Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/162/2018 z 5. 2. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. februára 2020, sp. zn. 1S/162/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201594.1 Krajský súd Bratislava | 1S/162/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1018201594.1 | 2020-02-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b29fa78f-f87b-40e0-b3a9-8a82b329b2e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201594.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/162/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201594
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a
členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: Cornhill
Management o.c.p., a.s., Einsteinova 24, Bratislava, zastúpený: VALIŠ LEGAL s.r.o., Mostová 2,
Bratislava proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. GUV-708/2016 zo dňa 7.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej aj prvostupňový orgán) v
súlade s ustanovením § 6 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dohľade) vydala poverenie
NBS č. ODT-1590/2014 zo dňa 14.2.2014, na základe ktorého bol u žalobcu (v spoločnosti Cornhill
Management) vykonaný dohľad na mieste v období od 18.2.2014 do 17.4.2014. Predmetom dohľadu
bol dohľad nad činnosťou žalobcu ako obchodníka s cennými papiermi, dohľad nad dodržiavaním
podmienok ustanovených povolením na poskytovanie investičných služieb, dohľad nad dodržiavaním
ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
cenných papieroch) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na žalobcu
alebo na činnosti žalobcu za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2014. O dohľade bol vyhotovený protokol o
vykonanom dohľade na mieste č. ODT-1590-3/2014 zo dňa 19.8.2014 (ďalej len protokol), ku ktorému
podal žalobca námietky listom zo dňa 17.9.2014, doručeným NBS dňa 17.9.2014.

2. Dohľadom na mieste bolo zistené porušenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch
tým, že:
1. žalobca pri produkte FlexMax Konto najmenej v období od 15.7.2013 do 28.2.2014
pri poskytovaní investičnej služby vykonanie pokynu klienta na jeho účet - teda pri investičnej službe
podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 zákona o cenných papieroch - podsúval klientom
na výber stratégie investovania stanovené žalobcom ako Mix 2, Mix 3 a Mix 4 v podobe ponuky
konkrétnych finančných nástrojov s určením ich percentuálneho podielu na celkovej investícii a takéto
konanie žalobcu má vecné znaky investičnej služby riadenia portfólia podľa § 6 ods. 1 písm. d) v
spojení s § 6 ods. 5, § 8 písm. a) a § 43 zákona o cenných papieroch. Formálne však žalobca



klientom neposkytoval investičnú službu riadenia portfólia (pri ktorej sa obchodník s cennými papiermi
ako profesionálny obhospodarovateľ zaväzuje hospodáriť s portfóliom klienta na základe rozhodovania
obhospodarovateľa), ale formálne klientom poskytoval investičnú službu vykonanie pokynu klienta na
jeho účet. Takýmto spôsobom sa žalobca zbavoval zodpovednosti za výber daných finančných nástrojov,
ktorú prenášal na klienta.

2. žalobca pri poskytovaní investičnej služby vykonanie pokynu klienta na jeho účet -
teda pri investičnej službe podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 zákona o cenných
papieroch - najmenej v čase od októbra 2013 do 28.2.2014 ponúkal klientom, zaklasifikovaným do
kategórie neprofesionálny klient, emisie dlhopisov ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes
EUR Serie 7 - EMTN, ISIN Z. a ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes USD Serie
7 - EMTN, ISIN Z. (ďalej tiež len „dlhopisy Notes“), hoci podľa dlhopisových emisných podmienok v
Private Investment Memorandum (ďalej tiež len „Investičné memorandum“) sú dlhopisy Notes určené
inštitucionálnym investorom, sofistikovaným investorom alebo investorom investujúcim viac ako XXX
XXX eur/USD. Pritom však investícia klientov do dlhopisov Notes, ktorým túto investíciu odporučil
žalobca, bola nižšia ako XXX XXX. eur/USD.

3. Žalobca takýmto postupom nekonal pri poskytovaní investičných služieb a vedľajších služieb a
vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou
starostlivosťou v záujme svojich klientov, hoci túto povinnosť žalobcovi ako obchodníkovi s cennými
papiermi ukladá ustanovenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch.

4. Dohľad na mieste bol v súlade s ustanovením § 10 ods. 5 zákona o dohľade nad finančným trhom
skončený dňa 8.12.2014 doručením písomného oznámenia Národnej banky Slovenska žalobcovi o
výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti protokolu.

5. Prvostupňový orgán listom č. ODT-4732/2015 zo dňa 30.4.2015, doručeným žalobcovi dňa 6.5.2015,
začal podľa §16 zákona o dohľade nad finančným trhom konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.
1 zákona o cenných papieroch za porušenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch. K
začatiu konania žalobca doručil prvostupňovému orgánu vyjadrenie zo dňa 21.5.2015 spolu s listom
od spoločnosti XANTIS zo dňa 24.10.2013 a doplnenie vyjadrenia zo dňa 29.5.2015, ktorý bol do NBS
doručený 29.5.2015, prílohu ktorého tvoril list spoločnosti XANTIS zo dňa 18.05.2015.

6. Listom č. ODT-4732/2015-2 zo dňa 22.6.2015 prvostupňový orgán vyzval žalobcu v súlade s § 26
zákona o dohľade nad finančným trhom na oboznámenie sa so spisovým podkladom ku konaniu, ako
aj na následné písomné vyjadrenie sa k spisovému podkladu ku konaniu v lehote 5 pracovných dní odo
dňa oboznámenia sa s týmto spisovým podkladom.

7. Dňa 23.7.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oboznámil so spisovým
podkladom ku konaniu, o čom bola spísaná zápisnica.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad
finančným trhom rozhodnutím č. ODT-4732/2015-3 zo dňa 20.10.2015 (ďalej aj prvostupňové
rozhodnutie) žalobcovi uložila podľa § 144 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch pokutu X0 XXX
eur za porušenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch tým, že:
- pri produkte FlexMax Konto najmenej v čase od 15.07.2013 do 28.02.2015 pri poskytovaní investičnej
služby podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch, vykonanie pokynu klienta
na jeho účet, v Pokyne na nákup podsúvala klientom na výber spoločnosťou Cornhill Management,
o.c.p., a.s. stanovené stratégie Mix 2, Mix 3 a Mix 4 v podobe ponuky konkrétnych finančných nástrojov
s určením ich percentuálneho podielu na celkovej investícii, pričom také konanie má znaky investičnej
služby riadenie portfólia a

- klientom, ktorí boli klasifikovaní ako neprofesionálni klienti, ponúkala najmenej v čase od októbra 2013
do 28.02.2015 emisie dlhopisov ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes EUR Serie 7
- EMTN, ISIN Z. a ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes USD Serie 7 - EMTN, ISIN
Z., určené podľa Investičného memoranda vzťahujúceho sa na predmetné dlhopisy inštitucionálnym
investorom, sofistikovaným investorom alebo investorom investujúcim viac ako XXX. XXX,- EUR/USD,
pričom investícia klientov do predmetných dlhopisov bola nižšia ako XXX XXX,- EUR/USD.



Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 22.10.2015 a v ten istý deň 22.10.2015 aj právnemu
zástupcovi žalobcu.

9. Listom útvaru dohľadu č. ODT-4732/2015-4 zo dňa 26.11.2015 a doručeným dňa 1.12.2015, bola
žalobcovi oznámená oprava zrejmej pisárskej chyby v prvostupňovom rozhodnutí, spočívajúcej v oprave
dátumu konca zistených a postihovaných dôb trvania porušení zákona v činnosti žalobcu a to z dátumu
„28.2.2015“ na „28.2.2014“.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 5.11.2015, prílohou ktorého bol list
spoločnosti XANTIS zo dňa 24.10.2013 a Potvrdenie o prevzatí dokladov zo 16.04.2014.

