{"guid": "74a86242-c7cf-4a7b-91be-c11cec330337:6493b2f5-7675-45d7-a462-2eb6538a7dbe", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4", "spisova_znacka": "6S/316/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/316/2016 z 15. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. januára 2020, sp. zn. 6S/316/2016, ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4", "identifikacne_cislo": "1016202703", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2020-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6493b2f5-7675-45d7-a462-2eb6538a7dbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/316/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202703
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: L.. F. L., U.., Q. A. XX,
XXX XX L., zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie SNP č. 33, 813 31 Bratislava,
za účasti: Mesto Martin, so sídlom Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného Číslo: MK- 3419/2016-221/12252 zo dňa 06.10.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 12.12.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo:
MK- 3419/2016-221/12252   vydaného dňa 06.10.2016, (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj
jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej
aj len prvostupňový správny orgán, resp. Pamiatkový úrad), Číslo: PUSR-2016/14131-10/54637/BRO
zo dňa 15.07.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie)   a vrátenia veci prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: návrh žalobcu zo dňa
16.05.2016 spolu s prílohami na zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky „pamätná vila“ na
A. E.. Č.. XX F. L. (ďalej aj len NKP, resp. vila, objekt, nehnuteľnosť), podklad Pamiatkového úradu
k správnemu konaniu vo veci zrušenia vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky spolu s prílohami,
oznámenie žalovaného zo dňa 14.06.2016 o začatí správneho konania, vyjadrenie žalobcu zo dňa
23.06.2016, záväzné stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Martin zo dňa 28.06.2016, zápisnicu
z miestnej ohliadky vykonanej dňa 07.07.2016, fotodokumentáciu interiéru NKP zaslanú žalobcom zo
dňa 13.07.2016.

3. Pamiatkový úrad SR vydal dňa 15.07.2016 preskúmavané  rozhodnutie Číslo:
PUSR-2016/14131-10/54637/BRO, ktorým v súlade s § 20 ods. 1 a v spojení s § 2 ods. 2 zákona č.
49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len pamiatkový zákon)
zamietol zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky vily pamätnej na A. E.. Č.. XX F. L., k. ú. L.,
parc. č. XXX/X, súp. č. XXX, ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri



nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod číslom XXXX/X  a ktorej vlastníkom v zmysle listu
vlastníctva č. XXX je žalobca.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 03.08.2016 (doplnenie odvolania zo 14.09.2016)
rozhodol vo veci žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: MK- 3419/2016-221/12252 zo dňa
06.10.2016, a to tak, že podané odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie
potvrdil.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci bolo začaté správne konanie na základe
podnetu žalobcu - jeho listu zo dňa 16.05.2016, pričom po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
ako aj postupu prvostupňového správneho orgánu zistil, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení
svojho rozhodnutia presne definoval  tie skutočnosti - pamiatkové hodnoty predmetnej vily, z ktorých
vyplývala  potreba jej zachovania ako kultúrnej pamiatky. Išlo o :
„Hodnotu urbanistickú - objekt je nositeľom urbanistických hodnôt tak z pozície reprezentanta určitého
architektonického typu (obytný dom - vila), ako aj samotným začlenením do rastlého urbanizmu mesta.
Je súčasťou pravidelnej zástavby vilovej štvrte, situovanej za severnou hranicou pamiatkovej zóny,
v dotyku s vilovou kolóniou, ktorú dalo v rokoch 1924 - 25 postaviť Všeobecne prospešné stavebné
družstvo v Martine podľa projektov staviteľskej kancelárie W., U., E.. Do urbanizmu vilovej kolónie bola
začlenená ako neskôr (po roku 1926) postavený solitér, obklopený rozsiahlou záhradou.
Hodnotu architektonickú - Hmotová skladba a dispozičné riešene vily bolo navrhnuté tak, aby vyhovovalo
pohodlnému modernému bývaniu rodiny z vyššej strednej triedy mestského obyvateľstva v 20. rokoch
20. storočia. Z architektonického typu a doby vzniku objektu vyplývajú aj špecifické hodnoty dispozično-
priestorové, hodnoty konštrukčných a materiálových riešení a hodnoty slohové (dané predovšetkým
architektonickým a umelecko-remeselným riešením). Hlavný slohový výraz v štýle ranej moderny je
určený celkovo zachovanou hmotovou skladbou objektu, jeho dispozičným a stavebno-technickým
riešením, súborom architektonických prvkov komplexne zachovaných fasád. Hodnota architektonická
spočíva v hmotovo-priestorovom riešení objektu so zachovaním pôdorysu, traktov, výšky, tvaru a objemu
stavebnej hmoty, tvaru a výšky strechy (členitosť stavebných objemov a striech- prienik polvalbových
striech s námetkami), historických stavebných konštrukciách (horizontálne a vertikálne) a konštrukcii
krovu.
K architektonickým a výtvarným prvkom, ktoré sú predmetom ochrany nepochybne patri súbor
architektonických fasádnych prvkov (architektonický výraz fasád - osovosť, tvar, rozmery a situovanie
pôvodných okenných a dverných otvorov, \"zachované architektonické tvaroslovie fasád, priebežná
korunná podokenná rímsa, výrazné nadokenné hranolové rímsy, orámovanie okenných otvorov lizénami
so štruktúrou tehlového muriva, výrazný rizalit východnej fasády s dominantnou polkruhovou hmotou
prízemnej časti so strešnou terasou, ohraničenou murovaným parapetom, kruhové okná západnej
fasády a pravouhlé trojosové združené okno v štíte, architektonické riešenie vstupnej verandy s rohovým
pilierom s tehličkovým povrchom.
Hodnotu historickú - Majiteľom vily bol publicista a učiteľ V. T. (1872 - 1931) a jeho manželka Ž. T., rod. C..
Ekonomické zabezpečenie a kultúrna vyspelosť objednávateľa, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavili v
projekte vily, obohacujú hodnotový rámec veci a rozširujú ho cez historický kontext o významné kultúrno-
spoločenské súvislosti vzniku objektu. Kultúrny a historický rozmer má aj skutočnosť, že vo vile strávila
niekoľko mesiacov ku koncu svojho života spisovateľka V. L.-Š..
Pamätná vila s uplatnením modernistických detailov v podobe kruhových okien či tehličkového dekoru,
kombinovaných s tradičnými motívmi členitej siluety, polvalbových štítov, polkruhovej prízemnej hmoty
s terasou a drevenej verandy, patrí k typickým predstaviteľom mestskej vilovej architektúry vytvorenej
v duchu ranej moderny. “

