{"guid": "f9bd4313-b4ec-4c53-a968-b5c56304cc05:7ad6ebe3-29fa-4511-a676-b5bcce34715a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1", "spisova_znacka": "2S/276/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/276/2017 z 28. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2020, sp. zn. 2S/276/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1", "identifikacne_cislo": "1017201915", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Kislík", "sudca_id": 1302, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-kislik-1302", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-178.odsek-4", "nazov": "§ 178 ods. 4 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-178.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ad6ebe3-29fa-4511-a676-b5bcce34715a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/276/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a
členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: ZK -
TERMOCHEM, s.r.o., so sídlom Podvinný mlýn 1418/2, Libeň, 190 00 Praha, Česká republika IČO:
26731177, zastúpeného spoločnosťou PRK Partners, s.r.o., AK Hurbanovo námestie č. 3, 811 06
Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina č. 10, 821 09
Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel,
044 54 Košice IČO: 36 199 222, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. 14595-9000/2017 zo dňa 16.10.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania  nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 14595-9000/2017 zo dňa 16.10.2017 zamietol odvolanie uchádzača ZK -
TERMOCHEM, s.r.o. (žalobca), proti rozhodnutiu úradu č. 12130-6000/2017-ODI zo dňa 18.08.2017,
vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa
smerujúcich proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Odprašovanie
aglomerácie - pás č. 1,2, 3, 4“ vyhlásenej osobou podľa § 8 ZVO U. S. Steel Košice, s.r.o., (ďalší účastník)
v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 029/2017 z 10. 02. 2017 pod značkou 051295 a vo Vestníku
verejného obstarávania č. 31/2017 z 13. 02. 2017 pod značkou 1972 - MSP a prvostupňové rozhodnutie
Úradu pre verejné obstarávanie č. 12130-6000/2017-ODI zo dňa 18.08.2017 podľa § 177 ods. 12 ZVO
potvrdil.

2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, že kontrolovaný upravil v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania okrem iných podmienok účasti aj podmienku účasti týkajúcu sa
finančného alebo ekonomického postavenia, v zmysle ktorej „(...) uchádzač musí preukázať prístup k
úveru alebo k iným finančným prostriedkom dostačujúcim pre zaistenie finančných tokov po dobu trvania
zmluvy/zákazky. (...)\". Uchádzači mali preukázať prístup k úveru v kontrolovaným stanovenej výške pre
jednotlivé časti zákazky, ak by predložili ponuky na všetky časti, tak v úhrnnej výške 8.000.000 €. Z
citácie predmetnej podmienky účasti, stanoveného dokladu na jej preukázanie a ani z odôvodnenia
jej primeranosti (bod 36 tohto rozhodnutia) však podľa rady nebolo možné určiť, akým konkrétnym
dokladom/akou formou mali túto skutočnosť uchádzači vo svojej ponuke preukázať. Podľa rady do
úvahy prichádzali viaceré možnosti výkladu. Niektorí záujemcovia mohli predmetnú podmienku účasti



pochopiť tak, že kontrolovaný vyžaduje preukázať, aby uchádzač mal prístup k úveru kedykoľvek
po celú dobu realizácie zákazky, teda výslovné vyjadrenie banky o prístupe uchádzača k úveru v
stanovenej výške po dobu realizácie zákazky malo predstavovať určitý záväzok banky do budúcnosti,
že prostriedky v stanovenej výške nebudú vyčerpané, ale budú prístupné po celú dobu realizácie tejto
zákazky. Takýto výklad je síce možný, ale v rámci stanovenia dokladu/spôsobu preukázania splnenia
podmienky účasti, nie je predmetné výslovne stanovené, pričom takýto účel podmienky účasti nevyplýval
ani z odôvodnenia jej primeranosti samotným kontrolovaným. Do úvahy tak podľa rady prichádzal aj
iný výklad, kedy ostatní záujemcovia si mohli danú podmienku účasti vysvetliť tak, že sa požaduje
preukázať prístup k úveru v stanovenej výške počas určitého časového obdobia, t. j. po dobu realizácie
zákazky. Títo záujemcovia mohli mať za to, že na preukázanie splnenia danej podmienky účasti je
plne postačujúce predložiť vyjadrenie banky, z ktorého bude vyplývať, že majú prístup k úveru aj počas
realizácie zákazky, resp. opakom, z ktorého nebude vyplývať, že by nemali prístup k úveru po dobu
realizácie zákazky, nakoľko ho nemajú žiadnym spôsobom časovo obmedzený. Túto podmienku účasti
preukazovali jednotliví uchádzači nasledovne: a) navrhovateľ potvrdením banky, z ktorého explicitne
vyplývalo, že má prístup k úveru po dobu trvania zákazky, b) jeden z uchádzačov predložil potvrdenie
o prístupe k úveru po dobu 24 mesiacov od zadania zákazky, najneskôr však do 30. 06. 2019, c)
zvyšných päť uchádzačov (vrátane úspešného uchádzača) predložilo potvrdenia bánk, v ktorých časové
ohraničenie nebolo výslovne uvedené.

3. Na základe nejasne stanovenej podmienky účasti, z ktorej nevyplývalo jednoznačne akým dokladom
a akým spôsobom má byť daná podmienka účasti preukázaná, do úvahy prichádzalo jej preukázanie
všetkými uvedenými spôsobmi. Uvedenú podmienku účasti tak mohli splniť a splnili uchádzači, ktorí
predložili bankové potvrdenia, z ktorých explicitne vyplývalo, že sa vzťahujú na obdobie trvania
zákazky, ako aj uchádzači, ktorí predložili bankové potvrdenia, z ktorých výslovne nevyplývalo časového
ohraničenie. V týchto prípadoch totiž podľa žalovaného (rady) bolo možné skonštatovať, že predložili
bankové potvrdenia, z ktorých vyplýva časovo neobmedzený prístup k úveru v požadovanej výške,
v týchto prípadoch teda banka vydala potvrdenie, ktoré nebolo limitované určitým časovým obdobím,
z čoho vyplýva, že pokrýva aj prístup k úveru po dobu realizácie zákazky. Podľa rady teda nebolo
možné  skonštatovať, že spôsob preukazovania predmetnej podmienky účasti nebol kontrolovaným
dostatočne precizovaný a umožňoval rôzny výklad. Uvedené vyplýva podľa rady aj zo samotného
preukazovania splnenia predmetnej podmienky účasti uchádzačmi, keď piati zo siedmych uchádzačov,
vrátane samotného kontrolovaného, ako osoby, ktorá koncipovala samotnú podmienku účasti, vykladali,
resp. chápali spôsob preukázania splnenia podmienky účasti inak ako zvyšní dvaja uchádzači. Podľa
žalovaného nebolo možné pripustiť záver, že úspešný uchádzač ako aj zvyšní štyria uchádzači
nepreukázali splnenie predmetnej podmienky účasti bankovým potvrdením, v ktorom nebolo priamo
uvedené výslovne časové ohraničenie jeho trvania, pretože nie je možné klásť na ťarchu uchádzača
nedostatky formulácie podmienky účasti kontrolovaným, ktoré umožňujú rôzny výklad. V nadväznosti
na uvedené mala rada za to, že možno súhlasiť s navrhovateľom, že uchádzači mali preukázať prístup
k úveru v požadovanej výške počas trvania zmluvy/záväzku, avšak nebolo možné s ním súhlasiť v tom,
ako si vysvetľuje spôsob preukázania predmetnej podmienky účasti, t. j. z podmienky účasti nevyplývalo,
že bankové potvrdenie musí bezvýhradne obsahovať, že bude trvať počas trvania zákazky, preto aj
bankové potvrdenie z časového hľadiska neobmedzené podľa rady spĺňa časový aspekt vyplývajúci z
podmienky účasti.

4. Za daného právneho posúdenia sa nepovažuje ani za možné a súladné so zákonom o verejnom
obstarávaní, aby žalovaný pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia a nariadil znovu vyhodnotiť
predložené ponuky. Aj v prípade, ak by rada nariadila znovu vyhodnotiť ponuky, na základe čoho
by bolo povinnosťou kontrolovaného požiadať uchádzačov o vysvetlenie, resp. doplnenie ich ponúk,
konkrétne o predloženie vyjadrení bánk, v ktorých by bolo výslovne uvedené, že daní uchádzači majú
prístup k úveru (príp. k iným finančným prostriedkom) po dobu realizácie zákazky, reálne by mohla
nastať situácia, kedy by niektorí z uchádzačov takéto vyjadrenie z rôznych dôvodov nepredložili. V
takomto prípade vylúčenie uchádzačov pre nepredloženie doslovného znenia vyjadrenia banky za
situácie, keď samotná podmienka bola nejasne stanovená a umožňovala rôzny výklad (ako už bolo
konštatované), by bolo neprimerane prísne, formálne a v rozpore s princípmi verejného obstarávania,
najmä princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Takto nejasne stanovená podmienka
účasti podľa ustálenej rozhodovacej praxe úradu a rady v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu
uchádzačov, ktorí predložili vyššie uvedené doklady a preukázali tak jej splnenie a byť dokonca dôvodom
ich vylúčenia z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného je zrejmé, že týmto postupom by



kontrolovaný dosiahol rovnaký stav vyhodnotenia podmienok účasti, nakoľko uchádzači, ktorí predložili
bankové potvrdenie, v ktorom nebolo priamo uvedené výslovne časové ohraničenie jeho trvania, by
nemohli byť vylúčení, na základe čoho by sa nezmenilo poradie vyhodnotených ponúk.

5. Využitím subdodávateľov dochádza k plneniu zákazky prostredníctvom iných kapacít, ako sú vlastné
kapacity uchádzača. Zákon o verejnom obstarávaní podáva legálnu definíciu subdodávateľa, ktorým je
hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu
na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie. Zákon ďalej v § 41 upravuje základný zákonný rámec
využitia subdodávateľov. V zmysle uvedeného ustanovenia môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia
vyžadovať, aby uchádzač v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom,
navrhovaných subdodávateľov a predmety ich subdodávok, ako aj môžu vyžadovať, aby subdodávateľ
spĺňal podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a neexistovali u neho dôvody na vylúčenie
podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7. V predchádzajúcom bode uvedené požiadavky požadoval
preukázať aj kontrolovaný od uchádzačov, ktorí plánujú využiť subdodávateľov. Kontrolovaný navyše
v súťažných podkladoch upravil, že úspešný uchádzač nie je oprávnený zadať subdodávateľovi
realizáciu celej zákazky. Rada po preskúmaní ponuky úspešného uchádzača konštatovala, že úspešný
uchádzač splnil všetky požiadavky, ktoré mu vyplývali zo súťažných podkladov v súvislosti s využitím
subdodávateľov. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že využitie subdodávateľa v predmetnom prípade
úspešným uchádzačom, t. j. že dcérska spoločnosť využíva kapacity materskej spoločnosti, ktorá jej
poskytuje tak kapacity na preukázanie podmienok účasti, ako aj bude jej subdodávateľom a uvedené,
je v rozpore s princípmi vo verejnom obstarávaní, rada uviedla, že v uvedenom konaní úspešného
uchádzača nevidí porušenie princípov vo verejnom obstarávaní. Napokon tak zo zákona o verejnom
obstarávaní, ako ani z európskej legislatívy a judikatúry nie je možné identifikovať obmedzenie, ktoré
by znemožňovalo realizovať hoc aj väčšinovú časť zákazky prostredníctvom subdodávateľa, resp.
subdodávateľov, pokiaľ sú splnené všetky požiadavky, ktoré umožňuje zákon o verejnom obstarávaní
kontrolovanému vyžadovať. Žalovaný (rada) takto neidentifikoval žiadne skutočnosti odôvodňujúce
zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti, na základe čoho dospela k záveru, že odvolanie
kontrolovaného aj v tejto časti je nedôvodné.

