Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/43/2018 z 19. 5. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. mája 2020, sp. zn. 2S/43/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018200349.1
Krajský súd Bratislava | 2S/43/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1018200349.1 | 2020-05-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d0c0c57-7d91-4dd6-8cfc-f0ff6412204c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018200349.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200349
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200349.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: N. K.,
narodený XX.X.XXXX, bytom v K., K. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, so
sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-104/2017/OPK
zo dňa 10.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-
OLVS-104/2017/OPK zo dňa 10.1.2018 aj personálny rozkaz Generálneho tajomníka služobného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 44 zo dňa 4.7.2017    z r u š u j e    a vec    v r a c i a    orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 44 zo dňa
4.7.2017 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) a jeho služobný pomer sa
skončil dňom doručenia rozhodnutia, t.j. dňa 10.7.2017 o 11.51 hod. Dôvodom na prepustenie bola
skutočnosť, že žalobca počas výkonu štátnej služby dňa 16.3.2017, do ktorej bol velený na základe
plánu služieb OHK PZ Veľké Slemence č. PPZ-HCP-SO16-43-3/2017 na mesiac marec 2017, v čase
od 18.00 hod. dňa 16.3.2017 do 6.00 hod. dňa 17.3.2017 o 5.46 hod. telefonicky informoval ppráp.
W. S., služobne zaradeného tamtiež (ktorý v tom čase nebol vo výkone služby), že člen operatívnej
hliadky OHK PZ Veľké Slemence T. J. ešte nenastúpil a toho istého dňa o 5.53 hod. ppráp. W. S.
napísal správu: „nočnú má“, ktorý takto získanú informáciu sprostredkoval inej, nepovolanej osobe, ktorá
sa zúčastňovala na nelegálnom prevoze tovaru cez štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou
mimo hraničných priechodov na územie Slovenska, čím boli vytvorené podmienky na úspešné páchanie
trestnej činnosti (pašovanie tovaru z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky) neoprávneným
oznámením stavu ochrany štátnej hranice, o ktorom sa dozvedel pri výkone svojej právomoci počas
výkonu služby príslušníka PZ, o čom sa neoprávnená osoba nemala dozvedieť.

Žalobca v personálnom konaní potvrdil, že dňa 16.3.2017 mu ráno volal kolega W. S. a chcel od neho
uvedenú informáciu; poskytol nadriadenému obsah SMS správy, ktorá mu bola zaslaná dňa 21.4.2017
o 9.29 hod. kolegom T. E. s textom: „Viem, že sa ti isto nechce čítať moje správy, ale chcem, aby si



vedel, že ma veľmi mrzí, že si tam včera bol aj ty, a že som sa viac raz vyjadril do zápisnice, že si
vedel veľmi málo, že si bol zneužitý a nechcel si nič ani vedieť“ (T. E. taktiež participoval na páchaní
protiprávneho konania v súvislosti s pašovaním tovaru na územie Slovenskej republiky). Toto vyjadrenie
žalobca považoval za dôkaz o tom, že sa žiadnej protiprávnej činnosti nedopustil.

Nadriadený žalobcu so súhlasom prokurátora Krajskej prokuratúry Košice vyhotovil výpisky zo zápisnice
zo dňa 20.4.2017 o výsluchu žalobcu ako obvineného v trestnom konaní spísanej Sekciou kontroly
a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ ČVS: SKIS-26/OISV-
V-2017. Žalobca v tejto výpovedi o. i. uviedol, že: »Keď sa oteplilo, to mohlo byť koncom februára sa pri
každom stretnutí začal podrobnejšie S. ma pýtať, že kde budem, kedy a kde na akej variante a ako dlho,
kam následne pôjdem na ďalšiu variantu. Varianta je určené miesto v inštruktáži hliadky, kde sa má v
konkrétnom čase nachádzať. Začali otázky, kde sa ma pýtal, že kde budem ráno, ktorú variantu v nočnej
službe mám poslednú. Ja som mu odpovedal. Niekedy nespomenul konkrétne, že niečo sa bude robiť,
myslím tým pašovanie cigariet, lebo vedel, že ja s tým nesúhlasím, nechcem mať nič spoločné. Určite
sa to pýtal s tým zámerom, že to chcel posunúť osobám pašujúcim cigarety. Priznávam, že nie každé
jeho pýtanie sa na rozmiestnenie hliadok som oznámil nadriadeným. On sa ma počas nočnej pýtal aj
viackrát, aj tri-štyri krát, že kde budem, alebo kde som, alebo sa ma pýtal, že či neviem, kto nastupuje
do služby ráno ako denná hliadka. Dostávame sa k skutku, ktorý sa uvádza v uznesení. Po skončení
dvojtýždňovej dovolenky som mal nočnú službu z 16.3.2017 na 17.3.2017 od 18.00 hod. do 06.00 hod.
Ráno pred skončením služby, keďže som psovod, som umýval služobné auto Nissan Navara na OHK
Veľké Slemence. Cítil som, že mi začal zvoniť telefón a volal mi Róbert S.. Volal mi so slovami, že či
nastúpila operatíva. To som pochopil tak a určite to aj on tak myslel, že sa pýtal na operatívnu hliadku, či
nastúpila do služby, S. bol v tom čase mimo služby. Odpovedal som mu, že zatiaľ nie a nevedel som v tej
dobe, či operatívna hliadka slúži alebo nie. Pýtal som sa ho, že na čo to potrebuje vedieť, on odpovedal,
že ja viem na čo. Ja som odvrkol v zmysle, že viem. Myslel som tým, že viem, že niečo plánuje alebo
chystá. Myslím tým, že som vedel, že bude niečo robiť čo sa týka nelegálnej činnosti týkajúcej sa štátnej
hranice, ale nevedel som podrobnosti, my sme sa pred tým o ničom nerozprávali, keďže som bol dva
týždne na dovolenke. Po umytí Navary som odniesol kľúče a knihu od vozidla a na stálej službe som
sa opýtal, či má J. dennú. Stála služba mi povedala, že má operatívna hliadka nočnú a ja som to S.
napísal. Ten mi neodpovedal na správu. Myslím, nie som si tým istý, že mi odpísal, že „OK“ alebo „dík“ a
ja som mu ešte asi odpísal že „nie je zač“, alebo „aj nabudúce“. Myslel som to ironicky.“ Viem, že mojou
povinnosťou ako príslušníka PZ na štátnej hranici je zabrániť nedovolenému pohybu tovaru cez hranicu.
Ľutujem, že som informáciu o pohybe hliadok prostredníctvom S. posunul osobám pašujúcim cigarety.
Je mi to ľúto. K skutku sa priznávam a žiadam prokurátora, aby začal konanie o dohode o vine a treste.«

