{"guid": "fccadf37-1b63-4f6c-964a-9cd042454f48:34febf3b-fb20-4fad-9758-7f951a462917", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3", "spisova_znacka": "6S/94/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/94/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2020, sp. zn. 6S/94/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3", "identifikacne_cislo": "1019200603", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Cvengová", "sudca_id": 1333, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cvengova-1333", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34febf3b-fb20-4fad-9758-7f951a462917", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/94/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200603
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: KASUM s.r.o., IČO: 46
544 364, Klincová 37/B, Bratislava, v zastúpení: VRBA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1708457/2015 zo dňa
26.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č.
1708457/2015 zo dňa 26.11.2015 ako aj rozhodnutie Daňového úrau Bratislava č. 20643564/2015 zo
dňa 10.08.2015  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.11.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom
stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), ktorým správca dane podľa § 68 ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume XX.XXX Eur a
znížil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX Eur na sumu XXX,XX
Eur.

2. Správca dane konštatoval, že uplatnením práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr v
kontrolovanom zdaňovacom období žalobca porušil príslušné ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon o DPH“), nakoľko nebola preukázaná skutočnosť, že dodávatelia uvedení na predmetných
faktúrach fakturovaný tovar skutočne dodali a zároveň nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia
deklarovaného tovaru. Tiež žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 uvedeného zákona, nakoľko podľa
zistení správcu dane nebolo preukázané, že tovar bol následne dodaný platiteľovi do iného členského
štátu (Č. D.) a zároveň plnenie ako také bolo súčasťou obchodu s tovarom bez reálneho opodstatnenia,
pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla, cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez
reálneho plnenia bolo zneužitie práva na oslobodenie od dane, uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie
nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s kryštálovým cukrom.



II.
Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane ako i žalovaný vec po právnej a skutkovej
stránke nesprávne posúdili, skutkové zistenia správnych orgánov sú v rozpore s obsahom spisov a
predmetnými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach.

4. Uviedol, že obchody s cukrom, ktoré boli predmetom fakturácií a v súvislosti s ktorými si uplatnil
nárok na odpočet DPH na vstupe, boli reálnymi skutočne uskutočnenými obchodmi, pri ktorých žalobca
dosiahol obvyklý zisk. Poukázal na to, že v rozhodnom mesiaci september 2012 uskutočnil celkovo 7
obchodov s cukrom a ich reálnosť preukazoval rôznymi dokumentmi (o.i. dodávateľskými faktúrami,
dodacími listami, medzinárodnými nákladnými listami, skládkovými listami, objednávkami prepravy
tovaru, svedeckými výpoveďami a pod.), ktoré v žalobe popísal. Dôvodil, že k takmer všetkým sporným
obchodným prípadom doložil výpisy z účtu, kde sú zrejmé prichádzajúce a odchádzajúce platby týkajúce
sa predmetných obchodov. Všetky prípady nákupu cukru v SR a dodania cukru do ČR žalobca
preukazoval výpoveďou svedka D. Q., zamestnanca spoločnosti U. I. P..D..G.., ktorý vo svojej výpovedi
pred správcom dane dňa 15.07.2014 vypovedal, že pre žalobcu zabezpečoval sprostredkovanie nákupu
a predaja cukru, že dodávateľmi žalobcu boli okrem iných aj spoločnosti SK-N., P..D..G.., Y., P..D..G..,
W., P..D..G.. a že tovar bol dodaný do ČR do skladu L.. Tento svedok mal pri každej dodávke kontrolovať
(telefonicky, pri prvej dodávke bol prítomný aj osobne) naloženie tovaru v skladoch dodávateľa a
organizoval vyloženie tovaru u odberateľa v ČR v sklade L.. Podľa tvrdení tohto svedka mal byť pri každej
dodávke osobne prítomný p. L., s ktorým mal svedok Q. komunikovať telefonicky. Ďalej všetky prípady
nákupu cukru v SR a dodania cukru do ČR žalobca preukazoval výpoveďou svedka U. L., bývalého
spoločníka spoločnosti U. I. P..D..G.., ktorý vo svojej výpovedi pred správcom dane dňa 15.07.2014
vypovedal obdobne ako D. Q.. Rovnako výpoveďou L. L. zo dňa 17.12.2014 na Finančnom úrade pro
Olomoucký kraj. Tento svedok mal vo svojej výpovedi uviesť, že v období mája až novembra 2012
poskytoval žalobcovi služby v súvislosti s nákupom a predajom cukru. Pri výkone svojej činnosti vždy
kontroloval nakladaný tovar u dodávateľa a po jeho naložení a zaplatení sprevádzal tovar do miesta
vykládky tovaru v ČR v L.. Pán L. teda potvrdil fyzickú nákladku každej zásielky tovaru v SR, tiež jeho
fyzické vyloženie v ČR a prevzatie tovaru zástupcom spoločnosti N. E. A., P..D..G.. Podpis pána L. je
na každom z predložených CMR, ktorými žalobca preukazuje reálne uskutočnenie obchodov, keďže p.
L. vystupoval za žalobcu ako odosielateľa. Žaloba tiež poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní
pred správcom dane zo dňa 04.08.2015, z ktorej vyplýva, že údaje vo faktúrach žalobcu sa zhodujú s
údajmi, ktoré správca dane získal od českej finančnej správy a týkajú sa výkladok tovaru v L. v skladoch
prevádzkovaných spoločnosťou T. A., J..P.., L., Č.. Z uvedenej zápisnice podľa žalobca rovnako vyplýva,
že českou finančnou správou nebola materiálna stránka obchodu spochybnená. Tovar mal skutočne
prechádzať cez sklady T. A., J..P.. Uvedené má tiež vyplývať z doplnenia výsluchu svedka zo dňa
20.01.2015 podaného spoločnosťou T. A., J..P.. českej finančnej správe dňa 05.02.2015.

