Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/65/2018 z 12. 2. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2020, sp. zn. 1S/65/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018200781.1 Krajský súd Bratislava | 1S/65/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1018200781.1 | 2020-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7133a66-839f-49d7-bac4-418895a34f52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018200781.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200781
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200781.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo dopravy a
výstavby Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-8/2018/RK zo dňa 12.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1.Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky
ako povinná osoba podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zmien a doplnkov (ďalej zákon o slobode informácií),
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/042658/Kod zo dňa 23.11.2015 podľa § 18 ods. 2 nevyhovel
žiadosti žiadateľa T. J. H. XXX/XX, U. zo dňa 19.11.2015, ktorou požiadal o poskytnutie informácií
týkajúcich sa časovej postupnosti vynakladania finančných prostriedkov v konaní vedenom pod č.
OU-ZA-OVBP2-2015/003902/Kod vo veci jeho odvolania podaného proti rozhodnutiu Mesta Žilina č.
C-3382/2006-Db zo dňa 23.03.2007 o povolení stavby „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba domu č.
XXX/XX na H. - I. so zmenou využitia na administratívnu budovu a prípojka NN, žumpa“ na pozemkoch
parc. č. XXX/X,X,X C KN v k. ú. I. pre stavebníka X.. K. H., bytom Q. č. XXX, o presnom vyčíslení s
dôrazom na priame a nepriame finančné náklady a to na mzdu - pracovný čas všetkých zúčastnených
pracovníkov, cenu za obhliadky, za trovy v súdnych konaniach, súdne odvolacie poplatky a všetky iné
finančné prostriedky štátu, s tým vynaložené a spojené od roku 2004 do 13.11.2015. Proti uvedenému
rozhodnutiu podal T. J. odvolanie, pretože rozhodnutie považoval za nesprávne a nezákonné a zároveň
upresnil, že žiadal informáciu, koľko hodín venovala pracovníčka zle vykonanej práci a akú dostala za
to odmenu zo štátnych prostriedkov. Prvostupňový správny orgán dňa 18.12.2015 odvolanie postúpil
Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako orgánu príslušnému na rozhodnutie o
odvolaní podľa § 2 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej správe pre územné
plánovanie). Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky postúpilo odvolanie na vybavenie
Ministerstvu vnútra dňa 12.01.2016 s poukazom na § 20 správneho poriadku s tým, že odvolanie T.
J. je novou žiadosťou o sprístupnenie informácií a vzhľadom na plynutie lehôt Okresný úrad Žilina



vydal podľa § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií negatívne tzv. fiktívne rozhodnutie. Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky, odstúpilo dňa 18.01.2016
odvolanie na vybavenie Okresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov s odôvodnením, že
odvolacím orgánom je podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku správny orgán najbližšieho vyššieho
stupňa, nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí dňa 08.02.2016 vydal
rozhodnutie č. OU-ZA-OOP1-2016/009170/Hri, ktorým odvolanie T. J., ako žiadateľa zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

3. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Žilina podala dňa 20.04.2016 protest prokurátora č. Kd
39/16/5500-6 doručený odvolaciemu orgánu Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát
vnútorných vecí dňa 25.04.2016 proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu č. OZ-ZA-OOP1-2016/009170/
Hri zo dňa 08.02.2016 podľa § 22 ods. 1 písm. c) v spojení s § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,
ktorým navrhla napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť, pretože ním bolo porušené ustanovenie
§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., § 46 správneho poriadku a § 2 písm. b) bod 8. zákona č. 608/2003
Z. z. V proteste sa prokurátorka nestotožnila s názorom, že na rozhodnutie o odvolaní je príslušný
odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Žilina podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013
Z. z. o organizácii miestnej štátnej, podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa
odsekov 1, 4 a 5 vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní
v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon
neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom
stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Odbor opravných
prostriedkov okresného úradu v sídle kraja, síce rozhoduje v druhom stupni aj vo veciach, v ktorých v
prvom stupni rozhodol organizačný útvar okresného úradu v sídle kraja na príslušnom úseku štátnej
správy, avšak tento postup sa uplatní len za podmienky, že tak výslovne ustanovuje osobitný zákon,
pričom zákon o slobode informácií v § 19 takúto úpravu neobsahuje. Prokurátorka uzavrela, že Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, nebol príslušný rozhodnúť o odvolaní T. J. proti rozhodnutiu o
nesprístupnení informácií vydaného Okresným úradom Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, a preto
navrhla uvedené rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu.

4. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí protestu prokurátora
nevyhovel a odvolávajúc sa na § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre predložil protest prokurátora
na rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej
vnútornej správy.

