Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/4/2019 z 9. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. septembra 2020, sp. zn. 1S/4/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200030.1 Krajský súd Bratislava | 1S/4/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019200030.1 | 2020-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d00e5f02-6200-4c8d-abac-c952a995c332 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200030.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200030
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu:
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, zastúpený
advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,
IČO: 36 861 154, substitučne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o.,
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 866 571, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.: Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č.: Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018 v časti výroku rozhodnutia
„Námietky účastníka konania v 2. rade zamietam. Prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. S10871-
OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018 podľa § 82 ods. 13 zákona potvrdzujem“, z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Zverejnením oznámenia o začatí konania z podnetu žalovaného na webovom sídle ministerstva
bolo dňa 02.08.2018 začaté konanie vo veci zmeny charakteristík referenčných skupín v súlade
s ustanoveniami zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu úhrady“).

2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018
rozhodol podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 3 a § 6 ods. 2, ods. 5 písm. b) zákona č. 363/2011 Z.z.
tak, že v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných
podskupín v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. určil maximálnu výšku úhrady zdravotnej
poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny bližšie špecifikované pod bodmi 1. až
118. výrokovej časti prvostup-ňového rozhodnutia.



3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca ako účastník konania v 2. rade
v zákonnej lehote námietky, ktoré ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č.:
Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018 vo vzťahu k žalobcovi (účastník konania v 2.
rade) zamietla a prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa
14.10.2018 podľa § 82 ods. 13 zákona potvrdila.

4. V odôvodnení poukázala na § 91 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého kategorizačná rada pre liečivá a lieky
predkladá ministrovi písomné odporúčanie vo veciach kategorizácie, ktoré obsahuje odborné posúdenie
veci s odôvodnením podľa kritérií ustanovených týmto zákonom. Konštatovala, že kategorizačná rada
pre liečivá a lieky zasadala dňa 06.11.2018 a v prípade námietok žalobcu hlasovala kategorizačná rada
nerozhodne. S poukazom na uvedené námietky žalobcu zamietla.

II.

Žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.01.2019 žalobca sa domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018
z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do subjektívnych práv a právom chránených
záujmov žalobcu, vrátane základných práv a slobôd žalobcu, pretože rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré trpí zásadnými procesnými vadami.

6. Žalobca namietal, že rozhodnutím prvostupňového orgánu sa nerozhodlo o celom predmete konania,
a tak - aj v rozpore s tým, čo je uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu - nerozhodol
prvostupňový orgán vo veci, v ktorej mu zákon o rozsahu úhrady ukladá povinnosť rozhodnúť, čím
vybočil z medzí ustanovených mu zákonom a súčasne účastníkom (vrátane žalobcu) odňal možnosť
konať, keďže žalobca nemohol predvídať, ako bude ministerstvo rozhodovať, nemohol k takémuto
postupu prvostupňového orgánu podať pripomienky. Ďalej uviedol, že súčasne - zrejme prvostupňový
orgán rozhodol v rozsahu nad rámec predmetu konania podľa oznámenia zo dňa 02.08.2018, keď
rozhodoval aj vo veciach iných konaní začatých na základe žiadostí účastníkov - kde prvostupňový orgán
uvádza, že rozhodol podľa § 18 zákona o rozsahu úhrady na základe žiadosti o zníženie úradne určenej
ceny lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov podanej podľa § 12 zákona o rozsahu úhrady
(žiadne žiadosti nie sú súčasťou administratívneho spisu); prvostupňový orgán teda buď rozhodol nad
rámec predmetu konania, alebo je rozhodnutie prvostupňového orgánu - minimálne jeho odôvodnenie
v tomto smere zmätočné.

7. Ďalej namietal, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je zmätočné aj preto, že sa v jeho písomnom
vyhotovení uvádzali rôzne dátumy vydania, a to 14.10.2018 a 14.07.2018, pričom naviac bolo skutočne
vydané (zverejnené, teda stalo sa aj súčasťou spisu) dňa 15.10.2018 (účastníkom bolo v zmysle § 76
ods. 1 zákona o rozsahu úhrady doručené dňa 16.10.2018). Poznamenal, že okrem toho nie je zrejmé,
podľa akého stavu - k akému dňu ministerstvo rozhodovalo.

8. Žalobca ďalej videl nedostatok prvostupňového rozhodnutia v tom, že ho podpísala, teda aj vydala
ministerka, hoci má ísť o prvostupňové rozhodnutie a ministerka má byť až opravným orgánom, teda
orgánom rozhodujúcim o námietkach, pričom ide o postup v rozpore s výslovnou dikciou zákona,
ktorý ustanovuje dvojinštančné konanie a s autoremedúrou ani nepočíta, a keďže opätovne rozhodla
o námietkach ministerka bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť dvojstupňového
konania, a hoci formálne bolo konanie dvojinštančné, materiálne nie.

