Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/199/2019 z 19. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2020, sp. zn. 5S/199/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201228.1 Krajský súd Bratislava | 5S/199/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019201228.1 | 2020-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a92fb3d-328e-4301-9658-5bc3d16a89d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201228.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/199/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201228
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201228.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. A JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci
žalobcu: PORAGRO, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 44 147 538, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101538024/2019 zo dňa 24.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Dňa 28.05.2018 zaslali zamestnanci správcu dane e-mail na adresu prenajímateľa virtuálneho
sídla B..sk, či spoločnosť PORAGRO, s. r. o. má sídlo na adrese Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava. Dňa 28.05.2018 bola doručená odpoveď, že spoločnosť PORAGRO, s. r. o. má aktívnu službu
„Registračné sídlo“, čiže vytvorili a podpísali objednávku, ktorá sa považuje za návrh zmluvy.

2. Dňa 22.06.2018 zaslali zamestnanci správcu dane výzvu na predloženie dokladov č. 101211768/2018
na adresu spoločnosti PORAGRO, s. r. o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, ktorá bola
prevzatá splnomocnencom dňa 27.06.2018.

3. Správca dane žiadal v predmetnej výzve o predloženie nasledovných dokladov: zoznam
dodávateľských faktúr za rok 2016 zoznam odberateľských faktúr za rok 2016 originály faktúr za rok 2016
vystavených pre spoločnosť AGREX VINICA, s.r.o., doklady o ich úhrade, zaúčtovanie predmetných
faktúr, zmluvy, objednávky a dodacie listy hlavnú knihu analytickú za rok 2016.

4. Na výzvu správcu dane žalobca nereagoval a požadované doklady nepredložil.

5. Zamestnancom správcu dane sa nepodarilo získať potrebné doklady súvisiace so správou daní od
spoločnosti PORAGRO, s. r. o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava. Spoločnosť PORAGRO, s.
r. o., svoju neúčasť u správcu dane neospravedlnila, ani nepožiadala o zmenu termínu na predloženie
požadovaných dokladov.

6. Rozhodnutím Číslo: 100622797/2019 zo dňa 13.03.2019 Daňový úrad Bratislava podľa ustanovenia
§ 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu



vo výške 1.000.00 EUR, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z.z.
v znení neskorších predpisov za nesplnenie si povinnosti nepeňažnej povahy na základe výzvy č.
101211768/2018 zo dňa 22.06.2018 za nepredloženie dokladov preukazujúcich požadované obchodné
a finančné transakcie uskutočňované v zdaňovacom období r. 2016.

