{"guid": "b4af1314-d11e-4ff9-a7d4-72b98b743a97:55c60d3c-1b2e-4630-85c7-df3c93a838c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1014202115.4", "spisova_znacka": "5S/277/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/277/2014 z 15. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. januára 2020, sp. zn. 5S/277/2014, ECLI:SK:KSBA:2020:1014202115.4", "identifikacne_cislo": "1014202115", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Daniela Mitterpáková", "sudca_id": 83, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-mitterpakova-83", "datum_vydania": "2020-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55c60d3c-1b2e-4630-85c7-df3c93a838c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1014202115.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1014202115.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1014202115.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/277/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202115
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014202115.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351 proti žalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy
41, 821 09 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-
rozkl.) zo dňa 28.10.2014, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 a prvostupňové rozhodnutie č.: 4851/2014-2.3
zo dňa 22.07.2014  zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd  p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žiadateľ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len ako „žiadateľ”), na základe žiadosti
zaevidovanej pod č. 65164/2013-230, podanej dňa 16.12.2013  a  doručenej    dňa  17.12.2013,   požiadal
Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len ako „ministerstvo“)  o
udelenie súhlasu podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. h) a ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) zákona č.
543/2012 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 543/2012 Z.z.“)
na pozemnú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o povolenie výnimky zo zakázaných činností
podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) až d) zákona  o  ochrane  prírody a v súlade  s ustanovením
§ 40 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane
prírody vo vybraných jednotkách priestorového rozdelenia lesa na území Národného parku Nízke Tatry.
Žiadateľ uviedol, že účelom pozemnej aplikácie
chemických látok má byť ochrana sadeníc proti lykokazovi sadenicovému (Hylastes cunicularius) a
tvrdoňovi smrekovému (Hylobius abietis) bodovým postrekom ku koreňovým krčkom za použitia ručného



postrekovača, ochrana smrekových porastov proti podkônemu hmyzu chemickým postrekom najviac
atakovaných porastových stien a uložených zvyškov po ťažbe za použitia ručného a mechanického
postrekovača v lesných porastoch a to v rozsahu vymedzenom v prílohe žiadosti. Žiadateľ v žiadosti
ďalej uviedol predpokladaný agrotechnický termín začatia prác 1. mája a termín ukončenia prác 30.
septembra počas trvania troch rokov (do r. 2017).

2. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody
zaevidovalo začaté správne konanie pod č. 3469/2014-2.3).

3. Ministerstvo požiadalo listom č. 8882/2013-2.3 zo dňa 18.12.2013 Štátnu ochranu prírody Slovenskej
republiky (ďalej len „ŠOP SR“) o odborné stanovisko k žiadosti žiadateľa. ŠOP SR vo svojom stanovisku
č. ŠOPSR/127/2014 zo 14.01.2014 neodporučila ministerstvu povoliť aplikáciu chemických látok na
ochranu lesa proti lykožrútovi smrekovému a lykožrútovi lesklému, a to ich aplikáciou postrekom na
zvyšky dreva po ťažbe a postrekom na porastové steny. Ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému
a tvrdoňovi smrekovému pozemnou aplikáciou chemických látok bodovým postrekom ku koreňovým
kŕčkom sadeníc odporučila ŠOP SR vykonať s tým, že ministerstvo povolenú činnosť podmieni
dodržaním navrhnutých podmienok.

4. Ministerstvo listom č. 3469/2014-2.3 zo dňa 10.02.2014 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi
rozhodnutia, t.j. so žiadosťou žiadateľa a stanoviskom ŠOP SR č. ŠOP SR/127/2014 zo dňa 14.01.2014.

5. Žiadateľ sa vyjadril k podkladom rozhodnutia listom č. 11110/2014-230 zo dňa  24.02. 2014 s tým, že
súhlasil s odporúčaním ŠOP SR povoliť výnimku a vydať súhlas v rozsahu uvedenom v jej stanovisku,
čiže povoliť aplikáciu chemických látok na ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi
smrekovému.

6. Žiadateľ dňa 03.03.2014 doručil na ministerstvo vyjadrenie k oboznámeniu sa s podkladmi rozhodnutia
v konaní č. 3469/2014-2.3 a navrhol vyčleniť časť žiadosti - súhlas a výnimku na ošetrovanie porastových
zvyškov po ťažbe na území OZ Liptovský Hrádok, LC Malužiná a LC Javorinka na samostatné
rozhodnutie a časť žiadosti, týkajúcu sa aplikácie chemických látok na porastové
steny, vzal späť.

7. Na základe uvedeného, sa dňa 03.03.2014 začalo nové konanie o tejto časti  pôvodnej žiadosti, ktoré
ministerstvo zaevidovalo, ako nové konanie pod č. 4851/2014-2.3 a listom č. 4851/2014-2.3 zo dňa
06.03.2014 vyzvalo žiadateľa na zaplatenie správneho poplatku vo výške 100 eur.

8. Žiadateľ zaplatil požadovaný správny poplatok kolkovými známkami, ktoré ministerstvu zaslal listom
č. 13849/2014-230 zo dňa 11.03.2014.

9. Ministerstvo podľa ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 543/2012 Z.z. zverejnilo na svojej intemetovej
stránke informáciu o začatí konania v predmetnej veci a určilo
lehotu písomného alebo elektronického potvrdenia záujmu byť účastníkom tohto
konania.

10. Do konania sa prihlásila elektronickou poštou dňa 13.03.2014 Slovenská ornitologická spoločnosť/
BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava 2.

11. Ministerstvo o časti žiadosti, týkajúcej sa aplikácie chemických látok na ochranu sadeníc proti
lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému, naďalej viedlo konanie pod č. 3469/2014-2.3.

12. Žiadateľ listom ministerstvu č. 28988/2014-230 zo dňa 03.06.2014, ktorý mu bol doručený dňa
10.06.2014, oznámil, že počnúc dňom 11.06.2014 plánuje začať vykonávať činnosti v intenciách podanej
žiadosti, lebo v súlade s ustanovením § 85 ods. 4 zákonač. 543/2012 Z.z. predpokladá, že ministerstvo
vydalo rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti vyhovelo.

13. V konaní č. 3469/2014-2.3 ministerstvo následne vydalo rozhodnutie č. 3469/2014-2.3 zo dňa
13.06.2014, ktorým žiadateľovi:



A. vydalo súhlas podľa ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2012
Z.z. na pozemnú aplikáciu prípravku VAZTAK 10 EC s farbivom Scolyoid na ochranu sadeníc smreka
proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému bodovým postrekom ku koreňovým kŕčkom za
použitia ručného postrekovača,

B. povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) až d) zákona, čiže povolilo
žiadateľovi zraňovať alebo usmrcovať vybrané chránené druhy živočíchov v nevyhnutnom množstve pri
aplikácii chemických látok na ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému a

C. zastavilo konanie podľa ustanovenia § 82 ods. 9 písm. b) zákona č. 543/2012 Z.z. na vydanie
súhlasu podľa ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona na chemický postrek
porastových stien smrekových porastov proti lykožrútovi smrekovému a lykožrútovi lesklému a na
použitie chemických látok na napadnuté zvyšky dreva po ťažbe z dôvodu, že žiadateľ túto časť žiadosti
vzal späť.