11. Žalovaný rozhodujúc o rozklade žalobcu ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. GUV-708/2016 zo
dňa 08.06.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie v znení opravy č. ODT-4732/2015-4 z 26.11.2015 a
rozklad žalobcu zamietol s odôvodnením, že prvostupňový orgán náležite preskúmal skutkový a právny
stav vo veci žalobcu a hodnotenie zistených skutočností a získaných dôkazov bolo vykonané v medziach
zákonom povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia) v súlade s ustanovením § 24 ods. 11 zákona
o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorého má NBS pri svojom rozhodovaní dbať aj o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných a porovnateľných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.

II.
Žaloba

12. Žalobca žalobou doručenou na Najvyšší súd SR dňa 30.06.2016 a doplnenou dňa 09.08.2016,
ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 26.10.2016, žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
GUV-708/2016 zo dňa 07.06.2016, ako aj rozhodnutie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej
banky Slovenska č. ODT-4732/2015-3 zo dňa 20.10.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
žalovanému.

13. Žalobca žiadal posúdiť, či žalovaný, ako aj banková rada si zadovážili dostatok skutkových podkladov
pri vydaní svojich rozhodnutí, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti so žalobcom ako
účastníkom konania, či napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti. Súčasne žalobca
žiadal, aby súd preskúmal aj procesné pochybenia žalovaného, a teda či sú takou vadou konania pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj prvostupňového rozhodnutia.

14. K formálnym vadám prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol, že vo výroku prvostupňového
rozhodnutia v rozpore s ust. § 27 ods. 5 zákona o dohľade neboli uvedené údaje o zástupcovi žalobcu.
Uvedenie údajov o účastníkovi konania iba v odôvodnení rozhodnutia je rozporné s ust. § 27 ods. 5
zákona o dohľade a žalovaný údaje o zástupcovi žalobcu uviedol hneď v úvode svojho rozhodnutia.

15. Žalobca namietal aj správnosť doručovania prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo doručované v
rozpore s ust. § 18 ods. 1 zákona o dohľade tým, že rozhodnutie bolo doručované nielen zástupcovi
žalobcu ale aj žalobcovi, čo spôsobilo problém so začatím plynutia lehoty podľa ust. § 29 ods. 5 zákona
o dohľade na podanie rozkladu. Žalobca preto nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobca nebol
dotknutý na svojich právach a neutrpel žiadnu ujmu.

16. Podľa žalobcu v druhostupňovom konaní žalovaný v rozpore s ust. § 32 ods. 1 zákona o dohľade
nepostupoval podľa ust. § 26 zákona o dohľade, i napriek doplneniu dokazovania, keď nevyzval žalobcu,
aby sa oboznámil so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písomne vyjadril v určenej
lehote. Žalovaný doplnil dokazovanie najmä o skutočnosti týkajúce sa posúdenia listu spoločnosti Xantis
zo dňa 24.10.2013 a jeho spôsobom doručenia žalobcovi, pričom dokazovanie bolo doplnené o akýsi
iný list spoločnosti spoločnosti Xantis, obsah ktorého je žalobcovi neznámy. V prvostupňovom konaní
takéto dokazovanie vykonané nebolo a v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného absentuje vyjadrenie
žalovaného k tomuto novému skutkovému zisteniu a právnemu posúdeniu nového dôkazu. Žalobca sa



s novým dôkazom posudzovaným žalovaným nemal možnosť oboznámiť a nemohol sa k nemu ani
vyjadriť, čo je v rozpore s ust. § 26 zákona o dohľade.

17. Žalobca vo vzťahu k prvému vytýkanému porušeniu uviedol, že produkt FlexMax Konto žalobcu je
flexibilným investičným produktom a je koncipovaný tak, že klient v spolupráci s investičným poradcom
si samostatne a podľa svojich potrieb zvolí investičný horizont, rizikovosť a určenie jednotlivých
investičných nástrojov, ktoré následne klientovi žalobca podľa Pokynov na nákup nakupuje. Žalobca
nie je okrem nákupu investičných nástrojov uvedených v Pokyne na nákup oprávnený s investičnými
nástrojmi klienta disponovať, meniť klientom určené zloženie investičných nástrojov, alebo investičné
nástroje klientovi predať. Jedinými činnosťami žalobcu pri produkte FlexMax Konto sú 1/ nákup
investičných nástrojov pre klienta podľa Pokynu na nákup a 2/ vedenie týchto investičných nástrojov na
investičnom účte klienta.

18. Z dôvodu, že produkt FlexMax Konto je predávaný prostredníctvom investičných poradcov a je
bežné na trhu, že investičný poradca má určité požiadavky na produkt aj vo forme uvedenia alokácií,
ktoré pri osobnom stretnutí s klientom používa ako vzorovú kombináciu investičných nástrojov. Z tohto
dôvodu žalobca v Pokyne na nákup uviedol okrem možnosti Mix 1 (klient si určí alokáciu investičných
nástrojov podľa vlastného uváženia) aj vopred predtlačené vzorové možnosti Mix 2, Mix 3 a Mix 4. Nešlo
o investičné odporúčanie klientom alebo o podsúvanie preddefinovanej alokácie, ale v nadväznosti na
požiadavku investičných poradcov o snahu zjednodušenia vyplnenia Pokynu na nákup pri osobnom
stretnutí klienta so svojim investičným poradcom. Možnosť Mix 1 je žalobcom preferovaná, a preto je
uvedená na prvom a najvýraznejšom mieste. Výber akýchkoľvek investičných nástrojov ponúkaných
žalobcom možnosť Mix 1, alebo po diskusii s investičným poradcom Mix 2, Mix 3 alebo Mix 4 je výlučne
na rozhodnutí klienta so zvážením jeho rizikového profilu a investičného horizontu.

19. Žalobca klientom pri produkte FlexMax Konto neposkytuje službu riadenia portfólia a neurčuje
klientovu investičnú stratégiu. Túto si vyberá výlučne klient a žalobca nemôže byť za výber klienta
zodpovedný.

20. Podstatou investičnej služby riadenia portfólia je obhospodarovanie majetku klienta, pričom
obchodník s cennými papiermi do portfólia klienta v zmysle investičnej stratégie klienta investičné
nástroje nakupuje a podľa pohybov na trhu tieto predáva a štruktúru obhospodarovaného portfólia v čase
mení. Žalobca je však pri produkte FlexMax Konto oprávnený iba investičné nástroje pre klienta podľa
pokynu klienta uvedeného v Pokyne nákup nakúpiť, čo predstavuje investičnú službu vykonania pokynu
klienta na jeho účet podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch. Samotné vyplnenie
formulára Pokynu na nákup je z pohľadu zákona o cenných papieroch nedostatočné pre poskytnutie
služby riadenia portfólia.

21. Žalobca vo vzťahu k druhej časti výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preukázal, že
bol manažérskou spoločnosťou Dlhopisov ZERO LOAD ubezpečený, že distribúcia Dlhopisov ZERO
LOAD retailovým klientom žalobcu je v súlade s „Private Investment Memorandum“ a to listom zo dňa
24.10.2013 a zo dňa 18.05.2015, ktorý bol predložený žalovanému v rámci prvostupňového konania.

22. Podľa žalobcu nesprávne zistenie skutkového stavu spočíva v neprihliadnutí na obsah listu
spoločnosti Xantis zo dňa 24.10.2013 a zo dňa 18.05.2013, ktoré žalovaný bez ďalšieho odmietol ako
nepodložené, nepreukázané a účelovo špekulatívne a ďalej sa s nimi nezaoberal.