Vo svojej výpovedi zo dňa 11.5.2017 (č.p.: PPZ-HCP-S016-87-005/2017) zo dňa 11.5.2017 na otázky
nadriadeného žalobca o. i. uviedol, že si nie je vedomý toho, že by porušil služobnú prísahu. Potvrdil, že
na telefonickú otázku W. S. mu povedal, že T. J. nenastúpil do služby. Tiež uviedol, že mal podozrenie na
W. S., že koná protizákonne a že to začiatkom novembra oznámil riaditeľovi V. PZ a operatívnej hliadke.
Dňa 17.3.2017 nemal podozrenie na možné protiprávne konanie W., keď ho kontaktoval, nakoľko nebol
v službe. Neskôr v ňom vzbudilo podozrenie, že informácia, ktorú od neho žiadal W. S., súvisí so
zadržaním cigariet dňa 17.3.2017. O svojom podozrení svojho nadriadeného neinformoval. Na otázku,
či ho kontaktoval W. S. v čase svojho voľna a žiadal od neho informácie o stave ochrany štátnej hranice
a počte hliadok a či slúži operatívna hliadka odpovedal, že sa ho na toto pýtal často a povedal mu, kde
bude počas služby.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva vtom, že žalobca nebol čestným, statočným a
disciplinovaným príslušníkom PZ, keď neoprávneným oznámením stavu ochrany štátnej hranice, o čom
by sa neoprávnená osoba inak nedozvedela, v konečnom dôsledku vytvoril podmienky na páchanie
trestnej činnosti. Na úseku svojho služobného zaradenia si svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom
(§ 2 ods. 1 písm. h/, § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov), nariadením nadriadeného (čl. 4 ods. 1 písm. a/ nariadenia MV SR č. 120/2012 o činnosti
oddelení hraničnej kontroly PZ; čl. 1 a čl. 5 prílohy k nariadeniu MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe
príslušníka PZ, čl. 1 písm. a/ body 1 a 2 rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho
stavu a disciplíny príslušníkov PZ) na úseku svojho služobného zaradenia, čím zvlášť hrubým spôsobom
porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/,        písm. f/, písm.
g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože si neplnil svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené



rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, nevykonával riadne štátnu službu, nezdržal
sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby ostatnými záujmami, najmä
nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech
iného, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo mohlo ohroziť
dôveru v tento zbor a nedodržal ani služobnú disciplínu.

Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane
práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu
príslušníka PZ k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií
štátu. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v
rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v
služobnej prísahe. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval
policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že poskytnutím informácie
o tom, či nastúpila operatívna hliadka OHK PZ Veľké Slemence do výkonu služby, preukázateľne
napomohol páchaniu cezhraničnej trestnej činnosti vo forme pašovania tovaru z územia Ukrajiny na
územie Slovenskej republiky. Tieto informácie poskytol aj napriek tomu, že mal vedomosť, že operatívne
hliadky plnia úlohy osobitného zamerania.

Nadriadený dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ zistil najskôr dňa
25.04.2017 na základe hlásenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi Sekciou kontroly a inšpekčnej
služby, Úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ.

2. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-104/2017/OPK zo dňa 10.1.2018 zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil personálny rozkaz č. 44 zo dňa 4.7.2017. Uviedol, že konanie žalobcu podľa preukázaných
skutočností zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z.z. Z pracovného posudku žalobcu vyplýva, že dosahoval veľmi dobré výsledky
v oblasti služobnej kynológie a sledovaných kritérií služby hraničnej a cudzineckej polície PZ. Jeho
služobná disciplína bola na dobrej úrovni a doposiaľ mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie. V zmysle
nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2013 o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov PZ v znení
neskorších predpisov bol v roku 2015 hodnotený stupňom „C“ - dobrý a následne v roku 2016 bol
hodnotený stupňom „B“ - veľmi dobrý; mal primerané výsledky na úseku svojho služobného zaradenia.
Vystupovanie žalobcu k nadriadeným a k občanom bolo korektné a slušné.