6. Následne k námietkam uvedených v odvolaní žalobcu uviedol, že prvostupňovému správnemu orgánu
- pamiatkovému úradu, ako orgánu špecializovanej štátnej správy, prináležalo v zmysle § 9 ods. 1 v
spojení s § 2 ods. 7 pamiatkového zákona identifikovať objekty, ktoré sú nositeľmi pamiatkových hodnôt v
zmysle § 2 ods. 2 pamiatkového zákona. Pamiatkový úrad určil, že predmetná nehnuteľnosť je nositeľom
pamiatkových hodnôt,  pričom význam jednotlivých pamiatkových hodnôt podrobne uviedol vo svojom
prvostupňovom rozhodnutí.

7. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu ako účastníka správneho konania žalovaný uviedol, že
podľa § 20 ods. 1 pamiatkového zákona, ak nastanú nové skutočnosti, môže pamiatkový úrad vyhlásenie
kultúrnej pamiatky alebo vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo ministerstvo vyhlásenie



pamiatkovej zóny zmeniť vo verejnom záujme alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť. Vyhlásenie
ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 môže pamiatkový úrad rozhodnutím na základe stanoviska obce
vo verejnom záujme zmeniť alebo zrušiť. Ak dôjde k zrušeniu vyhlásenia kultúrnej pamiatky, pamiatkovej
rezervácie alebo pamiatkovej zóny, pamiatkový úrad rozhodnutím zruší vyhlásenie ochranného pásma.

8. Zo znenia predmetného ustanovenia pamiatkového zákona podľa žalovaného vyplýva, že k zrušeniu
vyhlásenia kultúrnej pamiatky môže prísť až po zániku jej pamiatkových hodnôt. Obsahom správneho
konania na základe návrhu na zrušenie vyhlásenia kultúrnej pamiatky je presné zistenie skutkového
stavu, ktorý preukáže či pamiatkové hodnoty, pre ktoré bola vec vyhlásená za kultúrnu pamiatku
naďalej existujú. Za týmto účelom sa porovnajú pamiatkové hodnoty uvedené v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu so skutočnosťou. Ak nebol zistený podstatný rozpor a zánik pamiatkových hodnôt,
neexistuje dôvod na zrušenie vyhlásenia kultúrnej pamiatky. Pamiatkový úrad splnil v správnom konaní
svoju povinnosť a vykonal toto porovnanie. Z porovnania skutočností uvedených v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu a stavu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyplynulo, že nedošlo k zániku fyzických
pamiatkových hodnôt.

9. Poukázal na znenie ust. § 28 ods. 2 písm. f) pamiatkového zákona, podľa ktorého  je vlastník kultúrnej
pamiatky povinný strpieť sprístupnenie kultúrnej pamiatky, ak nie je obydlím, pre verejnosť podľa vopred
určených podmienok, na určený čas a za náhradu, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad.

10. Účastník konania - žalobca  nesprístupnil počas konania miestnej obhliadky dňa 07.07.2016 ani len
priľahlú záhradu kultúrnej pamiatky a už vôbec nie priestory, ktoré využíva pri výkone svojej lekárskej
praxe a to i napriek tomu, že nebol dôvodný predpoklad, že priestory využívané v rámci lekárskej
praxe by bolo možné súčasne využívať ako priestory obydlia. Potom prvostupňový správny orgán,
správne vychádzal z predpokladu, že pamiatkové hodnoty, ktoré existovali v interiéri kultúrnej pamiatky,
existujú v interiéri aj naďalej a nedošlo k ich zániku. V tejto súvislosti Pamiatkový úrad v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že: „v roku 2005 bola kultúrna pamiatka adaptovaná z bytovej funkcie na
funkciu zdravotníckeho zariadenia (1. N P) a na funkciu bytovú (2. NP), pri ktorej došlo k menším
úpravám interiéru, bez vplyvu na exteriér. Na fasádach boli v roku 2012 bez povolenia Krajského
pamiatkového úradu Žilina, pracoviska Martin vymenené všetky pôvodné drevené výplne okenných
otvorov a vstupného otvoru za nové plastové s novým členením. Zmenené boli aj niektoré kruhové
okná v štítoch za päťboké. Predmetný objekt aj napriek nepovoleným zásahom stále disponuje súborom
významných pamiatkových hodnôt v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z..“.
Žalovaný mal za to, že odvolávanie sa žalobcu na nedostatočné rozlíšenie ním  poskytnutej
fotodokumentácie bolo pre rozhodovanie v tomto správnom konaní irelevantné.

