Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/278/2017 z 21. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2020, sp. zn. 2S/278/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1017201926.1 Krajský súd Bratislava | 2S/278/2017 | ECLI:SK:KSBA:2020:1017201926.1 | 2020-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc953607-ac65-497e-8d7d-1a21a49cbe4b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201926.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/278/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201926
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201926.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1. N.. Y.
L., bytom Š. Č.. XX, U. Y., 2. Q. L., bytom L. Č.. XXX, L., obaja zastúpení spoločnosťou advocatius s.r.o.,
IČO: 36868752, so sídlom v Bratislave, Palackého 12, P.O.BOX 69, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom v Bratislave, Ružová
dolina 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 53/2017- Iba zo dňa 13.09.2017,
jednohlasne tatko

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru opravných
prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Xo 53/2017 zo dňa 13.09.2017 ako aj rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. X 127/2017 zo dňa 14.08.2017 z r u š u j e a vec
v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia majú voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
administratívne konanie

1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor začal na základe žiadosti žalobcov doručenej dňa
08.08.2017 konanie vo veci opravy chyby v katastrálnom operate podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.
z. týkajúcej sa zápisu titulu nadobudnutia k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k. ú. U. T. byt
č. XXX na X. poschodí garáže č. XXX, skladového priestoru č. XX bytového domu s.c. XXXX na p.
č. XXX/XX, XX,XX Z. č .XX, XX, XX vchod Z. Č.. XX. Žalobca žiadal zrušiť zápis titulu nadobudnutia:
Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží
V -15031/2006 zo dňa 20.10.2006 a zapásať titul Zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena
zo dňa 24.02.2001, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.03.2001 pod V-244/2001.

2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. X -127/2017 zo dňa 14.08.2017 nevyhovel
návrhu na opravu. Predmetné rozhodnutie napadli žalobcovia odvolaním. Žalovaný rozhodnutím spis.
zn. Xo 53/2017-lba zo dňa 13.09.2017 ich odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že zákonodarca upravil konanie o oprave
chyby v katastrálnom operate v ust. § 59 a nasled. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne a
v tomto konaní môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných
listín do katastrálneho operátu. Platnosť, či prípadnú nezákonnosť zápisov okresný úrad, katastrálny
odbor v konaní o oprave chyby nie je oprávnený skúmať. Odborná právna teória a judikatúra súdov



potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb, teda chýb, ktoré spočívajú
v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento
druh konania nemožno použiť na riešenie sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam ani
na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam či preskúmavanie zákonnosti zápisov, na to slúžia iné právne
prostriedky. Táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná.

4. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že katastrálny odbor vykonal dokazovanie listami
vlastníctva č. XXXX, XXXX k.ú. U. T., Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004,
Zmluvou o výstavbe a zriadení vecného bremena V-244/2001 zo dňa 13.03.2001, Dohodou o zmene
dispozičného usporiadania a prevode rozostavaných bytov, nebyt. priestorov a garáží V-15031/2006
zo dňa 20.10.2006. Zistil, že dňa 23.02.2001 bola uzatvorená Zmluva o výstavbe a zriadení vecného
bremena a to medzi stavebníkmi Zámocká spoločnosť, a.s. W. T. H. Y. T.. O predmetnej zmluve
bolo rozhodnuté vo vkladovom konaní pod č. V-244/2001 dňa 13.03.2001. V čase povolenia vkladu,
predmetom ktorého bola zmluva o výstavbe, vtedy platná legislatíva na úseku katastra neupravovala
zápis údajov na základe uvedeného rozhodnutia o povolení vkladu, preto zápis bol vykonaný do časti „D“
LV č. XXXX k.ú. U. T. v znení; ..Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby na (p.
č. XXX/XX,-XX, p.č. XXX/XX-XX, p.č. XXX/XX) p.č. XXX/XX sa stavebnici Zámocká spoločnosť a.s., W.
T. H. Y. T. stanú vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.03.2001. Následne bola na LV
č. XXXX k.ú. U. T. zapísaná rozostavaná stavba na p.č. XXX/XX v prospech Zámocká spoločnosť, a.s. Na
základe Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004 uzavretej medzi Zámocká spoločnosť,
a.s. a manželmi L. práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe a zriadení vecného bremena č. V-244/2001
zo dňa 13.03.2001 Zámocká spoločnosť, a.s. previedla na manželov L.. V čl. Ill zmluvy je uvedené, že
nadobúdatelia dňom nadobudnutia práv a povinnosti sa stávajú stavebníkmi bytu č. XX, garážového
boxu č. XXX a skladu č. XX a po kolaudácií ich bezpodielovými spoluvlastníkmi.