23. Žalovaný v druhostupňovom konaní vykonal nové dokazovanie - posúdením listu spoločnosti Xantis
zo dňa 24.10.2013 a jeho spôsobom doručenia žalobcovi, pričom žalovanému mal byť známy aj akýsi
iný „list spoločnosti Xantis“, v ktorom spoločnosť Xantis informuje o možnostiach presunu zo ZERO
LOAD EMTN Series 3 do ZERO LOAD EMTN Series 7 pri zachovaní rovnakých podmienok. Žalobca
sa k tomuto inému listu nevie vyjadriť, pretože žalovaný v rozpore s ust. § 32 ods. 1 zákona o dohľade
i napriek doplneniu dokazovania, nepostupoval podľa § 26 zákona o dohľade a nevyzval žalobcu, aby
sa oboznámil so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písomne vyjadril v lehote určenej
žalovaným.



24. Poukázal, že v konaní predložil dôkazy - list spoločnosti Xantis zo dňa 24.10.2013 a zo dňa
18.05.2015, z ktorých vyplýva ubezpečenie spoločnosti Xantis, že i napriek zneniu „Private Investment
Memorandum“, platia nasledovné podmienky pre obchodovanie Dlhopisov ZERO LOAD, a to :

1/ minimálnu investíciu XXX.XXX.,- eur nie je potrebné dodržať pri každom jednotlivom klientovi, ale
pri investíciách žalobcu a všetkých jeho klientov kumulatívne, spoločnosť Xantis si je vedomá, že za
investíciami žalobcu sú retailoví klienti, ktorí investujú jednorazovo, alebo pravidelne nižšie sumy a
2/ administrátor dlhopisu ZERO LOAD vytvára pre klientov žalobcu samostatné konfirmácie, kde uvádza
priezvisko klientov žalobcu a je si preto vedomý, že jednotliví klienti investovali menej, ako je stanovená
minimálna investícia XXX.XXX,- eur. Predmetné konfirmácie boli predložené žalovanému, avšak zostali
bez povšimnutia.

25. Zastáva názor, že žalovaný nie je oprávnený hodnotiť charakter a záväznosť „Private
Investment Memorandum“, ktorým je dokument súkromného práva prijatý podľa práva Luxemburského
veľkovojvodstva a nie je všeobecne záväznou normou a nezakladá zákonné povinnosti pre žalobcu a
jeho klientov. Taktiež nebolo preukázané, že by bola vylúčená možnosť jeho individuálnej modifikácie v
zmysle ubezpečení spoločnosti Xantis tak, ako to tvrdí žalovaný.

26. Podľa žalobcu nedostatočné zistenie skutkového stavu je zrejmé aj zo skutočnosti, že žalovaný
sa vôbec nezaoberal právnym posúdením obsahu „Private Investment Memorandum“ tak, ako to bolo
uvedené v listoch spoločnosti Xantis zo dňa 24.10.2013 a zo dňa 18.05.2015. Podľa rozsudku Vrchného
súdu Praha č.k. 6A 48/92-23 z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zjavné, prečo orgán verejnej správy
považuje námietky účastníka za bezdôvodné. Podľa žalobcu orgán verejnej správy musí dbať na to, aby
odôvodnenia rozhodnutia bolo presvedčivé, čo v danom prípade absentuje.

27. Vo vzťahu k uloženej pokute za vytknuté porušenia § 73b ods. 14 prvá veta zákona o cenných
papieroch žalobca uviedol, že za tieto porušenia bola uložená súhrnná sankcia - pokuta vo výške
XX.XXX,- eur, pričom porušenie ustanovení zákona o cenných papieroch prvostupňový orgán zhodnotil
ako stredne závažné. V rozhodnutí však absentujú úvahy prvostupňového orgánu o dôvodoch strednej
závažnosti porušenia zákona o cenných papieroch. Ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol,
ako aplikoval zákonné ustanovenia o ukladaní sankcií na konanie žalobcu. Na rozdiel od prvostupňového
orgánu žalovaný považuje konanie žalobcu nie za stredne závažné porušenie zákona o cenných
papieroch, ale za podstatné (produkt FlexMax Konto) a za závažné (Dlhopisy ZERO LOAD), pričom
nedošlo k zmene výšky uloženej pokuty ale jej kvalifikácie. Žalobca preto rozhodnutie žalovaného i
prvostupňové rozhodnutie v tejto časti považuje za nepreskúmateľné i z dôvodu, že žalovaný konštatoval
rôzne stupne závažnosti a sankciu určil v súhrne a nie je zrejmé, aká konkrétna výška sankcie vzhľadom
na žalovaným deklarované rôzne stupne závažnosti, bola konkrétne udelená za to ktoré porušenie
zákona.

28. Žalobca preto s poukazom na uvedené žiada, aby súd preskúmal aj dôvodnosť výšky uloženej
sankcie. Z odôvodnenia uloženej sankcie nie je zrejmé, ako žalovaný aplikoval zásady pre to ktoré
porušenie ustanovenia § 73b ods. 1 prvá veta zákona o cenných papieroch, pričom žalovaný neuviedol,
aké následky malo to ktoré porušenie povinnosti vo vzťahu ku klientom. Z tohto dôvodu podľa žalobcu
je rozhodnutie nezrozumiteľné, zmätočné.

III.
Vyjadrenie žalovanej

29. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.11.2016 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko
napadnuté rozhodnutia sa zakladajú na náležite zistenom skutkovom stave zistenom dohľadom na
mieste a sú vecne a právne správne. Za dôvodné neuznal ani žalobcom tvrdené formálne vady, resp.
procesné pochybenia orgánu verejnej správy, ide o účelové a neopodstatnené tvrdenia žalobcu a
poukázala na ustanovenie § 27 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona o dohľade, ako aj na ustanovenie
§ 18 ods. 11, v súlade s ktorým žalovaná postupovala pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia,
keďže žalobcovi bola uložená pokuta a ktorý má povinnosť túto pokutu zaplatiť. Taktiež nie je dôvodná
ani námietka žalobcu, že nebol vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým podkladom. Všetky doklady
boli predložené samotným žalobcom už v rámci prvostupňového konania a boli súčasťou spisového



podkladu, s ktorým sa žalobca riadne oboznámil. V súvislosti s uvedeným odkázal na ustanovenie § 26
a § 32 ods. 1 zákona o dohľade.

30. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaná uviedla, že už pri vykonanom dohľade na
mieste žalovaná vychádzala z listinných dôkazov predložených žalobcom. Tieto listinné dôkazy pri
produkte FlexMax Konto najmenej za obdobie od 15.7.2013 do 28.2.2014 pri poskytovaní investičnej
služby vykonanie pokynu klienta na jeho účet [teda investičnej službe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm.
b) v spojení s § 6 ods. 3 zákona o cenných papieroch] svojím obsahom preukázali, že žalobca reálne
podsúval klientom výber stratégií investovania stanovených žalobcom ako Mix 2, Mix 3 a Mix 4 v podobe
konkrétnych finančných nástrojov, ktoré obsahujú okrem iného aj dlhopis ZERO LOAD - Securitisation
Fund IndexLinked Notes Serie 7, s určením ich percentuálneho podielu na celkovej investícii. Takéto
konanie žalobcu má v skutočnosti vecné znaky investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 1
písm. d) v spojení s § 6 ods. 5, § 8 písm. a) a § 43 zákona o cenných papieroch. Podľa ustanovenia
§ 6 ods. 5 zákona o cenných papieroch je riadením portfólia obhospodarovanie portfólia finančných
nástrojov v súlade s oprávneniami udelenými klientmi na základe voľnej úvahy obhospodarovateľa.
Voľná úvaha neznamená, že obhospodarovateľ portfólia môže nakladať s majetkom klienta voľne, teda
bez obmedzenia. Pri riadení portfólia je s klientom vždy dohodnutá investičná stratégia, predstavujúca
„rámec“, ktorý musí byť dodržaný. Žalobca formálne poskytoval klientom investičnú službu vykonanie
pokynu klienta na jeho účet a takýmto formálnym spôsobom sa žalobca zbavoval zodpovednosti za
výber daných finančných nástrojov, ktoré prenášal na klienta. Týmto konaním žalobca nekonal v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, hoci
túto povinnosť ukladá žalobcovi ustanovenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch, ktoré
zakotvuje: „Obchodník s cennými papiermi je povinný konať pri poskytovaní investičných služieb alebo
vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku
s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov“. Podľa žalobcu si klient vyberá investičnú stratégiu
po porade s investičným poradcom, s ohľadom na jeho rizikový profil, teda zodpovednosť je (podľa
žalobcu) výlučne na klientovi. Žalobca však dokumentmi predloženými žalovanej nepreukázal, že by
stratégie Mix 2, Mix 3 a Mix 4 žalobca odporúčal klientovi podľa jeho rizikového profilu, čím žalobca
nekonal pri poskytovaní investičných služieb a vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v
súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
čo žalobcovi ukladá ustanovenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch.