Žalovaný poukázal na rozkaz ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a
disciplíny príslušníkov PZ, ktorý podľa časti I. písm. a/ ukladá všetkým policajtom na zvýšenie úrovne
morálneho stavu a služobnej disciplíny riadne plniť všetky služobné a študijné povinnosti a v zmysle bodu
2. zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru
občanov v tento zbor. Podľa čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe
príslušníka PZ príslušník PZ pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou SR, všeobecne
záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia MV SR, ako aj s Európskym kódexom
policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody a v zmysle čl. 5 policajt PZ nezneužíva svoju
príslušnosť k PZ, svoje služobné zaradenie a prístup k informáciám na získanie osobných výhod alebo
výhod pre iné právnické osoby a fyzické osoby. Kladie verejné záujmy nad vlastné a slúži verejnosti. Pre
výkon služby žalobcu na úseku služby hraničnej a cudzineckej polície PZ bolo záväzné aj nariadenie
ministra vnútra SR č. 120/2012 o činnosti oddelení hraničnej kontroly PZ, kde podľa čl. 4 ods. 1 písm.
a/ základný útvar pri hraničnom dozore najmä predchádza, odhaľuje a zabraňuje neoprávnenému
prekročeniu vonkajšej pozemnej hranice osobami, dopravnými prostriedkami a nedovolenej preprave
tovaru cez vonkajšiu pozemnú hranicu mimo hraničný priechod alebo cez hraničný priechod v čase
jeho uzatvorenia, porušovaniu zásad režimu na štátnej hranici ustanoveného medzinárodnou zmluvou
a osobitnými predpismi. S obsahom vyššie uvedených interných predpisov bol žalobca preukázateľne
oboznámený.

Nadriadený žalobcu dňa 3.11.2017 uviedol, že mu žalobca neoznamoval protiprávnu činnosť policajtov,
iba podozrenia na policajtov OHK PZ Veľké Slemence, ktorí mali niečo spoločné s cezhraničnou trestnou
činnosťou, avšak do 17.3.2017 mu svoje podozrenia neoznámil. Por. Mgr. O. H. nebola prítomná pri takej
komunikácii, pri ktorej by žalobca oznamoval nadriadenému protiprávnu činnosť policajtov na úseku
nelegálneho prevozu tovaru cez štátnu hranicu.



S obsahom doplneného dokazovania bol žalobca riadne oboznámený dňa 3.11.2017 prostredníctvom
jeho právnej zástupkyne. Vo vzťahu k namietanej neprípustnosti dôkazu vyplývajúceho z výsluchu
T. E., pretože vypovedal bez toho, aby mu mohol žalobca klásť otázky a konfrontovať sa s ním,
žalovaný uviedol, že príslušnému orgánu priamo zo zákona č. 73/1998 Z.z. výslovne nevyplýva
povinnosť upovedomiť účastníka konania o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu
veci a nevyplýva mu z neho ani povinnosť vykonať na odstránenie rozporov konfrontáciu. Aplikácia
princípov trestného práva v konaní vo veciach služobného pomeru by bola opodstatnená, ak by výpoveď
žalobcu v závažných okolnostiach nesúhlasila s výpoveďou T. E. v postavení osoby, ktorá môže
prispieť k objasneniu skutočného stavu veci, a vzniknutý rozpor by nebolo možné vyjasniť inak (§
125         ods. 1 Trestného poriadku). Prvostupňový orgán však vo vyjadreniach dotknutých osôb nezistil
rozpor v závažných okolnostiach. Žalobca priznal, že oznámil informáciu o výkone služby policajtov
zabezpečujúcich ochranu štátnej hranice ppráp. W. S., ktorého podozrieval z protizákonnej činnosti na
úseku nelegálneho prevozu tovaru cez štátnu hranicu. T. E. potvrdil, že úlohou žalobcu bolo poskytnúť
informáciu o tom, kde sa nachádza operatívna hliadka alebo či táto hliadka nastúpila do služby s tým,
že vedel o protizákonnej činnosti W. S., ktorému tieto informácie poskytoval menej ako rok.

