Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/221/2019 z 1. 7. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2020, sp. zn. 1S/221/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201392.3 Krajský súd Bratislava | 1S/221/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019201392.3 | 2020-07-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: ZVO, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b1dc8a9-3f50-4fdd-b335-873101f1e4d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201392.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/221/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201392
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201392.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Ing. arch. N. N.
- autorizovaný architekt, T. XX, J., zastúpený: Vojčík & Partners s.r.o., Rázusova 28, Košice proti
žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Krajský súd Košice,
Štúrova 29, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11906-6000/2019 zo dňa
09.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutkový a právny stav, rozhodnutia žalovaného

1.Žalobca listom doručeným Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj „úrad“) dňa 8.8.2019 podal
námietky v elektronickej podobe smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 343/2015 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania a proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky
poskytnutých kontrolovaným.

2. Lustráciou účtu úrad zistil, že žalobca zložil na účet úradu
- dňa 6.8.2019 kauciu vo výške 1500 eur a 9.8.2019 kauciu vo výške 50 eur ( spolu vo výške 1550
eur) v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok proti podmienkam uvedeným
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (podľa § 170 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom
obstarávaní) a
- dňa 6.8.2019 kauciu vo výške 1500 eur a 9.8.2019 kauciu vo výške 50 eur (spolu vo výške 1550 eur)
v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok proti podmienkam uvedeným v
iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným (podľa § 170 ods.
3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní), a teda v rozpore s ich zákonom stanovenou výškou podľa
§ 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

3. Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa §
140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b) a § 169 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní



vo veci námietok záujemcu Ing. arch. N. N. autorizovaný architekt, T. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX
v zastúpení Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36866563, v mene ktorej
koná JUDr. Leo Vojčík (ďalej len „navrhovateľ“) smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona o
verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a
proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých
kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Projektová dokumentácia - rekonštrukcia a
nadstavba AB justičných zložiek Košice“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Krajský súd v Košiciach,
Štúrova 29, 041 51 Košice, IČO: 00215783 (ďalej len „kontrolovaný“) vo Vestníku verejného obstarávania
č. 141/2019 dňa 16.07.2019 pod značkou 17336 - MSS,

rozhodnutím č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019

zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom
obstarávaní
- na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom
obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a
- na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom
obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky
poskytnutých kontrolovaným.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predpokladaná hodnota zákazky je vo výške 1 550
000,00 eur bez DPH a žalobca mal tak povinnosť s podaním námietok zložiť za každé smerovanie
námietok na účet úradu kauciu vo výške 0.1% z predpokladanej hodnoty zákazky (čo predstavuje v tomto
prípade sumu 1550 eur), najmenej však 2 000 eur (§ 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní). Žalobca
mal zložiť kauciu vo výške 2 000 eur v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok
proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (podľa § 170 ods. 3
písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) a 2000 eur v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
na základe námietok proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie
ponuky poskytnutých kontrolovaným (podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní).

5. Keďže žalobca zložil na účet úradu kaucie v nesprávnej výške určenej zákonom o verejnom
obstarávaní, neboli pre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa §
170 ods. 3 písm. a ) a b) zo strany navrhovateľa splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad
nastali neodstrániteľné prekážky brániace rozhodovaniu v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019, ktorým
bolo zastavené konanie o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa Krajského súdu v Košiciach
na základe námietok žalobcu uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, podľa § 174 ods. 1 písm.
h) zákona o verejnom obstarávaní. Tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

7. Poukázal, že na účet žalovaného zložil dňa 06.08.2019 kauciu dvakrát vo výške 1.500 eur a
09.08.2019 doplatok kaucie vo výške dvakrát 50 eur. Spolu teda žalobca uhradil kauciu vo výške 3.100
eur. Keďže v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je kaucia pre dané prípady určená vo výške 0,1%
z predpokladanej hodnoty zákazky (čo predstavuje v tomto prípade sumu 1.550 eur), najmenej však
2 000 eur, žalovaný zastavil konanie o oboch námietkach žalobcu, ktorý namiesto 4.000 eur za obe
námietky uhradil 3.100 eur.