5. Ku všetkým prípadom nákupu cukru od spoločnosti Y., P..D..G.. žalobca uviedol, že boli potvrdené
samotným konateľom tejto spoločnosti I. Q., ktorý o obchodovaní s cukrom vedel, osobne podpisoval
faktúry za dodávku tovaru žalobcovi a že platby za tovar prebiehali cez bankový účet spoločnosti Y.,
P..D..G.. O skutočnosti, že Ivan Q. bol „ovládaný” a konal na pokyn D. Q. žalobca nevedel a nemohol
vedieť a táto skutočnosť preto nemôže mať vplyv na nárok žalobcu na odpočet DPH. Žalobca mal za to,
že žalovaný neoznačil jediný dôkaz, ktorý by zrealizovanie obchodov tak, ako sú uvedené v predmetných
faktúrach, vyvracal.

6. Rozporoval argumentáciu žalovaného a správcu dane v tom, že spoločnosti, ktoré boli dodávateľmi,
resp. odberateľmi žalobcu, po tom, ako sa uskutočnili obchody podľa predmetných faktúr, boli prevedené
na nekontaktné osoby, resp. títo dodávatelia a odberateľ nezahrnuli príslušné dodávky do svojich
priznaní na DPH, resp. dodávatelia nevedeli preukázať pôvod tovaru. Mal za to, že tieto skutočnosti
nemôžu byť pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH na jeho ťarchu. Zastával názor, že nemá žiadnu
právnu povinnosť a ani reálnu možnosť „udržovať pri živote” spoločnosti, s ktorými obchodoval alebo
zabezpečiť nemennosť vlastníckych pomerov, resp. štatutárnych orgánov týchto spoločností. Poukázal
na to, že k prevodu predmetných spoločností na nekontaktné osoby došlo vždy až po uskutočnení
predmetných obchodov. Tieto skutočnosti boli teda nezávislé od vôle a konania žalobcu, a preto nemôžu
mať vplyv na vznik a existenciu jeho nároku na odpočet DPH na vstupe. To isté podľa jeho názoru platí



aj v prípade zmeny v osobe spoločníka a konateľa odberateľa žalobcu (spoločnosti N. E. A., P..D..G..).
Zdôraznil, že nevypočutím bývalej konateľky spoločnosti N. E. A., P..D..G.. p. J. U., ktorá bola konateľkou
tejto spoločnosti do 15.09.2012, teda do uskutočnenia piatich z celkovo siedmich obchodných prípadov,
správca dane porušil § 3 ods. 2 a § 24 ods. 2 daňového poriadku, t.j. nepoužil najvhodnejšie prostriedky
vedúce k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a tiež nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Poukázal na to, že nemal možnosť dozvedieť sa o
zmene štatutárneho orgánu spoločnosti a zároveň nemal najmenší dôvod pochybovať o hodnovernosti
svojho odberateľa, nakoľko mu tovar zložil do skladu vždy po tom, ako mu bol bezhotovostne zaplatený.
Nesúhlasil s argumentáciou správcu dane, že k predmetným obchodom potrebuje vyjadrenie aktuálneho
konateľa spoločnosti N. E. A., P..D..G.. Výpoveď p. U. považoval za jeden z kľúčových dôkazov na
preukázanie tvrdení žalobcu.

