Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/229/2019 z 17. 2. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2020, sp. zn. 2S/229/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201603.1 Krajský súd Bratislava | 2S/229/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019201603.1 | 2020-02-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 188 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fa04999-5ee2-4814-90f4-f3e1c040024a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201603.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/229/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201603
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201603.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SYQUEST, spol. s.r.o., IČO: 35 774 118, so sídlom
Skýcovská 241/5, 851 10 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: Advokátska kancelária
MARCEL BIZNÁR, s. r. o., IČO: 36 868 221, so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, za ktoré koná
advokát a konateľ Mgr. Marcel Biznár, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 102139250/2019 zo dňa 11.09.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
22.11.2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.11.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“
alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 22.11.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 102139250/2019 zo dňa 11.09.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu
Bratislava č. 100692405/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2017 v sume XX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
hrozí žalobcovi závažná ujma. Argumentoval tým, že správca dane vyrubil žalobcovi za kontrolované
daňové obdobia vyrubil žalobcovi rozdiel dane celkom 125.133,69 eura. Tvrdil, že nemá k dispozícií
tak vysokú finančnú sumu, aby ju mohol správcovi dane zaplatiť v zmysle právoplatných rozhodnutí
správcu dane v spojení s rozhodnutiami žalovaného, v dôsledku čoho by sa žalobca stal daňovým
dlžníkom. Následne argumentoval tým, že v prípade, ak sa žalobca stane dlžníkom daňového úradu,
tento údaj bude dostupný v databáze dlžníkov a na základe tohto budú považovať obchodní partneri
žalobcu ako nedôveryhodného a budú ukončovať s ním podnikateľské aktivity. Uvedená skutočnosť,
sa žalobca stane dlžníkom daňového úradu, bude mať za následok aj vylúčenie možnosti žalobcu
zúčastňovať sa napr. procesu verejného obstarávania a verejných obchodných súťaží, čo bude mať
ďalší negatívny dopad na podnikanie žalobcu. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe ďalej uviedol, že najpodstatnejší dôvod priznania odkladného účinku žalobe zo strany súdu je
tá skutočnosť, že aj čiastočná úhrada vyrubenej dane by mohla mať pre žalobcu likvidačné dôsledky,
nakoľko žalobca má uzatvorené dodávateľské a odberateľské zmluvy, pričom výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dôjde k paralyzácií podnikania žalobcu, vzniku



platobnej neschopnosti a dôsledkom toho môže byť až zánik podnikania. Podľa názoru žalobcu priznanie
odkladného účinku správnej žalobe súdom nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže sa zachováva
právny stav, ktorý tu bol až do napadnutého rozhodnutia žalovaného a ktorý žalovaný subjektívne
považuje za zákonný. Ak žalovaný, resp. prvostupňový orgán pristúpi k vymáhaniu žalobou napadnutých
rozhodnutí napadnutých tak s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 12 Daňového poriadku je navrátenie
do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené, teda v prípade úspechu v tomto konaní, by
si žalobca škody spôsobené nezákonným rozhodnutím musel vymáhať od štátu. Priznanie odkladného
účinku je tak aj v záujme ochrany štátnej pokladnice.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 30.01.2020, doručeným
Krajskému súdu v Bratislave taktiež dňa 30.01.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný vyjadril
i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že výška vyrubenej
dane z pridanej hodnoty po daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2017 nebola pre žalobcu
likvidačná a nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje. Žalovaný
následne poukázal na účelové konanie žalobcu, ktorý svojím konaním, neoprávneným uplatnením
nároku na odpočítanie DPH, ukrátil štátny rozpočet. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozhodnutiach
žalovaného a správcu dane, ako aj skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného k žalobe žalobcu,
žalovaný navrhol, aby správny súd žalobcovi odkladný účinok a odklad vykonateľnosti napádaných
rozhodnutí nepriznal.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa



pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom,
že aj čiastočná úhrada dane, by mohla mať pre žalobcu likvidačné dôsledky. V tejto súvislosti považuje
správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm.
a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti
s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku
žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom
vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie
vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Podľa tunajšieho
súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o závažnej ujme a hrozbe likvidačných
dôsledkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť presvedčenie žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na
priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži
na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov.
Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade
nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného
zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov,
resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku
značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je



posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná
a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú
povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný
vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty
predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v
takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej
ujmy, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že
priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.