14. Voči tomuto rozhodnutiu podalo rozklad Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík 310 ako
účastník konania č. 3469/2014-2.3 a to podaním  zo dňa 03.07.2014, podaným na poštovú prepravu
dňa 04.07.2014 a doručeným ministerstvu dňa 08.07.2014.

15. O rozklade rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č.
7217/2014-1.10 (20/2014-rozkl.) zo dňa 30.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2014 a to
tak, že zamietol predložený rozklad a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 3469/2014-2.3 zo
dňa 13.06.2014 z dôvodu, že v konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

16. Následne si ministerstvo k žiadosti žiadateľa vyčlenenej na konanie č. 4851/2014-2.3, vyžiadalo
listom č. 4851/2014-2.3 zo dňa 06.03.2014 odborné stanovisko od ŠOP SR.

17. ŠOP SR zaslala na ministerstvo stanovisko č. ŠOP SR/1112/2014 zo dňa 20.03.2014,  doručené
dňa 26.03.2014, v ktorom uviedla,  že vzhľadom na to, že časť lesných porastov, na ktoré sa vzťahuje
žiadosť žiadateľa, je územím európskej sústavy chránených území podľa ustanovenia § 28 zákona
č. 543/2012 Z.z., ŠOP SR vypracovala v zmysle usmernenia ministerstva č. 1304/2006-2/voz zo dňa
20.12.2006 formuláre pre zisťovacie konanie, z ktorých vyplýva, že pri chemickom postreku v tomto
území je predpoklad, že dôjde k zníženiu populácie necieľových druhov hmyzu, vrátane tých, ktoré sú
predmetom ochrany v tomto území (napr. fuzáč karpatský a bystruška potočná). Účinky jednorazovej
aplikácie na populácie hmyzu pretrvávajú niekoľko rokov. Rovnako je možné ohrozenie hmyzožravých
druhov živočíchov prostredníctvom potravného reťazca. Došlo by k zníženiu potravnej ponuky pre
hmyzožravé vtáky, hlavne ďatle, mláďatá kurovitých vtákov a čiastočne aj sov. Aplikácia vykonávaná
v období výchovy mláďat preukázateľne spôsobuje ich vyššiu mortalitu a pomalší vývin. Na základe
uvedeného ŠOP SR opätovne neodporúčala vydať žiadateľovi súhlas z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. h)
zákona č. 543/2012 Z.z. na aplikáciu chemických látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) a povoliť
žiadateľovi výnimku z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2012 Z.z., t.j. zraňovať, usmrcovať
a rušiť chránené živočíchy v súvislosti s uvedenou pozemnou aplikáciou chemických látok.

18. Listom č. 4851/2014-2.3 zo dňa 26.03.2014 ministerstvo v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) oboznámilo účastníkov konania, že v konaní vo veci bolo ukončené zisťovanie stavu veci a
obstarávanie podkladov a poučilo ich, že ako účastníci konania majú právo sa s podkladmi na
vydanie rozhodnutia oboznámiť a následne sa k nim vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a to v lehote do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

19. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko sa v stanovenom termíne k predloženým
podkladom nevyjadrila.

20. Žiadateľ v liste č. 19107/2014-230 zo dňa 07.04.2014, doručenom na ministerstvo dňa 10.04.2014,
uviedol, že z technologického hľadiska nie je možné všetku kalamitnú hmotu spracovať, t.j. v porastoch
vždy zostávajú zvyšky dreva po ťažbe, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom. Tieto je potrebné z
dôvodu ochrany okolitých lesných porastov proti podkôrnemu hmyzu asanovať.  Zdôraznil, že  chemickú



asanáciu  zvyškov po  ťažbe  považuje za ekologickejšie riešenie ako spaľovanie haluziny, pretože
chemická látka, použitá na sanáciu, má iba obmedzenú účinnosť a po prekonaní doby, kedy haluzina nie
je atraktívna pre rozvoj a množenie  podkôrneho  hmyzu,  môže  táto  slúžiť pre potreby iných druhov
živočíchov, ktoré neohrozujú zdravotný stav lesa. Navyše,
po rozložení, sa môže podieľať na tvorbe humusovej vrstvy pôdy.

21. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej
len ako „prvostupňový orgán“) v konaní č. 4851/2014-2.3 vydalo rozhodnutie vo veci č. 4851/2014-2.3
zo dňa 22.07.2014 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”), ktoré rozhodlo tak, že:

A. nevydal na základe žiadosti žiadateľovi LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, súhlas v zmysle
ustanovení § 13 ods. 2 písm.) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2012 Z.z. na aplikáciu chemických
látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) v územiach s druhým a tretím stupňom ochrany v
Národnom parku Nízke Tatry, a to v JPRL č. 387a, 389c01, 382a, 386b, 404b, 395b, 388a11 (KN-C
3009, 3172, 2667, 2668, 2669, 3671, 3025, 3026, 3029, 2646, 2661, 3008, 3007 v katastrálnom území
F. T.) na lesnom celku Malužina a JPRL č. 248 10, 346, 347 10, 367 10 (KN-C 10376, 10379, 10556,
10431, 10436, 10564, 10435, 10561 v kat. úz. R.) na lesnom celku Javorinka a

B. nepovolil výnimku zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2012
Z.z., t.j. nepovolil v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu A. tohto  rozhodnutia zraňovať,
usmrcovať a rušiť chránené živočíchy.

22. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aplikáciou chemickej látky Vaztak 10
EC na ťažbové zvyšky by bolo nadmerne zaťažené územie národného parku, došlo by k ohrozeniu
zabezpečenia priaznivého stavu chránených druhov a poukázal na to, že na povolenie výnimky
umožňujúcej vykonávanie niektorých činností v chránených územiach, nie je právny nárok. Ďalej
uviedol, že zákon č. 543/2012 Z.z. ako hmotnoprávna norma neustanovuje bližšie podmienky, za
ktorých môže byť povolená nejaká činnosť na chránenom území, teda správny orgán rozhodnutie vydá
po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu a pritom musí posudzovať, či daným konaním
nepríde k takému zásahu do životného prostredia, ktorý nie je v súlade so záujmami ochrany prírody
a krajiny v danom území, najmä musí brať do úvahy skutočnosť, či predmetnou činnosťou nebude
ohrozený účel, na ktorý bolo chránené územie vyhlásené, hlavne, aby neprišlo k ohrozeniu jedincov
chránených druhov rastlín a živočíchov nachádzajúcich sa na jeho území. Poukázal na doterajšiu prax,
že pohľad ochrany prírody a krajiny a ciele lesného hospodárstva v problematike riešenia kalamít v
chránených územiach nenachádzajú zhodné riešenia, no v tejto súvislosti zdôraznil, že vzhľadom na
skutočnosť, že ide o riešenie území podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona, prednosť by mali
mať postupy zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov rešpektujúce požiadavky ochrany prírody
a krajiny. Pripomenul, že žalobca v liste zo dňa 07.04.2014 zdôraznil, že chemickú asanáciu zvyškov
po ťažbe považuje za ekologickejšie riešenie sanácie ako spaľovanie haluziny, nakoľko chemická látka
použitá na asanáciu má iba obmedzenú účinnosť a po prekonaní doby, kedy haluzina nie je atraktívna
pre rozvoj a množenie podkôrneho hmyzu, môže táto slúžiť pre potreby iných druhov živočíchov, ktoré
neohrozujú zdravotný stav lesa, navyše po rozložení sa
môže podieľať na tvorbe humusovej vrstvy pôdy. Vzhľadom na skutočnosť, že časť porastov, ktorých sa
žiadosť dotýka, je územím NATURA 2000, ŠOP SR vypracovalo v zmysle usmernenia správneho orgánu
zo dňa 20.12.2006 formuláre pre zisťovacie konanie, z ktorých vyplynulo, že pri chemickom postreku
v tomto území je predpoklad, že by došlo k zníženiu populácie necieľových druhov hmyzu, vrátane
tých, ktoré sú predmetom ochrany v tomto území (napr. fúzač karpatský, bystružka potočná). Účinky
jednorazovej aplikácie na populácie hmyzu pritom pretrvávajú niekoľko rokov. Rovnako sa prvostupňový
orgán domnieval, že povolením výnimky by bolo možné ohrozenie hmyzožravých druhov živočíchov
prostredníctvom potravinového reťazca a došlo by tak k zníženiu potravnej ponuky pre hmyzožravé
vtáky, ako sú hlavne datle, mláďatá kurovitých vtákov a čiastočne aj sov. Aplikácia vykonávaná v období
výchovy mláďat preukázateľne spôsobuje ich vyššiu mortalitu a pomalší vývoj.

23. Žiadateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody rozklad zaevidovaný pod č. 39986/2014-230 zo dňa
08.08.2014, v ktorom nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a  uviedol, že
žiadosť podal podľa ustanovenia § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a že splnil aj kumulatívnu
podmienku stanovenú týmto ustanovením, t.j. predmetom konania je zabezpečenie povinností podľa



osobitného zákona  t.j. ustanovenia § 28 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov
a termín plánovanej činnosti je podľa žiadosti zo dňa 24.02.2014, od 01.05.2014/17 do 30. 09.2014/17
a teda je stanovený na dobu viac ako 30 dní od je podania.

24. Minister životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej len ako „druhostupňový
orgán“) o podanom rozklade žiadateľa voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím č.
7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie”) tak,
že podaný rozklad podľa ustanovenia § 61 ods. 2 a 3 v spojení s ustanovením § 59 ods. 1 a 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“), na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie
vo veciach rozkladov zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

25. Druhostupňový orgán sa nestotožnil s názorom žiadateľa, podľa ktorého je rozkladom napadnuté
rozhodnutie ministerstva duplicitné, pretože márnym uplynutím termínu plánovanej činnosti podľa
ustanovenia § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. bolo podľa ustanovenia § 85 ods. 4 tohto zákona
vydané fiktívne rozhodnutie.

26. Uviedol, že inštitút fikcie rozhodnutia sa v našom právnom poriadku využíva ako nástroj na
eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov. V prípade ustanovenia § 85 ods. 4
zákona č. 543/2002 Z.z. prezumpcia vydania pozitívneho rozhodnutia na povolenie výnimky z ochrany
prírody a určitých druhov živočíchov a to výhradne v súvislosti s plnením povinností pri ochrane lesa, plní
aj preventívnu úlohu pre prípad odvrátenia hroziacej škody, ak by správny orgán o žiadosti na povolenie
výnimky bol nečinný. Postup ministerstva pri vydávaní rozhodnutia vo veci žiadosti žiadateľa, pri ktorom
neuznalo oprávnenosť právneho názoru žiadateľa v konaní o vydaní fiktívneho rozhodnutia, má oporu
napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 5Sžp/3/2010 z 27.10.2011, v ktorom je uvedené: „...použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v
prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné použitie fikcie vydania rozhodnutia
len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo
nezákonnosť takéhoto pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady
podania, vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie možno
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s
právnymi predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s
možnosťou využitia inštitútu predĺženia lehoty na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania
podkladov pre rozhodnutie, prípadne obtiažneho hodnotenia dôkazov, nemožno konajúci správny orgán
stavať pod tlak plynutia lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom
ochrany prírody a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania.“

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po podaní žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky,
ministerstvo ako prvostupňový orgán nebolo nečinné, o čom boli prostredníctvom úkonov správneho
orgánu oboznamovaní aj účastníci konania a to napr. aj vyrozumením ministerstva listom zo dňa
26.03.2014 o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Ministerstvo vykonávalo správne úkony a zhromažďovalo podklady rozhodnutia tak v predmetnom
konaní č. 4851/2014-2.3, ako aj v obsahovo súvisiacom konaní č. 3469/2014-2.3. Osobitná komisia z
uvedeného dôvodu posúdila námietku žiadateľa a to, že vo veci nastalo fiktívne rozhodnutie, ktorým
sa vyhovelo jeho žiadosti a že napadnuté rozhodnutie ministerstva je preto nezákonné, duplicitné a
zmätočné, ako nedôvodnú.

28. Druhostupňový orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a príslušnej spisovej dokumentácie
a s prihliadnutím na stanovisko osobitnej komisie konštatoval, že rozkladom napadnuté prvostupňové
rozhodnutie je zákonné.

II.
Žaloba



29. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave dňa 22.12.2014, sa žalobca domáhal postupom
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia
Slovenskej republiky č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad podaný žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky, Odboru štátnej správy ochrany prírody č. 4851/2014-2.3 zo
dňa 22.07.2014, s návrhom na ich zrušenie.

30. Žalobca namietal v žalobe nesprávne právne posúdenie veci a vadu v konaní, ktorá mala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.