7. Voči rozhodnutiu v predchádzajúcom bode podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že
dôvodom uloženia pokuty nemôže byť porušenie akejkoľvek povinnosti, ale len takej, ktorá je výslovne
vymenovaná v určených zákonných normách. Samotná skutočnosť nepredloženia dokladov (hoci
na základe výzvy správcu dane) sama osebe ešte nezakladá podľa neho naplnenie skutkových
znakov deliktu, pokiaľ nedosiahne kvality podriaditeľnej pod zákonom alebo osobitným predpisom
kvalifikovanú povinnosť. Žalobca bol názoru, že v napadnutom rozhodnutí určenie takejto povinnosti
označením paragrafovaného znenia absentuje a absentuje i v celom znení odôvodnenia. Z napadnutého
rozhodnutia preto podľa neho nie je možné určiť, ktorý zákonný imperatív mal správca dane na mysli a
pod ktoré paragrafované znenie, ktorej zákonnej normy, tento imperatív subsumoval. Správca dane ďalej
podľa žalobcu nepostupoval podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, keď nereflektoval doposiaľ zistený
stav veci a opomenul do svojej úvahy zahrnúť doterajšie konanie vo veci s daňovým subjektom v konaní,
v ktorom správca dane vydal Rozhodnutie o pokute dňa 6.9.2018 č. 101738324/2018 a jeho nadriadený
orgán Rozhodnutie zo dňa 6.12.2018 č. 102511533/2018. Správna úvaha rozhodujúceho orgánu teda
podľa žalobcu nemohla byť úplná, prinajmenšom jej úplnosť takto nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia.
Vo vzťahu k určeniu výšky pokuty žalobca namietal, že správca dane nevzal do úvahy aspekt následkov
protiprávneho stavu. Žalobca mal za to, že žiadne negatívne následky spojené s uvedeným údajným
porušením nenastali. Žalobca zároveň prehlásil, že je pripravený kedykoľvek v lehote určenej správcom
dane požadované doklady predložiť. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalobca namietal aj to, že
správca dane v pôvodnom rozhodnutí vo výrokovej časti uvádzal tri správne delikty, za ktoré mu uložil
pokutu 1.000,- €, pričom pri opakovanom rozhodovaní v napadnutom rozhodnutí uvádza iba jeden delikt,
za ktorý uložil pokutu zhodne 1.000,- €. Žalobca záverom namietal nepreskúmateľnosť myšlienkového
postupu správcu dane pri určení výšky pokuty v napadnutom rozhodnutí za jedno z porušení uvedených
aj v pôvodnom rozhodnutí vo výške zhodnej ako pri troch porušeniach za použitia sčítacej zásady
v pôvodnom rozhodnutí. Na základe týchto dôvodov žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné a navrhol ho zrušiť v plnom rozsahu.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 101538024/2019 zo dňa 24.6.2019 tak, že
podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) napadnuté rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že
9. Žalovaný k námietke žalobcu, že samotné nepredloženie dokladov samo o sebe ešte nezakladá
naplnenie skutkových znakov deliktu, pokiaľ nedosiahne kvality podriaditeľnej pod zákonom, uviedol, že
správca dane výzvou č. 101211768/2018 zo dňa 22.06.2018 vyzval žalobcu podľa § 26 ods. 7 Daňového
poriadku na predloženie vo výzve uvedených dokladov.

10. Povinnosť vymedzená v ustanovení § 26 ods. 7 daňového poriadku predstavuje zákonnú povinnosť
každého, kto bol správcom dane takouto výzvou vyzvaný na predloženie dokladov, ktorej nesplnenie
daňový poriadok sankcionuje uložením pokuty, a to v ustanovení § 155 ods. 1 písm. e) Daňového
poriadku, podľa ktorého správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3000 eur za správny delikt podľa §
154 ods. 1 písm. d) a j).

11. Ako vyplýva z výzvy správcu dane č. 101211768/2018 zo dňa 22.06.2018 na predloženie dokladov,
žalobca bol v tejto výzve upozornený, že nesplnením povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí
správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu
podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

12. Na základe uvedeného mal žalovaný za preukázané, že nepredloženie požadovaných dokladov
na základe výzvy správcu dane podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku je správnym deliktom podľa
príslušných ustanovení § 154 Daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu podľa
príslušných ustanovení § 155 daňového poriadku.



13. Rozhodnutie o uložení pokuty č. 100622797/2019 zo dňa 13.03.2019 vo výroku obsahuje príslušné
ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a tiež obsahuje skutočnosť o
nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená.

14. Podľa žalovaného správca dane v rozhodnutí vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj podstatou
odôvodnenia. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodnutia. Tou skutočnosťou bolo nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy - nepredloženie
dokladov preukazujúcich obchodné a finančné transakcie uskutočňované v zdaňovacom období roku
2016, požadovaných výzvou č. 101211768/2018 zo dňa 22.06.2018.

15. Žalovaný k dôvodu odvolania, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní a správca dane opomenul do svojej úvahy zahrnúť doterajšie konanie vo veci v konaní, v ktorom
vydal rozhodnutie o pokute č. 10173824/2018 zo dňa 06.09.2018 a jeho nadriadený orgán rozhodnutie
č. 102511533/2018 zo dňa 06.12.2018 uviedol, že v rozhodnutí č. 10178324/2018 zo dňa 06.09.2018
boli nesprávne uvedené vo výrokovej časti aj výzvy č. 101085263/2018 a č. 101402484/2018, ktoré
boli doručované Ing. Viktorovi Miklasovi, splnomocnenému zástupcovi spoločnosti PORAGRO, s.r.o. a
konateľovi spoločnosti JUDr. Milanovi Koprivovi.