8. Zdôraznil, že účelom kaucie je predchádzanie zneužitiu práva a zabránenie špekulatívnemu a
šikanóznemu podávaniu námietok. Je presvedčený, že v danom prípade nejde o ľahkovážne či



špekulatívne námietky žalobcu, čo osvedčuje už samotná skutočnosť, že v rámci verejnej súťaže označil
verejný obstarávateľ práve žalobcu ako osobu, ktorá je nositeľom autorských práv k autorskému dielu
vyjadreného stavbou AB justičných zložiek Košice. Žalobca následkom chyby pri zadávaní platieb,
ktorými uhrádzal dňa 09.08.2019 doplatky kaucie, poukázal namiesto dvoch súm po 500 eur, sumy po
50 eur. Dobrú vieru žalobcu uhradiť celkovú sumu 4.000 eur za námietky osvedčuje skutočnosťou, že
dňa 18.09.2019 doplatil kauciu do celkovej výšky 4.000 eur, keď vykonal dve úhrady po 450 eur.

9. Podľa názoru Žalobcu, právna úprava o výške a čase zloženia kaucie za námietky sa vyznačuje
prílišnou tvrdosťou.

10. V súvislosti s úhradou kaucie za viacero námietok v rámci jednej verejnej súťaže žalobca poukázal
na rozhodnutie žalovaného č. 5753-6000/2018-OD, zo dňa 07.06.2018, v ktorom konštatoval, že
navrhovateľ s podanými námietkami zložil na účet kauciu vo výške 3.000 eur napriek tomu, že jeho
námietky smerovali v zmysle § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní proti trom skutočnostiam, a
preto bol povinný zložiť na účet žalovaného kauciu v zákonom stanovenej výške za každú namietanú
skutočnosť. Nakoľko navrhovateľ zložil na účet žalovaného kauciu iba vo výške 3.000 eur, žalovaný
meritórne rozhodol len o námietkach smerujúcich proti jeho vylúčeniu, nakoľko iba v danom prípade boli
splnené všetky podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach navrhovateľa v zmysle zákona o
verejnom obstarávaní. Žalovaný teda rozhodol aspoň v jednom z troch prípadov. V prípade žalobcu však
žalovaný takto nepostupoval a jedným rozhodnutím zastavil konanie o oboch námietkach.

11. Žalobca teda z dôvodu prílišnej rigídnosti postupu žalovaného stratil možnosť uplatňovať svoje práva
napriek tomu, že uhradil kauciu celkom vo výške 3.100 eur, pričom na jednu námietku je zákonom
stanovené minimum 2.000 eur. Žalovaný meritórne nerozhodoval ani o jednej z dvoch námietok a
v oboch prípadoch konanie zastavil pre neuhradenie kaucie v zákonom požadovanej výške. Podľa
názoru žalobcu, s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie, žalovaný aj v tomto prípade mal meritórne
konať aspoň o jednej námietke žalobcu, keďže žalobcom zaplatená celková suma 3.100 eur prevyšuje
zákonom predpísané minimum 2.000 eur pre kauciu pre jednu námietku. Všetky úhrady kaucie zo strany
žalobcu boli pritom vykonávané pod jedným a tým istým variabilným symbolom, hoci v príkazoch na
úhrady uviedol pri platbách žalobca označenie kaucia a) a kaucia b), keďže podal námietky proti dvom
skutočnostiam v tej istej verejnej súťaži.

