Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/2/2018 z 17. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. novembra 2020, sp. zn. 2S/2/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1016201389.1 Krajský súd Bratislava | 2S/2/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1016201389.1 | 2020-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8a41dbd-37d9-484f-bd41-caa924ba7695 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016201389.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201389
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201389.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: H..
R. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., R. 142, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
ŠČURY, s.r.o., IČO: 47258055, so sídlom v Čadci, M. R. Štefánika 2618, za ktorú koná advokát JUDr.
Ján Ščury, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova
2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-2/2016/OPK zo dňa 17.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici personálnym rozkazom č. 866
zo dňa 10.12.2015 preložil žalobcu z funkcie zástupcu riaditeľa odboru (14125) poriadkovej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom; súčasne
žalobcu odvolal z doterajšej funkcie ku dňu 14.12.2015.

Podkladom rozhodnutia bolo služobné hodnotenie žalobcu č. ORPZ-ZH-OPP-459-024/2015,
právoplatné dňa 9.12.2015, v zmysle ktorého nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a je spôsobilý
vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu (§ 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Zo záverov
služobného posudku vyplýva, že úroveň znalostí žalobcu o interných predpisoch a ich uplatňovanie v
praxi nie je vždy na primeranej úrovni - nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 43/2010 o registratúrnom
poriadku, rozkaz ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a služobnej
disciplíny príslušníkov PZ v súvislosti s využívaním času služby na vykonávanie služobnej činnosti,
nariadenie ministra vnútra SR č. 39/2009 o pravidlách nosenia služobnej rovnošaty PZ, rovnošaty hudby
Ministerstva vnútra SR a rovnošaty letca, § 48 ods. 3 písm. l/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Podľa hodnotenia si žalobca neplnil služobné úlohy samostatne a iniciatívne. Ku dňu 1.1.2011 došlo k
zrušeniu Odboru skráteného vyšetrovania okresného riaditeľstva, na základe ktorého prešli konkrétne
vymedzené skutky pod Obvodné oddelenie PZ, a preto bola zriadená aj nová funkcia zástupcu riaditeľa
Odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva. Úlohou zástupcu riaditeľa bolo zabezpečovanie
koordinácie, metodické riadenie a usmerňovanie útvarov Okresného riaditeľstva PZ pri plnení úloh



na úseku skráteného vyšetrovania. Žalobca z vlastnej iniciatívy nepredložil v období od 1.3.2015
do 31.8.2015 priamemu nadriadenému žiadny návrh ani opatrenie na zlepšenie situácie na úseku
skráteného vyšetrovania v ukazovateľoch zákonnosti a kvality, v ktorých okresné riaditeľstvo vykazovalo
veľmi nepriaznivé výsledky. V období od 1.3.2015 do 31.8.2015 v porovnaní s rovnakým obdobím
predchádzajúceho roka došlo k zníženiu kvality o 4,31% a zákonnosti o 0,69%. Žalobca z vlastnej
iniciatívy nereagoval na danú situáciu žiadnymi návrhmi riadiacich aktov, ktoré by smerovali k zlepšeniu
kvality a zákonnosti.

V hodnotení sa ďalej uvádza, že výkon štátnej služby žalobcom z hľadiska správnosti a úrovne služobnej
disciplíny tiež nie je na požadovanej úrovni. Na operatívnej porade dňa 31.3.2015 dostal výčitku v
zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. za nesplnenie uloženej úlohy spočívajúcej v spracovaní podkladov
k pripravovanému vyhláseniu osláv „Roku Ľudovíta Štúra 2015“, čím žalobca porušil § 48 ods. 3 písm.
a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Ďalšiu výčitku dostal dňa 29.5.2015, keď dňa 28.5.2015 v čase o 11.15 hod.
nebol náležite ustrojený - mal znečistené výstrojné súčasti služobnej rovnošaty. Žalobca dňa 30.7.2015
požiadal o zrušenie jeho zodpovednosti v súvislosti s uloženými úlohami na pracovných poradách dňa
19.5.2015, 21.5.2015 a 10.7.2015 k zlepšeniu stavu na úseku majetkovej kriminality, v objasnenosti
majetkovej kriminality a k zlepšeniu stavu v objasnenosti priestupkov proti majetku, trestného konania
(skráteného vyšetrovania). Riaditeľ Odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva žalobcovi vyhovel
a dňa 5.8.2015 zrušil jeho zodpovednosť za splnenie úloh č. 12 a č. 13 zo dňa 19.5.2015 a za splnenie
úloh č. 18 a č. 19 zo dňa 10.7.2015, za splnenie ostatných úloh zostal naďalej zodpovedným. Konanie
žalobcu ako zástupcu riaditeľa Odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva bolo v rozpore s
§ 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď sa vedome snažil zbaviť zodpovednosti za splnenie
uložených úloh. Je neprípustné, aby sa tak vysoko postavený funkcionár zbavoval zodpovednosti za
splnenie úloh. Porušil aj čl. 11 nariadenia ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ,
podľa ktorého nadriadený stimuluje etické správanie svojich podriadených a sám je im príkladom.

