňa 01.08.2012 nadobudli
stavebníci dobromyseľne právo uskutočňovať predmetnú stavbu, pričom začatie stavebných prác
oznámil stavebnému úradu splnomocnený zástupca ostatných stavebníkov A. T.R. dňa 22.04.2013. Až
dňa 03.03.2014 (cca po 20 mesiacoch od právoplatnosti stavebného povolenia), podal B.. D. M. - zať
žalobkyne a D.. G. E., D.., podnet na preskúmanie zákonnosti právoplatného stavebného povolenia (ako
aj právoplatného územného rozhodnutia), v mimo odvolacom konaní, t.j. v čase, kedy stavebníci mali
dobromyseľne nadobudnuté právo uskutočňovať predmetnú stavbu. Vzhľadom na uvedené, je námietka



žalobkyne týkajúca sa nepreukázania iného práva k pozemkom C.. G. R. a A. T. irelevantná, rovnako
námietka týkajúca sa ochrany práv, ktoré podľa názoru žalobkyne neboli nadobudnuté dobromyseľne.
19. K námietke neexistencie žiadosti žalobkyne o stavebné povolenie žalovaný uviedol, že vôľa
žalobkyne stať sa stavebníčkou predmetnej stavby vyplýva zo splnomocnenia zo dňa 01.02.2012
(pisárskou chybou omylom datovaného dňa 20.02.2012). Žalobkyňa v splnomocnení ako bezpodielová
spoluvlastníčka pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v k.ú. E., súhlasila so stavbou podľa projektovej
dokumentácie a Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011. Podľa názoru žalovaného, súhlas žalobkyne
vyjadroval vôľu odkazom na konkrétne pozemky v k.ú. E., konkrétnu stavbu a projektovú dokumentáciu
v takom rozsahu, že nemohlo dôjsť k zámene predmetu plnenia Zmluvy o spolupráci. Udelením súhlasu
žalobkyňa vyjadrila i súhlas so znením a obsahom Zmluvy o spolupráci, v ktorej bolo dohodnuté,
že budúca stavba sa stane spoluvlastníctvom všetkých zúčastnených zmluvných strán, pričom podiel
žalobkyne implicitne vyplýval z právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
20. K námietke nedostatku oprávnenia A. T. konať v mene žalobkyne samostatne, žalovaný uviedol,
že zo splnomocnenia zo dňa 20.02.2012 je nepochybné, kto a komu udelil plnomocenstvo, čoho sa
týkalo a za akým účelom bolo udelené. Plnomocenstvo bolo udelené pre účely správnych konaní
(územného aj stavebného konania) a bolo udelené v súlade s § 17 SP, ktorý podmienky podľa § 31
ods. 3 Občianskeho zákonníka nekopíruje. SP vyžaduje, aby v prípade podania viacerými účastníkmi
konania sa konalo prostredníctvom jedného z nich, resp. aby bol ustanovený jeden z účastníkov
konania ako zvolený zástupca pre konanie (§ 17 ods. 1 a 4 SP). Stavebný úrad konal s A. T. ako
so zástupcom viacerých účastníkov konania, pričom takéto konanie nebolo spochybnené žiadnym z
účastníkov konania (najmä žalobkyňou ani D.. G. E., D..) a tento zákonný postup aplikoval stavebný
úrad aj pri doručovaní písomností účastníkom stavebného konania do vlastných rúk. K námietke, že zo
splnomocnenia nie je zrejmé, či splnomocnenci toto plnomocenstvo prijali, žalovaný uviedol, že takýto
osobitný úkon sa nevyžaduje ani pri posudzovaní plnej moci podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, nakoľko dohodu o plnomocenstve nemožno považovať za dvojstranný právny úkon, aj keď
v sebe zahŕňa aj predbežný alebo následný súhlas splnomocnenca s prevzatím zastúpenia. Súhlas
splnomocnenca je len nevyhnutným predpokladom na udelenie plnomocenstva. Bez takejto dohody nie
je splnomocnenec povinný plnomocenstvo prijať alebo podľa neho konať. Z úkonov najmä A. T. bolo
zrejmé, že plnomocenstvo prijal. Žalovaný analyzoval predmetné plnomocenstvo i pre prípad, ak by
bola argumentácia žalobkyne týkajúca sa posúdenia plnomocenstva podľa § 31 ods. 3 Občianskeho
zákonníka správna s tým, že v tom prípade výsledkom prípadného porušenia by mohol byť „iba“ exces
splnomocnenca podľa § 33 Občianskeho zákonníka. V takom prípade, ak aj splnomocnenec prekročil
svoje oprávnenie, avšak splnomocniteľ bez zbytočného odkladu neoznámi svoj nesúhlas osobe, s ktorou
ako splnomocnenec konal, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že prekročenie oprávnenia schválil.
V preskúmavanej veci žalobkyňa mala vedomosť, že na predmetných pozemkoch sa má realizovať
stavba Majer Kolhuf a že takáto činnosť podlieha konaniu podľa stavebného zákona, čo je potvrdené
plnomocenstvom zo dňa 01.02.2012. Preto námietka žalobkyne o nedostatku oprávnenia A. T. konať
v jej mene, je irelevantná.

IV. Replika žalobkyne.

21. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v replike zo dňa 15.12.2016, doručenej súdu dňa
20.12.2016 s tým, že na rozsahu a dôvodoch žaloby v celom rozsahu trvá.

22. K námietke nepreukázania iného práva C.. G. R. a A. T. k pozemkom žalobkyňa na margo vyjadrenia
žalovaného zdôraznila, že Zmluva o spolupráci, uzatvorená medzi manželom žalobkyne D.. G. E., D..,
C.. G. R. a A. T., nenadobudla platnosť a účinnosť dňom 11.11.2011, ako tvrdí žalovaný, ale v zmysle čl.
IV ods. 1, dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Predmetná zmluva mala tri strany (zrejmé zo záhlavia
zmluvy), účinnosť mohla nadobudnúť iba dňom jej podpisu všetkými zmluvnými stranami. Zmluva o
spolupráci bola podpísaná D.. G. E., D.. a A. T. dňa 11.11.2011 a C.. G. R. dňa
16.11.2011, preto nadobudla platnosť a účinnosť dňa 16.11.2011.
Historický Majer Kolhuf nebol v Zmluve o spolupráci špecifikovaný označením katastrálneho územia
a parciel, na ktorých sa nachádza, ale bol špecifikovaný označením katastrálneho územia a parciel,
na ktorých "je zapísaný". Na uvedených pozemkoch sa nachádzajú iba zvyšky stavby, ktoré však
predmetom Zmluvy o spolupráci neboli a tieto zvyšky ani neboli na LV zapísané, preto predmetom
Zmluvy o spolupráci nemohlo byť poskytnutie pozemkov a zvyškov pôvodnej stavby Majera Kolhuf,
keďže vlastnícke právo D.. G. E., D.. svedčilo a mohol preukázať iba vo vzťahu k pozemkom.



23. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, v zmysle ktorého v Zmluve o spolupráci je zrejmé
„majetkovo určiteľné (odplatné) vysporiadanie všetkých vložených finančných prostriedkov (žalobkyňa
a D.. G. E., D.. - pozemky; A. T. a C.. G. R. - finančné prostriedky a práca) malo charakter odplatnej
zmluvy o budúcej zmluve", na základe ktorej by žalobkyňa s manželom získali podiel na stavbe a A. T.
a C.. G. R. podiely na pozemkoch.
Podľa názoru žalobkyne, v zmysle čl. II ods. 2 Zmluvy o spolupráci sa manžel žalobkyne zaviazal vložiť
do Majera Kolhuf pozemok a nie, že vkladá do Majera Kolhuf pozemok podpísaním Zmluvy o spolupráci.
V konečnom dôsledku bol tiež povinný podľa čl. II ods. 2 Zmluvy o spolupráci, vložiť do Majera Kolhuf
aj finančné prostriedky a týmito sa podieľať na jeho výstavbe. Keďže nešlo o rekonštrukciu existujúcej
stavby, ale o zhotovenie novej veci, spoluvlastnícke právo k stavbe Majera Kolhuf mal manžel získať
originárnym spôsobom - výstavbou a nie na základe nejakej odplatnej zmluvy, a ani tak, že "splnením
povinnosti žalobkyne a jej manžela D.. G. E., D.. - poskytnúť pozemky, vznikne právo na spoluvlastnícky
podiel na stavbe."
C.. G. R. a A. T. nevznikli na základe Zmluvy o spolupráci žiadne práva k pozemkom, tieto im mohli
vzniknúť až na základe písomného súhlasu žalobkyne a jej manžela, udeleného podľa čl. II ods. 5
Zmluvy o spolupráci. Takýto písomný súhlas stavebnému úradu predložený nebol a nevyplýva ani zo
splnomocnenia, podpísaného žalobkyňou a jej manželom dňa 01.02.2012.
Z uvedeného dôvodu nie je možné žiadnym výkladom Zmluvy o spolupráci dospieť k záveru, že Zmluva
o spolupráci založila právne účinky podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona a že C.. G. R. a A. T. preukázali
iné právo k pozemkom parc. č. XXXX parc. č. XXXX v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 SZ.

24. K námietke neexistencii žiadosti žalobkyne o stavebné povolenie, na margo vyjadrenia žalovaného
žalobkyňa uviedla, že splnomocnenie podpísané dňa 01.02.2012, ani v spojení s obsahom Zmluvy o
spolupráci a LV č. XXX pre kat.úz. E., nebolo spôsobilé jednoznačného výkladu, že žalobkyňa chce alebo
mieni byť účastníkom konania na stavebnom úrade v postavení stavebníka. Splnomocnenie nebolo
podpísané v čase podania žiadosti o stavebné povolenie A. T. dňa 11.01.2012. Žalobkyňa spolu s
manželom splnomocnenie podpísali dňa 01.02.2012, pričom zo splnomocnenia nevyplýva, že žalobkyňa
súhlasí so stavbou ako bezpodielová spoluvlastníčka pozemkov parc.č. XXXX a parc.č. XXXX v kat.úz.
E., nevyplýva z neho ani to, že by ho podpisovala ako manželka D.. G. E., D.. a ani to, či v čase
podpísania splnomocnenia boli manželia, resp. bezpodieloví spoluvlastníci.
Zo splnomocnenia nevyplýva, že žalobkyňa „ako bezpodielová spoluvlastníčka pozemkov parc.č. XXXX
a parc.č. XXXX v kat.úz. E. súhlasila so stavbou podľa projektovej dokumentácie stavby a Zmluvy
uzatvorenej dňa 11.11.2011.“ Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by existovala nejaká zmluva
uzatvorená dňa 11.11.2011. Práva a povinnosti D.. G. E., D.., C.. G. R. a A. T. ohľadom stavby Majera
Kolhuf upravuje Zmluva uzavretá dňa 16.11.2011. Žalobkyňa splnomocnenie udelila s tým, že na jeho
základe mali splnomocnenci v mene žalobkyne konať titulom jej vlastníckeho práva k pozemkom a nie
titulom postavenia účastníka konania ako stavebníka; napr. mohli v mojom mene predložiť stavebnému
úradu písomný súhlas s užívaním pozemkov v zmysle čl. II ods. 5 Zmluvy o spolupráci. Žalobkyňa
nemala vôľu byť stavebníkom a splnomocnitelia žalobkyňu ani neuviedli ako žiadateľa v postavení
stavebníka o vydanie stavebného povolenia. Splnomocnitelia zneužili splnomocnenie na prevzatie
stavebného povolenia v mene žalobkyne. Po právoplatnom skončení stavebného konania, oznámil
A. T. dňa 22.04.2013 začatie realizácie stavby stavebnému úradu v mene zmluvných strán Zmluvy o
spolupráci a nie aj v mene žalobkyne. V dôsledku uvedeného, práva C.. G. R. a A. T. nadobudnuté z
rozhodnutia stavebného úradu nemôžu požívať ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený
vzťah k administratívnemu orgánu, nakoľko svojím konaním vyvolali na strane stavebného úradu
skutkový omyl, nekonali dobromyseľne a zo stavebného povolenia nemohli dobromyseľne nadobudnúť
akékoľvek práva.

25. S vyjadrením žalovaného, že A. T. mal oprávnenie konať v mene žalobkyne samostatne, žalobkyňa
nesúhlasí. Žalobkyňa poukázala na splnomocnenie, ktoré bolo udelené A. T. a C.. G. R.. Z ustanovenia
§ 17 ods. 1 SP vyplýva, že účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať
zastupovať jednou osobou - advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. V zmysle uvedeného
podľa názoru žalobkyne, zo žiadneho jej úkonu, resp. úkonu jej manžela nevyplýva, ktorú z uvedených
osôb si zvolili za jedného zástupcu a ani to, že by existovala nejaká (jedna) osoba, ktorá sa mohla
preukázať splnomocnením na preberanie zásielok, ktorej sa mali rozhodnutia stavebného konania
doručovať podľa § 24 SP. Rovnako zo žiadneho úkonu stavebného úradu nevyplýva, že by svojím
rozhodnutím podľa § 17 ods. 4 SP určil niektorú z uvedených osôb na doručovanie. Preto stavebný
úrad Mesta Stupava nemal žiadne zákonné oprávnenie doručovať rozhodnutia v stavebnom konaní iba



A. T.. Keďže písomnosti a rozhodnutia stavebného úradu neboli doručované žalobkyni, je zrejmé, že o
prebiehajúcom stavebnom konaní nemohla mať žiadnu vedomosť, nemohla podať žiadne námietky ani
pripomienky a nemohla ani podať odvolanie proti stavebnému povoleniu. V tejto súvislosti žalobkyňa
zdôraznila, že splnomocnenie spolu s manželom D.. G. E., D.. zrušili dňa 17.06.2013 po
tom, ako dňa 16.06.2013 zistili skutočný stav veci. Zrušenie splnomocnenia doručili stavebnému úradu
dňa 17.06.2016, A. T. dňa 18.06.2013 a C.. G. R.L. dňa 20.06.2013 a následne začali realizovať úkony
nesúhlasu s konaním splnomocnencov.
Nadobudnuté práva A. T. a C.. G. R.ňáka v predmetnom stavebnom konaní nemohli byť dobromyselné a
nie je možné poskytnúť im akúkoľvek právnu ochranu, keď na základe vydaného stavebného povolenia
a následného falšovania podpisov žalobkyne a jej manžela (právny úkon o písomnom súhlase zo
dňa 25.02.2013, ktorý bol prílohou žiadosti o poskytnutie dotácie podľa VZN BSK č. 6/2012 zo dňa
25.02.2013), o čom sa vedie trestné konanie na OR PZ v Bratislave II, pod ČVS: ORP-19/3-VYS-
B2-2014PF.

