{"guid": "1a238f0d-4237-47e4-98a9-98ad1023f589:3dbb0e11-8d41-4a32-85af-9dd12c8474fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3", "spisova_znacka": "6S/321/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/321/2016 z 23. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2020, sp. zn. 6S/321/2016, ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3", "identifikacne_cislo": "1016202717", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Cvengová", "sudca_id": 1333, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cvengova-1333", "datum_vydania": "2020-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dbb0e11-8d41-4a32-85af-9dd12c8474fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/321/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202717
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcov: 1. F.. T.
J., Z..: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX B., 2. ERS Holding, spol. s r.o., IČO: 35 702 982, Šamorínska 10,
821 06 Bratislava, obaja zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností,
Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 34/2016-
BPR zo dňa 23.09.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.09.2016 žalovaný zamietol odvolania žalobcov v 1/ a 2/
rade a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom
(ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. V-19617/14 zo dňa 07.06.2016, ktorým prvostupňový orgán
konanie vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi žalobcom v 1/ rade a žalobcom v 2/ rade doručeného dňa 29.07.2014
týkajúceho sa nehnuteľností opísaných vo výroku rozhodnutia, nachádzajúcich sa v Bratislave, k.ú. Q.
F., LV č. XXXX, XXXX a XXXX, v súlade s § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „katastrálny zákon“)
zastavil.

2. Prvostupňový orgán konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zastavil
z dôvodu, že navrhovatelia (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu
týkajúce sa obmedzujúcich poznámok a rozhodnutí evidovaných na príslušných nehnuteľnostiach a
nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy.

II.
Žaloba

3. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade považovali rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia a za rozhodnutia nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.



4. Mali za to, že ako účastníci katastrálneho konania si splnili všetky svoje zákonné povinnosti a podaný
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 28.07.2014 spĺňal všetky obligatórne
náležitosti stanovené katastrálnym zákonom. Namietali, že žalovaný vôbec nereflektoval a neprihliadol
na jednotlivé právne relevantné skutočnosti, ktoré účastníci uvádzali a oznámili prvostupňovému
orgánu v priebehu katastrálneho konania. Taktiež podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade žalovaný nezohľadnil
už skôr predložené listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť podaného návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností a splnenie všetkých obligatórnych podmienok i náležitostí potrebných
pre povolenie vkladu záložného práva v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy. Zastávali názor, že
prvostupňovým orgánom zistené a vytýkané nedostatky na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., t.j. zapísané a
evidované jednak obmedzujúce poznámky o začatí exekučných konaní (exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva v exekučnej veci spis. zn. EX 6719/2012, upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľností v exekučnej veci spis. zn. EX 553/2015-10, rozhodnutie o zriadení exekučného
záložného práva v exekučnej veci spis. zn. EX 111/2015) a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
3101504/5/1579121/2014/MORA zo dňa 23.04.2014 na základe záznamu Z - 1003/115, nemožno za
žiadnych okolností považovať za také skutočnosti, ktoré by bránili, resp. neumožnili povolenie vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností zriadeného na základe záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2014.
Podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade samotný zápis vyššie uvedených poznámok i rozhodnutia s priebehom
katastrálneho konania o návrhu na vklad nesúvisia, resp. existencia takýchto poznámok v žiadnom
prípade nemôže brániť tomu, aby do katastra nehnuteľností bolo zapísané navrhované zmluvné záložné
právo.

5. S poukazom na § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka dôvodili, že je možné na záloh (nehnuteľnosť)
zriadiť viacero samostatných záložných práv, pričom nie je relevantné o aký typ a druh záložného práva
sa jedná, či ide o zmluvné, daňové alebo exekučné záložné právo, keďže poradie uspokojenia veriteľov
sa v tomto prípade riadi podľa poradia registrácie záložných práv. Občiansky zákonník nerozlišuje medzi
jednotlivými formami záložného práva a všetky formy záložného práva majú rovnaké postavenie. Mali za
to, že požiadavka doloženia, resp. predloženia listín o zrušení exekučného záložného práva, exekúcie
predajom nehnuteľností a súhlasu daňového úradu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktorú je zriadené
daňové záložné právo, bola neopodstatnená a právne irelevantná. V zmysle uvedeného preto dotknuté
poznámky i rozhodnutia nebolo možné považovať za skutočnosti spôsobujúce nedostatok podaného
návrhu vkladu zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností. To znamená, že ich zápis na
dotknutom LV nemá a ani nemôže mať žiadny vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu záložného
práva do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že aj bez preukázania správnym orgánom požadovaných
skutočností, t.j. bez predloženia uvedených listín sú splnené všetky obligatórne a zákonné podmienky
na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností.