Ďalšie porušenie služobnej disciplíny podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. spočívalo v tom, že dňa
27.5.2015 o 14.30 hod. predložil ako fyzická osoba žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č.
211/2000 Z.z., pričom v tom čase od 6.00 hod. do 15.30 hod. vykonával štátnu službu ako príslušník
PZ podľa zákona č. 73/1998 Z.z. - v čase výkonu službu teda vybavoval súkromnú korešpondenciu a
konal v rozpore s časťou I. písm. a/ bodu 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 a § 48 ods. 3
písm. b/ a písm. k/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil aj tým, že dňa 29.5.2015 spracoval registratúrny záznam
č. ORPZ-ZH-OPP-324-08/2015 zo dňa 28.5.2015, ktorý jeho nadriadený neschválil pre nedostatočne a
nekvalitne spracované vyhodnotenie splnenia úloh a vrátil mu ho na prepracovanie. Ani po prepracovaní
nebol registratúrny záznam v súlade s registratúrnym poriadkom z dôvodu opakujúcich sa pravopisných
chýb.

Ďalšie porušenie služobnej disciplíny žalobcu sa stalo dňa 22.6.2015 medzi 14.00 hod. až 18.00 hod.,
kedy sa zúčastnil skúšky z predmetu Základy právnej filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici, a to i napriek tomu, že bol v období od 10.6.2015 do 10.7.2015 práceneschopný
(potvrdenie o PN č. L 892211). Žalobca tým porušil § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Správny orgán prvého stupňa následne dospel k záveru, že žalobca je nespôsobilý vykonávať funkciu
zástupcu riaditeľa podľa § 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., ale je schopný vykonávať inú,
menej zodpovednú funkciu.

Prvostupňový správny orgán uviedol, že za dosiahnuté výsledky dostal žalobca pochvaly od bývalého
riaditeľa odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva, v súčasnosti už bývalého príslušníka PZ.
Žalobca sa zúčastňuje všetkých služobných zamestnaní, previerok z telesnej a streleckej prípravy,
nebolo u neho zistené požívanie alkoholických nápojov vo výkone štátnej služby alebo mimo výkon
štátnej služby, nebolo zistené, žeby požíval návykové látky alebo žeby hral hazardné hry.

2. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-2/2016/OPK zo dňa 17.3.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 866 zo dňa 10.12.2015. Stotožnil sa so skutkovým
stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom a uviedol, že preloženie žalobcu na inú, menej
zodpovednú funkciu bolo v súlade s § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.



Služobné hodnotenie žalobcu č. PPZ-ZH-OPP-459-024/2015 spracoval nadriadený žalobcu, žalobca
s ním bol oboznámený dňa 17.9.2015, služobné hodnotenie schválil riaditeľ Okresného riaditeľstva
PZ v Žiari nad Hronom dňa 29.9.2015. Žalobca podal proti služobnému hodnoteniu odvolanie, ktoré
bolo zamietnuté rozhodnutím č. KRPZ-BB-VO2-234-004/2015-PK zo dňa 7.12.2015 a dňom doručenia
žalobcovi dňa 9.12.2015 nadobudlo právoplatnosť.
Právoplatné služobné hodnotenie žalobcu bolo podkladom rozhodnutia v predmetnej veci o preložení
žalobcu. Všetky námietky žalobcu smerujú proti právoplatnému služobnému hodnoteniu, ktoré boli
predmetom preskúmavania príslušným dovolacím orgánom. Je pravdou, že prvostupňový orgán do
odôvodnenia prevzal podstatnú časť služobného hodnotenia žalobcu, no keďže § 35 ods. 1 písm. c/
zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovuje ako jediný dôvod prevedenia na inú funkciu nespôsobilosť vykonávať
doterajšiu funkciu a táto nespôsobilosť vychádza zo služobného hodnotenia, je uvádzanie ešte iných
dôvodov preloženia príslušníka PZ na inú funkciu nadbytočné.
Žalovaný je presvedčený, že v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať závery právoplatného
služobného hodnotenia, ktoré boli predmetom samostatného konania. V predmetnom odvolacom konaní
tak možno rozhodovať len o ďalšom zotrvaní žalobcu v doteraz zastávanej funkcii. Nie je potrebné,
aby sa v odôvodnení rozhodnutia uvádzali odpovede na všetky žalobcom položené otázky, a to aj
nepodstatné a pre vec nevýznamné otázky. Úlohou správneho orgánu je dôsledne zistiť skutkový stav
veci, čo sa aj stalo.
II. Žaloba a doplnenia žaloby