11. K námietke, v ktorej sa spochybnili pamiatkové hodnoty, konkrétne hodnoty historické súvisiace s
pobytom V. L. Š. v dotknutej kultúrnej pamiatke žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia, v ktorom bolo uvedené: „Účastník konania vyhodnotil väzbu domu na spisovateľku V.. L..
Š. ako nevýznamnú. Nepopiera síce, že spisovateľka v dome žila, nie však uvádzané dva roky, ale iba
niekoľko mesiacov. Pamiatkový úrad SP považuje za irelevantné, ako dlho a za akých okolnosti v dome
spisovateľka bývala. Väzba V.. L.. Š.P. na predmetný objekt bola nespochybniteľné preukázaná“.

12. Odkaz na väzbu spisovateľky V.. L.. Š. bola pritom v kontexte menovania pamiatkových hodnôt len
jeden z viacerých argumentov, nie však jediný potvrdzujúci pamiatkového hodnoty kultúrnej pamiatky.
Preto túto námietku nebolo možné hodnotiť ako odôvodňujúcu zrušenie ochrany kultúrnej pamiatky,
najmä ak väzba spisovateľky k tomuto objektu bola preukázaná.

13. K časti, že urbanistickú hodnotu ako jednu z pamiatkových hodnôt je možné vztiahnuť na celé
okolie dotknutej kultúrnej pamiatky, žalovaný uviedol, že táto námietka mala racionálne jadro, pretože
urbanistickú hodnotu zástavby v okolí dotknutej kultúrnej pamiatky potvrdilo aj Mesto Martin vo
svojom záväznom stanovisku, ktorým vyjadrilo nesúhlas s návrhom na zrušenie vyhlásenia kultúrnej
pamiatky. Mesto Martin v predmetom záväznom stanovisku uviedlo: „V zmysle platného Územného
plánu sídelného útvaru Martin (ÚPN-SÚ Martin) v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho záväzných
častí vyhlásených \"'Všeobecným záväzným nariadením mesta Martin č. 38 v znení neskorších zmien a
doplnkov sa predmetná stavba situovaná na parcele č. XXX/X, k. ú. L. nachádza v urbanistickom okrsku
XX, funkčnej ploche I. -jestvujúce rodinné domy s nasledovnými záväznými regulatívmi:



-hlavná funkcia obytná, prípustná funkcia občianskej vybavenosti a služieb, -rešpektovať existujúce
stavebné a uličné čiary, existujúcu mestskú štruktúru
a charakter zástavby, rešpektovať existujúcu výšku zástavby (1NP+1) a sklon šikmých striech,
-rešpektovať zásady mestskej pamiatkovej zóny
-akceptovať zásady pamiatkovej starostlivosti pri dostavbe a prestavbe kultúrnych pamiatok zapísaných
v Ústrednom zozname pamiatkového fondu....
V poznámke daného regulatívu je uvedené: Vila - V..L.. Š. (XXXX/X-vila pamätná).
Predmetná stavba je súčasťou pravidelnej zástavby vilovej štvrte s typickými funkcionalistickými
prvkami. Je jedinečná svojím architektonickým stvárnením, nakoľko všetky ostatné objekty štvrte sú
architektonicky príbuzné a majú jednotný rukopis z dielne staviteľov W., U., E.M.. Stojí na nároží ulíc A.
J. J.. U.. Je vnímateľná zo všetkých smerov. No nejedná sa len o jeho architektonickú hodnotu. Tým, že
v objekte časť svojho života strávila V.. L.. Š., je tu aj jeho kultúrny rozmer. Mesto Martin vyhlásili v roku
XXXX za centrum národnej kultúry Slovákov vzhľadom na kultúrno-historické postavenie a existenciu
množstva kultúrnych a historických pamiatok neoddeliteľne spätých s históriou slovenského národa a
jeho národno-emancipačným vývojom práve na jeho území. Je našou povinnosťou si ctiť tieto hodnoty,
ešte donedávna nedotknuté. V Martine žilo a pôsobilo mnoho národných dejateľov, ktorí zanechali
výraznú stopu v našich národných dejinách a ich odkaz v rôznych formách je potrebné chrániť. Útvar
hlavného architekta nesúhlasí so zámerom vlastníka stavby o zrušenie jej vyhlásenia a žiada stavbu
uviesť do pôvodného stavu.“

14. Zároveň žalovaný uviedol, že Pamiatkový úrad si zabezpečil vyjadrenie Mesta Martin ako jedného
z účastníkov správneho konania. Vyjadrenia účastníkov konania sú v zmysle ustanovenia § 32
ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní. S jednotlivými
vyjadreniami účastníkov konania sa iní účastníci konania môžu oboznámiť formou napríklad nazretia
do spisu v zmysle ust. § 23 Správneho poriadku. Správnemu orgánu však nevzniká obligatórna
povinnosť doručovať tieto písomnosti v rámci prebiehajúceho správneho konania ostatným účastníkom
konania. Správny orgán je povinný v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z predloženého spisového materiálu
vyplývalo, že táto možnosť žalobcovi (odvolateľovi) nebola upretá a  pred vydaním rozhodnutia
nepožiadal napríklad o nahliadnutie do spisu. Mesto Martin nazvalo svoje vyjadrenie k predmetu
správneho konania záväzným stanoviskom, ale ako záväzné stanovisko posudzované nebolo, pretože
účastník konania nemá možnosť vydávať záväzné stanoviská.