5. Rozhodnutím č. p. : SVS-OVS2-2016/017432/TBF dňa 02.06.2016 Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky podľa § 26 ods. 6 zákona o prokuratúre, protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry Žilina č.
Kd 39/16/5500-6 zo dňa 20.04.2016 vyhovelo a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor
opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OÚ-ZA-OOP1-2016/009170/Hri zo dňa 08.02.2016
zrušilo, pretože ho vydal vecne nepríslušný správny orgán. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
sa stotožnilo s dôvodmi podaného protestu, pretože odvolací orgán konal v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona o slobode informácií a zákona o organizácií miestnej štátnej správy. V rozhodnutí
žalovaný konštatoval, že podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní rozhoduje nadriadený
povinnej osoby a podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku v danom prípade ide o orgán najbližšie vyššieho
stupňa nadriadený povinnej osobe, ktorým je podľa § 2 písm. b), bod 8 zákona o štátnej správe pre
územné plánovanie, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Preto
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov nebol vecne príslušným odvolacím orgánom na
konanie podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o organizácii miestnej štátnej správy.

6. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 10.10.2016 podalo
na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu opomenutého účastníka v konaní a rozhodnutí o
proteste prokurátora vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVS2-2016/017432/
TBF, ktorou žiadalo doručenie rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-
OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016. Do konania na Krajskom súde v Bratislave o predmetnej
žalobe vedenej pod sp. zn. 5S/202/2016, podaním č. VI/2 Gc 1/17/1000-1 zo dňa 18.01.2017 vstúpil
prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý navrhol žalobu opomenutého účastníka
podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) odmietnuť. Krajský súd v Bratislave



uznesením č. k. 5S/202/2016-32 zo dňa 17.10.2017 rozhodol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky je povinné Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky doručiť rozhodnutie č. SVS-
OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016 v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

7. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa 07.11.2017 zaslalo Ministerstvu dopravy a výstavby
Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/202/2016-32 zo dňa
17.10.2017 rozhodnutie o proteste prokurátora č. SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016,
proti ktorému Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky podalo rozklad, ktorý bol Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky doručený dňa 27.11.2017.

8. Rozhodnutím č.: KM-OLVS-8/2018/RK zo dňa 12.04.2018 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
ako vecne príslušný orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov v súlade s § 46, § 47, § 59 ods. 1 a 2 a § 61 ods. 3 správneho
poriadku zamietlo rozklad Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky proti rozhodnutiu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č.
SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016 a rozhodnutie č. SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo
dňa 02.06.2016 potvrdilo. Žalovaný po posúdení rozkladom napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že je správne po vecnej, ako aj právnej stránke. Zotrval na právnom názore uvedenom a dostatočne
odôvodnenom v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí, s tým, že protest prokurátora je dôvodný a
stotožnil sa so skutočnosťami v ňom uvedenými.

II.
Žaloba

9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-8/2018/RK zo dňa 12.04.2018 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím č. SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016. Žalobca s rozhodnutím žalovaného
nesúhlasil, pretože rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a týmto rozhodnutím bol žalobca
ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

10. Žalobca sa nestotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí o proteste, že
žalobca je príslušným odvolacím orgánom proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina. Uviedol, že podľa §
4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja, okrem pôsobnosti podľa odsekov 1,
5 a 6, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa názoru žalobcu povinnými osobami podľa zákona o slobode informácií sú všetky okresné úrady,
nie je teda možné žiadnym spôsobom odvodzovať príslušnosť odvolacieho orgánu od ustanovenia § 4
ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. za bodkočiarkou. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č.
180/2013 Z.z. za bodkočiarkou, podľa ktorého, ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle
kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný
zákon, predpokladá, že pôsobnosť konať v prvom stupni prislúcha len okresným úradom v sídle kraja,
pričom ostatné okresné úrady nie sú príslušné na tieto konania.

11. Žalobca tvrdil, že zákon o slobode informácií ako osobitný predpis predpokladaný § 4 ods. 2 písm.
b) zákona č. 180/2013 Z. z. neobsahuje osobitné ustanovenie o príslušnosti odvolacích orgánov a teda
odvolacím orgánom voči rozhodnutiam všetkých okresných úradov podľa zákona o slobode informácií je
okresný úrad v sídle kraja. Uviedol, že podľa výkladu žalovaného, by v prípade podania žiadosti týkajúcej
sa viacerých úsekov štátnej správy, táto bola „rozdelená“ medzi viaceré odbory okresného úradu a tie by
o každej „časti“ konali samostatne. Žalovaný podľa žalobcu opomína, že okresný úrad je jeden subjekt,
len organizačne rozčlenený.

12. Ďalej tvrdil, že rozhodnutie o proteste prokurátora je potrebné považovať za nulitný správny
akt, pretože žalovaný rozhodol napriek absencii svojej vecnej príslušnosti o proteste prokurátora. V
súvislosti s týmto svojím názorom uviedol, že prokurátorka v proteste uviedla: „Keďže samotná žiadosť o
sprístupnenie informácií súvisela s úsekom stavebného poriadku, nadriadeným orgánom povinnej osoby
je podľa § 2 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z., Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, ktoré na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia okresného



úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní“. Ak teda Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov, oddelenie vnútorných vecí nevyhovel protestu prokurátora sám, o proteste prokuratúry
mal podľa vyššie uvedeného názoru vyjadreného v proteste prokurátora, rozhodovať žalobca, ktorého
prokurátorka označila ako bezprostredne nadriadený orgán povinnej osoby. Podľa žalobcu si tak
žalovaný subsumoval právomoc rozhodovať o proteste prokuratúry, aj keď zo samotného protestu
prokurátora vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina
je príslušný žalobca.

13. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že nebolo s ním konané ako s účastníkom konania. Argumentoval,
že z protestu prokuratúry vyplýva, že prokurátorka označila žalobcu za orgán, ktorý bol povinný
rozhodovať o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Žilina. Uviedol, že keď si
už žalovaný subsumoval právomoc rozhodovať o proteste prokuratúry (aj keď podľa názoru žalobcu
na to nebol vecne príslušný), nepochybne mal ako účastníka konania určiť žalobcu, ktorého práva
a povinnosti sú protestom prokurátora, resp. rozhodnutím o proteste prokurátora nepochybne priamo
dotknuté. Žalovaný tak svojím postupom zároveň neumožnil žalobcovi uplatniť si svoje práva, čím mu
boli odňaté základné práva, a teda boli porušené základné pravidlá správneho konania.

14. Konštatoval, že napriek skutočnosti, že otázka účastníctva žalobcu v konaní bola vyriešená
jednoznačne právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/202/2016-32 zo dňa
17.10.2017, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie o proteste a teda
v súlade s § 179 ods. 1 SSP súd potvrdil, že žalobca je účastníkom konania, žalovaný v napadnutom
rozhodnutí opätovne obhajoval svoju pôvodnú argumentáciu, že žalobca nie je účastníkom konania.

15. Žalobca zastával názor, že žalovaný nedodržal lehoty v konaní. Dňa 09.11.2017 bolo žalobcovi na
základe povinnosti ustanovenej v uznesení Krajského súdu v Bratislave doručené rozhodnutie o proteste
a v zákonom stanovenej lehote dňa 21.11.2017 podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného rozklad,
ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.11.2017 (nie 27.11.2017, ako nesprávne uvádza žalovaný v
napadnutom rozhodnutí na strane 4, ods. 6). Rozklad bol rozkladovej komisii postúpený dňa 29.01.2018,
žalovaný teda postúpil rozklad 36 dní po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku.
O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím dňa 12.04.2018 tak, že rozklad zamietol
a rozhodnutie o proteste potvrdil a teda rozhodol 43 dní po uplynutí 30-dňovej lehoty podľa § 49 ods. 2
správneho poriadku, keďže v žiadnom prípade nie sú splnené podmienky na rozhodovanie v 60-dňovej
lehote.

16. Podľa žalobcu aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky stanovené správnym
poriadkom a ustálenou judikatúrou. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal s
argumentami žalobcu ako účastníka konania, ktoré uviedol v rozklade. Odôvodnenie obsahuje len opis
skutkového stavu a rekapituláciu dôvodov uvedených v rozhodnutí o proteste.

17. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil obsah žiadosti o poskytnutie informácií.
Dôvodil, že z obsahu žiadosti je nepochybné, že požadované informácie žiadateľa sa netýkajú len úseku
stavebného poriadku, ale týkajú sa platových náležitostí zamestnankyne Okresného úradu Žilina, ku
ktorým žalobca nemôže mať a ani nemá prístup, pričom pôsobnosť vo vzťahu k platovým náležitostiam
zamestnancov okresných úradov, je v plnej kompetencii žalovaného, keďže okresné úrady sú jeho
preddavkovými organizáciami podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 03.10.2018 po opísaní skutkového
stavu a priebehu správneho konania zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v žalobou
napadnutom rozhodnutí.

20. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade ide o nulitný správny akt, uviedol, že s
týmto názorom nesúhlasí, pretože nešlo o vydanie rozhodnutia vecne nepríslušným správnym orgánom.



Uviedol, že protest prokurátora smeroval proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odboru opravných
prostriedkov, referátu vnútorných vecí, ktorý ho v súlade s § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre postúpil
svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, ktorým je žalovaný, a nie žalobca. Z uvedeného dôvodu
bol vecne príslušný o proteste prokurátora rozhodovať žalovaný.

21. Ďalej zastával názor, že žalovaný v danom prípade nerozhodoval o právach žalobcu, jeho právom
chránených záujmoch a ani o jeho povinnostiach, ale rozhodoval o zákonnosti rozhodnutia okresného
úradu, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí, na základe protestu prokurátora
podaného pre nepríslušnosť tohto správneho orgánu vo veci rozhodovať a to o odvolaní T., ktorý je v
predmetnej veci jediným účastníkom konania.