6. Kritériom na vyhodnotenie ponúk stanoveným kontrolovaným vo verejnej súťaži bol najlepší pomer
ceny a kvality, pričom jedným z čiastkových kritérií bola aj celková cena za uskutočnenie predmetu
zákazky. Úspešný uchádzač čiastkové kritérium ocenil sumou 11.888.000 € v ponukách, ktoré predložil
do všetkých štyroch častí. Z ponuky úspešného uchádzača vyplýva, že uviedol všetky informácie
potrebné na vyhodnotenie splnenia požiadaviek na predmet zákazky, ako aj na určenie ceny, a preto
ich komisia na vyhodnotenie ponúk mohla vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti a možno podľa rady
skonštatovať, že neexistuje indícia, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa tak nestalo. Úspešný uchádzač
splnil požiadavky kontrolovaného na určenie návrhu na plnenie kritérií a nevyplnil príslušné návrhy
zápornými alebo nulovými hodnotami. V zmysle druhej indície navrhovateľ uviedol, že síce sa vo
všeobecnosti obsah plnenia predmetu zákazky zhoduje pre časť zákazky č. 1 a č. 2, avšak časť zákazky
č. 2 obsahuje aj položku SO 209 - Preložka kanalizácie pás č. 2, a preto nie je možné stanoviť návrh
na plnenie kritérií v týchto dvoch častiach zákazky rovnako. K uvedenému žalovaný uviedol, že táto
položka v časti zákazky č. 1 skutočne absentuje. Uvedenú položku úspešný uchádzač ocenil cenou
X.XXX €, pričom v inej položke X.XXX € ubral. Uvedené však podľa žalovaného v žiadnom prípade
nenasvedčovalo, že by ponuka úspešného uchádzača bola nereálna, prípadne, že ponuka úspešného
uchádzača bola stanovená v rozpore s požiadavkami kontrolovaného. Zákon o verejnom obstarávaní
nezakazuje, ani nijako neurčuje cenotvorbu uchádzačov pri príprave ponúk a skutočnosť, že úspešný
uchádzač ponúkol v štyroch častiach predmetu zákazky rovnakú sumu, neporušuje zákon o verejnom
obstarávaní, ani požiadavky kontrolovaného. Žalovaný dodal, že kontrolovaný preskúmal aj možnú
existenciu mimoriadne nízkej ponuky u úspešného uchádzača. Ak komisia na vyhodnotenie ponúk
skonštatovala, že ponuka úspešného uchádzača spĺňa všetky požiadavky a mala za to, že je reálna
a navrhovateľ nepredložil konkrétne dôkazy, prípadne argumenty, ktoré by naznačovali opak, t. j. že
nie je možné pre všetky časti predmetu zákazky predložiť rovnaké návrhy na plnenie kritérií, prípadne
realizovať predmet zákazky za takú cenu (napr. že by šlo o mimoriadne nízku ponuku), rada bola nútená
skonštatovať, že predmetný bod odvolania navrhovateľa je nedôvodný.

II. žaloba a námietky



7. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle Oznámenia boli jednotliví uchádzači povinní predložiť také
vyjadrenia banky/bánk, ktoré jednoznačne viažu prístup k úveru na dobu trvania zmluvy/zákazky. Z
rozhodnutí však jednoznačne vyplýva, že hoci úspešný uchádzač predložil v súlade s Oznámením
vyjadrenia bánk týkajúce sa prístupu k úveru až do výšky XX.XXX.XXX,XX €, v týchto vyjadreniach chýba
jednoznačné a výslovné určenie, že prístup k úverom bude po celú dobu trvania zmluvy/zákazky. Takáto
požiadavka však jednoznačne vyplývala z Oznámenia. Z rozhodnutí sa rozumie, že úspešný uchádzač
predložil nasledujúce vyjadrenia bánk: vyjadrenie Komerční banky v prospech úspešného uchádzača,
z ktorého vyplýva možnosť čerpať úver vo výške X.XXX.XXX € za účelom financovania zákazky bez
časového obmedzenia; a tri vyjadrenia Komerční banky, ČSOB a UniCredit Bank, v prospech TENZA,
a.s., z ktorých vyplýva možnosť čerpať úvery touto spoločnosťou súhrnne vo výške XX.XXX.XXX,XX €
bez bližšie uvedeného časového obmedzenia. Podľa žalobcu bol podstatný rozdiel v tom, či z vyjadrenia
banky vyplýva záväzok banky poskytnúť prístup k úveru jednoznačne počas celého trvania zmluvy/
zákazky, alebo vyjadrenia sú bez bližšie uvedeného časového obmedzenia. Takéto vyjadrenia, ktoré
nie sú viazané na dobu trvania zmluvy/zákazky, ale sú bez bližšie určeného časového obmedzenia,
nezaručujú úspešnému uchádzačovi prístup k úverom počas celej požadovanej doby, a tak nemôžu
ani nespĺňajú podmienky stanovené Verejným obstarávateľom. Zároveň sa nestotožnil so závermi
uvedenými v rozhodnutí, podľa ktorých nebolo možné z vyššie uvedenej podmienky v Oznámení určiť,
akým konkrétnym dokladom/akou formou mali túto skutočnosť uchádzači vo svojej ponuke preukázať.

8. Z pohľadu žalobcu bola forma dokladu zo súťažných podkladov jednoznačne jasná. Predložené
vyjadrenie banky tak muselo byť jednoznačné, aby nepripúšťalo pochybnosti, či sú podmienky splnené.
Taktiež nesúhlasil s názorom uvedeným v rozhodnutí, že do úvahy prichádzajú viaceré možnosti výkladu
predmetnej podmienky. Jediný výklad, ktorý znenie  uvedené v bode III. 1.2 Oznámenia pripúšťa, je taký,
podľa ktorého uchádzači mali v dokladoch/vyjadreniach preukázať, že prístup k úverom bude po celú
dobu trvania zmluvy/zákazky (t.j. počas konkrétnej doby zodpovedajúcej dĺžke trvania zmluvy/zákazky).
Interpretácia ponúkaná žalovaným v poslednej vete bodu 52. rozhodnutia, podľa ktorej sa mohli niektorí
uchádzači domnievať, že stačí predložiť vyjadrenie banky, z ktorého nebude vyplývať, že by nemali
prístup k úveru po dobu realizácie zákazky, nakoľko ho nemajú žiadnym spôsobom časovo obmedzený,
nebola správna a nijako nevyplýva zo znenia podmienky uvedenej v bode III.1.2) Oznámenia. Podľa
názoru žalobcu nie je pravda, že by ostatní uchádzači (nech si už podmienku v súťažných podkladoch
vysvetlili akokoľvek) predložili vyjadrenie banky, z ktorého vyplýva, že majú prístup k úveru po dobu
realizácie zákazky, resp. opakom, z ktorého nebude vyplývať, že by nemali prístup k úveru po dobu
realizácie zákazky, pretože ho nemajú žiadnym spôsobom obmedzený. To, že časové obmedzenie
nebolo výslovne uvedené vo vyjadrení banky nie je možné v žiadnom prípade interpretovať tak, že
„úver nie je žiadnym spôsobom obmedzený“. V predložených vyjadreniach niektorých uchádzačov „len\"
chyba údaj o časovej platnosti úverových rámcov a obsahujú iba aktuálny stav ku dňu vystavenia. Tento
stav navyše neukazuje voľné úverové rámce pre budúce využitie, ale celkové úverové rámce, ktoré
môžu byť teoreticky už úplne vyčerpané. Na základe skúseností z bankovej obchodnej praxe je možné
konštatovať, že úverové rámce sa v žiadnom prípade neposkytujú na časovo neobmedzenú dobu.
Spravidla sa takéto rámce poskytujú na obdobie jedného roka, pričom následne sa znova posudzujú.
Prípadne sa v praxi môžu vyskytovať aj úverové rámce priznané na dobu neurčitú, tieto sú však potom
spravidla poskytnuté s 3 mesačnou výpovednou lehotou (výpovedná doba sa samozrejme môže líšiť
prípad od prípadu).

9. Aj keby si niektorí uchádzači vysvetlili súťažnú podmienku podľa bodu III.1.2 Oznámenia inak, a
teda tak, ako predpokladá žalovaný v poslednej vete bodu 52. rozhodnutia, tak túto súťažnú podmienku
nesplnili, keďže chýbajúci údaj týkajúci sa časovej platnosti úverových rámcov neznamená, že ide o
úverové limity poskytnuté na neobmedzenú dobu. V tejto súvislostí je potrebné zobrať do úvahy aj
skutočnosť, že jednotlivé vyjadrenia bánk uchádzačov nie sú adresované verejnému obstarávateľovi,
neobsahujú žiadnu referenciu na zákazku a nie je možné z nich žiadnym spôsobom vyčítať, že
môžu byť v súvislosti so zákazkou použité. Rovnako poukázal na bod 54. rozhodnutia, podľa ktorého
súťažné podmienky splnili aj tí uchádzači, ktorí predložili bankové potvrdenia, z ktorých vyplýva časovo
neobmedzený prístup k úveru v požadovanej výške, pričom v týchto prípadoch banka vydala potvrdenie,
ktoré nebolo limitované určitým časovým obdobím, z čoho vyplývalo, že pokrýva aj prístup k úveru po
dobu realizácie zákazky. Takýto záver uvedený v bode 54. rozhodnutia je neprípustný a nie je k nemu
možné dôjsť iba z dôvodu, že údaj o časovej platnosti v predložených bankových dokladoch absentuje.
Žalobca poukázal na povinnosť verejného obstarávateľa v zmysle § 40 ods. 4 ZVO, podľa ktorého
mal verejný obstarávateľ písomne požiadať uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie predložených



dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti.
V tejto súvislosti bol preto verejný obstarávateľ povinný vyžiadať si od uchádzačov vysvetlenie alebo
doplnenie jednotlivých dokladov, pričom z následného vyjadrenia jednotlivých bánk by bolo zrejmé,
že takýto výklad predostretý žalovaným je úplne nesprávny. Okrem vyššie uvedeného ešte poukázal
na body 38., 39 a 41. rozhodnutia, podľa ktorých úverové limity TENZA, a.s. sú k dispozícii pri
plnení podmienok dohodnutých v uzatvorenej úverovej zmluve. Tieto podmienky však môžu napríklad
vylučovať financovanie tejto konkrétnej zákazky, a vzhľadom na obchodnú bankovú prax, s najväčšou
pravdepodobnosťou obsahujú aj ustanovenia ohľadom časovej platnosti týchto úverových limitov. Aj
keby žalobca pripustil, že súťažné podmienky boli v súvislosti s bodom III.1.2) Oznámenia určené
nejasne a pripúšťali dvojitý výklad, ako sa uvádza hneď na niekoľkých miestach v rozhodnutí (napr.
bod 52., bod 54. a bod 58. rozhodnutia), s čím však žalobca dôrazne nesúhlasil, postupoval žalovaný
nesprávne, pretože nie je možné pripustiť a je úplne v rozpore s princípmi verejného obstarávania (a
to najmä s princípom rovnakého zaobchádzania, princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov a
princípom transparentnosti), aby súťažné podmienky boli nejasné a pripúšťajúce dvojitý výklad, a teda
netransparentné.