9. V súvislosti s námietkou, že prvostupňový orgán nerozhodol o celom rozsahu predmetu konania
žalobca doplnil, že žalovaný nerozhodol o zmene v množstve ďalších prípadov referenčných skupín,
hoci podmienky pre rozhodnutie dané boli. Prvostupňový orgán z dôvodov, ktoré neboli účastníkom
známe, rozhodol podľa žalobcu úplne svojvoľne, bez uvedenia preskúmateľných kritérií, selektívnym
spôsobom, keď v niektorých prípadoch rozhodol o zmene maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne a



v iných, hoci podmienky na rozhodnutie dané boli, o zmene maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne
nerozhodol. Konštatoval, že na základe vyššie uvedeného v námietkach žalobca navrhol, aby žalovaný
v rozhodnutí o námietkach rozhodol tak, že zmení rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 82 ods.
13 zákona a určí aj zmeny charakteristík referenčných skupín navrhované žalobcom, a to v rozsahu
zmeny maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne. Tomuto návrhu však žalovaný nevyhovel, pričom
jeho zamietajúce rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje akákoľvek argumentácia
presvedčivo vysvetľujúca takéto rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán rozhodol v
tomto prípade odlišne od predchádzajúcich prípadov v iných konaniach, a to napriek tomu, že skutkový
a právny stav boli porovnateľné; neboli dané žiadne zásadné rozdiely, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie.

10. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené formalisticky, ani len nevyvoláva
zdanie, že sa žalovaný vysporiadal s naplnením podmienok pre rozhodnutie podľa § 81 ods. 2 v
spojení s § 82 ods. 16 zákona o rozsahu úhrady. Zastával názor, že rozhodnutie správneho orgánu
sa nemôže odôvodniť akýmkoľvek spôsobom, ktorý odkazuje na aplikáciu konkrétnych ustanovení
aplikovanej právnej úpravy. Odôvodnenie rozhodnutia, a tým rozhodnutie ako celok, je zákonné len
vtedy, ak je vecne správne, skutočne sa vzťahuje k predmetu rozhodovania, nie je logicky sporné, je
dostatočne zrozumiteľné a vysvetľujúce. To však podľa názoru žalobcu v danom prípade nebolo splnené.
Uviedol, že rozhodnutie žalovaného sa formálne zaoberá námietkami žalobcu, okrem citácie vybraných
ustanovení zákona o rozsahu úhrady sa uvádza len strohý odkaz na (nerozhodný) výsledok hlasovania
poradného orgánu Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky. Neposkytuje však žiadne vysvetlenie spôsobu
rozhodnutia. Žalobca ďalej poznamenal, že nedostatkom administra-tívneho spisu, konania a súčasne
aj rozhodnutia žalovaného je, že žiadne odborné odporúčanie neexistuje; a to aj pre konanie a
rozhodovanie prvostupňového orgánu. Existuje len písomný záznam o výsledku hlasovania tohto
poradného orgánu, ktorý však neobsahuje žiadne odborné stanovisko. V súvislosti s tým uviedol, že ak
aj poradný orgán žalovaného, bez ohľadu na to, či v súlade alebo v rozpore so zákonom, neposkytol
žalovanému žiadne odborné odporúčanie, nemohol žalovaný založiť svoje rozhodnutie len na tom, že
ak nemá odborné odporúčanie poradného orgánu, námietkam nevyhovie. Preto rozhodnutie považoval
za nezákonné a arbitrárne.

11. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zrušil, prípadne zrušil iba druhostupňové rozhodnutie
žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 15.03.2019
tak, že s námietkami žalobcu nesúhlasil. Podľa žalovaného žalobca nesprávne uvádza v žalobe, že
žalovaný rozhodoval o určení maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku
liečiva odlišne ako v predchádzajúcich prípadoch. Uviedol, že každé konanie pri zmene charakteristík
referenčnej skupiny liekov, zaradený v zozname kategorizovaných liekov je konanie svojho druhu,
pretože ceny liekov sú pohyblivé a zároveň podľa § 90 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. platí, že do úvahy
pri kategorizácii liekov a v tejto súvislosti aj pri zmenách charakteristík referenčných skupín liekov je
žalovaný povinný prehodnocovať úhrady zdravotných poisťovní za štandardnú dávku liečiva tak, aby
zdroje verejného zdravotného poistenia boli vynakladané účelne a efektívne so zreteľom na účinnosť
a bezpečnosť liekov.