31. Poukázal na duplicitnosť, nezákonnosť a zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko v danom
prípade márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 85 ods. 3 zákona č.
543/2002 Z.z., bolo vydané fiktívne rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 85 ods. 4 citovaného zákona, z
ktorého vyplýva, že ak správny orgán nevydá rozhodnutie podľa ustanovenia § 85 ods. 3 tohto zákona
(do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č.
543/2002 Z.z. najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou), čo bolo v danom prípade splnené, a preto sa
predpokladá, že vydal rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu podľa ustanovení
§ 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., na pozemnú aplikáciu chemických
látok a v súvislosti s tým o udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov podľa
ustanovenia  §  40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. v Národnom parku   Nízke  Tatry v JPRL
uvedených  v prílohe žiadosti s predpokladaným agrotechnickým termínom započatia prác 01.05. a
ukočenia prác 30.09. počas troch rokov  t. j. do roku 2017. Žalobca zastával názor, že  prvostupňový
orgán  postupoval v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, keď
nevydal rozhodnutie podľa ustanovenia § 85 ods. 3  t.j. do termínu plánovanej činnosti a tým ho ukrátil
na jeho subjektívnych právach.

32. Žalobca uviedol, že si riadne splnil povinnosti v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z., a to podľa
ustanovenia § 85 ods. 3 a žiadosť zo dňa 03.03.2014 podal v dostatočnom časovom predstihu  t. j. v
lehote 30 dní pred plánovanou činnosťou,  (termín započatia plánovanej činnosti od 01.05.2014  a termín
ukončenia prác do 30.09.2014) a následne v rovnakých termínoch ďalších dvoch rokov. Trval na tom, že
si splnil  aj druhú kumulatívnu podmienku a to zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia § 28 zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch”).

33. Mal zato, že žalovaný svoju argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí o rozklade založil
na subjektívnom posúdení činnosti, resp. nečinnosti správneho orgánu, ktorú povýšil nad legislatívou
danú kumulatívnu podmienku vydania fiktívneho rozhodnutia, t.j. bez ďalších zákonom stanovených
podmienok.

34. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5Sžp/3/2014 z 27.10.2011, ktorého obsah je však zásadne odlišný od tejto
veci, nakoľko v tomto prípade bola žiadosť žalobcu kompletná, správny orgán nebol nútený odstraňovať
jej vady prerušením konania a tento fakt nespochybnil ani odvolací orgán, či osobitná komisia ministra
životného prostredia a taktiež ani nebola podľa ustanovenia § 85 ods. 1 vedúcim orgánom ochrany
prírody predlžená lehota správneho konania pred jej uplynutím.

35. Podľa názoru žalobcu správny orgán konal v rozpore s ustanovením § 85 ods. 1 zákona č. 543/2002
Z.z., tým, že nerozhodol v zákonnej lehote do 30 dní a písomne neupovedomil o tom účastníka
konania od obdržania vyjadrenia žalobcu k podkladom rozhodnutia t. j. po 10.04.2014 až do doby
vydania rozhodnutia zo dňa 22.07.2014, nevykonal žiadne úkony, čo je v zásadnom rozpore s tvrdením
odvolacieho orgánu.

36. Žalobca zdôraznil, že vydaním napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bi in idem - nie
dvakrát v tej istej veci, preto prvostupňový orgán nemal vydávať ďalšie rozhodnutie, ale predtým mal
fiktívne rozhodnutie zrušiť.

37. Žalobca sa domnieval, že nič nebránilo prvostupňovému orgánu, aby sa s jeho žiadosťou dôkladne
oboznámil, pretože pôvodná a komplexná žiadosť bola podaná už dňa 17.12.2013, čo je vyše päť
mesiacov pred plánovanou realizáciou činnosti a poukázal na to, že prvostupňový orgán začal konať



až po tom, ako mu zaslal oznámenie o plánovanom započatí prác dňa 10.06.2015. Tvrdil, že aj keď
prvostupňový orgán nepredĺžil pred uplynutím zákonnej lehoty svoju lehotu na rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 85 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., tieto v zmysle ustanovenia § 85 ods. 2 citovaného
zákona neprestali plynúť.

38. Žalobca uviedol, že hlavným zámerom zákonodarcu pri tvorbe legislatívy, v danom prípade
ustanovenia § 85 ods. 3 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. bolo urýchliť správne konanie do maximálne možnej
miery tak, aby bolo možné predísť ďalším škodám na biotopoch a majetku, a to okamžitým efektívnym
vykonaním sanačných opatrení podľa ustanovenia § 28 zákona č. 326/2005 Z.z. a tým zabezpečiť
splnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z tohto zákona.

39. Podľa názoru žalobcu márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom,
nastala  ku dňu 01.05.2014 podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. fikcia vydania
rozhodnutia (ex lege vydané rozhodnutie), ktorým sa vyhovelo jeho žiadosti, a preto mal prvostupňový
orgán konanie zastaviť, nakoľko vo veci žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté.

40. Žalobca na základe vyššie uvedených námietok navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

41. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.07.2015 žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom
v napadnutom rozhodnutí a uviedol  že navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán nebol nečinný, ale naopak konal a musel konať vzhľadom
na určité absencie alebo nedostatky žiadosti žalobcu a z tohto dôvodu preto nemohlo dôjsť k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia.

43. Vyjadril sa k námietke žalobcu, že v konaní vo veci žiadosti nebola žalobcovi predĺžená lehota na
vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 85 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, že konanie podľa
ustanovenia § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. má určenú osobitnú lehotu na vydanie rozhodnutia a
orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, pričom ustanovenie  § 85  ods.
1  citovaného  zákona   neumožňuje  túto lehotu predĺžiť,
nakoľko sa vzťahuje len na 30 - dňovú, resp. 90 - dňovú lehotu odo dňa začatia konania ustanovenú
prvej vete ustanovenia § 85 ods. 1 tohto zákona a v tejto súvislosti zdôraznil, že podľa tohto zákonného
ustanovenia vedúci orgánu ochrany prírody môže túto lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o 4 mesiace, pritom ale táto lehota je zjavne odlišná od tej, ktorá je
stanovená v ustanovení § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.. Uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná
o špeciálnu lehotu upravenú v osobitnom predpise, nie je možné použiť ani ustanovenie § 49 ods.
2 Správneho poriadku. Navyše márne uplynutie lehoty v zmysle ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č.
543/2002 Z.z. je len jedným z viacerých predpokladov uplatnenia zákonnej fikcie pozitívneho rozhodnutia
podľa ustanovenia § 85 ods. 3 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. a ustanovenie § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z.z. vyžaduje splnenie i ďalších podmienok.

