Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/214/2019 z 28. 1. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2020, sp. zn. 6S/214/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201369.1 Krajský súd Bratislava | 6S/214/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019201369.1 | 2020-01-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 188 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ac500e0-fe6e-4d9b-8edd-67cb0a5357f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201369.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/214/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201369
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201369.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom
Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003
848, konajúca prostredníctvom JUDr. Miloša Kvasňovského, konateľa a advokáta, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101901029/2019 zo dňa 08.08.2019 a o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101901029/2019 zo dňa 08.08.2019 z a m i
e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny
súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101901029/2019 vydaného dňa
08.08.2019 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Kriminálneho
úradu finančnej správy (ďalej len prvostupňový správny orgán) číslo 100598901/2019 zo dňa 11.03.2019
(ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým bolo uložené podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 160 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový
poriadok) žalobcovi predbežné opatrenie v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú
sumu vo výške X XXX XXX,XX € za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac
vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami,
v prípade výkonu rozhodnutia, nakoľko v prípade zablokovania účtov sa stane vo vzťahu k svojím
zamestnancom a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným a nebude
objektívne schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo
vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu
k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne
sídla prevádzky - Banskobystrický kraj a len jeho náklady spojené s plnením si svojich povinností
ako zamestnávateľa predstavuje cca XXX XXX € za jeden kalendárny mesiac. V tejto súvislosti
žalobca predložil súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok
2018, náklady na zamestnancov za august 2019, dlhodobý majetok za obdobie 09.2018. Poukázal
na svoju každoročne sa zlepšujúcu finančnú situáciu a v roku 2018 dosiahol najlepší hospodársky
výsledok za posledných 6 rokov, čo dáva predpoklad plnenia si záväzkov. Zdôraznil, že Kriminálny úrad
finančnej správy a ani žalovaný nezohľadnili tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X XXX XXX € na
daňové záväzky roku 2018 a cca X XXX XXX € v účtovnom roku 2018. Potom mal za to, že nútený
výkon rozhodnutia by spôsobil jeho absolútny a nezvratný rozklad v dôsledku nedostatku finančných



prostriedkov, narušenia obchodných vzťahov, bol by nútený znižovať stavy zamestnancov a toto všetko
by v konečnom dôsledku viedlo k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Priznaním odkladného účinku
žalobe by podľa neho nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení včasného a riadneho
výberu daní. Záverom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6S/6/2018, v obdobnej
veci žalobcu - spol. Podtatranská hydina, a. s., kde bol odkladný účinok priznaný ako aj iné rozhodnutia
správnych súdov (Krajský súd v Prešove) pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup
správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol a s tým spojený princíp zachovania právnej istoty.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 19.12.2019 a v rámci
tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že
návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
preukazovali žalobcove tvrdenia.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a
b) SSP.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu
preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť
závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.
US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby
vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto
uznesenia, pričom v tomto prípade - nariadenia predbežného opatrenia o povinnosti zložiť peňažnú
sumu na účet správcu dane žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu
nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku
pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane
práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň
rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky
na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je
názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú
ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení) jeho podnikania v prípade zloženie do zábezpeky
finančnej čiastky nijako hodnoverne nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v



prípade zloženia danej sumy na účet správcu dane, čím sa znemožní možnosť nakladania s touto
sumou žalobcovi, podľa názoru správneho súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť
túto čiastku zložiť z vlastných disponibilných zdrojov, keďže samotný žalobca v návrhu poukázal na
tvorbu účelovej rezervy na úhradu svojich daňových záväzkov za roky 2017 a 2018 v celkovej
výške X XXX XXX €, čo bezpochyby by umožnilo žalobcovi splnenie uloženej povinnosti napadnutým
rozhodnutím. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce
správnej žalobe. Takýto stav však podľa názoru súdu v danej veci nenastal, keďže žalobca podľa svojho
vyjadrenia v žalobe má vytvorené finančné rezervy umožňujúce mu zloženie danej sumy.

11. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne
stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že
správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom
neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len
splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

12. V zmysle obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ide o vymáhanie daňového
nedoplatku žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, pričom z odôvodnenia
návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nevyplýva, že by vo veci predmetného daňového
nedoplatku bol v žalobcom iniciovanom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti takéhoto
rozhodnutia správcu dane priznaný odkladný účinok podanej správnej žalobe.

13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako
nepreukázal, že nemôže uhradiť vymáhaný daňový nedoplatok, resp. jeho uhradenie by znamenalo
pre neho tvrdený zánik podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. K tvrdeniu žalobcu, ohľadom legitímnych očakávaní, t. j. že správny súd rozhodne v tejto veci
rovnako ako Krajský súd v Prešove v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí
žalovaného, súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu
právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie
ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06). V tejto rovine



doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a
taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína
nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný
správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte
neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej
veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy. Zároveň správny súd uvádza, že vo všetkých žalobcom
uvádzaných rozhodnutiach išlo vo veci samej o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o
nepriznaní nadmerných odpočtov DPH žalobcovi, resp. spol. Podtatranská hydina, a. s., za zdaňovacie
obdobie roku 2012.

15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy,
ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti
v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí
konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhaný
daňový nedoplatok, prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Preto správny
súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e/ SSP)