13. V prvostupňovom rozhodnutí č. S10871-2018 žalovaný uviedol, že dôležitou skutočnosťou, ktorú
žalovaný posudzoval pri rozhodovaní v tomto konaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny bolo
práve zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia. Argumentoval, že
vykonal konanie o prehodnotení charakteristík jednotlivých (všetkých) referenčných skupín, podskupín a
porovnateľných skupín a to spôsobom revízii úhrad na základe zmeny referenčnej ceny lieku. Mal za to,
že konal v súlade ochrany záujmov a práv pacientov podľa § 70 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z., podľa
ktorého: „V konaniach sa chránia záujmy štátu a dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov účastníkov a iných osôb.“ Ďalej uviedol, že žalovaný preto prihliada a chráni ich záujmy pred



neúmerným rastom doplatkov na lieky, z dôvodu, že proces regulátora stanovovať aj revidovať výšku
úhrad za lieky musí byť transparentný a odborný, aby prihliadal nielen na ekonomické, ale aj medicínske
kritéria. Spôsob, ktorým revíziu úhrad navrhuje žalobca podľa názoru žalovaného nielen narušuje
predvídateľnosť podnikateľského prostredia, ale zároveň vôbec nerešpektuje medicínske posúdenie
odbornými spoločnosťami a toto konanie nie je v záujme pacientov a ich práv, ktoré im vyplývajú z článku
40 Ústavy Slovenskej republiky.

14. Jediným spôsobom vykonania úspory nákladov/výdavkov zdravotných poisťovní s dôrazom na
účelnosť a efektívnosť prostriedkov verejného zdravotného poistenia zdravotných poisťovní v súlade s
§ 70 zákona č. 363/2011 Z. z. je vykonanie revízie úhrad na základe zníženia ceny referenčného lieku
držiteľov registrácii.

15. V súvislosti s námietkou ohľadne podpísania prvostupňového rozhodnutia žalovaného ministerkou
uviedol, že zásada dvojinštančnosti konania zakotvená v § 58 správneho poriadku, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vždy odvolacím orgánom
inštančne nadriadený orgán. Uviedol, že podľa organizačného poriadku žalovaného osobou oprávnenou
na rozhodnutiach žalovaného je minister, nie generálny riaditeľ sekcie.

16. Poznamenal, že zo samotných ustanovení zákona č. 363/2001 Z.z. upravujúcich konanie vo veciach
kategorizácie jasne vyplýva, že na prvom stupni koná ministerstvo a pokiaľ sú proti prvostupňovému
rozhodnutiu podané námietky, rozhoduje minister, teda dvojinštančnosť konania bola zachovaná.
Poznamenal, že minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto
správneho orgánu. Pri rozhodovaní v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni
správneho orgánu toho istého stupňa. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia orgánov štátnej
správy podpisuje minister.

17. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné z dôvodu, že v jeho
písomnom vyhotovení sa uvádzali rôzne dátumy vydania, žalovaný uviedol, že dňa 31.10.2018 bola
zverejnená na elektronickom portáli Kategorizácia oprava zrejmej nesprávnosti k prvostupňovému
rozhodnutiu č. S10871-2018 zo dňa 14.10.2018. Žalovaný zároveň uviedol, že rozhodoval pri
prehodnotení úhrad zdravotných poisťovní v referenčných skupinách, ktoré boli predmetom konania s
prihliadnutím na úhrady zdravotných poisťovní platných v čase rozhodovania, teda úhrady zdravotných
poisťovní platných k 01.01.2019, chybou v písaní je uvedený dátum k 01.01.2018, čo je podľa
žalovaného logické, nakoľko dané konanie prebieha každý kalendárny štvrťrok.

18. Ohľadne námietky žalobcu, že v rozhodnutí ministra nie sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých
sa rozhodlo o zamietnutí námietky žalobcu, tieto tvrdenia považoval za nepravdivé. Argumentoval, že v
rozhodnutí ministra sú uvedené odborné stanoviská odborných pracovných skupín, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie ministra práve z dôvodu nákladovej efektívnosti pomeru medzi celkovými nákladmi
vynaloženými z verejného poistenia pri použití lieku a celkovými prínosmi ako aj z dôvodu zdrojov
verejného zdravotného poistenia.

19. Žalovaný s poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

IV.