3. Žalobca sa včas podanou žalobou (dňa 23.5.2016) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-2/2016/OPK zo dňa 17.3.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým
rozhodnutím - personálnym rozkazom č. 866 zo dňa 10.12.2015 - a vrátenia veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nezákonnosť
rozhodnutia, pretože vychádzalo z nezákonného služobného hodnotenia. Žalobca napadol služobné
hodnotenie správnou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté.

4. Podľa jeho názoru prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia obsahujú vady podľa § 250j ods. 2
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ OSP.

5. Žalobca podaním zo dňa 8.3.2018, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.3.2018, doplnil
žalobu tak, že poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/7/2017 zo dňa
14.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2018 a ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č.
ORPZ-ZH-VO7-020/2015-PL zo dňa 18.11.2016 a prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz
riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom č. 4 zo dňa 19.6.2015
a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V doplnení žaloby žalobca
ďalej uviedol, že podal proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/16/2016-77 zo dňa
14.7.2016 (ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie zákonnosti služobného hodnotenia)
kasačnú sťažnosť.

6. Žalobca ďalším podaním zo dňa 24.5.2018, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.6.2018,
doplnil žalobu tak, že odkázal na disciplinárne opatrenie č. 3/2018 zo dňa 4.4.2018 (vydané po rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/7/2017 zo dňa 14.12.2017), ktorým bolo zastavené
disciplinárne konanie žalobcu autoremedúrou. Týmto rozhodnutím sa skončilo celé disciplinárne konanie
za skutky, za ktoré mu bolo v minulosti uložené disciplinárne opatrenie č. ORPZ-ZH-OPP-334-001/2015
zo dňa 8.6.2015 a v konečnom dôsledku mu nebolo preukázané porušenie služobnej disciplíny. Žalobca
považuje rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania za novú skutočnosť, ktorá má vplyv na
konanie v predmetnej právnej veci, keďže sa dotýka služobného hodnotenia a tým aj rozhodnutia o jeho
preložení na inú funkciu.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach sa
pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dodal, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
č.k. 24S/16/2016-77 zo dňa 14.7.2016 zamietol žalobu žalobcu proti právoplatnému služobnému
hodnoteniu.

8. Žalovaný sa k doplneniu žaloby písomne nevyjadril.



9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18.11.2020, keďže žalobca nežiadal o nariadenie
pojednávania a žalovaný súhlasil s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

13. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku
(č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-
Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú
riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie
právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie,
že policajt je nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú
funkciu.

16. Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu
funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.

17. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 prevedenie na inú funkciu
alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením
alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

18. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. k/ a písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný
plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený (písm. a/), vykonávať štátnu službu osobne, riadne a
včas (písm. b/), plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne
kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka
(písm. k/), dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon
štátnej služby pre chorobu alebo úraz (písm. v/).

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.



20. Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka (ods. 2). Účastník konania je
oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3). Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

21. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o preložení
žalobcu z funkcie zástupcu riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad
Hronom na inú, menej zodpovednú funkciu, pretože v služobnom hodnotení bol vyhodnotený ako
nespôsobilý vykonávať funkciu zástupu riaditeľa a zároveň spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú
funkciu. Medzi účastníkmi bolo sporné právne posúdenie veci.

23. Na vec je potrebné aplikovať zákon č. 73/1998 Z.z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov
Policajného zboru, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom
v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v
služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).

24. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 171/1993 Z.z.) policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo
veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem
a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenská republika viazaná (ods. 3).

25. Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový
orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana
k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom
v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z („Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“). Teda sľubu, ktorým
uvedenú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti vrátane nasadenia
vlastného života. Táto prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu
slávnostného prijatia občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Zložením
sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie nesúladné s
právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Zodpovedný
prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní
policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné zabezpečenie.
Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu
nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.novembra 2002 sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný v Zbierke rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004).

26. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,
Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.



Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím
o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru
pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie.
To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej
disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania
služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý)
do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,
pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a
povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru
odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného
začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že
nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom
pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015
zo dňa 25.1.2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na
osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.6.2016).

27. Pri rozhodovaní o preložení príslušníka PZ podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.
je podmienkou sine qua non právoplatné služobné hodnotenie, v ktorom je výslovne uvedený záver
o nespôsobilosti príslušníka PZ vykonávať dovtedy zastávanú funkciu. Ide v tomto prípade o jediný
zákonodarcom predpokladaný dôvod preloženia príslušníka PZ na inú funkciu (tým nie sú dotknuté
podmienky uvedené v písmenách a/, b/, d/ až k/ ustanovenia § 35 ods. 1, ktoré nie sú predmetom
tohto konania, a preto sa k nim správny súd nevyjadruje), čomu zodpovedá aj následné odôvodnenie
rozhodnutia o preložení príslušníka PZ na inú funkciu. Inými slovami, v rozhodnutí o preložení príslušníka
PZ na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. je ako dôvod formulovaný záver
služobného hodnotenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, spolu s odkazom na toto služobné hodnotenie.

28. V predmetnej právnej veci bol žalobca služobne hodnotený služobným posudkom č. ORPZ-
ZH-OPP-459-024/2015 zo dňa 29.9.2015 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím č. KRPZ-BB-
VO2-234-004/2015-PK zo dňa 7.12.2015 ako nespôsobilý vykonávať doteraz zastávanú funkciu
zástupcu riaditeľa odboru poriadkovej polície a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
Žalobca napadol služobné hodnotenie správnou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici, kde bola
vec vedená pod sp. zn. 24S/16/2016. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 24S/16/2016-77 zo
dňa 14.7.2016 zamietol žalobu žalobcu a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžk/24/2018 zo dňa
28.2.2019 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
24S/16/2016-77 zo dňa 14.7.2016. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 10Sžk/24/2018 zo
dňa 28.2.2019 uviedol: „Kasačný súd k veci uvádza, že predseda komisie si pred vydaním rozhodnutia
- služobného hodnotenia zaobstaral všetky potrebné podklady tak, aby bol presne a úplne zistený
skutočný stav veci v zmysle § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Zo služobného hodnotenia tiež vyplýva,
že pri spracovaní služobného hodnotenia boli rovnako dôkladne posúdené všetky rozhodné skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech sťažovateľa, teda jeho disciplinárne
previnenia ako aj pochvaly a odmeny. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný vo svojom rozhodnutí dal
podrobne odpoveď na všetky sťažovateľove námietky uvedené v žalobe. Z uvedeného dôvodu kasačný
súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu veci a v súlade so zákonom.
Namietaná 5 dňová lehota na uplatnenie práva na podanie námietok a pripomienok proti návrhu
služobného hodnotenia bola aj podľa názoru kasačného súdu primeraná a aj vzhľadom na to, že
mnohé skutočnosti, ktoré boli obsahom návrhu služobného hodnotenia boli sťažovateľovi známe z
predchádzajúcich konaní. Cieľom služobného hodnotenia bolo komplexne hodnotiť sťažovateľa od doby,
kedy u neho nastali závažné zmeny v spôsobilosti na výkon funkcie podľa § 27 ods. 6 písm. b)
zákona č. 73/1998 Z.z., t. j. od 01.03.2015, teda po odchode riaditeľa odboru poriadkovej polície OR
PZ v Žiari nad Hronom. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v tomto období keď mal sťažovateľ
samostatne preukázať svoje riadiace schopnosti, tak sa začali prejavovať nedostatky v jeho riadiacej
spôsobilosti a začalo dochádzať zo strany sťažovateľa k porušovaniu služobnej disciplíny, prípady
ktorých sú aj v služobnom rozhodnutí konkrétne uvedené. Podľa názoru kasačného súdu nadriadený
môže vykonať služobné hodnotenie v akýchkoľvek časových intervaloch, pričom najdlhší môže byť