22. Podľa žalovaného je žalobca orgánom verejnej správy, ktorý je podľa názoru prokurátorky Krajskej
prokuratúry Žilina a aj podľa názoru žalovaného vecne príslušný na konanie o odvolaní účastníka
konania T. proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-
OVBP2-2015/042658/Kod zo dňa 23.11.2015. Poznamenal, že vecnú príslušnosť žalobcu na konanie o
odvolaní v danej veci skonštatoval vo svojom uznesení sp. zn. 5S/202/2016 na str. 5 v bode 17 v prvej
vete aj Krajský súd v Bratislave.

23. S poukazom na ust. § 27 ods. 1 písm. b), písm. c) zákona o prokuratúre žalovaný uviedol, že podľa
uvedeného ustanovenia sa rozhodnutie o proteste prokurátora doručuje účastníkom konania a orgánu
verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest prokurátora a žalobca nebol
účastníkom konania o žiadateľovej žiadosti o sprístupnenie informácií, ako nie je ani orgánom, ktorý
vydal protestom napadnuté rozhodnutie, preto mu nebolo rozhodnutie o proteste prokurátora doručené.
Podľa žalovaného z toho vyplýva, že žalovaný nepovažoval žalobcu v konaní o proteste prokurátora za
taký subjekt, z ktorého by mu vyplývali práva účastníka konania, ktoré by si mohol v správnom konaní
uplatniť.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadosť T. J. o sprístupnenie informácií vybavoval Okresný úrad Žilina,
odbor výstavby a bytovej politiky, ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok
a bývanie, pretože súvisela so stavebným konaním, ktoré sa konalo na uvedenom správnom orgáne.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Argumentoval, že žiadosť
súvisela s úsekom stavebného poriadku, pričom poznamenal, že toto konštatoval vo svojom uznesení
sp. zn. 5S/202/2016 aj Krajský súd v Bratislave s tým, že nadriadeným orgánom povinnej osoby je podľa
§ 2 písm. b), bod 8 zákona o štátnej správe pre územné plánovanie žalobca, ktorý na úseku stavebného
poriadku preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja, vydané v správnom konaní, preto
o odvolaní T. proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-
OVBP2-2015/042658/Kod zo dňa 23.11.2015 mal rozhodnúť žalobca. V tejto veci podľa žalovaného
rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí, č. OU-
ZA-OOP1-2016/009170/Hri zo dňa 08.02.2016, bolo vydané vecne nepríslušným správnym orgánom, a
preto ho žalovaný ako jeho bezprostredne nadriadený orgán na základe podaného protestu prokurátora
zrušil a vec bola následne postúpená na konanie vecne príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie
o odvolaní T. J..

25. Žalovaný nesúhlasil s výkladom žalobcu ohľadne uplatnenia „odvetvového“ princípu v prípade
„zmiešanej“ žiadosti a to s poukazom na § 15 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám, nakoľko po posúdení obsahu žiadosti povinná osoba môže buď celú žiadosť alebo jej časť
postúpiť na konanie na prvom stupni povinnej osobe (prípadne viacerým osobám), ktorá má požadované
informácie, inak žiadosť odmietne rozhodnutím. Uviedol, že § 15 zákona o slobode informácií slúži práve
na zabezpečenia práva žiadateľa na informácie v súlade s čl. 26 bod 1 ústavy. Následne na druhom
stupni bude v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby
rozhodovať nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť.

26. Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu týkajúceho sa nedostatočného odôvodnenia žalobou
napadnutého rozhodnutia. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku uviedol, že odôvodnenie
žalobou napadnutého rozhodnutia poskytlo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, pričom správny
orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré



dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento stav posúdil z vecného hľadiska
a po právnej stránke a vyjadril svoje stanovisko k argumentom účastníkov konania.

27. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu
zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

28. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 26.10.2018
uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza nové skutočnosti, avšak považoval za nevyhnutné
vyjadriť sa k tvrdeniu žalovaného, v ktorom uvádza, že žiadosť o sprístupnenie informácie súvisela
s úsekom stavebného poriadku. Žalobca uviedol, že účastník konania v žiadosti o sprístupnenie
informácií, ktorá bola dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia, žiadal sprístupniť informáciu,
týkajúcu sa časovej postupnosti vynakladania finančných prostriedkov, v konaní vedenom pod č.
OU-ZA-OVBP2-2015/003902/Kod vo veci jeho odvolania podaného proti rozhodnutiu Mesta Žilina, č.
C-3382/2006-Db zo dňa 23.03.2007, a to presné vyčíslenie s dôrazom na priame a nepriame finančné
náklady a to na mzdu a pracovný čas všetkých zamestnancov, cenu za obhliadky, za trovy súdnych
konaní, súdne poplatky a všetky finančné náklady, resp. prostriedky štátu s tým vynaložené a spojené od
roku 2004 do 13.11.2015. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zároveň uviedol, že ho zaujíma
a žiada o informáciu, koľko hodín venovala pracovníčka Okresného úradu Žilina na zle vykonanú prácu
a akú dostala za to odmenu zo štátnych prostriedkov. Žalobca mal teda za nesporné, že žiadateľ žiadal
informáciu o hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom štátu a v tomto ponímaní,
či sú prostriedky štátu čerpané efektívne. Dospel k záveru, že logickým výkladom tejto žiadosti nie je
možné tvrdiť, že sa to týka stavebného poriadku, ale sa týkajú platových náležitostí zamestnankyne
Okresného úradu Žilina, ku ktorým žalobca nemôže mať a ani nemá prístup, pričom pôsobnosť vo vzťahu
k platovým náležitostiam zamestnancov okresných úradov je v plnej kompetencii žalovaného. Žalobca
s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe.

