{"guid": "8ba6144c-bddc-452c-9a87-2c196c55b5ff:179cb553-e846-4457-bc67-56c1f469aced", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1", "spisova_znacka": "6S/264/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/264/2019 z 22. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. apríla 2020, sp. zn. 6S/264/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1", "identifikacne_cislo": "1019201681", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2020-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/179cb553-e846-4457-bc67-56c1f469aced", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/264/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201681
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov v 1. rade: CEDIS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, v 2. rade: CESTY SK s.r.o., so sídlom Mojmírova
8, 040 01 Košice, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ľudmilou Keményovou, so sídlom Tallerova 4, 811
02 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 13676-9000/2019
zo dňa 11.11.2019 a o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 13676-9000/2019 zo dňa 11.11.2019
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) sa žalobou  doručenou Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) dňa 12.12.2019 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo spisu: 13676-9000/2019 zo dňa 11.11.2019 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 10159-6000/2019-OD/4 zo dňa 13.09.2019 podľa
§ 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní).

2. Spolu so správnou žalobou žiadali o priznanie odkladného účinku ktorý dôvodili tým, že ak správny
súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe v dôsledku právoplatnosti nezákonného rozhodnutia
žalovaného dôjde k zrušeniu výsledku vyhodnotenia ponúk a následne k ich vylúčeniu pre fiktívne
nesplnenie podmienok účasti, čím budú porušené základné princípy verejného obstarávania. Boli
názoru, že ak by žalovaný rozhodoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a na základe
ich odvolania, t.j. zrušil by prvostupňové rozhodnutie, stali by sa úspešným uchádzačom, s ktorými by
kontrolovaný uzavrel zmluvu o dielo, s predpokladanou cenou za vykonanie diela vo výške 6.878.105,00
eur bez DPH. Uviedli, že v predmetnej verejnej súťaži bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk
cena za predmet zákazky. Z výsledku vyhodnotenia ponúk je zrejmé, že najvýhodnejšie ponuka bola
predložená žalobcami. V prípade, ak by súd nepriznal odkladný účinok tejto žalobe,  ich právne
postavenia by nadobudlo už nezvratný charakter z dôvodu, že kontrolovaný v súlade s rozhodnutím ich
vylúči z verejnej súťaže a uzavrie podľa § 56 zákona o verejnom obstarávaní zmluvu o dielo na predmet
zákazky s iným uchádzačom, a tento právny stav by sa už nedal konvalidovať. Zároveň poukázal
na verejný záujem ako primárny cieľ verejného obstarávania. Napadnuté konanie žalovaného môže
predstavovať popretie jedného zo základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, a to princípu
hospodárnosti a efektívnosti, resp. ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, teda zabezpečenie, aby sa
verejné prostriedky vynakladali čo najhospodárnejšie. Týmito základnými princípmi sa má zabezpečiť
voľná a efektívna súťaž hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu o zákazky, ktoré sú financované
z verejných zdrojov, pričom sa zdôrazňuje záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.
Vo verejnom záujme je verejný obstarávateľ povinný vybrať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Boli



názoru, že ak by súd nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, došlo by aj k poškodeniu verejného
záujmu spočívajúceho v účelnom vynakladaní verejných zdrojov, pričom poškodenie by predstavovalo
výšku rozdielu medzi ich ponukovou cenou a ponukovou cenou uchádzača, s ktorým kontrolovaný
uzavrie zmluvu o dielo na predmet zákazky. Žalobcovia poukázali, že predmetom zákazky je zvýšenie
bezpečnosti územia proti veľkým vodám na preložke Nitry a spätnému vzdutiu vôd z Dunaja a Váhu na
úseku od zaustenia Preložky Nitry do Váhu pri obci Komoča po most v km 6,900 Preložky rieky Nitra.
Verejný záujem týkajúci sa realizácie protipovodňových opatrení by nepriznaním odkladného účinku
mohol byť ohrozený.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným dňa 26.02.2020 a  v
rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na ustálenú prax tunajšieho správneho súdu, podľa
ktorej ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Žalovaný bol názoru, že návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku
neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho
nenapraviteľného následku. Len  všeobecné tvrdenie žalobcov, že im hrozí závažná škoda, nezakladá
opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Zastával názor, že
napadnuté rozhodnutie nebráni žalobcom preukázať kontrolovanému splnenie podmienok technickej
účasti odstránením akýchkoľvek pochybností o predloženej referencii. Mal za to, že pre efektívnosť
verejného obstarávania v súlade s princípom transparentnosti je uvedený postup priam nevyhnutný.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného  a výlučne v prípade preukázania niektorého z  dôvodov uvedených v § 185  písm. a) a
b) SSP.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi,  aby označil zákonné dôvody hrozby  vymedzené  v § 185
SSP a zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu
privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR
sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

10.  Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobcovia návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili konštatovaním špecifikovaným v odseku
2. tohto uznesenia, pričom správnemu súdu nijako nepreukázali naplnenenie niektorého z dôvodov
obsiahnutých v § 185 SSP. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado



všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej
ochrane práv žalobcov, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej
škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a
zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobcovia  žiadne nenapraviteľné
následky na ich právach nepreukázali inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci je správny
súd názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcovia nijako nepreukázali
dôvody pre jeho priznanie, konštatovali len, že v prípade nepriznania odkladného účinku, žalovaný
uzavrie zmluvu o dielo s iným uchádzačom a dôjde tak k porušeniu jedného zo základných princípov
zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd záverom uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku
svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo
poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

11. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici  sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne
stotožňuje je potom akákoľvek argumentácia žalobcov o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že
správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom
neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje
len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

12. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je  žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku
predmetnej správnej žalobe, pretože žalobcovia ničím nepreukázali, že by im okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto
súvislosti správny súd  opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na
dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcoch majú títo povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či
iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov nimi predložených, ktoré
by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na
zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcov. Zároveň sa musí zhodnotiť
intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcov, resp.
životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobcovia hodnoverne žiadne priame reálne dopady a
ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp.
zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázali, súd
musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú  dané zákonné dôvody. Preto správny súd
podľa § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2  SSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm.
e/ SSP)", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}