{"guid": "95517ce6-7ba4-4ff5-a48d-212b535018c0:4978d846-7f13-4415-9609-59ab44c530df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1119216041.1", "spisova_znacka": "9Co/101/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/101/2020 z 27. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2020, sp. zn. 9Co/101/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1119216041.1", "identifikacne_cislo": "1119216041", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2020-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4978d846-7f13-4415-9609-59ab44c530df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1119216041.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1119216041.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1119216041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/101/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119216041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119216041.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: AITEC, s.r.o.,
Slovinská 12, 821 04 Bratislava, IČO: 43 829 171, zastúpený : advokátska kancelária JUDr. ANDREA
TAKÁTS ILČÍKOVÁ, s.r.o., Palisády 14, Bratislava, IČO: 50 167 057, proti žalovanému: Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č.k. 18C/53/2019-141 zo dňa 28. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením
č.k. 18C/53/2019-164 zo dňa 10. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k.
18C/53/2019-164 zo dňa 10. decembra 2019 vo výroku I. potvrdzuje.
Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa výroku II. a III. uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením č.k. 18C/53/2019-164 zo dňa 10. decembra 2019 zmeňuje tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.
Žalovaný  môže podľa § 337 ods. 2 C.s.p.  podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej, týkajúcu
sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 C.s.p. jej podaním je povinný
znášať právne následky vyplývajúce z C.s.p.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/53/2019-164 súd prvej inštancie
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým :
Uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady z tlačovej správy nazvanej \"Reakcia ministerstva
školstva na zrušenie súťaže Prvouka 2 Úradom pre verejné obstarávanie\" odstrániť z jeho webovej
stránky  nasledovný text: \"Rada tak dala za pravdu vydavateľovi, ktorý účelovými námietkami napáda
verejné obstarávanie, aby si zachoval postavenie na trhu, argumentuje nepravdivými tvrdeniami a podľa
dostupných informácií sa správa krajne neférovo a vypočítavo\" a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. (pozri bod I. výroku napadnutého uznesenia).
Uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady, na rovnocennom mieste a v rovnocennej grafickej
úprave, type a veľkosti písma ako iné verejnosti sprístupnené tlačové správy na webovom sídle
povinného T.:/..G..sk, na počítačovej sieti Internet na hlavnej stránke povinného X..G..sk v rubrike
Tlačové správy (resp. Aktuality), sprístupniť verejnosti a ponechať sprístupnenú samostatnú tlačovú
správu s názvom: \"Otvorený list obchodnej spoločnosti AITEC, s. r. o pre p. ministerku školstva, vedy,
výskumu a športu SR, C.. G.. G. M., D.. so žiadosťou o nápravu závadného stavu.\", obsahom ktorej
bude Otvorený list navrhovateľa zo dňa 11.09.2019, ktorý zaslal ministerke,                               C.. G..
G. M., D.., a to v úplnom  znení (pozri bod II.  a III. výroku napadnutého uznesenia).



Priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške nároku súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (pozri bod
IV. výroku napadnutého uznesenia).
1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že  na webovom sídle žalovaného a to na hlavnej stránke bola
sprístupnená verejnosti tlačová správa s názvom: \"Reakcia ministerstva školstva na zrušenie súťaže
Prvouka 2 Úradom pre verejné obstarávanie\". Žalovaný v uvedenej tlačovej správe reagoval na
výsledok revízneho postupu vo verejnom obstarávaní, a to na Úradom pre verejné obstarávanie uloženú
povinnosť zrušiť žalovaným vyhlásenú verejnú súťaž na obstaranie dodania rozmnoženín učebníc pre
predmet Prvouka pre 2. ročník základných škôl. Úrad pre verejné obstarávanie preskúmaval zákonnosť
predmetnej verejnej súťaže z titulu námietok, ktoré podal navrhovateľ.  Navrhovateľ mal  zato, že
citovaná veta je plná nepravdivých tvrdení a úsudkov, ktoré významnou mierou zasahujú do jeho dobrej
povesti, a to vzhľadom na ich významne difamačný charakter. Navrhovateľ využil jeho legitímne právo
požiadať Úrad pre verejné obstarávanie o preskúmanie, či v danom verejnom obstarávaní nedošlo k
porušeniu ZVO, najmä k porušeniu základných princípov verejného obstarávania. Na tomto postupe
nie je nič účelové, pričom účelovými neboli ani samotné námietky navrhovateľa. Je nesporné, že
základná argumentácia navrhovateľa, týkajúca sa žalovaným zvoleného kritéria na vyhodnotenie ponúk
uchádzačov, bola Úradom pre verejné obstarávanie akceptovaná a bola vyhodnotená ako dôvodná.