10. Z pohľadu žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil súťažné podklady tykajúce sa Zákazky,
ako aj dokumenty predložené jednotlivými uchádzačmi, pričom nedostatočne zistil skutkový stav
keď uzavrel, že podmienky účasti boli v súvislosti s bodom III. 1.2) Oznámenia určené nejasne,
keďže z nich nevyplývalo jednoznačne, akým dokladom a akým spôsobom má byť daná podmienka
účasti preukázaná. Opak bol podľa názoru žalobcu pravdou, a teda bod III. 1.2) Oznámenia jasne
určoval, že doklady predložené uchádzačmi majú preukazovať prístup k úverom počas konkrétnej
doby zodpovedajúcej dĺžke trvania zmluvy/Zákazky. Úspešný uchádzač tak podľa názoru žalobcu
nesplnil podmienky stanovené v bode III.1.2) Oznámenia, keďže predložil potvrdenia bánk, v ktorých
síce nebol prístup k úverom limitovaný určitým časovým obdobím (a teda podľa nesprávneho názoru
žalovaného mali takéto vyjadrenia pokrývať aj prístup k úverom po dobu realizácie zákazky), avšak
nepredložil také doklady, ktoré by jasne preukazovali prístup k úveru po dobu trvania zmluvy/
záväzku. Na základe uvedeného bol žalobca presvedčený, že žalovaný nesprávne vyhodnotil súťažné
podklady týkajúce sa zákazky, ako aj dokumenty predložené úspešným uchádzačom týkajúce sa
preukázania prístupu k úverom po celú dobu trvania zmluvy/zákazky, keď uzavrel, že sú súladné so
súťažnými podmienkami. Žalobca zdôraznil, že v Oznámení sa odôvodňujú vyššie uvedené požiadavky
na preukázanie ekonomického a finančného postavenia nasledovne: „Vzhľadom na predpokladanú
hodnotu zákazky, spôsob úhrad faktúr a stanovenú lehotu splatnosti faktúry je potrebné, aby uchádzač
preukázal svoju schopnosť bezproblémovo plniť predmet zákazky.“ Úspešný uchádzač tak bol povinný
predložiť vyjadrenie banky, že v súvislosti s touto konkrétnou zákazkou bude mať klient prístup k
požadovanému úveru. Vyššie uvedené závery vyplývajú z výkladu požiadavky uvedenej v Oznámení
v bode III.1.2, ako aj jej odôvodnenia, keďže úspešný uchádzač bol povinný preukázať schopnosť
finančne zabezpečiť plnenie tejto konkrétnej zákazky. Body 38., 39 a 41. rozhodnutia obsahujú, že
úverové limity TENZA, a.s. sú k dispozícii pri plnení podmienok dohodnutých v uzatvorenej úverovej
zmluve. Tieto podmienky však môžu napríklad vylučovať financovanie tejto konkrétnej zákazky, a
vzhľadom na obchodnú bankovú prax, s najväčšou pravdepodobnosťou obsahujú aj ustanovenia
ohľadom časovej platnosti týchto úverových limitov. Žalovaný sa však v rozhodnutí vôbec nezaoberal
tvrdeniami žalobcu a pri vyhodnocovaní tejto námietky žalovaný vôbec nezobral do úvahy, okrem iného,
vyššie uvedené odôvodnenie podmienky uvedené v Oznámení, keď v bode 60. rozhodnutia iba uzavrel,
že podľa názoru žalovaného z uvedenej podmienky jednoznačne nevyplýva, že by mali uchádzači
preukázať prístup k úveru (alebo k iným finančným prostriedkom) výlučne a vyslovene v súvislosti s
touto konkrétnou zákazkou. Z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
zároveň žalovaný nesprávne právne posúdil súťažné podklady týkajúce sa zákazky, ako aj dokumenty
predložené jednotlivými uchádzačmi, pričom nedostatočne zistil skutkový stav keď uzavrel, že bankové
potvrdenia predložené uchádzačmi nemuseli obsahovať výslovný odkaz na to, že tieto sa týkajú tejto
konkrétnej zákazky (bod 60. rozhodnutia).

11. S poukazom na vyššie citovaný § 10 ZVO, podľa ktorého verejný obstarávateľ musí dodržať princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti,
princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti, verejný obstarávateľ nemal akceptovať
takúto situáciu, kedy úspešným uchádzačom je spoločnosť, ktorej základné imanie je X.XXX €, obrat
podľa účtovnej závierky za rok 2016 iba XXX.XXX €, pričom bola vykázaná strata vo výške XXX.XXX
€ a vlastné imanie dosahovalo hodnotu iba XX.XXX €, a teda nie je schopná samostatne preukázať



splnenie takmer žiadnej podmienky verejnej súťaže. Úspešný uchádzač navyše eviduje v účtovnej
závierke za rok 2016 dlhodobý hnuteľný majetok iba vo výške XX.XXX €. Takýto postup je podľa
žalobcu v rozpore s princípom transparentnosti, princípom proporcionality a princípom hospodárnosti
a efektívnosti. Spoločnosť TENZA, a.s. ako iná osoba predložila podľa bodov 38. a 39. rozhodnutia
iba vyjadrenia svojich bánk o svojom prístupe k úverovým rámcom, ktoré ale môžu byť čerpané
„pre účely financovania realizácie zákaziek klienta “, t.j. pre účely financovania zákaziek spoločnosti
TENZA, a.s. Tieto vyjadrenia bánk však neobsahujú možnosť financovať dcérsku spoločnosť, t.j.
úspešného uchádzača, ktorý realizuje inú, svoju vlastnú zákazku. Predložené doklady sú tak viazané na
realizáciu zákaziek TENZA, a.s. Z pohľadu žalobcu je však rozdiel medzi realizáciou vlastných zákaziek
spoločnosťou TENZA, a.s. a záväzku spoločnosti TENZA, a.s. poskytnúť finančné zdroje úspešnému
uchádzačovi v zmysle zmluvy podľa bodu 43. rozhodnutia. Je preto otázne, či sú úverové rámce
preukázané spoločnosťou TENZA, a.s. použiteľné aj pre túto zákazku. Prinajmenšom bolo povinnosťou
verejného obstarávateľa vyžiadať si v tejto súvislosti ďalšie vysvetlenie od úspešného uchádzača.
Žalobca v súlade s vyššie uvedeným nesúhlasil so závermi žalovaného v bode 62. rozhodnutia a mal
za to, že verejný obstarávateľ nemal akceptovať situáciu, kedy sa ako uchádzač/záujemca zúčastní
verejnej súťaže subjekt (konkrétne spoločnosť TENZA Slovakia, spol. s.r.o.), ktorý v zásade nie je
schopný samostatne splniť ani tie najpodstatnejšie podmienky verejnej súťaže stanovené verejným
obstarávateľom, ale splnenie podmienok preukazuje takmer výlučne prostredníctvom inej osoby. Z
pohľadu žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil súťažné podklady týkajúce sa zákazky, ako aj
dokumenty predložené jednotlivými uchádzačmi, pričom nedostatočne zistil skutkový stav keď uzavrel,
že úspešný uchádzač splnil zákonné podmienky a podmienky určené verejným obstarávateľom v
súťažných podkladoch.

12. Vyhlásenia bánk obsahujúce iba všeobecné úverové rámce bez konkrétneho vzťahu k zákazke,
navyše bez určenia času, na ktorý sa poskytujú, nemôžu a nespĺňajú požiadavky uvedené v Oznámení
a nepreukazujú, že úspešný uchádzač bude bezproblémovo plniť predmet zákazky. Vyššie uvedené
vyjadrenia bánk predložené úspešným uchádzačom nespĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa
uvedené v Oznámení, keďže iba vo všeobecnosti uvádzajú aktuálne úverové rámce a limity klienta,
pričom tieto úverové rámce a limity zahŕňajú, okrem iného, napr. aj úverové rámce poskytnuté pre
bankové záruky; slúžia tiež k financovaniu aktuálnych prevádzkových potrieb klienta (t.j. nejde iba o
strednodobé alebo dlhodobé projektové financovanie); slúžia a sú klientom používané na financovanie
všetkých projektov klienta (t.j. nie sú to finančné zdroje viazané na financovanie tejto konkrétnej
Zákazky); neposkytujú aktuálnu informáciu o tom, v akej výške sú aktuálne vyčerpané; a popisujú
aktuálny stav bez toho, aby preukazovali zaistenie finančných tokov v budúcnosti, teda po celú dobu
trvania zmluvy/zákazky, ako bolo požadované verejným obstarávateľom v Oznámení;
neukazuje voľné úverové rámce pre budúce využitie, ale celkové úverové rámce, ktoré môžu
byť teoreticky už úplne vyčerpané. Na základe skúseností z bankovej obchodnej praxe je možné
konštatovať, že úverové rámce sa v žiadnom prípade neposkytujú na časovo neobmedzenú dobu.
Spravidla sa takéto rámce poskytujú na obdobie jedného roka, pričom následne sa znova posudzujú.
Prípadne sa v praxi môžu vyskytovať aj úverové rámce priznané na dobu neurčitú, tieto sú však potom
spravidla poskytnuté s 3 mesačnou výpovednou lehotou.

13. Vzhľadom na neurčitosť vyjadrení bánk, absenciu výslovnej alokácie (pridelenia) jednotlivého úveru
zákazke, ako aj absenciu výslovného určenia, že prístup k úveru bude počas celej doby trvania zmluvy/
zákazky, nie je možné vylúčiť, že tieto úverové rámce (i) nebudú slúžiť na pokrytie financovania
v súvislosti s touto Zákazkou, (ii) môžu byť už (čiastočne) vyčerpané, príp. (iii) budú použité na
financovanie (aj) iných projektov, a teda nebudú môcť byť (v celej výške) čerpané v súvislosti so
zákazkou. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dokumenty predložené úspešných uchádzačom týkajúce sa
preukázania prístupu k úverom vo vzťahu k tejto konkrétnej Zákazke, keď ich považoval za súladné
so súťažnými podmienkami. Žalobca sa domnieval, že žalovaný sa v rozhodnutiach nedostatočne
vysporiadal s jeho argumentmi, nevyhodnotil situáciu v súlade so zákonom, pričom sa dostatočne
nezaoberal jednotlivými časťami  Oznámenia a súťažných podmienok, ktoré upravovali podmienky
týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia úspešného uchádzača. Žalovaný nedostatočne
posúdil súlad ponuky úspešného uchádzača s podmienkami stanovenými verejným obstarávateľom,
a to najmä s ohľadom na požiadavku preukázať prístup k úverom počas celej doby trvania zmluvy/
zákazky (keďže predložené vyjadrenie banky nepotvrdilo voľné úverové rámce pre budúce využitie,
ale celkové úverové rámce, ktoré môžu byť teoreticky už úplne vyčerpané), pričom tento úver mal byť
viazaný na túto konkrétnu zákazku, keď vyhodnotil, že úspešný uchádzač podmienky splnil. Z vyššie



uvedených dôvodov je podľa názoru žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
zároveň žalovaný nesprávne právne posúdil súťažné podklady týkajúce sa zákazky, ako aj dokumenty
predložené jednotlivými uchádzačmi, pričom nedostatočne zistil skutkový stav keď uzavrel, že bankové
potvrdenia predložené úspešným uchádzačom preukazujú podmienky účasti spôsobom a v rozsahu, v
akom vyplývajú z textácie predmetnej podmienky súťaže a zároveň, že postup verejného obstarávateľa
nebol v rozpore s princípom transparentnosti, princípom proporcionality a princípom hospodárnosti a
efektívnosti, čo predstavuje podľa žalobcu dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c); d); a e) SSP.