6. V tejto súvislosti namietali konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že účastníci
neodstránili prvostupňovým orgánom vytýkané nedostatky podaného návrhu na vklad a nepredložili
listiny preukazujúce oprávnenie vlastníka týchto nehnuteľností nakladať a disponovať s nehnuteľnosťami
- predmetom zálohu, pričom žalovaný vôbec nezdôvodnil potrebu odstránenia vytýkaných nedostatkov
návrhu na vklad a predloženia požadovaných listín. Žalovaný podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade vôbec
neprihliadol na ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve a ani na samotný obsah
predloženej záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2014. Nestotožňovali sa s názorom i konštatovaním
žalovaného, že na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., evidované poznámky o zriadení exekučného i daňového
záložného práva treba považovať za také nedostatky podaného návrhu na vklad, ktorých neodstránenie
neumožňuje vklad zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností. Mali za to, že žalovaný
nesprávne právne posúdil a vyhodnotil obsah a účel inštitútu záložného práva. Podľa žalobcov v 1/
a 2/ rade mal žalovaný skúmať a prihliadať na skutočnosť, že pri uzatvorení záložnej zmluvy zo dňa
28.07.2014 zámerom jej účastníkov nebolo zaťaženie v zmluve bližšie špecifikovaných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Q. F. a na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., ale sa jednalo výlučne o zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a záložnému dlžníkovi v súvislosti s dohodou o pristúpení
k záväzku zo dňa 28.07.2014. Táto skutočnosť vyplýva aj z čl. II ods. 2 záložnej zmluvy zo dňa
28.07.2014. Zdôraznili, že zriadenie predmetného zmluvného záložného práva v žiadnom prípade
nemožno považovať za nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú.
Q. F., ktoré boli predmetnom zálohu (záložnej zmluvy), t.j. v danej veci sa nejednalo o ich zaťaženie inými
vecnými právami alebo prevodom majetku, ale len záložným právom - zabezpečovacím inštitútom. Preto



žalovaný vôbec nemal skúmať oprávnenie spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o. (vlastníka) nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami.

7. Poukázali na to, že v predmetnom vkladovom konaní sa jedná o vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností a nie povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zastávali názor, že
zápis poznámky - exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva nemôže byť dôvodom
nevyhovenia návrhu na vklad záložného práva, resp. takým nedostatkom, ktorý by bránil povoleniu
vkladu a ktorý by bolo potrebné odstrániť, aby bolo možné povoliť vklad zmluvného záložného práva,
keďže na jeden záloh je možné zriadiť viacero samostatných záložných práv a poradie uspokojenia
veriteľov sa v takomto prípade riadi podľa poradia registrácie záložných práv. To isté platí aj v prípade
rozhodnutia daňového úradu o zriadení daňového záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že konajúci
správny orgán v čase rozhodovania o podanom návrhu nemal žiadny zákonný dôvod prečo nezapísať
zmluvné záložné právo na základe predmetného návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade a taktiež nebol
oprávnený žiadať od nich odstránenie poznámok i rozhodnutia.

8. Na tomto mieste poukázali na vytýkané nedostatky návrhu na vklad, a to konkrétne na poznámky
a rozhodnutia evidované na LV č. XXXX, ktoré konajúci správny orgán neodôvodnene skúmal. V
súvislosti s jednotlivými prebiehajúcimi civilnými i daňovými exekučnými konaniami, ktoré sú vyznačené
na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., vo forme poznámok, uviedli, že tieto nemajú a ani nemôžu mať žiadny
vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností,
nakoľko s priebehom predmetného katastrálneho konania nesúvisia. Vyznačené poznámky o začatých
exekučných konaniach nemožno považovať za nedostatky podaného návrhu na vklad. Tieto poznámky
a rozhodnutia evidované na príslušných nehnuteľnostiach nebolo a ani nie je potrebné odstrániť, aby
bolo možné povoliť vklad zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností.