Rada považovala pochybenie žalovaného pri stanovení súťažných podmienok dokonca za natoľko
závažné, že nariadila predmetnú verejnú súťaž zrušiť. Navrhovateľ považoval a neustále považuje
totiž za absolútne nevyhnutné, aby pri verejných obstarávaniach učebníc - a to už vo fáze výberu
víťazných uchádzačov, zohrávala úlohu aj kvalita ponúk uchádzačov, a nielen ich cena. Označiť teda
námietky navrhovateľa v revíznom postupe za účelové je značne dehonestujúcim výrokom, navyše
v spojení, že týmito účelovými námietkami si navrhovateľ chcel zabezpečiť zachovanie postavenia
na trhu.  Rovnako je celkom nepravdivé a súčasne dehonestujúce aj tvrdenie, že účelom podaných
námietok bolo, aby si navrhovateľ zachoval postavenie na trhu. Uplatnenie predmetného revízneho
postupu, navrhovateľovi nijako negarantovalo a ani aktuálne, či pre budúcnosť negarantuje zachovanie
jeho postavenia na trhu. Za mimoriadne poškodzujúcim dobrú povesť navrhovateľ považuje  aj výrok
žalovaného, že navrhovateľ argumentuje nepravdivými tvrdeniami. Navrhovateľ zdôrazňuje, že v rámci
jeho argumentácie v revíznom konaní či pri inom úkone neuviedol žiadne nepravdivé údaje, nezavádzal
ani neskresľoval. Nepravdivosť údajov nebola navrhovateľovi zo strany Úradu pre verejné obstarávanie
vytknutá, pričom žalovaný ani údajné nepravdivé tvrdenia navrhovateľa nijako nekonkretizuje. Značne
dehonestujúce je taktiež tvrdenie, resp. úsudok žalovaného, že podľa jemu dostupných informácií
sa navrhovateľ správa krajne neférovo a vypočítavo. V čom by malo takéto neférové správanie
navrhovateľa spočívať žalovaný opätovne nijako nekonkretizuje. Žalovaný sa dokonca odvoláva na jemu
dostupné informácie, z ktorých vyvodzuje navrhovateľovo neférové a vypočítavé správanie, no ani tieto
informácie nijako nekonkretizuje.
1.2.  Navrhovateľ súčasne žalovaného požiadal, aby na jeho webovom sídle, a to na domovskej stránke v
rubrike Aktuality (t. j. rovnako, ako bola verejnosti sprístupnená Reakcia), sprístupnil verejnosti Otvorený
list zo dňa 11.09.2019, ktorý navrhovateľ zaslal ministerke C.. G.. G. M., D... Týmto spôsobom mohlo
dôjsť k aspoň čiastočnej reparácii neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Žalovaný však
na žiadosť navrhovateľa, a to ani po jeho opakovanej výzve, nijako nereagoval. Naliehavosť zverejnenia
Otvoreného listu, ktorý zaslal navrhovateľ ministerke C.. G.. G. M., D.. je daná nevyhnutnosťou aktuálne
reagovať na žalovaného, a to v rovnakom priestore, ako boli zverejnené difamačné výroky. V prípade, ak
by navrhovateľ podal žalobu vo veci samej, ktorou by sa domáhal morálneho zadosťučinenia vo forme
ospravedlnenia, takéto rozhodnutie by vzhľadom na všeobecne známu dĺžku súdnych konaní reálne
mohol dosiahnuť za niekoľko rokov, kedy by už daná téma dávno stratila na aktuálnosti.