V.
Právna úprava

29. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, (§ 10, § 13
ods. 1 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu
predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

32. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

33. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.



34. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 2 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia okresného úradu
v sídle kraja vydané v správnom konaní.

36. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

37. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

38. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., účastníkom konania je aj ten, komu osobitný právny predpis
také postavenie priznáva.

VI.
Právne posúdenie veci

39. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách žalobných námietok
dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM-
OLVS-8/2018/RK zo dňa 12.04.2018, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č.p.
SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016, protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry Žilina č.
Kd 39/16/5500-6 zo dňa 20.04.2016 vyhovel a právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu Okresného
úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-ZA-OOP1-2016/009170/Hri
zo dňa 08.02.2016 zrušil.

41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

42. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vychádzal krajský súd zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu bližšie
opísaných v úvode tohto rozsudku, administratívne konanie. Správny súd mal preukázané, že Okresný
úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako povinná osoba podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/042658/
Kod zo dňa 23.11.2015 podľa § 18 ods. 2 nevyhovel žiadosti žiadateľa T. J., H. XXX/XX, U. zo
dňa 19.11.2015, ktorou požiadal o poskytnutie informácií o presnom vyčíslení priamych a nepriamych
finančných nákladov vynaložených na mzdu a pracovný čas všetkých zamestnancov, ktorí konali a



rozhodovali vo výroku označenej odvolacej veci vedenej na Okresnom úrade Žilina, odbor výstavby a
bytovej politiky, cenu za obhliadky, trovy v súdnych konaniach, súdne odvolacie poplatky a všetky iné
finančné prostriedky štátu, s tým vynaložené a spojené od roku 2004 do 13.11.2015. O odvolaní T. J.
proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodol
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí dňa 08.02.2016 rozhodnutím
č. OU-ZA-OOP1-2016/009170/Hri tak, že odvolanie žiadateľa zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

43. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu č. OZ-ZA-OOP1-2016/009170/Hri zo dňa 08.02.2016
prokurátorka Krajskej prokuratúry Žilina vydala dňa 20.04.2016 protest č. Kd 39/16/5500-6 doručený
odvolaciemu orgánu Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí dňa
25.04.2016 podľa § 22 ods. 1 písm. c) v spojení s § 27 zákona o prokuratúre, ktorým navrhla
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. Prokurátorka v proteste sa nestotožnila s názorom,
že na rozhodnutie o odvolaní je príslušný odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Žilina
podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, a preto
navrhla uvedené rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. Odvolací orgán protestu prokurátorky nevyhovel
a protest prokurátorky spolu so spisovým materiálom podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre predložil
na rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej
vnútornej správy.

44. Žalovaný rozhodnutím č. p. : SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016 podľa § 26 ods.
6 zákona o prokuratúre, protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 39/16/5500-6 zo dňa
20.04.2016 vyhovel a právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, Okresného úradu Žilina, odboru
opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-ZA-OOP1-2016/009170/Hri zo dňa 08.02.2016
zrušil, stotožnil sa s dôvodmi podaného protestu, pretože rozhodnutie vydal vecne nepríslušný správny
orgán.

45. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/202/2016-32 zo dňa
17.10.2017 žalovaný dňa 07.11.2017 zaslal žalobcovi rozhodnutie o proteste prokurátora č. SVS-
OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016, proti ktorému žalobca podal rozklad, doručený žalovanému
dňa 27.11.2017.

46. Rozhodnutím č. p.: KM-OLVS-8/2018/RK zo dňa 12.04.2018 žalovaný podľa § 61 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 46, § 47, § 59 ods. 1 a 2 a § 61 ods. 3 správneho poriadku,
rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor
všeobecnej vnútornej správy č. p.: SVS-OVS2-2016/017432/TBF zo dňa 02.06.2016 zamietol.

47. V preskúmavanej veci žalovaný rozhodol o zrušení rozhodnutia odvolacieho orgánu, Okresného
úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-ZA-OOP1-2016/009170/
Hri zo dňa 08.02.2016 na základe protestu prokurátora, pretože rozhodnutie vydal vecne nepríslušný
správny orgán.