14.V súvislosti s požiadavkou na zachovanie princípov transparentnosti, proporcionality, hospodárnosti
a efektívnosti súvisí aj zapojenie subdodávateľov úspešným uchádzačom. Ako už bolo uvedené v
námietkach a odvolaní, z účtovných závierok úspešného uchádzača za rok 2016 je zrejmé, že prevažnú
časť zákazky bude úspešný uchádzač plniť prostredníctvom inej osoby, t.j. TENZA, a.s., a to vzhľadom
na jeho nedostatočné technické, materiálne a finančné kapacity. Takýto prístup k plneniu zákazky
je v rozpore s vyššie uvedenými princípmi stanovenými v ZVO. Verejný obstarávateľ mal skúmať,
či je úspešný uchádzač vzhľadom na jeho finančné ukazovatele schopný znášať všetky záruky za
kvalitu a garantované parametre, predložiť požadované bankové záruky (pričom tieto nemohli byť
predložené spoločnosťou TENZA, a.s. ako subdodávateľom) a poistenia, prípadne hradiť zmluvné
pokuty, ktoré môžu podľa návrhu zmluvy o dielo dosahovať až 90 % z ceny diela. Hoci úspešný
uchádzač preukazoval finančné a ekonomické postavenie, ako aj technickú a odbornú spôsobilosť
prostredníctvom spoločnosti TENZA, a.s., plnenie zmluvných povinností a zodpovednosť podľa návrhu
zmluvy o dielo leží na uchádzačovi a nebude ich možné zo strany verejného obstarávateľa vymáhať
voči subdodávateľom (t.j. voči materskej spoločnosti úspešného uchádzača - spoločnosti TENZA, a.s.).
V súvislosti s použitím subdodávateľov úspešným uchádzačom ďalej žalobca poukázal aj na príslušné
časti námietok. Žalobca sa domnieval, že žalovaný sa v rozhodnutiach nedostatočne vysporiadal s
námietkami, nevyhodnotil situáciu v súlade so zákonom, pričom sa dostatočne nezaoberal časťami
oznámenia a súťažných podmienok, ktoré upravovali podmienky pre použitie subdodávateľov a tieto
nevyhodnotil tak, aby zároveň spĺňali princípy stanovené zákonom. Žalovaný nesprávne vyhodnotil
dokumenty predložené úspešným uchádzačom týkajúce sa využitia subdodávateľov, keď ich považoval
za súladné so súťažnými podmienkami. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný podľa názoru žalobcu
nesprávne právne posúdil súťažné podklady tykajúce sa zákazky, ako aj dokumenty predložené
jednotlivými uchádzačmi, pričom nedostatočne zistil skutkový stav keď uzavrel v bode 74. rozhodnutia,
že úspešný uchádzač splnil všetky požiadavky, ktoré mu vyplývajú zo súťažných podkladov v súvislosti
s využitím subdodávateľov, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c); a e) SSP.

15. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozdiely v jednotlivých častiach Zákazky, napr.: v ČPS 11.5, 21.5,
31.5, 41.5 Doprava a skladovanie zachyteného prachu je uchádzačom na základe projektového
spracovania verejného obstarávateľa ponúkaná technológia dopravy zachyteného prachu, pričom
zásadnou položkou tejto ceny je dodávka redlerov, komorových a rotačných podávačov. V súťažných
podkladoch je pre každý jednotlivý pás uvedený iný počet redlerov, pričom sa v niektorých prípadoch
nezhodujú (ani nemôžu) v dĺžke jednotlivých dopravníkov (napríklad sa v súťažných podkladoch pre
pás č. 1 uvažuje s 12 redlermi, pre pás č. 2 s 11 redlermi, pre pás č. 3 s 8 redlermi a pre pás č. 4 s 9
redlermi. Len samotná dodávka redlerov tvorí cca 1 z ceny celého ČPS. Navyše, v zmysle súťažných
podkladov, dopravníky vyžadujú tepelnú izoláciu a vyloženie čadičom, čo rozdiel ceny medzi jednotlivými
časťami zákazky ešte viac umocňuje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ niektorý z uchádzačov
uviedol jednotnú cenu technológie pre ČPS 11.5, 21.5, 31.5 a 41.5, evidentne sa detailne nezaoberal
projektovými podkladmi, keďže cena nemôže byť v tak rozdielnych prípadoch rovnaká. Ešte evidentnejší
rozdiel v rozsahu jednotlivých častí Zákazky, a tým aj rozdielne ceny medzi jej jednotlivými časťami
(t.j. pásmi), sa týkajú stavebných objektov (SO). Zo súťažných podkladov pre SO pre jednotlivé pásy
je rozsah stavebných objektov odlišný, čo je evidentné na prvý pohľad aj zo samotných price listov
pre jednotlivé pásy č. 1, 2, 3 a 4. Najväčší rozdiel je pritom medzi pásom č. 4 v porovnaní s pásmi
č. 1, 2 a 3. Zásadné položky rozdielov sú: Demolačné práce dvoch stavebných objektov SO 414 a
SO 415. V žiadnych iných pásoch sa pritom takéto rozsiahle demolácie pritom nerealizujú; Výstavba
nových stavebných objektov SO 409 a SO 410. Opätovne, v žiadnych iných pásoch sa tieto stavebné
objekty nerealizujú. Na základe súťažných podkladov by preto podľa názoru žalobcu v zmysle vyššie
uvedeného mala byť cena realizácie SO pásu č. 4 o cca 40-50% vyššia ako realizácia SO pásov č.
1, 2 a 3.  Vyššie uvedené rozdiely rozsahu realizácie medzi jednotlivými pásmi sú natoľko zásadné,



že je z nášho pohľadu, ale najmä z detailnej znalosti súťažných podkladov, zrejmé, že cena realizácie
jednotlivých pásov nemôže byť totožná.

16. Nebol preto správny názor žalovaného, podľa ktorého hoci nepôjde o úplne totožné zákazky,
pravdepodobne tieto nie sú ani tak rôzne, že by návrh na plnenie kritérií nemohol byť rovnaký. Nesúhlasil
s takýmto konštatovaním žalovaného keďže rozdiely v rozsahu sú pri podrobnom preštudovaní
súťažných podkladov a cenových tabuliek zrejmé a jasné. Žalovaný tak pravdepodobne detailne tieto
súťažné podklady neštudoval, keď uzavrel, že návrh na plnenie kritérií mohol byť rovnaký. Ak má teda
ponuka predložená na všetky 4 časti zákazky zodpovedať požiadavkám verejného obstarávateľa na
rozsah predmetu jednotlivých časti zákazky; komplexnosť dodávky (dodávka samostatne prevádzkovo
a technologicky funkčných celkov nezávislých na ostatných častiach) a zároveň spôsob určenia ceny,
najmä zrozumiteľnosť a jasnosť, pričom cena musí byť počas celej doby trvania zmluvy pevná a
musí obsahovať všetky náklady úspešného uchádzača potrebné na splnenie predmetu zákazky, nie je
reálne možné, aby na jednotlivé časti zákazky, t.j. na časť 1, časť 2, časť 3 a časť 4 Zákazky, bola
predložená ponuka s úplne totožnou celkovou cenou za uskutočnenie príslušnej časti predmetu zákazky.
V rozpore s vyššie uvedenými požiadavkami však z vyhodnotenia ponúk verejným obstarávateľom, ako
aj z rozhodnutí vyplýva, že úspešný uchádzač nemohol splniť a nesplnil vyššie uvedené požiadavky,
keďže pre jednotlivé časti zákazky stanovil rovnakú cenu, t.j. XX.XXX.XXX €. Vzhľadom na to, že
uchádzači boli povinní vyplniť Prílohu 8 a Prílohu 9 súťažných podkladov, z ktorých vyplýva rozdielnosť
predmetu jednotlivých častí zákazky a v zmysle súťažných podkladov určenie ceny a spôsob jej určenia
musia byť zrozumiteľné a jasné a ponuka musela obsahovať všetky náklady uchádzača potrebné
na splnenie predmetu Zákazky počas celého trvania zmluvy, nie je reálne možné, aby úspešnému
uchádzačovi vyšla v súčte pre každú jednotlivú časť zákazky rovnaká cena, t.j. XX.XXX.XXX €.
Pokiaľ cena úspešného uchádzača pre každú časť zákazky spĺňala podmienku komplexnosti, potom
nemohla byť zároveň splnená podmienka podľa zväzku 1, časti 1.3, bodu 6 súťažných podkladov,
podľa ktorého má byť spôsob určenia ceny zrozumiteľný a jasný a súčasne bodu 7, podľa ktorého
majú byť podkladom pre výpočet ceny dodávky a realizácie podľa technickej špecifikácie stavebných
objektov (SO), prevádzkových súborov (PS) a ponúkaného typu filtračnej stanice a príslušenstiev, ktoré
uchádzač ocení podľa tabuľky, ktorá tvorí Prílohu č. 9, keďže cenové tabuľky pre každú časť zákazky
obsahujú odlišný rozsah plnenia. Verejný obstarávateľ mal preto hodnotiť každú jednu časť zákazky
samostatne, jednotlivé položky individuálne s prihliadnutím na ich reálnosť a komplexnosť, a nie len ako
matematicky číselne vyjadrené hodnoty, ktoré medzi sebou porovná. Verejný obstarávateľ bol povinný
v rámci verejného obstarávania a jeho vyhodnotenia postupovať v súlade so zákonom, okrem iného §
10 ods. 2 ZVO, podľa ktorého verejný obstarávateľ musí „... dodržať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a
princíp hospodárnosti a efektívnosti.“ Zároveň v zmysle § 40 ods. 1 a 2 ZVO, mal verejný obstarávateľ
posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s Oznámením. Zároveň je povinnosť verejného
obstarávateľa v zmysle § 40 ods. 4 ZVO, podľa ktorého mal verejný obstarávateľ písomne požiadať
uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno
posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Verejný obstarávateľ tak bol vzhľadom na
vyššie uvedenú nezrozumiteľnosť a nejasnosť spôsobu určenia ceny povinný vyžiadať si vysvetlenie
a doplnenie predložených dokladov, keďže z dokumentov predložených úspešným uchádzačom (s
ohľadom na spôsob určenia ceny) nemohlo byť zrejmé splnenie podmienok účasti.

17. Verejný obstarávateľ bol taktiež povinný vyhodnotiť, či cena pre každú jedna časť zákazky zahŕňa
celý predmet plnenia príslušnej časti a či zodpovedá súťažným podkladom. Keďže z uvedeného je
zrejmé, že jednotlivé časti zákazky nie sú v predmete plnenia totožné, pri správnom, komplexnom,
transparentnom a jasnom nacenení jednotlivých položiek a samostatných časti by nemohlo dôjsť k
situácii, kedy výsledná cena pre jednotlivé časti je rovnaká napriek rozdielnosti predmetu plnenia.
Jednotlivé ceny uvedené úspešným uchádzačom tak podľa nášho názoru nemôžu byť transparentné,
zrozumiteľné a jasné, keďže pri totožných položkách muselo dôjsť k rozdielnym kalkuláciám tak,
aby pri rozdielnosti predmetu plnenia bola zachovaná totožná cena. Žalobca sa preto domnieval, že
jednotlivé časti neboli nacenené s ohľadom na komplexnosť a najmä samostatnosť a nezávislosť
jednotlivých častí zákazky, ale cenová ponuka vyplývala s určitej previazanosti ponuky pre jednotlivé
časti uvedenej úspešným uchádzačom. Verejný obstarávateľ preto podľa zväzku 1, časti 1 súťažných
podkladov, konkrétne bod 4.4 - Komplexnosť dodávky nemal prijať ponuku úspešného uchádzača,
keďže nespĺňala požiadavku na komplexnosť dodávky uvedenú vo vyššie uvedenom bode súťažných
podkladov. Skutočnosť, že pre jednotlivé časti zákazky mala byť pri dodržaní všetkých podmienok



zadaných verejným obstarávateľom stanovená odlišná cena vyplýva aj z Oznámenia, kde verejný
obstarávateľ stanovil pre jednotlivé časti zákazky (pásy) rozdielne predpokladané ceny, konkrétne: časť
1 Zákazky (bod II.2.6 Oznámenia): Hodnota bez DPH: XX.XXX.XXX,XX,- Mena: EUR bez DPH; časť
2 Zákazky (bod II.2.6 Oznámenia): Hodnota bez DPH: XX.XXX.XXX,XX,- Mena: EUR bez DPH; časť
3 Zákazky (bod II.2.6 Oznámenia): Hodnota bez DPH: XX.XXX.XXX,XX,- Mena: EUR bez DPH; časť 4
zákazky (bod II.2.6 Oznámenia): Hodnota bez DPH: XX.XXX.XXX,XX,- Mena: EUR bez DPH.