Replika žalobcu

20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenej dňa 27.03.2019 uviedol, že vyjadrenie
žalovaného k žalobe neposkytuje žiadne relevantné vysvetlenie postupu namietaného žalobou. V celom
rozsahu žalobca zotrval na argumentácii prezentovanej v žalobe. V replike poznamenal, že žalobca
ako účastník konania nie je viazaný internými predpismi žalovaného, pre žalobcu sú rozhodujúce
všeobecné záväzné právne predpisy. Poznamenal, že interná inštrukcia môže usporiadať vnútorné
organizačné vzťahy úradníkov a vnútorných útvarov príslušného orgánu verejnej správy, pričom je pre
nich služobne záväzným predpisom, avšak ani v týchto vzťahoch nemôže meniť alebo rušiť právnu
úpravu všeobecne záväzného právneho predpisu. Ohľadom vysvetlenia žalovaného k nedostatku
vzniku zmätočnosti dátumov na písomnom vyhotovení rozhodnutia prvostupňového orgánu uviedol, že



vysvetlenie žalovaného je síce logické, nič to však nemení na tom, že predmetné rozhodnutie bolo
minimálne v čase jeho vydania takouto vadou zaťažené.

21. Opätovne žalobca zdôraznil, že v predmetnej veci žiadne odborné stanoviská neboli nielen súčasťou
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ale ani správneho spisu; ani stanoviská odborných pracovných
skupín, na ktoré sa vyjadrenie prvostupňového orgánu odvoláva. Preto rozhodnutie žalovaného z tohto
dôvodu považoval za nepreskúmateľné.

V.

Právna úprava

22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13
ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia
pojednávania dňa 10.09.2020 v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej
piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

27. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, o zmene charakteristík referenčnej skupiny rozhoduje ministerstvo na základe
žiadosti podľa § 14 alebo z vlastného podnetu.

28. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., pre každý liek zaradený v zozname kategorizovaných
liekov sa určuje referenčná skupina a jej charakteristiky, pričom o zmene určenia referenčnej skupiny
môže ministerstvo rozhodnúť aj z vlastného podnetu.

29. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z., pre každú referenčnú skupinu sa určujú tieto
charakteristiky: maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva.

30. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych
predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a
pripomienkami účastníkov konania.

31. Podľa § 82 ods. 13 zákona č. 363/2011 Z. z., ak sú na to dôvody, minister rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak námietky zamietne a rozhodnutie potvrdí.



VI.

Právne posúdenie veci

32. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. Z056575-2018-OF/
K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018, ktorým žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu potvrdil
prvostupňové rozhodnutie č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018, ktorým
rozhodoval podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 3 a § 6 ods. 2, ods. 5 písm. b) zákona č. 363/2011
Z. z. a v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných
podskupín v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. určil maximálnu výšku úhrady zdravotnej
poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny bližšie špecifikované pod bodmi 1. až
118. výrokovej časti prvostup-ňového rozhodnutia.

33. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním
princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,
racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu
patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality
(PL. ÚS 1/04).

34. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

35. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok.

36. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 363/2011 Z.z. o
rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe
verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje rozsah
a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného
zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

37. V predmetnej veci došlo žalobou napadnutým rozhodnutím k určeniu v zozname kategorizovaných
liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín v zmysle § 6 ods. 4 zákona
č. 363/2011 Z. z. maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre
referenčné skupiny bližšie špecifikované pod bodmi 1. až 118. vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia.

38. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v
tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou
právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny
orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje
zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad
s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade
s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti
v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú
predstavujú obsahové a formálne náležitosti.

39. V danom prípade zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení



niektorých zákonov, upravuje náležitosti rozhodnutia v ustanovení § 81. Pokiaľ ide o odôvodnenie
rozhodnutia, odôvodnenie podľa § 81 ods. 2 obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie,
aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa
rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.

40. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ministerky zdravotníctva
dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné atribúty definované v ust. § 81 ods. 2
zákona č. 363/2011 Z. z..

41. V odôvodnení ministerka zdravotníctva poukázala na § 91 ods. 2 zákona a uviedla, že kategorizačná
rada pre liečivá a lieky predkladá ministrovi písomné odporúčanie vo veciach kategorizácie, ktoré
obsahuje odborné posúdenie veci s odôvodnením podľa kritérií ustanovených týmto zákonom. Zároveň
poznamenala, že kategorizačná rada pre liečivá a lieky zasadala dňa 06.11.2018 a v prípade námietok
žalobcu hlasovala kategorizačná rada nerozhodne.

42. Žalovaný svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi založil len na strohom skonštatovaní, že námietky
ministerka zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie a to bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia
svojho rozhodnutia.

43. Súd preto zastáva názor, že v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaného absentuje
vecné posúdenie žalobcových námietok podporené úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia. Tieto
nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov.

44. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na
pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická
zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá
ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý
argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť
alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch
rozhodnutia vysporiadať.

45. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskú-mateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

46. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že činnosťou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.

47. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a druhostupňové
rozhodnutie v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

48. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu
prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením
§ 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní
viazaný.



49. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.