44. Žalovaný sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalobcu, ktorý tvrdil,  že predmetom jeho žiadosti bolo
zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia § 28 zákona o lesoch, avšak toto svoje konštatovanie ničím
nezdôvodnil. Žalovaný zastával opačný názor, pričom vychádzal z podkladov rozhodnutia - zo stanoviska
odbornej organizácie ochrany prírody - ŠOP SR č. 1112/2014 zo dňa 20.03.2014 k aplikácii chemickej
látky, podľa ktorého, aplikáciou chemickej látky Vaztak 10 EC na uvedenej ťažbe z výšky by bolo
nadmerne zaťažené územie národného parku a došlo by k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu
chránených druhov. V súvislosti s predloženou žiadosťou žalobcu, ŠOP SR vypracovala aj formuláre
pre zisťovacie konanie, v ktorých zhodnotila vplyv navrhovanej činnosti na dotknuté územia Európskej
sústavy NATURA 2000 - územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry a Chránené vtáčie územie
Nízke Tatry, ktoré tvorili prílohy stanoviska ŠOP SR. Z podkladov ŠOP SR uvedených vo formulároch k
danej žiadosti žalobcu vyplýva, že navrhovaná činnosť bude mať významný vplyv na dotknuté územia



sústavy NATURA 2000, najmä pokiaľ ide o straty na biotopoch a zmeny kľúčových charakteristík
prostredia, pritom i čiastočne významné vplyvy navrhovanej činnosti sa predpokladajú, pokiaľ ide o
vyrušovanie druhov, pre ktorých ochranu boli dotknuté územia vyhlásené. Má za to, že v konaní bolo
preukázané, že ním navrhovaná činnosť nie je činnosťou, ktorej vykonanie by smerovalo k naplneniu
cieľa deklarovaného v žiadosti zo dňa 16.12.2013 (zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho
významu a biotopov národného významu) a ani cieľa, ktorého naplnenie predpokladá zákon o lesoch v
súvislosti s výkonom opatrení podľa ustanovenia § 28 tohto zákona, t.j. predchádzanie poškodenia lesa.
Naopak, išlo by o činnosť s predpokladaným významným nepriaznivým vplyvom na lesné ekosystémy,
vrátane kľúčových prvkov, ktoré ho vytvárajú, ako sú pôda, voda a lesné organizmy. Takúto činnosť
nemožno označiť ako preventívne opatrenie na ochranu lesa v zmysle ustanovenia § 28 zákona o
lesoch a to ani v prípade, že jeho výsledkom môže byť dočasné zníženie počtu škodlivých biotických
činiteľov - lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého v dotknutom území. Vychádzajúc z uvedeného
podľa žalovaného, táto podmienka predpokladaná zákonom o lesoch  zo strany žalobcu, splnená nebola.

45. Žalovaný sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalobcu, ktorý tvrdil,  že predmetom jeho žiadosti bolo
zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia § 28 zákona o lesoch, avšak  toto  svoje  konštatovanie
ničím nezdôvodnil. Žalovaný zastával opačný
názor, pričom vychádzal z podkladov rozhodnutia - zo stanoviska odbornej organizácie ochrany prírody -
ŠOP SR č. 1112/2014 zo dňa 20.03.2014 k aplikácii chemickej látky, podľa ktorého, aplikáciou chemickej
látky Vaztak 10 EC na uvedenej ťažbe z výšky by bolo nadmerne zaťažené územie národného parku
a došlo by k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu chránených druhov. V súvislosti s predloženou
žiadosťou žalobcu, ŠOP SR vypracovala aj formuláre pre zisťovacie konanie, v ktorých zhodnotila
vplyv navrhovanej činnosti na dotknuté územia Európskej sústavy NATURA 2000 - územie európskeho
významu Kráľovohoľské Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, ktoré tvorili prílohy stanoviska ŠOP
SR. Z podkladov ŠOP SR uvedených vo formulároch k danej žiadosti  žalobcu  vyplýva, že navrhovaná
činnosť bude mať významný vplyv na dotknuté územia sústavy NATURA 2000, najmä pokiaľ ide o straty
na biotopoch a zmeny kľúčových charakteristík prostredia, pritom i
čiastočne významné vplyvy navrhovanej činnosti sa predpokladajú, pokiaľ ide o vyrušovanie druhov,
pre ktorých ochranu boli dotknuté územia vyhlásené. Má za to, že  v konaní  bolo preukázané, že ním
navrhovaná činnosť nie  je  činnosťou,
ktorej vykonanie by smerovalo k naplneniu cieľa deklarovaného v žiadosti zo dňa 16.12.2013
(zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu) a ani
cieľa, ktorého naplnenie predpokladá zákon o lesoch v súvislosti s výkonom  opatrení  podľa  ustanovenia
§ 28 tohto zákona, t.j. predchádzanie poškodenia lesa. Naopak, išlo by o činnosť s predpokladaným
významným nepriaznivým vplyvom na lesné ekosystémy, vrátane kľúčových prvkov, ktoré ho vytvárajú,
ako sú pôda, voda a lesné organizmy. Takúto činnosť nemožno označiť ako preventívne opatrenie na
ochranu lesa v zmysle ustanovenia  § 28 zákona o lesoch, a to ani v prípade, že jej výsledkom môže
byť dočasné zníženie počtu škodlivých biotických činiteľov - lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého
v dotknutom území.Vychádzajúc z uvedeného táto podmienka predpokladaná zákonom o lesoch  zo
strany žalobcu splnená nebola.

46. Žalovaný tvrdil, že žalobcom nebol dostatočným spôsobom t.j. konkrétne a v súlade so zákonom
určený aj termín začiatku prác a poukazuje na žiadosť zo dňa 16.12.2013, kde žalobca uviedol, že
žiada o udelenie výnimky, nie o vydanie súhlasu, a to v uvedených JPRL podľa príloh k žiadosti s
daným agrotechnickým termínom začiatku prác  01.05. a ukončenia prác 30.09. Takéto určenie termínu
je podľa názoru žalovaného nedostatočné, keďže nie je zrejmé, ku ktorému konkrétnemu dátumu sa
termín začatia plánovanej činnosti vzťahuje. V ďalšom texte svojej žiadosti síce žalobca uviedol, že dobu
určenia žiada stanoviť na tri roky, t.j. od roku 2014 do roku 2017, avšak dobu vykonávania činnosti, ktorú
na základe žiadosti žiadateľa orgán ochrany prírody vo výroku rozhodnutia určí, nemožno stotožňovať s
určením termínu plánovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., keďže
ide o dve rôzne veci.

47. Ďalej žalovaný poukázal na list žalobcu zo dňa 24.02.2014, v ktorom navrhol časť žiadosti
týkajúcej sa použitia chemických látok na napadnuté zvyšky po ťažbe vyčleniť na samostatné konanie
a rozhodnutie a časť žiadosti, týkajúcej sa aplikácie chemických látok na porastové steny vzal späť, už
nebola sama o sebe na účely tohto konania uplatniteľná a nemohla vyvolať účinky vydania fiktívneho
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 85 ods. 3 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. a má za to, že touto
žiadosťou uplatnená činnosť, ktorá bola žalovanému doručená dňa 03.03.2014, bola iná činnosť ako tá,



ktorá bola predmetom žiadosti zo dňa 16.12.2012  čo  do  rozsahu  aj  miesta  vykonávania  činnosti.
Pre navrhovanú činnosť, ktorá bola na základe žiadosti zo dňa 24.02.2014 vyčlenená na samostatné
rozhodnutie, žalobca neuviedol termín, kedy ju plánuje uskutočniť. Už aj z tohto dôvodu podľa názoru
žalovaného, nemohli nastať účinky vydania fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 4 zákona č.
543/2002 Z.z. tak, ako to tvrdí žalobca.