9. Vo vzťahu k exekučnému konaniu spis. zn. EX 6719/2012 žalobcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že napriek
zjavnému nesúvisu s priebehom katastrálneho konania spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. ako povinný
v danej exekučnej veci v záujme odstránenia predmetnej poznámky (exekučného príkazu) aktívne
koná a využíva všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených
záujmov, nakoľko má za to, že exekučné konanie v danej veci je voči nej vedené neoprávnene,
nezákonne a vedenie predmetnej exekúcie je neprípustné. Konajúci exekučný súd je nečinný a poverený
súdny exekútor naďalej nezákonne a neoprávnene pokračuje vo vykonávaní exekúcie napriek tomu, že
došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného i uhradeniu všetkých trov exekúcie zo strany povinného -
spoločnosti ERS Holding, spol. s. r. o. v plnom rozsahu. Zdôraznili, že na nehnuteľnostiach, ku ktorým
sa má v zmysle podaného návrhu zriadiť záložné právo, síce viazne exekučný príkaz ako poznámka,
avšak tento exekučný príkaz neobsahuje akýkoľvek zákaz povinnému nakladať s nehnuteľnosťami,
na ktoré je zriadené exekučné záložné právo a ktoré zároveň tvoria predmet záložnej zmluvy. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., ktoré
preukazuje neudelenie (neexistenciu) zákazu nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Mali za to, že ani
v prípade, ak by aj predmetný exekučný príkaz obsahoval zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, nebolo
možné pri rozhodovaní o povolení vkladu v danom prípade konštatovať, že sa jedná o nakladanie,
resp. disponovanie s predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko úmyslom účastníkov záložnej zmluvy bolo
výlučne zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Uvedená skutočnosť vylučuje, že by sa jednalo
o ich zaťaženie. Zastávali názor, že poznámka o začatí exekučného konania (nakoľko sa jednalo o
zriadenie exekučného záložného práva) nemôže mať povahu takej skutočnosti, ktorá by bránila vkladu
zmluvne zriadeného záložného práva do katastra nehnuteľností. Exekučné konanie má povahu, ktorá
bráni vkladu do katastra nehnuteľností len v prípade, ak exekučný príkaz obsahuje jednoznačný zákaz
povinného nakladať (disponovať) s nehnuteľnosťou, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo.

10. V tejto súvislosti namietali, že žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal obsah exekučného príkazu
zo dňa 22.01.2014, t.j. skutočnosť či bola alebo nebola obmedzená zmluvná voľnosť - oprávnenie
záložcu nakladať/disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Vôbec sa nezaoberal tým, či bol alebo
nebol záložcovi ako povinnému v exekučnej veci podľa EX 6719/2012 vydaný zákaz nakladať s
nehnuteľnosťou zo strany povereného súdneho exekútora a taktiež neprihliadol na čestné vyhlásenie
konateľa záložcu. Žalovaný nijako nezdôvodnil prečo považuje predmetnú poznámku (vyznačený
exekučný príkaz) za obmedzujúcu a brániacu povoleniu vkladu záložného práva. Nestotožňovali sa
so záverom žalovaného, podľa ktorého spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. mala čestné vyhlásenie
jej konateľa predložiť prvostupňovému orgánu v lehote, resp. v dodatočne poskytnutej lehote na



odstránenie nedostatkov, pričom z dôvodu jeho nepredloženia v určenej lehote nebol tento dôkaz
pripustený. Uviedli, že ako účastníci katastrálneho konania a účastníci záložnej zmluvy listom zo dňa
21.09.2014 doplnili podaný návrh na vklad záložného práva zo dňa 29.07.2014, a to predložením
listiny (čestného vyhlásenia o neudelení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami) preukazujúcej ničím
neobmedzenú zmluvnú voľnosť záložcu nakladať s nehnuteľnosťami. Preto tvrdenie žalovaného
považovali za nezodpovedajúce skutkovému stavu.

11. Na tomto mieste doplnili, že výkon exekúcie zriadením exekučného záložného práva je osobitným
spôsobom, akým môže exekútor postupovať v exekučnom konaní, aby zabezpečil nárok oprávneného.
Tento spôsob exekúcie má iba zabezpečovaciu funkciu nároku oprávneného a exekúciu tak možno
vykonať aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti, pokiaľ je zabezpečená exekučným
záložným právom. Z § 168 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku vyplýva, že zákon neukladá
exekútorovi povinnosť upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva doručiť
aj príslušnému katastrálnemu úradu a taktiež toto upovedomenie neobsahuje zákonný zákaz nakladania
s nehnuteľnosťou. To znamená, že záleží od súdneho exekútora, či takýto zákaz do upovedomenia o
začatí exekúcie uvedie. V prípade, ak je na LV zapísaná poznámka - exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva alebo upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného
práva bez zákazu nakladania s nehnuteľnosťou, príslušný správny orgán by nemal byť oprávnený
vkladové konanie ani prerušiť. Mohol by tak postupovať výlučne v prípade, ak by sa jednalo o
upovedomenie, resp. exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva so zákazom nakladať
s nehnuteľnosťou.