7. Rovnako zastával názor, že na vznik nároku na odpočet DPH nemôže mať vplyv skutočnosť, či
si dodávateľ žalobcu svoje dodávateľské faktúry zahrnie do svojej účtovnej evidencie a či z nich
zaplatí DPH. Spochybňoval relevantnosť zistení správcu dane prostredníctvom českej daňovej správy.
Podľa jeho názoru z odpovede českej daňovej správy nevyplynulo, že tovar nebol dodaný odberateľovi
žalobcu (spoločnosti N. E. A., P..D..G..), ale len, že túto dodávku nemožno v aktuálnom čase preukázať
výpoveďou aktuálneho konateľa spoločnosti N. E. A., P..D..G.. V tejto súvislosti navrhol vypočuť svedkov
p. Q. z českej spoločnosti Q., P..D..G.. a p. C.M. zo spoločnosti C. &. L. - B. R., P..D..G.., ktorí vedia
dosvedčiť reálnosť vykonaných prepráv. Zdôraznil, že správca dane vôbec neprihliadal na skutočnosti
svedčiace v prospech žalobcu, čím porušil § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane podľa žalobcu
došiel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy vyberal sektívne
(neprihliadal na dôkazy preukazujúce realizáciu obchodov), hodnotil ich tendenčne v neprospech
žalobcu a žiadnom prípade nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

8. Za nelogický žalobca považoval záver správcu dane o tom, že obchod síce prebehol, ale nie tak
ako ho zachytávajú dôkazy predložené žalobcom. Podľa žalobcu je právne nepodstatné v danej veci
to, či dodávateľ žalobcu vie alebo nevie preukázať pôvod svojho tovaru. Zastával názor, že nemá
reálnu možnosť preveriť dodávky tovaru svojmu dodávateľovi. Dôvodil, že pri prekupovaní tovaru je
nemožné, aby sa žalobca od svojho dodávateľa dozvedel informácie od jeho dodávateľoch. Dodávateľa
žalobcu by sa tým mohol vystaviť riziku, že ho v budúcich obchodoch žalobca obíde a získa jeho
maržu. Pri prekupovaní tovaru žiadny dodávateľ neposkytne svojmu odberateľovi informácie o svojom
dodávateľovi. Čiže žalobca nemôže zodpovedať za to, že jeho dodávateľ vie alebo nevie preukázať
nadobudnutie tovaru. Uvedené plati podľa žalobcu aj na prípad jeho odberateľa, čiže je nepodstatné,
ako jeho odberateľ naložil s tovarom od žalobcu.

9. S poukazom na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ dôvodil, že mu nemôže byť na škodu a
nemôže mať vplyv na jeho nárok na odpočet DPH, ak boli ním vykonané obchody súčasťou reťazca
obchodov typu kolotoč (karusel) a žalobca o tom nevedel a ani nemal ako vedieť. Zdôraznil, že mu
mal byť uznaný nárok na odpočet DPH, ak nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo
súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim alebo ďalším kupujúcim. Na druhej strane mu nemal byť
uznaný nárok na odpočet DPH len vtedy, ak vedel alebo musel vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Mal za to, že urobil opatrenia proti fiktívnosti
predmetných obchodov (mal zástupcu, ktorý fyzicky skontroloval každú zásielku). Spoločnosť T. A.,
P..D..G.., prevádzkujúca sklad v L. robila opatrenia brániace tomu, aby žalobca zložil v jej skladoch
cukor, ktorý už raz v tomto sklade bol. Začiatok označovania paliet s cukrom podľa žalobcu preukazuje
aj mailová správa o začatí označovania paliet. Uviedol, že medzi ním a žiadnym z jeho dodávateľov
ani odberateľov neboli nikdy žiadne personálne ani majetkové prepojenia. Vyhlásil, že pri realizácií
obchodov nemal najmenšie podozrenie, že je súčasťou podvodu typu kolotoč. Tiež poukázal na to, že
pri realizácii obchodov s cukrom v roku 2012 dosiahol reálny zisk a vznikla mu reálna daňová povinnosť
na dani z príjmov vo výške X.XXX,XX Eur. Jeho podnikateľská činnosť - obchodovanie s cukrom, mala
teda reálny hospodársky dôvod a reálny kladný hospodársky výsledok.

10. Záverom poukázal na skutočnosť, že od dodávateľa SK-N., P..D..G.. odoberal cukor už aj v minulosti.
Tieto dodávky boli predmetom kontroly správcu dane ohľadom oprávnenosti odpočtu DPH za mesiace
júl a august 2012 a odpočet DPH bol za uvedené mesiace žalobcovi uznaný. Týmto postupom, kedy bol
v jednom prípade od toho istého dodávateľa žalobcovi odpočet na DPH uznaný a v inom nie, správca
dane mal podľa žalobcu porušiť § 3 ods. 9 daňového poriadku.



