Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/61/2019 z 4. 2. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. februára 2020, sp. zn. 8Sa/61/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201169.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/61/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019201169.1 | 2020-02-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, Dôchodky Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d9ac63f-37ad-4d49-ab13-cf305e972856 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201169.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/61/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201169
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201169.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: O..
O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 28. januára 2019 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.
januára 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.
novembra 2018 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si nárok na starobný dôchodok uplatnil odo dňa 11.08.2012, a to žiadosťou spísanou dňa
08.10.2015, v ktorej uviedol, že jeho služobný pomer trvá od 01.09.1978. Podľa potvrdení Ministerstva
vnútra SR, č. SSMP-OMP46-98/2015 zo dňa 20.07.2015 a SPOU-OSZ3-2018/001478-140 zo dňa
10.10.2018, bol ako príslušník policajného zboru od 01.09.1978 do 31.12.1999 prijatý a zaradený do
I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2003 bol zaradený v III. kategórii funkcií. Jeho služobný
pomer naďalej trvá a tak mu nevznikol ani nárok a ani mu ešte nebol priznaný výsluhový dôchodok,
keďže v zmysle ust. § 38 zák.č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej aj
zák.č. 328/2002 Zb.), podmienkou na vznik nároku na výsluhový dôchodok je skončenie služobného
pomeru. Žalobca si žiadosťou uplatnil nárok na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu služby
policajta (príslušníka PZ) zaradeného do I. kategórie funkcií.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa-ústredie (ďalej iba „Sociálna poisťovňa “), vykonávajúc rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 8Sd/55/2016-40 zo dňa 11.07.2018, prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 05.11.2018 zamietla podľa ust. § 65 a § 274 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej
aj „ZSP“) a ust. § 14, § 21 a §174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“) žiadosť
žalobcu zo dňa 08.10.2015 o priznanie starobného dôchodku od 11.08.2012. Rozhodnutie odôvodnila
tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, ak zák. č. 461/2003 Z.z. v ods. 4 a 8 ust. § 65 a § 274 ods. 1
neustanovuje inak. Poukázala na ust. § 274 ods. 1 ZSP, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú, a aj na ust. § 21 ods.1 zák.č.
100/1988 Zb., upravujúceho zvýhodnenie (zníženie) dôchodkového veku v závislosti od doby a druhu
vykonávaného zamestnania a dôvodu ukončenia zamestnania. Tiež poukázala na ust. § 14 ods. 4
zák.č. 100/1988 Zb., podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, sa za



dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na
dôchodok podľa piatej časti zák.č. 100/1988 Zb. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto
prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h /
zák.č. 100/1988 Zb..

3. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa ďalej uviedla, že žalobca dobu služby získal v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, podľa uvedených ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP,
pričom obdobie služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia a nehodnotí sa pre nárok
na starobný dôchodok podľa platných právnych predpisov o sociálnom poistení. Žalobca nezískal
dobu najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, získal len 5 rokov a 99 dní (1 924 dní)
obdobia dôchodkového poistenia, a nedosiahol ani dôchodkový vek, keďže nemožno uplatniť zníženie
dôchodkového veku z dôvodu zamestnania (služby) zaradeného do I. resp. II. pracovnej kategórie.
Poukázala tiež na právny názor NS SR, vyjadrený v rozsudku sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012,
podľa zverov ktorého, sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový
dôchodok, môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby, rozhodujúcich pre výšku
výsluhového dôchodku a tak sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Pri určení výšky starobného
dôchodku je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj obdobia hodnotené na účely
výsluhového dôchodku.

4. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z potvrdenia Ministerstva vnútra SR: SPOU-
OSZ3-2018/001478-140 zo dňa 10. októbra 2018 a citovaného rozsudku NS SR, za situácie, že
žalobcov služobný pomer naďalej trvá, nie je poberateľom dávky výsluhového dôchodku a ani mu
doposiaľ nebola priznaná, dospela k záveru, že žalobcovi nie je možné určiť sumu starobného
dôchodku a preto jeho žiadosť zamietla.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie
5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP,
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. januára 2019 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
použil argumentáciu zhodnú s prvostupňovým rozhodnutím, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok
nevznikol, keďže nesplnil zákonné podmienky kladené ust. § 65 ZSP pre priznanie starobného
dôchodku, t.j. nedosiahol dôchodkový vek ani dobu poistenia vo všeobecnom systéme, v rozsahu
najmenej 15 rokov. Odvolal sa na ustálenú judikatúru NS SR v obdobnej veci, rozvedenú v rozsudku
sp.zn. 9So 167/2008 zo dňa 31.07.2009 a tiež v rozsudku sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012,
že čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nie je možné uplatniť a pre nárok na starobný dôchodok (započítať) do
obdobia dôchodkového poistenia zohľadniť aj obdobia výkonu služby (obdobia hodnoteného na účely
výsluhového dôchodku) a tak určiť výšku starobného dôchodku krátením, najviac o sumu neprevyšujúcu
sumu výsluhového dôchodku.