18. Stanovenie rozdielnej predpokladanej ceny pre jednotlivé časti Zákazky verejným obstarávateľom
vyplývalo aj z rozdielnosti jednotlivých plnení a odrážalo požiadavku samostatnosti jednotlivých častí
zákazky, požiadavku na ich kompletnosť, jasnosť a zrozumiteľnosť. V prípade, ak by boli dodržané
podmienky stanovené v súťažných podkladoch, a teda najmä požiadavky na komplexnosť dodávky,
jasnosť a zrozumiteľnosť ceny, verejné obstarávanie zákazky mohlo dopadnúť tak, že každú časť
zákazky bude realizovať iný uchádzač. Žalobca bol preto presvedčený, že vyššie uvedená previazanosť
jednotlivých častí zákazky zo strany úspešného uchádzača a jej následná akceptácia verejným
obstarávateľom (alebo aspoň jej ďalšie neobjasnenie na základe dodatočného vysvetlenia) je v priamom
rozpore so zákonom. Až šesť zo siedmych uchádzačov uviedlo rôzne ceny pre jednotlivé časti
zákazky (a teda jedine úspešný uchádzač uviedol zhodné ceny). V súvislosti s nepreukázaním splnenia
podmienok týkajúcich sa určenia ceny pre jednotlivé časti zákazky si ďalej dovoľujeme poukázať aj
na naše stanoviská uvedené v príslušných častiach námietok. Žalovaný sa v rozhodnutí nedostatočne
vysporiadal s argumentmi, nevyhodnotil situáciu v súlade so zákonom, pričom sa dostatočne nezaoberal
časťami Oznámenia a súťažných podmienok, ktoré upravovali spôsob určenia ceny pre jednotlivé
časti zákazky. Žalovaný nedostatočne posúdil súlad ponuky úspešného uchádzača s podmienkami
stanovenými verejným obstarávateľom, keď vyhodnotil, že úspešný uchádzač podmienky splnil.

19. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil súťažné
podklady týkajúce sa zákazky, ako aj dokumenty predložené jednotlivými uchádzačmi, pričom
nedostatočne zistil skutkový stav, keď uzavrel, že predmetný bod odvolania je nedôvodný, čo
predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c); a e) SSP. Žalovaný pri
vyhodnocovaní ponuky úspešného uchádzača riadne neposúdil súlad jeho ponuky s požiadavkami
verejného obstarávateľa uvedenými v Oznámení a súťažných podkladoch, čím bol porušený zákon
a toto porušenie malo vplyv na výsledok vyhodnocovania ponúk, a teda výsledok verejnej súťaže.
Verejný obstarávateľ nedostatočne vyhodnotil splnenie podmienok úspešným uchádzačom. Verejný
obstarávateľ mal v procese verejného obstarávania okrem iného postupovať v súlade s § 10 ods. 2
ZVO, podľa ktorého verejný obstarávateľ musí... dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp
nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp
hospodárnosti a efektívnosti. Postup verejného obstarávateľa bol v rozpore s týmito princípmi, keďže ako
úspešného uchádzača vyhodnotil subjekt, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v Oznámení a súťažných
podkladoch a sám nie je schopný plniť predmet zákazky. V zmysle § 53 ods. 1 ZVO, komisia vyhodnotí
ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet
zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli
uchádzači. ... Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré
uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov.
Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých
chýb v písaní a počítaní. Podľa § 53 ods. 5 ZVO, verejný obstarávateľ musí vylúčiť uchádzača, ak ponuka
nespĺňa požiadavky na predmet Zákazky uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky.
Ponuka úspešného uchádzača nespĺňala požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v Oznámení
a súťažných podkladoch (okrem iného podmienky týkajúce sa spôsobu určenia ceny, finančného a
ekonomického postavenia), úspešný uchádzač mal byť z verejnej súťaže vylúčený. Žalovaný sa v
rozhodnutiach nedostatočne vysporiadal s argumentmi žalobcu, nesprávne vyhodnotil dokumentáciu
predloženú verejným obstarávateľom týkajúcu sa ponuky úspešného uchádzača, nevyhodnotil situáciu
v súlade so ZVO, pričom sa dostatočne nezaoberal časťami Oznámenia a súťažných podmienok, ktoré
upravovali súťažné podmienky. Žalovaný nesprávne posúdil súlad ponuky úspešného uchádzača s
podmienkami stanovenými verejným obstarávateľom.

III. vyjadrenie žalovaného
20. Podľa vyjadrenia žalovaného zo znenia podmienky, „uchádzač musí preukázať prístup k úveru
alebo k iným finančným prostriedkom dostačujúcim pre zaistenie finančných tokov po dobu trvania



zmluvy/zákazky“, od ktorej odvodzuje svoju argumentáciu žalobca, nevyplýva, že uchádzači mali
preukázať prístup k úveru (alebo iným finančným prostriedkom) výlučne 4 v súvislosti s touto konkrétnou
zákazkou. Z citácie predmetnej podmienky účasti, stanoveného dokladu na jej preukázanie a ani
z odôvodnenia primeranosti nevyplýva, že uchádzači mali preukázať prístup k úveru (alebo k iným
finančným prostriedkom) výlučne a výslovne v súvislosti s touto konkrétnou zákazkou. Zo znenia
predmetnej podmienky účasti jednoznačne nevyplýva povinnosť, aby v potvrdení, ktoré vydá banka,
bola jednoznačne identifikovaná zákazka, v súvislosti s ktorou sa predkladá potvrdenie. Bankové
potvrdenia predložené uchádzačmi nemuseli obsahovať výslovný odkaz na to, že sa týkajú tejto
konkrétnej zákazky. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že takto (t. j. že uchádzači mali
preukázať prístup k úveru výlučne v súvislosti s touto konkrétnou zákazkou) danú podmienku pochopili
zo 7 uchádzačov len žalobca a uchádzač ILD SK, spol. s. r. o. Vo vyjadreniach bánk, ktoré predložili
ostatní uchádzači je pritom v zásade zhodne všeobecne uvedené, že úverové rámce a limity môžu byť
čerpané pre financovanie (akýchkoľvek) obchodných zákaziek. Verejný obstarávateľ akceptoval všetky
tieto vyjadrenia ako spĺňajúce danú podmienku účasti a nevylúčil ani jedného uchádzača z dôvodu, že
nesplnil podmienky účasti. Žalovaný mal však za to, že možno súhlasiť so žalobcom, že uchádzači mali
preukázať prístup k úveru v požadovanej výške po dobu trvania zmluvy/zákazky, avšak nemožno s ním
súhlasiť v tom, ako si vysvetľuje spôsob preukázania predmetnej podmienky účasti, t. j. z podmienok
účasti nevyplývalo, že bankové potvrdenie musí bezvýhradne obsahovať, že bude trvať počas trvania
zákazky, preto aj bankové potvrdenie z časového hľadiska neobmedzené podľa žalovaného spĺňa
časový aspekt vyplývajúci z podmienky účasti. Vylúčenie uchádzačov pre nepredloženie doslovného
znenia vyjadrenia banky za situácie, keď samotná podmienka bola nejasne stanovená a umožňovala
rôzny výklad, by bolo neprimerane prísne, formálne a v rozpore s princípmi verejného obstarávania,
najmä princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Túto podmienku účasti preukázal
žalobca potvrdením banky, z ktorého explicitne vyplývalo, že má prístup k úveru po dobu trvania
zákazky; jeden z uchádzačov predložil potvrdenie o prístupe k úveru po dobu 24 mesiacov od zadania
zákazky, najneskôr do dňa 30.06.2019 a zvyšných päť uchádzačov (vrátane úspešného uchádzača)
predložilo potvrdenia bánk, v ktorých časové ohraničenie nebolo výslovne uvedené. Na základe nejasne
stanovenej podmienky účasti, z ktorej nevyplýva jednoznačne akým dokladom a akým spôsobom má byť
daná podmienka účasti preukázaná, do úvahy prichádza jej preukázanie všetkými uvedenými spôsobmi.
Spôsob preukazovania predmetnej podmienky účasti nebol kontrolovaným dostatočne precizovaný a
umožňoval rôzny výklad. Uvedené vyplývalo podľa žalovaného aj zo samotného preukazovania splnenia
predmetnej podmienky účasti uchádzačmi, keď piati zo siedmych uchádzačov, vrátane samotného
verejného obstarávateľa, ako osoby, ktorá koncipovala samotnú podmienku účasti, vykladali, resp.
chápali spôsob preukázania splnenia podmienky účasti inak ako zvyšní dvaja uchádzači. Nie je možné
klásť na ťarchu uchádzača nedostatky formulácie podmienky účasti kontrolovaným, ktoré umožňujú
rôzny výklad.

21. Vo väzbe na uplatňovanie jedného zo základných princípov verejného obstarávania, a to princípu
transparentnosti je dôležité, aby boli podmienky účasti stanovené presne a určito, a aby už z oznámenia
o vyhlásení verejného obstarávania, prípadne aj zo súťažných podkladov získali záujemcovia, resp.
uchádzači presné informácie o dokladoch, ktoré verejný obstarávateľ vyžaduje predložiť na preukázanie
ich spôsobilosti plniť predmet zákazky. Len na základe jasne stanovených požiadaviek na preukázanie
splnenia podmienok účasti je možné posúdiť, čí boli podmienky účasti uchádzačmi splnené. Nedostatky
vo formulácii podmienok účasti vo verejnom obstarávaní nie je možné aplikovať na ťarchu uchádzača,
t. z. jeho vylúčením, pokiaľ predloženými dokladmi preukázal splnenie stanovených podmienok účasti.
Verejný obstarávateľ je povinný posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s § 40 ods. 1 ZVO, čo
znamená, že verejný obstarávateľ je povinný posudzovať splnenie konkrétnej podmienky účasti v súlade
s tým ako si ju zadefinoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.
Žalovaný vychádzajúc zo znenia podmienky účasti: „uchádzač musí preukázať prístup k úveru alebo
k iným finančným prostriedkom dostačujúcim pre zaistenie finančných tokov po dobu trvania zmluvy/
zákazky“, konštatoval, že jeho formuláciu nemožno považovať za jednoznačnú, nakoľko umožnila
viacero výkladov zo strany uchádzačov. Podľa žalovaného nebolo možné určiť, aký konkrétny text mali
obsahovať vyjadrenia bánk. Verejný obstarávateľ nie je oprávnený v procese vyhodnocovania splnenia
tejto konkrétnej podmienky účasti dodatočne určovať akékoľvek ďalšie nové požiadavky týkajúce sa
formy vyjadrenia bánk. Žalobca si musí byť vedomý toho, že v podmienke: „uchádzač musí preukázať
prístup k úveru alebo k iným finančným prostriedkom dostačujúcim pre zaistenie finančných tokov po
dobu trvania zmluvy/zákazky“ absentuje akákoľvek informácia týkajúca sa bližších špecifikácii, ktoré má
obsahovať dokument preukazujúci splnenie uvedenej podmienky. Žalovaný mal za to, že ak verejný



obstarávateľ bližšie nedefinoval požiadavky na preukázanie splnenia uvedenej podmienky, nemôže ich
po predložení ponúk pritvrdzovať, resp. prísnejšie posudzovať v neprospech pôvodnej definície. Podľa
názoru žalovaného by bolo v takom prípade konanie verejného obstarávateľa v rozpore s princípmi
verejného obstarávania, najmä princípom transparentnosti, proporcionality a rovnakého zaobchádzania.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax úradu, ktorá dlhodobo upozorňuje verejných
obstarávateľov na zásadné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je založené na rozširovaní
vopred požadovaných podmienok účasti na úkor uchádzačov a zároveň žalovaný opätovne uvádzal, že
akákoľvek požiadavka musí byť formulovaná jasne, určito a zrozumiteľne.