V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka D.. G. E., D.., ktorý v priebehu konania dňa 07.06.2019 zomrel a jeho
hmotnoprávnymi nástupcami sa stali B.. H. E. (žalobkyňa), B.. Ľ. E. (pribratý ďalší účastník), B.. G. E.
(pribratý ďalší účastník), B.. Q. M. (pribratý ďalší účastník).

26. Ďalší účastník D.. G. E., D.. sa k žalobe vyjadril podaniami doručenými súdu dňa 06.07.2015
a dňa 08.12.2016 s tým, že sa plne stotožňuje so žalobou a rozhodnutie žalovaného považuje za
nepochopiteľné a nezákonné, žiadal, aby sa súd pred rozhodnutím vo veci, oboznámil s konaním
vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/205/2014, nakoľko úzko súvisí s preskúmavanou
vecou.

27. Celý chronologický vývoj situácie D.. G. E., D.. opísal v podaní zo dňa 06.07.2015 (č.l. 63-67 súdneho
spisu).

28. K vyjadreniu žalovaného sa D.. G. E., D.. vyjadril v podaní zo dňa 08.12.2016 s tým, že na
všetky dokumenty Zmluva o spolupráci zo dňa 16.11.2011, Splnomocnenie zo dňa 01.02.2012, Zmluva
o spolupráci dodatok č. 1 (bez uvedenia dátumu), Zmluva o spolupráci dodatok č. 2 (bez uvedenia
dátumu), Žiadosť o stavebné povolenie 11.01.2012, Návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby zo dňa 20.03.2012, Oznámenie o začatí stavby zo dňa 22.04.2013, Súhlas zo dňa 25.02.2013
(predložené sfalšované podpisy žalobkyne a D.. G.H. E., D.. pre získanie dotácie z verejných zdrojov
od Úradu BSK na obnovu studne Majera Kolhuf Stupava), neboli formulované a vypracované D.. G. E.,
D.. a žalobkyňou, a preto nejasnosti v nich sa majú vykladať všeobecnou metódou výkladu právnych
úkonov, t.j. v prospech žalobkyne a D.. G.H. E., D.. (§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka), v súlade
s nálezom ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19.06.2008, v ktorom Ústavný súd potvrdil, že sa má nejasný
pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila a má sa aplikovať ako všeobecná metóda
výkladu právnych úkonov (výklad contra proferentem).

29. Ďalší účastník poukázal na Zmluvu o spolupráci zo dňa 16.11.2011, ktorá nadobudla platnosť a
účinnosť podľa článku IV. bod 1 tejto zmluvy dňom jej podpisu, pričom v splnomocnení zo dňa 01.02.2012
žalobkyňa a jej manžel D.. G. E., D.. vyjadrili len súhlas so stavbou podľa zmluvy zo dňa 11.11.2011 a
nevyjadrili súhlas so zmluvou zo dňa 11.11.2011.
V súvislosti so Zmluvou o spolupráci zo dňa 16.11.2011 ďalší účastník poukázal na jej Preambulu, v
ktorej je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli na vzájomnej úprave práv a povinností pri spolupráci na
výstavbe a obnove historického majera „Majer Kolhuf“, ktorý je zapísaný na LV č. XXX katastrálne územie
E.. Z výpisu uvedeného LV však vyplýva, že na LV č. XXX kat. úz. E. nie je zapísaná žiadna stavba, teda
ani neexistujúci historický majer „Majer Kolhuf“. Súčasnými vlastníkmi parc.č. XXXX a parc.č. XXXX sú
IU.. Q. M. a B.. D. M. - dcéra a zať žalobkyne a jej manžela D.. G. E., D..
A. T. predložil Stavebnému úradu Mesta Stupava projekt novostavby „MAJER KOLHUF, STUPAVA“,
ktorý bol stavebným úradom overený dňa 23.07.2012 a stal sa podkladom pre uskutočnenie stavby
podľa stavebného povolenia. Stavebný úrad Mesta Stupava vydal v územnom aj v stavebnom konaní
povolenie na projekt „MAJER KOLHUF - adaptácia“ v rozpore s predloženým projektom. Predmetom
zmluvy o spolupráci bola výstavba a obnova Majera Kolhuf, pričom stavebný úrad nezákonne vydal
rozhodnutie o umiestnení stavby, ako aj stavebné povolenie na projekt „MAJER KOLHUF - adaptácia“,
čo je v rozpore so Zmluvou o spolupráci zo dňa 16.11.2011 a tiež v rozpore s obsahom splnomocnenia
zo dňa 01.02.2012, v ktorom bol udelený súhlas na zastupovanie vo veci stavby „Majer Kolhuf, Stupava“.



V tejto súvislosti ďalší účastník sa zaoberal výkladom pojmu adaptácia, ktorý v stavebníctve znamená
„prispôsobenie objektu novému účelu, spravidla z dôvodu nových prevádzkových požiadaviek a
spravidla pri zachovaní pamiatkovej podstaty objektu, no s použitím nových účelových zariadení“, t.zn.
prispôsobenie, úprava niečoho existujúceho na niečo iné - nové, lepšie. Nakoľko Majer Kolhuf neexistuje
a nie je zapísaný na LV č. XXX kat. úz. E., nemožno ho adaptovať. Preto vydané rozhodnutie o
umiestnení stavby a stavebné povolenie, sú v rozpore so zákonom.

30. Ďalší účastník poukázal, že C.. G. R. a A. T. nedisponujú súhlasom na užívanie pozemku od D.. G. E.,
D.. a žalobkyne, v zmysle článku II. bod 5 Zmluvy o spolupráci zo dňa 16.11.2011. Preto stavebný úrad
nezákonne vydal stavebné povolenie bez preukázania právneho vzťahu C.. G. R. a A. T. k pozemkom,
na ktorých sa stavba mala realizovať. Splnomocnenie zo dňa 01.02.2012 neobsahuje súhlas s užívaním
pozemku.
Žalobkyňa nepodpísala Zmluvu o spolupráci zo dňa 16.11.2011 a k ničomu ju táto zmluva nezaväzuje.
V územnom konaní stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby s názvom „MAJER KOLHUF -
adaptácia“ so stručným popisom Adaptácia pôvodného majera, napriek tomu, že bol predložený projekt
novostavby „MAJER KOLHUF, STUPAVA“, v ktorom o adaptácií nie je zmienka ani v technickej správe.
V stavebnom konaní stavebný úrad rozhodol o stavebnom povolení stavby s názvom „MAJER KOLHUF
- adaptácia“, napriek tomu, že stavebníci žiadali o stavebné povolenie na stavbu „MAJER KOLHUF,
STUPAVA“ s predloženým projektom novostavby, v ktorom o adaptácií nie je zmienka ani v technickej
správe.