6. Odvolací orgán ďalej poukázal na to, že žalobcovi sa doba výkonu služby a príjmy dosiahnuté počas
tohto obdobia zohľadnia pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, po skončení služobného
pomeru. Vychádzajúc z judikatúry NS SR, má výsluhový dôchodok, podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení (zabezpečení), od dovŕšenia dôchodkového veku plniť funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), vo výške primeranej dobe
trvania služobného pomeru. Pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku, je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť o sumu výsluhového dôchodku. V
zmysle toho skonštatoval, že žalobcovi ku dňu 11.08.2012 nárok na starobný dôchodok nevznikol a
jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 08.10.2015 bola prvostupňovým orgánom zamietnutá správne.
Tiež uviedol, že pri dokazovaní postupoval v súlade s ust. § 196 ods. 7 ZSP, žalobca ako účastník
konania nepredložil nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a po zhodnotení dôkazov
v spisovej dokumentácii dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 26.08.2019, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28.01.2019,
ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.11.2018, vo veci



jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 11.08.2012 (vo veku 56 rokov), žiadal zrušenie oboch
rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie.

8. V žalobe zdôraznil, že obe podmienky (vek a odpracované roky) podľa ust. § 65 ods. 1 v spojení s
ust. § 274 ods. 1 ZSP splnil a ako dôkaz doložil potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.07.2015,
obsahujúce údaje o 21,5 rokoch odpracovaných v I. kategórii funkcií k 31.12.1999, zárobky a odvody,
ako aj to, že naďalej je v služobnom pomere Ministerstva vnútra SR. Vek 55 rokov dovŕšil dňa
26.12.2011.

9. Vzhľadom na podľa jeho názoru „irelevantné“ skutočnosti o ktoré sa žalovaný v rozhodnutí opieral a
ktoré sú v jeho neprospech (ktoré ale ďalej bližšie nekonkretizoval), namietal chybné právne posúdenie
splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku a uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je
nesprávne a porušujúce jeho základné práva podľa čl. 35 ods. 3 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil,
že poberanie výsluhového dôchodku nie je podmienkou poberania starobného dôchodku, čo nevyplýva
ani z rozsudku NS SR sp.zn. 9So/138/2011, na ktorý sa žalovaný v rozhodnutí odvoláva a vytkol, že
prvostupňový orgán nerešpektoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Sd/55/2016 v tejto
veci a opätovne mu nepriznal nárok na starobný dôchodok s rovnakými tvrdeniami, ktoré považoval
za nezmyselné. Súd žiadal o priznanie starobného dôchodku od 11.08.2012, t.j. tri roky od podania
žiadosti, spísanej dňa 11.08.2015.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení
10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zrekapitulovala priebeh administratívneho konania a dôvody
napadnutého rozhodnutia. K žalobným dôvodom poznamenala ich zhodnosť s námietkami odvolacími,
a považovala ich za nedôvodné. V ďalšom použila argumentáciu zhodnú s odôvodnením napadnutých
rozhodnutí a citovala príslušné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ust. § 14,
§ 21 a zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorých postupovala pri rozhodovaní o
žalobcom uplatnenom nároku na priznanie starobného dôchodku (žiadosťou zo dňa 08.10.2015), a
to dovŕšením veku 55 rokov, z dôvodu zaradenia zamestnania - služby príslušníka PZ do I. kategórie
funkcií. Poukázala na to, že žalobca nemá zhodnotenú dobu služby 22 odpracovaných rokov, keďže nie
je poberateľom a ani nemá priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a jeho služobný
pomer naďalej trvá.

11. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, na ktorý poukázal aj žalobca,
suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, sa môže krátiť iba
primerane k počtu skončených rokov doby služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.
Z uvedeného teda vyplýva, že sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128. V zmysle tohto článku sa vypočítaná suma starobného dôchodku kráti najviac o sumu,
ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Podľa zák.č. 328/2002 Z.z., je základnou podmienkou
priznania výsluhového dôchodku skončenie služobného pomeru. Žalobca nie je poberateľom a nemá
ani priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a jeho služobný pomer naďalej trvá. Z
uvedených dôvodov nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy
dosiahnuté počas tejto doby a uplatniť tak čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 pre určenie sumy starobného
dôchodku. Poznamenala, že uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR v obdobnej veci.