48. Protest prokurátora je prostriedkom realizácie právomoci prokuratúry pri ochrane zákonnosti, ktorý
slúži na to, aby sa odstránila predovšetkým vecná nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Pravidlá
postupu správnych orgánov v konaní o proteste prokurátora sú upravené v § 22 - § 27 zákona o
prokuratúre a v § 69 správneho poriadku. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., konanie o
proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo
iný všeobecný právny predpis. Ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie
vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť, alebo nahradiť
rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku, ak takto správny orgán
plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v
proteste a ak lehota nie je určená do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie
vyššieho stupňa; ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý
rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 69 ods. 1, 2).

49. V danom prípade protest prokurátora smeroval proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odboru
opravných prostriedkov. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tej skutočnosti, že podľa § 19 ods. 2



zákona o slobode informácií o odvolaní rozhoduje nadriadený povinnej osoby a podľa § 58 ods. 1
správneho poriadku v danom prípade ide o orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený povinnej osobe,
ktorým je podľa § 2 písm. b), bod 8 zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky, teda žalobca. Preto Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov
nebol vecne príslušným odvolacím orgánom na konanie podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o organizácii
miestnej štátnej správy.

50. Zo znenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej
správy vyplýva, že okresný úrad v sídle kraja, okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 4 a 5 vykonáva
štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje
okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom
stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad
v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Odbor opravných prostriedkov okresného úradu v sídle
kraja rozhoduje v druhom stupni aj vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol organizačný útvar
okresného úradu v sídle kraja na príslušnom úseku štátnej správy, ale tento postup sa uplatní len v
prípade, že tak výslovne ustanovuje osobitný zákon. V danom prípade išlo o konanie v zmysle zákona
o slobode informácií, ktorý v ustanovení § 19 takúto úpravu neobsahuje. O odvolaní proti rozhodnutiu
v danom prípade podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií v spojení s § 58 ods. 1 o správnom
konaní rozhoduje nadriadený povinnej osoby, čo znamená, že ide o orgán najbližšie vyššieho stupňa
nadriadený povinnej osobe. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že požadovaná informácia T. J. súvisela
s konaním o povolení stavby Mestom Žilina vo veci „stavebné úpravy, prístavby a nadstavba domu č.
XXX/XX na H. ceste v U. - I. so zmenou využitia na administratívnu budovu a prípojka NN, žumpa“ na
pozemkoch parc. č. XXX/XXX C KN v k. ú. I. pre stavebníka X.. N. H.. Ako už bolo uvedené, v tomto
konaní ako prvostupňový správny orgán konal Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky.
Vzhľadom na túto skutočnosť, požadované informácie aj správny súd vyhodnotil ako informácie spojené
s oblasťou stavebného poriadku. Súd zastáva názor, že v prejednávanej veci týkajúcej sa žiadosti o
sprístupnenie informácie, ktorá súvisela s úsekom stavebného poriadku, nadriadeným orgánom povinnej
osoby je podľa § 2 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, ktoré na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja
vydané v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov
nebol príslušný rozhodnúť o odvolaní žiadateľa o poskytnutie informácií (T. J.) proti rozhodnutiu o
nesprístupnení informácií vydaného Okresným úradom Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky.

51. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý považoval žalovaného za vecne nepríslušného
na rozhodnutie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odboru opravných
prostriedkov, keď žalobca tvrdil, že prokurátorka v proteste označila žalobcu ako bezprostredne
nadriadený orgán povinnej osoby. V súvislosti s uvedeným, že žalobca je bezprostredne nadriadený
povinnej osoby, ktorou je v predmetnom konaní Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, je
potrebné uviesť, že prokurátorka v proteste neoznačila žalobcu, ako bezprostredne nadriadený orgán,
odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí okresného úradu v sídle kraja, ale uviedla, že
nadriadeným orgánom povinnej osoby podľa § 2 písm. b) bod 8 zákona o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, je Ministerstvo dopravy a výstavby, ktorý na úseku stavebného
poriadku preskúmava rozhodnutia Okresného úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní. Správny
súd v tejto súvislosti pripomína, že protest prokurátora v danom prípade smeroval proti rozhodnutiu
Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, o ktorom bol v súlade s vyššie uvedeným,
povinný rozhodnúť žalovaný, ako najbližšie nadriadený správnemu orgánu, Okresnému úradu Žilina,
odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutie vydal.

52. Krajský súd s námietkou žalobcu v súvislosti s tvrdením, že so žalobcom nebolo konané ako s
účastníkom konania, taktiež nemohol súhlasiť. Ako už bolo uvedené, protest prokurátora je právnym
prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny
vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať
vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania
protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania
a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom. Inštitút protestu
prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí - na
odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Je nesporné, že Okresný



úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 1 zákona o
slobode informácií v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre
územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie vybavoval žiadosť T. o sprístupnenie informácií,
pričom táto žiadosť, ako už bolo uvedené, súvisela so stavebným konaním prebiehajúcim na Okresnom
úrade Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky. Následne žalovaný rozhodoval o proteste prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 39/16/5500-6 zo dňa 20.04.2016 podaného pre vecnú nepríslušnosť
rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov vo veci rozhodovať, t.j. o odvolaní
T. J., ktorého žiadosti o poskytnutie informácií Okresným úradom Žilina, odborom výstavby a bytovej
politiky, nebolo vyhovené. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že žalovaný nerozhodoval o právach
žalobcu, jeho právom chránených záujmoch a ani povinnostiach.