Žalovaný sa nestotožnil s námietkou absencie popisu porušenia služobnej povinnosti a ani s
námietkou, že z opisu skutku nie je zrejmé, akému účelu mala slúžiť poskytnutá informácia a nie
je identifikovaná neoprávnená osoba. Prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí jednoznačne
uvádza, že žalobca počas výkonu služby informoval ppráp. W. S. o výkone služby operatívnej hliadky
OHK PZ Veľké Slemence a svojím konaním tak vytvoril podmienky pre úspešné páchanie trestnej
činnosti neoprávneným oznámením stavu ochrany štátnej hranice, o čom sa neoprávnená osoba nemala
dozvedieť. Protiprávnosť konania žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že tieto informácie poskytol ppráp.
W. S. napriek tomu, že mal podozrenie o tom, že táto osoba sa podieľa na páchaní trestnej činnosti na
úseku nelegálneho prevozu tovaru cez štátnu hranicu. Z hlásenia SKIS MV SR o vznesení obvinenia
žalobcovi vyplýva, že Vladimír Q. organizoval pašovanie cigariet, pričom o pohybe hliadok PZ bol za
účelom bezproblémového pašovania informovaný prostredníctvom SMS správ príslušníkom PZ ppráp.
W. S., ktorý informácie o pohybe hliadok PZ zabezpečoval telefonicky prostredníctvom žalobcu. Ten
ho v čase výkonu služby dňa 17.3.2017 o 5.46 hod. informoval, že člen operatívnej hliadky T. J. ešte
nenastúpil a o 5.53 hod, ppráp. W. S. napísal správu v znení: „Nočnú má.“ Ppráp. W. S. následne o
6.03 hod. napísal C. Q. správu v znení: „Nenastúpila opera, idú až do nočnej, tak máme čas do 8.30
hod.“ Dňa 17.3.2017 v čase o 6.40 hod. neznámi páchatelia za pomoci neznámeho zariadenia, ktoré sa
nachádza na území Ukrajiny, prehádzali cez štátnu hranicu na územie SR tabakové výrobky bez platnej
kontrolnej známky. Z dokazovania nepochybne vyplýva, že bezprostredným dôsledkom oznámených
informácií zo strany žalobcu bolo úspešné páchanie trestnej činnosti na úseku nelegálneho prevozu
tovaru cez štátnu hranicu. Nešlo o bežné informácie a žalobca  mal a mohol predpokladať ich zneužitie v
prospech páchania trestnej činnosti. Námietka chýbajúceho poučenia o zákaze poskytovať informácie o
výkone služby niektorých policajtov iným kolegom je bezpredmetná. Námietka vzťahujúca sa k absencii
identifikácie neoprávnenej alebo nepovolanej osoby na úseku nelegálneho prevozu tovaru cez štátnu
hranicu nie je dôvodná, pretože označenie osoby Vladimíra Q. a jeho status hlavného organizátora
pašovania cigariet, sú dostatočne preukázané (na základe hlásenia SKIS MV SR) pre účel konania o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ.

Konanie vo veciach služobného pomeru prebieha nezávisle od iných procesných konaní, a teda aj
od disciplinárneho konania a trestného konania. Otázka viny zo spáchania disciplinárneho previnenia
alebo trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení
zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z. Inými procesnými konaniami teda nebol obmedzený priestor prvostupňového orgánu pre povolenú
úvahu, na základe ktorej samostatne a veľmi dôsledne posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a
služobnej povinnosti žalobcom, ako aj možnosť jeho ďalšieho zotrvania v služobnom pomere. Skutočný
stav veci v prípade porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
nevyžaduje totožný predmet a rozsah dokazovania ako skutková podstata disciplinárneho previnenia
alebo skutková podstata trestného činu. Zákon č. 73/1998 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení
nevylučuje dôkaz obstaraný v inom procesnom konaní, avšak z tejto skutočnosti nemožno odvodzovať
zhodu v predmete a v rozsahu dokazovania jednotlivých namietaných konaní. K namietanej skutočnosti
v odvolaní, ako aj v návrhu na doplnenie dokazovania a vo vyjadrení žalobcu (zo dňa 6.12.2017) k stavu
doplneného dokazovania, že oznamoval protiprávnu činnosť svojich kolegov nadriadenému, je potrebné



poznamenať, že pripustenie takéhoto konania nepredstavuje právne relevantnú poľahčujúcu okolnosť,
pretože zákon ju neustanovuje vo vzťahu ku skutkovej podstate prepustenia zo služobného pomeru
podľa § 192        ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Z uvedeného dôvodu je potrebné zdôrazniť, že
predmetom dokazovania nie je skutočnosť, či žalobca oznamoval protiprávnu činnosť policajtov OHK
PZ Veľké Slemence nadriadenému, ale jeho konanie spočívajúce v tom, že oznámil informácie o výkone
služby operatívnej hliadky OHK PZ Veľké Slemence ppráp. W. S. napriek tomu, že mal podozrenie o
tom, že sa podieľa na páchaní trestnej činnosti na úseku nelegálneho prevozu tovaru cez štátnu hranicu,
ďalšie dôkazy sú preto bezpredmetné.