16. Rozhodnutie č. 10178324/2018 zo dňa 06.09.2018 bolo zrušené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 102511533/2018 zo dňa 07.12.2018 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a
rozhodnutie, a preto podľa žalovaného nie je právny dôvod, aby v novom vydanom rozhodnutí o pokute
existovala úvaha správcu dane o tejto skutočnosti.

17. Žalovaný k dôvodu odvolania, že správca dane pri určení výšky pokuty musí vziať do úvahy všetky
aspekty protiprávneho stavu a pretože protiprávny stav nemal žiadne negatívne následky- nie je na
mieste pokutu vôbec určovať, uviedol, že správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliadal v zmysle
§ 155 ods. 4 daňového poriadku na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. V odôvodnení
rozhodnutia o uložení pokuty správca dane uviedol, že sa pri určení miery závažnosti riadil úvahami, že
daňový subjekt so správcom dane nekomunikoval a doklady požadované zamestnancami správcu dane
uvedené vo výzve č. 101211768/2018 zo dňa 22.06.2018, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní,
nedoručil a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o zmenu termínu na predloženie dokladov.

18. Doklady požadované vo výzve boli potrebné k zisteniu a prevereniu skutočností pre správne určenie
dane pri daňovej kontrole daňového subjektu AGREX VINICA, s.r.o. a žalobca nepredložil dôkazy, ktoré
by reálne preukázali obchodné a finančné transakcie uskutočnené v zdaňovacom období roku 2016
skontrolovaným daňovým subjektom.

19. Na základe týchto úvah správca dane vyhodnotil mieru závažnosti porušenia povinnosti za závažnú,
ale takú, ktorá nevedie k uloženiu pokuty v maximálnej miere.

20. Správca dane výšku pokuty stanovil vzhľadom na to, že išlo o prvé zistenie porušenia daňového
poriadku.

21. Žalovaný k namietaným následkom protiprávneho stavu uviedol, že informácie o daňovom subjekte,
získané pri správe daní, sú považované v zmysle § 11 Daňového poriadku za daňové tajomstvo.

22. Žalovaný k dôvodu odvolania, že z rozhodnutia nie je zrejmý dôvod uloženia pokuty vo výške 1.000,-
€ vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia vo veci vydané, uviedol že pôvodné rozhodnutie o pokute
č. 10178324/2018 zo dňa 06.09.2018, ktoré bolo zrušené rozhodnutím FR SR č. 102511533/2018 zo
dňa 07.12.2018, nie je predmetom preskúmania v tomto odvolacom konaní, a preto naň žalovaný
neprihliadol.

23. Správca dane podľa žalovaného pri uložení pokuty postupoval plne v súlade s platnými právnymi
predpismi.

III.
Žaloba



24. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.09.2019 (t.j. podanou na súd včas) sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutí správneho orgánu prvého aj druhého stupňa, ktoré považoval za nezákonné
z nasledujúcich dôvodov:
- rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
- rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

25. Žalobca žalobu vo vzťahu k prvému z vyššie uvedených dôvodov odôvodnil tak, že zákon rigorózne
nestanovuje spôsob konania riaditeľa daňového úradu (resp. žalovaného) v písomnom styku, avšak za
použitia analógie zákona možno dôvodiť, že osobou oprávnenou konať za daňový úrad bez ďalšieho
je len riaditeľ daňového úradu. Všetky ostatné osoby v postavení zamestnanca daňového úradu môžu
konať len na základe poverenia riaditeľa daňového úradu resp. prezidenta finančnej správy.

26. Ak daňový úrad teda vydáva podľa § 63 DP také rozhodnutie, ktoré nie je podpísané riaditeľom
daňového úradu (prezidentom), možno spravodlivo predpokladať, že takéto rozhodnutie musí byť
podpísané na takýto úkon riaditeľom daňového úradu povereným zamestnancom z radov zamestnancov
zodpovedajúcich prezidentom finančnej správy určenej vnútornej organizačnej štruktúre.