VI. Vyjadrenie ďalšieho účastníka C.. G. R..

31. Ďalší účastník C.. G. R. sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.08.2019 s tým, že sa
plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím žalovaného a považuje ho za vecne správne. Zároveň
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/69/2016 zo dňa 22.11.2018,
ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/205/2014 zo dňa 09.02.2016, v
ktorom sa súd vysporiadal s námietkami žalobkyne, ktoré sú predmetom aj tohto súdneho konania.
Predmetným rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 18948/2014/B621-SV/47591/Tu zo dňa 04.08.2014 vo veci rozhodnutia o
umiestnení stavby „MAJER KOLHUF - adaptácia“ na pozemkoch parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v kat.
úz. E.. Vzhľadom na uvedené, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

VII. Vyjadrenie ďalších účastníkov B.. D. M. a B.. Q. M..

32. B.. D. M. a B.. Q. M., ako vlastníci pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v kat. úz. E., upozornili na
nezmyselnosť všetkých doterajších rozhodnutí (rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie,
rozhodnutia v konaní o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením) Stavebného úradu Mesta
Stupava o adaptácii na stavbu „Majer Kolhuf, Stupava“, nakoľko nie je možné adaptovať neexistujúce
objekty.
Adaptácia si vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (podľa § 57 Stavebného zákona) alebo stavebné
povolenie (podľa § 58 Stavebného zákona). Je logické, že existujúci objekt, ktorý sa adaptuje (adaptácia
v stavebníctve je úprava objektu vzhľadom na jeho určenie bez zmeny jeho pôvodného vzhľadu)
nepotrebuje územné konanie s rozhodnutím o umiestnení stavby, nakoľko stavba je už umiestnená.

33. Ďalší účastníci upozornili na skutočnosť, že žalovaný správny orgán si nevšimol, že Stavebný úrad
mesta Stupava úmyselne, účelovo a svojvoľne premenoval novostavbu „Majer Kolhuf, Stupava“ nazvanú
v žiadosti o stavebné povolenie doručenej stavebnému úradu v Stupave dňa 11.01.2012 vo vyššie
uvedených rozhodnutiach (rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, rozhodnutie v konaní
o dodatočnej zmene stavby pred jej dokončením) na „MAJER KOLHUF - adaptácia“, len preto, aby
mohol vo veci začať konať a umožnil zosúladenie vydaných vyššie uvedených rozhodnutí s už vydaným
záväzným stanoviskom mesta k investičnej činnosti zo dňa 19.03.2012, v ktorom Mesto Stupava súhlasí
s adaptáciou stavby „Majera Kolhuf“.
Podľa názoru ďalších účastníkov, stavebný úrad Mesta Stupava nemal pokračovať v konaniach k
predloženému projektu novostavby „Majer Kolhuf, Stupava“, ale mal v zmysle stavebného zákona



č.50/1976 Zb. povinnosť vyzvať stavebníkov na predloženie náhradného alebo zmeneného záväzného
stanoviska mesta k investičnej činnosti, nakoľko nebolo čo adaptovať a mal všetky konania prerušiť.

34. Ďalší účastníci zároveň upozornili, že k projektu novostavby „Majer Kolhuf, Stupava“, ktorý bol ako
dokumentácia pre stavebné povolenie overený v stavebnom konaní a je podkladom pre uskutočnenie
stavby podľa stavebného povolenia, nie je vydané platné záväzné stanovisko mesta k investičnej
činnosti, v dôsledku čoho boli všetky úkony a rozhodnutia stavebného úradu Stupava vydané v rozpore
so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a ostatnými
platnými predpismi a metodickými usmerneniami MDVRR SR. V tejto súvislosti ďalší účastníci citovali
ustanovenie § 140b zákona č. 50/1976 Zb., ktoré upravuje záväzné stanovisko.

35. V období od zastavenia stavby v počiatočnej fáze výstavby od 18.06.2013 až do 25.02.2019
(takmer 6 rokov) stavebníci nevedia vôbec zdokumentovať svoju činnosť za obdobie od 22.04.2013 do
17.06.2013 a stále neobjasnili skutkový stav zastavenej stavby v počiatočnej fáze ani na stavebnom
úrade Mesta Stupava.

36. Ďalší účastníci sa stotožňujú s vyjadrením ďalšieho účastníka D.. G. E., D.. ako aj so stanoviskom
žalobkyne zo dňa 15.12.2016 a žiadajú pre závažné procesné pochybenia stavebného úradu v Stupave
ako i pochybenia žalovaného, v dôsledku čoho je preskúmavané rozhodnutie nezákonné, v rozpore so
stavebným zákonom č.50/1976 Zb., aby súd rozhodnutie zrušil.

VIII. Administratívne konanie.

37. Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou o stavebné povolenie doručenou Mestu Stupava
dňa 11.01.2012, požiadal A. T. o stavebné povolenie na stavbu „Majer Kolhuf, Stupava“, na pozemkoch
parc. č. XXXX a parc. č.XXXX v kat.úz. E., s predpokladaným termínom dokončenia stavby 03/2013,
pričom vlastnícke právo (alebo iné právo) k stavebnému pozemku bolo osvedčené LV č. XXX. Ako súčasť
príloh bolo doložené splnomocnenie zo dňa 20.02.2012.

38. Splnomocnením zo dňa 20.02.2012 D.. G. E. a žalobkyňa splnomocnili na zastupovanie a
komunikáciu s úradmi ohľadom stavby „Majer Kolhuf, Stupava“ na parcelách č. XXXX a č. XXXX, C.. G.
R. a A. T., a zároveň súhlasili so stavbou podľa stavebnej dokumentácie a zmluvy o spolupráci zo dňa
11.11.2011 a to na dobu neurčitú. Splnomocnenie je podpísané D.. G. E. a žalobkyňou, ktorých podpisy
boli notársky overené dňa 01.02.2012.

39. Súčasťou príloh bola zmluva o spolupráci zo dňa 11.11.2011, ktorú uzavreli D.. G. E., A. T. a C..
G. R., predmetom ktorej bola vzájomná úprava práv a povinností pri spolupráci na výstavbe a obnove
historického majera „Majer Kolhuf“, zapísaný na par. č. XXXX, vedený na LV č. XXX kat. úz. E.. V čl. II.
bod 2. Zmluvy sa D.. G. E. zaviazal vložiť pozemok a finančné prostriedky. V čl. II. bod 3. a 4. Zmluvy
sa A. T. a C.. G. R. zaviazali vložiť pracovné sily a finančné prostriedky. V čl. II. bod 5. Zmluvy sa D.. G.
E. zaviazal dať do konca trvania tejto zmluvy vopred písomný súhlas na užívanie pozemku spoločne s
písomným súhlasom žalobkyne za účelom výstavby a obnovy „Majera Kolhuf“ a ich užívanie na vopred
určený účel. V čl. II. bod 9. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo každej zo zmluvných
strán k „Majeru Kolhuf“ po jeho obnove bude zapísané do katastra nehnuteľností na základe vopred
stanovených podielov vyjadrených percentuálne.