12. Vo vzťahu k exekučnému konaniu spis. zn. EX 553/2015 žalobcovia v 1/ a 2/ rade poukázali na to, že
spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. podala námietky proti exekúcii z dôvodu jej neprípustnosti. Rovnako
spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. aktívne konala a kontaktovala spoločnosť BAU - RENT spol. s r. o.
(hlavného úverového dlžníka), ktorá oznámila oprávnenému, že ako hlavný úverový dlžník si riadne plní
svoje záväzky voči zabezpečenému veriteľovi - Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. a zároveň
ju žiadala, aby upustila od svojho ďalšieho konania vo veci vymáhania pohľadávok vzniknutých z titulu
úverových zmlúv voči záložcovi - spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., nakoľko nie je hlavným úverovým
dlžníkom. Okresný súd Bratislava II v predmetnej exekučnej veci spis. zn. EX 553/2015 uznesením č.k.
39Er/4277/2015-124 zo dňa 21.01.2016 exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora P.. F. Š. v
časti úroku, ostatného príslušenstva a v časti úroku vo výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 3 mesačné
depozitá s odchýlkou + 3,0% zastavil. Následne uznesením č.k. 39Er/4277/2015-221 zo dňa 20.06.2016
námietku spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o. ako povinného proti exekúcii zamietol. Proti tomuto
uzneseniu sa spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. odvolala. Ďalší priebeh predmetného exekučného
konania záložca ako povinný objektívne nedokáže ovplyvniť.

13. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zriadení daňového záložného práva č. 3101504/5/1579121/2014/MORA
zo dňa 23.04.2014 evidovaného na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., žalobcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že
daňový úrad rozhodol o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku na
dani z pridanej hodnoty, pričom spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. (záložca) sa proti rozhodnutiu
daňového úradu odvolala. Rozhodnutie daňového úradu bolo potvrdené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 1100302/1/414374/2014/5131 zo dňa 22.09.2014, pričom spoločnosť ERS Holding,
spol. s r. o. podala na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/262/2014-64 zo dňa 19.04.2016 rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/414374/2014/5131 zo dňa 22.09.2014
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe uvedeného žalobcovia v 1/ a 2/ rade
považovali rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva č. 3101504/5/1579121/2014/MORA zo
dňa 23.04.2014 za nevykonateľné, a preto je možné konštatovať, že záložca mohol nakladať so svojím
majetkom (predmetnými nehnuteľnosťami) bez akýchkoľvek obmedzení do dňa podpisu záložnej zmluvy
a podania návrhu na vklad.

14. Ďalej zdôraznili, že návrh na vklad záložného práva do KN bol v predmetnej veci podaný v roku 2014.
Vklad nebol povolený pre prekážku jediného exekučného návrhu - exekučného príkazu na zriadenie
exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 zapísaného pred podaním
návrhu na vklad záložného práva. Ostatné exekučné návrhy vyznačené na liste vlastníctva boli katastru
doručené po podaní návrhu na vklad záložného práva. Mali za to, že na neskôr doručené návrhy
nemal prvostupňový orgán prihliadať, keďže neskôr začaté exekúcie nemajú žiadny súvis s predmetným



vkladovým konaním. A nakoľko spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. (záložca) ešte pred vydaním prvého
rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania zo dňa 24.09.2014 doplnením návrhu na vklad o čestné
vyhlásenie konateľa spoločnosti preukázala, že exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného
práva neobsahuje zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, neexistovala žiadna prekážka, ktorá by v čase
rozhodovania o návrhu bránila povoleniu vkladu zmluvného záložného práva.

15. Záverom namietali procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí správnych orgánov.
Dôvodili, že prvostupňový orgán nebol oprávnený rozhodnúť o prerušení vkladového konania, pretože
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že poznámka (exekučný príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti neobsahujúci zákaz nakladať s nehnuteľnosťou) je prekážkou
možnosti povolenia vkladu ďalších záložných práv do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že uvedená
poznámka má len informatívny charakter, prvostupňový orgán rozhodol o prerušení vkladového konania
kvôli prebiehajúcemu exekučnému konaniu, čím nepochybne obmedzil vlastníka - záložcu (spoločnosť
ERS Holding, spol. s r. o.) v nakladaní s nehnuteľnosťami (spočívajúcom v zriadení zmluvného
záložného práva), čím zasiahol do vlastníckeho práva záložcu, ktorého ochrana je garantovaná čl. 20
Ústavy SR.