15. K argumentu žalobcu o  nepôvodnosti interiérových dispozícii dotknutej kultúrnej pamiatky žalovaný
uviedol, že nakoľko práve žalobca neumožnil vstup do interiéru dotknutej kultúrnej pamiatky nebolo
možné túto námietku zo strany Pamiatkového úradu osobne verifikovať. Z doručenej fotodokumentácie
zo strany žalobcu nevyplývalo, že by došlo k úbytku pamiatkových hodnôt. Túto skutočnosť vyhodnotil
Pamiatkový úrad ako odborná inštitúcia a žalovaný sa s týmto posúdením stotožnil.

16. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť disponuje jednotlivými pamiatkovými hodnotami tak, ako boli
uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí, neboli naplnené  podmienky v zmysle ust. §
20 ods. 1 pamiatkového zákona na zrušenie vyhlásenie tejto nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku.
Pamiatkový úrad zo zákona je oprávnený posudzovať odborné otázky (pamiatkovú hodnotu) pri
vyhlasovaní veci za kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad vychádzal pri posudzovaní pamiatkovej
hodnoty danej nehnuteľnosti z podkladov, ktorých obsahom bola charakteristika nehnuteľnosti, jej popis,
fotodokumentácia.

Žaloba.

17. Žalobca mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné a žiadal
ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) - g) SSP, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pokladal ich za  nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a v správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci.



18. Po stručnom opise priebehu správneho konania  a obsahu preskúmavaných rozhodnutí a  odvolania
žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bolo v žalobe uvedené, že napadnuté rozhodnutie
opomínalo žalobcove argumenty, ktoré boli uvedené už v jeho odvolaní,  k niektorým argumentom sa
vôbec nevyjadrilo (napr. postupné rušenie  účelovo vyhlásených kultúrnych pamiatok, výsledky výskumu,
podľa ktorých  pobyt V. L. Š. trval necelý rok a rozhodne nebol jej pôsobiskom),   k niektorým iba formálne
(definovanie urbanistickej, architektonickej a historickej hodnoty) a v niektorých miestach si protirečil
(definovanie urbanistickej hodnoty). Tvrdenie, že žalobca odmietol prvostupňovému správnemu orgánu
sprístupniť záhradu s cieľom vykonania miestnej ohliadky sa nezakladalo na pravde.

19. Podľa žalobcu žalovaný úplne ignoroval doplnenie jeho odvolania zo dňa 14.09.2016, čím porušil
ust. § 47 ods. 3 a § 46 Správneho poriadku.

20. Napadnuté rozhodnutie ignorovalo skutočnosť, že prvostupňový správny orgán žalobcu vôbec
neinformoval o postúpení jeho odvolania žalovanému - porušenie § 57 ods. 2 Správneho poriadku.

21. Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie úplne ignorovalo jeho výslovnú žiadosť o
umožnenie nahliadnutia do prvostupňového spisu pred vydaním rozhodnutia - porušenie § 3 ods. 2
a § 33 ods. 2 Správneho  poriadku, pričom za porušenie tohto ustanovenia je potrebné považovať
každú situáciu, keď sa účastník konania dozvedá o vykonaných dôkazoch až z odôvodnenia meritórneho
rozhodnutia.

22. Napadnuté rozhodnutie popieralo možnosť existencie lekárskeho zariadenia v obydlí, pričom
skutočnosť bola taká, že žalobca odmietol sprístupniť interiér dotknutého domu, ktorý je jeho obydlím
s poukazom na nedotknuteľnosť obydlia, avšak vyhotovil fotodokumentáciu zachytávajúcu stav a
dispozíciu interiéru.

23. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril k očividnému
porušovaniu zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania, spočívajúcej v zásadne rozdielnych
prístupoch k možnej rekonštrukcii domov v príslušnej štvrti. Väčšina domov v danej štvrti má rovnaké
alebo porovnateľné „pamiatkové hodnoty“ ako dom žalobcu, pričom pamiatkovo chránený je už len
dom, kde preukázateľne viac ako 25 rokov žil T. Š. - predseda Matice slovenskej. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý bol daný dom v minulosti zapísaný (bez správneho konania) do
zoznamu pamiatok, bola jeho veľmi vágna väzba na osobu V. L. Š..

Vyjadrenie žalovaného.

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa  03.05.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú
zamietnuť. V prvej časti svojho vyjadrenia sa zaoberal reakciou na argumenty žalobcu k zrušeniu
vyhlásenia pamiatkovej ochrany dotknutého domu žalobcu a následne zaujal stanovisko k žalobným
námietkam.

25. Poukázal na to, že v postupoval v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku a v konaní dospel k
záveru, že správne konanie po preskúmaní v odvolacom konaní nebolo potrebné v odvolacom konaní
dopĺňať, pretože prvostupňový správny orgán presne a úplne zistil skutkový stav veci. Pokladal argument
žalobcu o dĺžke času, ktorý strávila  V. L. Š. v danom dome a to, či bola osoba V. T. osobou s lokálnou
dôležitosťou z pohľadu zachovania pamiatkových hodnôt za irelevantné. Poukázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádzalo, že upozornil na skutočnosť, že urbanistickú hodnotu ako
jednu z pamiatkových hodnôt bolo možné vzhliadnuť na celé okolie dotknutej kultúrnej pamiatky -
posudzovaného domu. Urbanistickú hodnotu zástavby v okolí dotknutého domu potvrdilo aj mesto Martin
vo svojom v správnom konaní podanom stanovisku.