53. Zo zákonnej úpravy inštitútu účastníctva v správnom konaní vyplýva, že účastníkom konania je ten,
o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj
ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 správneho poriadku). Pokiaľ ide o konanie
vedené Okresným úradom Žilina, odborom výstavby a bytovej politiky vo veci žiadosti o poskytnutie
informácií žiadateľa T. J., je nepochybné, že jediným účastníkom v tomto konaní bol žiadateľ T. J. a
rovnako aj v odvolacom konaní pred Okresným úradom Žilina, odbor opravných prostriedkov bol T.
J., jediným účastníkom konania. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalobcu poznamenáva, že v
konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach
fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom,
opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný
právny predpis. V súdenej veci nebolo pochýb o tom, že žalobca ako orgán verejnej správy protestom
prokurátora napadnuté rozhodnutie nevydal. Z ustanovenia § 69 ods. 3 zákona o prokuratúre vyplýva,
že rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Ako už súd
konštatoval vyššie, jediným účastníkom v tomto konaní bol T. J., žalobca teda nebol účastníkom konania,
a preto aj s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu, nemohlo ani dôjsť k zásahu do práv a chránených
záujmov žalobcu.

54. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd uvádza,
že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením,
alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo
sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom
dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom alebo
v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade,
keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré
boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec
boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré
boli rozhodné pre rozhodnutie. Krajský súd zastáva názor, že v preskumávanej veci o také rozhodnutie
nejde.

55. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V napadnutom rozhodnutí
tieto náležitosti neabsentujú. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol všetky
skutočnosti, ktoré zistil, uviedol záver prvostupňového správneho orgánu. V rozhodnutí sa uvádza, z
akých dôkazov vychádzal, vrátane toho, ako boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a tiež úvaha, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené.

56. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vyrovnal s námietkami
žalobcu vznesenými v rozklade (body 1. až 4.). Z rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že žalovaný v bode č. 1 odôvodnenia nesúhlasil s názorom žalobcu, že preskumávané rozhodnutie
žalovaného je nulitným správnym aktom, pretože nešlo o vydanie rozhodnutia vecne nepríslušným
správnym orgánom. Uviedol, že protest prokurátora smeroval proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina,
odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí, ktorý ho v súlade s § 24 ods. 6 zákona
o prokuratúre postúpil svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, ktorým je Ministerstvo vnútra a



nie Ministerstvo dopravy. Bol presvedčený, že zrušením protestom napadnutého rozhodnutia bola
odstránená prekážka na konanie pre vecne príslušný správny orgán. Odvolací orgán ďalej vo vzťahu k
druhej námietke s poukazom na ustanovenia správneho poriadku a zákona o prokuratúre uviedol, že
nakoľko podľa zákonného ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b), písm. c), rozhodnutie o proteste prokurátora
sa doručuje účastníkom konania a orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému
bol podaný protest prokurátora a Ministerstvo dopravy nebolo účastníkom o žiadateľovej žiadosti o
sprístupnenie informácií ako nie je ani orgánom, ktorý vydal protestom napadnuté rozhodnutie, preto
mu nebolo rozhodnutie o proteste prokurátora doručené. Žalovaný argumentoval, že žalobcu preto
nepovažoval v konaní o proteste prokurátora za taký subjekt, z ktorého by mu vyplývali práva účastníka
konania, ktoré by si mohol v správnom konaní uplatniť. Ďalej sa žalovaný vysporiadal aj s treťou
námietkou žalobcu, keď konštatoval, že žiadosť T. o sprístupnenie informácií vybavoval Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok
a bývanie, pretože súvisela so stavebným konaním, ktoré sa konalo na uvedenom správnom orgáne.
Argumentoval, že nadriadeným orgánom povinnej osoby je podľa § 2 písm. b), bod 8 zákona o štátnej
správe pre územné plánovanie žalobca, ktorý na úseku stavebného poriadku preskúmava rozhodnutia
okresného úradu v sídle kraja, vydané v správnom konaní, preto o odvolaní T. J. proti rozhodnutiu
Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky mal rozhodnúť žalobca. Rovnako sa žalovaný
vysporiadal aj s tvrdením žalobcu, že požadovaná informácia sa netýka úseku stavebného poriadku,
v súvislosti s ktorým žalovaný uviedol, že požadovaná informácia T. J. súvisela s konaním o povolení
stavby Mestom Žilina vo veci „stavebné úpravy, prístavby a nadstavba domu č. XXX/XX na H. ceste v U.
- I. so zmenou využitia na administratívnu budovu a prípojka NN, žumpa“ na pozemkoch parc. č. XXX/
XXX C KN v k. ú. I., uviedol to aj sám žiadateľ, ako druhostupňový správny orgán konal Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky a preto žalovaný považoval žiadateľom požadované informácie
za informácie z oblasti stavebného poriadku.