16. V tejto súvislosti žalobcovia v 1/ a 2/ rade tiež namietali nejednoznačnosť požiadaviek
prvostupňového orgánu vyplývajúcich z rozhodnutí o prerušení vkladového konania. Uviedli, že z
dotknutých rozhodnutí nevyplýva, čo konkrétne, resp. absenciu ktorých konkrétnych náležitostí záložnej
zmluvy považoval prvostupňový orgán za nedostatok návrhu na vklad záložného práva do KN. Mali za
to, že prvostupňový orgán neuviedol, ktoré konkrétne údaje týkajúce sa predmetu zálohu neobsahuje k
návrhu priložená záložná zmluva. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa len domnievali, že prvostupňový orgán
mal na mysli nešpecifikovanie spoluvlastníckeho podielu k pozemkom (parcela registra „C“ evidované
na katastrálnej mape) parc. číslo XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X evidovaným na LV č. XXXX, k.ú.
Q. F. - neuvedenie druhu pozemku a výmery pozemku pri spoluvlastníckom podiele k pozemkom s
vyššie označenými parcelnými číslami. Zastávali názor, že aj keď záložná zmluva neobsahuje úplne
jasnú a presnú špecifikáciu predmetu zálohu, t.j. neobsahuje údaje tykajúce sa predmetu zálohu - pri
spoluvlastníckych podieloch k pozemkom parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X evidovaným na
LV č. XXXX, k.ú. Q. F., nie je uvedený druh pozemku a výmera pozemku, predmet zálohu je určený
dostatočne a určite aj tým, že v záložnej zmluve je určený druh majetku, ktorý môže byť zálohom, a to ako
nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu s bližšou konkretizáciou, ktorou je označenie nehnuteľností podľa
katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií,
pozemku evidovaného ako parcela registra „C“, súpisného čísla stavby, parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla vchodu, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, na ktorom je dom
postavený. ČI. I ods. 5 záložnej zmluvy obsahuje presnú špecifikáciu a identifikáciu nehnuteľností
vo vlastníctve záložcu, a to číslom LV, veľkosťou spo1uvlastníckeho podie1u so súpisným číslom,
resp. parcelným číslom pri pozemkoch. Priložená záložná zmluva bola dostatočne určitá a pre účely
katastrálneho konania nepochybne použiteľná.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.04.2019, žalobu považoval za
nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že vzhľadom na vyznačenú poznámku a absenciu náležitostí
zmluvy v označení predmetu zálohu v zmysle katastrálneho zákona prvostupňový orgán konanie najskôr
opakovane prerušil a v rozhodnutiach o prerušení konania špecifikoval nedostatky návrhu na vklad, resp.
jeho príloh a skutočnosti, ktoré je potrebné preukázať, aby boli splnené podmienky na rozhodnutie o
povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Na odstránenie vytýkaného nedostatku stanovil účastníkom
konania 30-dňovú lehotu odo dňa doručenia rozhodnutia a zároveň účastníkov konania poučil o možnosti
zastavenia konania v prípade neodstránia nedostatku v stanovenej lehote.

18. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž-o-KS 62/2006 zo dňa 01.09.2007,
podľa ktorého zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára
konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v
osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne
konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie



konania sú vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú
možnosť ako konanie zastaviť. Správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu. Zdôraznil, že ak
účastník konania napriek výzve na predloženie potrebnej listiny, resp. preukázania skutočnosti majúcej
vplyv na rozhodnutie, túto listinu nepredloží, resp. nepreukáže v tomto prípade oprávnenie nakladať
s nehnuteľnosťou, nesie procesnú zodpovednosť za to, že správny orgán nemohol získať potrebný
poznatok a rozhodol len na základe dostupných podkladov. Katastrálny zákon umožňuje správnemu
orgánu pri rozhodovaní o návrhu na vklad žiadať od účastníka listiny potrebné pre rozhodnutie vo veci,
a to formou prerušenia konania.

19. Zastával názor, že účastníci konania neodstránili vytýkané nedostatky ani v dodatočných lehotách,
ktoré im boli poskytnuté správnym orgán na základe ich opakovaných žiadostí o predĺženie lehôt
na odstránenie nedostatkov, a to ani len sčasti, pretože neboli predložené dodatky k zmluvám s
doplnením údajov v zmysle katastrálneho zákona. Mal za to, že rozhodnutie o zastavení konania je
jasné a zrozumiteľné, jednoznačne špecifikuje nedostatky, spôsob ich odstránenia, resp. doplnenia.
Prvostupňový orgán v konaní neposudzuje a neprešetruje námietky a tvrdenia účastníka konania o
nezákonnosti alebo neoprávnenosti exekúcie, pričom domáhať sa ochrany svojich práv môže dotknutá
osoba (povinný) výlučne v exekučnom konaní, nie v konaní o vklade práva do katastra nehnuteľností.