12. Žalobca súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku tejto všeobecnej správnej žaloby voči
napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 09.01.2020 a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a dodal, že zákon o verejnom
obstarávaní exaktne stanovuje postup úradu v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na
základe námietok, pričom úprava zákona o verejnom obstarávaní neumožňuje žalovanému postupovať
spôsobom na ktorý poukazuje žalobca, t.j. na základe súčinnosti s navrhovateľom konvalidovať
pochybenia navrhovateľa pri podávaní námietok - ako napr. konvalidovanie obsahových nedostatkov
námietok, odpustenie zmeškanej lehoty na doručenie námietok alebo požiadanie o doplatenie kaucie,
ktorá nebola zložená vo výške stanovenej zákonom. Takýto postup by pri súčasnom rešpektovaní
princípu legality bol možný len na základe existujúcich zákonných ustanovení. Je preto názoru, že
by hrubo porušil ústavný princíp legality a v konečnom dôsledku by tak poškodil kontrolovaného ako
druhého účastníka konania, ak by sa v predmetnom prípade tak, ako požaduje žalobca, zaoberal
jeho námietkami meritórne, t.j. napriek nesplneniu procesných podmienok konania, by vydal meritórne
rozhodnutie.

14. Uviedol, že v kontexte vyššie uvedeného je tiež potrebné obiter dictum ozrejmiť, že konanie o
preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok predstavuje špecifický typ konania, v rámci
ktorého úrad ako arbiter rozhoduje spor medzi hospodárskym subjektom a verejným obstarávateľom/
obstarávateľom v prebiehajúcom verejnom obstarávaní, pričom v dôsledku podania námietok nemôže
verejný obstarávateľ v intenciách úpravy § 56 ZVO uzavrieť zmluvu, ale je povinný počkať na rozhodnutie
úradu o podaných námietkach. Rozhodovanie úradu o námietkach má preto zásadný vplyv na priebeh



a celkovú dĺžku samotného verejného obstarávania. Procesná úprava konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok preto okrem iného kladie dôraz práve na rýchlosť konania. V
dôsledku uvedeného normatívna úprava ZVO upravuje buď odchylne, alebo explicitne vylučuje v
ustanovení § 185 aplikáciu inštitútov, ktoré sú štandardné pre správne konanie v zmysle správneho
poriadku. Na ilustráciu možno poukázať na niektoré osobitosti úpravy konania podľa zákona o verejnom
obstarávaní v komparácii s úpravou správneho poriadku:

- procesná úprava konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok upravuje v §
173 ods. 12 ZVO inštitút oboznámenia účastníkov konania s podkladom pre vydanie rozhodnutia na
fakultatívnom princípe; podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku je oboznámenie účastníkov konania s
podkladom pre vydanie rozhodnutia povinnou súčasťou konania,
- § 185 ods. 2 ZVO explicitne vylučuje aplikáciu ust. § 19 správneho poriadku, v rámci ktorého je
vymedzená povinnosť správneho orgánu v súčinnosti s účastníkom konania konvalidovať nedostatky
podania,

- § 185 ods. 2 ZVO explicitne vylučuje aplikáciu ustanovenia § 28 správneho poriadku, ktoré upravuje
odpustenie zmeškanej lehoty,

- § 185 ods. 2 ZVO explicitne vylučuje ustanovenie § 36 správneho poriadku, t. j. povinnosť ustanovovať
znalca na základe rozhodnutia správneho orgánu.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností žalovaný kvalifikuje vyššie uvedené tvrdenie žalobcu ako
aj celú argumentačnú líniu, ktorou sa snaží spochybniť napadnuté rozhodnutie ako právne irelevantné.

16. Záverom žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktorá potvrdzuje
ústavnú konformnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Sžf/38/2015 zo dňa 30.5.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/l20/2015 zo dňa 24.5.2017,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 278/2013 zo dňa 7.8.2014, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp.zn 6S/247/2013 zo dňa 22.6.2016.

17. S poukazom na vyššie uvedené považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, pričom má za to,
že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie
vydal plne v intenciách zásady legality.

IV.
Replika žalobcu

18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 29.1.2020 zotrval na všetkých dôvodoch
uvedených v žalobe.