31. Žalovaná trvá na tom, že skutkový stav bol riadne zistený. Zdôraznila, že žalovanej boli žalobcom
predložené 2 odlišné (nekompatibilné) listy spoločnosti XANTIS datované z 24.10.2013, pričom prvý
list XANTIS z 24.10.2013 predložil žalobca v rámci dohľadu na mieste, druhý list XANTIS z 24.10.2013
predložil žalobca dňa 21.5.2015 spolu s vyjadrením k dôvodom začatého konania a opätovne tento druhý
list XANTIS z 24.10.2013 predložil žalovanej spolu s rozkladom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ak
by žalobca v čase dohľadu namieste disponoval druhým listom spoločnosti XANTIS z 24.10.2013, mal ho
predložiť (ale nepredložil ho) už v rámci predkladania dokladov v čase vykonávania dohľadu na mieste.
Žalobca však tak počas výkonu dohľadu na mieste žalovanou ani následne počas konania nepreukázal,
že nadobudol do svojho majetku predmetné dlhopisy v objeme nad XXX XXX,XX eur a ani z výkazov
a hlásení predkladaných žalobcom žalovanej táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca nepredložil žalovanej
ani žiadny relevantný doklad, ktorý by hodnoverne preukazoval, že by niektorí klienti (neprofesionálni
investori) investovali a nadobudli do svojho majetku dlhopisy ZERO LOAD vo výške nad XXX XXX,XX
EUR/USD, hoci žalobca na preukázanie svojich tvrdení bol povinný predložiť listinné dôkazy, ktoré má
k dispozícii, čo žalobcovi ukladá ustanovenie § 24 ods. 3 prvej vety zákona o dohľade nad finančným
trhom: „Účastník konania je na podporu a preukázanie svojich tvrdení povinný bezodkladne predložiť
listinné dôkazy, ktoré má k dispozícii a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú mu známe“.

32. K uloženej sankcii uviedol, že žalobca sa pri poskytovaní investičných služieb dopustil dvoch
závažných porušení ustanovenia § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch, tak ako je
špecifikované vo výroku rozhodnutia. Zákon o cenných papieroch v § 144 ods. 1 písm. e) ustanovuje, že
ak NBS zistí nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi môže mu uložiť pokutu od XXX eur
do XXX XXX eur, pričom žalovaný uložil žalobcovi pokutu v dolnej časti rozpätia sadzby pokuty - X,XXX.
%. Súčasne poukázal, že sankcia má plniť výraznejší preventívny účinok na dodržiavanie zákonných
povinností žalobcu vo vzťahu k jeho klientom a súčasne bol zohľadnený aj Plán prijatých opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov a odporúčaní zistených dohľadom na mieste a príčin ich vzniku
uvedených v Protokole o vykonanom dohľade na mieste č. ODT-1590-3/2014.



33. V prípade druhostupňového rozhodnutia nedošlo k zmene kvalifikácie porušenia povinnosti, čo je
zrejmé aj z potvrdzujúceho výroku druhostupňového rozhodnutia NBS. Tak orgán prvého stupňa, ako
aj orgán druhého stupňa dospel pri hodnotení porušenia povinnosti k rovnakým záverom o spôsobe
porušenia povinnosti a následne za porušenie povinností uložil sankciu, respektíve potvrdil uloženie
sankcie vo forme pokuty v sume XX XXX eur. Druh a výška uloženej sankcie/pokuty) je v oboch
rozhodnutiach totožná a teda je irelevantné tvrdenie, že by zo strany žalovanej došlo k zmene kvalifikácie
porušenia povinností žalobcom.

IV.
Skutkový a právny stav

34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 16 ods. 6 zákona o dohľade nad finančným trhom, ak zákon neustanovuje inak, účastník
konania je na základe výzvy Národnej banky Slovenska povinný vyjadriť sa v ňou určenej lehote k
dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska. Ak zákon neustanovuje inak, lehota
na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy; to neplatí pri vydaní
predbežného opatrenia alebo poriadkového opatrenia, pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným
subjektom podľa osobitného zákona, pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona, ani pred
vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti alebo rozhodnutia v konaní, v ktorom sú podkladom pre
rozhodnutie len listiny predložené účastníkom konania.

38. Podľa § 18 ods. 11 zákona o dohľade nad finančným trhom, ak má účastník konania zástupcu na celé
konanie alebo zástupcu na doručovanie písomností, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba
tomuto zástupcovi; popri zástupcovi na celé konanie sa však písomnosť doručuje aj účastníkovi konania,
ak účastník konania má v konaní niečo vykonať osobne. Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa vzťahujú aj na
doručovanie písomností zástupcovi.

39. Podľa § 26 zákona o dohľade nad finančným trhom, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, Národná banka Slovenska je pred vydaním rozhodnutia vo veci povinná vyzvať
účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu
písomne vyjadrili v lehote určenej Národnou bankou Slovenska; ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, táto lehota nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. To
neplatí pri vydaní predbežného opatrenia alebo poriadkového opatrenia, pri zavedení nútenej správy nad
dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona, pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona,
ani pred vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti, rozhodnutia o zastavení konania alebo rozhodnutia
v konaní, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka konania, ak podkladom pre rozhodnutie v tomto konaní
sú len listiny predložené účastníkom konania. Ak sa účastník konania oboznámi so spisovým podkladom
ku konaniu, Národná banka Slovenska o tom vyhotoví zápisnicu.

40. Podľa § 27 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom, rozhodnutie Národnej banky Slovenska
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.

41. Podľa § 27 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom, výrok obsahuje rozhodnutie vo
veci s uvedením ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,
prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa rozhodnutie vo veci viaže na
splnenie podmienok, vo výroku rozhodnutia sa uvedú aj tieto podmienky; splnenie týchto podmienok sa



preukazuje Národnej banke Slovenska v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Ak splnenie týchto
podmienok nie je preukázané v určenej lehote, Národná banka Slovenska rozhodnutie zruší, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú povinnosti, ktoré ukladá priamo zákon.

42. Podľa § 27 ods. 5 zákona o dohľade nad finančným trhom, v písomnom vyhotovení rozhodnutia
Národnej banky Slovenska sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, identifikačné
údaje účastníka konania a jeho zástupcu, ak ho účastník konania má, a to v prípade právnickej
osoby jej obchodné meno alebo iný názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo, ak je pridelené, a
v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej meno, priezvisko, rodné
číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa trvalého pobytu alebo
adresa miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu. Rozhodnutie musí
obsahovať odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a podpis
s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia
Národnej banky Slovenska, ktoré vydal útvar dohľadu nad finančným trhom, sa výslovne uvedie,
že rozhodnutie vydal útvar dohľadu nad finančným trhom; vo výroku druhostupňového rozhodnutia
sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala banková rada. Oprávnenou osobou na podpisovanie
druhostupňových rozhodnutí je guvernér alebo ním poverený viceguvernér, alebo iný člen bankovej rady,
ktorý nepodpisoval prvostupňové rozhodnutie v tej istej veci. Podrobnosti o oprávnených osobách na
podpisovanie prvostupňových rozhodnutí a druhostupňových rozhodnutí môže určiť banková rada.