5. Počas výstavby bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome došlo k takým
radikálnym zmenám v dispozičnom usporiadaní bytov a nebytových priestorov, že tento stav musel byť
právne riešený Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt.
priestorov a garáží, ktorej vklad bol povolený pod č. V- 15031 /2006 zo dňa 20.10.2006. Na základe
rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU- 2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo
dňa 19.12.2007 došlo ku kolaudácii uvedenej stavby a rozhodnutím o určení súpis, a orient, čísla Č.j.:
Sprč-76548/29892/2007-Be zo dňa 19.12,2007 jej bolo pridelené súpisné č. XXXX. Podľa týchto listín
zmenou č. 367/08 bol vykonaný zápis skolaudovaných bytov a nebytových priestorov na LV č. XXXX k.ú.
U. T.. Zmluva o výstavbe domu nebola titulom nadobudnutia v čase jej podpisu ešte ako neexistujúcej
stavby či bytov, nebytových priestorov a garáží. Podľa tejto zmluvy sa stavebníci mali stať vlastníkmi
až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia tejto stavby. Preto zmluva o výstavbe domu nemôže
byť samostatne dňom jej podpisu považovaná za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností.

6. Až deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č.
SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167- Bu zo dňa 19.12.2007 je považovaný za deň nadobudnutia
vlastníctva bytu, garážového boxu či nebytového priestoru v zmysle zmluvy o výstavbe domu. Rovnako
nemôže byť za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností považovaná ani následne uzavretá zmluva
o prevode práv a povinností so Zámockou spoločnosťou a.s. ako obstarávateľom a stavebníkom zo
dňa 26.10.2004, ktorou sa manželia L. stali stavebníkmi a len vstúpili do práv a povinností zo zmluvy
o výstavbe v časti výstavby bytu. V čl. III. tejto zmluvy sa výslovne uvádzalo, že nadobúdatelia sa
stávajú stavebníkmi uvedených nehnuteľností a ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stanú až po
kolaudácii stavby. Zmluvou o výstavbe, ktorá bola predmetom návrhu na vklad pod č. V-244/2001
boli nadobudnuté len práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré boli zaevidované na
základe zmluvy o výstavbe v časti „D“ LV, kde zároveň bolo uvedené, že vlastníctvo (titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k bytu/nebytovému priestoru) bude až po vydaní právoplatného kolaudačného
rozhodnutia. Argumentácia odvolateľov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. 43CoKR/48/2012 neobstojí, nakoľko v predmetnom konaní išlo o vylúčenie veci zo súpisu majetku
oddelenej podstaty a cit. rozsudok bol zrušený uznesením NS SR 5 Obdo 40/2013 zo dňa 24.2.2014.