40. Súčasťou príloh bol výpis z LV č. XXX na ktorom sú vedené parcely č. XXXX o výmere 3 010 m2
- zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX o výmere 76 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č
XXXX/X o výmere 5 000 m2 - orná pôda s vyznačením vlastníka D.. G. E. a B.. H. E. v spoluvlastníckom
podiele 1/1.

41. Rozhodnutím č.j.: SÚ-258/2012/Šm zo dňa 21.03.2012, Mesto Stupava ako stavebný úrad prerušilo
stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 SP a vyzval stavebníkov C.. G. R., A. T. a D.. G. E. na
doplnenie dokladov (právoplatné územné rozhodnutie, doklad oprávňujúci stavebníkov realizovať stavbu
na pozemku ktorý je vo výlučnom vlastníctve D.. G. E. a B.. H. E. s výslovným uvedením,
že dohoda o plnomocenstve nestačí a ďalšie doklady). Predmetné rozhodnutie bolo doručené len A.



T., hoci správny orgán plnomocenstvom na zastupovanie v predmetnom konaní od C.. G. R. pre A. T.,
vôbec nedisponoval.

42. Bez toho, že by z administratívneho spisu bolo zrejmé, že stavebníci na základe výzvy doložili
správnemu orgánu požadované doklady, listom č.j.: SÚ-258/2012/Šm zo dňa 01.06.2012, Mesto
Stupava ako stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania na stavbu „Majer Kolhuf-adaptácia“ na
pozemku par. č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. E. pre stavebníkov C.. G. R., A. T., D.. G. E. a manž. B.. H. E.
na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia podanej dňa 11.01.2012. Predmetné rozhodnutie
bolo doručené len A. T., hoci správny orgán plnomocenstvom na zastupovanie v predmetnom konaní
od C.. G. R. pre A. T., vôbec nedisponoval.

43. Rozhodnutím č.j.: SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012, Mesto Stupava ako stavebný úrad povolilo
stavbu „Majer Kolhuf-adaptácia“ na pozemku par. č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. E. stavebníkom
C.. G. R.L., A. T., D.. G. E. a manž. B.. H. (namiesto H.) E., zastúpených A. T., podľa
projektovej dokumentácie overenej v tomto stavebnom konaní, ktorú vypracovala 12/2011 B.. K.. D.
L.D.. V odôvodnení predmetného rozhodnutia okrem iného stavebný úrad uviedol, že navrhovatelia D..
G. E. a manž. B.. H. (namiesto H.) E., preukázali vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX a č.
XXXX v kat. úz. E. výpisom z LV č. XXX a zároveň doložili písomné vyhlásenie zo dňa 20.02.2012,
ktorým na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011 udeľujú súhlas, aby spolustavebníkmi boli
aj navrhovatelia C.. G. R. a A. T.. Predmetné rozhodnutie bolo doručené len A. T., hoci správny orgán
plnomocenstvom na zastupovanie a doručovanie v predmetnom konaní od C.. G. R. pre A. T., vôbec
nedisponoval. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2012.

44. Dňa 22.04.2013 A. T. doručil stavebnému úradu oznámenie o začatí stavby „Majer Kolhuf-adaptácia“
podľa stavebného povolenia číslo: SÚ-2980/2012/Šm zo dňa 30.04.2012. (poznámka súdu, že pod
uvedeným číslom je vedené územné rozhodnutie a nie rozhodnutie o povolení stavby)

45. Mesto Stupava ako štátny stavebný dohľad pod č.j.: SÚ-7620/2013/Šm zo dňa 12.08.2013 na
základe oznámenia o okamžitom zrušení plnomocenstva zo dňa 20.02.2012 a zákaze stavebných
a iných činností súvisiacich so stavbou „Majer Kolhuf-adaptácia“, podané D.. G. E. a manž. B..
H. (namiesto H.) E., doručené úradu dňa 17.06.2013, vydalo stanovisko v zmysle ktorého, okrem
iného, konštatoval, že vlastníci stavebného pozemku a spolustavebníci D.. G. E. a manž. B.. H. E. v
plnomocenstve zo dňa 20.02.2012 vyjadrili súhlas so stavbou aj pre ostatných dvoch stavebníkov podľa
stavebnej dokumentácie a zároveň sa odvolali na zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011. Stavebný
úrad konštatoval, že nemá kompetenciu posudzovať plnenie uzatvorených zmlúv, ani zasahovať do
zmluvných vzťahov, že stavebné povolenie je právoplatné a stavebný úrad nemá dôvod v tejto situácii
vstupovať do priebehu výstavby a odporučil stavebníkom vzájomnú dohodu; ak by k dohode nedošlo a
dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníkov by boli porušené alebo obmedzené, prípadne by vznikla
škoda, je možné obrátiť sa žalobou na príslušný súd.

46. D.. G. E. a B.. H. E. listom doručeným Mestu Stupava dňa 04.11.2013 podali žiadosť o opätovné
vykonanie štátneho stavebného dohľadu s odôvodnením, že C.. G. R. a A. T.R. začali stavebné práce
neoprávnene, bez písomného súhlasu na užívanie pozemku za účelom výstavby a obnovy „Majera
Kolhuf“ v zmysle č. II. bodu 5. zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011. Zároveň realizovali stavebné
práce v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby keď objekty umiestnili nesprávne a dokonca aj na
susedných parcelách, v rozpore s overenou projektovou dokumentáciou.

47. Dňa 16.12.2013 D.. G. E. a B.. H. E. doručili Mestu Stupava vyjadrenie vo veci štátneho stavebného
dohľadu SÚ-13510/2013/Šmdňa 04.11.2013 podali žiadosť o opätovné vykonanie štátneho stavebného
dohľadu.

48. Dňa 16.12.2013 ďalší účastníci B.. D. M. a B.. Q. M. doručili Mestu Stupava podľa § 14 SP uplatnenie
postavenia účastníkov konania vo veci štátneho stavebného dohľadu v súvislosti so stavbou „Majer
Kolhuf-adaptácia“, ktorá bola povolená stavebným povolením č.j. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012
a to titulom vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých bola stavba povolená, čo preukázali výpisom
LV č. XXXX kat. úz. E.. Ďalej účastníci uviedli, že stavba je uskutočňovaná v rozpore s rozhodnutím o
umiestnení stavby č.j. SÚ-2980/2012/Šm ako aj v rozpore so stavebným povolením č.j. SÚ-258/2012/



Šm a to v rozpore s projektovou dokumentáciou vypracovanou 12/2011 B.. K.. D. L. a zároveň je stavba
umiestnená aj na pozemkoch parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX.