1.3. Na základe obsahu návrhu ako aj predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie
za preukázané, že navrhovateľ v súvislosti s verejným obstarávaním vyhláseným žalovaným zaslal
žalovanému žiadosť zo dňa 21.04.2019 o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania a proti podmienkam uvedeným v dokumentoch potrebných na vypracovanie
ponuky.  Následne, navrhovateľ podal na Úrad pre verejné obstarávanie dňa 30.04.2019 námietky
proti podmienkam uvedeným v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a proti podmienkam
uvedeným v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, keďže verejný obstarávateľ oznámením
zo dňa 28.04.2019 zamietol  jeho žiadosť o nápravu. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím
zo dňa 08.07.2019 zamietol námietky navrhovateľa. Navrhovateľ voči rozhodnutiu Úradu podal
odvolanie doručené Úradu dňa 17.07.2019. Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako odvolací orgán
odvolaniu navrhovateľa vyhovela a nariadila žalovanému ako verejnému obstarávateľovi zrušiť použitý
postup zadávania zákazky, pričom ako oprávnený orgán náležite zdôvodnila svoje rozhodnutie. V



súvislosti s uvedeným navrhovateľ listom doručeným žalovanému dňa 12.09.2019 a opakovane dňa
23.09.2019 žiadal žalovaného o odstránenie spornej vety: \"Rada tak dala za pravdu vydavateľovi, ktorý
účelovými námietkami napáda verejné obstarávanie, aby si zachoval postavenie na trhu, argumentuje
nepravdivými tvrdeniami a podľa dostupných informácií sa správa krajne neférovo a vypočítavo.\" z
písomnej reakcie na zrušenie súťaže Prvouka 2 zverejnenie a predmetného listu na webovom sídle
Ministerstva - žalovaného avšak bezúspešne.
1.4. Rozhodnutie po právnej stránke zdôvodnil ust. § 324 ods.1 ; § 325 ods. 1 a 2 d);      § 326 ods.1 a 2;
§ 327 ; § 328 ods.1;  § 329 ods.1 veta prvá  a ods. 2 C.s.p. odvolávajúc sa na závery ustálenej judikatúry,
že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). V prejednávanej
veci z obsahu spisu je zrejmé, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže navrhovateľ osvedčil skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na jeho právach, ktoré bez neodkladnej úpravy pomerov sú ohrozené. Dôvodom podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, je neoprávnený zásah žalovaného do dobrej povesti právnickej
osoby. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje aj právo uchádzača o účasť na verejnom obstarávaní
žiadať o nápravu podľa § 164 zákona o verejnom obstarávaní a dohľad nad verejným obstarávaním,
ktorý vykonáva Úrad pre verejné obstarávanie podľa              § 167 a nasl. zákona o verejnom
obstarávaní, možnosť ktorú navrhovateľ aj využil bez toho, žeby k takémuto postupu bol motivovaný
inými pohnútkami. Tomuto nezodpovedá ani konečné rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie,
ktorá vyhovela vzneseným námietkam navrhovateľa a uložila povinnosť verejnému obstarávateľovi
- žalovanému zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Preto informácia uverejnená na webových
stránkach žalovaného o dôvodoch zrušenia súťaže je informácia ktorej pravdivosť žalovaný ničím
nepodložil, nie je  kompatibilná s dôvodmi uvedenými v konečnom rozhodnutí Úradu pre verejné
obstarávanie a preto je možné konštatovať, že vykazuje znaky neoprávneného zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby. Pre priznanie zodpovednosti za neoprávnený zásah do dobrej povesti je postačujúce,
ak zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, čo takýto text
nepochybne spôsobiť môže a preto súd akceptoval návrh ako aj skutkovú a právnu argumentáciu
navrhovateľa najmä vo vzťahu k zabezpečeniu rýchlej ochrany dobrého mena právnickej osoby a návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.
1.5. Súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia časovo neobmedzil s poukazom na ustanovenie
§ 330 C.s.p., nakoľko samotným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť totožný výsledok z
hľadiska ochrany povesti žalobcu ako samotnou žalobou čomu zodpovedá aj výrok neodkladného
opatrenia, ktorého znenie je totožné s výrokom vo veci samej v prípade eventuálneho rozhodovania o
podanej žalobe.
1.6. Keďže k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa došlo verejným prenosom tlačovej správy
Ministerstva, a to jej sprístupnením verejnosti prostredníctvom počítačovej siete Internet na webovom
sídle žalovaného, súd uložil povinnosť žalovanému, ako pôvodcovi neoprávneného zásahu a
poskytovateľovi služieb informačnej spoločnosti, napraviť závadný stav, a to odstránením difamačných
výrokov na adresu navrhovateľa a adekvátnym umiestnením Otvoreného listu navrhovateľa zo dňa
11.09.2019, adresovaného ministerke C.. G.. G. M., D.., na webovom sídle Ministerstva v znení
uvedenom vo výrokovej časti uznesenia.