20. S poukazom na § 39 ods. 1 správneho poriadku žalovaný ďalej dôvodil, že správny orgán môže
namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. V prípade, ak sa účastníci domnievali, že čestné vyhlásenie F.. J. J., konateľa spoločnosti
ERS Holding, spol. s r.o., predložené k odvolaniu proti rozhodnutiu o zastavení konania, o tom, že
v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 6719/12 mu nebolo ako povinnému zakázané nakladať s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., dostatočne preukazuje, že je oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., vrátane uzatvorenia záložnej zmluvy (V-
l9617/14), mali uvedenú listinu predložiť v lehote, resp. dodatočne poskytnutej lehote na odstránenie
nedostatkov podľa rozhodnutí o prerušení konania. Navyše mal za to, že na predloženie listiny po vydaní
napadnutého rozhodnutia o zastavení konania nie je možné prihliadnuť. V čase vydania rozhodnutia o
zastavení konania boli podľa žalovaného splnené zákonné podmienky na vydanie tohto rozhodnutia.
Podľa názoru žalovaného žalobcovia v 1/ a 2/ rade v katastrálnom konaní nepreukázali oprávnenie
záložcu nakladať s nehnuteľnosťou vzhľadom na vyznačené poznámky.

IV.
Konanie na správnom orgáne

21. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 29.07.2014 bol prvostupňovému orgánu
doručený návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Prílohu
návrhu na vklad tvorila záložná zmluva uzatvorená dňa 28.07.2014 medzi žalobcom v 1/ rade ako
záložným veriteľom, žalobcom v 2/ rade ako záložcom a F.. J. J. ako záložným dlžníkom. Predmetom
zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., a to nebytové
priestory č. XX-Z., č. XX-Z. a č. XX-Z. spolu s prislúchajúcimi podielmi na spoločných častiach,
zariadeniach a k pozemkom a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., a to pozemok
parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2. Ďalšie prílohy návrhu tvorili
dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená medzi F.. T. J. a F.. J. J.
zo dňa 25.07.2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/13/2013-33 zo dňa 15.05.2014
(právoplatný dňa 16.06.2014) o rozvode a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 28.07.2014 uzatvorená
medzi F.. T. J. ako veriteľom, spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o., ako pristupujúcim dlžníkom a F..
J. J. ako pôvodným dlžníkom.

22. Rozhodnutím č. V-l9671/14 zo dňa 24.09.2014 prvostupňový orgán konanie podľa § 31a písm. c/
katastrálneho zákona prerušil a v rozhodnutí špecifikoval nedostatky návrhu na vklad, resp. jeho príloh.
Konkrétne uviedol, že na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., je pod por. č. X T. XX zapísaná poznámka, a to exekučný
príkaz na zriadenie exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 v prospech
oprávneného SPP, a.s, ktorá upovedomuje o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. V tejto súvislosti prvostupňový orgán poukázal na potrebu
preukázať, či takáto listina obsahuje zákaz povinného nakladať s nehnuteľnosťou. Zároveň prvostupňový
orgán konštatoval, že k návrhu priložená zmluva, resp. predmet zálohu nie je v súlade s údajmi
katastra nehnuteľností a tiež s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, t.j. absentuje presná



špecifikácia predmetu. Účastníkov konania vyzval na preukázanie nakladania s predmetom zálohu a na
odstránenie nedostatkov zmluvy postupom podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Za týmto účelom
bola účastníkom konania (žalobcom v 1/ a 2/ rade) určená lehota 30 dní od doručenia rozhodnutia o
prerušení konania.

23. Podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 11.11.2014 spoločnosť ERS Holding, s.r.o.
oznámila, že podala žiadosť o zrušenie exekučného záložného práva a návrh na zastavenie exekúcie.
Zároveň požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad. Podaním
doručeným prvostupňovému orgánu dňa 29.05.2015 spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. opätovne
požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad.

24. Rozhodnutím č. V-19671/14 zo dňa 17.02.2016 prvostupňový orgán konanie opätovne prerušil podľa
§ 31a písm. c/ katastrálneho zákona a v rozhodnutí o prerušení konania rovnako poukázal na to, že na
LV č. XXXX, k.ú. Q. F., je pod por. č. X T. XX zapísaná poznámka, a to exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 v prospech oprávneného SPP,
a.s., ktorá upovedomuje o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu a tiež upovedomuje o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti v prospech
oprávneného Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. podľa EX 553/2015-10 zo dňa 05.10.2015.
Prvostupňový orgán tiež poukázal na to, že eviduje listinu na zápis do katastra nehnuteľností, a to
rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva pod č. EX 111/2015. Rovnako pod por. č. XX na
LV č. XXXX, k. ú. Q. F., je na základe záznamu Z-1003/115 evidované rozhodnutie o zriadení daňového
záložného práva č. 3101504/5/1579121/2014/MORA zo dňa 23.04.2014 v prospech Daňového úradu
Bratislava. Opakovane konštatoval, že k návrhu priložená zmluva, resp. predmet zálohu nie je v súlade
s údajmi katastra nehnuteľností a tiež s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, t.j. absentuje presná
špecifikácia predmetu. Účastníci konania boli opätovne vyzvaní na preukázanie oprávnenia nakladať s
predmetom zálohu, t.j. na doručenie listín o zrušení exekučného záložného práva, exekúcie predajom
nehnuteľnosti, ako i súhlas daňového úradu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktoré je zriadené daňové
záložné práv. Rovnako boli opakovane vyzvaní na odstránenie nedostatkov k návrhu predložených
zmlúv. Za týmto účelom bola účastníkom konania (žalobcom v 1/ a 2/ rade) určená lehota 15 dní od
doručenia rozhodnutia o prerušení konania.