5 rokov a zároveň nadriadený je povinný vykonať služobné hodnotenie vtedy, keď sú tu závažné
skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.
Na nepredloženie z vlastnej iniciatívy priamemu nadriadenému návrhy či opatrenia na zlepšenie situácie
na úseku skráteného vyšetrovania v období od 01.03.2015 do 31.08.2015 kasačný súd uvádza, že
táto činnosť sťažovateľovi vyplýva z popisu služobných činností príslušníka PZ a z pokynu riaditeľa
OR PZ v Žiari nad Hronom č. 27/2013 o organizačnom poriadku. Je pravdou, že sťažovateľ predložil
predchádzajúcemu riaditeľovi niekoľko návrhov a podnetov, ktoré smerovali k riešeniu nepriaznivého
vývoja ukazovateľov v skrátenom vyšetrovaní, avšak od 01.03.2015 sťažovateľ na pretrvávajúci
nepriaznivý vývoj na úseku skráteného vyšetrovania samostatne a iniciatívne žiadne opatrenia alebo
usmernenia smerujúce k zlepšeniu stavu skráteného vyšetrovania nenavrhol.
K námietke porušenia zásady rovnakého zaobchádzania kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.
Zo služobného hodnotenia je zrejmé aké konkrétne previnenia boli sťažovateľovi vytýkané, a tak
nie je preukázaná diskriminácia zo strany nadriadených, šikana alebo porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k sťažovateľovi. Závery služobného hodnotenia vychádzajú z konkrétnych
konaní sťažovateľa, ktorých sa dopustil počas plnenia svojich služobných povinností. Nesúhlas
sťažovateľa s hodnotením zistených skutočností nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že
služobné hodnotenie je v rozpore so zákonom.
Námietku týkajúcej sa zaujatosti členov komisie vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Námietka
neobsahuje označenie skutočností, z ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru o predpojatosti
členov komisie, ktorú sťažovateľ vidí v negatívnom vzťahu hodnotiacich osôb k jeho osobe. Okrem
všeobecného tvrdenia ich negatívneho vzťahu z pracovných konfliktov, sťažovateľ neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by dôvodili predpojatosť členov komisie vo vzťahu k sťažovateľovi. Z
uvedeného dôvodu sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý vyhodnotil tvrdenie
sťažovateľa o zaujatosti členov komisie ako nepodložené subjektívne pocity.
Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa, že krajský súd nereagoval na všetky námietky uvedené v žalobe
kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS
115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský
súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa
a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a
nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ak aj prvoinštančného rozhodnutia.
Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi
námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.“

29. Z uvedeného vyplýva, že zákonný podklad rozhodnutia o preložení žalobcu na inú funkciu - služobné
hodnotenie žalobcu - je právoplatné s výsledkom nespôsobilý vykonávať doteraz zastávanú funkciu
zástupcu riaditeľa odboru poriadkovej polície a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
Následkom tejto právnej skutočnosti je postup predpokladaný § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.,
a to preloženie žalobcu na inú funkciu. Uvedený postup a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu boli preto v súlade s § 35 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona.

30. Žalobcom predložené oznámenia o zastavení disciplinárneho konania sa len čiastočne týkajú
skutkov uvedených v služobnom hodnotení žalobcu, a to spísania registratúrneho záznamu a jeho
súladu s registratúrnym poriadkom a podania infožiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. počas
výkonu štátnej služby príslušníka PZ. Ostatné skutočnosti uvedené v služobnom hodnotení podrobne
špecifikované v personálnom rozkaze č. 866 zo dňa 10.12.2015 (účasť na skúške na Právnickej fakulte
Univerzity Mateja Bela počas trvania práceneschopnosti, absencia iniciatívneho riešenia nepriaznivých
kvalitatívnych ukazovateľov, žiadosť o zbavenie sa zodpovednosti za splnenie uložených úloh) zostali
nezmenené a stále sú obsahom služobného hodnotenia a podkladom rozhodnutia podľa § 35 ods. 1



písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré odôvodňujú záver o preložení žalobcu na inú, menej zodpovednú
funkciu. Preto zastavenie disciplinárneho konania voči žalobcovi pri vypracovaní registratúrneho
záznamu a jeho súladu s registratúrnym poriadkom a podania infožiadosti podľa zákona č. 211/2000
Z.z. počas výkonu štátnej služby príslušníka PZ nemá vplyv na celkový výsledok konania o preložení
žalobcu na inú funkciu v intenciách § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.

31. Správne orgány v prvom aj druhom stupni riadne zistili skutkový stav, dôkazy vyhodnotili v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov, postupovali podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. a
vec správne právne posúdili. Správny súd preto dospel k záveru, že postup aj rozhodnutie žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. a žalobu zamietol ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo
na ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od
žalobcu požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).