2. Opravným uznesením č.k. 18C/53/2019-164 zo dňa 10. decembra 2019  súd prvej inštancie opravil
uznesenie č.k. 18C/53/2019-141 zo dňa 28.11.2019 tak, že vo výroku č. I, II a III sa časť výroku
znejúca: \"a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia\" nahrádza slovami: \"a to v lehote do 3 dní
od vykonateľnosti uznesenia\" dôvodiac, že v písomnom vyhotovení uznesenia č.k. 18C/53/2019-141
zo dňa 28.11.2019 došlo k zrejmej chybe v písaní a to uložením povinnosti v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, pričom povinnosť uložená vo výrokovej
časti rozhodnutia mala znieť v lehote 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia, keďže uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia nadobúda vykonateľnosť doručením v zmysle § 332 ods.1 C.s.p..
3. Proti uzneseniu č.k. 18C/53/2019-141 zo dňa 28. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením
podal  v zákonom stanovenej lehote odvolanie  žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie, že uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 28.11.2019 doručoval len jednej strane a to navrhovateľovi
a až následne uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia spolu s opravným uznesením v čase
bezprostredne prechádzajúcom vianočným sviatkom doručil aj žalovanému, čím hrubo porušil princíp
rovnosti zbraní a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Totiž v čase doručenia uznesenia do
lehoty na podanie odvolania pripadalo až sedem dní pracovného pokoja v dôsledku vianočných sviatkov,



pričom v troch pracovných dňoch lehoty pripadajúcej na odvolanie pracovala podateľňa v obmedzenom
režime z titulu vianočných sviatkov.
3.1. Čo sa týka samotného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je toto nepreskúmateľné,
keďže súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom konkrétnu potrebu bezodkladne upraviť
pomery súdu a následnú úvahu, ktorá ho viedla k vyhoveniu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neuviedol a dostatočne neodôvodnil. Vo svojom rozhodnutí si osvojil celú argumentáciu
navrhovateľa, bez akéhokoľvek vlastného vyhodnotenia potreby bezodkladne upraviť pomery a jeho
právneho  zdôvodnenia. Navyše v bode 19. opiera svoje rozhodnutie o rozhodnutia súdov, ktoré
bolo podmienené podaním návrhu vo veci samej, ktoré je však už prekonané. Civilný sporový
poriadok ukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vlastným skutkovým tvrdeniam, keďže
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotne dokazovanie a má
iba povahu osvedčenia. Navrhovateľ je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Navrhovateľ nariadenie neodkladného
opatrenia opiera o údajný neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti. Navrhovateľ podložil dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia tlačovou správou zo dňa 5.9.2019, žiadosťou o nápravu, námietkami
proti podmienkam verejného obstarávania ,odvolaním navrhovateľa sa voči rozhodnutiu úradu pre
verejné obstarávanie, rozhodnutím rady úradu pre verejné obstarávanie, otvoreným listom ministerke a
opakovanou výzvou na vykonanie nápravy závadného stavu. Žalovaný zastáva názor, že tieto dôkazné
prostriedky nezakladajú dôvod nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné neodkladné opatrenie má
byť primerané a nesmie poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Rozsah a obsah nariadeného
neodkladného opatrenia je v hrubom nepomere k skutočnostiam uvedeným v jednej vete sporného
článku, ktorý bol navyše žalovaným odstránený. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd
neodkladné opatrenie zrušil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie potom, čo zistil, že
písomnosť ktorú žalovanému zasielal nemožno doručiť do elektronickej schránky pristúpil v súlade s
§105 ods. 3 C.sp. k doručovaniu prostredníctvom doručujúceho orgánu a preto nie je naplnený dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..
4.1. Ďalej uviedol, že zásah do ochrany dobrej povesti si vyžaduje efektívnu a rýchlu reakciu nakoľko
náprava po niekoľkých rokoch trvajúceho súdneho konania by sa s vysokou mierou pravdepodobnosti
celkom míňala účelu poskytnutia súdnej ochrany. Práve v tejto špecifickej situácií spočíva i naliehavá
potreba bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie neaktuálnu
judikatúru, ktorá však aj po zmene právnej úprave sporového poriadku je aktuálna a použiteľná je
v súčasnej platnej právnej úprave neodkladných opatrení. Žalovaný sa snaží spochybniť dôkazné
prostriedky na ktoré sa navrhovateľ odvoláva a ktorými osvedčoval dôvodnosť právneho nároku.