26. K žalobnej námietke o tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané „bez akejkoľvek pridanej
hodnoty“, t. j., že dokazovanie prvostupňového správneho orgánu nebolo doplnené a odvolací orgán
deklaroval súhlas so zabezpečenými dôkazmi pamiatkového úradu žalovaný poukázal na znenie § 59
ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom



rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Správny
poriadok výslovne uvádza: ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní. Predmetné správne konanie
po preskúmaní v odvolacom konaní nebolo potrebné v odvolacom konaní dopĺňať, pretože pamiatkový
úrad presne a úplne zistil skutkový stav veci a on sa s obsahom rozhodnutia napadnutého v odvolacom
konaní stotožnil. Argumenty žalobcu o tom, aký dlhý čas strávila V. L.A. - Š. v dotknutej nehnuteľnosti,
alebo či je osoba V. T. výhradne osoba s lokálnou dôležitosťou boli z pohľadu zachovania pamiatkových
hodnôt irelevantné popri hmotnoprávnych dôvodoch uvedených v § 2 ods. 2 pamiatkového zákona.

27. K tvrdeniu žalobcu o tom,  že napadnuté rozhodnutie  si protirečí, žalovaný uviedol, že citovaná
časť vety „Táto námietka má racionálne jadro...“, ktorú rozhodnutie obsahuje bola vytrhnutá z kontextu.
Sám žalobca konštatoval, že urbanistické hodnoty treba vztiahnuť na široké okolie nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve. S týmto argumentom žalobcu sa stotožnil, a preto v napadnutom rozhodnutí uviedol: „K
časti, v ktorej sa upozorňuje na skutočnosť, že urbanistickú hodnotu ako jednu z pamiatkových hodnôt,
je možné vztiahnuť na celé okolie dotknutej kultúrnej pamiatky“. Táto námietka žalobcu mala racionálne
jadro, pretože urbanistickú hodnotu zástavby v okolí dotknutej kultúrnej pamiatky potvrdilo aj mesto
Martin vo svojom stanovisku, ktorým vyjadrilo nesúhlas s návrhom na zrušenie vyhlásenia kultúrnej
pamiatky.

28. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie úplne ignorovalo doplnenie odvolania zo dňa
14.09.2016 žalovaný uviedol, že  v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyjadril jednotlivo ku všetkým
argumentom odvolania žalobcu. Doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 14.09.2016 poukazovalo na
zrušené vyhlásenia za národné kultúrne pamiatky na území Slovenskej republiky, ktoré sa netýkali
predmetu konania a nemali žiadny vzťah k prejednávanej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť sa potom
žalovaný s obsahom tohto listu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia už nezaoberal.

29. Ohľadom námietky, že napadnuté rozhodnutie ignorovalo skutočnosť, že Pamiatkový úrad  o
postúpení odvolania žalobcu ako účastníka konania vôbec neinformoval, a že túto informáciu žalobca
dostal až na základe ním iniciovanej otázky žalovanému, uviedol, že nakoľko sa žalobca sám a iniciatívne
informoval, či jeho odvolanie bolo žalovanému už doručené a táto skutočnosť mu bola potvrdená, tým
bola splnená procesná povinnosť správneho orgánu vyplývajúca z ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho
poriadku a nebolo ďalej potrebné zo strany žalovaného v odvolacom konaní tento nedostatok odstrániť.
Zo strany správneho orgánu nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, t. j. postupom
správneho orgánu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi riadne konať pred správnym orgánom (§191
ods. l písm. g/ Správneho súdneho poriadku).

30. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie úplne ignorovalo (resp. v odôvodnení  napadnutého
rozhodnutia to priamo popiera) výslovnú žiadosť žalobcu (účastníka konania) o umožnenie nahliadnutia
do prvostupňového spisu v okamihu pred vydaním rozhodnutia, táto mu bola napriek jeho výslovnej
žiadosti odopretá, žalovaný uviedol, že žalobca takéto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Žalobcovi
nebola odopretá možnosť nahliadnuť do spisu. Je právom účastníka konania v prípade záujmu o
nahliadnutie do spisu sa dostaviť do sídla správneho orgánu a do spisu nahliadnuť v súlade s § 23
Správneho poriadku. Správnemu orgánu však nevzniká obligatórna povinnosť doručovať písomnosti zo
spisu v rámci prebiehajúceho správneho konania účastníkovi konania. Správny orgán je povinný podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že táto možnosť odvolateľovi nebola odopretá.
Treba však zdôrazniť, že samé porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je dostatočným právnym
dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo
veci samej (Soňa Košičiarová, Správny poriadok Komentár, Heuréka, 2013 str. 169). Poukazujeme aj
na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/l 12/2010 z 20.10.2010, podľa ktorého, ak správny orgán v priebehu
konania umožnil účastníkovi konania vyjadrovať sa k veci a navrhovať dôkazy, nemožno považovať
za procesné pochybenie postup správneho orgánu, keď opätovne nevyzval účastníka konania na
vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia, keďže výklad právnej normy ustanovenej v § 33 Správneho
poriadku je potrebné vykonávať na základe logického a rozumného uváženia vzhľadom na konkrétne
okolnosti individuálne v každej veci a nemožno ho vykonať formalistický.