27. Pre dodržanie zásady právnej istoty subjektov zúčastnených na daňovom konaní by mal byť daňový
subjekt oboznámený so skutočnosťou, či rozhodnutie podľa DP podpisujúci zamestnanec je na takýto
úkon poverený. Skutočnosť udelenia poverenia na podpis rozhodnutia podľa DP by mala byť zrejmá zo
samotného rozhodnutia (prinajmenšom však z administratívneho spisu), pretože inak toto rozhodnutie
nie je možné preskúmať.

28. Zákon v žiadnom svojom ustanovení neuvádza výslovne, ktorý orgán je na vydanie rozhodnutia
príslušný (s poukazom na ust. zák. č. 333/2011 Z. z. v spojení s ust. zák. č. 479/2009 Z. z. by ním v
prípade Daňového úradu mal byť riaditeľ resp. ním poverený zamestnanec).

29. Z prvostupňového rozhodnutia to podľa žalobcu zrejmé nie je. Je síce podpísané konajúcou osobou
označenou ako „vedúci oddelenia daňovej kontroly 3“, žiadny všeobecne záväzný predpis účinný v SR
takto označený orgán nepozná.

30. Pokiaľ aj daňové úrady argumentujú Podpisovým poriadkom finančnej správy, tento nemá povahu
všeobecne záväzného právneho aktu. Ide o interný normatívny akt, čo je inštrukcia pôsobiaca v rámci
organizácie nemajúca všeobecne záväznú povahu. Sú to akty súkromného práva a zaväzujú len členov
alebo zamestnancov určitej právnickej osoby a preto môžu byť záväzné prípadne pre zamestnancov
finančnej správy ako interná smernica, v konaní navonok voči tretím subjektom uplatnenie ich ustanovení
musí byť nevyhnutne podporené splnomocnením alebo poverením udeleným na to všeobecne záväznou
právnou normou oprávnenou osobou.

31. Žalovaným vo všeobecnosti uplatňovaný argument poukazujúci na Podpisový poriadok finančnej
správy neobstojí, pretože osoba, ktorá podpísala rozhodnutie, podľa žalobcu nezodpovedá ani kritériám
predpokladaným samotným Podpisovým poriadkom finančnej správy.

32. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca odôvodnil tak, že ani výroková časť, ani
odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje identifikáciu povinnosti nepeňažnej povahy podľa
DP alebo osobitných predpisov, ktoré by ako kategorický imperatív pôsobili proti žalobcovi a ktorého
nesplnenie by mal žalobca svojím konaním (alebo nekonaním) privodiť, čo ani žalovaný v napadnutom
rozhodnutí neodstránil.

33. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný síce argumentuje poukazom na ust. § 26 ods. 7 DP, podľa
ktorého každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný
na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať, použitie tohto ustanovenia
pre daný prípad však svedčí o nesprávnom právnom posúdení veci, kedy správca dane a žalovaný
si kategorické imperatívy „vydať“ a „zapožičať“ písomnosti, listiny a iné veci (ktorým silu prepožičiava
zákon) zamieňajú s domnelým imperatívom „predložiť“ doklady preukazujúce požadované transakcie.



34. Podľa žalobcu pri použití uloženia povinnosti podľa § 26 ods. 7 DP, sa predpokladá pozitívna
vedomosť správcu dane o existencii určitých vecí a o tom, kto ich v danom čase má fyzicky v držbe,
čo je skutočnosť, ktorej preukázanie pre prípad nesplnenia takejto povinnosti má správca dane. Teda
podľa žalobcu, žalovanému bolo možné uložiť iba takú povinnosť, ktorú predpokladá zákon a žiadnu
inú. Ak žalovaný ukladal povinnosť nad zákonný rámec, takéto jeho chovanie nepožíva právnu ochranu
a s neplnením takto, nad rámec zákona, stanovenej povinnosti nemožno spájať použitie žiadnej sankcie
voči žalobcovi.