V.

19. O žalobcom návrhu na odklad vykonateľnosti predmetnej žaloby tunajší správny súd rozhodol
uznesením č. k. 1S 221/2019-59 zo dňa 13.3.2020 tak, že správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti
predmetného rozhodnutia žalovaného priznal odkladný účinok.

VI.
Právne posúdenie veci

20. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe
nie je možné priznať úspech. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom zamietne.

26. Podľa § 170 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, osoba podľa odseku 1 môže
pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred
zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva
podať námietky proti

a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu, proti podmienkam uvedeným v
oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení
o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej
zákazke,

b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky
alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným.

27. Podľa § 172 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, s podaním námietok je navrhovateľ povinný
zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy podľa § 170 ods.
I písm. e). Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po uplynutí
lehoty na doručenie námietok podľa § 170 ods. 4.

28. Podľa § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, výška kaucie pri podaní námietok je 0,1 % z
predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 eur a najviac

a) 10 000 eur, ak ide o námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b),

b) 50 000 eur, ak ide o iné námietky, ako uvedené v písmene a).

29. Podľa § 174 ods. I písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného, ak kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej
v § 172.

30. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj
napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy
podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu
vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia
orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie
orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej
správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť orgánu verejnej správy podľa procesných



a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania
a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať
všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným orgánom verejnej správy. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

32. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

33. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dňa 8.8.2019 doručil žalovanému dve námietky:
smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. a) a smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom
obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a proti
podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých
kontrolovaným. Tiež nebolo sporné, že za každú podanú námietku mal žalobca v zmysle ustanovenia
§ 172 zákona o verejnom obstarávaní zaplatiť po 2000 eur. Žalobca však namietal prílišný formalizmus
a rigídnosť zo strany žalovaného, keď nezohľadnil žalobcom zaplatenú v sumu 3100 eur aspoň za
jednu podanú námietku, o ktorej mal rozhodnúť. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie
žalovaného č. 5753-6000/2018-OD zo dňa 7.6.2018, ktorým žalovaný meritórne rozhodol o jednej z troch
podaných námietok navrhovateľa, pričom kaucia v tomto prípade bola zaplatená len vo výške kaucie
pre jednu podanú námietku a nie je vo výške za 3 podané námietky.

34. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca zaplatil za obidve námietky po 1550
euro. Výška kaucie bola zákonom o verejnom obstarávaní stanovená za každú námietku po 2000 eur.
Obidve námietky žalobca podal dňa 8.8.2019.

35. Z výpisu z depozitného účtu žalovaného číslo 119 súd zistil, že žalovaný dňa 6.8.2019 prijal od
žalobcu dve úhrady po 1500 eur. Jednu platbu špecifikoval ako „ ... KE - kaucia - námietka A vo VO ...“
a druhú platbu špecifikoval ako „ ...KE - kaucia - námietka B vo VO ...“

36. Z výpisu depozitného účtu žalovaného číslo 122 súd zistil, že žalovaný dňa 9.8.2019 prijal dve úhrady
od žalobcu po 50 eur, pričom jednu úhradu špecifikoval ako „ ...doplatok kaucie - námietka A vo VO...“
a druhú úhradu špecifikoval ako „ ... doplatok kaucie - námietka B vo VO ...“.

37. Zákon o verejnom obstarávaní exaktne vymedzuje postup žalovaného v rámci konania o
preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, pričom žalovaný je týmto postupom striktne
viazaný.