Vlastný predmet dokazovania - protiprávne konanie žalobcu - je opreté priamo o jeho výpoveď, keď
priznal poskytnutie informácií o výkone služby operatívnej hliadky OHK PZ Veľké Slemence ppráp.
Róbertovi S. napriek tomu, že mal podozrenie o tom, že sa podieľa na páchaní trestnej činnosti.
Nebezpečnosť konania žalobcu vyplýva z toho, že bezprostredne po prenose predmetných informácií
medzi dotknutými osobami došlo k spáchaniu trestnej činnosti na úseku nelegálneho prevozu tovaru cez
štátnu hranicu. Protiprávne konanie žalobcu je v súhrne preukázané hlásením SKIS MV SR o vznesení
obvinenia a nepriamo je podporené záznamom z vyjadrenia ppráp. T. E.. Požiadavka žalobcu, aby
služobný úrad vzal do úvahy aj jeho doterajší postoj k zodpovednému plneniu služobných povinností, čo
preukazuje jeho podiel na vypátraní a zaistení pašerákov cigariet, nie je namieste, pretože svedomité
plnenie úloh je základnou povinnosťou policajta a nemôže ospravedlňovať jeho protiprávne konanie.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca na úseku svojho služobného
zaradenia nezachoval mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh PZ,
nezabezpečil kontrolu hraníc SR a nezabránil nedovolenej preprave tovaru cez vonkajšiu pozemnú
hranicu mimo hraničný priechod. Na základe uvedených skutočností žalobca nesplnil úlohy a povinnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. h/ a § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Konanie, ktorého
sa žalobca dopustil, je v zjavnom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani základnej
povinnosti policajta vyplývajúcej z § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ zákona č.
73/1998 Z.z., z časti I. písm. a) body 1 a 2 rozkazu ministra vnútra SR o morálnom stave a disciplíne,
z čl. 1 a 5 prílohy nariadenia ministra vnútra SR o etickom kódexe policajta a z čl. 4 ods. 1 písm. a/
nariadenia ministra vnútra SR o hraničnej kontrole. Žalobca sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor; práve naopak, vážnosť PZ a dôvera v tento zbor bola jeho
konaním narušená. Žalobca vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, čím pomohol
páchaniu trestnej činnosti s prvkom organizovanosti.

Podľa názoru žalovaného bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ, a to že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a
dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv
občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka
PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Na činnosť
príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj
mimo nej. Každý príslušník PZ nesie za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a má byť svojím správaním
vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru je dôvodné a
zodpovedá závažnosti jeho konania. Aj keď napadnuté rozhodnutie je individuálnym správnym aktom
zaväzujúcim bezprostredne konkrétnu osobu, nemožno vylúčiť jeho účinky aj v preventívnom rozsahu.
Ďalšie opakovanie obdobných skutkov nie je vôbec vylúčené v prípade jeho ponechania v služobnom
pomere príslušníka PZ. Predpoklad zachovania pozitívnej verejnej mienky a dôvery občanov v činnosť
PZ sa zvyšuje práve uplatnením najprísnejšieho postihu z pozície príslušných nadriadených a znižuje
sa riziko opakovania obdobných porušení inými policajtmi.

Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol vopred prerokovaný s
Odborovým zväzom polície v SR, základná organizácia č. 10-29, ktorý s návrhom súhlasil a odporučil
ho realizovať.

Žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia dňa 17.3.2017, jeho nadriadený
uvedený dôvod zistil dňa 25.4.2017 z doručeného hlásenia SKIS MV SR. Prvostupňové rozhodnutie bolo
vydané dňa 4.7.2017 a žalobcovi doručené dňa 10.7.2017, bola teda dodržaná subjektívna aj objektívna



lehota na rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 Z.z. Služobný pomer žalobcu sa skončil dňom doručenia napadnutého rozhodnutia.

3. Voči žalobcovi bolo aj vznesené obvinenie (oznámenie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-26/OISV-V-2017 zo dňa 24.4.2017) pre trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. C. Q. (hlavný
organizátor pašovania cigariet) organizoval pašovanie cigariet a o pohybe hliadok PZ bol za účelom
bezproblémového pašovania informovaný prostredníctvom SMS správ príslušníkom PZ ppráp. W. S.,
ktorý v čase mimo služby informácie o pohybe hliadok PZ zabezpečoval telefonicky prostredníctvom
žalobcu, ktorý ho v čase výkonu služby dňa 17.3.2017 o 5.46 hod. informoval, že člen operatívnej
hliadky T. J. ešte nenastúpil a o 5.53 hod. ppráp. W. S. napísal správu v znení: „Nočnú má.“ Ppráp.
W. S. následne o 6.03 hod, napísal C. Q. správu v znení: „Nenastúpila opera, idú až do nočnej, tak
máme čas do 08.30 hod.“ Dňa 17.3.2017 v čase o 6.40 hod. neznámi páchatelia za pomoci neznámeho
zariadenia, ktoré sa nachádza na území Ukrajiny, prehádzali cez štátnu hranicu na územie SR tabakové
výrobky bez platnej kontrolnej známky. Žalobca tak vytvoril podmienky pre úspešné páchanie trestnej
činnosti neoprávneným oznámením stavu ochrany štátnej hranice, o čom sa neoprávnená osoba nemala
dozvedieť.

II. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-104/2017/OPK zo dňa 10.1.2018 ako aj personálneho rozkazu č. 44 zo dňa
4.7.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočne
zistený skutkový stav veci.