25. Následne vydal prvostupňový orgán v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie č. V-19617/14 zo
dňa 07.06.2016, ktorým konanie o návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade zastavil. Po odvolaniach žalobcov v 1/ a
2/ rade, argumentačným základom ktorých boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie,
odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam
vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veci

26. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd príslušný na konanie vo veci, po posúdení rozhodnutí
správnych orgánov oboch stupňov, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu žalobných
dôvodov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších



územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej
päť rokov.

30. Podľa § 2 katastrálneho zákona kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,
na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach.

31. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení
sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného
úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo
na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

32. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave
chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

33. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

35. Podľa § 30 ods. 4 veta prvá katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej
základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

36. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony,
ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré
obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, obsahom
ktorej môže byť viac právnych úkonov.

37. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti,  ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

38. Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník
konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo
k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

39. Podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

40. Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby
v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k
zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé
nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.



42. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

43. Úlohou súdu v prejednávanom prípade bolo posúdiť zákonnosť v úvode tohto rozsudku opísaných
rozhodnutí správnych orgánov o zastavení konania vo veci návrhu na vklad zmluvného záložného práva
do katastra nehnuteľností. Súd skúmal, či prvostupňový orgán v konaní o návrhu na vklad opodstatnene
prerušil konanie a požadoval odstránenie zistených nedostatkov návrhu a jeho príloh (viď bod 21 tohto
rozsudku) a či žalobcovia v 1/ a 2/ rade výzve vyhoveli, t.j. odstránili prvostupňovým orgánom vytýkané
nedostatky návrhu. Súd sa pritom zameral na skúmanie dôvodnosti námietok žalobcov v 1/ a 2/ rade,
podľa ktorých správne orgány neodôvodnene zastavili konanie o návrhu na vklad, keďže zo strany
žalobcov v 1/ a 2/ rade ako účastníkov katastrálneho konania mal byť predložený doklad preukazujúci
oprávnenie záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.) nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, a
to aj napriek existencii poznámok a rozhodnutí evidovaných v katastri nehnuteľností na príslušných
nehnuteľnostiach.

44. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností. Aby
kataster mohol slúžiť týmto cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam), je potrebné, aby boli údaje
katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou
a len na základe relevantných podkladov, najmä verejných listín. Hodnovernosť údajov katastra je teda
potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na
základe relevantných a hodnoverných podkladov. Z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku zároveň
vyplýva zásada materiálnej pravdy, ktorej uplatnenie v správnom konaní predpokladá dôsledné zistenie
podkladov pre rozhodnutie. Je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre
jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje na správny orgán až do vydania rozhodnutia. Správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).

45. V rozsudku sp. zn. 10Sžr/159/2011 zo dňa 07.12.2011 Najvyšší súd SR zdôraznil predovšetkým
povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu
jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V právnom štáte sa
orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo
zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas.

46. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové
správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne
náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného
zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/54/2015 zo dňa
05.04.2016). Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Prípadne rozhodnutie o zastavení konania okrem iného
aj z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu alebo jeho príloh (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho
zákona).

47. V rozhodnutí sp. zn 1Sžo/204/2008 zo dňa 01.07.2009 Najvyšší súd SR vyslovil, že správa katastra
(v tomto prípade okresný úrad) je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej
kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do
katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom
konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.
Príslušný okresný úrad má vo vkladovom konaní povinnosť skúmať platnosť zmluvy a rovnako tak
oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Skúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou sa netýka



iba prevodu vlastníckeho práva, ale aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. V danom prípade
žalobkyňa namietala práve skúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých sa navrhované
záložné právo týkalo. Vo svetle uvedeného správny súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou
prvostupňového orgánu dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu, medzi ktoré určite patrí riadne a zákonné posúdenie toho, či bol záložca
(spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o.) oprávnený nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Prvostupňový
orgán pri skúmaní oprávnenia záložcu disponovať s predmetom zmluvného záložného práva podľa
názoru súdu neprekročil svoje zákonné oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.