III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.02.2016, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Dôvodil, že žalobca v priebehu daňovej kontroly
preukazoval v daňovom priznaní deklarované nadobudnutie tovaru v podstate len na základe listinných
dôkazov a nevedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálny nákup tovaru od spoločností Y.,
P..D..G.., W., P..D..G.. J. SK-N., P..D..G.. a následné dodanie tovaru českému odberateľovi N. E. A.,
P..D..G.. Správca dane v tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie tým, že preveroval fakturačné
reťazce a zisťoval pôvod tovaru a konečného odberateľa, t.j. konečnú spotrebu tovaru. Podľa zisteného
skutkového stavu malo k dodaniu cukru dôjsť v reťazcoch medzi subdodávateľmi J., P..D..G.. a F.-L. K.,
P..D..G.., dodávateľmi Y.,P..D..G.., SK-N., P..D..G.. a W., P..D..G.., žalobcom a českým odberateľom N.
E. A., P..D..G.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že český odberateľ N. E. A., P..D..G.. nepriznal
žiadne nadobudnutie tovaru zo Slovenska, je dlhodobo nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje,
nepredložil žiadne doklady a nepreukázal vykonávanie žiadnej ekonomickej činnosti. Dodávateľ Y.,
P..D..G.. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 podal nulové daňové priznanie, so správcom dane
nespolupracuje, na adrese sídla sa nenachádza a tiež nepreukázal vykonávanie žiadnej ekonomickej
činnosti. To isté platí aj o subdodávateľoch J., P..D..G.. a F.-L. K., P..D..G.., ktorí so správcom dane
nespolupracujú, na adrese sídla sa nenachádzajú a nepreukázali vykonávanie žiadnej ekonomickej
činnosti. Taktiež dodávateľ SK-N., P..D..G.. so správcom dane nespolupracuje a na adrese sídla sa
nenachádza.

12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predložené faktúry, objednávky, zmluvy, medzinárodné
nákladné listy, dodacie listy a skladové listy preukazujú reálnosť uskutočnených obchodov od
dodávateľov a následné dodanie do iného členského štátu českému odberateľovi. Mal za to, že
vykonaným dokazovaním boli žalobcom predložené doklady dostatočne spochybnené. Zdôraznil, že
faktúry a iné listiny, aj keď obsahujú všetky formálno-právne náležitosti, sú z hľadiska preukazovania
nárokov použiteľné len vtedy, ak v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. K vierohodnosti
predkladaných dokladov neprispeli skutočnosti, že dodanie fakturovaného tovaru (kryštálového cukru)
sa nepotvrdilo ani u hlavného dodávateľa Y., P..D..G.., ani u jediného odberateľa N. E. A., P..D..G..
(od 03.01.2013 C., P..D..G..) a ani u žiadneho zo subdodávateľov F.-L. K., P..D..G.. a J., P..D..G..
Uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale
skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Podľa žalovaného napriek formálnemu splneniu zákonných
predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z obsahu obchodných transakcií vyplýva, že
ich účelom bolo získanie daňovej výhody. Žalobca je súčasťou umelo vytvoreného reťazca subjektov,
ktorý mu umožnil získať daňové zvýhodnenie.

13. K žalobcom predloženým bankovým výpisom žalovaný uviedol, že v rámci preverovania
deklarovaných obchodov správca dane nahliadol do vyšetrovacieho spisu národnej kriminálnej agentúry
Prezídia policajného zboru SR, expozitúra Stred, Banská Bystrica a uznesenia č. PPZ-23/NKA-FP-
ST-2014 zo dňa 17.06.2014. Okrem iného sa v uvedenom uznesení uvádza, že sa vedie trestné
stíhanie voči rôznym osobám pre pokračujúci zločin neodvedenia dane a poistného, ktoré ako
členovia organizovanej skupiny plánovane a koordinovane vytvorili sieť obchodných spoločností s
úmyslom uplatňovania si neoprávnených nadmerných odpočtov DPH tým, že zabezpečovali obchodné
spoločnosti a osoby na páchanie trestnej činnosti, usmerňovali a koordinovali postup osôb podieľajúcich
sa na trestnej činnosti, zabezpečovali obstarávanie a vyhotovovanie prvotných účtovných dokladov
deklarujúcich ich vzájomnú obchodnú činnosť - obchodovanie s cukrom založené na cirkulácii toho
istého tovaru, organizovali bezhotovostné prevody finančných prostriedkov na bankových účtoch a ich
následné hotovostné výbery. Podstatou tejto trestnej činnosti bolo deklarovanie intrakomunitárneho
dodania cukru spoločnosťami registrovanými v Českej republike a Poľsku (medzi inými aj T. A.,
P..D..G..) nadobúdateľom na Slovensku - sieti ovládaných a usmerňovaných spoločností registrovaných
na Slovensku (medzi inými aj Y., P..D..G.., F.-L. K., P..D..G.. a J., P..D..G.. a následné deklarovanie
dodania tohto tovaru tzv. nárazníkovým spoločnostiam za účelom zneprehľadnenia tokov tovarov, faktúr
a finančných prostriedkov. Na základe toho žalovaný predložené bankové výpisy nepovažoval za
dostatočné dôkazy na preukázanie nároku na odpočítanie dane a vyplatenie nadmerného odpočtu v
sume XX.XXX Eur.