35. Žalobca bol názoru, že pokiaľ žalovaný poukazujúc na ust. § 26 ods. 7 DP ukladal povinnosť
„predloženia dokladov“, konal tak jednoznačne mimo zákonný rámec, keďže predmetné ustanovenie
mu umožňuje žiadať pri určitých veciach ich vydanie alebo zapožičanie, nie ich predloženie. Naviac
žalovaný neidentifikoval okruh žalobcom „nepredložených“ dokladov, takže podľa žalobcu nie je možné
posúdiť nie len či žalobca tieto doklady mal k dispozícii, ale ani či bol vôbec daný opodstatnený dôvod
na žiadosť k ich predloženiu (či nemalo ísť o duplicitné predloženie, či tieto doklady už nemal správca
dane k dispozícii ex offo a pod.).

36. Námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca odôvodnil tak, že poukázal na pôvodné
rozhodnutie správcu, ktorým rozhodoval o troch samostatných skutkových podstatách (pričom jednou
z nich bola skutková podstata identická so skutkovou podstatou prejednávanou v tejto veci) a uložil
žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- €. Následne (po zrušení pôvodného rozhodnutia z podnetu odvolania
podaného žalobcom) pri prejednávaní iba jednej zo skutkových podstát bola tým istým správcom
dane uložená pokuta taktiež vo výške 1.000,- €. Táto skutočnosť nebola podľa žalobcu zo strany
žalovaného, ani zo strany správcu dane, žiadnym spôsobom vysvetlená, hoci skutkový stav, jeho aktéri
i okolnosti porušenia domnelej povinnosti boli identické a teda evokujú úvahy prinajmenšom o nižšej
miere závažnosti, prípadne možných následkoch, čím by, logicky, malo dôjsť k záveru o určení výšky
pokuty v menšej sume.

37. Žalobca poukázal na to, že správca dane sa vôbec nezaoberal úvahami hodnotiacimi následky
protiprávneho stavu, od aspektu následkov protiprávneho stavu abstrahoval a nezahrnul ho ani do svojej
správnej úvahy.

38. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce akceptoval existenciu podmienky hodnotenia
následkov protiprávneho stavu v rámci správnej úvahy, avšak od hmotne zachyteného vyjadrenia
svojej správnej úvahy v tomto smere sa dištancoval s odôvodnením, že „Odvolací orgán k úvahe
odvolávajúceho sa o následkoch protiprávneho stavu oznamuje, že informácie o daňovom subjekte
získané pri správe daní sú považované v zmysle § 11 Daňového poriadku za daňové tajomstvo.“

39. Podľa žalobcu okrem neprijateľnosti takéhoto vrchnostenského prístupu pre správne posúdenie
veci, rozhodnutie nadané absenciou správnej úvahy a abstrahovaním od poukazu na zákonný zdroj,
obmedzujúce sa len na uplatnenie postupu bez zákonne vymedzených medzí, javí znaky jeho
nepreskúmateľnosti.

40. Vzhľadom na uvedené žalobca s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. b) až d) SSP žiadal, aby
správny súdu rozhodnutia orgánovo verejnej správy oboch stupňov zrušil.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

41. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.11.2019 tak, že žalobu ako nedôvodnú
žiadal zamietnuť z nasledovných dôvodov:

42. Žalovaný k bodu 1 žalobného dôvodu (rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený)
uviedol, že v ustanovení § 63 ods. 3 daňového poriadku sú stanovené zákonné náležitosti rozhodnutia.
Rozhodnutie správcu dane č. 100622797/2019 z 13.03.2019 o uložení pokuty za správny delikt vyššie
uvedené podmienky spĺňa, obsahuje vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky.



43. Zásady, postup a spôsob podpisovania písomností, rozsah a podmienky podpisového oprávnenia
zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a Daňového úradu pre
vybrané daňové subjekty, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy upravuje Podpisový
poriadok finančnej správy - interný riadiaci akt č. 7/2017, platný v čase vydania rozhodnutia o uložení
pokuty.

44. Podľa tohto podpisového poriadku písomnosti na daňovom úrade podpisujú podľa ich povahy a
závažnosti riaditelia daňových úradov, riaditelia odborov, vedúci oddelení alebo príslušní zamestnanci,
ktorí písomnosť vyhotovili, a to v rozsahu uvedenom v tomto podpisovom poriadku.