22. Žalobca bol jediný z pomedzi všetkých uchádzačov. ktorý uvedenú podmienku takto pochopil. Túto
podmienku účasti preukázal žalobca potvrdením banky, z ktorého explicitne vyplývalo, že má prístup
k úveru po dobu trvania zákazky; jeden z uchádzačov predložil potvrdenie o prístupe k úveru po
dobu 24 mesiacov od zadania zákazky, najneskôr do dňa 30. 06.2019 a zvyšných päť uchádzačov
(vrátane úspešného uchádzača) predložilo potvrdenia bánk, v ktorých časové ohraničenie nebolo
výslovne uvedené. Uvedené jasne dokazuje, že takto stanovená podmienka bola nejasná, nevyplýva
z nej jednoznačne akým dokladom a akým spôsobom má byť daná podmienka účasti preukázaná, do
úvahy prichádza jej preukázanie všetkými uvedenými spôsobmi. Neurčitá a nejasná podmienka účasti
nemôže byť v neprospech uchádzača. Nie je možné pripustiť taký postup verejného obstarávateľa,
ktorý až následne po obdržaní ponúk konkretizuje, čo vlastne požadoval a za akým účelom, nakoľko
takýmto spôsobom by mohli byť diskriminovaní všetci uchádzači, ktorí pochopili podmienku účasti
alebo požiadavku verejného obstarávateľa iným, ale stále v súlade so znením oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania alebo súťažných podkladov možným spôsobom. Takéto konanie verejného
obstarávateľa by bolo svojvoľné, a teda netransparentné a nepreskúmateľné. Žalovaný poukázal aj
na možný prípad, že niektoré banky nevydávajú vopred doklady obsahujúce konkrétne označenie, že
prístup k úveru poskytujú po dobu trvania konkrétnej zákazky a v súvislosti s touto konkrétnou zákazkou,
je v súlade s princípmi vo verejnom obstarávaní, aby verejný obstarávateľ žiadal od uchádzačov
predloženie takého dokumentu? Banky neuzatvárajú úverovú zmluvu s uchádzačmi pred tým, ako
sa stanú víťazom konkrétnej súťaže. Banky potrebujú všetky konkrétne informácie o predmetnom
zmluvnom vzťahu, presné údaje o cene, konkrétne termíny plnenia, platobné podmienky a ďalšie
informácie na celkové vyhodnotenie podmienok pre poskytnutie úveru na konkrétnu zákazku. Žalovaný
dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 1Sžf/67/2015 zo dňa
17.10.2017, ktorý rieši problematiku predloženia záväzného prísľubu banky. V danom prípade verejný
obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil, že vyžaduje predložiť doklad,
ktorý je vyjadrením, resp. potvrdením banky, ktorý bude obsahovať záväzok banky, že uchádzač v
prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný finančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote
minimálne X mil.. € a súčasne z ktorého musí vyplývať disponibilita finančných prostriedkov uchádzača
po uzatvorení zmluvy, ako aj 7 v období realizácie zmluvného vzťahu, t. j. 48 mesiacov. Najvyšší súd
uviedol, že dokument, tak ako ho požadoval verejný obstarávateľ, nebolo možné obstarať. Najvyšší
súd v bode 85. predmetného rozsudku uviedol cit.: „Pre Najvyšší súd je zrejmé, že žalobca vtom čase
bol v zmluvnom vzťahu s dotknutou bankou, mal uzavretú zmluvu o úvere v zmysle § 497 až § 507
Obchodného zákonníka s úverovým rámcom presahujúcom požiadavku v podmienkach účasti, čo aj
dotknutá banka nepriamo potvrdila v bankovej informácii zo dňa 20. 11. 2013. V tejto súvislosti sa
Najvyšší súd nemôže stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že kontokorentný úver nepreukazuje
splnenie predmetnej podmienky účasti.“

23. V zmysle § 33 ods. 2 ZVO sám zákon o verejnom obstarávaní vo svojich ustanoveniach počíta s
možnosťou, že spoločnosť/dodávateľ nemusí byť sám schopný zabezpečiť plnenie celého predmetu
zákazky, preto za účelom podpory širšej súťaže vo verejnom obstarávaní umožňuje (v súlade s
európskou legislatívou) zúčastniť sa súťaže aj uchádzačom, ktorí sú zoskupením viacerých dodávateľov,
ako aj umožňuje využiť kapacity iných osôb, a to už pri preukazovaní podmienok účasti a/alebo
realizácii predmetu zákazky. Možnosť preukázania splnenia podmienok účasti využitím kapacít iných
osôb vyplýva priamo zo zákona o verejnom obstarávaní. V uvedených ustanoveniach zákona o verejnom
obstarávaní sa podľa žalovaného nenachádzajú obmedzenia, v zmysle ktorých by mohli uchádzači
využiť kapacity iných osôb len v určitých prípadoch, napr. pri preukazovaní určitých podmienok účasti,
do určitého rozsahu či len určitým spôsobom. Úspešný uchádzač splnil všetky zákonné predpoklady
na to, aby mohol využiť kapacity inej osoby na preukázanie splnenia podmienok účasti, t. j, predložil
písomnú zmluvu uzavretú s ňou, v ktorej je vyjadrený záväzok poskytnúť finančné zdroje, technické
a odborné kapacity na plnenie počas celého trvania zmluvného vzťahu v prípade uzavretia zmluvy



s kontrolovaným. Žalovaný správne právne posúdil súťažné podklady týkajúce sa zákazky, ako aj
dokumenty predložené jednotlivými uchádzačmi, pričom dostatočne zistil skutkový stav a trvá na svojich
vyjadreniach uvedených v rozhodnutí o námietkach a v rozhodnutí Rady o odvolaní. Obsahom zväzku
2 „Obchodné podmienky“ súťažných podkladov je návrh zmluvy o dielo, v ktorého článku V „Osobitné
ustanovenia“, bod 5.13 je uvedené, cit.: „Zhotoviteľ zodpovedá za výber subdodávateľa/subdodávateľov,
pričom nesmie zadať subdodávateľovi/subdodávateľom realizáciu celého diela.“ Vo zväzku 1 „Pokyny“,
časť 1.1 „Pokyny pre uchádzačov“, článok VII „Ďalšie informácie“, bod 35 „Využitie subdodávateľov“,
podbod 35.1 súťažných podkladov je okrem iného uvedené, cit.: „Verejný obstarávateľ vyžaduje, aby 1.1
uchádzač v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, navrhovaných
subdodávateľov a predmety subdodávok, 1.2 navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti
týkajúce sa osobného postavenia a neexistovali u neho dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a)
až h) a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce
alebo poskytovať službu sa preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie, ktorý' má
subdodávateľ plniť.“ Ustanovenie § 41 ods. 1 ZVO, ako ani žiadne iné nelimituje uchádzačov v plnení
zákazky prostredníctvom subdodávateľov akýmkoľvek spôsobom, ani do nejakého percentuálneho
rozsahu. Zákonodarca ponecháva na vôli a uvážení uchádzačov, v akom rozsahu sa rozhodnú zadať
plnenie zákazky svojim subdodávateľom. Jediné obmedzenie, ktoré si verejný obstarávateľ stanovil je,
aby úspešný uchádzač nezadal subdodávateľovi/subdodávateľom realizáciu celého diela, teda 100%-
ný podiel subdodávok.

24. V zmysle § 33 ods.  2 a § 34 ods. 3 ZVO úspešný uchádzač ako súčasť svojej ponuky v časti
označenej ako „Ostatné“ predložil tiež zmluvu o spolupráci uzavretú medzi úspešným uchádzačom a
spoločnosťou TENZA, a. s. zo dňa 13. 03. 2017, v ktorej je uvedené okrem iného, cit.: „{...) spoločnosť
TENZA, a. s. ako subdodávateľ spoločnosti TENZA Slovakia, sa zaväzuje preukázať k uvedenej zákazke
podľa súťažných podkladov obstarávateľa ekonomické a technické kvalifikačné predpoklady v rozsahu
bodov III. 1.2) Ekonomická a finančná spôsobilosť a III. 1.3) Technická spôsobilosť (...) a poskytnúť
plnenie určené na plnenie zákazky dodávateľom TENZA Slovakia spol. s.r.o., a to v rozsahu v akom
spoločnosť TENZA, a. s. preukazuje splnenie kvalifikácie. V prípade, že ponuka spoločnosti TENZA
Slovakia bude obstarávateľom vybraná ako najvýhodnejšia a obstarávateľ uzavrie so spoločnosťou
TENZA Slovakia, spol. s.r.o. zmluvu na realizáciu predmetnej verejnej zákazky, zaväzuje sa spoločnosť
TENZA, a. s. poskytnúť finančné zdroje, technické a odborné kapacity na plnenie spoločnosti TENZA
Slovakia, spol. s.r.o. počas celého trvania zmluvného vzťahu, a to v rozsahu v akom spoločnosť TENZA
a. s. preukazuje splnenie kvalifikácie. (...)“ V zmysle § 41 ods. 1 ZVO a v súlade s podmienkami
stanovenými v súťažných podkladoch, úspešný uchádzač uviedol vo svojej ponuke, že sa na plnení
predmetu zákazky bude podieľať subdodávateľ, pričom uviedol obchodné meno a sídlo subdodávateľa,
IČO, jeho percentuálny podiel na zákazke a predmet týchto subdodávok. Tým, že úspešný uchádzač
vo svojej ponuke uviedol 70%-ný podiel zákazky, ktorý bude plnený jeho subdodávateľom, splnil aj
požiadavku verejného obstarávateľa uvedenú v návrhu zmluvy o dielo, podľa ktorej uchádzač nesmel
zadať subdodávateľom/subdodávateľovi realizáciu celého diela. Verejný obstarávateľ neporušil zákon o
verejnom obstarávaní tým, že umožnil uchádzačom realizovať predmet zákazky prostredníctvom svojich
subdodávateľov a ani tým, že nevylúčil úspešného uchádzača z dôvodu zadania časti predmetu zákazky
svojmu subdodávateľovi, a to aj napriek tomu, že mu plánuje zadať až 70% plnenia predmetu zákazky,
keďže neexistuje zákonné obmedzenie rozsahu podielu zadania zákazky subdodávateľom.

25. V zmysle § 38 ods. 4 ZVO, cit.: „pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky
na poskytnutie služby alebo zákazky na dodanie tovaru, ktorá zahŕňa aj činnosti spojené s umiestnením
alebo montážou, môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby určité podstatné úlohy
vykonal priamo sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov.“ Verejný obstarávateľ nevyužil uvedené
ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní a neobmedzil použitie subdodávateľov iba na určité úkony,
čo je ďalším dôvodom prečo žalovaný považoval argumentáciu žalobcu uvedenú v súvislosti s použitím
subdodávateľov za bezpredmetnú. Verejný obstarávateľ je povinný posudzovať splnenie podmienok
účasti v súlade s § 40 ods. 1 ZVO, čo znamená, že verejný obstarávateľ je povinný posudzovať splnenie
konkrétnej podmienky účasti v súlade s tým ako si ju zadefinoval v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania a v súťažných podkladoch. Zároveň žalovaný poukázal na argumentáciu použitú v článku
I. tohto vyjadrenia, kde sa vyjadroval k plneniu podmienok finančného a ekonomického postavenia
a technickej a odbornej spôsobilosti. V prípade ak verejný obstarávateľ umožní uchádzačom, aby
preukázali finančné a ekonomické postavenie prostredníctvom inej osoby v súlade s § 33 ods. 2
ZVO a technickú a odbornú spôsobilosť v súlade s § 34 ods. 3 ZVO, nemôže ich následne vylúčiť



z procesu verejného obstarávania kvôli skutočnosti, že uchádzači preukazujú finančné a ekonomické
postavenie a technickú a odbornú spôsobilosť prostredníctvom inej osoby. Verejný obstarávateľ je
povinný posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s § 40 ods. 1 ZVO. Uvedený argument žalobca
oprel výlučne o špekulatívne domnienky a dôsledky pre prípad, ak by úspešný uchádzač prestal plniť
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o dielo. Pri výkone svojej činnosti neskúma súlad zmluvných
podmienok s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi.