14. Podľa žalovaného ani výpovede svedkov, či už U. L. (bývalý konateľ spoločnosti U. I., P..D..G..,
ktorá mala deklarované obchody sprostredkovať) a D. Q. (bývalý pracovník spoločnosti U. I., P..D..G..
na základe dohody o vykonaní práce), nepreukazujú reálnosť deklarovaných obchodov, keďže uvedení
svedkovia neuviedli žiadne overiteľné skutočnosti, ktoré by preukazovali realizáciu deklarovaných
obchodov a nepredložili žiadne doklady. Žalovaný poukázal na to, že L. L., ktorý mal kontrolovať a
sprevádzať tovar pri preprave, neposkytoval služby žalobcovi, ale českej spoločnosti A., P..D..G.., ktorej
konateľom je konateľ žalobcu D. U.. L. L. mal pre túto spoločnosť vystavovať faktúry z dôvodu, že
nie je platiteľom DPH. Ďalej žalovaný dôvodil, že spoločnosť T. A., P..D..G.., v ktorej skladoch mal byť
predmetný tovar pri dodaní do Českej republiky skladovaný, nikdy nepreukázala, že poskytuje služby
v oblasti skladovania, logistiky a iných súvisiacich služieb, iba nakupuje a predáva cukor pod vlastným
menom a na vlastný účet. Zdôraznil, že odberateľ N. E. A., P..D..G.. (od 03.01.2013 C., P..D..G..)
patrí k začiatku reťazca obchodovania s cukrom, ktorý dodával spoločnosti V. R., ktorá dodávala cukor
spoločnosti T. A., P..D..G.. (od 24.06.2013 T. A., J..P..), ktorá následne cukor dodávala na Slovensko
a čerpala nadmerné odpočty v Českej republike. Žalovaný poukázal tiež na výpoveď svedka I. Q.,
konateľa spoločnosti Y., P..D..G.., v ktorej priamo popiera riadnu dodávku tovaru touto spoločnosťou.
I. Q. nemal žiadne znalosti ani skúsenosti súvisiace s podnikaním, nedisponoval dokladmi spoločnosti
Y., P..D..G.. a ani nerealizoval žiadne skutočné dodávky kryštálového cukru, a to napriek skutočnosti,
že v rozhodnom zdaňovacom období bol jediným spoločníkom a jediným konateľom tejto spoločnosti.
K námietke žalobcu o nevypočutí bývalej konateľky spoločnosti N. E. A., P..D..G.. U.. J. U. žalovaný
uviedol, že v tejto súvislosti bola uskutočnená medzinárodná výmena informácií, avšak vzhľadom na
nekontaktnosť uvedenej spoločnosti sa uvedenú svedkyňu nepodarilo predvolať. Mal za to, že nie je
povinnosťou správcu dane ani žalovaného vyhľadávať za žalobcu dôkazy svedčiace v jeho prospech.
Navyše poukázal na to, že v čase keď bola konateľkou spoločnosti N. E. A., P..D..G.. U.. J. U. táto
spoločnosť nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru zo Slovenska.

15. Záverom žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v § 51 ods. 1 písm. a/
zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Podmienky pre odpočítanie dane stanovené zákonom o
DPH sú plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na ktorú sa žalobca odvoláva.

IV.
Konanie na správnom orgáne

16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie
obdobie september 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104408/5/1110661/2014 zo dňa
19.03.2014. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený
daňovému subjektu (žalobcovi) dňa 27.03.2014. Po vyjadrení žalobcu k protokolu boli pripomienky
žalobcu prerokované dňa 06.06.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9104408/5/2553097/2014/Mič.