45. Písomnosti na daňovom úrade sa členia z hľadiska ich obsahu do viacerých skupín. Predmetné
rozhodnutie č. 100622797/2019 zo dňa 13.03.2019 o uložení pokuty za správny delikt spadá podľa
podpisového poriadku do skupiny č. 3, ktoré podpisuje priamy vedúci zamestnanec zamestnanca, ktorý
písomnosť vyhotovil.

46. Daňový poriadok neobsahuje ani v ustanoveniach o podpisovaní dokumentov ani v ustanoveniach
o poverení žiadne osobitné požiadavky týkajúce sa podpisu oprávnenej osoby. Vychádzajúc z tejto
skutočnosti predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt podpisuje vedúci oddelenia
daňovej kontroly podľa Podpisového poriadku finančnej správy (str. 12 podpisového poriadku) a
autenticitu oprávnenej osoby už nie je potrebné žiadnym spôsobom preukazovať.

47. Žalovaný k bodu 2 žalobného dôvodu (nesprávne právne posúdenie veci) uviedol, že správca dane
vec posúdil po právnej aj skutkovej stránke správne v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového
poriadku. Správca dane vo výroku rozhodnutia rozhodol o veci s uvedením právnych predpisov, podľa
ktorých rozhodoval. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo.

48. Rozhodnutie o uložení pokuty č. 100622797/2019 zo dňa 13.03.2019 vo výroku obsahuje
príslušné ustanovenia daňového poriadku, na základe ktorých správca dane uložil pokutu za správny
delikt a tiež obsahuje skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta
uložená. Tou skutočnosťou bolo nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy - nepredloženie (nevydanie,
nezapožičanie) dokladov preukazujúcich obchodné a finančné transakcie uskutočňované v zdaňovacom
období roku 2016, požadované výzvou č. 101211768/2018 zo dňa 22.06.2018.

49. Predmetné rozhodnutie o pokute v odôvodnení rozhodnutia obsahuje popis skutkovej a právnej
skutočnosti, z ktorej pokuta vyplýva. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že zamestnanci správcu dane
zaslali dňa 22.06.2018 na adresu daňového subjektu výzvu na vydanie dokladov č. 101211768/2018,
ktorá bola prevzatá splnomocnencom dňa 27.06.2018. Presnú špecifikáciu dokladov, ktoré správca dane
žiadal vydať, obsahuje výzva na predloženie dokladov, na ktorú je odvolávka v odôvodnení rozhodnutia
o uložení pokuty za správny delikt.

50. Žalovaný k bodu 3 žalobného dôvodu (nepreskúmateľnosť rozhodnutia) uviedol, že pôvodné
rozhodnutie o pokute č. 10178324/2018 zo dňa 06.09.2018 bolo zrušené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 102511533/2018 zo dňa 07.12.2018 pre procesné nedostatky a vec bola vrátená na
ďalšie konanie a rozhodnutie, a preto nie je právny dôvod, aby v novom vydanom rozhodnutí o pokute
existovala úvaha správcu dane o tejto skutočnosti.

51. Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliadal v zmysle § 155 ods. 4 daňového poriadku
na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. V odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty
správca dane uviedol, že sa pri určení miery závažnosti riadil úvahami, že daňový subjekt so správcom
dane nekomunikoval a doklady požadované zamestnancami správcu dane uvedené vo výzve č.
101211768/2018 zo dňa 22.06.2018, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, nedoručil a svoju neúčasť
neospravedlnil, ani nepožiadal o zmenu termínu na predloženie dokladov. Žalobca ku dňu vydania
rozhodnutia o odvolaní požadované doklady nepredložil.

52. Zároveň poukázal na to, že doklady požadované vo výzve boli potrebné k zisteniu a prevereniu
skutočností pre správne určenie dane pri daňovej kontrole daňového subjektu AGREX VINICA, s.r.o. a



žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by reálne preukázali obchodné a finančné transakcie uskutočnené v
zdaňovacom období roku 2016 s kontrolovaným daňovým subjektom.