43. Podľa § 29 ods. 5 zákona o dohľade nad finančným trhom, rozklad proti prvostupňovému
rozhodnutiu sa podáva útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý vydal toto rozhodnutie. Rozklad
proti prvostupňovému rozhodnutiu možno podať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia.

44. Podľa § 32 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom, o rozklade proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozhoduje banková rada. Banková rada môže doplniť dôkazy, ak ich možno v konaní o
rozklade vykonať bez rizika spôsobenia prieťahov v konaní a ak je to potrebné na rozhodnutie vo
veci, pričom dokazovanie a iné úkony v konaní vykoná buď sama alebo prostredníctvom ňou určeného
organizačného útvaru Národnej banky Slovenska; úkony podľa § 26 sa nevykonávajú, ak v konaní o
rozklade neboli doplnené dôkazy.

45. Podľa § 6 ods. 1 zákona o cenných papieroch, investičné služby a investičné činnosti sú :
a) prijatie a postúpenie pokynu klienta týkajúceho sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov,
b) vykonanie pokynu klienta na jeho účet,
c) obchodovanie na vlastný účet,
d) riadenie portfólia,
e) investičné poradenstvo,
f) upisovanie a umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku,
g) umiestňovanie finančných nástrojov bez pevného záväzku,
h) organizovanie mnohostranného obchodného systému.

46. Podľa § 6 ods. 3 zákona o cenných papieroch, vykonaním pokynu klienta na jeho účet je konanie
na účely uzatvorenia zmluvy na nákup alebo predaj jedného alebo viacerých finančných nástrojov na
účet klienta.

47. Podľa § 6 ods. 5 zákona o cenných papieroch, riadením portfólia je obhospodarovanie
portfólia finančných nástrojov v súlade s oprávneniami udelenými klientmi na základe voľnej úvahy
obhospodarovateľa.

48. Podľa § 8 písm. a) zákona o cenných papieroch, na účely tohto zákona sa rozumie portfóliom majetok
tvorený finančnými nástrojmi, inými cennými papiermi alebo peňažnými prostriedkami určenými na kúpu
finančných nástrojov alebo iných cenných papierov,

49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o cenných papieroch, zmluvou o riadení portfólia sa obhospodarovateľ
zaväzuje hospodáriť s portfóliom klienta na základe rozhodovania obhospodarovateľa v rámci a v
rozsahu zmluvy a klient sa zaväzuje zaplatiť za to odplatu. Táto zmluva musí mať písomnú formu.



50. Podľa § 73b ods. 1 veta prvá zákona o cenných papieroch, obchodník s cennými papiermi je povinný
konať pri poskytovaní investičných služieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v
súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov.

51. Podľa § 144 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch, ak Národná banka Slovenska zistí
nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s
cennými papiermi spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 55 alebo
§ 56 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, v nedodržiavaní podmienok alebo povinností
vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených obchodníkovi s cennými papiermi
alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi, v nedodržiavaní podmienok podľa § 55
ods. 2 a 7 a § 56 ods. 2 a 9, alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona,
osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon
činností obchodníka s cennými papiermi, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu,
dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu obchodníkovi s cennými papiermi
alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi od 330 do 664 000 eur.

52. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č.
GUV-708/2016 zo dňa 08.06.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty
žalobcovi č. ODT-4732/2015-3 zo dňa 20.10.2015 za porušenie ust. § 73b ods. 1 veta prvá zákona o
cenných papieroch, ktorého sa mal dopustiť žalobca konaním opísaným vo výroku tohto rozhodnutia.

53. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá
SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).

54. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

55. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov na pojednávaní dňa 06.02.2020 a dospel k záveru,
že žalobe nie je možné priznať úspech.

56. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobcovi bola
preskúmavaným rozhodnutím uložená pokuta vo výške I.,- eur podľa § X44 ods. 1 písm. e) zákona o
cenných papieroch za porušenie ust. § 73b ods. 1 veta prvá zákona o cenných papieroch, ktorého sa
žalobca dopustil konaním uvedeným pod bodom 1 a 2 výroku rozhodnutia žalovanej a teda, že žalobca
nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich
klientov pri poskytovaní investičných služieb vykonanie pokynu klienta na jeho účet podľa § 6 ods. 1
písm. b) zákona o cenných papieroch.

57. Prvé porušenie § 73b ods. 1 veta prvá zákona o cenných papieroch spočívalo v tom, že žalobca
pri produkte FlexMax Konto v čase od 15.07.2013 do 28.02.2014 podsúval klientom na výber stratégie
stanovenej žalobcom v Pokyne na nákup označené ako Mix 2, Mix 3 a Mix 4 v podobe ponuky
konkrétnych finančných nástrojov s určením ich percentuálneho podielu na celkovej investícii a tak, ako
žalovaný uviedol, také konanie má znaky investičnej služby riadenia portfólia podľa § 6 ods. 1 písm. d)
zákona o cenných papieroch.



58. Druhé porušenie § 73b ods. 1 veta prvá zákona o cenných papieroch spočívalo v tom, že žalobca
najmenej v čase od októbra 2013 do 28.2.2014 ponúkal svojim klientom, ktorí boli klasifikovaní ako
neprofesionálni klienti, emisie dlhopisov ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes EUR
Serie 7 - EMTN, ISIN Z a ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes USD Serie 7 - EMTN,
ISIN Z určené podľa Private Investment Memorandum (Investičného Memoranda) inštitucionálnym
investorom, sofistikovaným investorom alebo investorom investujúcim viac ako XXX XXX eur/USD,
pričom investícia klientov do predmetných dlhopisov bola nižšia ako XXX XXX eur/USD.

59. Cieľom dohľadu nad finančným trhom v zmysle § 1 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom je
prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného
trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel
hospodárskej súťaže. Z uvedeného dôvodu je v záujme klientov, ako aj v záujme efektívneho a účinného
dohľadu nad finančným trhom, aby aj spoločnosť Cornhill Management pri svojej činnosti dodržiavala
zákonom stanovené podmienky a pravidlá.

60. Systém ochrany spotrebiteľov (vrátane finančných spotrebiteľov zahŕňajúcich aj tzv. retailových
neprofesionálnych klientov) pred porušovaním spotrebiteľských práv, ktorý bol založený smernicou
93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom (znevýhodnenom) postavení
voči predávajúcemu (dodávateľovi a poskytovateľovi služieb vrátane obchodníka s cennými papiermi
ako poskytovateľa investičných služieb, vedľajších služieb a investičných činností), pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, pričom toto nerovné postavenie vedie spotrebiteľa
k tomu, že spotrebiteľ pristúpi k zmluvným podmienkam (napríklad vo formulári „Pokým na nákup")
vopred pripraveným a vyhotoveným predávajúcim (poskytovateľom služieb, dodávateľom) bez toho,
aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto zmluvných podmienok. Vzhľadom na túto situáciu
znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS stanovuje, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby formálna rovnováha
nastolená neprijateľnými alebo nekalými zmluvnými podmienkami medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi
(poskytovateľmi, dodávateľmi) bola nahradená skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvné strany
môže zaviesť či obnoviť rovnosť. Pritom z uvedených zásad vyplýva, že príslušný vnútroštátny orgán aj
bez návrhu má posudzovať neprijateľnú či nekalú povahu zmluvnej podmienky, pretože to predstavuje
vhodný a efektívny prostriedok na dosiahnutie výsledku požadovaného podľa článku 6 smernice 93/13/
EHS, teda zamedzenie tomu, aby jednotliví spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými a nekalými
podmienkami, ako aj na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 smernice 93/13/EHS, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predávajúcich alebo dodávateľov (poskytovateľov
služieb, dodávateľov). Nasvedčuje tomu i judikatúra Najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej únie,
napr. rozsudok Súdneho dvora EU v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 z 27.6.2000 Océano
Grupo Editorial a Roció Murciano Quntero vs. Salvat Editores a spol. (Zb. s. I-4941), vo veci C-16805 z
26.10.2016 Elisa María Mostaza Claro vs. Centro Móvil Milénium SL (Zb. s. 1-10421), vo veci C-40 08
Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodríguez Nogueira.