II.
žaloba a námietky



7. Žalobcovia v žalobe uviedli, že je pravdou, že Dohoda bola zapísaná ako právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, na liste vlastníctva číslo XXXX, k.ú. U. T..
Avšak skutočnosť, že v danom prípade nešlo o nadobudnutie majetku do vlastníctva, osvedčuje samotný
text Dohody. Aj z tam uvedených ustanovení totiž jednoznačne vyplýva, že účastníci boli zaviazaní
uhrádzať odplatu za nehnuteľnosti, ktorých sú k dnešnému dňu vlastníkmi, v zmysle konkrétnych
predtým uzatvorených zmlúv: V zmysle článku IV. bod 2 Dohody „ kúpna cena jednotlivých podielov
na pozemku a kúpna cena jednotlivých pozemkov v zmysle predchádzajúceho odseku tohto článku
je súčasťou ceny jednotlivých bytov, nebytových priestorov, skladov, garáží, ktorú účastníci zmluvy
uhradili, uhradia v zmysle platobných podmienok dohodnutých v konkrétnych zmluvách.. V zmysle
článku VII. bod 4 Dohody .. táto dohoda nerieši nedoplatky, preplatky prípadné iné vzájomné finančné
nároky účastníkov v 1 až 57 rade, ktoré si účastníci tejto dohody dohodli v konkrétnych zmluvách o
dielo, zmluvách o postúpení práv a povinností, zmluvách o prevode práv a povinností, zmluvách o
budúcich kúpnych zmluvách“. V zmysle § 46 ods. 6 katastrálneho zákona sa ako vlastník rozostavaného
bytu resp. nebytového priestoru zapíše osoba uvedená v zmluve. Na základe uvedeného je absolútne
odôvodnené, že správa katastra zapísala uvedené zmluvy o prevode práv a povinností, čím je
jednoznačne preukázané, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností v súčasnosti evidovaných na liste
vlastníctva číslo XXXX, k.ú. U. T., v tom čase ešte v štádiu ich rozostavanosti. Táto skutočnosť pritom
jednoznačne vyplýva aj z príslušného listu vlastníctva číslo XXXX resp. XXXX, k.ú. U. T. kde je žalobca
priamo uvedený, a tento právny názor nespochybňuje ani fakt, že ako vlastník rozostavanej stavby
ako celku bola stále zapísaná Zámocká spoločnosť a.s. Článok V zmluvy o výstavbe domu a následne
článok III ods. 1 zmluvy o prevode práv a povinností nie je možné vykladať ako suspenzívnu podmienku
nadobudnutia žalobcovho vlastníckeho práva (t.j. tak, že vlastnícke právo žalobcu malo vzniknúť až
momentom kolaudácie). Dané ustanovenie článku V. odsek 1 zmluvy o výstavbe sa totiž vzťahuje
na každého jedného stavebníka bytov a nebytových priestorov, ako sú v zmluve o výstavbe uvedení
(Zámocká spoločnosť, W. T., Y. T., atď.), rovnakým spôsobom a odvodzovať z neho privilegované
postavenie Zámockej spoločnosti (či dokonca jej výlučné vlastníctvo až do kolaudácie) nie je možné.
Pokiaľ by sa vykladal článok V bod 1 zmluvy o výstavbe ako odkladacia podmienka nadobudnutia
vlastníctva jednotlivých stavebníkov (a to vrátane Zámockej spoločnosti, ktorá bola takisto stavebníkom
niektorých bytových a nebytových priestorov), nevyhnutne by to znamenalo, že daný hmotný substrát
by nemal žiadneho vlastníka až do momentu kolaudácie (t.j. ani Zámockú spoločnosť, ktorá bola takisto
stavebníkom určitých priestorov), čo je nemožný stav.