49. Mesto Stupava ako štátny stavebný dohľad pod č.j.: SÚ-13510/13-14/Šm zo dňa 27.01.2014 na
základe žiadosti o opakované vykonanie štátneho stavebného dohľadu vypracoval záver k vykonanému
dohľadu, v rámci ktorého zistil nezrovnalosti v stanovisku uvedenými s tým, že v rámci svojich
kompetencií začne stavebný úrad neodkladne konať v zmysle príslušných ustanovení stavebného
zákona v spojení so SP.

50. Mesto Stupava svojím rozhodnutím č.j. SÚ-909/2014/Šm zo dňa 28.01.2014, na základe vykonaného
štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Majer Kolhuf-adaptácia“ mal stavebný úrad preukázané, že
stavba je realizovaná v rozpore s právoplatným stavebným povolením, stavebný úrad začal podľa §
88a stavebného zákona z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej
dokončením. Nakoľko spisový materiál neobsahuje všetky potrebné doklady pre riadne posúdenie a
rozhodnutie vo veci v zmysle § 8 a § 9 vyhl. č. 453/2000 Z.z. vyzval stavebníkov na predloženie
dokladov v rozhodnutí uvedených a za tým účelom konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred
jej dokončením, prerušil.

51. Dňa 10.02.2014 D.. G. E. a B.. H. E. doručili Mestu Stupava vyjadrenie vo veci konania o dodatočnom
povolení zmeny stavby pred jej dokončením s prílohou o zameraní rozostavaných stavieb a výkopov na
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX.

52. Dňa 10.02.2014 ďalší účastníci B.. D. M. a B.. Q. M. doručili Slovenskej stavebnej inšpekcii podnet na
vykonanie štátneho stavebného dohľadu vo veci stavby „Majer Kolhuf-adaptácia“, nakoľko nesúhlasia
so závermi štátneho stavebného dohľadu vykonaným stavebným úradom Mesta Stupava.

53. Dňa 03.03.2014 ďalší účastník B.. D. M. doručil Okresnému úradu Bratislava žiadosť o preskúmanie
rozhodnutí v zmysle § 65 SP a to rozhodnutie č.j. SÚ-2980/2012/Šm zo dňa 30.04.2012 a rozhodnutie
č.j. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012 z dôvodu, že predmetné rozhodnutia boli vydané protizákonne,
neboli správne doručené (nebolo doložené splnomocnenie na preberanie poštových zásielok), nebola
doložená nájomná zmluva k užívaniu pozemku. Následne Okresný úrad Bratislava listom pod č. OU-BA-
OVBP2-2014/22189/B/KAZ-8, EČ 72641/2014 zo dňa 17.04.2014 oznámil účastníkom začatie konania o
preskúmaní rozhodnutia - stavebného povolenia Mesta Stupava č.j. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012
v mimo odvolacom konaní; osobitne listom pod č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/A/KAZ-7, EČ 72635/2014
zo dňa 17.04.2014 oznámil účastníkom začatie konania o preskúmaní územného rozhodnutia Mesta
Stupava č.j. SÚ-2980/2012/Šm zo dňa 30.04.2012. Listom doručeným Okresnému úradu Bratislava dňa
15.04.2014, B.. D. M., B.. Q. M., D.. G. E.ý a B.. H. E. doručili doplnenie žiadosti zo dňa 03-03-2014.

54. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, v mimo odvolacom konaní, na základe
podnetu B.. D. M., svojím rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/KAZ-10, EČ 93273/2014 zo
dňa 19.05.2014, zrušil podnetom napadnuté právoplatné rozhodnutie Mesta Stupava č.j. SÚ-258/2012/
Šm zo dňa 23.07.2012 z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom.

55. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, v mimo odvolacom konaní, na základe
podnetu B.. D. M., svojím rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/A/KAZ-9, EČ 93270/2014 zo dňa
19.05.2014, zrušil podnetom napadnuté právoplatné rozhodnutie Mesta Stupava č.j. SÚ-2980/2012/Šm
zo dňa 30.04.2012 z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom.

56. Proti rozhodnutiam uvedených v odsekoch 53. a 54. tohto rozhodnutia, podal C.. G. R. odvolania,
doručené Okresnému úradu Bratislava dňa 11.06.2014 a navrhol, aby odvolací orgán napadnuté
rozhodnutia zrušil ako nezákonné. Následne Okresný úrad Bratislava listami zo dňa 16.06.2014 doručil
účastníkom oznámenia o odvolaní s možnosťou vyjadriť sa. K podaným odvolaniam sa vyjadrili B.. D.
M., B.. Q. M., D.. G. E. K. B.. H. E. podaniami doručenými Okresnému úradu Bratislava dňa
26.06.2014. O podaných odvolaniach žalovaný rozhodol pod č. 18948/2014/B621-SV/47591/Tu zo dňa
04.08.2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OU-BA-OVBP2-2014/22189/A/-KAZ zo dňa 19.05.2014; a pod č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo
dňa 18.08.2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/-KAZ zo dňa 19.05.2014.



57. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo
dňa 18.08.2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/-KAZ zo dňa 19.05.2014.

IX. Právne posúdenie žaloby.

58. Podľa § 491ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

59. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

60. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd,
dňa 23.09.2014, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z.. Súd pri preskúmavaní
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák. č. 162/2015Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie
§ 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne
účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a
nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu.

61. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

62. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

63. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

64. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

65. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

66. Podľa § 32 ods. 1 SP, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.



67. Podľa § 46 SP, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

68. Podľa § 47 ods. 3 SP, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

69. Podľa § 65 ods. 1 SP, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu
preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto
rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu nim ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

70. Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 SP, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

71. Podľa § 58 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou
oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu, žiadosti uvedie účel a spôsob užívania
stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania
stavby.

72. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že
má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú
stavbu. Toto neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného
rozhodnutia nedošlo k zmene.

73. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým
v spojení ,,vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej
kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov
d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu.

74. Podľa § 59 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré
majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a
stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný
dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

75. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

76. Podľa § 31 ods. 1 občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

77. Podľa § 31 ods. 3 občianskeho zákonníka, plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým
splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené
inak, musia konať všetci spoločne.

X. Závery správneho súdu.



78. Úlohou súdu bolo preskúmať, v rozsahu podaných námietok, rozhodnutie žalovaného, ktorým
zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-
OVBP2-2014/22189/B/-KAZ zo dňa 19.05.2014 vydané v konaní mimo odvolacieho konania, ktorým
bolo podnetom napadnuté právoplatné rozhodnutie Mesta Stupava č. SÚ-258/2012/Šm zo dňa
23.07.2012 zrušené pre rozpor so zákonom, bolo vydané v súlade so zákonom. Základná idea
mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené
právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) narušiteľné len mimoriadne
a výnimočne, s garanciou, že správny orgán musí dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne
boli čo najmenej dotknuté. Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť
právoplatné rozhodnutie, je jeho nezákonnosť.

79. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom v správnom konaní, a ktorého primárnym
účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Či je právoplatné
rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené pred zrušením právoplatného rozhodnutia,
t.zn., že tento proces nemožno zrušením tohto rozhodnutia uviesť do pôvodného konania a až tam
zisťovať, či došlo k porušeniu zákona. V takomto prípade treba mať na zreteli, či takto intervenovaný
záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. (NS SR sp.zn.
4Sž/31/2002, NS SR sp.zn. 8Sžo/31/2014 podľa ktorých „Pri rozhodovaní podľa § 65ods. 2 Správ.
poriadku, je správny orgán povinný zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia
boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté.“).