5. Uviedol, že v odvolacom konaní sa dňa 3.11.2017 zúčastnil výsluchu osôb, ktoré navrhol, a bez toho,
aby tieto osoby boli oboznámené s predmetom konania, im bola položená jedna nekonkrétna otázka,
či im oznamoval podozrenie o protiprávnej činnosti policajtov na úseku nelegálneho prevozu tovaru cez
štátnu hranicu. Vypočúvané osoby zhodne odpovedali jednou vetou, že žiadne podozrenie o protiprávnej
činnosti policajtov na úseku nelegálneho prevozu tovaru cez štátnu hranicu neoznamoval. Namietal, že
jeho právnej zástupkyni ani jemu samotnému nebolo umožnené vyjadriť sa k výsluchu, položiť svedkom
otázku, požiadať o konfrontáciu, pretože svedkovia zamlčali dôležité okolnosti a nevypovedali pravdivo.
Žalobca poukázal na svedeckú výpoveď riaditeľa Mgr. P. Q. v trestnom konaní sp.zn. 1Tk/2/2017, ktorý
priznal, že ho žalobca v novembri 2016 informoval o podozreniach z protiprávnej činnosti policajta W. S.
a T. E., a že mu odovzdal informáciu, že sa ho snaží kontaktovať T. O.. Informácia o T. O. bola užitočná,
pretože v jeho dome sa pri policajnej akcii dňa 17.3.2017 našli balíky s pašovanými cigaretami, t.j. tie,
ktoré mali byť podľa žalovaného úspešne prepašované cez hranicu. Žalobca žalovanému navrhol, aby
ho vypočul, no žalovaný to odmietol.

6. Podľa žalobcu je konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej
prísahy zvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. l písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. svojou povahou
sankčným disciplinárnym konaním a prepustenie zo služobného pomeru je v materiálnom zmysle
administratívnym trestom. Z toho dôvodu možno vykonať určitý druh dôkazov z trestného konania, napr.
konfrontáciu, ktoré by podliehali hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. I v tak citlivej
záležitosti ako je prepustenie policajta zo služby pre hrubé porušenie služobnej prísahy je nevyhnutné
zachovať princípy spravodlivého konania a objektívne posúdiť mieru zodpovednosti policajta v pomere
k vzniknutým následkom. Samotné konštatovanie, že skutková podstata protiprávneho konania bola
zistená z výpovede obvineného a výpovede svedka, s výsledkami ktorých sa nadriadený oboznámil
nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu, plánu služieb OHK PZ, nemožno uznať za riadne zistenie
skutkového stavu dostačujúce na riadne posúdenie veci, najmä ak tvrdí, že sa nedopustil konania, v
ktorom možno vidieť podstatu protiprávneho konania zakladajúceho prepustenie zo služobného pomeru
policajta.

7. Žalovaný tvrdí, že protiprávne konanie mal potvrdené výpoveďou svedka, policajta T. E., ktorý v
trestnom konaní uviedol, že úlohou žalobcu bolo dať informáciu, kde sa nachádza operatívna hliadka
alebo či táto hliadka nastúpila, svedok aj uviedol bez bližšej konkretizácie, že mu policajt W. S. dal XXX,-
€. Žalobca uviedol, že prevzatie sumy od W. S. nemá s týmto skutkom nič spoločné, ani s výkonom
služby policajta, pretože vo voľnom čase zistil pre W. S., či neprechádza auto, kde mal žalobca výkon



poľovníctva. Stalo sa to pred tým ako ho on a T. E. nahovárali na spoluprácu, ktorú žalobca odmietol a
ich správanie oznámil nadriadenému. Výpovede Mg. P. Q., J. V. a E. N., nekorešpondujú s predloženými
dôkazmi založenými v administratívnom spise, a to facebookovou komunikáciou medzi žalobcom a J.
V. a výpoveďami uvedených osôb ako svedkov na hlavnom pojednávam v trestnom konaní. P. Q. vo
výpovedi svedka potvrdil, že mu žalobca dal informáciu, že sa ho T. O. cez facebook pokúša kontaktovať.
Táto informácia bola dôležitá, pretože pašované cigarety, aj potrebné veci k tomu, boli nájdené v obci
N., práve v dome, ktorý užíval T. O., čo aj potvrdil svedok. Dôkaz o tom žalobca poskytol v odvolacom
konaní, výpis z facebookovej komunikácie dňa 21.11.2016, kde je zobrazená fotka T. O. s textom pre
žalobcu: „Potrebujem s tebou rozprávať“. Túto informáciu poskytol aj operatívnej hliadke, E. N. a J. V..
Od novembra 2016 odovzdával cez facebook operatívcovi J. V. všetky dôležité informácie inštruktáži
hliadkam, ktoré zbierali policajti W. S. a T. E.. T. odovzdával operatíve aj pri osobnom stretnutí za
účasti ďalšieho operatívca E. N., informoval ich aj o ich pohybe, porovnával stopy áut, ktoré mu zasielal
operatívec J. V.. Žalovaný nechal úplne bez povšimnutia, že žalobca mal zásluhu na zadržaní osôb,
ktoré pašovali dňa 17.3.2017 cigarety cez štátnu hranicu Ukrajiny na územie SR.

8. Záver žalovaného, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom podľa
názoru žalobcu nezodpovedá skutočnosti.

9. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2011, sp. zn. 5Sž/157/1996 a sp. zn.
4Sžo/20/2012.
III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach poukázal na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca nepredložil taký dôkaz, ktorý by
akýmkoľvek spôsobom spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe
ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z.