8. Rovnako článok III odsek 1 zmluvy o prevode práv a povinností nie je možné vykladať ako suspenzívnu
podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko toto ustanovenie len kopíruje a vychádza z
analyzovaného ustanovenia článku V odsek 1 zmluvy o výstavbe. Zo skutočnosti, že sa ku dňu
uzatvorenia zmluvy o prevode práv a povinností prevádzali na žalobcov všetky práva a povinnosti
Zámockej spoločnosti zo zmluvy o výstavbe v časti špecifikovaných priestorov, jednoznačne a bez
pochybností vyplýva obsah daného právneho vzťahu a vôľa zmluvných strán. V zmysle odôvodnenia
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v skutkovo a právne identických okolnostiach veci
v Uznesení č.k. 41CoKR/9/2012 z 27. marca 2013 (str. 20 odsek 5 rozhodnutia KS BB), vyslovil k
otázke nadobudnutia vlastníctva nasledovný právny názor: „...Zmluva o výstavbe bola právnym titulom,
na základe ktorého žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu a nebytovým priestorom žalobcami.
Zmluvné strany, úpadca na jednej strane a manželia T. na druhej strane, uzavreli dňa 24.02.2001
zmluvu o výstavbe podľa § 21 a nasl. zák. č. 182/1993 Z. z. Na účinnosť zmluvy o výstavbe v zmysle
§ 21 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom k 31.06.2004, sa vyžadoval zápis zmluvy do
katastra nehnuteľností. Zápisom zmluvy do katastra boli zmluvné strany evidované ako stavebnici k
uvedenej stavbe, pričom úpadca vystupoval v predmetnej zmluve ako stavebník, súčasne však bol aj
obstarávateľom stavby. ... čím došlo zákonom predpokladaným spôsobom k vzniku právneho dôvodu
nadobudnúť vlastníckeho práva k bytu a nebytovým priestorom podľa § 22 ods. 4 zák. č. 182/1993
Z.z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (pozn.: str. 21 ods. l posledná veta Uznesenia Banská
Bystrica).

9. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v žiadnom svojich ustanovení
výslovne a priamo neupravuje osobitne vlastnícke právo k rozostavaná bytovému domu, s poukazom na
§ 3 tohto zákona je potrebné posudzovať nadobudni vlastníckeho práva k rozostavanej časti bytovému
domu podľa občianskoprávnych predpis t.j. tak, ako je vyššie uvedené. Zápis subjektu, na ktorý
bolo vydané stavebné povolenie príslušnom liste vlastníctva, na ktorom bola evidovaná rozostavaná



stavba, neznamenal, skutočne išlo o vlastníka predmetnej rozostavanej stavby, a to naviac ešte
výlučného. Pokiaľ teda je potrebné zistiť, kto je skutočne (spolu)vlastníkom časti rozostavanej stavby,
potrebné osobitne skúmať režim súkromnoprávnych predpisov upravujúcich tieto skutočnosti. Argument
žalovaného, že predmetom konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/48/2012 je
vylúčenie veci zo súpisu a preto v konečnom dôsledku nemožno toto rozhodnutie prihliadať neobstojí,
nakoľko v tomto konaní sa špeciálne posudzovalo vlastnícke právo osoby k danému majetku.

10. Zároveň citovali aj z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.k. 43 CoKR/11/2009,
zo dňa 17.12.2009, ktorý v skutkovo obdobnom prípade k otázke nadobúdania vlastníckeho práva počas
výstavby bytového domu uviedol: ... Žalobcovia teda nadobudli vlastníctvo k predmetnému bytu na
základe zmluvy o prevode práva zo dňa 27.11.2003 a nadobudli vlastníctvo k tomuto rozostavanému
bytu v takom štádiu rozostavanosti, v akom sa tento byt v čase uzavretia zmluvy práve nachádzal. ....Zo
zistených skutočností je nesporné, že bola uzatvorená zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného
bremena, ktorá je právnym titulom pre nadobudnutie vlastníctva bytu. Medzi úpadcom a žalobcami
bola uzatvorená aj zmluva o dielo, z ktorej vyplýva prejav vôle nadobudnúť byt a nebytový priestor v
uvedenom obytnom dome a byť vlastníkom bytu od začiatku výstavby. Práva zo zmluvy o výstavbe domu
a zriadení vecného bremena boli prevedené na žalobcov, žalobcovia dohodli zaplatenú kúpnu cenu za
sporný byt a vykonávali všetky právne úkony s úmyslom nadobudnúť tento byt do vlastníctva, pričom boli
dobromyseľní. Pokiaľ by aj pri výklade uvedených právnych úkonov a ustanovení citovaných právnych
predpisov vznikli viaceré možnosti výkladu, odvolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu
v prospech ústavne konformného výkladu, podľa ktorého, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu
prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem je potrebné, aby bol uprednostnený
ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných
práv fyzických alebo právnických osôb. Právo vlastniť majetok je právom, ktoré chráni Ústava SR a aj
dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

