Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/4/2020 z 29. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2020, sp. zn. 7SaZ/4/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200631.1 Krajský súd Bratislava | 7SaZ/4/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1020200631.1 | 2020-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7008268-9aed-471c-88e0-7c279b024edd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200631.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200631.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
E. S., narodená XX.XX.XXXX v meste Damask, Sýrska arabská republika, sýrskej štátnej príslušnosti,
arabskej národnosti, moslimského vierovyznania sunnitskej vetvy, rozvedená, s cestovným pasom č.
W. a vízami Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí:
Kuvajt, mestská štvrť E., G. E., R. Z. Č.. XXX, F. Č.. XX, T. V., evidenčne Pobytový tábor Opatovská
Nová Ves (ďalej len „PT Opatovská Nová Ves), t. č. udelená dlhodobá priepustka na adrese ul.
Landererova 8, Bratislava, Slovenská republika (ďalej len „ SR"), zastúpený: Mgr. Viera Orichová,
adresa pracoviska: Hollého 10, Nitra (sídlo: Kláštorská 131, Nitra), proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-170-63/2019-Ž zo dňa 17. 03.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-170-63/2019-Ž zo dňa 17.03.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko predpokladom
udelenia azylu je preukázanie existencie opodstatnenosti obáv žalobkyne z prenasledovania z dôvodu
rasy, národnosti, náboženstva, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine. Každá žiadosť o azyl sa skúma na základe predložených skutočností a
okolností jednotlivého prípadu. K subjektívnej kategórie strachu, ktorý je stavom mysle, je kladená
podmienka opodstatnenosti. To znamená, že nie iba stav mysle je rozhodujúci pre priznanie azylu, ale
tento musí byť podložený aj objektívnou situáciou. Nakoľko existencia obáv akéhokoľvek charakteru
ako subjektívneho pocitu nemožno vylúčiť, za predpokladu, že by tieto súviseli s prenasledovaním
žalobkyne zo strany sýrskeho režimu, mala by žalobkyňa nárok na poskytnutie azylu iba v prípade,
že by išlo o obavy opodstatnené a jednalo by sa perzekúciu podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, z
dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Žalovaný mal za to, že nikdy žalobkyňa nemohla mať v Sýrií a
Kuvajte opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože žiaden štátny orgán, či iný subjekt, za podpory
alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu, voči nej nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať
prenasledovaním a ktorá by jej strach opodstatňovala. Žalobkyňa sa údajne celý život zdržiavala iba
v Kuvajte, ktorý viackrát opustila. Na sociálnej sieti Twitter podporovala príspevky novinára a aktivistu
menom Y. E.- L. pôsobiaceho v Sýrii, ktorý jej na jej žiadosť zaslal potvrdenie o tom, že je členom
Únie sýrskej občianskej spoločnosti, ktorého fotokópiu žiadateľka predložila do konania a taktiež úryvok
z ich súkromnej konverzácie. V uvedenom výroku je pán Y. odporúča, aby necestovala do Sýrie,



pretože, je jej meno vedené na zozname sýrskych bezpečnostných služieb. Dôkaz zo strany žalobkyne
nemôže byť akceptovaný, nakoľko ide oba o subjektívny názor spomínaného novinára a aktivistu,
ktorý nevyvodzuje žiadne prenasledovanie, ktorému by mala byť žalobkyňa v prípade návratu do Sýrie
vystavená. Prenasledovanie nemôže byť založené len na pocite a názore, podpory alebo úmyselnej
nečinnosti štátneho orgánu, voči nej, nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovaním
a ktorá by jej strach opodstatňovala. Žalobkyňa sa údajne celý život zdržiavala iba v Kuvajte, ktorý
viackrát opustila. Žalobkyni bola poskytnutá doplnková ochrana. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že by v jej prípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný. V čase keď žalobkyňa
cestovala do Nemecka, mala tam udelené povolenie za účelom štúdia, neskôr získala povolenie na
prechodný pobyt s pracovným povolením. Počas toho obdobia jej vypršala platnosť povolenia na
pobyt v Kuvajte, ktorí si musia cudzí štátni príslušníci stále predlžovať. Žalobkyňa opustila Kuvajt
dobrovoľne, legálne a bezproblémovo, na vlastný cestovný pas a dvojstupové víza Slovenskej republiky.
Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti
jej obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva
zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobkyni bola poskytnutá
doplnková ochrana, na základe jej žiadosti bola predĺžená na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre udelenie
azylu, ale žalobkyni už poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola
rozhodnutím migračného úradu dňa 17.03.2020 predĺžená na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa
27.04.2020 (ďalej len „žaloba“) a v označení dôvodu na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle,
žalovaný dospel k záveru, že v žalobkyňa nespĺňa podmienky na udelenie azylu z humanitných
dôvodov. Žalobkyňa má za to, že správny orgán nesprávne posúdil zdravotný stav žiadateľky a jej
zdravotné postihnutie a nesprávne vyhodnotil, že humanitné dôvody na udelenie azylu u nej neexistujú.
V žalobnom petite, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia §
220 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). namietala, že rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že žalobkyňa
nenaplnila zákonné podmienky na udelenie azylu, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2020 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody,
ktoré žalobkyňa počas pohovoru uviedla, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o
azyle. Mal za to, že žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu zo strany režimu, zo strany šiítskych
militantov ako je Hizballáh, zo strany alavitov, zo strany iránskych militantov a kurdských militantov. V
priebehu konania žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by žalobkyňa v Kuvajte mala akékoľvek
problémy takého charakteru, že by musela krajinu opustiť. Z Kuvajtu preukázateľne odišla bez toho, aby
tam bola prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona
o azyle. Jej subjektívny pocit, že je v Kuvajte nejakou osobou sledovaná, je z hľadiska posudzovania
dôvodov pre udelenie medzinárodnej ochrany absolútne irelevantný. V Kuvajte žije viac ako 4 a pol
milióna obyvateľov, a preto je zjavné, že každého človeka v okolí poznať nemohla a z toho mohol jej pocit
prameniť. Z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či už priamych alebo mu prisudzovaných,
neboli tak splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Poukázal na to, že príslušnosť
k jednej z rizikových skupín neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme
udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme inej medzinárodnej ochrany
a to poskytnutím doplnkovej ochrany. Zistil, že žalobkyňa nesplnila primárny predpoklad na udelenie
azylu a v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje
zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a Ženevský dohovor z roku 1951.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný
súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju zamietol.