61. Žalobca je predávajúcim v zmysle § 2 písm. b) a ostatných ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľov, je dodávateľom v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka a zároveň je obchodníkom s cennými papiermi ako subjektom spôsobilým a
zodpovedným za poskytovanie investičných služieb a vedľajších služieb a za vykonávanie investičných
činností (aj pre spotrebiteľov a neprofesionálnych klientov) v zmysle § 6, § 8, § 54 ods. 1 a ostatných
ustanovení zákona o cenných papieroch. Žalobca má udelené povolenie na poskytovanie investičných
služieb v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 6 ods. 2 písm. a) vo vzťahu k finančným
nástrojom podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) a taktiež v rozsahu podľa § 6 ods. 2 písm. e) vo vzťahu k
finančným nástrojom podľa § 5 ods. 1 písm. a) až j) zákona o cenných papieroch.

62. Pokyn na nákup pri produkte FlexMax je pokynom v súlade s § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm.
a) a § 31 zákona o cenných papieroch, ktorý žalobcovi ako obchodníkovi s cennými papiermi predkladá
klient, ktorý je uvedený v čl. I - Klient. V čl. II. Pokyny na nákup sú stanovené podmienky investovania,
ktoré sú predurčené žalobcom a z ktorých má klient možnosť si vybrať. V ďalšej časti je pokyn na nákup
CP/ZCP rozdelený na 4 alternatívy: Mix 1, Mix 2, Mix 3 a Mix 4. Pri možnosti Mix 1 má klient možnosť
podľa vlastných predstáv zvoliť si cenný papier, resp. názov cenného papieru, ISIN, percento z celkovej
sumy investície, pričom súčet percentuálnych podielov musí byť 100. Pri možnostiach Mix 2 - Mix 4



sú predefinované možnosti zloženia cenných papierov s určením percentuálneho podielu toho ktorého
cenného papiera z celkovej sumy investície.

63. Pod týmito možnosťami (Mix 1 - Mix 4) žalobca uvádza, že v pokyne je možné zvoliť si len
jeden z uvedených Mixov 1 - 4. V prípade výberu Mixu 1 klient uvedie názov a ISIN jednotlivých CP/
ZCP, ktoré si zvolí a percentuálny podiel z celkovej sumy investície. Alokáciu do jedného CP/ZCP
nižšiu ako 20 % z celkovej sumy investície je obchodník oprávnený odmietnuť. Výber CP/ZCP musí
zodpovedať rizikovému profilu klienta. Zoznam dostupných CP/ZCP je k dispozícii u sprostredkovateľa
a obchodník zrealizuje nákup CP/ZCP po odpočítaní poplatkov uvedených v sadzobníku. Obchodník
odpočíta poplatky klienta od investície v súlade so spôsobom platby určeným v čl. II. Ak obchodník
nemôže zrealizovať nákup CP/ZCP určených klientom v pokyne na nákup, bezodkladne o tom písomne
informuje klienta a zároveň klienta vyzve, aby do 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia pokyn
na nákup doplnil.
Z Pokynov na nákup ďalej vyplýva, že klient potvrdzuje, že v prípade, ak si vyberie niektorý z uvedených
vzorov pre alokáciu CP/ZCP s názvom Mix 2, Mix 3 alebo Mix 4:
a) berie na vedomie, že takýto výber vzorovej alokácie CP/ZCP klienta nezbavuje zodpovednosti za
svoj výber,
b) berie na vedomie, že Mix 2, Mix 3 a Mix 4 sú vzorové návrhy pre alokáciu CP/ZCP, ktoré nepredstavujú
odporúčanie obchodníka voči klientovi.

64. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nemohol v pokynoch uviesť konkrétne poučenie
ohľadom výhodnosti odporúčania toho ktorého typu zvolenej alokácie, nakoľko toto je možné určiť len
v individuálnom konkrétnom prípade.

65. Súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil, nakoľko žalobca pri stanovení zloženia jednotlivých
cenných papierov podľa typu Mix 2 - Mix 4 vychádzal z určitých kritérií a nastavení, ktoré boli výhodné
pre klienta, avšak za určitých podmienok, čiže žalobca musel si vopred vyhodnotiť určité kritériá, podľa
ktorých natipoval zloženie cenných papierov v rámci jedného pokynu na nákup označených ako Mix
2 - Mix 4. Z uvedeného dôvodu preto bolo možné vo všeobecnej rovine stanoviť tieto kritériá a uviesť
ich v pokyne na nákup, s ktorými by sa klient oboznámil ešte pred uzavretím pokynu na nákup cenných
papierov. Až následne po uzavretí resp. vyplnení tohto pokynu na nákup, by bolo možné v individuálnom
prípade vyhodnotiť, či žalobcom nastavené kritériá sú pre toho ktorého klienta výhodné, avšak žalobca v
tomto prípade tak, ako správne konštatoval žalovaný, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože
všeobecné zásady, podľa ktorých uskutočnil výber cenných papierov do jednotlivých mixov, neuviedol
do pokynu na nákup a klient nebol teda s nimi uzrozumený. Nakoniec i sám žalobca v poučení k
pokynu na nákup uviedol, že klient sa pri voľbe mixu t.j. pri vybratí vzorovej alokácie CP/ZCP nezbavuje
zodpovednosti za svoj výber. Tiež je potrebné uviesť, že poučenie k pokynom na nákup je veľmi ťažko
čitateľné voľným okom, pretože text je písaný veľmi maličkými písmenami.

66. Podľa názoru súdu ani tvrdenie žalobcu, že uprednostňoval variant Mix 1, čo vyplýva i z pokynu
na nákup, a že tento Mix 1 je umiestnený na poprednom mieste a je mu ponechaný najväčší priestor
v pokyne na nákup, nie je spôsobilé vyvrátiť tvrdenie žalovanej, nakoľko tak, ako aj žalovaná správne
uviedla a súd sa s týmto názorom stotožnil, pre produkt Mix je síce určený najväčší priestor na nákup,
avšak je to z toho dôvodu, že je tu ponechaná možnosť vlastného výberu klienta pre alokáciu CP/ZCP,
ktoré sám podľa vlastnej úvahy vyplní, teda do Mix 1 je potrebné vpisovať ďalšie údaje, ako názvy
cenných papierov, ISIN, percentuálny podiel z celkovej investície. Taktiež je potrebné uviesť, že Mix 1 -
Mix 4 sú umiestnené za sebou od Mix 1 - Mix 4, a preto Mix 1 je uvedený ako prvý v poradí, čo nebolo
ani medzi účastníkmi sporné.

67. Podľa vysvetlivky č. 2 na Pokyne na nákup si totiž klient môže zvoliť len jednu z uvedených možností,
Mix 1, Mix 2, Mix 3 alebo Mix 4, pričom žiadna z nich nemá prioritu. Pritom žalobca v Pokyne na nákup
žiadnym spôsobom neupozorňuje klienta, ktorá alokácia je pre neho výhodnejšia (ktorá viac zodpovedá
ekonomickým záujmom klienta), hoci v ponúkaných možnostiach Mix 2, Mix 3 a Mix 4 je žalobcom
odporúčaný výber konkrétnych finančných nástrojov.

68. Podľa žalobcu si klient vyberá investičnú stratégiu po porade s investičným poradcom, s ohľadom na
jeho rizikový profil, teda zodpovednosť je výlučne na klientovi. Žalobca však dokumentmi predloženými



žalovanej nepreukázal, že by stratégie Mix 2, Mix 3 a Mix 4 žalobca odporúčal klientovi podľa jeho
rizikového profilu.