III.
argumenty žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho
zákona okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s
inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov
katastra. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to
neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Zákonodarca upravil
konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v ust. § 59 a nasled. katastrálneho zákona presne
a zrozumiteľne a v tomto konaní môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd,
verejných a iných listín do katastrálneho operátu. Platnosť, či prípadnú nezákonnosť zápisov okresný
úrad, katastrálny odbor v konaní o oprave chyby nie je oprávnený skúmať. Odborná právna teória a
judikatúra súdov potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb, teda
chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. Z celkovej povahy inštitútu opravy
chyby vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na riešenie sporov týkajúcich sa vecných práv k
nehnuteľnostiam ani na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam či preskúmavanie zákonnosti zápisov, na
to slúžia iné právne prostriedky. Táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná.

12. Katastrálny odbor vykonal dokazovanie listami vlastníctva č.XXXX,XXXX k.ú. U. T., Zmluvou o
prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004, Zmluvou o výstavbe a zriadení vecného bremena
V-244/2001 zo dňa 13.03.2001, Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevode rozostavaných
bytov, nebyt. priestorov a garáží V- 15031/2006 zo dňa 20.10.2006. Zistil, že dňa 23.02.2001 bola
uzatvorená Zmluva o výstavbe a zriadení vecného bremena a to medzi stavebníkmi Zámocká
spoločnosť, a.s. W. T. H. Y. T.. O predmetnej zmluve bolo rozhodnuté vo vkladovom konaní pod č.
V-244/2001 dňa 13.03.2001. V čase povolenia vkladu, predmetom ktorého bola zmluva o výstavbe,
vtedy platná legislatíva na úseku katastra neupravovala zápis údajov na základe uvedeného rozhodnutia
o povolení vkladu, preto zápis bol vykonaný do časti „D“ LV č. XXXX k.ú. U. T. v znení: „Dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby na (p.č. XXX/XX,-XX, p.č. XXX/XX-Xl,
p.č. XXX/XX) p.č. XXX/XX sa stavebnici Zámocká spoločnosť a. s ,W. T., Y. T. sa stanú vlastníkmi
jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a



príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.03.2001“. Následne bola na LV č. XXXX, k.ú. U. T.
zapísaná rozostavaná stavba na p.č. XXX/XX v prospech Zámocká spoločnosť, a.s. Na základe Zmluvy
o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2004, uzavretej medzi Zámocká spoločnosť, a.s. a manželmi L.
práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe a zriadení vecného bremena č. V-244/2001 zo dňa 13.03.2001
Zámocká spoločnosť, a.s. previedla na manželov L.. V čl. III zmluvy je uvedené, že nadobúdatelia dňom
nadobudnutia práv a povinností sa stávajú stavebníkmi bytu č. XX, garážového boxu č. XXX a skladu
č. XX a po kolaudácii ich bezpodielovými spoluvlastníkmi.

13. Počas výstavby bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome došlo k takým
radikálnym zmenám v dispozičnom usporiadaní bytov a nebytových priestorov, že tento stav musel byť
právne riešený Dohodou o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebyt.
priestorov a garáží, ktorej vklad bol povolený pod č. V-15031/2006 zo dňa 20.10.2006. Na základe
rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU- i 2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu
zo dňa 19.12.2007 došlo ku kolaudácii uvedenej stavby a rozhodnutím o určení súpis, a orient, čísla
Č.j.: Sprč-76548/29892/2007-Be zo dňa 19.12.2007 jej bolo pridelené súpisné č. XXXX. Podľa týchto
listín zmenou č. 367/08 bol vykonaný zápis skolaudovaných bytov a nebytových priestorov na LV č.
XXXX, k.ú. U. T.. Zmluva o výstavbe domu nebola titulom nadobudnutia v čase jej podpisu ešte ako
neexistujúcej stavby či bytov, nebytových priestorov a garáží. Podľa tejto zmluvy sa stavebníci | mali
stať vlastníkmi až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia tejto stavby. Preto zmluva o výstavbe
domu nemôže byť samostatne dňom jej podpisu považovaná za titul nadobudnutia predmetných
nehnuteľností.