48. V danom prípade prvostupňový orgán po prijatí návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností a zistení, že na dotknutých nehnuteľnostiach sú evidované poznámky a rozhodnutia
týkajúce sa exekučného záložného práva, výkonu exekúcie predajom nehnuteľností a daňového
záložného práva, v súlade so svojou vyššie uvedenou zákonnou povinnosťou prerušil katastrálne
konanie, a to opakovane, pričom vo svojich rozhodnutiach dostatočne určito vymedzil zistené nedostatky
návrhu a jeho príloh. Zároveň účastníkom konania určil lehotu na odstránenie zistených nedostatkov.
Súd zdôrazňuje, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol prvostupňovému
orgánu doručený dňa 29.07.2014, katastrálne konanie bolo prvýkrát prerušené dňa 24.09.2014 a
opakovane dňa 17.02.2016, pričom rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania bolo vydané až
dňa 07.06.2016. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade ako účastníci katastrálneho konania mali preto dostatok
času na to, aby preukázali, či oprávnenie záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.) nakladať s
nehnuteľnosťami nie je obmedzené. Pretože aj keď sa v tomto prípade nejedná o prevod nehnuteľností,
prvostupňový orgán bol vzhľadom na zistené evidované poznámky na LV č. XXXX povinný skúmať
prípadné obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu (spoločnosti ERS Holding,
spol. s r.o.).

49. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že katastrálny zákon definuje záznam ako úkon plniaci
evidenčné funkcie a poznámku ako úkon, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru
vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu. Aj keď tieto úkony nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
na zánik práv k nehnuteľnostiam, z hľadiska kompetencií okresného úradu majú význam pri skúmaní
podmienok uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ak okresný úrad vo vkladovom konaní, aj keď
sa týka „iba“ zabezpečovacieho záložného práva k nehnuteľnosti, zistí evidenciu takýchto úkonov, je jeho
povinnosťou preveriť, či také úkony nemajú vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový orgán postupoval
presne v intenciách uvedeného, a preto jeho postup nie je možné považovať za nezákonný.

50. Účastníci katastrálneho konania (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) mali dostatok priestoru na to, aby
preukázali, že oprávnenie záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.) nakladať s dotknutými
nehnuteľnosťami nie je obmedzené, a to aj napriek existencii exekučného záložného práva, výkonu
exekúcie predajom nehnuteľností a daňového záložného práva. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu o
neudelení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré malo byť prvostupňovému orgánu predložené
listom zo dňa 21.09.2014, o ktorý mal byť doplnený návrh na vklad záložného práva, súd uvádza,
že z obsahu administratívneho spisu predloženie predmetného čestného vyhlásenia do rozhodnutia
prvostupňového orgánu o zastavení katastrálneho konania nevyplýva. Naopak, čestné vyhlásenie
konateľa spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. a rovnako tak exekučný príkaz č. EX 6719/2012
zo dňa 22.01.2014 boli priložené až k odvolaniu proti rozhodnutiu o zastavení konania. Súd teda
prisvedčil žalovanému, že účastníci katastrálneho konania mali uvedenú listinu predložiť v lehote, resp.
dodatočne poskytnutej lehote na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutí o prerušení konania. Na
dôkaz predložený po určených lehotách nie je možné prihliadnuť, nakoľko katastrálne konanie bolo
zastavené práve z dôvodu, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na
vklad, pričom ako bolo uvedené v bode 48 tohto rozsudku, od vydania rozhodnutí o prerušení konania
do vydania rozhodnutia o zastavení konania uplynula značná doba, počas ktorej mohli a mali účastníci
konania vytýkané nedostatky návrhu odstrániť. Odhliadnuc od toho, že v rozhodnutiach o prerušení
konania boli účastníci konania upozornení aj na nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy,
konkrétne na chýbajúcu presnú špecifikáciu predmetu, ktoré z ich strany neboli odstránené vôbec,
pričom prvostupňový orgán v rozhodnutiach o prerušení konania účastníkov upovedomil aj o postupe,
ktorým bolo potrebné predmetné nedostatky zmluvy odstrániť (§ 42 ods. 4 katastrálneho zákona).



51. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade v žalobe neuviedli také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani také
právne relevantné námietky, s ktorými by sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne
vysporiadal. Súd rovnako nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2
písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1a238f0d-4237-47e4-98a9-98ad1023f589:5d7643de-6c9e-477c-beec-e24007ce6bd7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3", "spisova_znacka": "6S/321/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/321/2016 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3"}, {"guid": "cc12d992-e5b3-4b75-8b7f-f0ac26552ed5:466fbd74-ab5a-4dcd-9bf5-63fec28ba225", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/4277/2015", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/4277/2015 z 21. 1. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cc12d992-e5b3-4b75-8b7f-f0ac26552ed5:466fbd74-ab5a-4dcd-9bf5-63fec28ba225"}], "citovane_v": []}