26. Preskúmavacia právomoc úradu sa v tomto prípade obmedzuje na skúmanie súladu zmluvných
podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho princípmi, a to z pohľadu, či
verejný obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom
transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania. Skúmanie súladu zmluvných
podmienok s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi spadá pod
ochranu iných štátnych orgánov, preto úrad do zmluvnej slobody a kontraktačnej voľnosti verejného
obstarávateľa zasahuje v obmedzenej miere len v rozsahu preskúmavania súladu stanovených
zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä jeho princípmi. Konštrukcie žalobcu
uvedené v žalobe sú založené na presvedčení, že úspešný uchádzač nesplní svoj záväzok v
zmysle Rámcovej dohody a verejný obstarávateľ bude musieť pristúpiť k vymáhaniu povinností.
Žalovanému nebolo zrejmé, prečo by úspešný uchádzač nemal dodržať svoj zmluvný záväzok. Uvedená
námietka je z pohľadu žalovaného nepresvedčivá a je založená iba na domnienkach. Argumentácia
žalobcu týkajúca sa použitia subdodávateľov bola založená iba na predpokladoch a domnienkach
žalobcu ako mal postupovať verejný obstarávateľ. Žalobca neuviedol ani jedno ustanovenie zákona o
verejnom obstarávaní, ktoré verejný obstarávateľ svojim konaním porušil, žalobca sa obmedzil iba na
konštatovanie že verejný obstarávateľ mal postupovať inak (pravdepodobne tak, aby konal v prospech
žalobcu a neaplikoval princípy verejného obstarávania na všetkých uchádzačov rovnako).

27. ZVO nehovorí o tom, akým spôsobom má uchádzač naceniť svoju ponuku, zákon o verejnom
obstarávaní takisto neurčuje cenotvorbu uchádzačov pri príprave ponúk a skutočnosť, že úspešný
uchádzač ponúkol v štyroch častiach predmetu zákazky rovnakú sumu, nie je v rozpore so zákonom
o verejnom obstarávaní ani s požiadavkami verejného obstarávateľa. Z ponuky úspešného uchádzača
vyplýva, že uviedol všetky informácie potrebné na vyhodnotenie splnenia požiadaviek na predmet
zákazky, ako aj na určenie ceny, a preto ich komisia na vyhodnotenie ponúk mohla vyhodnotiť vo
vzájomnej súvislosti a možno skonštatovať, že neexistuje indícia, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa
tak nestalo. K žalobcovmu tvrdeniu, že porovnal časť zákazky č. 1 a č. 2 a uvádza, že obe časti sa
v zásade zhodujú, avšak časť č. 2 obsahuje aj položku SO 209 - preložka kanalizácie, a preto cena
za tieto dve časti nemohla byť rovnaká, žalovaný uviedol, že uvedená položka v časti zákazky č. 1
skutočne absentuje. Uvedenú položku úspešný uchádzač ocenil cenou X.XXX €, pričom v inej položke
1.000 € ubral. To podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nenasvedčuje, že by ponuka úspešného
uchádzača bola nereálna, prípadne, že ponuka úspešného uchádzača bola stanovená v rozpore s
požiadavkami verejného obstarávateľa. Spôsob stanovenia ceny - cenotvorba je výslovne vlastnou
záležitosťou uchádzača. To, že úspešný uchádzač ponúkol v štyroch častiach predmetu zákazky
rovnakú sumu, neporušuje zákon o verejnom obstarávaní, ani požiadavky verejného obstarávateľa.
Žalobca vo svojej argumentácii používa slovné spojenia typu - domnieva sa, nemohlo by dôjsť - a
obviňuje úspešného uchádzača, že pre jednotlivé časti zákazky stanovil rovnakú cenu, t. j, XX.XXX.XXX
€. Žalobca uviedol príklady, v ktorých poukázal na rozdiely v jednotlivých častiach zákazky, ale neuviedol,
v čom konkrétne úspešný uchádzač nesplnil podmienky verejného obstarávateľa pre stanovenie ceny
a hlavne neuvádza, že v čom takáto ponuka nespĺňala požiadavky na predmet zákazky. Verejný
obstarávateľ skonštatoval, že ponuka úspešného uchádzača spĺňa všetky požiadavky a mal za to, že je
reálna. Verejný obstarávateľ v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní
a podmienkami, ktoré si stanovil.

28. Žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, prípadne argumenty, ktoré by naznačovali opak, t. j.
že nie je možné pre všetky časti predmetu zákazky predložiť rovnaké návrhy na plnenie kritérií, prípadne
realizovať predmet zákazky za takú cenu. Žalobca uvádzal iba domnienky, úvahy a predpoklady.
Verejný obstarávateľ má povinnosť postupovať pri vyhodnocovaní ponúk v súlade s § 53 ZVO, ktorý
ustanovuje, že ak sa pri určitej zákazke javí ponuka ako mimoriadne nízka, komisia písomne požiada
uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné, takisto obsahuje
ustanovenia kedy má verejný obstarávateľ právo vylúčiť ponuku. Žalovaný poukázal na dokument
verejného obstarávateľa označený ako „Zápisnica z vyhodnotenia ponúk časť „Kritériá“ podľa zákona



č. 343/2015 Z, z, o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov zo dňa 05. 06. 2017“, ktorý v bode 10. obsahuje informáciu, že ani v jednom prípade nebola
ponuka hodnoteného uchádzača nižšia o 15% ako priemer cien plnenia podľa ostatných ponúk okrem
ponuky s najnižšou cenou a nebola nižšia o viac ako 10 % ako je cena plnenia podľa ponuky s
druhou najnižšou cenou plnenia, komisia konštatovala, že nie sú naplnené podmienky pre označenie
niektorej ponuky za mimoriadne nízku ponuku v zmysle dikcie § 53 ods. 3 ZVO a z tohto dôvodu
nepožiadala žiadneho uchádzača o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky. Porovnanie ponúk podľa §
53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je uvedené v Prílohe č. 1 spomínanej zápisnice. Žalovaný
bol presvedčený, že žaloba je postavená iba na domnienkach a predpokladoch a nie na skutkových a
právnych dôvodoch.

29. Svoju argumentáciu žalobca postavil na príkladoch v rozdieloch v jednotlivých častiach zákazky, s
čím žalovaný v podstate súhlasil, ale uvedené nezakladá podmienku, v zmysle ktorej nie je možné pre
jednotlivé časti zákazky stanoviť rovnakú cenu. Z ponuky úspešného uchádzača vyplýva, že uviedol
všetky informácie potrebné na vyhodnotenie splnenia požiadaviek na predmet zákazky, ako aj na určenie
ceny, a preto ich verejný obstarávateľ mohol vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti a žalovaný konštatuje,
že neexistuje indícia, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa tak nestalo. Záverom žalovaný dodal, že
žalobca takisto uvádzal, že sa domnieva, že žalovaný sa v rozhodnutiach nedostatočne vysporiadal
s argumentmi žalobcu, nevyhodnotil situáciu v súlade so zákonom, pričom sa dostatočne nezaoberal
časťami oznámenia a súťažných podmienok, ktoré upravovali spôsob určenia ceny pre jednotlivé časti
zákazky. Žalovaný bol naopak presvedčený, že sa v rozhodnutiach dostatočne vysporiadal s argumentmi
žalobcu, vyhodnotil situáciu v súlade so zákonom a dostatočne sa zaoberal časťami oznámenia a
súťažných podmienok, ktoré upravovali spôsob určenia ceny pre jednotlivé časti zákazky. Skutočnosť,
že argumenty žalobcu neboli akceptované z dôvodu ich právnej irelevantnosti a nepriniesli pre žalobcu
priaznivejší výsledok v konaní, nemôže byť podkladom pre argumentáciu, že napadnuté rozhodnutia sú
nezákonné. Žalovaný nevidel zákonný dôvod, prečo ponuka úspešného uchádzača nie je v súlade s
podmienkami stanovenými verejným obstarávateľom a uvádza, že nie každé podozrenie automaticky
znamená porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Uchádzača možno vylúčiť iba zo
zákonných dôvodov a vylúčenie musí obsahovať jasný a nespochybniteľný dôvod.

IV. pojednávanie

30. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v
úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
29.01.2020 rozsudkom.

V. relevantné právne predpisy

31. Podľa § 2 ods. 5 písm. e)  ZVO, subdodávateľom sa rozumie hospodársky subjekt, ktorý uzavrie
alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo
koncesie.

32. Podľa § 10 ods. 2 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

33. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) ZVO, finančné a ekonomické postavenie sa preukazuje spravidla
predložením vyjadrenia banky alebo pobočky zahraničnej banky.



34. Podľa § 33 ods. 2 písm. a) ZVO, uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie finančného
a ekonomického postavenia využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V
takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi
preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať zdroje osoby, ktorej
postavenie využíva na preukázanie finančného a ekonomického postavenia. Skutočnosť podľa druhej
vety preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou, ktorej zdrojmi mieni
preukázať svoje finančné a ekonomické postavenie. Z písomnej zmluvy musí vyplývať záväzok osoby,
že poskytne plnenie počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej zdroje majú byť použité
na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, musí preukázať splnenie podmienok účasti
týkajúce sa osobného postavenia okrem § 32 ods. 1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2015/343/20200101> a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a)
až h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20200101> a ods. 7 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20200101>.

35. Podľa § 40 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom
obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámením o koncesii.
Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch alebo koncesnej dokumentácii, nesmú byť
v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámením o koncesii.

36. Podľa § 41 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v súťažných podkladoch
alebo v koncesnej dokumentácii vyžadovať, aby  a) uchádzač v ponuke uviedol podiel zákazky,
ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, navrhovaných subdodávateľov a predmety subdodávok,
b) navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a neexistovali
u neho dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) <https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20180501.html> a ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2015/343/20180501.html>; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo
poskytovať službu sa preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie, ktorý má
subdodávateľ plniť.

37. Podľa § 44 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky na základe
objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť
ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené kritériá musia
byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž.

38. Podľa § 53 ods. 1 ZVO, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z
hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo
koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači; ak
ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na
bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ak verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky. Ak komisia
identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol,
písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov. Vysvetlením ponuky
nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a
počítaní.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

39. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis.
zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne



i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným
zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku
142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
<http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol
ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon
na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny
súdny poriadok.  Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada,
ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom
žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby
musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli
rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je
dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade
ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a
to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto
podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna
sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a
konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry.

40. Z administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o IČO: 36 199 222 (ďalší
účastník) vyhlásila verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác
„Oprašovanie aglomerácie - pás č. 1, 2, 3, 4“. Súťaž bola vyhlásená podľa § 8 ZVO v Úradnom vestníku
Európskej únie dňa 10.02.2017 pod zn. 2017/S 029-051295 a vo Vestníku verejného obstarávania č.
31/2017 z 13.02.2017 pod zn. 1972 - MSP. Žalobca listom zo dňa 16.06.2017 podal námietky podľa
§ 170 ods. 3 písm. f) ZVO proti vyhodnoteniu ponúk. Úrad pre verejné obstarávanie prvostupňovým
rozhodnutím č. 12130-6000/2017-ODI z dňa 18.08.2017 zamietol jeho námietky v zmysle § 175 ods.
3 ZVO. Žalovaný rozhodnutím č. 14595-9000/2017 zo dňa 16.10.2017 zamietol dovolanie žalobcu a
prvostupňové rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 12130-6000/2017-ODI zo dňa 18. 08. 2017
podľa § 177 ods. 12 ZVO potvrdil.

41.V tomto spore bolo možné vymedziť žalobcove námietky do troch oblastí. Prvá námietka sa týkala
tvrdeného nesplnenia podmienok finančného a ekonomického postavenia. V druhej časti žalobca
namietal použitie subdodávateľa úspešného uchádzača a tretia námietka smerovala k spôsobu
stanovenia ceny.