48. Taktiež poukázal na to, že žalobca v žiadostiach  zo dňa 16.12.2013 a zo dňa 24.02.2014 neuviedol
druhy chránených živočíchov, pre ktoré žiada povoliť výnimku zo zákazov ustanovených v ustanovení §
35 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. a ich konkretizáciu ponechal na žalovaného na základe
stanoviska ŠOP SR.

49. Podľa názoru žalovaného s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, fiktívne rozhodnutie by
neobsahovalo vo vzťahu k povoleniu navrhovanej výnimky podstatnú náležitosť a to určenie druhov
chránených živočíchov, pre ktoré malo platiť, čo predstavuje rozpor s ustanovením § 40 ods. 4 zákona
č. 543/2002 Z.z.

50. Žalovaný má za to, že v konaní vo veci žiadosti žalobcu nebola preukázateľne naplnená ani jedna
z kumulatívnych podmienok určených ustanovením § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., potrebných
na to, aby mohli nastať účinky vydania fiktívneho rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo žiadosti žalobcu v
plnom rozsahu. Žalovaný naopak tvrdí, že správne orgány oboch stupňov konali výlučne v súlade so
zákonom, a preto navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú podľa ustanovenia
§ 250j ods. 1 O.s.p.

IV.
Replika

51. Replikou zo dňa 21.10.2015, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.10.2015, žalobca
zotrval na svojej právnej argumentácii o vydaní fiktívneho rozhodnutia vo veci konania vedeného u
žalovaného pod č. 4851/2014-2.3 vylúčením z pôvodného konania č. 3469/2014-2.3 na samostatné
konanie dňa 03.03.2004,  s odkazom na ustanovenie  § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.

52. Žalobca namietal, že žalovaný nevydal rozhodnutie v zákonnej lehote, konanie neprerušil a ani
nebol vyzvaný na odstraňovanie vád podania, a preto boli splnené podmienky pre vydanie fiktívneho
rozhodnutia, ktoré v konaní nezrušil.

53. Trval na tom, že žiadosť podal v súlade s  ustanovením § 85 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., a to
najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

54. Uviedol, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o konanie, predmetom ktorého je
zabezpečenie povinnosti podľa osobitného zákona - zákona o lesoch (§ 28).

55. Žalobca odkázal na pôvodnú žiadosť č. 65164/2013-230 zo 16.12.2013, ktorá je základom celej
veci. Zo žiadosti je nepochybné, kedy sa práce plánovali uskutočniť, aj to, že najbližší termín realizácie
plánovanej činnosti od podania žiadosti je 1.5 do 30.09.2014.

56. Žalobca považoval za zásadné, že počas celého správneho konania žalovaný nenapadol možnosť
a opodstatnenosť uplatnenia ustanovenia § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.

57. Podľa názoru žalobcu neobstojí taktiež ani výhrada žalovaného a to, že žalobca neuviedol  druhy
chránených  živočíchov, pre ktoré  žiada  povoliť výnimku zo
zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002
Z.z. a ich konkretizáciu ponechal na žalovaného na základe stanoviska ŠOP SR, nakoľko predmet
jeho činnosti nie je zameraný na identifikáciu, mapovanie a monitoring chránených druhov a nevyplýva
mu to zo zriaďovacej dokumentácie, ani z platnej legislatívy a táto úloha prislúcha ŠOP SR podľa
ustanovenia § 65a ods. 2 písm. h), m), t) zákona č. 543/2002 Z.z.. Žalobca preto požiadal ŠOP SR o
konkretizáciu chránených živočíchov, ktoré môžu byť dotknuté v súvislosti s vydaním výnimky. Uviedol,
že hlavnou motiváciou takéhoto postupu bol dôvod urýchliť správne konanie, nakoľko v minulosti



pri obdobných prípadoch ďalší účastníci správnych konaní spochybňovali kompetencie žalobcu pri
stanovení chránených živočíchov, ktoré sú správnym konaním dotknuté.

58. Žalobca zdôraznil, že zákonom stanovené podmienky na uplatnenie postupu podľa ustanovenia §
85 ods. 3 v nadväznosti  na ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. sú stanovené striktne,
a preto má za to, že márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. ku dňu 01.05.2014 nastala
fikcia vydania rozhodnutia podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., ktorou bolo jeho
žiadosti vyhovené.

V.
Právne posúdenie veci

59. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení
§ 10, § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 16.01.2020 (§ 107 ods. 1  SSP)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

60. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5S 277/2014-69 zo dňa 26.04.2016 podľa ustanovenia
§  250j  ods. 2, písm. a), e)  Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), zrušil  rozhodnutie žalovaného č. 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa
28.10.2014 a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 4851/2014-2.3 zo dňa 22. 07.2014 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

61. Žalovaný podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 277/2014-69 zo dňa 26.04.2016
odvolanie.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol uznesením
sp. zn. 6Sžo/29/2016 zo dňa 27.10.2017 a to tak, že  rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
5S 277/2014-69 zo dňa 26.04.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to bez toho, aby sa
zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania, z dôvodu, že prvostupńový  súd v danej veci nepostupoval
v intenciách zákonného ustanovenia § 250f ods. 2 OSP, keď vo veci nenariadil pojednávanie, ale
rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že žalovaný sa v stanovenej lehote vyslovene
vyjadril, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a trval na jeho nariadení v zmysle
ustanovenia § 250g ods.1 OSP a to za prítomnosti účastníkov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade  teda neboli naplnené všetky podmienky potrebné pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia
pojednávania a Krajský súd pochybil a v takomto prípade pojednávanie nariadiť mal. Konštatoval, že
krajský súd svojím  nesprávnym procesným postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom (§
221 ods. 1 písm. f) OSP) a účastníkovi tak bola  znemožnená realizácia jeho procesných práv priznaných
mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

63. Krajský súd pribral uznesením sp.zn. 5S/277/2014-131 zo dňa 05.09.2019 ďalšieho účastníka
administratívneho konania Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821
09 Bratislava.

64. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.:
4851/2014-2.3 zo dňa 22.07.2014.

65. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

66. Podľa § 2 ods. 1 SSP,  v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



67. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

68. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

69. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) podaním žaloby na súd dňa 25.04.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona
č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

70. Súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil OSP s
poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie
dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech
žalobcu.