31. K namietanej skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie popiera možnosť existencie lekárskeho
zariadenia v obydlí a žiaden právny predpis pritom nezakazuje vykonávať lekársku prax vo svojom
obydlí, žalovaný uviedol, že žalobca dňa 07.07.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr.
Mgr. Tomáša Michalíka, PhD., odmietol vstup pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Žilina do
nebytových priestorov dotknutej národnej kultúrnej pamiatky z tohto dôvodu: „ Vstup do objektu nebol
umožnený s poukazom na ustanovenie čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, ako aj § 12 ods. 1 zákona o ochrane
pamiatkového zákona z titulu ochrany súkromia a obydlia“.  V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
výpis z listu vlastníctva č. XXX predložený žalobcom, v ktorom je v časti A L. podstata, Stavby, súpisné
číslo XXX, na parcele číslo XXX/X uvedené pod popisom stavby: „Rodinný dom, časť zdravotnícke
zariadenie“. Z uvedeného výpisu z katastra nehnuteľností vyplývalo, že celý priestor rodinného domu
nebol obydlím, teda neslúžil na bývanie. Aj keď pojem obydlie nie je v našom právnom poriadku
definovaný, z významu slova „obydlie“ vyplýva, že obydlie má slúžiť na bývanie, a preto požíva ochranu
podľa čl. 21 ods. l Ústavy SR, ako aj § 12 ods. l písm. a) pamiatkového zákona. Časť nehnuteľnosti bola
však zdravotnícke zariadenie. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zdravotnícke zariadenie je prevádzkový
útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia
sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia ambulantnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti
a lekárenskej starostlivosti. Podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z
hľadiska ochrany zdravia sú ustanovené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č, 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych
zariadení z hľadiska ochrany zdravia, ktorá bola vydaná na základe zákona č. 355/2007 Z. z. Zo
znenia uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že zdravotníckym
zariadením môžu byť výhradne nebytové priestory. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odmietol vstup pracovníkov Krajského pamiatkového úradu do celého objektu. Týmto žalobca porušil
povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 28 ods. 2 písm. d) pamiatkového zákona (podľa ktorého je
vlastník kultúrnej pamiatky povinný umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a
oprávneným osobám po predložení služobného preukazu vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej
pamiatky, ak nie sú obydlím, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely,
výskumné účely alebo s cieľom zabrániť poškodeniu, alebo zničeniu kultúrnej pamiatky) a súčasne
zamedzil riadnemu výkonu štátneho pamiatkového dohľadu podľa § 12 ods. 1 písm. a) pamiatkového
zákona (osoby, ktoré podľa § 5, 10 a 11 pamiatkového zákona plnia úlohy štátnej správy na úseku
ochrany pamiatkového fondu, sú pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu oprávnené vstupovať
na archeologické náleziská, do priestorov nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na nehnuteľnosti v
pamiatkovom území a na územie, kde sa pripravuje alebo uskutočňuje stavba alebo iná hospodárska
činnosť podľa § 32 a 36; ak sú obydlím, len so súhlasom toho, kto v nich býva.). zároveň žalovaný
poukázal na  čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, „ Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo
vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy (iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia) môžu
byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.“

32. K argumentu, že v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nevyjadril k úplne očividnému porušovaniu
zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania, spočívajúcej v zásadne rozdielnych prístupoch k
možnej rekonštrukcii domov v príslušnej štvrti, žalovaný poukazujúc na znenie  § 32 pamiatkového
zákona, ktorým  sa určujú podmienky obnovy národných kultúrnych pamiatok, uviedol, že o obnove
národných kultúrnych pamiatok na základe žiadosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok rozhoduje
miestne príslušný krajský pamiatkový úrad. Vlastník národnej kultúrnej pamiatky (žalobca) o tejto
skutočnosti mal vedomosť a túto povinnosť mal dodržať. Žalovaný poukázal na to, že bol informovaný,
o tom, že žalobca povinnosť oznámiť zámer obnovy svojej nehnuteľnosti, ktorá je národnou kultúrnou
pamiatkou, v roku 2016 nedodržal a bol uznaný vinným za spáchanie priestupku na úseku ochrany
pamiatkového fondu podľa ustanovení pamiatkového zákona.

33. Námietka žalobcu smerujúca k zásadne rozdielnym prístupom k možnej rekonštrukcii domov
v príslušnej štvrti vychádza zo skutočnosti, že „ostatné domy“ v dotknutej mestskej časti neboli
chránené ako národné kultúrne pamiatky a ich obnova bola limitovaná výhradne ustanoveniami
stavebného zákona bez nutnosti komunikovať o zámere obnovy s orgánmi štátnej správy na úseku
ochrany pamiatkového fondu (s príslušným krajským pamiatkovým úradom). Žalobca v tejto časti
žaloby teda namietal akúsi diskrimináciu vlastníkov národných kultúrnych pamiatok, ktorí podľa znenia



pamiatkového zákona sú povinní žiadať o schválenie svojho zámeru obnovy národnej kultúrnej pamiatky
a iní vlastníci nehnuteľností túto povinnosť nemajú. Rozdielny prístup k povoleniu rekonštrukcie domov,
ktoré sa nachádzajú v rovnakej mestskej štvrti, teda vyplýva z rozdielneho stupňa ich ochrany, v tomto
konkrétnom prípade z ochrany ustanovenej pamiatkovým zákonom.