14. Až deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia Mestskej Časti Bratislava Staré Mesto č.
SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19.12.2007 je považovaný za deň nadobudnutia
vlastníctva bytu, garážového boxu či nebytového priestoru v zmysle zmluvy o výstavbe domu. Rovnako
nemôže byť za titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností považovaná ani následne uzavretá zmluva
o prevode práv a povinností so Zámockou spoločnosťou a.s. ako obstarávateľom a stavebníkmi zo dňa
26.10.2004, ktorou sa manželia L. stali stavebníkmi a len vstúpili do práv a povinností zo zmluvy o
výstavbe v časti výstavby bytu. V čl. III., tejto zmluvy sa výslovne uvádza, že nadobúdatelia sa stávajú
stavebníkmi uvedených nehnuteľností a ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stanú až po kolaudácii
stavby. Zmluvou o výstavbe, ktorá bola predmetom návrhu na vklad pod č. V-244/2001 boli nadobudnuté
len práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré boli zaevidované na základe zmluvy o
výstavbe v časti „D“ LV, kde zároveň bolo uvedené, že vlastníctvo (titul nadobudnutia vlastníckeho
práva k bytu/nebytovému priestoru) bude až po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia.
Argumentácia žalobcov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 43CoKR/48/2012
neobstojí, nakoľko v predmetnom konaní išlo o vylúčenie veci zo súpisu majetku oddelenej podstaty a
cit. rozsudok bol zrušený uznesením NS SR 5 spis. zn. Obdo 40/2013 zo dňa 24.2.2014.

IV.
pojednávanie

15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v
úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne
a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci
dňa 22.01.2020

V.
Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



17. Podľa § 28 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon
neustanovuje inak (ods. 2). Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do
vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho
povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad (ods. 5).

18. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) okresný úrad aj bez návrhu
opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

19. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní
pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady
na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť
sa na tomto katastrálnom konaní.

20. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) ten, koho práv, záujmov chránených právom
alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom
operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90
dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

21. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) na opravu chýb v katastrálnom operáte sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva;
to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie povinností.

23. Podľa § 3 ods. 5 SP rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

25. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
prepísané náležitosti.

26. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom
(ods. 1). Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2).

27. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 125 ods. 1 OZ osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.



29. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) vlastníctvo bytu alebo
nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia
k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru (písm. a/), na základe zmluvy o výstavbe domu,
vstavbe alebo nadstavbe (písm. b/).

30. Podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 03.07.2017) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len
„zmluva“) uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba (ods. 1). Zmluvou
sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo
nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (ods. 2). Na
účinnosť zmluvy a jej zmien je potrebný zápis do katastra nehnuteľností (ods. 3).

31. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. ku dňu 3.7.2017) vymedzenie
spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach
domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a na
pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo
nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

VI.
posúdenie veci správnym súdom

32. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a
činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva -
individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú
určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a
postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich
podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu,
t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok.
Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj
spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno
použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu.

33. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich
postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j.
mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých
orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej
zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto
oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných
právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu



SR spis. zn. I ÚS /98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu
istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa
vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom
ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto
nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z
vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

34. Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spolu s definíciou právneho
titulu, na základe ktorého k nemu dochádza, upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 123 a
nasl. pri nadobúdaní vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom Občiansky zákonník odkazuje
na zákon č. 182/1993 Z.z. (§ 125 ods. 1 OZ). Vlastníctvo veci možno nadobudnúť na základe právneho
úkonu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom - ide o právne tituly nadobudnutia vlastníckeho
práva. Pri nehnuteľnostiach je v Občianskom zákonníku osobitne upravený aj okamih nadobudnutia
vlastníckeho práva, a to vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z. (§ 133
ods. 2 OZ). Citovaná právna úprava bola účinná aj v čase podpisu zmluvy o výstavbe domu a
zriadení vecného bremena zo dňa 13.03.2001, zmluvy o prevode práv a povinnosti zo dňa 26.10.2004
a zostala v identickom znení (nezmenená) aj v čase rozhodovania žalovaného o oprave chyby v
katastrálnom operáte. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať názor žalovaného, že vlastnícke právo
k bytu a nebytovým priestorom mohli žalobcovia nadobudnúť najskôr právoplatnosťou kolaudačného
rozhodnutia, pretože je rozporný s § 133 ods. 2 OZ aj § 28 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z.
Ani zmluvná voľnosť nemôže v tomto prípade zmeniť titul nadobudnutia vlastníckeho práva z právneho
úkonu expressis verbis definovaného v zákone č. 182/1993 Z.z. na kolaudačné rozhodnutie upravené
v zákone č. 50/1976 Zb. Ustanovenia § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj § 132 a 133 OZ
majú kogentný charakter a nemožno sa od nich odchýliť. O rozpore so zákonom možno hovoriť v
prípade rozporu s kogentnou právnou normou, ktorá obmedzuje princíp autonómie vôle strán, a pre toto
obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb,
a podobne. Z tohto hľadiska je nevyhnutné zobrať do úvahy účel zákonného príkazu alebo zákazu a
úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 133 ods. 2 OZ a § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. Preto aj keď sa
účastníci zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 dohodli, že stavebníci
sa stanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov až právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, toto
dojednanie je v rozpore so zákonom (§ 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj § 132 a 133 OZ), podľa
§ 39 OZ je neplatné a správne orgány oboch stupňov naň nemali prihliadať (napr. rozsudok Krajského
súdu Bratislava spis. zn. 2S/234/2017 v skutkovo a právne obdobnej veci).

35. Ustanovenie § 4 zákona č. 182/1993 Z. z. vymenúva spôsoby nadobudnutia bytu alebo nebytového
priestoru v dome. Ide o právne skutočnosti, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke
právo k bytu alebo k nebytovému priestoru. Právna teória rozlišuje nadobudnutie vlastníctva podľa
rôznych hľadísk. Za najrozšírenejšie hľadisko je nadobúdanie vlastníckeho práva originárne alebo
derivatívne (odvodene). Originárne nadobudnutie vlastníckeho práva znamená také nadobudnutie,
ktoré vlastník neodvodzuje od žiadneho predchádzajúceho vlastníka. To znamená, že predmetnú
vec, ktorá je predmetom nadobudnutia vlastníckeho práva, predtým nikto nevlastnil. Najčastejšie pri
originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva je vlastník veci prvým jej vlastníkom, prípadne neodvodzuje
vlastnícke právo a nadobúda ho nezávisle od skoršieho vlastníka. Za originárne nadobudnutie
vlastníckeho práva v zmysle § 4 ods. 1 možno zaradiť nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy o výstavbe,
vstavbe alebo nadstavbe domu, resp. rozhodnutím štátneho orgánu. Derivatívne nadobudnutie
vlastníckeho práva je tzv. odvodeným nadobudnutím, to znamená, že nový vlastník odvodzuje vlastnícke
právo od predchádzajúceho. Derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva bude na základe zmluvných
prevodov alebo dedením. Ust. § 21 ods. 1 cit. zákona nadväzuje na predmetný § 4 zákona a bližšie vymedzuje
zmluvu o výstavbe, vstavbe a nadstavbe, ako aj vymedzuje jej podstatné obsahové náležitosti. Podstata
zmluvy spočíva v určitom združení fyzických alebo právnických osôb za účelom realizácie výstavby,
vstavby alebo nadstavby domu, v ktorom majú byť byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov, a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu budú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, eventuálne bude
vstavba a nadstavba, ktorou majú vzniknúť nové byty, realizovaná v takomto dome alebo jej realizáciou
ma takýto dom vzniknúť, a s tým bude spojené nadobudnutie vlastníckeho práva k budúcej veci (bytu