53. Správca dane výšku pokuty stanovil vzhľadom na to, že išlo o prvé zistenie porušenia daňového
poriadku. Na základe týchto úvah správca dane vyhodnotil mieru závažnosti porušenia povinnosti za
závažnú, ale takú, ktorá nevedie k uloženiu pokuty v maximálnej miere.

54. Žalovaný bol názoru, že on ako aj správca dane postupovali v súlade so zákonom a po právnej
stránke vec posúdili správne, a preto je podľa žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade so
zákonom.

55. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaný navrhol žalobu ako bezdôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku zamietnuť a žalobcovi nepriznať
trovy konania.

V.
Právna úprava

56. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

57. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

58. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v
rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať,
či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

59. Správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti
so správou daní, vrátane postupu pri daňovej kontrole upravuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

60. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.



61. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

62. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných
poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce
s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje
elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.

63. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

64. Podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto j) nesplní
niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom
nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).

65. Podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu od 30 eur do 3 000 eur
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do
výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.

66. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na
závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

VI.
Skutkové a právne závery správneho súdu

67. K jednotlivým žalobným dôvodom uvádza správny súd nasledovné:

68. K žalobnému dôvodu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený správny
súd uvádza, že v tomto žalobnom dôvode žalobca nenamietal, že rozhodnutie nebol oprávnený vydať
orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, ale to, že v mene dotknutého orgánu nekonala tá osoba,
ktorá podľa jeho názoru mala v mene orgánu konať, a to štatutár príslušného orgánu verejnej správy.
Takúto námietku žalobca v priebehu konania pred správnymi orgánmi v odvolaní neuplatnil, preto sa ňou
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a správny súd z tohto dôvodu túto námietku nemohol
posudzovať.



69. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že je nepochybné, že rozhodnutia orgánov verejnej správy
boli vydané orgánmi, ktoré sú na vydanie príslušných rozhodnutí podľa platného právneho poriadku
oprávnené a v súlade s § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku obsahujú vlastnoručný podpis
povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, s uvedením jeho mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. Žiaden právny predpis neustanovuje ako povinnú
náležitosť rozhodnutia alebo povinnú prílohu rozhodnutia doklad preukazujúci oprávnenie konať za
správcu dane a žalobca takýto doklad podľa obsahu administratívneho spisu od žalovaného ani od
správcu dane ani nežiadal. Ak mal žalobca pochybnosti o oprávnenosti vystupovania konajúcej osoby,
mohol (a stále aj môže) osloviť buď správcu dane alebo žalovaného, aby mu uvedenú skutočnosť
preukázali.

70. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré
podľa žalobcu spočíva v tom, že ani výroková časť, ani odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
neobsahuje identifikáciu povinnosti nepeňažnej povahy podľa DP, ktorú mal žalobca svojím konaním
(alebo nekonaním) porušiť, čo ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil. Žalobca ďalej
namietal nedostatok špecifikácie dokladov, ktoré mal predložiť.

71. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že povinnosť, porušenie ktorej zo strany žalobcu
orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil ako správny delikt bola v oboch preskúmavaných
rozhodnutiach jednoznačne identifikovaná a to tak slovne ako aj označením zákonného ustanovenia,
pod ktoré toto porušenie spadá. Vo výroku orgánu verejnej správy prvého stupňa bol jednoznačne
uvedené, že sa jedná o nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy na základe výzvy č. 101211768/2018
zo dňa 22.06.2018 za nepredloženie dokladov, preukazujúcich požadované obchodné a finančné
transakcie, uskutočňované v zdaňovacom období roku 2016. Z uvedenej výzvy je zároveň zrejmé, ktoré
konkrétne doklady mal žalobca Daňovému úradu Bratislava predložiť a zároveň bol upozornený, že
nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j)
zákona č. 563/2009 Z.z.. Napriek tomu, že gramatické vyjadrenie dotknutej povinnosti nie je identické,
ako ho vymedzuje príslušné zákonné ustanovenie, je zrejmé, že slovné vyjadrenie dotknutej povinnosti
je obsahovo totožné, ako je táto povinnosť vymedzená v príslušnom zákonnom ustanovení a zo strany
orgánov verejnej správy sa jednalo iba o výrazovú nepresnosť a nie o postihnutie iného konania žalobcu,
ako vymedzuje zákon v ustanovení § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z.z.. Z týchto dôvodov
správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

72. Súd preto orgánom verejnej správy dáva do pozornosti, že je vhodné, aby sa v budúcnosti vo svojich
rozhodnutiach striktnejšie pridržiavali textu príslušných zákonných ustanovení.