34. Žalobca v tejto časti žaloby poukázal na § 3 ods. 4 Správneho poriadku (nesprávne uvádza odsek
4; vzhľadom na jeho citáciu ide o odsek 5) : Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ide o uplatnenie princípu legitímneho
očakávania. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že princíp legitímneho očakávania treba chápať ako stav, keď
rozhodovacia prax správnych orgánov je jednotná a súčasne súladná so zákonom. To však neznamená,
že ak vydá správny orgán rozhodnutie, ktoré sa od jeho doterajšej praxe odlišuje, adresát rozhodnutia
sa môže účinne domôcť jeho zmeny alebo zrušenia výlučne s poukazom na skôr vydané rozhodnutie
v situácii, ak skoršie rozhodnutie je nezákonné. Žalovaný uviedol, že ochrana pamiatkovo zaujímavých
objektov nie je proces ukončený, ale stále sa dynamicky vyvíja. Tým treba rozumieť to, že štátne orgány
na úseku ochrany pamiatkového fondu najmä podľa § 2 ods. 7 pamiatkového zákona vykonávajú dohľad
nad pamiatkovým fondom a priebežne vyhodnocujú a dokumentujú veci, ktoré sa v priebehu času
stávajú nositeľmi pamiatkových hodnôt. Z toho vyplýva, že v budúcnosti po vyhodnotení architektonicko-
historických hodnôt okolitej mestskej zástavby môže prísť k vyhláseniu podobných objektov za národné
kultúrne pamiatky.

35. K námietke, že dom bol v minulosti (bez správneho konania) zapísaný do zoznamu pamiatok
žalovaný uviedol, že predmetný dom ako pôsobisko V. L.- Š. bol v roku 1967 vyhlásený za kultúrnu
pamiatku a zapísaný do štátneho zoznamu pamiatok na základe zákona SNR č. 7/1958 Sb.n.SNR o
kultúrnych pamiatkach, podľa ktorého sa kultúrne pamiatky nevyhlasovali v správnom konaní. Podľa §
45 ods. 1 pamiatkového zákona kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom
zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa
považujú za národné kultúrne pamiatky podľa tohto zákona.

36. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca pri kúpe domu vedel, že je to národná kultúrna
pamiatka. Článok 44 ods.2 Ústavy SR ukladá povinnosť každému zveľaďovať životné prostredie
a kultúrne dedičstvo. Vyhlásením nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky sa sleduje všeobecný
spoločenský záujem, t. j. ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná pamiatkovým zákonom,
pričom tým nie je narušené vlastnícke právo ako základné ľudské právo chránené ústavou. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom (čl. 20
ods.3 Ústavy SR). Povinnosť ochrany kultúrneho dedičstva a odmietanie zákonných povinností vlastníka
nehnuteľnej kultúrnej pamiatky boli dôvodom, pre ktoré žalobca podanou žalobou usiluje o zrušenie
vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky domu v jeho vlastníctve.

Vyjadrenie pribratého účastníka.

37. Pribratý účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 28.10.2019 uviedol, že keďže nie je
orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu  k procesnému postupu správnych
orgánov sa nebude vyjadrovať. Ohľadom objektu predmetného rodinného domu, ktorého postavenie ako
kultúrnej pamiatky bolo predmetom dotknutých správnych konaní poukázal na svoje odborné stanovisko
(Útvar hlavného architekta mesta Martin), v ktorom vyjadril nesúhlas so zámerom vlastníka stavby
(žalobcu) zrušiť vyhlásenie danej stavby ako národnej kultúrnej pamiatky - pamätná vila a zároveň žiadal
uviesť zmenené tvary okenných otvorov do pôvodného kruhového stavu.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

38. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP konanom
v neprítomnosti pribratého účastníka a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo
vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie.



39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.  pamiatkovou hodnotou sa rozumie súhrn významných
historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických,
výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo
územnej ochrany.

43. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. ak nastanú nové skutočnosti, môže pamiatkový
úrad vyhlásenie kultúrnej pamiatky alebo vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo ministerstvo
vyhlásenie pamiatkovej zóny zmeniť vo verejnom záujme alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť.

44. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

45. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

48. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka
konania.

49. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného v  rozsahu žalobných  námietok.

50. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z



hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j.  musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

51. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

52. Správny súd  uvádza, že základným účelom existencie určitých nehnuteľností v postavení národných
kultúrnych pamiatok je zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky pre nasledujúce
generácie. Ide o súbor objektov, ktoré sú určitým spôsobom významné pre Slovensko, slovenský národ,
resp. pre kultúrne dedičstvo Európy. Aj z tohto dôvodu je na Slovensku vedený Ústredný zoznam
pamiatkového fondu a v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod číslom XXXX/X je
evidovaná predmetná nehnuteľnosť - vila pamätná so zaužívaným názvom vila T., pôsobisko V. L. Š.,
druhové určenie architektúra.

53. Pamiatkový zákon  presne stanovuje tie skutočnosti, po splnení ktorých dáva  príslušnému orgánu
- pamiatkovému úradu fakultatívnu možnosť v správnom konaní rozhodnúť o zrušení skôr vyhlásenej
kultúrnej pamiatky. Je to v zmysle § 20 ods. 1 v prípade, ak sa preukáže, že došlo k zániku pamiatkových
hodnôt posudzovaného objektu. Ak by v správnom konaní došlo k preukázaniu zániku pamiatkových
hodnôt  predmetnej posudzovanej vily bolo by možné rozhodnúť o zrušení jej zápisu v Ústrednom
zozname kultúrnych pamiatok.