11. Žalovaný uviedol, že v konaní o prepustení policajta nie je povinný oboznámiť žalobcu o výsluchu
svedkov na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.  Aplikácia princípov trestného práva v konaní
vo veciach služobného pomeru by bola opodstatnená, ak by výpoveď žalobcu v závažných okolnostiach
nesúhlasila napríklad s výpoveďou Tomáša E. a vzniknutý rozpor by nebolo možné objasniť inak (§ 125
ods. 1 Trestného poriadku). Konanie žalobcu, ktoré zakladá jeho prepustenie zo služobného pomeru
príslušníka PZ, bolo riadne preukázané. Námietky žalobcu boli vyvrátené aj podrobným písomným
stanoviskom nadriadeného k žalobe č. PPZ-HCP-SO1-2018/002798-145 zo dňa 9.7.2018.

12. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutia spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia
vyžadované zákonom, nevykazujú žiadne vady, ktoré by mohli zakladať ich eventuálnu neplatnosť.
Na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti za súčasného
zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný konštatoval, že tvrdenia
žalobcu nie sú na mieste.

IV. Replika žalobcu

13. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.
Poukázal na výpisy správ z facebooku zo dňa 1.3.2017, v zmysle ktorých odovzdal informáciu
operatívcovi J. V. o stope podozrivého auta a telefonicky ho informoval o vodičovi podozrivého auta,
ktorým bol Stanislav Q.. V odposluchu tohto telefonického rozhovoru medzi osobami K. - V. prehratého
v prípravnom konaní pri výsluchu žalobcu dňa 15.8.2017 zreteľne počuť rozhovor a počuť, že bol v
prítomnosti riaditeľa P. Q.. To podľa žalobcu potvrdzuje, že si úlohy na ochrane štátnej hranice plnil
čestne a spolupracoval s inšpekčnou službou. V administratívnom konaní však už J. V. spoluprácu so
žalobcom zamlčal, na hlavnom pojednávaní sa informácie od neho snažil bagatelizovať s tým, že „neboli
to relevantné informácie“. Až pod ťarchou dôkazu prostredníctvom facebookových správ priznal, že mu
žalobca odovzdával informácie a nepoprel ich.

14. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku



15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.5.2020. Žalobca aj žalovaný súhlasili
s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

16. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku
(č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-
Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú
riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie
právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba,
ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

19. Podľa § 16 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 služobný pomer
vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi
štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu (ods. 1). Služobný pomer nevznikne, ak občan
odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou (ods. 4).

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka
informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem
čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem
plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné
zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a
schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".

21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite
úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený (písm. a/), v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania,
ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor           (písm. g/),
dodržiavať služobnú disciplínu (písm. h/).

23. Podľa § 189 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. služobný pomer sa končí prepustením.



24. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

25. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

26. Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka (ods. 2). Účastník konania je
oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3). Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

27. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

VII. Posúdenie veci krajským súdom

28. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa §
192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Medzi účastníkmi je sporné, či žalovaný a prvostupňový orgán
verejnej správy dostatočne zistili skutočný stav veci a či na základe nimi zisteného skutkového stavu
konanie žalobcu zodpovedá dôvodu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný tiež uviedol, že nebol povinný oboznámiť žalobcu o výsluchu svedkov
a vykonať konfrontáciu na objasnenie rozporov vo svedeckých výpovediach.

29. Je nepochybné, že konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno zamieňať
s trestným konaním a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, ale napriek tejto
skutočnosti, ak sú pre účely personálneho konania využité dôkazy z trestného konania, podliehajú
hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. aj s prihliadnutím na výsledky ich vykonania v
trestnom konaní, najmä ak ide o svedecký dôkaz, ktorý sa nevykonal v správnom konaní (ZSP 46/2006,
R 102/2013, ZSP 84/2008). Žalovaný aj prvostupňový správny orgán využili v personálnom konaní
dôkazy získané v trestnom konaní (výsluch žalobcu) a použili ich ako podklad personálneho rozkazu
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Na návrh žalobcu žalovaný vypočul svedkov W. no už
nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že mu neumožnil klásť týmto svedkom otázky; táto skutočnosť nevyplýva ani
z administratívneho spisu. Žalovaný sa v tomto kontexte vyjadril, že nie je povinný upovedomiť žalobcu
o výsluchu svedkov a ani vykonať konfrontáciu. Správny poriadok sa síce na personálne konanie podľa
zákona č. 73/1998 Z.z. nevzťahuje, no vzhľadom na právo účastníka na právo na súdnu a inú právnu
ochranu má mať možnosť klásť svedkovi otázky, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a navrhnúť jeho
prípadné doplnenie, tak aby bolo rešpektované jeho právo na predkladanie dôkazov podľa § 238 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže aj počas výsluchu svedka môžu vyjsť najavo nové skutočnosti, ktoré
bude potrebné preukazovať a účastník má aj v tomto prípade právo predkladať dôkazy podľa citovaného
zákonného ustanovenia. Bolo preto povinnosťou žalovaného informovať žalobcu o výsluchu svedka,
umožniť mu klásť svedkovi otázky a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