42. Verejný obstarávateľ v bode III. 1.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovil
nasledovnú podmienku účasti na preukázanie finančného a ekonomického postavenia: „Uchádzač
musí preukázať prístup k úveru alebo k iným finančným prostriedkom dostačujúcim pre zaistenie
finančných tokov po dobu trvania zmluvy/zákazky. Minimálny požadovaný úver pre časť 1 predmetu
zákazky je vo výške XXX.XXX €, pre časť 2 predmetu zákazky je vo výške X.XXX.XXX €, pre
časť 3 predmetu zákazky je vo výške X.XXX.XXX € a pre časť 4 predmetu zákazky je vo výške
X.XXX.XXX €. V prípade, ak uchádzač predloží ponuku na viac častí predmetu zákazky, preukáže
prístup k úveru alebo k iným finančným prostriedkom vo výške súčtu požadovaných úverov pre príslušné
časti predmetu zákazky.“ „Odôvodnenie podmienok účasti (2.1, 2.2, 2.3):Vzhľadom na predpokladanú
hodnotu zákazky, spôsob úhrad faktúr a stanovenú lehotu splatnosti faktúry je potrebné, aby uchádzač
preukázal svoju schopnosť bezproblémovo plniť predmet zákazky.“ Pri jazykovom a logickom výklade
spornej podmienky jednoznačne vyplýva, že uchádzači mali preukázať finančné zabezpečenie (t. j.
prístup k úveru) v požadovanej výške po dobu trvania zmluvy/zákazky. Ďalej však žalobca použil
reštriktívny výklad pri spôsobe preukazovania tejto podmienky, kedy bol podľa jeho názoru uchádzač



povinný preukázať prístup k úveru v súvislosti s touto konkrétnou zákazkou. Uvedená podmienka sa
podľa názoru súdu mohla interpretovať aj tak, že bankové potvrdenie bude časovo neobmedzené, čo
samo o sebe neodporuje stanovenej podmienke, dokonca ak má finančné krytie presahovať obdobie
trvania zákazky, môže taká situácia evokovať lepšiu stabilitu podnikateľského subjektu. Skutočnosť,
že podmienka pripúšťala rôznu interpretáciu a teda bola neurčitá - preukazovalo aj to, že takto ju
zo siedmich uchádzačov pochopil iba žalobca. Päť uchádzačov pritom predložilo potvrdenia bánk, v
ktorých dočasnosť nebola explicitne vyjadrená. Správny súd prízvukuje, že ak verejný obstarávateľ
svoju požiadavku jasne a jednoznačne nezadefinoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,
ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri vyhodnotení jej splnenia prichádzajú do úvahy
viaceré výklady (všetky súladné s jej nejednoznačným znením), všetky takéto výklady by mali byť
kontrolovaným akceptované, nakoľko opačný postup, ktorý by mal za následok záver o nesplnení
požiadavky uchádzačom, ktorý nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného pochopil určitým spôsobom,
by bol v rozpore so samotným znením požiadavky kontrolovaného, ktorá výklad použitý uchádzačom
pripúšťa a nepochybne by bol v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí č. 14595-9000/2017 zo dňa 16.10.2017 náležite odôvodnil svoje závery
o nejednoznačnosti tejto požiadavky a možnosti rôznych interpretácií. Taktiež sa vysporiadal sa so
základnými princípmi verejného obstarávania a zároveň poukázal na svoju rozhodovaciu prax založenú
na tomto princípe.

43.  Krajský súd poznamenáva, že princípy verejného obstarávania vyjadrené v § 10 ods. 2  <aspi://
module='aspi'&link='25/2006%20Z.z.%2523P9'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ZVO vyžadujú, aby verejní
obstarávatelia a obstarávatelia pristupovali rovnako, nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku
všetkých uchádzačom a záujemcom aj v určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých
vyhodnocujú ponuky. Zákon o verejnom obstarávaní, ako aj normatíva Európskej únie sa obmedzuje
na dve kritériá vyhodnotenia ponúk, a to:  - na najnižšiu cenu, ktorá môže byť určená tak za celé
plnenie alebo aj vo vzťahu k cene za jednotlivé plnenia na základe rámcovej dohody, a v prípade,
ak nie je možné presne určiť celkovú cenu plnenia, aj k cene za jednotku (či už časovú alebo
množstvovú, objemovú a pod.) plnenia alebo  - ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá zohľadňuje
okrem ceny aj iné významné parametre s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Podľa čl. 2
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania
verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby,
verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú
transparentne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej Smernici EP a Rady treba poznamenať, že v Prílohe č.
7 k zákonu o verejnom obstarávaní Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je
uvedená okrem iných aj táto smernica, t.j. jej ustanovenia boli transponované do ustanovení zákona o
verejnom obstarávaní.

44. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek,
ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Základnou
povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého
zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade rovnakého
zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na vylúčenie svojvôle
verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého zaobchádzania
implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná. Jej cieľom je
vylúčenie existencie rizika a svojvôle verejného obstarávateľa. Implikuje, že všetky podmienky a pravidlá
zvoleného postupu sú jasne, presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo v
súťažných podkladoch (bod 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. 3. 2004 o
koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru
a verejných zákaziek na služby)  a má predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/
príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú alebo mohli mať záujem o účasť na zadávaní zákazky
uchádzačov alebo záujemcov (rozsudok ESD Universale-Bau Ag C-470/99, rozsudok ESD ATI EAC Srl e
Viaggi di Maio Snc C-331/04, k podobným záverom dospel ESD aj v rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci
C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale s tým, že význam
zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je
zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami). Aj keď v
judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, vo svojej podstate
zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa
v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade



s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a postupu
verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty a
vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému
vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu
verejného obstarávania /bližšie rozsudok NS SR 3Sžf/123/2013/.

45. Súd nemohol akceptovať ani druhú námietku žalobcu, ktorá sa týkala využitia subdodávateľa zo
strany úspešného uchádzača. V prípade použitia subdodávateľov jediné obmedzenie, ktoré stanovil
verejný obstarávateľ bolo, aby úspešný uchádzač nezadal subdodávateľovi uskutočnenie celého
diela, t.j. 100% podiel subdodávok. Vyplnená príloha č. 5 úspešného uchádzača - Vyhlásenie o
subdodávateľoch súťažných podkladov zo dňa 13.03.2017 preukazuje, že na realizácii projektu sa
má podieľať spoločnosť TENZA, a.s. ako subdodávateľ 70% podielom, kde je zároveň špecifikovaný
predmet subdodávok. Takže nejde v danom prípade o zadanie na realizáciu celého diela. Ustanovenie
§ 33 ods. 2 ZVO umožňuje uchádzačovi alebo záujemcovi, aby preukázal splnenie podmienok
finančného a ekonomického postavenia aj pomocou inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V
takomto prípade však musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi
preukázať právo využívať zdroje tejto osoby pri plnení zmluvy a že bude reálne oprávnený s
nimi disponovať. Túto skutočnosť musí záujemca alebo uchádzač preukázať písomnou zmluvou
uzavretou s touto osobou s presne určenými minimálnymi obsahovými náležitosťami v podobe
určenia záväzku osoby, ktorej zdrojmi mieni preukázať svoje finančné a ekonomické postavenie, že
táto osoba poskytne plnenie počas celého trvania zmluvného vzťahu. Zákonodarca popri povinnosti
subjektu v postavení § 33 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='343/2015%20Z.z.%252333'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> spĺňať podmienky účasti podľa § 32 <aspi://module='ASPI'&link='343/2015%20Z.z.
%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> [okrem písmena e)], zakotvuje povinnosť tohto subjektu
spĺňať aj podmienky podľa tohto ustanovenia, aby takýto subjekt nebolo možné vylúčiť podľa
§ 40 ods. 6 písm. a) až h) <aspi://module='ASPI'&link='343/2015%20Z.z.%252340'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> a ods. 7. Ak verejný by obstarávateľ zistil, že taký subjekt v postavení osoby
podľa § 33 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='343/2015%20Z.z.%252333'&ucin-k-dni='30.12.9999'>
nespĺňa uvedené podmienky, musel by postupovať podľa § 40 ods. 6 písm. k) <aspi://
module='ASPI'&link='343/2015%20Z.z.%252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a vyzvať uchádzača, resp.
záujemcu o nahradenie takéhoto subjektu iným subjektom, ktorý stanovené podmienky spĺňa. Možnosť
využitia iných subjektov ZVO upravuje a teda zákon počíta s eventualitou, že uchádzať nemusí byť sám
schopný preukázať splnenie všetkých podmienok. V podstate správny súd sa musel stotožniť s výkladom
zákona zo strany žalovaného, ktorý konštatoval, že: „v uvedených ustanoveniach ZVO sa nenachádzajú
obmedzenia, v zmysle ktorých by mohli uchádzači využiť kapacity iných osôb len v určitých prípadoch,
napr. pri preukazovaní určitých podmienok účasti, do určitého rozsahu, či len určitým spôsobom. /bod.
62 rozhodnutia/.“

46. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa cenotvorby úspešného
uchádzača, ktorý predložil vo svojej ponuke návrhy na plnenie kritérií na všetky 4 zákazky celkovú
cenu za predmet zákazky pri všetkých častiach sumu XX.XXX.XXX €.  Verejný obstarávateľ musí
postupovať pri vyhodnocovaní ponúk podľa § 53 ZVO, ktorý tiež ustanovuje, že ak sa pri určitej zákazke
javí ponuka ako mimoriadne nízka, komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej
časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Z ustanovenia § 53 ods. 2, 3 ZVO vyplýva, že právna
úprava  neobmedzila inštitút neobvykle nízkej ponuky len na kritérium ceny, ale uvedený inštitút je
možné aplikovať na akékoľvek kritérium vyhodnotenia ponúk, ktoré súvisí so spôsobom určenia ceny.
ZVO v odseku 3 zakotvuje exemplifikatívny výpočet, keď sa ponuka považuje vždy za neobvykle
nízku. Pre aplikáciu odseku 3 sa vyžaduje, aby boli predložené aspoň tri platné ponuky a zároveň
bola splnená aspoň jedna z nižšie spomenutých podmienok. Mimoriadne nízkou ponukou je vždy
aj ponuka, ktorá obsahuje cenu plnenia najmenej o: a) 15% nižšiu ako priemer cien plnenia podľa
ostatných ponúk okrem ponuky s najnižšou cenou alebo  b) 10% nižšiu, ako je cena plnenia podľa
ponuky s druhou najnižšou cenou plnenia. Obsah tejto námietky žalobcu nepreukazuje, že by ponuka
úspešného uchádzača bola nereálna, prípadne, že ponuka úspešného uchádzača bola stanovená v
rozpore s požiadavkami verejného obstarávateľa, resp. že došlo zo strany verejného obstarávateľa
ku konkrétnemu porušeniu zákona (§ 53 ZVO). Je síce pravda, že v danom prípade nešlo o totožné
alebo úplne rovnaké predmety zákaziek, ale zo žiadnych dôkazoch nevyplýva ich taká rôznorodosť,
že by nemohli byť rovnako nacenené. Indície resp. pochybnosti žalobcu neboli takto spôsobilé na
konštatovanie nezákonného postupu zo strany verejného obstarávateľa.  Verejný obstarávateľ určil,



že uchádzači mali vyplniť aj prílohu č. 9 (price table), ktorá dopĺňala tabuľku s návrhom na plnenie
kritérií. Vyplývali z nej jednotlivé položky, ktoré mali oceniť uchádzači. Príloha č. 9 nemala charakter
a podrobnosť výkazu výmer, ale prostredníctvom nej mohol verejný obstarávateľ vyhodnotiť reálnosť
navrhovaných kritérií jednotlivých uchádzačov. Z tejto námietky nebolo možné vyvodiť právne relevantný
záver, že by ponuka spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s.r.o. mala byť vyhodnotená ako mimoriadne
nízka, resp. že uchádzač nepredložil návrhy na plnenie kritérií  a tabuľky „Tabuľka cien/Price table tak,
ako to vyžadoval verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch. Z tohto aspektu žalobca nepredložil súdu
taký relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval iný skutkový stav ako zistil žalovaný orgán verejnej správy.

47. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že boli vydané v súlade so
zákonom. Nepovažoval žiadnu z uplatnených námietok za dôvodnú a ani nezistil takú vadu konania
pred orgánom verejnej správy, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uvedené
znamená že orgán verejnej správy riadne zistil skutkový stav a na tento aplikoval správne hmotnoprávne
i procesné právne normy; teda orgán verejnej správy neprekročil medze správneho uváženia. Preto
správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal
náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v
konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                   (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní  od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "f9bd4313-b4ec-4c53-a968-b5c56304cc05:ba5c3cae-9f11-49bb-b2ee-9a73322a1a77", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1", "spisova_znacka": "2S/276/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/276/2017 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201915.1"}]}