54. V prejednávanej veci z obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj odôvodnenia oboch
preskúmavaných rozhodnutí je podľa názoru správneho súdu nepravdivé tvrdenie uvádzané v žalobe,
že jediným dôvodom zápisu vily do zoznamu pamiatok je skutočnosť, že bola pôsobiskom V. L. Š..
Zároveň je však potrebné uviesť, že  V. L. Š. preukázateľne v predmetnej vile v určitom období pred
svojou smrťou krátky čas (cca 1 rok) žila. Skutočnosť, že vo vile žila V. L. Š. však nie je jediným dôvodom
prečo bola predmetná vila zapísaná v  Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných
národných kultúrnych pamiatok. Takýmto dôvodom, ktorý jednoznačne bol identifikovaný aj v oboch
preskúmavaných rozhodnutiach je pretrvávajúca existencia urbanistických a architektonických hodnôt
vily, ktoré boli detailne opísané v týchto rozhodnutiach (bod 5 tohto rozsudku). Zachovanie pamiatkových
hodnôt vily (interiéru) a ani nepovolené zmeny uskutočnené žalobcom na jej fasáde nemali vplyv na
zachovanie hodnôt vily, čo vyplýva aj zo záväzného stanoviska pribratého účastníka konania (bod 10
tohto rozsudku). Preto je potrebné prijať záver, že v danom prípade nedošlo k zániku pamiatkových
hodnôt vily a správny súd je názoru, že ani prípadná nepovolená prestavba nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na zrušenie vyhlásenie kultúrnej pamiatky. K zrušeniu  vyhlásenia kultúrnej pamiatky môže
prísť iba v prípade zániku pamiatkových hodnôt vily, k čomu však nedošlo a túto skutočnosť žalovaný
riadne odôvodnil a nie je dôvod na to, aby správny súd vstupoval do detailnej správnej úvahy žalovaného
o pretrvávaní pamiatkových hodnôt  (historická, urbanistická a architektonická) predmetnej vily, ktoré
odôvodňujú  zotrvania jej ponímania ako kultúrnej pamiatky.

55. Hodnovernosti,  ústretovosti a súčinnosti konania žalobcu pri posudzovaní jeho návrhu neprispel ani
fakt, že na riadne určenej ohliadke nehnuteľnosti Pamiatkovým úradom nesprístupnil posudzovanú vilu
a jej ohliadka sa mohla uskutočniť len z verejne prístupných priestorov - ulice.

56. Podľa správneho súdu nie je možné prisvedčiť žalobným námietkam. Skutočnosť, že žalobca
nebol Pamiatkovým úradom informovaný o postúpení jeho odvolania voči prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu (porušenie povinnosti ustanovenej v § 57 ods. 2  Správneho poriadku) nie je samo



osebe dôvodom nezákonnosti procesného postupu správneho orgánu. Tak isto aj  v prípade námietky
porušenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku je treba uviesť, že správny orgán nemá povinnosť
na žiadosť účastníka konania mu doručovať obsah administratívneho spisu (listinných dôkazov), ale
má povinnosť mu umožniť  vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť doplnenie
dokazovania. Takáto možnosť postupom Pamiatkového úradu nebola žalobcovi odňatá. Žalovaný sa v
svojom napadnutom rozhodnutí vyjadril k všetkým relevantným námietkam v odvolaní žalobcu a svoje
rozhodnutie logicky odôvodnil vzhľadom na zistený skutkový stav veci a správne právne vec posúdil
zhodnotiac skutkový stav.

57. V posudzovanom administratívnom konaní príslušné orgány verejnej správy v oboch stupňoch
vykonali v zodpovedajúcom rozsahu  a kvalite zisťovanie skutkového stavu spojené s miestnou ohliadkou
objektu a dospeli k záveru, ktorý riadne odôvodnili v preskúmavaných rozhodnutiach a z ktorého je
možné vyvodiť jednoznačný záver, že predmetná vila spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol ponechaný
jej status kultúrnej pamiatky, t. j. objekt takého významu, že si zasluhuje zvýšenú ochranu zo strany štátu.
Vlastníctvo takejto nehnuteľnosti zároveň zaväzuje jeho majiteľa (žalobcu)  rešpektovať obmedzenia pri
užívaní objektu vyplývajúce z tejto skutočnosti  a náležite sa starať o zachovanie pamiatkových hodnôt
vily. Postavenie vily ako NKU (rozdielny stupeň jej ochrany) zároveň obmedzuje žalobcu ako jej vlastníka
v prípade zásadných stavebných úprav - rekonštrukcie (exteriéru a interiér), na ktoré je vždy potrebný
súhlas pamiatkového úradu a nestačí len súhlas príslušného všeobecného stavebného úradu, tak ako je
to v prípade iných nehnuteľností - rodinných domov v bezprostrednom okolí - rovnakej  štvrti mestských
víl, ktoré všetky majú jednotnú architektúru, boli postavené skôr a aj preto nie sú pamiatkovo chránené.

58. Záverom musí správny súd uviesť, že v administratívnom  konaní nezistil žiadne také   porušenia,
ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný, resp. Pamiatkový úrad
vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu
odôvodnené, pričom žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
uvedenými v odvolaní žalobcu a zistený skutkový stav správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie
uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

59. O  nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. Taktiež správny súd nepriznal právo na náhradu trov
konania pribratého účastníka v zmysle § 169 SSP, nakoľko tomuto žiadne trovy konania nevznikli a ani
si ich neuplatnil.

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139  ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "74a86242-c7cf-4a7b-91be-c11cec330337:d31bfeef-f460-4cb7-8f39-c137101db12e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4", "spisova_znacka": "6S/316/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/316/2016 z 15. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202703.4"}]}