30. Z hľadiska demonštratívne vymedzeného okruhu dôkazov použiteľných v personálnom konaní a
vyjadrených v § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ide o všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ustálená rozhodovacia prax
Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutie sp. zn. 1Sž/15/2004, sp. zn. 4Sžo/20/2011) považuje
konfrontáciu za riadny dôkaz použiteľný v personálnom konaní, ktorý podlieha hodnoteniu podľa § 238
zákona č. 73/1998 Z.z. Význam konfrontácie nespočíva len v odstránení rozporov medzi výpoveďami,
ale aj v možnosti získať týmto postupom nové informácie, pramene dôkazov a dôkazy samé. Preto
žalovanému ani prvostupňovému správnemu orgánu nič nebránilo, aby konfrontáciu pri rozporných
dôkazoch vykonal a vyhodnotil v súlade s § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Je pravdou, že správne orgány
nie sú povinné vykonať každý dôkaz, ktorý navrhne účastník konania, no ak vzhľadom na vyhodnotenie



dôkazov je konfrontácia potrebná na objasnenie nezrovnalostí a prípadné získanie nových dôkazov,
je namieste ju vykonať. V predmetnej veci sa rozpory vyskytli vo výpovedi Kristiána V. v trestnom
konaní a v personálnom konaní (o relevancii informácií predkladaných žalobcom o možnom pašovaní
tovaru cez Slovensko-Ukrajinskú hranicu, ktoré mohli mať vplyv na objasnenie trestnej činnosti) a aj
rozpory medzi výpoveďou žalobcu a jeho nadriadeného P. Q. o tom, či ho informoval o možnej trestnej
činnosti iných príslušníkov PZ (ppráp. W. S.). Uvedené rozpory vo svedeckých výpovediach tak zostali
neodstránené, čo neprispelo k objasneniu skutočného stavu veci, tak ako to vyžaduje § 238 ods.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. Nedostatočne zistený skutkový stav vedie k predčasnému rozhodnutiu v
merite veci, čo má za následok zrušenie takého rozhodnutia. Správne orgány sa v prvostupňovom ani
druhostupňovom rozhodnutí nezaoberali tým, či oznámenie žalobcu o možnom páchaní trestnej činnosti
inými policajtmi malo vplyv na jeho služobný pomer, resp. na jeho prepustenie zo služobného pomeru.
Všeobecné konštatovanie, že žalobca neoznamoval páchanie trestnej činnosti inými policajtmi, ale len
svoje pochybnosti o činnosti iných policajtov, nie je dostatočné na vyhodnotenie skutočného stavu v
danej veci, najmä ak žalobca už v personálnom konaní toto tvrdenie orgánu verejnej správy namietal a
žalovaný sa s ním v druhostupňovom rozhodnutí riadne nevysporiadal.

31. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedli, že žalobca
mal poskytovať informácie „neoprávnenej“ osobe, z kontextu výroku aj odôvodnenia rozhodnutí v
personálnom konaní vyplýva, že žalobca poskytoval informácie inému policajtovi ppráp. W. S.. Túto
skutočnosť (či je policajt oprávnenou alebo neoprávnenou osobou) je potrebné posúdiť aj vzhľadom na
kauzálny nexus medzi poskytnutou informáciou a páchanou trestnou činnosťou v situácii, keď žalobca
tvrdí, že svojim nadriadeným oznámil, že sa ho ppráp. W. S. snažil prehovoriť na páchanie trestnej
činnosti, čo odmietol, a ppráp. Róbert S. napriek tomu zostal príslušníkom PZ. Správne orgány oboch
stupňov neuviedli, či existuje interný predpis žalovaného, ktorý by policajtom v určitom služobnom
zaradení zakazoval poskytnúť informácie iným policajtom v inom služobnom zaradení, resp. kto je
oprávnenou osobou na prijímanie takých informácií v rámci polície. Správny súd uvádza, že vzhľadom
na znenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je nevyhnutné uvedené skutočnosti vyhodnotiť
z toho pohľadu, či dosahovali intenzitu, ktorej následkom je prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru (doplnené dokazovanie pritom môže aj nemusí privodiť pre žalobcu úspech v konaní). Týmito
skutočnosťami sa však správne orgány oboch stupňov nezaoberali, a preto je ich záver o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru v tomto štádiu konania predčasný.
32. Intenzita skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, nemusí
dosahovať intenzitu trestného činu. Ide o ustálený záver súdov Slovenskej republiky (napríklad R
102/2013, sp. zn. 4Sžo/212/2015). Preto aj keď nebol žalobca právoplatne odsúdený za trestný čin
zneužitia právomoci verejného činiteľa, nejde o prekážku, pre ktorú by nemohol byť vzhľadom na
skutkové okolnosti veci prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ za splnenia zákonných
podmienok vyplývajúcich z § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

33. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny
súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu trpia vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Uvedená vada má za následok
zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie
veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP).

34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej
správy prvého stupňa zameria na doplnenie dokazovania v intenciách záverov tohto rozsudku, vo veci
opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní, tak aby zodpovedalo požiadavkám § 241 zákona č.
73/1998 Z.z.

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).



36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa            § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).