17. Správca dane kontrolou predložených dokladov a dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej
kontroly zistil nasledovné skutočnosti, ktoré neskôr premietol do protokolu a preskúmavaného
rozhodnutia.

18. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období september 2012 odpočítal daň z tovarov a služieb
nakúpených v tuzemsku v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH z faktúr, predmetom ktorých bol
predaj cukru, a to: č. 132/2012 zo dňa 10.09.2012 vystavená dodávateľom SK-N., P..D..G.., č. 2012/0599
zo dňa 05.09.2012 vystavenej dodávateľom W., P..D..G.., č. 8909/2012 zo dňa 10.09.2012, č. 9209/2012
zo dňa 12.09.2012, č. 9309/2012 zo dňa 13.09.2012, č. 9509/2012 zo dňa 17.09.2012 a č. 10209/2012
zo dňa 20.09.2012 vystavených dodávateľom Y., P..D..G.. Ďalej z faktúr za sprostredkovanie a zaistenie
dopravy od spoločnosti U. I., P..D..G.. a z faktúry č. 2012312 zo dňa 30.07.2012 vystavenej dodávateľom
V. A., P..D..G.. za prepravu. Tiež si žalobca odpočítal daň z nákupu účtovných služieb a účtovného
poradenstva. V predmetnom zdaňovacom období žalobca deklaroval dodanie tovaru (cukru) oslobodené



od dane českej spoločnosti N. E. A., P..D..G.. v zmysle nasledovných faktúr, a to č. 201233 zo dňa
05.09.2012, č. 201234 zo dňa 10.09.2012, č. 201235 zo dňa 11.09.2012, č. 201236 zo dňa 12.09.2012,
č. 201237 zo dňa 13.09.2012, č. 201238 zo dňa 17.09.2012, č. 201239 zo dňa 21.09.2012.

19. Správca dane na základe zistení v reťazci spoločností v tuzemsku a v Českej republike
konštatoval, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných spoločnostiach nenesú
znak základných obchodných princípov. Správca dane spochybnil, že k dodávkam tovaru došlo, a to na
základe nasledovných dôvodov:
- dodávateľ SK-N., P..D..G.. je nekontaktný, na výzvy správcu dane nereaguje, konateľom je občan D.,
niekoľkokrát došlo k zmene konateľa, neznámy pôvod tovaru,
- u dodávateľa W., P..D..G.., ktorého konateľom je občan L. došlo niekoľkokrát k zmene konateľa a sídla
spoločnosti,
- dodávateľ F.-L. K., P..D..G.. je nekontaktný, konateľom je občan D. niekoľkokrát došlo k zmene konateľa
a sídla spoločnosti,
- dodávateľ Y., P..D..G.. je nekontaktný, na výzvy správcu dane nereaguje, na adrese sídla sa spoločnosť
nenachádza, za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 podal nulové daňové priznanie a spoločnosť bola
vymazaná ex offo dňa 14.08.2013,
- odberateľská česká spoločnosť N. E. A., P..D..G.. (od 03.01.2013 C., P..D..G..) je nekontaktná, na
výzvy správcu dane nereaguje, nedá sa zistiť, že tovar bol riadne priznaný, dochádzalo k zmene názvu,
konateľa (súčasný je občan Q.) a sídla spoločnosti.

20. Správca dane a žalovaný následne vo veci vydali v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia,
pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k
jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.

V.
Rozhodnutia súdov

21. Dňa 05.10.2017 vydal súd rozsudok č. k. 6S/11/2016-196, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú v
zmysle § 190 SSP zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prisvedčil žalovanému,
že z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných
spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru, pričom s ohľadom na všetky
okolnosti prípadu sa žalobca podieľal na fakturácii tovaru - kryštálového cukru v reťazci obchodných
spoločností v tuzemsku a v zahraničí, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel.