71. Podľa § 491 ods.1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

72. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

73. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1
písm.  a)  SSP  rozumie  postup  orgánu verejnej správy  v  rámci  výkonu jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj
povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti.

74. Zákonnosť rozhodnutia orgánu erjnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu
verejnej správy  namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje
takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

75. V danom prípade bolo primárnou úlohou súdu posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na
vydanie fiktívneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. a ďalej, či bolo
prvostupňové rozhodnutie  a napadnuté rozhodnutie vydané zákonným spôsobom a ak neboli, či sa v
tom prípade jedná o rozhodnutia vydané nad rámec zákona.

76. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 326/2005 Z.z., obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať
preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia
pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.

77. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé,
kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia
byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

78. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do 30 dní odo
dňa začatia konania; v prípade rozhodnutia podľa § 44 ods. 2 do 90 dní odo dňa začatia konania. Vedúci
orgánu ochrany prírody môže túto lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť,



najviac však o štyri mesiace. Ak dôvodom na predĺženie lehoty je potreba vyčkania na priebeh vegetačnej
sezóny alebo rozmnožovacieho cyklu, najviac na jeden rok. Ak orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť
do 30 dní a v prípade rozhodnutia podľa § 44 ods. 2 do 90 dní, je povinný o tom účastníka konania s
uvedením dôvodov písomne upovedomiť.

79. Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie
povinností podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, orgán ochrany prírody
vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 zákona o
ochrane prírody najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

80. Podľa § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3
nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti
vyhovel.

81. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.

82. Krajský súd zistil z administratívneho spisu, že pôvodne bolo prvostupňovým orgánom začaté
správne konanie na základe žiadosti žalobcu zaevidovanej pod č. 65164/2013-230, podanej dňa
16.12.2013 a doručenej dňa 17.12.2013  a  ktoré

bolo vedené pod č. 3469/2014-2.3, ktorou požiadal žalovaného o udelenie súhlasu podľa ustanovení §
13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2012 Z.z.  na  pozemnú  aplikáciu  chemických
látok a v súvislosti s tým o udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov podľa
ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. v Národnom parku Nízke Tatry v JPRL
uvedených v prílohe žiadosti s predpokladaným agrotechnickým termínom započatia prác od 01.05 a
ukončenia prác 30.09. počas troch rokov (do roku 2017) s tým, že dobu určenia žiadal stanoviť na tri
roky, t.j. od roku 2014 do roku 2017 v zmysle uvádzaných príloh.

83. Ďalej súd zistil z administratívneho spisu, že žalovaný o časti žiadosti, týkajúcej sa aplikácie
chemických látok na ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému, naďalej
viedol konanie vedené pod č. 3469/2014-2.3. a že vydal rozhodnutie č. 3469/2014-2.3 zo dňa
13.06.2014, ktorým žiadateľovi vydal súhlas podľa ustanovení  § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm.
c) zákona č. 543/2002 Z.z. na pozemnú aplikáciu prípravku VAZTAK 10 EC s farbivom Scolyoid na
ochranu sadeníc smreka proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému bodovým postrekom
ku koreňovým kŕčkom za použitia ručného postrekovača, povolilo výnimku zo zákazov ustanovených
v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) až d) citovaného zákona, čiže povolilo žiadateľovi zraňovať, alebo
usmrcovať vybrané chránené druhy živočíchov v nevyhnutnom množstve pri aplikácii chemických látok
na ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému a zastavilo konanie podľa
ustanovenia  § 82 ods. 9 písm. b) tohto zákona na vydanie súhlasu
podľa ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) tohto zákona, na chemický postrek
porastových stien smrekových porastov proti lykožrútovi smrekovému a lykožrútovi lesklému a na
použitie chemických látok na napadnuté zvyšky dreva po ťažbe z dôvodu, že žiadateľ túto časť žiadosti
vzal späť.

84. Zároveň mal súd zistené z administratívneho spisu, že žalovaný časť žiadosti, týkajúcej sa použitia
chemických látok na napadnuté zvyšky po ťažbe, zaevidoval ako nové konanie pod č. 4851/2014-2.3,
ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.

85. Správny súd sa preto zaoberal preskúmaním napadnutého č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo
dňa 28.10.2014 a prvostupňového rozhodnutia č.: 4851/2014-2.3 zo dňa 22.07.2014, ktoré boli vydané
v novom konaní pod č. 4851/2014-2.3.

86. Súd v prvom rade preskúmaval námietku žalobcu a to, že vydanie prvostupňového rozhodnutia
bolo rozhodnutím nad rámec zákona, nakoľko o predmete konania bolo už skôr rozhodnuté vydaním
fiktívneho rozhodnutia podľa ustanovenia  § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. v spojení s ustanovením
§ 85 ods. 3 citovaného zákona a teda, že prvostupňové rozhodnutie bolo rozhodnutím duplicitným a
teda nezákonným. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či boli splnené podmienky



pre vydanie fiktívneho rozhodnutia o vyhovení žiadosti  postupom  podľa  ustanovenia § 85  ods.  3  a
4  zákona č. 543/2002 Z.z.

87. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu a namietal, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa
ustanovenia  § 85 ods. 4 zákona v spojení s ustanovením § 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. nedošlo,
nakoľko z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán nebol nečinný.

88. Súd mal v konaní preukázané z administratívneho spisu (č.l. 7 - list žalobcu č.4851/2014-2.3 zo
dňa 26.03.2014 adresovaný  účastníkom konania), že žalobca  dňa 03.03.2014 doručil žalovanému
vyjadrenie k oboznámeniu sa s podkladmi k rozhodnutiu v konaní č. 3469/2014-2.3, v ktorom zároveň
navrhol vyčleniť časť žiadosti - súhlas a výnimku na ošetrovanie porastových zvyškov po ťažbe na
území OZ Liptovský Hrádok, LC Malužiná a LC Javorinka, na samostatné rozhodnutie a že na základe
uvedeného, sa dňa 03.03.2014 začalo nové konanie o tejto časti  pôvodnej žiadosti, ktoré žalovaný
zaevidoval ako nové konanie pod č. 4851/2014-2.3.

89. Ďalej mal súd preukázané, že od začatia správneho konania týkajúceho sa nového konania
vedeného pod č. 4851/2014-2.3. t. j. od 03.03.2014 boli v tomto novom konaní vykonané nasledovné
úkony - žalobca zaplatil správny poplatok kolkovými známkami, ktoré ministerstvu zaslal listom č.
13849/2014-230 zo dňa 11.03.2014, žalobca zverejnil na svojej internetovej stránke informáciu o
začatí konania vo veci vedeného pod č. 4851/2014-2.3., pričom sa do konania prihlásila elektronickou
poštou dňa 13.03.2014 Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821
09 Bratislava 2, ďalej  si
žalovaný k žiadosti žiadateľa vyžiadal listom č. 4851/2014-2.3 zo dňa 06.03.2014 odborné stanovisko
od ŠOP SR, ktoré mu zaslal listom č. ŠOP SR/1112/2014  zo  dňa  20.03.2014,  žalovaný listom  č.
4851/2014-2.3  zo dňa 26.03.2014 v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámil
účastníkov konania, že v konaní č. 4851/2014-2.3. bolo ukončené zisťovanie stavu  veci  a obstarávanie
podkladov, žalobca sa k veci žalovanému  vyjadril písomným podaním č. 19107/2014-230 zo dňa
07.04.2014 a doručenom mu dňa 10.04.2014.

90. Na základe vyššie uvedeného, správny súd mal za preukázané, že prvostupňový orgán v správnom
konaní zaevidovanom pod č. 4851/2014-2.3 v období po 10.04.2014 až do doby vydania prvostupňového
rozhodnutia t.j. do dňa 22.07.2014, nevykonal žiadne právne úkony vo vzťahu k žalobcovi (napr. že by
odstraňoval vady podania, vykonával dôkazy a zabezpečoval ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia),
a teda, že by bol v konaní činný, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného uvedenom v napadnutom
rozhodnutí , v ktorom uviedol, že ... „prvostupňový orgán nebol nečinný...“, ako aj v rozpore s jeho
vyjadrením uvedeným v liste č. 4851/2014-2.3  zo dňa 26.03.2014, kedy žalobcovi oznámil, že v
zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamuje  účastníkov konania, že v konaní č.
4851/2014-2.3. bolo ukončené zisťovanie stavu  veci  a obstarávanie  podkladov.

91. Správny súd poznamenáva, že prvostupňový orgán nerozhodol v zákonnej lehote do 30 dní
a písomne neupovedomil o tom účastníka konania, od obdržania vyjadrenia žalobcu k podkladom
rozhodnutia (§ 85 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.).

92. Taktiež v konaní bolo zrejmé, že prvostupňový orgán nepredĺžil pred uplynutím zákonnej lehoty
lehotu na rozhodnutie, a to najviac o 4 mesiace a ani žiadnym spôsobom neupovedomil žalobcu o jej
prípadnom predĺžení.

93. Súd konštatuje, že v konaní č. 4851/2014-2.3 nebolo sporné, že prvostupňový orgán vydal
prvostupňové rozhodnutie  dňa 22.07.2014, teda až po tom, ako žalobca oznámil započatie s činnosťou
od 10.06.2014 ako aj, že žalovaný nespochybnil komplexnosť predmetnej žiadosti žalobcu žiadnym
dožiadaním o predloženie ďalších dokladov.

94. Krajský súd zastáva názor, že márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia
§ 85 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, že  ide o konanie, ktorého predmetom
je zabezpečenie povinností podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, orgán ochrany prírody vydá
rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa ustanovenia § 82 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z.z. a to najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou, vzniklo fiktívne rozhodnutie



priamo ex lege podľa ustanovenia § 85 ods. 4 tohto zákona, ktoré stanovuje, že ak orgán ochrany prírody
rozhodnutie podľa § 85 ods. 3 nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.

95. V zmysle vyššie uvedeného, správny súd uvádza, že v danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vydané nadbytočne,  pretože v tej istej veci už bolo rozhodnuté
fiktívnym rozhodnutím podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., pričom fikcia vydania
takéhoto rozhodnutia nastala dňa 01.05.2014, nakoľko do tohto dátumu ako predpokladaného  dňa
začatia  pozemnej  aplikácie chemických látok žalobcom,
žalovaný nerozhodol.

96. Súd podotýka, že na konanie podľa zákona č. 543/2002 Z.z. sa na predmetné konanie vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní a teda správny orgán mal pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie
výnimiek aplikovať zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého
rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, preto mal pri rozhodovaní podľa
ustanovenia 32 ods. 1 Správneho poriadku povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom mal obstarať potrebné podklady na rozhodnutie.

97. V súvislosti s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe, t.j. k nedostatkom podanej
žiadosti žalobcom ako žiadateľom, súd uvádza, že tieto dôvody neboli uvedené v napadnutom
rozhodnutí a ani v prvostupňovom rozhodnutí a  neboli predmetom posudzovania ani Osobitnej komisie
ministra, a preto sa nimi súd nezaoberal, iba podotýka, že argumentácia žalovaného nezodpovedá
obsahu spisu prvostupňového orgánu a je toho názoru, že žalobca podal predmetnú žiadosť v súlade
s ustanovením § 85 ods. 3 zákona  č. 543/2002 Z.z., ktorá obsahovala všetky zákonom predpokladané
náležitosti.

98. Právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych
dôsledkov nečinnosti správnych orgánov, a preto vychádza z princípu, že ak uplynula zákonom
ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný, má sa za to, že účastníkovi konania sa vyhovelo.
V prípade ustanovenia § 85 ods. 3, 4 zákona č. 543/2002 Z.z., prezumpcia vydania pozitívneho
rozhodnutia na udelenie výnimky z ochrany prírody a určitých druhov živočíchov, a to výhradne v
súvislosti s plnením povinností pri ochrane lesa, plní aj preventívnu úlohu pre prípad odvrátenia hroziacej
škody, ak by správny orgán o žiadosti na udelenie výnimky bol nečinný.

99. Podľa ustálenej judikatúry využitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa ustanovenia § 85 od.
4 zákona č. 543/2002 Z.z. môže taktiež slúžiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho konania
za predpokladu, že podaná žiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje všetky
podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci.  Použitie tohto  inštitútu prichádza do úvahy iba v
prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade  by striktné použitie fikcie vydania rozhodnutia
len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo
nezákonnosť takéhoto pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady
podania,  vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať  zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie  možno
použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré  sú v súlade s právnymi
predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správny orgán hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s možnosťou
využitia inštitútu predĺženia lehoty  na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre
rozhodnutie, prípadne  obtiažneho hodnotenia dôkazov, nemožno konajúci správny orgán stavať pod
tlak plynutia  lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody
a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania.

100. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods.1 písm. c) SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods.1 písm. f) SSP).
Z tohto dôvodu súd postupom podľa ustanovenia  § 191 ods.1 písm. c) a f) SSP zrušil napadnuté
rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,  v ktorom sa hmotne a procesne vysporiada so
všetkými spornými skutočnosťami uvedenými správnym súdom v tomto rohodnutí.



101. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP prvá veta, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v
zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

102. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP
tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom
na skutočnosť, že mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa
ustanovenia § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

103. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca  od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie  rozhodujúcich
skutočností,  aby  bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle   §   449   ods.
1 SSP    zastúpený advokátom.  Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné
zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní   sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}