69. Žalobca formálne poskytoval klientom investičnú službu vykonanie pokynu klienta na jeho účet,
čím sa žalobca zbavoval zodpovednosti za výber daných finančných nástrojov, ktoré prenášal
na klienta. Týmto konaním žalobca pri poskytovaní investičných služieb a vedľajších služieb a
vykonávaní investičných činností nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou
starostlivosťou v záujme svojich klientov, hoci túto povinnosť ukladá žalobcovi ustanovenie § 73b ods.
1 prvej vety zákona o cenných papieroch.

70. Je potrebné uviesť, že odbornú starostlivosť je potrebné chápať ako objektívnu kategóriu, ktorá kladie
na obchodníka s cennými papiermi zaviazaného konať s odbornou starostlivosťou prísnejšie požiadavky
vo vzťahu k neprofesionálnym klientom. Zmyslom má byť ochrana klientov, ktorí nie sú schopní riadne
posúdiť, alebo zvládnuť riziká spojené s príslušnou investičnou službou a môže dôjsť k ohrozeniu ich
záujmov.

71. Pri poskytovaní investičnej služby v súvislosti s produktom FlexMax Konto, vykonanie pokynu
klienta na jeho účet bolo podľa názoru súdu dostatočne preukázané a vyplýva to i z listín založených
v administratívnom spise (Pokyn na nákup), že žalobca reálne podsúval klientom výber stratégií
investovania stanovených žalobcom ako Mix 2, Mix 3 a Mix 4 v podobe konkrétnych finančných nástrojov,
ktoré obsahujú okrem iného aj dlhopis ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked Notes Serie 7, s
určením ich percentuálneho podielu na celkovej investícii.

72. Podľa názoru súdu i v súvislosti s predajom dlhopisov ZERO LOAD - Securitisation Fund IndexLinked
Notes EUR Serie 7 - EMTN, ISIN Z. a ZLSF IndexLinked Notes USD Serie 7 - EMTN, ISIN Z. žalobca
nekonal pri poskytovaní investičných služieb a vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v
súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
čo žalobcovi ukladá ustanovenie § 73b ods. 1 prvej vety zákona o cenných papieroch.

73. K dôvodom, v spojitosti s druhým skutkom uvedeným vo výroku rozhodnutia žalobca namietal, že
žalovaný neprihliadol na obsah listu spoločnosti Xantis zo dňa 24.10.2013 a zo dňa 18.05.2013 a ani sa
s nimi nezaoberal. Taktiež namietal, že žalovaný v druhostupňovom konaní vykonal nové dokazovanie
posúdením listu spoločnosti Xantis zo dňa 24.10.2013, pričom žalovanej mal byť známy aj akýsi iný
„list spoločnosti Xantis“, v ktorom spoločnosť Xantis informuje o možnostiach presunu zo ZERO LOAD
EMTN Series 3 do ZERO LOAD EMTN Series 7 pri zachovaní rovnakých podmienok a žalobca sa k
tomuto inému listu nevie vyjadriť, pretože žalovaná v rozpore s ust. § 32 ods. 1 zákona o dohľade i
napriek doplneniu dokazovania, nepostupovala podľa § 26 zákona o dohľade a nevyzvala žalobcu, aby
sa oboznámil so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písomne vyjadril v lehote určenej
žalovanou.

74. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca predložil v rámci vykonaného dohľadu na mieste
i počas konania pred orgánom verejnej správy dva odlišné listy spoločnosti XANTIS datované z
24.10.2013. Prvý list od spoločnosti XANTIS z 24.10.2013 predložil žalobca v rámci dohľadu, o čom
je v administratívnom spise založené potvrdenie o prevzatí dokladov zo dňa 16.4.2014. Druhý list
od spoločnosti XANTIS z 24.10.2013 predložil žalobca dňa 21.5.2015 spolu s vyjadrením k dôvodom
začatého konania a opätovne tento druhý list XANTIS z 24.10.2013 spolu s potvrdením o prevzatí
dokladov zo dňa 16.4.2014 predložil žalovanej spolu s rozkladom proti prvostupňovému rozhodnutiu.

75. Obsahom prvého listu XANTIS z 24.10.2013 je informácia o „expirácii“ dlhopisov ZERO LOAD
Securitisation Fund EMTN IndexLinken Serie 3 ISIN Z a o možnosti nahradiť ich dlhopismi ZERO LOAD.

76. Obsahom druhého listu spoločnosti XANTIS z 24.10.2013 je, že žalobca splnil minimálne požiadavky
pre investíciu XXX XXX,XX EUR, a preto následné investície môžu byť v nižšej hodnote ako stanovené
minimum a že spoločnosť XANTIS má informáciu, že žalobca nakupuje dlhopisy ZERO LOAD v mene
retailových klientov (drobných klientov), ktorí investujú malé sumy peňazí na pravidelnej báze.

77. Súd má za to, že ak by žalobca v čase dohľadu namieste disponoval druhým listom spoločnosti
XANTIS z 24.10.2013, bol by ho predložil už v čase vykonávania dohľadu na mieste.



78. Tu je nezrovnalosť zo strany žalobcu, pretože, keď sám niečo predložil žalovanému, tak je tu
nejaká domnienka, že s týmto listom bol oboznámený. Naviac ďalší list z rovnakého dátumu predložil
žalobca taktiež až vo vyjadrení zo dňa 21.05.2015 a v doplnení vyjadrenia priložil zo dňa 29.5.2015
aj list spoločnosti XANTIS zo dňa 18.05.2015, ktorý je obsahovo totožný ako prvý list. Žalobca bol
s administratívnym spisom oboznámený dňa 23.7.2015, o čom je v administratívnom spise založená
zápisnica. Žalobca až v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal listy zo 24.10.2013.

79. Súd sa nestotožnil s tým, že tieto listy žalovaná odignorovala, pretože z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že žalovaná sa s týmito listami vysporiadala a vysvetlila, prečo na tieto listy neprihliadla.

80. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca počas výkonu dohľadu na mieste žalovanou
ani následne počas konania preukázal, že nadobudol do svojho majetku dlhopisy v objeme nad XXX
XXX,XX EUR a ani z výkazov a hlásení predkladaných žalobcom žalovanej táto skutočnosť nevyplýva.
Teoreticky, aj v prípade, že by žalobca túto podmienku splnil (ak by nadobudol do svojho majetku
predmetné dlhopisy v objeme nad XXX XXX,XX EUR), tak by to bolo bezpredmetné, nakoľko podľa
„Private Investment Memorandum“ (Investičného Memoranda - emisných podmienok) vzťahujúceho sa
na predmetné dlhopisy, sú dlhopisy ZERO LOAD určené inštitucionálnym investorom, sofistikovaným
investorom alebo investorom investujúcim viac ako XXX XXX,XX EUR/USD, pričom žalobca predmetné
dlhopisy ponúkal klientom, ktorí túto požiadavku nespĺňali. Potenciálnymi investormi do dlhopisov ZERO
LOAD sú profesionálni klienti alebo klienti investujúci viac ako XXX XXX,XX EUR/USD, pričom definícia
profesionálneho klienta je obsiahnutá v prílohe II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/
ES o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ
L 145, 30. 4. 2004; mimoriadne slovenské vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 7) v platnom znení, ako aj v
ustanovení § 8a zákona o cenných papieroch, ktorým je do slovenského právneho poriadku okrem iného
prevzatá aj uvedená smernica 2004/39/ES. „Private Investment Memorandum“ je záväzné a nemožno ho
nahradiť ubezpečením spoločnosti XANTIS, že investície do dlhopisov ZERO LOAD môžu byť ponúkané
retailovým klientom a nemusia dosahovať požiadavku minimálnej investície XXX XXX,XX EUR/USD.
Žalobca taktiež nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorý by hodnoverne preukazoval, že by niektorí
klienti (neprofesionálni investori) investovali a nadobudli do svojho majetku dlhopisy ZERO LOAD vo
výške nad XXX XXX,XX EUR/USD, hoci žalobca na preukázanie svojich tvrdení bol povinný predložiť
listinné dôkazy, ktoré má k dispozícii.