12. K namietanej diskriminácii žalobcu uviedla, že postupovala v zmysle platných právnych predpisov
SR, ktoré sú v tejto veci kogentné, nie je možné sa od nich odchýliť a postupovať pri rozhodovaní v
predmetnej dôchodkovej veci alternatívne. Vzhľadom na uvedené zotrvala na správnosti a zákonnosti
napadnutých rozhodnutí, ktoré v preskúmavanom konaní vychádzajú z doplneného dokazovania a
spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci a sú v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
sp.zn. 8Sd/55/2016 zo dňa 11.07.2018, vyneseného v tejto veci. Žalobu žiadala ako nedôvodnú
zamietnuť.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov



14. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu
orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.) ale aj nad rozsah žalobných dôvodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd
oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel
k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými
právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie žalovaného v zmysle ust.
§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa ods. 3 písm.
a/ tohto ustanovenia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy, rozhodujúcemu v prvom stupni, na ďalšie
konanie v súlade s ust. § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p., nakoľko nezistil žiaden z dôvodov daných ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až
e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko
sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 05.02.2020 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť,
správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
Právne posúdenie veci

15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1, SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Podľa § 65 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

22. Podľa § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

23. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení
predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení.



24. Podľa § 175 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003),
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie
funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2023.

25. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý
vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov
a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové
zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

26. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, policajt a
profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný
pomer trval najmenej 15 rokov.

27. Žalobca vykonával štátnu službu ako policajt (príslušník PZ), zaradenú do I. pracovnej kategórie
podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Od 01.09.1978 do 31.12.1999 bol zaradený v I. kategórii
funkcií, od 01.01.2000 do 31.12.2003 bol zaradený v III. kategórii funkcií a v služobnom pomere, ktorý
naďalej trvá, bol podľa potvrdenia o zárobkoch z 29.07.2015 aj v rokoch 2004 až 2014.

28. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie, uvedené v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

29. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona. Služba zaradená do
I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v
§ 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

30. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/ alebo
e/ 60 rokov.

31. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. (5.časť ZSZ), vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

32. Ustanovenie § 132 zák.č. 100/1988 Zb., sa v zmysle zák.č. 328/2002 Z.z.nepoužije od 1. júla 202,.
Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zák.č. 100/1988 Zb., však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný
dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli.

33. Podľa bodu 1 ust. § 143a zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v
znení zák.č. 447/2002 Z.z., od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú
ust. § 130 až § 145 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

34. Podľa § 109 ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z., nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a
podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

35. Podľa § 114 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.



36. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu a najmä s napadnutými rozhodnutiami, so žiadosťou žalobcu
o starobný dôchodok spísanou dňa 08.10.2015, s odvolaním žalobcu, s potvrdeniami Ministerstva
vnútra SR č. SSMP-OMP46-98/2015 zo dňa 20.07.2015 a č. SPOU-OSZ3-2018/001478-140 zo dňa
10.10.2018 o odpracovaných rokoch v službe a dosiahnutých zárobkoch žalobcu v rokoch 1984
až 2014, ako príslušníka Policajného zboru. Ďalej súd vychádzal z príslušnej rozhodovacej činnosti
a judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. z rozhodnutia sp. zn. 9 So 62/2009 zo dňa 27.10.2009,
uverejneného v Zb. stanovísk NS a súdov SR 5/2011-R53, sp.zn. 9 So 167/2008 zo dňa 31.07.2009
a sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012.

Administratívne konanie

37. Žiadosťou spísanou dňa 08.10.2015 požiadal žalobca o dávku starobného dôchodku odo dňa
11.08.2012, s uplatnením nároku dňa 11.08.2015, z dôvodu výkonu zamestnania (služby policajta)
zaradeného do I. kategórie funkcií, podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, v znení zák.č. 235/1992 Zb.. Štátnu službu policajta, podľa uvedených potvrdení
Ministerstva vnútra SR, čo je uvedené aj v bode 23 žaloby, vykonával v rozsahu najmenej 25 rokov a
v I. kategórii funkcií najmenej 20 rokov. Keďže jeho služobný pomer naďalej trvá, nárok na výsluhový
dôchodok mu nevznikol.

38. S poukazom na uvedené potvrdenia Ministerstva vnútra SR, žalobca splnil podmienky podľa ust. §
21 ods. 1 písm. b/ ZSZ v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP a požadovaný nárok na priznanie starobného
dôchodku mu tak vznikol dovŕšením 55 rokov veku, dňa 26.12.2011.