57. Krajský súd na základe uvedeného žalobné dôvody, ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre absenciu vysporiadania sa s jeho námietkami vznesenými v rozklade,
vyhodnotil ako neopodstatnené.

58. Žalobca v žalobe ďalej namietal nedodržanie lehôt v konaní žalovaným, keď žalobca v zákonom
stanovenej lehote dňa 21.11.2017 podal proti rozhodnutiu žalovaného rozklad, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 24.11.2017 (nie 27.11.2017, ako nesprávne uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí
na strane 4, ods. 6), žalovaný o rozklade žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 12.04.2018,
rozhodol 43 dní po uplynutí 30-dňovej lehoty podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, keďže neboli splnené
podmienky na rozhodovanie v 60-dňovej lehote.

59. Správny súd v tomto smere uvádza, že lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter.
Ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Uvedené vychádza z
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 Sž 153/99), v odôvodnení ktorého Najvyšší súd
SR konštatoval: „Lehoty vymedzené v ustanovení § 49 správneho poriadku sú lehoty poriadkové a ich
nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Ide o procesné lehoty, ich účelom je zabezpečiť,
aby správny orgán vybavil vec, ktorá je predmetom konania včas a bez zbytočných prieťahov". To
znamená, že vydanie rozhodnutia po uplynutí tridsaťdňovej procesnej lehoty v zmysle § 49 ods. 2
správneho poriadku nespôsobuje vadu takého charakteru, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

60. Ešte súd dodáva, že nedodržanie lehoty na vydanie (druhostupňového) rozhodnutia v zmysle §
49 ods. 2 správneho poriadku, teda v lehote najneskôr do 30 dní, je pochybením správneho orgánu,
ktoré však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu
môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

61. Krajský súd ešte v súvislosti s poznámkou žalobcu ohľadom nesprávne uvedeného dátumu
doručenia jeho rozkladu žalovanému v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného musí uviesť, že z
pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal nesporne preukázané, že rozklad žalobcu zo dňa



21.11.2017 bol žalovanému doručený dňa 27.11.2017 a nie dňa 24.11.2017 ako žalobca tvrdil v žalobe.
V nadväznosti na už uvedené, toto tvrdenie žalobcu súd vyhodnotil ako právne irelevantné.

62. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil obsah žiadosti o poskytnutie informácií, pretože bol
presvedčený, že z obsahu žiadosti je nepochybné, že požadované informácie žiadateľa sa netýkajú
len úseku stavebného poriadku, ale týkajú sa platových náležitostí zamestnankyne Okresného úradu
Žilina, ku ktorým žalobca nemá prístup. Správny súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že
z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že o žiadosti žiadateľa T. zo dňa 19.11.2015, ktorou
požiadal o poskytnutie informácií o hospodárnom vynakladaní finančných prostriedkov Okresného úradu
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (predtým Krajský stavebný úrad) a to v konaní pre stavbu
„Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba domu č. XXX/XX na H. ceste v U. - I. so zmenou využitia
na administratívnu budovu a prípojka NN, žumpa“ na pozemkoch parc. č. XXX/X,X,X C KN v k. ú. I.
pre stavebníka X.. N. H., st. a manž. K., bytom I. č. XX, a to pre všetky úkony s uvedeným konaním
spojené, s dôrazom na presné vyčíslenie priamych a nepriamych finančných nákladov vynaložených na
mzdu a pracovný čas všetkých zamestnancov, ako aj ceny za obhliadky, znalecké posudky, za trovy v
súdnych konaniach, súdne odvolacie poplatky a všetky iné finančné prostriedky štátu, s tým vynaložené
a spojené od roku 2004 do 13.11.2015, rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/042658/Kod zo dňa 23.11.2015.

63. Z uvedenej žiadosti vyplýva, že žiadateľ v nej uvádza poskytnutie informácií týkajúcich sa celého
stavebného konania, vrátane odvolacieho konania spojeného so stavbou bližšie špecifikovanou vyššie.
Ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o žiadosti T. J. rozhodol Okresný úrad Žilina,
odbor výstavby a bytovej politiky, keďže aj tento správny orgán vyhodnotil, že požadovaná informácia
sa týkala stavebného konania, ktoré ešte začalo na Krajskom stavebnom úrade a ďalej pokračovalo na
Okresnom úrade Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky. Preto súd rovnako ako žalovaný požadované
informácie považoval za informácie z oblasti stavebného poriadku.

64. Krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány
oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, v odôvodnení
rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli a žalovaný sa súčasne v dôvodoch
svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, súd považoval za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

65. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo



člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.