Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/161/2020 z 23. 9. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2020, sp. zn. 1S/161/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200993.1
Krajský súd Bratislava | 1S/161/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1020200993.1 | 2020-09-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eac1e59d-c01f-404b-8d4b-b12e4244ad40
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200993.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/161/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200993
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200993.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, Štefanovičová 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti správy z
vládneho auditu č. A998, K4683 zo dňa 05.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu  o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov  n e m á  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2020 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne aj zrušenia správy z vládneho auditu č. A998, K4683 zo dňa 05.05.2020 (ďalej len správa z
vládneho auditu). Podľa jeho názoru správa z vládneho auditu je spôsobilý predmet súdneho prieskumu,
nakoľko i s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 1 a § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len SSP) môže mať dopad na práva, právom chránené záujmy a povinnosti ich
adresáta. Poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/29/2018, podľa
ktorého: „Aj správa z vládneho auditu za určitých okolností má potenciál byť samostatne preskúmaná
správnym súdom, resp. jej čiastkové závery, či opatrenia, avšak nevyhnutnou podmienkou je, aby
tieto predstavovali relevantný zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu spôsobom, že
jeho práva alebo právom chránené záujmy boli orgánu zo strany orgánu verejnej správy porušené
alebo priamo dotknuté“. Podľa žalobcu správa z vládneho auditu je spôsobilá byť predmetom súdneho
prieskumu, nakoľko zasahuje do právneho postavenia žalobcu. Poukázal i na ustanovenie § 28 ods. 5
zák. č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o finančnej kontrole), podľa ktorého za porušenie povinnosti
uvedenej v § 5 ods. 1 písm. h/ je auditujúci orgán oprávnený uložiť povinnej osobe pokutu vo výške
finančnej opravy za nezrovnalosť; to neplatí ak sa ukladá pokuta za to isté porušenie podľa ods. 3.

2. Žalobca je názoru, že okrem sankcií, ktoré môžu byť žalobcovi uložené zo strany žalovaného v
prípade porušenia povinnosti vysporiadať zistenú nezrovnalosť, môže byť žalobcovi uložená sankcia
aj zo strany Európskej komisie. Uloženie sankcie za porušenie povinnosti uložiť finančnú opravu, resp.
za porušenie povinnosti vysporiadať nezrovnalosť zasahuje do právneho postavenia žalobcu. Správu
z vládneho auditu nemožno napadnúť opravným prostriedkom, žalobca nemá možnosť preukázať, že
udelenie sankcie je nedôvodné, že je v rozpore so zákonom o príspevku z EŠIF a príslušnou riadiacou
dokumentáciou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Podľa žalobcu správa z vládneho
auditu zasahuje do právneho postavenia žalobcu aj v prípade, ak žalobca bude postupovať v súlade so
správou vládneho auditu. Pokiaľ by žalobca postupoval v súlade so správou z vládneho auditu, znášal by
finančnú opravu vo výške 100% na základe zistení AS, ktorá identifikovaný nedostatok klasifikovala ako



neoprávnený projekt, vysokej závažnosti, finančného charakteru s rizikom poskytnutia a deklarovania
ďalších neoprávnených výdavkov zásadným vplyvom na chybnosti operačného programu. Žalobca by
vysporiadanie finančnej opravy tak, ako to uvádza AS, musel znášať z vlastnej rozpočtovej kapitoly, čo v
značnej miere zasahuje do právneho postavenia žalobcu. V zmysle § 40 ods. 2 zák. o príspevku EŠIF sa
vysporiadanie finančnej opravy voči poskytovateľovi vykoná viazaním podľa osobitného predpisu alebo
vrátením príspevku alebo jeho časti.

3. Žalobca má zákonnú povinnosť postupovať v súlade so správou z vládneho auditu, to znamená
zaevidovať nezrovnalosť, vysporiadať neoprávnené finančné prostriedky vyčíslené na úrovni RO, pre
OP KŽP a vysporiadať neoprávnené prostriedky poskytnuté prijímateľovi aj napriek tomu, že žalobca
považuje zistenie nezrovnalosti zo strany žalovaného za nesprávne a nezákonné. Žalobca preto je
názoru, že podanie správnej žaloby je nevyhnutné aj za účelom zabezpečenia rozhodnutia, na základe
ktorého by žalobca nemusel ďalej postupovať v zmysle napadnutej správy z vládneho auditu.

4. Zákon o finančnej kontrole neupravuje žiaden opravný prostriedok proti správe z vládneho auditu a
žalobca ako kontrolovaný mal možnosť predložiť námietky proti návrhu správy z vládneho auditu v súlade
s § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o finančnej kontrole. Pokiaľ kontrolný orgán konštatuje neopodstatnenosť
námietok kontrolovaného subjektu, tento nemá žiadnu ďalšiu možnosť namietať kontrolné zistenia bez
ohľadu na to, či kontrolné zistenia sú v súlade so zákonom alebo nie. Žalobca teda nedisponuje žiadnym
účinným prostriedkom obrany proti nesprávnemu a nezákonnému zisteniu nezrovnalosti uvedenej v
správe z vládneho auditu, čo taktiež spôsobuje zásah do právneho postavenia žalobcu.

5. Žalobca taktiež poukázal, že súdny prieskum správy z vládneho auditu nie je vylúčený ustanovením
§ 7 Správneho súdneho poriadku.

6. V ďalšej časti žaloby pod bodom 24-37 žalobca poukázal na dôvody nezákonnosti správy z vládneho
auditu. Podľa žalobcu správa z vládneho auditu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca sa nestotožňuje s identifikovaným zistením auditnej skupiny, nesúhlasí s tvrdením, že RO
pre OP KŽP nezabezpečil dôsledné vykonanie administratívneho overenia a odborného hodnotenia
žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zaevidovanej v ITMS 2014+ dňa 17.06.2016,
postupoval v rozpore s čl. 125 Nariadenia č. 1303/2013, § 8 zák. č. 292/2014 Z. z. o príspevku
poskytovanom z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a s ustanovením kapitoly 3.2.1.2 ods. 16 Systému riadenia
Európskych štrukturálnych a investičných fondov, verzia 4, platná od 31.07.2016. Rovnako žalobca
nesúhlasí s tvrdením auditnej skupiny, že nebola splnená podmienka poskytnutia príspevku zo strany
žiadateľa, nebola zabezpečená udržateľnosť projektu, nemalo byť vydané rozhodnutie o schválení
žiadosti o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a následne uzavretá zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku. Žalobca je v postavení riadiaceho orgánu pre Operačný program
Kvalita životného prostredia, je povinný postupovať v rámci svojej súčinnosti v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

7. Podľa žalobcu v rámci konania o žiadosti o nenávratnom finančnom príspevku bol dodržaný postup
v súlade s ustanoveniami zákona č. 292/2014 Z. z. a žiadateľ v rámci stanovených podmienok splnil v
konaní o žiadosti o nenávratný finančný príspevok všetky podmienky, a preto bolo vydané rozhodnutie
o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a následne uzatvorená zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalobca odôvodnil splnenie predmetnej podmienky
a pri jej posudzovaní postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v súlade s
ostatnými právnymi predpismi, ktorými je pri plnení úloh viazaný.

8. Zastáva názor, že zistený nedostatok č. B001 v zmysle správy z vládneho auditu bol vyhodnotený
auditnou skupinou na základe nepodložených skutočností a požadované nápravné opatrenia výrazne
zasahujú do právneho postavenia žalobcu, ktorý mal znášať značnú finančnú záťaž vo forme
100% finančnej opravy za nedostatok, ktorý auditná skupina klasifikovala ako neoprávnený projekt,
vysokej závažnosti, finančného charakteru s rizikom poskytnutia a deklarovania ďalších neoprávnených
výdavkov s následným negatívnym vplyvom na chybovosť operačného programu.

9. Žalobca v závere žaloby požiadal priznať žalobe odkladný účinok.



II.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.08.2020, doručenom súdu dňa 21.08.2020, namietal nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko auditom je súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích,
hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a
kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov. V zmysle
jedného zo zákonných znakov výkonu auditu je medzinárodný štandard nezávislosti a objektivity
subjektu vykonávajúceho audítorskú činnosť, a preto žalovaný nezodpovedá za výsledky vládneho
auditu, ktorý ani nemôže ovplyvniť a teda voči žalobcovi nevykonával úkony, ktoré sú predmetom
podanej žaloby, resp. majú byť podľa žalobcu predmetom preskúmania zákonnosti. Vládny audit č. A998
bol na základe Rámcovej dohody na externalizáciu audítorských služieb súvisiacich s výkonom auditov,
operácií zo dňa 16.0.12018 vykonaný spoločnosťou Ernst & Young, s.r.o. ako oprávnenou osobou v
zmysle zákona o finančnej kontrole a audite, ktorá v zmysle § 19 ods. 5 zák. o finančnej kontrole má
odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon vládneho auditu. Nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie je dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 písm. b/ Správneho súdneho poriadku.

11. Žalovaný ďalej namietal zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby, nakoľko správa z vládneho
auditu bola žalobcovi ako povinnej osobe zaslaná a oznámená elektronicky dňa 05.05.2020 a
07.05.2020 bolo žalobcovi doručené len písomné vyhotovenie správy z vládneho auditu, a žalobca
podal žalobu dňa 07.07.2020, t.j. po uplynutí  lehoty na podanie zákonnej lehoty na podanie žaloby.
Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1
písm. d/ Správneho súdneho poriadku.

12. V ďalšej časti žalovaný namietal neprípustnosť žaloby, nakoľko oprávnená osoba v rámci výkonu
vládneho auditu nerozhodovala o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, tieto
nedeklarovala a ani nevydala správny akt s konštitutívnymi účinkami, čo vyplýva aj z cieľov auditu
uvedených v § 10 zák. o finančnej kontrole a audite. K rozhodovaciemu procesu o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach nedošlo, pretože vypracovanie správy z vládneho auditu nie je
rozhodovaním v správnom konaní, ale predstavuje určitú overovaciu, hodnotiacu, resp. odporúčaciu
činnosť s deklaratór-nymi účinkami. Správa z vládneho auditu predstavuje len opatrenie predbežnej
povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach, pretože právne postavenie
žalobcu sa nemení v ich dôsledku, ale až po nich nasledujúcich právnych skutočnostiach a slúži len
ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup. Nakoľko správa z vládneho auditu nemá povahu
rozhodnutia a ani opatrenia, súd nemôže pristúpiť k preskúmaniu správy z vládneho auditu, keďže v
zmysle § 7 písm. b/ Správneho súdneho poriadku súd nemá právomoc preskúmať správne akty orgánov
verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia, keďže správa z vládneho auditu nemohla mať za
následok ujmu na subjektívnych právnych žalobcu a zásah do jeho právneho postavenia.

13. Oprávneniam oprávnenej osoby v zmysle § 20 zák. o finančnej kontrole a audite korešpondujú
povinnosti povinnej osoby v zmysle § 21 zák. o finančnej kontrole a audite prijať v lehote určenej
oprávnenou osobou opatrenia na nápravu identifikovaných nedostatkov uvedených v čiastkovej správe
alebo v správe a odstrániť príčiny ich vzniku, predložiť zoznam prijatých opatrení (prípadne ho
prepracovať) a následne ich splniť. Z uvedeného vyplýva, že je na dispozícii povinnej osoby prijať
opatrenia podľa vlastného uváženia, avšak účelne vzhľadom k identifikovanému nedostatku.

14. Odoslaním správy z vládneho auditu povinnej osobe síce končí vládny audit, tento však nemá
povahu končeného rozhodnutia. Vydanie vládneho auditu nemožno považovať za rozhodovací proces
vo verejnej správe a výsledné materiály (správu z vládneho auditu) z vykonanej kontroly za rozhodnutie
vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami
zákona o finančnej kontrole a audite. Všetky procesné úkony žalovaného po doručení správy z vládneho
auditu smerujú len k posúdeniu a hodnoteniu prijatia a splnenia nápravných opatrení a odstránení
identifikovaných nedostat-kov.



15. Žalovaný ako subjekt verejnej správy v zmysle Ústavy SR nesmie konať spôsobom, ktorý mu zákon
neumožňuje a teda konanie, ktorého sa žalobca domáha, t.j. zrušiť správu z vládneho auditu a vrátiť
ju na ďalšie konanie, je nemožné. Vládnym auditom bolo overených 14 rôznych projektov vo vzťahu
ku ktorým boli finančné príspevky poskytnuté 14 rôznym prijímateľom. Je neprípustné, aby sa žalobca
domáhal v súdnom konaní zrušenia správy z vládneho auditu ako celku a zrušenia jej komplexných
účinkov, nakoľko správa sa týka aj iných subjektov a projektov, a teda žalobca nezákonne a neoprávnene
bez právneho titulu narúša právne postavenie a právnu istotu a vstupuje do vzťahov aj iných subjektov.
Neprípustnosť žaloby je podľa žalovaného dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/
Správneho súdneho poriadku.

III.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

21. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

22. Podľa  § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

IV.

24. Krajský súd v Bratislave z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že dňa 25.04.2019
bol na základe Poverenia na vykonanie vládneho auditu č. A998 zo dňa 24.04.2019 v znení Dodatku
k povereniu č. 1 zo dňa 10.10.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 25.11.2019 začatý vládny audit č. A998



v sídle povinnej osoby: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Z vládneho auditu
bolo vyhotovená Správa z vládneho auditu č. A998, K4683 zo dňa 05.05.2020, ktorá bola žalobcovi
oznámená emailom dňa 05.05.2020 a poštou mu bola doručená dňa 07.05.2020.

25. Hlavným cieľom vládneho auditu bolo získanie primeraného uistenia o opráv-nenosti vykázaných
výdavkov na primeranej vzorke operácií Operačného programu Kvalita životného prostredia podľa čl.
127 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)     č. 1033/2013 a podľa čl. 27 delegovaného
nariadenia komisie K (EÚ č. 480/2014). Vládnym auditom boli overované operácie uvedené na strane
6 až 21 správy z vládneho auditu a overenie bolo vykonané na doplnkovej vzorke 14-tich projektov a
26-tich žiadostí o platbu v rozsahu 5-tich čiastkových cieľov uvedených v bode 2.1. správy z vládneho
auditu, pričom celkový objem overovaných výdavkov predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX eur.

26. Vládny audit bol vykonaný najmú v súlade so zákonom č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, postupmi pre výkon vládneho
auditu v platnom znení, metodickými usmerneniami a vzormi kontrolných otázok k Postupom pre výkon
vládneho auditu v platnom znení. Pri výkone vládne auditu boli zohľadnené medzinárodne uznávané
audítorské štandarda najmä Štandardy pre profesionálnu prax interného auditu vydané Inštitútom
interných audítorov        (IIA).

27. V rámci vládneho auditu bolo identifikovaných celkovo 24 nedostatkov, z toho 3 na úrovni Riadiaceho
orgánu a 21 na úrovni Sprostredkovateľského orgánu - Slovenská agentúra životného prostredia.
Nedostatky a navrhované odporúčania sú vedené časti 4 tejto správy, pod por. č. B001 až B024.

28. Skutočnosti zistené vládnym auditom boli s povinnou osobou prerokované dňa 07.04.2020. Vedúci
audítorskej skupiny oboznámil povinnú osobu s výsledkami vládneho auditu a boli prerokované vybrané
nedostatky a navrhované odporúčania uvedené v Návrhu správy z vládneho auditu A998, K4683 zo dňa
07.04.2020. Žalobcovi bol Návrh správy z vládneho auditu doručený dňa 07.04.2020. Žalobca k zisteným
nedostatkom podal písomne námietky zo dňa 22.04.2020. Audítorská skupina preverila opodstatnenosť
námietok a ich zohľadnenie, resp. odôvodnenie ich neopodstatnenosti, ktoré je uvedené pri každom
nedostatku v časti 4 tejto správy.

29. Podľa záveru Správy z vládneho auditu uvedeného na čl. 142, povinná osoba je v zmysle
ustanovenia § 21 ods. 3 písm. d/ zák. č. 357/2015 Z. z. povinná prijať opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 písm. e/ zák. č.
357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite je povinná predložiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky
v lehote do 31.05.2020 písomný zoznam prijatých opatrení.

30. Povinná osoba je v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 písm. g/ zák. č. 357/2015 Z. z. povinná
splniť opatrenia prijaté na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku v lehote
do 30.06.2020 a v zmysle  ustanovenia § 21 ods. 3 písm. h/ zák. č. 357/2015 Z. z. je povinná
predložiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky v lehote do 30.06.2020 dokumentáciu preukazujúcu
splnenie prijatých opatrení. V prípade, že si splnenie prijatých opatrení vyžaduje vykonanie finančnej
kontroly na mieste, povinná osoba musí splniť prijaté opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a
na odstránenie príčin ich vzniku v termíne najneskôr 2 mesiace od skončenia mimoriadnej situácie
spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike.

31. V nadväznosti na požiadavku na povinnú osobu uvedenú v časti IV. tejto správy, ktorá sa týka
evidencie zistených nezrovnalostí v ITMS 2014+, bola povinná osoba upozornená, že v prípade, ak
povinná osoba nezaeviduje nezrovnalosti v určenej lehote, t.j. v lehote  do 15 pracovných dní odo
dňa obdržania Správy z vládneho auditu, zaeviduje takéto nezrovnalosti oprávnená osoba, pričom
oprávnená osoba vyčísli neoprávnené výdavky na najvyššiu možnú sumu, ktorú môže nezrovnalosť
predstavovať.

32. Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 03.06.2020 predložil žalovanému písomný zoznam
prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie ich príčin vzniku.



33. Listom zo dňa 15.06.2020 bol žalobca vyzvaný vedúcim audítorskej skupiny na prepracovanie
písomného zoznamu opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich
vzniku a súčasne bol upozornený, že za nesplnenie povinnosti podľa      § 21 ods. 3 písm. d) až f) zákona
číslo 357/2015 Z.z., môže byť uplatnený postup podľa § 28 uvedeného zákona.

34. Listom zo dňa 30.06.2020 a doručeným žalovanému dňa 02.07.2020 žalobca predložil žalovanému
prepracovaný písomný zoznam prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie
príčin ich vzniku vo vzťahu k nedostatkom uvedeným v správe z vládneho auditu.

35. Listom zo dňa 31.07.2020 doručeným žalovanému 04.08.2020 žalobca predložil písomný zoznam
splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku vo
vzťahu k nedostatkom uvedeným v správe z vládneho auditu.

36. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, §
11 ods. 1 SSP), primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej správy
z vládneho auditu.

37. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí verejnej
správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené.

38. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne závažným spôsobom
(bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostried-kov) zakladajú, menia alebo rušia
práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

39. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. O takéto rozhodnutie a ani opatrenie však v
preskúmavanej veci nejde.

40. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima
ratio. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov súdom nastupuje až po
zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z
ust. § 7 SSP, keď zákon napr. požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a
pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, vylučuje zo súdneho
prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa
vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 SSP upravuje povinnosť súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy na návrh žalobcu posúdiť i
zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné
preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne
súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom
inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov verejnej správy sa zaoberajú až v rámci preskúmania
napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po
ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach
žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.

41. Zároveň treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom
správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho
výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou
preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci  moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude
predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním
procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.

42. Prenesene na danú vec doručením správy síce končí vládny audit, tento však nemá povahu
konečného de facto rozhodnutia. Podľa názoru súdu vykonanie vládneho auditu nemožno považovať



za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály (správu z vládneho auditu) z vykonanej
kontroly za rozhodnutie vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu
kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o finančnej kontrole a audite. Vládny audit ako taký má
povahu kontrolnej činnosti a po jeho skončení môže nasledovať správne konanie. Až prípadné
rozhodnutie riadiaceho orgánu v správnom konaní, proti ktorému žalobca vyčerpá všetky riadne
opravné prostriedky, bude preskúma-teľné správnym súdom, pričom v takomto prípadnom konaní bude
subsidiárne predmetom prieskumu tiež žalobou napadnutá správa z vládneho auditu.

43. Správa z vládneho auditu je vo svojej podstate len opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže
mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich
dôsledku nemení. Slúži ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu.

44. Uvedenému svedčí aj argumentácia žalobcu, keď sám v podanej žalobe tvrdí, že za porušenie
povinnosti uvedenej v správe z vládneho auditu je auditujúci orgán podľa ust. § 28 ods. 5 zák. č. 357/2015
Z. z. o finančnej kontrole a audite oprávnený uložiť povinnej osobe pokutu, a že okrem sankcií, ktoré
môžu byť žalobcovi uložené zo strany žalovaného v prípade porušenia povinnosti vysporiadať zistenú
nezrovnalosť, môže byť žalobcovi uložená sankcia aj zo strany Európskej komisie, a že toto uloženie
sankcie za porušenie povinnosti uložiť finančnú opravu, resp. za porušenie povinnosti vysporiadať
nezrovnalosť zasahuje do právneho postavenia žalobcu.

45. Podľa názoru súdu žalobca teda hypoteticky uvažuje do budúcna pri zohľadnení možnosti, avšak
nie povinnosti, uloženia sankcie žalovaným za zistené porušenia, ktorá situácia doposiaľ nenastala. Ide
teda o v budúcnosti možné ale neisté uloženie sankcie žalovaným za zistené nedostatky uvedené v
Správe z vládneho auditu.

46. Podľa Správy z vládneho auditu, časť 5 - Záver, povinnosť prijať opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku nebola žalobcovi uložená auditujúcou skupinou a ani
žalovaným, ale táto povinnosť mu priamo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 3 písm. d) a g) zákona číslo
357/2015 Z.z.. Rovnako podľa ustanovenia § 21 ods. 3 písm. e) a h) tohto zákona žalobcovi vyplýva
povinnosť predložiť žalovanému písomný zoznam prijatých opatrení ako aj dokumentáciu preukazujúcu
splnenie prijatých opatrení, čo  žalovaný, ako vyplýva z administratívneho spisu, aj splnil.

47. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018 konštatoval,
že: „Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov,
nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie,
výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. .... Súdny prieskum
protokolu je však možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností
kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené
určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia
tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Až prípadné
nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie“.

48. I Najvyšší správny súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 As 52/2016 konštatoval, že: „Dle
judikatury správních soudů, výsledky takové kontroly mohou vyústit v uložení nápravného opatření
(o tom viz dále) a zejména pak mohou být podkladem pro zahájení správního řízení o uložení
pokuty kontrolovanému subjektu, avšak samy o sobě nenahrazují a ani nemohou nahradit dokazování
provedené postupem stanoveným správním řádem v rámci (případně) následně vedeného správního
řízení o uložení správní sankce (viz například rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 30.05.2008,
č. j. 4 As 21/2007 - 80). Smyslem kontrolního zjištění pokračování zachyceného v protokolu o kontrole
je postavit najisto skutkový stav rozhodný pro úvahu o přijetí případných dalších opatření. Tato úprava
tedy umožňuje různým inspekčním orgánům zjišťovat skutkový stav věci bez toho, že by muselo být
zahajováno správní řízení. Po provedení kontroly tak nemusí následovat žádná další aktivita správního
orgánu (zjistí-li, že nejsou důvody ve věci dále konat), může však také následovat přijetí konkrétních
nápravných opatření či bezodkladných úkonů (obvykle ve formě správního rozhodnutí). Teprve ty by
mohly představovat zásah do právní sféry kontrolovaného subjektu“.

49. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že napadnutá správa z vládneho auditu požiadavky
pre prípustnosť súdneho preskúmania v správnom súdnictve nespĺňa. S ohľadom na uvedený záver



sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení v Správe z vládneho auditu,
pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania
dôsledkov zo zistených porušení zákona, ak boli, resp. budú na základe tejto správy vydané rozhodnutia
s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

50. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu
orgánu verejnej správy, ktoré je predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V napadnutej správe z vládneho auditu
nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by
odôvodňovalo prípustnosť jeho súdneho preskúmania, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s  § 7
písm. e) SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

52. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd osobitne
nerozhodoval, keďže rozhodol vo veci samej a rozhodnutie o odkladnom účinku by v tomto prípade
nebolo účelné a efektívne, keď súd žalobu odmietol.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.