39. V zmysle ust. § 109 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., predpokladom na vznik nároku na výplatu dávky
je aj podanie žiadosti o priznanie dávky. Žalobca si podľa žiadosti o priznanie starobného dôchodku
spísanej dňa 08.10.2015, tento nárok uplatnil dňa 11.08.2015.

Konanie na správnom súde

40. Medzi účastníkmi bola sporná rozhodná skutočnosť, či sa na účely priznania starobného dôchodku
má žalobcovi zhodnotiť aj doba služby z osobitného systému sociálneho poistenia, ktorá ešte nie je
zhodnotená ani pre nárok na výsluhový dôchodok, keďže jeho služobný pomer policajta naďalej trvá
a nárok na výsluhový dôchodok mu ešte nevznikol. Tento mu podľa ust. § 38 zák.č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vznikne až po skončení služobného pomeru. Žalovaná
vychádzala zo skutočnosti, že žalobcovi starobný dôchodok nie je možné pre pretrvávajúci služobný
pomer priznať, čím mu zatiaľ nevznikol ani nárok a ani nepoberá výsluhový dôchodok. Tzn., že jeho
odpracovaná doba nie je ešte pre výsluhový dôchodok zhodnotená a nie je tak zistená celková doba
jeho služby. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.07.2015, jeho služba policajta trvala
viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií (01.09.1978 - 31.12.1999) a výkon služby naďalej trvá a je
viac ako 25 rokov (od 01.09.1978 do 29.07.2015, t.j. dňa vydania potvrdenia s uvedením zárobkov
žalobcu za odpracované roky 1984 až 2014). Je zrejmé, že žalobca splnil podmienky podľa ust. § 65,
§ 274 ZSP pre nárok na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov, podľa ust. §
21 ods. 1 písm. b/ ZSZ. Tento záver je v súlade aj s judikatúrou NS SR, napr. rozsudkom NS SR,
sp.zn. 9 So 167/2008 zo dňa 31. 07.2009, v ktorom vyslovil právny názor, že „žiadateľ, ktorý inak
splnil podmienku veku a doby poistenia podľa ust. § 65 zák.č. 461/2003 Z.z., by bol diskriminovaný
len preto, že je aktuálne v služobnom pomere v ozbrojenom zbore, pričom zákon sám nevyžaduje ako
podmienku priznania starobného dôchodku, ukončenie akéhokoľvek pracovného vzťahu (pracovného
či služobného pomeru)“.

41. Aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na skutkový stav v preskúmavanej veci je nedôvodná,
keďže žalobca nepoberá výsluhový dôchodok, ktorý v zmysle judikatúry NS SR plní od dovŕšenia
dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.
Nedôvodné je nielen krátenie sumy starobného dôchodku najviac o sumu výsluhového dôchodku,
ale aj samotný výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku zo zárobkov počas doby poistenia v



oboch systémoch sociálneho poistenia, na účel následného krátenia tejto vypočítanej sumy starobného
dôchodku o sumu výsluhového dôchodku. Suma starobného dôchodku žalobcu sa vypočíta iba z
doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia, ktorú žalovaná podľa osobného listu dôchodkového
zabezpečenia/poistenia k prvostupňovému rozhodnutiu už zistila a toto zistenie prípadne doplní a
správne podľa podkladov zhodnotí do sumy starobného dôchodku žalobcu v zmysle platných právnych
predpisov v sociálnom poistení/zabezpečení. Výklad žalovaného o povinnosti postupovať podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128, so záverom k nesplneniu podmienok doby poistenia a veku na priznanie
starobného dôchodku žalobcovi podľa jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 08.10.2015, po
dovŕšení dôchodkového veku 55 rokov, od 11.08.2012 je nesprávny so zákonom nesúladný. Správne
by mal teda prvostupňový orgán v súlade s prezentovanou judikatúrou NS SR priznať žalobcovi starobný
dôchodok vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(rozsudok sp.zn. 9So/138/2011).

42. Správny súd poukazuje aj na to, že nesprávnym pre zamietnutie žalobcovej žiadosti o starobný
dôchodok je aj odkaz na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP v napadnutom rozhodnutí, keďže žalobca zákonné
podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov veku
splnil podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aj podľa zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení.

43. Vzhľadom k uvedenému dospel správny súd k záveru, že postup Sociálnej poisťovne vo veci
určenia nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy nebol v súlade so zákonom a aj
ustálenou judikatúrou NS SR v obdobných veciach, žalobou napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd obe zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Jeho úlohou v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť
a doplniť zistenie skutkového stavu veci v naznačenom smere a určiť sumu starobného dôchodku
žalobcu podľa ust. § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p., úspešnému žalobcovi
však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani
nevznikli.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo



j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).