38. Správny súd konštatuje, že za prevedené účtovné operácie je zodpovedný sám žalobca a vyplnený
príkaz na úhradu si mal skontrolovať, aby nedošlo ku chybe pri zadávaní platieb, a teda si mal preveriť
a skontrolovať, akú sumu žalovanému titulom zaplatenia kaucie posiela. Súd preto jeho obranu, že
z dôvodu prílišnej rigídnosti postupu žalovaného a tvrdosti aplikácie zákona o verejnom obstarávaní
o výške kaucie stratil možnosť uplatňovať svoje práva v konaní pred žalovaným, vyhodnotil ako
účelovú obranu. Zákon striktne stanovuje v ust. § 170 ods. 1, že s podaním námietok je navrhovateľ
povinný zložiť na účet úradu kauciu. Žalobca podal 2 námietky samostatne, jednu podľa § 170 ods.
3 písm. a) a druhú námietku podal podľa § 170 ods. 3 písm. b), čo medzi účastníkmi nebolo sporné.
Ustanovenie § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje výšku kaucie pri podaní námietok,
ktorá je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2000 eur. Z vyššie
uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca za každú podanú námietku nezložil kauciu na účet žalovaného
v zákonom stanovenej výške po 2000 €. Podľa názoru súdu nezaplatením kaucie v požadovanej výške
za každú podanú námietku došlo k vytvoreniu procesnej prekážky brániacej meritórnemu rozhodovaniu
o obidvoch podaných námietkach. Žalovaný preto postupoval správne, keď konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní v predmetnej časti
námietok zastavil.



39. Vo vzťahu k žalobcom uvedenému rozhodnutiu, na ktoré poukázal žalobca súd uvádza, že toto sa
týka iných skutkových okolností ako v predmetnom prípade. Taktiež súd uvádza, že každý prípad je
potrebné posúdiť na základe individuálnych skutočností, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia
orgánu verejnej správy a tieto nie je možné zovšeobecňovať.

40. V rozhodnutí žalovaného, na ktoré žalobca poukázal v žalobe, navrhovateľ podal 3 námietky, pričom
kaucia za jednu námietku mala byť vo výške 3000 eur. V tejto veci navrhovateľ však zaplatil kauciu
len vo výške 3000 eur, čo znamená, že zaplatil kauciu len za jednu námietku. Úrad však po posúdení
všetkých troch námietok vyhodnotil, že iba pri jednej námietke boli splnené všetky podmienky pre
meritórne rozhodovanie o námietkach navrhovateľa, a preto o tejto jednej námietke aj rozhodol s tým,
že považoval za túto námietku kauciu vo výške 3000 euro zaplatenú. Z uvedeného vyplýva, že uvedenú
kauciu priradil k tej jednej námietke z troch podaných námietok, vo vzťahu ktorej boli splnené všetky
podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach navrhovateľa. Z výroku tohto rozhodnutia vyplýva,
že dôvodom, pre ktoré bolo konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe podaných
námietok zastavené, nebol len dôvod podľa § 174 ods. 1 písm. h) ale aj dôvod podľa § 174 ods. 1 písm.
b) - námietky boli doručené po lehote a aj podľa § 174 ods. 1 písm. c) - námietky neobsahujú všetky
náležitosti.

41. Neobstojí preto žalobcove tvrdenie, že úhradu kaucie v celkovej výške 3100 eur mohol žalovaný
započítať aspoň za jednu námietku. Uvedený názor však podľa názoru súdu nie je správny, nakoľko
pri obidvoch námietkach žalobcu boli splnené podmienky pre meritórne rozhodovanie o námietkach a
žalovaný si nemohol podľa vlastného uváženia vybrať niektorú z dvoch námietok a tým uprednostniť
jednu námietku pred námietkou druhou a nemohol tak vyhodnotiť, ktorá námietka je dôležitejšia ako tá
druhá.

42. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také
procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to,
že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený
skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu
odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre
posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý
správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 11906-6000/2019 zo dňa 09.09.2019 je vecne správne, neprisvedčil
žalobným námietkam, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

43. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. Ďalšiemu účastníkovi súd
taktiež podľa § 169 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania v
súvislosti splnením povinnosti, ktorú mu súd uložil nevznikli.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum
právnej pomoci.