73. Žalobca napokon namietal aj to, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

74. Námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca odôvodnil tak, že poukázal na pôvodné
rozhodnutie správcu, ktorým rozhodoval podľa jeho názoru o troch samostatných skutkových podstatách
(pričom jednou z nich bola skutková podstata identická so skutkovou podstatou prejednávanou v tejto
veci) a uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- €. Následne (po zrušení pôvodného rozhodnutia z
podnetu odvolania podaného žalobcom) pri prejednávaní iba jednej zo skutkových podstát bola tým
istým správcom dane uložená pokuta taktiež vo výške 1.000,- €. Žalobca namietal v rámci rovnakého
žalobného dôvodu aj na to, že správca dane sa vôbec nezaoberal úvahami hodnotiacimi následky
protiprávneho stavu.

75. Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Bratislava v rozhodnutí Číslo: 101738324/2018
zo dňa 06.09.2018 (prvé rozhodnutie vydané v administratívnom konaní) uložil žalobcovi pokutu
vo výške 1.000,-€ za nesplnenie si povinnosti nepeňažnej povahy za nepredloženie dokladov
preukazujúcich požadované obchodné a finančné transakcie uskutočňované v zdaňovacom období
v roku 2016 na základe troch samostatných výziev, ktoré boli vo výrokovej časti špecifikované.
Preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vymedzuje správny delikt žalobcu
totožne s tým rozdielom, že v rozhodnutí je vymedzená iba jedna z výziev, uvedených v pôvodnom
rozhodnutí. Vo vzťahu k preskúmavanej námietke žalobcu sa správny súd zaoberal tým, či v pôvodnom
rozhodnutí bola žalobcovi uložená sankcia za tri samostatné správne delikty, ako to tvrdil žalobca
a dospel k záveru, že už v pôvodnom rozhodnutí bol identifikovaný iba jediný správny delikt, a „to



nesplnenie si povinnosti nepeňažnej povahy za nepredloženie dokladov preukazujúcich požadované
obchodné a finančné transakcie uskutočňované v zdaňovacom období v roku 2016“. Počet výziev,
ktoré tomu predchádzali neurčuje v tomto prípade počet spáchaných správnych deliktov. Obsahom
všetkých výziev bola rovnaká povinnosť, uložená žalobcovi, a to predložiť rovnaké doklady. Po
preskúmaní oboch rozhodnutí, na ktoré poukazoval v tejto námietke žalobca, súd dospel k záveru, že
predmetom rozhodovania orgánov verejnej správy bol vždy iba jeden správny delikt, ktorý je vymedzený
vyššie. Pokuta nebola uložená za nerešpektovanie každej jednotlivej výzvy ale za nesplnenie uloženej
povinnosti (totožnej vo všetkých výzvach). Súd preto vyhodnotil námietku žalobcu za nedôvodnú.

76. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal pri určovaní výšky uloženej
pokuty zhodnotením všetkých zákonných kritérií, konkrétne sa nezoberal tým, že protiprávne konanie
nemalo žiadne negatívne následky, správny súd uvádza, že toto tvrdenie nezodpovedá obsahu
napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný tieto následky hodnotil, keď na predposlednej
strane svojho rozhodnutia uviedol, že: „požadované doklady boli potrebné k zisteniu a prevereniu
skutočností pre správne určenie dane pri daňovej kontrole daňového subjektu AGREX VINICA s.r.o.“.

77. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu nezistil také vady konania
pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný
sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými
odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
ako aj postup žalovaného ako aj správcu dane boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

78. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania podľa § 168 SSP.

79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.