80. Principiálnou otázkou vyhodnotenia hmotného práva je, či stavebníci C.. R. K. A. T., v žiadosti o
stavebné povolenie, dostatočne legitímne preukázali vlastnícke, resp. v preskúmavanom prípade iné
právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 SZ, ktoré by ich oprávňovalo zriadiť na dotknutých pozemkoch
stavbu. Žalovaný pri posúdení tejto otázky vychádzal zo zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011 v spojení
so splnomocnením zo dňa 20.02.2012.

81. Námietku uvedenú v odsekoch 8. a 10. tohto rozhodnutia, že Zmluvou o spolupráci zo dňa 11.11.2011
nemohlo byť z vôle zmluvných strán zriadené iné právo k pozemku v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods.
1 SZ za účelom výstavby stavby „Majer Kolhuf" na pozemkoch parc. č. XXXX a parc. č. XXXX k.ú. E.,
v prospech A. T. a C.. G. R., súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Z ust. § 58 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že základným dokladom, ktorý stavebník musí k
žiadosti o stavebné povolenie priložiť, je doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku alebo k
stavbe. Vlastníctvo sa preukazuje napr. výpisom z katastra nehnuteľností, rozhodnutím o vyvlastnení,
rozhodnutím súdu, potvrdením príslušného štátneho orgánu o predaji v dražbe a pod.. Z podanej žiadosti
o stavebné povolenie zo dňa 11.01.2012 nevyplýva, že by otázka vlastníctva k pozemku na ktorom
má byť stavba realizovaná, bola vyriešená v územnom konaní (žiadosť o umiestnení stavby ani nebola
podaná), ale z predmetnej žiadosti vyplýva, ako je uvedené v odseku 37. tohto rozhodnutia, že vlastnícke
právo (alebo iné právo) k stavebnému pozemku bolo preukázané LV č. XXX.
Na tomto mieste súd konštatuje, že samotná žiadosť o stavebné povolenie zo dňa 11.01.2012 vykazuje
fundamentálne vady, keď ako žiadateľ je uvedený „A. T. v zastúpení“, pričom z uvedeného nie je zrejmé
koho zastupuje, t.j. v mene koho predmetnú žiadosť podáva, a kto sú stavebníci. Z administratívneho
spisu vôbec nevyplýva, že by správny orgán predmetnú vadu žiadosti svojím procesným postupom
odstraňoval. Napriek tomu, že zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 11.01.2012 nebolo zrejmé,
kto sú stavebníci a koho A. T. zastupuje, správny orgán sa k otázke vlastníctva k pozemku na
ktorom má byť stavba realizovaná, uspokojil s výpisom LV č. XXX špecifikovaný v odseku 40. tohto
rozhodnutia, zmluvou o spolupráci zo dňa 11.11.2011 špecifikovanou v odseku 39. tohto rozhodnutia a
splnomocnením zo dňa 20.02.2012 špecifikovaným v odseku 38. tohto rozhodnutia.

82. Ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, definuje pojem „iné práva k pozemkom a
stavbám“ v spojení ,,vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“, ktoré sa v zmysle
povahy danej veci rozumie, ako užívanie pozemku A. T. a C.. G. R., na ktorom má byť stavba „Majer
Kolhuf" realizovaná, na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých
vyplýva právo uskutočniť stavbu. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
stavbu. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by ostatní stavebníci A. T. a C.. G. R. predložili
správnemu orgánu písomnú dohodu s vlastníkmi pozemku D.. G. E. K. B.. H. E., na ktorom mala byť



stavba realizovaná, o užívaní pozemku za účelom zriadenia stavby „Majer Kolhuf". Zabezpečenie takejto
dohody vyplýva i z čl. II. bod 5. zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011 (pričom takáto dohoda v čase
podania žiadosti o stavebné povolenie uzavretá nebola, resp. takáto dohoda predložená nebola a ani
žiaden súhlas). Predložením splnomocnenia zo dňa 20.02.2012 špecifikovaným v odseku 38. tohto
rozhodnutia, nemožno podľa názoru súdu, demonštrovať preukázanie iného práva k pozemku. Listina
preukazujúca iné práva k pozemku musí byť formulovaná jednoznačne a nezameniteľne (kto, komu, čo,
za akým účelom na akú dobu a za akých podmienok poskytuje). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa
neprejavila nespochybniteľným prejavom svoju vôľu, aby na pozemkoch parc. č. XXXX a parc. č. XXXX
k.ú. E., ktorých je bezpodielovou spoluvlastníčkou, bola realizovaná stavba „Majer Kolhuf“.
S poukazom na uvedené, len všeobecné konštatovanie žalovaného, že „zmluvou o spolupráci zo dňa
11.11.2011 z vôle zmluvných strán bolo zriadené iné právo k pozemku v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods.
1 stavebného zákona za účelom výstavby stavby „Majer Kolhuf" na pozemkoch parc. č. XXXX a parc.
č. XXXX k.ú. E., v prospech všetkých zúčastnených, ktorí ho dovtedy nemali, teda v prospech A. T. a
C.. G. R., keďže iným spôsobom nebolo možné naplniť účel zmluvy“, správny súd vyhodnotil nielen ako
nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, ale aj ako nesprávny právny názor.
Súd je názoru, že skutočnosť, že D.. G. E. sa v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011 zaviazal
dať do konca trvania tejto zmluvy (zmluva uzavretá na 50 rokov) vopred písomný súhlas na užívanie
pozemku spoločne s písomným súhlasom žalobkyne za účelom výstavby a obnovy „Majera Kolhuf“
a ich užívanie na vopred určený účel, nemôže legitímne, v súlade so zákonom deklarovať iné právo
k pozemku v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona v prospech A. T. a C.. G. R.,
zvlášť, keď ide o zabezpečenie súhlasu s neurčitým časovým vymedzením (zaviazal sa dať do konca
trvania tejto zmluvy, ktorá bola uzavretá na 50 rokov, vopred písomný súhlas na užívanie pozemku
spoločne s písomným súhlasom žalobkyne). A odôvodnenie žalovaného, že iným spôsobom nebolo
možné naplniť účel zmluvy, bez uvedenia logických súvislostí so správnou úvahou a bez vyhodnotenia
zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011 (zmluva o spolupráci je formulovaná do budúcnosti neurčito,
bez prvkov garancie pre prípad nedodržania dohodnutých ustanovení), správny súd vyhodnotil ako v
rozpore s právom účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

83. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli
prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené
požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania
stáva presvedčujúcim o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn.
5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal
vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori
povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho
poriadku.

84. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa
môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených
prípadoch u iného orgánu.

85. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

86. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných
subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých
porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za
súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov
svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť
a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutie síce obsahuje
náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje v ňom vyhodnotenie
a správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho
konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení



dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie
vo veci samej.

87. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že z plnomocenstva z 20.02.2012
nie je možné určiť, či žalobkyňa splnomocnila C.. G. R. a A. T., ako stavebníčka (t.j. aby v jej mene bola
podaná žiadosť o stavebné povolenie a uplatňované jej práva ako stavebníčky v stavebnom konaní),
alebo ako účastníčka stavebného konania (t.j. ako spoluvlastníčka pozemkov na ktorých mala byť
zriadená stavba v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona), súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Správny súd je názoru, keďže zo žiadosti o stavebné povolenie nevyplýva, že žiadosť bola podaná v
mene žalobkyne a splnomocnenie z 20.02.2012 nebolo udelené na žiadosť o stavebné povolenie, ani
na zastupovanie v stavebnom konaní žalobkyne ako stavebníčky, stavebný úrad nemal žiadny právny
titul na vyvodenie záveru, že žiadosť o stavebné povolenie bola podaná aj v mene žalobkyne.

88. Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že hoci predmetné splnomocnenie sa uvádza s konštatovaním zo
dňa 20.02.2012 tak, ako je vyznačené v texte splnomocnenia, avšak podpisy D.. G. E. a žalobkyne na
splnomocnení sú notársky overené už dňa 01.02.2012. Predmetná nezrovnalosť vyvoláva pochybnosti
nielen vo vzťahu k vyhotoveniu predmetnej listiny ale aj vo vzťahu k jej obsahu, keď D.. G. E. a žalobkyňa
splnomocnili na zastupovanie súčasne C.. G. R. a A. T., ktorí mali konať spoločne, teda eventuálne aj
spoločne podať žiadosť o stavebné povolenie na stavebný úrad. V konečnom dôsledku, keďže žiadosť
o stavebné povolenie mala byť podaná aj v mene C.. G. R. ako stavebníka (v zmysle označenia
stavebníkov v rozhodnutí o stavebnom povolení), súd zistil, že súčasťou administratívneho spisu nie
je plnomocenstvo C.. G. R. pre A. T. za účelom podania žiadosti o stavebné povolenie a preberania
písomností (písomnosti, teda aj rozhodnutie stavebného úradu bolo doručované výhradne len A. T.).
V konečnom dôsledku správny súd dal za pravdu žalobkyni i v tom, že ust. § 17 ods. 4 SP neumožňuje,
aby na základe plnomocenstva, podľa ktorého majú konať viacerí splnomocnenci (§ 31 ods. 3 druhá veta
Občianskeho zákonníka), konal voči správnemu orgánu v mene splnomocniteľa / splnomocniteľov len
jeden zo splnomocnencov. Ustanovenie § 17 ods. 4 SP len umožňuje, aby viacerým účastníkom konania,
ktorí už voči správnemu orgánu urobili spoločné podanie, bol postupom podľa tohto ustanovenia
ustanovený jeden spoločný zástupca.

89. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, že žalovaný zrušil rozhodnutie
okresného úradu, ktorým bolo zrušené stavebné povolenie podľa § 65 SP tiež s prihliadnutím na
dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Správny súd s dôrazom na všetky odseky odôvodnenia tohto rozsudku považuje za relevantné
konštatovať, že v pôvodnom konaní existovala vysoká miera porušenia zákona o stavebnom konaní,
čo viedlo k inému rozhodnutiu, k akému by došlo pri striktnom dodržaní stavebného zákona, čo
podľa názoru súdu spôsobuje prevahu nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich
z právoplatného rozhodnutia Mesta Stupava č.j.: SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012 (právoplatné
dňa 01.08.2012). Správny súd, pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím
uzatvára, že žalovaný presvedčivo nevyhodnotil zmluvu o spolupráci ani splnomocnenie a to s poukazom
na vady týchto listín uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia ako podklad zakladajúci „iné právo k
pozemku“ a neobjasnil, ako prevážili dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov stavebného konania
nad striktným dodržaním príslušných ustanovení stavebného zákona. Nemožno súhlasiť s názorom
žalovaného, že nadobudnuté práva zo stavebného povolenia stavebníkmi C.. G. R. a A. T. možno
považovať za nadobudnuté dobromyseľne, nakoľko vedeli a museli vedieť, že podľa čl. II ods. 5 zmluvy o
spolupráci zo dňa 11.11.2011, im D.. G. E. a žalobkyňa, mali udeliť písomný súhlas na užívanie pozemkov
na ktorých mala byť stavba „Majer Kolhuf“ realizovaná, čo neudelili. Inak povedané, keďže k naplneniu
podmienky uvedenej v čl. II ods. 5 zmluvy o spolupráci nedošlo (D.. G. E. a žalobkyňa nedali C.. G. R.
a A. T. písomný súhlas na užívanie pozemkov na ktorých mala byť stavba „Majer Kolhuf“ realizovaná
a ani inú zmluvu, ktorá by zakladala iné právo k pozemkom v zmysle § 139 ods. 1 SZ), nemohli byť
nadobudnuté práva zo stavebného povolenia stavebníkmi C.. G. R. a A. T. nadobudnuté dobromyseľne.

90. Rovnako správny súd nesúhlasí s odôvodnením žalovaného, ktorý uviedol, keďže zmluva o
spolupráci ako aj splnomocnenie boli vyhotovené pred vydaním oznámenia stavebného úradu o začatí
stavebného konania a boli jedným z podkladov pre vydanie stavebného povolenia a z administratívneho
spisu vyplýva, že žiadny z účastníkov stavebného konania neuplatnil námietky a ani proti vydanému
stavebnému konaniu nepodali odvolanie, právoplatnosťou stavebného povolenia, stavebníci nadobudli



práva vyplývajúce zo stavebného povolenia dobromyseľne. S takýmto názorom žalovaného, s odkazom
na vyššie uvedené porušenia hmotného práva nemožno súhlasiť (vady zmluvy o spolupráci, vady
splnomocnenia a s tým spojená skutočnosť, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola podaná
bez právneho titulu A. T. a výhradne len jemu boli doručované všetky písomnosti správneho orgánu
vrátane rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia v dôsledku čoho nemohli byť vznesené námietky
a nemohol byť podaný opravný prostriedok).

91. V závere správny súd má potrebu upozorniť na úlohu orgánov verejnej správy. Verejnou správou
rozumieme formu intenzívneho pôsobenia na život spoločnosti a jednotlivých občanov. Verejná správa
má byť dobrou správou tak, ako vyplýva z odporúčania CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských
štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe. Predmetné odporúčanie obsahuje
niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k
súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby
mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Koncept dobrej
správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a
zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne
záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti
na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú
napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, právnej
istoty, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní,
primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Právo nemôže byť neutrálne,
ale je tu nato, aby chránilo konkrétne hodnoty.

92. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí
dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

93. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa §
191 ods.1 písm. g) SSP ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je
viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a
na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.

XI. Trovy konania.

94. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ďalším
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si neuplatnili (v prípade ďalších účastníkov pod 5. a 6. ide o orgán štátnej
správy) a z obsahu spisu im žiadne nevznikli.

95. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).