22. Proti uvedenému rozsudku súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd SR, ako súd kasačný, rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/10/2018 zo dňa 27.03.2019 tak, že rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po posúdení obsahu kasačnej sťažnosti žalobcu
a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel kasačný súd k záveru, že správny súd odôvodnenie
výroku napadnutého rozsudku založil síce na rozsiahlom opise skutkového stavu, citovaní jednotlivých
zákonných ustanovení (paragrafových znení) na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a konštatovaní
správnosti právnych názorov a záverov správnych orgánov, s ktorými sa stotožnil, avšak v napadnutom
rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou
žaloby, ako aj vlastné právne odôvodnenie záverov, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom
nepreskúmateľnosti kasačným súdom. Napadnutý rozsudok podľa názoru kasačného súdu postrádal
dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Kasačný súd uviedol, že správny súd vo svojom rozsiahlom rozsudku podrobne
konštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktorých závery prevzal, stotožniac sa
s nimi a považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi
námietkami a skutočnosťami, na ktoré poukazoval sťažovateľ (žalobca) vo svojej žalobe a zopakoval aj v
kasačnej sťažnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo podľa názoru kasačného súdu jasné,
ako správny súd hodnotil dôkazy predložené sťažovateľom (žalobcom) a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov spravoval. Kasačný súd zdôraznil, že súd nemôže argumentáciu účastníka odmietnuť ako
nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu
musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie správneho súdu, že argumenty
účastníka sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby súd uviedol, prečo ich považuje za nesprávne
alebo irelevantné, možno podľa kasačného súdu považovať za arbitrárne. Kasačný súd uložil správnemu
súdu povinnosť v ďalšom konaní opätovne prejednať vec v medziach žaloby, dôsledne sa vysporiadať



so všetkými podstatnými námietkami, posúdiť podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a návrhy
žalobcu, znova o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

VI.
Posúdenie veci

23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a viazaný právnym názorom kasačného súdu dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

28. Podľa §  49 ods. l  zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

31. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.



35. Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je  povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

38. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Úlohou súdu bolo v prejednávanom prípade v rozsahu žalobných dôvodov dôsledne posúdiť, či
žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni, ktorým správca dane určil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume XX.XXX Eur
a znížil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX Eur na sumu XXX,XX
Eur.

41. Daňový poriadok v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z
týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním
rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj
odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové
orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne
povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

42. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy
štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem
štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol
na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri správe daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

43. V uvedenom prípade správca dane vyhodnotil obchodné prípady vo veci vrátenia nadmerného
odpočtu DPH v tom smere, že sa nepreukázala skutočnosť, že dodávatelia, ktorí sú uvedení na
predmetných faktúrach (SK-N., P..D..G.., W., P..D..G.. J. Y., P..D..G..), aj fakturované zdaniteľné
obchody (dodanie tovaru - cukru) skutočne dodali žalobcovi a zároveň  nebolo preukázané, že žalobca



deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne (v zdaňovacom období september 2012)
použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (deklaroval intrakomunitárne dodanie do Českej republiky
odberateľovi FG. E. A., P..D..G..). Správca dane rozsiahlym dokazovaním zisťoval existenciu, resp.
pôvod predmetného tovaru - kryštálového cukru. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, že
obchody tak, ako boli zachytené vo faktúrach, neprebehli, pretože uvedení dodávatelia a odberateľ
žalobcu, potom ako uskutočnili obchody podľa faktúr, boli prevedení na nekontaktné osoby, resp.
nevedeli preukázať pôvod tovaru. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania v rozhodnutiach
uviedli, že obchody žalobcu boli súčasťou obchodov typu kolotoč, a preto žalobcovi nepatrí odpočet
DPH.

44. Odopretie práva na odpočítanie DPH voči zdaniteľným osobám predstavuje výnimku zo základnej
zásady spoločného systému DPH, ktorej zákonnosť je podľa ustálenej judikatúry možné uznať len
vo výnimočných prípadoch. Právo odpočítať DPH je však podmienené splnením tak vecných, ako aj
formálnych požiadaviek alebo podmienok. Pokiaľ ide o vecné požiadavky alebo podmienky, z čl. 168
písm. a/ smernice 2006/112 vyplýva, že na priznanie práva na odpočítanie DPH je potrebné, aby jednak
dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice a jednak, aby tovary alebo služby, na
základe ktorých vzniká toto právo, zdaniteľná osoba využívala na výstupe pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných plnení a aby tieto tovary alebo služby na vstupe dodala alebo poskytla iná zdaniteľná osoba
(rozsudok Súdneho dvora EÚ z 06.09.2012 Tóth c-324/11, EU:C:2012:549, bod 26, ako aj z 22.10.2015
PPUH Stehcemp, C-277/14, EU:C:2015:719, bod 28).

45. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 06.07.2006 v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04, v ktorom je okrem iného uvedené, že plnenia, ktoré nie sú samy osebe
poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávky tovarov uskutočnených platiteľom dane
a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne
kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého
platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú
povahu iného plnenia, o ktorom tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou
tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane. Súdny dvor
upresnil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe
nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa
nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby
to platiteľ vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Súd rovnako poukazuje
na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého
vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej
dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho,
aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby
vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

46. Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa
zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe
ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné
dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51).

47. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca viacerými dôkazmi (faktúry, dodacie listy,
medzinárodné nákladné listy, objednávky prepravy tovaru, svedecké výpovede, fotodokumentácia
a i.) preukazoval dodanie tovaru od jeho dodávateľov SK-N., P..D..G.., Y., P..D..G.., W., P..D..G..,
ako aj predaj tohto tovaru odberateľovi N. E. A., P..D..G.. do Českej republiky. Daňovými orgánmi
tvrdené podvodné konanie mohlo nastať u toho daňového subjektu, ktorý nevedel preukázať vyrobenie,
resp. obstaranie dodaného tovaru. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade nebolo dostatočným
spôsobom spochybnené, že dodávky (zdaniteľné obchody) prebehli tak, ako sa uvádza na predmetných
faktúrach. Na tomto mieste je nutné poukázať na zistenia českej daňovej správy, podľa ktorých sa
v rámci daňových konaní v ČR nepotvrdilo, že by sa dodávky tovaru uskutočňovali fiktívne. Tovar



podľa zistení českej daňovej správy skutočne prechádzal cez sklady českého daňového subjektu T.
A., J..P.. (sklad v L.Ě.) a rovnako tak prebiehala cezhraničná doprava tovaru. Súd rovnako poukazuje
na rozhodnutia správcu dane týkajúce sa posudzovania zákonnosti uplatneného nadmerného odpočtu
DPH žalobcom za predchádzajúce zdaňovacie obdobia (júl a august 2012), v rámci ktorých na základe
zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly žalobcovi nebol určený rozdiel dane a bol mu priznaný nadmerný
odpočet DPH. Dôležité je v tejto súvislosti podotknúť, že žalobca v uvedených zdaňovacích obdobiach
odoberal tovar (cukor) okrem iných aj od dodávateľa SB.-N., P..D..G.., prepravu mu zabezpečovala aj tá
istá spoločnosť V. A., P..D..G.., zdaniteľné obchody preukazoval výpoveďami tých istých svedkov (napr.
L. L.) a tovar bol prevážaný aj do skladu spoločnosti T. A., J..P.. v českých L..

48. Súd konštatuje, že daňové orgány v priebehu daňového a vyrubovacieho konania žiadnym
spôsobom nevenovali pozornosť okolnosti, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je zúčastnený na
podvode typu karuselového obchodu. V oboch rozhodnutiach daňových orgánov absentuje označenie
akejkoľvek skutočnosti, ktorá by preukazovala alebo nasvedčovala tomu, že žalobca vedel alebo mohol
vedieť, že je súčasťou obchodu typu karusel. Spráca dane vo svojom rozhodnutí síce poukázal na
judikatúru Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C440/04, avšak otázkou vedomosti
žalobcu o jeho účasti na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH sa nijakým spôsobom
nezaoberal. Napriek námietkam žalobcu tento nedostatok nebol odstránený ani žalovaným v napadnom
rozhodnutí. V kontexte uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je o to podstatnejšie
vysporiadať sa s otázkou prípadnej vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní a záver
z toho dostatočne presvedčivo odôvodniť. Zároveň dôsledne aplikovať zásadu podľa § 3 ods. 9
daňového poriadku zakotvujúcu povinnosť právcu dane dbať o to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ak je prejednávaný prípad žalobcu týkajúci sa
zdaňovacieho obdobia september 2012 natoľko skutkovo rozdielny, že správca dane z neho vyvodil
opačný záver oproti predchádzajúcim zdaňovacím obdobiam júl a august 2012, je povinnosťou správcu
dane tento rozdiel dostatočne odôvodniť.

49. Na základe uvedeného súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom odstráni vyššie uvedené
rozpory a predovšetkým sa preukázateľne vysporiada s otázkou vedomosti žalobcu na prípadnom
podvodnom zneužití systému DPH. Okrem toho bude jeho úlohou opätovne posúdiť všetky v konaní
zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), svedčiace v prospech a neprospech žalobcu, zhrnúť ich a
podrobnejšie zhodnotiť z hľadiska ich právnej relevancie, rozlíšiť a dôkladnejšie reagovať na podstatné
pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu, vysvetliť, prečo niektoré dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané
nepovažoval za dostatočné - majúce vplyv na rozhodnutie v prospech žalobcu, tak, aby odôvodnenie
jeho rozhodnutia bolo presvedčivé.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.



Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fccadf37-1b63-4f6c-964a-9cd042454f48:f494ee93-004b-40f5-baba-9ed0c669e962", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3", "spisova_znacka": "6S/94/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/94/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200603.3"}], "citovane_v": []}