81. Súd neuznal dôvodnými ani námietky žalobcu vo vzťahu k vytýkaným procesným, resp. formálnym
vadám. Náležitosti rozhodnutia NBS upravuje ustanovenie § 27 zákona o dohľade. Pritom v § 27
ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje: „Rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o rozklade. “ Zároveň v § 27 ods. 2 zákona o dohľade ustanovuje: „Výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa rozhodnutie
viaže na splnenie podmienok, vo výroku rozhodnutia sa uvedú aj tieto podmienky; splnenie týchto
podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Ak
splnenie týchto podmienok nie je preukázané v určenej lehote, Národná banka Slovenska rozhodnutie
zruší, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú povinnosti, ktoré
ukladá priamo zákon. Ďalej v § 27 ods. 5 zákona o dohľade sú uvedené náležitosti, ktoré majú byť
obsiahnuté vo vyhotovení rozhodnutia, okrem iného aj údaje o zástupcovi účastníka konania. V tejto
súvislosti však treba podotknúť, že údaje o zástupcovi účastníka konania síce uvádza zákon o dohľade
ako jednu z náležitostí, ktoré má rozhodnutie obsahovať (ale taktiež má obsahovať aj iné údaje, napríklad
odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky NBS so štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska
a funkcie oprávnenej osoby), avšak zákon o dohľade nepredpisuje, aby tento údaj bol uvedený vo
výrokovej časti rozhodnutia. Tým, že údaj o zástupcovi účastníka konania (žalobcu) je uvedený v
prvostupňovom rozhodnutí na strane 6 (v časti, ktorá popisuje štádium vedeného konania v čase, keď
zástupca žalobcu vstúpil do konania), táto zákonná náležitosť o uvedení zástupcu účastníka konania
(žalobcu), bola splnená.

82. Za nedôvodnú súd uznal i ďalšiu námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručované v
rozpore s ustanovením § 18 ods. 11 zákona o dohľade, čím táto vada doručovania spôsobila aplikačný
problém so začatím plynutia lehoty na podanie rozkladu podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o



dohľade. Ustanovenie § 18 ods. 11 zákona o dohľade určuje: „Ak má účastník konania zástupcu na celé
konanie alebo zástupcu na doručovanie písomností, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba
tomuto zástupcovi; popri zástupcovi na celé konanie sa však písomnosť doručuje aj účastníkovi konania,
ak účastník konania má v konaní niečo vykonať osobne. Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa vzťahujú aj na
doručovanie písomností zástupcovi. Nakoľko žalobcovi bola v prvostupňovom konaní uložená pokuta,
prvostupňové rozhodnutie bolo doručované aj žalobcovi, ktorý má povinnosť pokutu zaplatiť. Pritom
zo spisového podkladu je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi a aj jeho zástupcovi
doručené v ten istý deň, a to dňa 22.10.2015, tak nasledujúci deň (23.10.2016) bol nepochybne prvým
dňom plynutia lehoty na podanie rozkladu. Táto právna skutočnosť zrejme bola známa žalobcovi a aj
jeho zástupcovi, keďže žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal v zákonnej lehote rozklad zo
dňa 5.11.2016. Žalovaná pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia postupovala v súlade so zákonom
o dohľade, konkrétne s ustanovením § 18 ods. 11 tohto zákona.

83. Taktiež nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná v druhostupňovom konaní údajne
nepostupovala v súlade s § 26 zákona o dohľade tým, že žalobca nebol vyzvaný na oboznámenie sa so
spisovým podkladom. Zákon o dohľade v § 26 prvej vete zakotvuje povinnosť žalovanej pred vydaním
rozhodnutia vo veci vyzvať účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu
a aby sa k nemu písomne vyjadrili v lehote určenej žalovanou, pričom však druhá veta § 26 ustanovuje
výnimky z tejto povinnosti žalovanej, a to aj v prípade konania, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka
konania, ak podkladom pre rozhodnutie v tomto konaní sú len listiny predložené účastníkom konania.
Zároveň zákon o dohľade v ust. § 32 ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje, že úkony podľa § 26 sa
nevykonávajú ani vtedy, ak v konaní o rozklade neboli doplnené dôkazy. Žalobca v rámci prvostupňového
konania, počas výkonu dohľadu NBS na mieste predložil dňa 16.4.2014 kópiu listu spoločnosti XANTIS
zo dňa 24.10.2013, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a je zaprotokolovaný pod poradovým
číslom 8 (ďalej len „prvý list XANTIS z 24.10.2013“). Následne žalobca predložil ďalší list spoločnosti
XANTIS taktiež datovaný zo dňa 24.10.2013 (ďalej len „druhý list XANTIS z 24.10.2013), ktorý je tiež
súčasťou administratívneho spisu a je zaprotokolovaný pod poradovým číslom 13, a to ako prílohu k
vyjadreniu k dôvodom začatého konania zo dňa 21.5.2015; kópiu druhého listu XANTIS z 24.10.2013
predložil žalobca duplicitne spolu s podaným rozkladom proti prvostupňovému rozhodnutiu.

84. Predložené dva listy spoločnosti XANTIS, obidva datované zo dňa 24.10.2013, nie sú obsahovo
totožné a boli súčasťou administratívneho spisu už vtedy, keď sa s ním oboznámil žalobca dňa
23.7.2015, čo potvrdil sám žalobca svojím podpisom zápisnice o oboznámení sa so spisovým
podkladom. Obdobne aj list spoločnosti XANTIS zo dňa 18.5.2015 (ku ktorému sa žalobca podľa jeho
tvrdení nemal možnosť vyjadriť) predložil NBS samotný žalobca počas prvostupňového konania dňa
29.5.2015 ako prílohu k listu „Doplnenie vyjadrenia sa k dôvodom začatého konania č. ODT-4732/2015“.
Túto skutočnosť potvrdil sám žalobca na strane 13 svojho doplnenia dôvodov žaloby (doplnenia z
9.8.2016), čo je taktiež súčasťou administratívneho spisu a je zaprotokolovaný pod poradovým číslom
14 administratívneho spisu, s ktorým sa žalobca oboznámil dňa 23.7.2015, čo žalobca potvrdil aj svojim
podpisom zápisnice o oboznámení sa so spisovým podkladom. Z uvedených skutočností je jednoznačne
zrejmé, že všetky doklady boli predložené samotným žalobcom už v rámci prvostupňového konania a
boli súčasťou spisového podkladu, s ktorým sa žalobca riadne oboznámil.

85. Vo vzťahu k namietanej pokute súd uvádza, že žalovaná pri rozhodovaní a stanovení uloženej pokuty
postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi, hodnotila vykonané dôkazy podľa ich dôležitosti,
z hľadiska zákonnosti a pravosti, s náležitou starostlivosťou preskúmala skutkový a právny stav veci
spolu so všetkými dôkazmi, po vyhodnotení dôkazov v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy, každý
dôkaz hodnotila jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadala na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo a výška pokuty bola stanovená žalovanou v rámci správneho uváženia a po
zohľadnení zákonných kritérií, pričom žalovaná prihliadala na to, aby mala sankcia nielen represívny,
ale aj preventívny charakter, čo žalovaná riadne zdôvodnila v preskúmavaných rozhodnutiach.

86. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom orgánu
verejnej správy a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zmenu
napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so
zákonom, nevybočilo zo zákonného rámca a úsudok orgánu verejnej správy je v súlade s logickým a
racionálnym uvažovaním. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.



87. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej napriek úspechu v
konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli.

88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci