{"guid": "e010b943-7b9d-4fe9-af0d-911e2eab3076:4054f20f-907b-426f-ba81-b08ee0ec3eea", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1114233895.1", "spisova_znacka": "7Co/107/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/107/2018 z 16. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. júna 2020, sp. zn. 7Co/107/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1114233895.1", "identifikacne_cislo": "1114233895", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 1414, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-1414", "datum_vydania": "2020-06-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4054f20f-907b-426f-ba81-b08ee0ec3eea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1114233895.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1114233895.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1114233895.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/107/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114233895
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114233895.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: B.. B. C., G..
XX.XX.XXXX, E. K. L. XX, XXX XX K., zastúpený Marják, Ferenci ? Partners s.r.o., so sídlom Tajovského
17, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, IČO : 50 164 988, proti žalovanému: T.. O. W., G..
XX.XX.XXXX, K. M. XX, XXX XX K., zastúpený advokátom JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., Piaristická
2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 35 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.06.2016, č.k. 19C/220/2014-155, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 13.09.2019, č.k. 19C/220/2014-172, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcom výroku  p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania  m e n í  tak, že  žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 6 559,88 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného B..
T.. K. O., O.., O. X, XXX XX G., a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovanému sa proti žalobcovi  p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol (výrok I), žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy  konania vo výške 4 814,04 eur k rukám právneho zástupcu
žalovaného JF.. T.. K. O., O.., O. X, XXX XX  G.  do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„ Občiansky zákonník“),  § 101 ods. 1,2, § 120 ods. 1, 3, 4, § 121, § 122 ods. 1, § 132, § 153
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Vecne rozhodnutie
zdôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke
so žalovaným ani prípadne inej nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej by bolo možné uložiť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 35 000 eur. Poukázal na nejasnosť a neurčitosť žalobcom
predložených listinných dôkazov, konkrétne ním predložených výdavkových pokladničných dokladoch,
na ktorých chýba označenie odovzdávajúceho, účel odovzdania peňazí, akýkoľvek údaj o splatnosti.
Dal do pozornosti sporný a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným spochybnený obsah svedeckej
výpovede B. K., ktoré dôkazy sami o sebe bez akejkoľvek pochybnosti nesvedčili tvrdeniam žalobcu
uvádzaným v žalobnom návrhu, resp. v rámci jeho výpovede uskutočnenej pred súdom. Vzhliadol na
obsah e-mailovej komunikácie z obdobia január 2014 až september 2014 uskutočnený medzi B. K.,
M. O., v danom čase zamestnankyne obchodných spoločností Arios, s.r.o., resp. Arios Investment,
a.s. patriacich žalobcovi  na jednej strane a žalovanému na druhej strane, ktorá svedčila tvrdeniu



žalovaného o účele žalobcom  poskytnutých peňazí. Za  závažný vo vzťahu k predmetu žaloby súd
prvej inštancie považoval aj obsah elektronickej správy zo dňa 30.03.2014 adresovaný B. K., Arios, s.r.o.
žalovanému s označeným „Platby klub\", resp. „zúčtovanie“. Dal do pozornosti, že svedkyňa B. K., ktorá
bola v súvislosti s týmto listinným dôkazom opätovne predvolaná na podanie svedeckej výpovede, sa
k obsahu tohto listinného dôkazu nevedela hodnoverne vyjadriť, jej výpoveď bola neurčitá a vyhýbavá.
Zhodnotiac obsah uvedených správ súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom odovzdania peňazí
žalobcom žalovanému nebola pôžička, tak ako to tvrdil žalobca, ale účelom poskytnutia uvedených
peňazí žalobcom bolo faktické spoločné podnikanie v oblasti hazardu - pokrového klubu v priestoroch
Q. na I. G. Z. K., ktoré však zrejme skončilo  neúspešne.  Majúc za to, že posúdenie otázky, či  čiastku
35 000 eur žalovaný riadne odovzdal do pokladne obchodnej spoločnosti EXIM trade finance, a.s., a
či táto spoločnosť uvedenú čiastku riadne  zaúčtovala, nemala vplyv na posúdenie veci.  Vzhľadom na
uvedené závery súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p.,
§ 10 ods. 1, § 13a, § 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhláška“)  a v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal  náhradu trov konania v sume 4 814,04 eur k rukám jeho právneho zástupcu. Za
dôvodné mal súd prvej inštancie priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 4 814,04 eur, a to za 8
úkonov právnej pomoci á 492,93 eur z hodnoty sporu 35 000 eur (prevzatie a príprava 23.02.2015,
vyjadrenie k žalobe 23.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.02.2016, 01.04.2016, 22.04.2016 a
07.06.2014, podanie adresované súdu zo dňa 15.03.2016 a zo dňa 09.05.2016), režijný paušál  2x á
8,39 eur, 6x 8,58 eur + 20% DPH. Vychádzajúc z toho, že právny zástupca žalovaného má bydlisko,
ako aj svoje sídlo pre daňové účely v K., K. F.., ako nedôvodný vyhodnotil nárok právneho zástupcu
žalovaného na náhradu cestovného za cestu K. - G. a späť v súvislosti s jeho účasťou na súdnom
pojednávaní konanom dňa 19.02., 01.04., 22.04. a 07.06.2014, ako aj ním uplatnený nárok na náhradu
straty času. S tým, že súd prvej inštancie priznanú náhradu trov konania uložil žalobcovi zaplatiť k rukám
právneho zástupcu žalovaného.

4. V zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania odvolanie
žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. f) , § 365 ods. 1 písm. h), § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. a tým,
že  v konaní došlo k vadám, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasil s tým, že mu súd
prvej inštancie nepriznal uplatnené trovy konania za každé začaté dve hodiny pojednávaní konaných
dňa 01.04.2016 a dňa 22.04.2016. Pojednávanie konané dňa 01.04.2016 sa začalo o 9.15 hod. a bolo
skončené o 13.00 hod., teda trvalo 3 hodiny a 35 minút. Pojednávanie konané dňa 22.04.2016 sa začalo
o 11.00 hod. a bolo skončené o 13.15 hod., teda trvalo 2 hodiny a 15 minút. Vznikol mu tak nárok za účasť
na pojednávaní dňa 01.04.2016 a dňa 22.04.2016 za každé začaté dve hodiny.  Namietal aj nepriznanie
náhrady cestovného a náhrady za stratu času s odôvodnením, že jeho právny zástupca má bydlisko v K..
Uviedol, že nie je zásadným, kde má pobyt advokát, ale kde má sídlo kancelária zapísaná v Slovenskej
advokátskej komore. Zároveň si uplatnil aj trovy konania za podané odvolanie. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
uloží žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy prvoinštančného  konania v sume 6 559,88 eur vrátane DPH
ako aj trovy odvolacieho konania v sume 306,06 eur.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote žalobca, a to z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie ho nesprávne poučil
o opravnom prostriedku. Namietal závery súdu prvej inštancie, poukazujúc na to, že žalovaný sa v konaní
bránil tým, že peňažné prostriedky síce prijal, ale na iný účel. Pričom na pojednávaní dňa 01.04.2016
žalovaný uviedol, že v mene spoločnosti EXIM trade finance a.s. prevzal peňažné  prostriedky vo
výške 35 000 eur a odovzdal ich predsedovi predstavenstva p. E. W.. Mala to byť splátka dohodnutej
kúpnej ceny, za čo bližšie nešpecifikoval. Svedok E. W. na pojednávaní dňa 01.04.2016 uviedol, že mal
vstúpiť do klubu, ktorý prevádzkovala spoločnosť EXIM trade finance a.s., za čo mal zaplatiť odplatu
vo výške 135 000 eur, ale zaplatil len 35 000 eur. Pravdivosť týchto tvrdení žalovaný nepreukázal,
nepredložil žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bol povinný plniť spoločnosti EXIM trade finance, a.s.,
akúkoľvek odplatu. Z účtovne závierky ním predloženej bolo preukázané, že spoločnosť EXIM trade
finance, a.s. žiadne peňažné prostriedky neprijala. Pričom súd prvej inštancie tieto skutočnosti považoval
za irelevantné. Obrana žalovaného založená na tom, že nepoprel prijatie peňažných prostriedkov, avšak
poprel dôvod ich prijatia a následne preukázanie nepravdivosti jeho tvrdení jednoznačne preukázala



záver, že od neho peňažné prostriedky prijal. Žalovaný tvrdil, že ich spoločné podnikanie sa malo
realizovať založením spoločnosti DOVERO, ktorá mala údajne v prevádzke klubu pokračovať po
spoločnosti EXIM trade finance a.s.. toto tvrdenie považoval za nepravdivé. Poukázal na rozhodnutie
ministra financií SR O. C. zo dňa 03.02.2015, z ktorého vyplýva, že dňa 17.03.2014 spoločnosť DOVERO
s.r.o. požiadala o vydanie všeobecnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier pokrokového typu,
avšak práve E. W. - konateľ spoločnosti odmietol dňa 28.03.2014 prevziať potvrdenie DÚ na základe
ktorého by spoločnosť mohla hry prevádzkovať s odôvodnením, že vznikli nezhody v spoločnosti. Aj
svedok B. Q. na pojednávaní dňa 01.04.2016 deklaroval, že spoločné podnikanie medzi stranami sporu
sa neuskutočňovalo formou spoločného podnikania v spoločnosti DOVERO s.r.o.. Poukázal na výsluch
svedkyne M.. M. O.T., ktorá na pojednávaní dňa 19.02.2016 potvrdila prítomnosť na jednom stretnutí a
vyplývalo to aj z čestného vyhlásenia. Obsah rokovaní potvrdila v celom rozsahu aj svedkyňa B. K. a na
pojednávaní dňa 19.02.2016 potvrdila, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pôžičke a
že došlo k reálnemu plneniu peňažných prostriedkov žalobcom a k ich prijatiu žalovaným. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne aj z dôvodu, že zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú
formu, preto je potrebné takýto vzťah považovať za neformálny, a nebolo tak dôvodné predkladať na
preukázanie pôžičky pokladničné doklady. Z emailovej komunikácie z obdobia január 2014 až september
2014 a osobitne elektronickej správy zo dňa 30.03.2014 možno vyvodiť, že išlo o faktické spoločné
podnikanie v oblasti hazardu. Súd prvej inštancie však nezohľadnil skutočnosť, že na pojednávaní
dňa 19.02.2016 poprel, že vedel o úmysle žalovaného zriadiť herňu, ale netvrdil, že ide o spoločné
podnikanie. Informáciu o spoločnom podnikaní poprel aj svedok B. Q., bývalý spoločník spoločnosti
EXIM trade finance a.s.. Z výpovedí svedkov ako aj jeho vyplýva, že poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 35 000 eur ako pôžičku. Namietal aj žalovaným uplatnený nárok na náhradu trov
konania za úkony právnej služby, a to za 2 písomné vyjadrenia zo dňa 15.03.2016 a zo dňa 27.04.2016,
nakoľko ani na jeden z týchto úkonov nebol súdom prvej inštancie vyzvaný. Preto mu za uvedené úkony
nárok na náhradu trov konania nepatrí. Poukázal na to, že právny zástupca žalovaného má zriadenú
pobočku na adrese K. X, K., preto hotové výdavky v časti cestovného a straty času nemožno považovať
za účelne vynaložené. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok náhradu trov konania alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 23.01.2017 majúc za to, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie a všetky dôkazy aj správne právne vyhodnotil. Poukázal
na to, že na pojednávaní dňa 01.04.2016 uviedol, že išlo o splátku odplaty za vstup žalobcu,
prostredníctvom spoločnosti DOVERO s.r.o. do herne P. Y. O. R. prevádzkovanej v priestoroch Q. (ďalej
len „ pokrový klub“) prostredníctvom EXIM trade finance a.s., ktorej je akcionárom. Túto skutočnosť
potvrdili aj svedkovia, a to nielen T.. E. W., predseda predstavenstva spoločnosti EXIM trade finance,
a.s. ale aj svedkyne M. O., mailová komunikácia B. K., M. O. Q. C. V. so žalobcom a ním a ostatne
aj návrh Zmluvy o tichom spoločenstve v spoločnosti DOVERO, spol., s.r.o., ktorej existenciu potvrdil
aj svedok B. Q.. Vzhľadom k tomu tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Povinnosť uniesť dôkazné bremeno v konaní mal žalobca, ten však nepreukázal, že
mu poskytol pôžičku. Postup T.. E. W., ktorým odmietol prevziať potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti na Daňovom úrade Bratislava, bol dohodnutý konateľmi spoločnosti DOVERO, spol. s r.o., a
to z dôvodu, aby Daňový úrad Bratislava vrátil zloženú finančnú zábezpeku spoločnosti DOVERO, spol.
s r.o. nakoľko Všeobecnú licenciu na prevádzkovanie kartových hier pokrového typu mala spoločnosť
Športový klub, s.r.o.. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu, že spoločné podnikanie žalobcu s ním sa
neuskutočňovalo prostredníctvom spoločnosti DOVERO, spol. s r.o., nakoľko z mailovej komunikácie
B. K., M. O. Q. C. V. jednoznačne vyplýva, že vstup žalobcu do prevádzky pokrového klubu sa reálne
uskutočnil prostredníctvom spoločnosti DOVERO, spol. s.r.o.. Prevádzku pokrového klubu pôvodne
prevádzkovala spoločnosť EXIM trade finance, a.s. a následne ju prevádzkovala spoločnosť DOVERO,
spol. s r.o.. Uvedené potvrdil B. Q., pričom z mailovej komunikácie vyplýva, že aktívne ju riadil žalobca a
on. Mal tak za to, že bol naplnený právny dôvod odovzdania peňazí ako odplaty za postúpenie pokrového
klubu na spoločnosť DOVERO, spol. s. r.o. a teda predmetné peniaze prevzal od Juraja Arestu právnym
titulom odplaty za odstúpenie pokrového klubu a nie titulom pôžičky. V zmysle Komisionárskej zmluvy
zo dňa 14.12.2013 bol oprávnený zastupovať spoločnosť EXIM trade finance, a.s. pri zriaďovaní tejto
obchodnej záležitosti, a to vrátane prevzatia odplaty za postúpenie prevádzky na spoločnosť DOVERO,
spol. s.r.o.. Skutočnosť, že prevzaté peňažné prostriedky vo výške 35 000 eur odovzdal spoločnosti
EXIM trade finance, a.s. potvrdil predseda predstavenstva spoločnosti EXIM trade finance, a.s., ako aj
predložené príjmové pokladničné doklady. Nemohol sa tak bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, ak tak



len voči spoločnosti EXIM trade finance, a.s. a vydania bezdôvodného obohatenia by sa mohol domáhať
len EXIM trade finance od B. Q.. V konaní bolo preukázané, že titulom pôžičky neprevzal od žalobcu
žiadnu sumu. Účel poskytnutia sumy a kto ju odovzdal nie je uvedený na výdavkových pokladničných
dokladoch, svedkyňa M. O. vypovedala v rozpore s Čestným vyhlásením a výpoveď svedkyne B. K.
vyhodnotil ako nehodnovernú. Dal však do pozornosti že svedkyňa B. K. vo výpovedi uviedla, že časť
zo sumy 35 000 eur, a to suma 25 000 eur nebola odovzdaná žalobcom, ale bola poslaná po niekom, čo
rovnako popiera tvrdenia žalobcu o osobnom odovzdaní pôžičky. Naviac uvedená svedkyňa uviedla, že
sumy spolu vo výške 35 000 eur neboli jeho záväzkom ( dlhom) voči žalobcovi, čo vyplynulo aj mailovej
komunikácie. Tvrdenie žalobcu, že ho T.. E. W. požiadal o poskytnutie pôžičky pre neho (žalovaného),
nepotvrdil ani on ani T.. E. W., pričom žalobcom uvádzaný účel je i nelogickým, nakoľko v danom čase
už pokrový klub vyše roka existoval a fungoval. I keď k platnosti zmluvy o pôžičke nie je potrebné
písomné forma právneho úkonu, v danom prípade absentoval na oboch stranách prejav vôle uzavrieť
zmluvu o pôžičke, a to na strane žalobcu poskytnúť pôžičku a na jeho strane požičať si peňažnú sumu.
Mal tak za to, že vykonané dokazovanie plne odôvodnilo záver, že právnym titulom bola odplata za
vstup žalobcu do pokrového klubu, t.j. spoločné podnikanie žalobcu a žalovaného v uvedenom klube
nie pôžička žalobcu žalovanému. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p. uviedol, že tento žalobca bližšie nešpecifikoval, preto by naň nemal odvolací
súd prihliadnuť. Opätovne poukázal na nesprávnosť výroku o trovách konania. Uviedol, že podanie zo
dňa 23.02.2015 bolo vyjadrením na výzvu súdu k žalobe žalobcu a podanie zo dňa 15.03.2016 bolo
reakciou na nepravdivé tvrdenia žalobcu a výpovede svedkyne M. O. Q. B. K. spolu s doložením dôkazov.
V podaní zo dňa 27.04.2016 reagoval na listiny predložené právnym zástupcom žalobcu priamo na
pojednávaní dňa 22.04.2006. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zamietajúcom výroku potvrdil  a výrok o trovách konania zmenil  a priznal mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že na podanom odvolaní
v plnom rozsahu trvá.

8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.12.2017 žalovaný uviedol, že na podanom odvolaní
ako aj na svojom vyjadrením k odvolaniu žalobcu trvá. Doplnil svoju argumentáciu, majúc za to, že
žalobca v konaní účinne nepoprel ním uvádzané skutkové tvrdenia, a to že predmetnú prevádzku
pokrového klubu prevádzkovala spoločnosť EXIM trade finance, a.s., zámerom žalobcu bolo vstúpiť do
prevádzkovania uvedeného pokrového klubu v podiele 50% a spoločne s ním túto herňu prevádzkovať
prostredníctvom spoločnosti DOVERO, spol. s r.o., vstup žalobcu do prevádzky uvedeného pokrového
klubu prostredníctvom spoločnosti DOVERO , spol. s r.o. kedy B. Q. ako konateľa a spoločníka tejto
spoločnosti nominoval žalobca a druhého spoločníka nominoval on, ktorému bol aj zaslaný návrh Zmluvy
o tichom spoločenstve v spoločnosti DOVERO, spol. s r.o., ktorej existenciu potvrdil aj B. Q., sumy
vo výške 35 000 eur boli splátkami odplaty za 50% vstup žalobcu do jeho pokrového klubu, uvedená
suma nebola odovzdaná žalobcom ale B. Q. a a táto sumu nie je jeho záväzkom voči žalobcovi ale
splatenou časťou odplaty za jeho postúpenie pokrového klubu prostredníctvom spoločnosti EXIM trade
finance, a.s.. , na spoločnosť DOVERO, spol. s r.o. bola uzavretá nájomná zmluvy na priestory pokrového
klubu, následne prevádzku pokrového klubu prevádzkovala spoločnosť DOVERO, spol. s. r.o., spolu so
žalobcom túto pokrovú herňu prevádzkovali a mali uzavretú Zmluvu o tichom spoločenstve, v zmysle
Komisionárskej zmluvy zo dňa 14.12.2013 bol oprávnený zastupovať spoločnosť EXIM trade finance,
a.s., a to vrátane prevzatia odplaty za postúpenie prevádzky na spoločnosť DOVERO, spol. s r.o.,
prevzaté peňažné prostriedky vo výške 35 000 eur odovzdal spoločnosti EXIM trade finance, a.s..

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní
a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.
O odvolaní odvolateľov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom



nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Odvolací súd zistiac, že odvolanie odvolateľov bolo podané v zákonnej lehote, preskúmal vec v
rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo podané
dôvodne a odvolanie žalovaného do výroku o trovách konania bolo podané dôvodne.

13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie zamietajúcom výroku sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Preto v
takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať a v ďalšom na ne len poukazuje.

14. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. v znení
účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že  súd prvej inštancie  dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam). K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu  nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie  založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

15. V podanom odvolaní žalobca namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, že peňažné prostriedky
v sume 35 000 eur mali predstavovať odplatu žalobcu za „vstup“ do klubu, majúc za to, že žalovaný svoje
tvrdenia pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Tvrdenie žalovaného, že medzi stranami prebiehali
rokovania o spoločnej spolupráci potvrdila aj svedkyňa M.. M. O.  (čl. 44) ako aj svedkyňa B. K. ( čl.
45) ktorá rovnako uviedla, že predmetom rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným bolo podnikanie v
oblasti hazardu alebo herne.  Skutočnosť, že medzi stranami prebiehali rokovania o možnej spolupráci
priamo nepoprel ani samotný žalobca. Vychádzajúc z toho, že i keď na pojednávaní dňa 19.02.2016
sa žalobca nevyjadroval k spoločnému podnikaniu so žalovaným, uviedol, že mal vedomosť o tom,
že žalovaný chce v priestoroch Q. otvoriť herňu. Svedkyňa M.. M. O. vo svojej výpovedi rovnako
potvrdila,  že žalobca a žalovaný si dohadovali nejakú spoluprácu v súvislosti s herňou v priestoroch
budovy Q.. Správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie je podporená aj mailovou komunikáciou
predloženou v konaní žalovaným, z ktorej bez ďalšieho vyplýva, že medzi stranami prebiehali rokovania
o spoločnom podnikaní v oblasti hazardu - pokrového klubu v priestoroch Q. na I. G. Z. K., ktoré
však zrejme skončilo  neúspešne /obchodná spoločnosť DOVERO, spol. s r. o. bola dobrovoľne
vymazaná z obchodného registra ku dňu  01.04.2015/. Bez vplyvu na správnosť záverov súdu prvej
inštancie je skutočnosť, že konateľ spoločnosti DOVERO odmietol prevziať licenciu na prevádzkovanie
hazardných hier, nakoľko rokovania medzi stranami prebiehali už v januári 2014 a uvedená spoločnosť
dňa 17.03.2014 splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 19 ods. 1,2 zákona o hazardných hrách,
pričom k odmietnutiu prevzatia licencie došlo až dňa 28.03.2014. Na správnosť skutkových záverov súdu
prvej inštancie nemala vplyv ani argumentácia žalobcu, že údajne požičal žalovanému aj iné peňažné
prostriedky, ktoré však nevedel preukázať. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému vyjadreniu svedka B. Q.
v konaní je potrebné doplniť, že tento na pojednávaní dňa 01.04.2016 len uviedol, že osobne nevkladal
peňažné prostriedky do spoločnosti DOVERO, potvrdil však spoločnú spoluprácu pri prevádzkovaní



pokrového klubu. Zásadným je tiež poukázať na rozpor medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu, že všetky
sumy ( 35 000 eur) odovzdal žalovanému osobne a  vykonaným dokazovaním. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na listinný dôkaz „Platby klubu“ ( čl. 76), ku ktorému sa vyjadrila svedkyňa B. K.
na pojednávaní dňa 22.04.2016 s tým, že vyslovila predpoklad, že prvá suma bola odovzdaná osobne
a druhá a tretia zrejme poslaná cez niekoho, čo potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že sumu 25 000 eur
mu neodovzdal žalobca ale niekto iný ( p. Q. B.). Súd prvej inštancie tak berúc do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu  vyplynuli, dospel k správnemu záveru, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

16.  V podanom odvolaní žalobca namietal aj nesprávne právne posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.
p. v znení účinnom do 30.6.2016). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bolo
zásadným posúdenie, či a z akého dôvodu žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Kauza
zmluvy o pôžičke je dôležitá pri skúmaní zmluvy podľa § 39, 39a alebo 49a Občianskeho zákonníka,
<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq>t. j. či je v súlade
so zákonom a s dobrými mravmi, či nejde o úžeru, prípadne o omyl konajúcej osoby a mala zásadný
význam predovšetkým v procesnej fáze dokazovania.  Súd prvej inštancie tak správne vychádzajúc zo
skutkových tvrdení žalobcu skúmal žalobcom tvrdený účel poskytnutia sumy 35 000 eur žalovanému.
Je nesporným, že žalovaný prijatie sumy 35 000 eur nepopieral, namietal však že od žalobcu prevzal
osobne len sumu 10 000 eur a zvyšok prevzal od  p. B. Q. a namietal aj právny dôvod prevzatia peňažnej
sumy. Odvolací súd považuje v záujme úplného vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k
aplikácii ust. § 657 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec doplniť, že i keď pre uzavretie zmluvy
o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, k jej uzavretiu dochádza až skutočným odovzdaním predmetu
pôžičky dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že žalobcom tvrdené
peňažné prostriedky boli v tvrdenej výške prenechané žalovanému, že žalovaný ich prevzal vo svojom
mene a na svoj účet nakoľko žalovaný v čase prevzatia peňazí konal v mene spoločnosti EXIM trade
finance, a.s. (čl. 149-150) a prijaté peňažné prostriedky aj odovzdal spoločnosti EXIM trade finance, a.s.
( čl. 123-124), v dôsledku čoho mu nevznikol záväzok prijaté peňažné prostriedky vrátiť. Vychádzajúc z
toho, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, nebol súd prvej inštancie viazaný posudzovať
dôvodnosť nároku žalobcu výlučne podľa ním uvádzaných ust. § 657 Občianskeho zákonníka, a na
prejednávanú vec aplikovať len ust. o zmluve o pôžičke. Dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku
nemožno vyvodiť ani v prípade aplikácie ust. § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko povinnosť vydania
bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje na toho, kto toto obohatenie získal. Keďže z listinných dôkaz
vyplýva, že žalovaný peňažné prostriedky preberal v mene iného, osobou povinnou vydať bezdôvodné
obohatenie by bol adresát tohto plneniam nie žalovaný, ktorý konal iba ako zástupca,  a vyplatené plnenie
mu nebolo určené.

17. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, že bol súdom prvej inštancie nesprávne poučený
o možnosti podať odvolanie odvolací súd konštatuje, že uvedené pochybenie súd prvej inštancie
odstránil vydaním opravného uznesenia ( uznesenie zo dňa 13.09.2016 č.k. 19C/220/201-172). V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na ust. § 204 ods. 2 tretia veta O.s.p.,
podľa ktorého, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od
doručenia. V prejednávanej veci je nesporným, že žalobca podal odvolanie v zákonnej lehote, odvolací
súd jeho odvolanie prejednal, preto procesným pochybením súdu prvej inštancie nebola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS



200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie  v zamietajúcom výroku,  ako
vecne správne  podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj závislý výrok o trovách konania, napadnutý tak žalobcom
ako aj žalovaným, ktorý odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378
ods. 1, § 379, § 380,  v spojení s § 470 ods. 1 a 2 C.s.p..

20. Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to
za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

21. Podľa § 15 písm. a), b ) vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady a odpisy, na náhradu za stratu času (§ 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2004/655/20130701.html>).

22. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

23. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď mu
nepriznal uplatnené trovy konania za každé začaté dve hodiny pojednávania konaného dňa 01.04.2016
a za každé začaté dve hodiny pojednávania konaného 22.04.2016. Z obsahu spisu odvolací súd
zistil, že pojednávanie nariadené na deň  01.04.2016 začalo o 09:15 hod a bolo skončené o 13:00
hod. a zúčastnil sa ho právny zástupca žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň
22.04.2016 odvolací súd zistil, že pojednávanie začalo o 11:00 hod a skončilo o 13:15 hod. a zúčastnil
sa ho právny zástupca žalovaného. Vychádzajúc z toho, že ust. § 17 vyhlášky nárok na náhradu
za stratu času pri úkonoch právnej služby odvodzuje od sídla advokáta a sídlom právneho zástupcu
žalovaného je bez pochybností Nitra, bolo dôvodným právnemu zástupcovi žalovaného priznať aj
nárok na náhradu cestovného a náhradu za stratu času. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací
súd odvolaciu argumentáciu žalovaného ako dôvodnú. Vo vzťahu k žalobcom namietaným úkonom
právnej služby právneho zástupcu žalovaného za podanie zo dňa 15.03.2016 a zo dňa 27.04.2016,
majúc za to, že na ani na jeden z týchto úkonov nebol vyzvaný súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza. Tak podanie zo dňa 15.03.2016 ako aj podanie zo dňa 27.04.2016 z hľadiska svojho obsahu
okrem vyjadrenia sa k vykonaným dôkazom a návrhov na doplnenie dokazovania sa svojim obsahom
a rozsahom sa týkali aj veci samej, preto právnemu zástupcovi žalovaného patrí nárok na odmenu za
úkon právnej služby ( § 13 a písm. c) vyhlášky). Pričom na  priznanie odmeny za úkon právnej služby
bolo bez vplyvu, či právny zástupca žalovaného bol súdom vyzvaný na vykonanie uvedeného úkonu.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd vychádzajúc z toho, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol
v plnom rozsahu úspešný žalovaný, ustálil, že je dôvodným priznať žalovanému :
a) náhradu trov právneho zastúpenia celkom za 10 úkonov právnej pomoci á 492,93 eur (prevzatie
a príprava 23.02.2015, vyjadrenie k žalobe 23.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.02.2016, účasť
na pojednávaní dňa 01.04.2016 v rozsahu 2 úkonov, účasť na pojednávaní dňa 22.04.2016 v rozsahu
2 úkonov a účasť na pojednávaní dňa 07.06.2014, podanie zo dňa 15.03.2016, podanie  zo dňa
09.05.2016,  pojednávanie dňa 07.06.2016), režijný paušál  2x á 8,39 eur, 6x 8,58 eur, celkom v sume
4 997,56 eur.
b) cestovné náhrady (§ 16 ods. 4 vyhlášky) celkom v sume 183,01 eur, a to za cesta na pojednávanie
dňa 19.02.2016 Nitra - Bratislava a späť, t.j. 184 km x 6,5 l/100 km (priemerná spotreba BMW) x 1,01 eur
(cena paliva) + základná náhrada 0,183 eur/km = 45,752 eur, cesta na pojednávanie dňa 01.04.2016
Nitra - Bratislava a späť, t.j. 184 km x 6,5 l/100 km ( priemerná spotreba BMW) x 1,01 eur ( cena paliva) +
základná náhrada 0,183 eur/km = 45,752 eur, cesta na pojednávanie dňa 22.04.2016 Nitra - Bratislava a



späť, t.j. 184 km x 6,5 l/100 km ( priemerná spotreba BMW) x 1,01 eur ( cena paliva) + základná náhrada
0,183 eur/km = 45,752 eur.
c) náhradu za stratu času celkom vo výške 286 eur ( podľa § 17 ods. 1 vyhlášky), a to čas strávený
cestou na  pojednávanie dňa 19.02.2016, cestou do Bratislavy a späť, za 5 začaté polhodiny( 5 x 14,30
eur ) t.j. 71,50 eur, čas strávený cestou na pojednávanie dňa 01.04.2016, cestou do Bratislavy a späť, za
5 začaté polhodiny( 5 x 14,30 eur ) t.j. 71,50 eur, čas strávený cestou na pojednávanie dňa 22.04.2016,
cestou do Bratislavy a späť, za 5 začaté polhodiny( 5 x 14,30 eur ) t.j. 71,50 eur, čas strávený cestou
na  pojednávanie dňa 07.06.2016, cestou do Bratislavy a späť, za 5 začaté polhodiny( 5 x 14,30 eur )
t.j. 71,50 eur + 20% DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky) t.j. celkom sumu vo výške 6 559,88 eur.

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania celkom
vo výške 6 559,88 eur  k rukám právneho zástupcu žalovaného.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                    (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/220/2014", "guid": "4eec23b3-9e27-46fe-8eea-1de758751443:065fe397-b491-4c55-a23c-ddfa2c67306c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}