5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného ČAS: MU-PO-170/2019-Ž.

6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-170/2019-Ž- súd zistil, že žalobkyňa opustila
Kuvajt dobrovoľne, legálne a bezproblémovo, na vlastný cestovný pas a dvojstupové víza Slovenskej
republiky, s platnosťou od 30.01.2019 do 29.04.2019. Účelom víz mala byť kúpeľná liečba v Spa &
Wellnes Hotel Park v Piešťanoch, kde sa chcela podrobiť procedúre podporujúcej chudnutie. Procedúry
nevyužila, údajne pre úraz kolena, ale vycestovala za synom do Rakúska, prvýkrát 16.02.2019, a
19.03.2019 sa vrátila domov. Druhýkrát vycestovala za synom do Rakúska dňa 20.04.2019, kde zotrvala
do skončenia platnosti slovenských víz a následne požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany.
Žalobkyni rozhodnutím žalovaného, nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu
podala žalobkyňa opravný prostriedok.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné
informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobkyňou. Z ich obsahu získal
dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobkynej žiadosti o azyl. Žalobkyňa dňa 22.08.2019
požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodov,, že je síce Sýrčanka“, ale len
podľa dokladov. Celý život žila mimo Sýrie. V Sýrii je zlá bezpečnostná situácia a nechcela by sa
vrátiť kvôli tomu, že ako sunnitka bude objektom prenasledovania zo strany režimu, zo strany šiítskych
militantov ako je Hizballáh, zo strany Alavitov, zo strany iránskych militantov a kurdských militantov.
Nemá žiadnu osobu v Sýrii, na ktorú by sa mohla spoľahnúť. Chce byť aj blízko svojho syna, ktorého
pomoc potrebuje, z dôvodu jej invalidity. V danej veci podľa § 9 zákona o azyle niet právneho nároku,
pričom udelenie azylu závisí výlučne na úvahe žalovaného. Zákon o azyle v § 9 nešpecifikuje slovné
spojenie „humanitné dôvody „. Udelenie azylu označeným postupom upravuje nariadenie ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 34/2014 o postupe migračného úradu MV SR, útvarov Policajného zboru a
centier podpory pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Článok 13 nariadenia ustanovuje, že za humanitné dôvody, na základe,
ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu, z dôvodu
prenasledovania, sa považujú prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných
alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať fyzické alebo
psychické útrapy, prípadne až smrť. Udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok.
Zraniteľnosť osoby ako takej, nezakladá dôvod na udelenie predmetnej ochrany. V danom prípade
žalovaný eviduje rozpory, keď na strane zástupkyne žalobcu, zraniteľnosť osoby garantuje osobitný
prístup v azylovom konaní, čo v prípade žalobkyne bolo dodržané. Žalovaný vyhodnotil okolnosti v



krajine pôvodu žalobkyne, dospel k záveru, že v prípade žalobkyne neboli splnené stanovené dôvody
pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, ani neboli zistené dôvody na udelenie azylu z humanitných
dôvodov (§ 9 zákona o azyle). Z dôvodov, ktoré uviedla, vyplýva, že nesplnila žiadnu z podmienok
na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Vzhľadom
na to, že žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických
názorov, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Ak by žalobkyňa
chcela založiť svoju žiadosť na prenasledovaní, musela by preukázať priamu súvislosť opodstatnenej
obavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, náboženstvom, národnosťou, sociálnou skupinou alebo
politickým názorom. Preto nemožno prípad žalobkyne subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu
príslušnosti k sociálnej skupine. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o
azyle. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod
na jeho udelenie.

8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie
veci.

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobkyňa neuviedla také dôvody na udelenie azylu,
ktoré by zakladali dôvod na jej udelenia. Súd poukazuje na to, že proti žalobkyni nebolo v krajine
pôvodu vedené trestné konanie, nebola väznená, zatknutá ani zadržaná, nemala žiadne problémy so
štátnymi orgánmi, nebola vystavená mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu. Žalobkyňa nesplnila žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené
v § 8 a § 10 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalovaný neudelí azyl žiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Žalobkyni nehrozí žiadna z foriem
prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne
konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jej problémy sú všeobecného charakteru,
teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine
pôvodu. Žalobkyňa je schopná písať, šoférovať automobil, dokázala sama vychovať a postarať sa o
syna aj počas prebiehajúceho azylového konania sa na základe vlastnej žiadosti zdržiava na súkromí,
v Bratislave v prenajatom byte, kde sa sama stará o seba a ktorý si aj financuje. Súd rovnako ako
žalovaný dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako
to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Príslušnosť
k jednej z rizikových skupín, neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme
udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme medzinárodnej ochrany a to
poskytnutím doplnkovej ochrany. Žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu z dôvodov zastávania
určitých politických názorov, či už priamych alebo jej prisudzovaných, neboli splnené podmienky na
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.

9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;



kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané
rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a
návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).