alebo nebytového priestoru) v dome. Takto uvedené tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom
a nebytovým priestorom boli takto upravené v čase podania návrhu žalobcov na opravu chyby v
katastrálnom operáte aj v čase rozhodovania žalovaného dňa 13.09.2017 a aj v čase uzatvorenia zmluvy
dňa 24.02.2001.

36. Správne orgány oboch stupňov zapísali ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva kolaudačné
rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím stavebného úradu, ktoré oprávňuje stavebníka na užívanie stavby
bez ohľadu na to, či ide o obytný dom s bytmi alebo o inú stavbu [§ 76, § 77 zákona č. 50/1976
Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov].
Kolaudačné rozhodnutie nie je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva alebo podmienkou
prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu a de facto to vylučujú aj ustanovenia § 132 a § 133
OZ. Účelom kolaudačného rozhodnutia je, aby sa jednotlivým stavebníkom povolilo užívanie stavby na
bytové účely s presným určením jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Aj keď v zmluve o výstavbe
domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 bolo dohodnuté, že stavebníci sa stanú vlastníkmi
bytov, nebytových priestorov a garážových státí, aj spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a
príslušenstva domu až dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o povolení
užívania bytového domu alebo jeho časti, to neznamená, že až do rozhodnutia príslušného stavebného
úradu, stavebníci nie sú vlastníkmi rozostavaného bytového domu v príslušnej fáze rozostavanosti.

37. Zmluva o výstavbe teda predstavuje scudzovaciu zmluvu sui generis, pri ktorej vlastnícke právo
vzniká na základe kumulatívnej skutočnosti, a to zmluvy (o výstavbe) a vzniku novej veci (bytu,
nebytového priestoru). Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MCdo/11/2005 zo dňa 26.09.2006, ktorý sa zaoberal nadobúdaním vlastníckeho práva k bytom tak,
že „... v rozhodnej dobe výstavby domu určenie vlastníkov jednotlivých bytov upravoval špeciálny
zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
prostredníctvom ktorého mohli fyzické a právnické osoby nadobúdať byty do vlastníctva tak, ako sa to
stalo aj v prejednávanej veci na základe Zmluvy o výstavbe bytu z 12.09.2002.“ Zákon č. 182/1993
Z.z. predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a má aplikačnú prednosť pred
Občianskym zákonníkom v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali. Preto vlastníctvo bytov a
nebytových priestorov v dome podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. môže vzniknúť na základe zmluvy o
výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkom alebo medzi stavebníkmi alebo
medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Zmluva o výstavbe
domu a zriadení vecného bremena zo dňa 13.03.2001 bola uzatvorená podľa § 15, § 18 ods. 1, § 21 a §
22 zákona č. 182/1993 Z.z. a je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a nebytovým
priestorom a ako taká má byť zapísaná v katastrálnom operáte ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva
podľa § 8 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 162/1995 Z.z.

38. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne posúdili vec, keď nesprávne interpretovali § 4, § 21
zákona č. 182/1993 Z.z. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle návrhu žalobcov nemá vplyv na
vznik, zmenu ani zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože žalobcovia zostanú zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci a ich vlastnícke právo nie je opravou ani len spochybnené. Inými slovami,
správne orgány mali zákonný priestor na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č.
162/1995 Z.z. Na základe uvedených dôvodov v tomto konaní Krajský súd dospel záveru, že napadnuté
preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným
právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť
všetky dôkazy, a vydať nové rozhodnutie vo veci.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobcovia mali v konaní plný úspech.

40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).