Skutočnosť, že Rada úradu pre verejné obstarávanie v konaní nedala za pravdu navrhovateľovi vo
všetkých bodoch neznamená, že námietky navrhovateľa a jeho konanie bolo účelového charakteru,
sú nepravdivé a už vôbec nie, že by motiváciou navrhovateľa bolo zachovanie jeho postavenia na
trhu. Rovnako, že navrhovateľ sa správa krajne neférovo a vypočítavo, vyjadrenia ktoré sú ďaleko za
hranicou akceptovateľného vyjadrenia nespokojnosti. Čo sa týka zachovania princípu proporcionality
tento bol dodržaný. Navrhovateľ požadoval za nevyhnutné, aby rovnakou formou ako bolo zasiahnuté do
dobrej povesti navrhovateľa bola sprístupnená aj reakcia navrhovateľa na výroky povinného. Vysvetlenie
danej situácie si vyžadovalo o čosi väčší priestor ako jednu vetu. Navrhovateľ zastáva názor, že iba
odstránenie závadných tvrdení z pôvodnej tlačovej správy by nezabezpečilo účinnú ochranu ohrozených
práv navrhovateľa. Žalovaný síce odstránil z pôvodnej tlačovej správy sporný text o navrhovateľovi,
ale nezverejnil nové znenie predmetnej tlačovej správy ako aktuálnu novú tlačovú správu. Z pohľadu
bezprostrednej nápravy závadného stavu bolo nevyhnutné požadovať zverejnenie aktuálnej novej
tlačovej správy, ktorou bola adekvátna reakcia navrhovateľa na difamačné tvrdenie žalovaného. Z
uvedených dôvodov navrhol  aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.
5. Žalovaný v replike uviedol, že považuje vyjadrenia navrhovateľa za bezdôvodné, pričom tento
žiadnou argumentáciou a hodnoverným spôsobom závažné skutočnosti uvádzané ním v odvolaní.
Naďalej tvrdil, že pri doručovaní uznesenia o neodkladnom opatrení došlo k flagrantnému porušeniu
ustanovení C.s.p. a princípu rovnosti zbraní. Poukázal  na nenaplnenie zákonných predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 325 ods.C.s.p. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenia bude spravidla
opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právo oprávnených záujmov prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej
pozícií do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto úlohou súdu



aby uvedené skutočnosti riadne posúdil a svojou voľnou úvahou, ktorú riadne odôvodní rozhodol. Súd
prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom potrebu bezodkladne upraviť pomery a následnú úvahu
neuviedol a dostatočne neodôvodnil. Rovnako zastáva názor, že navrhovateľ dostatočným spôsobom
neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, keďže z predložených listín je zrejmé, že úrad pre verejné
obstarávanie v prevažnej časti spochybnil argumentáciu navrhovateľa prezentujúcu v procese verejného
obstarávania a preto zotrval na odvolacom petite.
6. Navrhovateľ v duplike uviedol, že žalovaný v jeho vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti z
pohľadu právnej ako ani vecnej argumentácie. Ide len o opakovanie jeho tvrdení, ktoré už uviedol v
odvolaní, na ktoré sa navrhovateľ vyčerpávajúco vyjadril vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.
7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti  dôvodné.
8. Navrhovateľ si ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolil inštitút neodkladného
opatrenia, ktorým napriek jeho dočasnosti, sleduje trvalú úpravu pomerov. K tomu, aby mohol súd
posúdiť splnenie podmienok pre  nariadenie neodkladného opatrenia sledujúc trvalú úpravu musí zvážiť
povahu  porušeného /ohrozeného / práva navrhovateľa, ktorým v danej veci je  zásah do dobrej
povesti právnickej osoby upravený v                    § 19b Občianskeho zákonníka  uskutočnený
zverejnením tlačovej správy, v ktorej sú obsiahnuté difamačné vyjadrenia na osobu navrhovateľa.
Hodnotiaci úsudok vyjadruje  subjektívny názor žalovaného na ktorý nie je možné používať meradlo
pravdivosti, či objektívnej správnosti, a preto ho nemožno dokazovať. Pri zásahu do dobrej povesti
hodnotiacim úsudkom je potrebné skúmať, o.i., či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah
do práv fyzickej osoby je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn. či primárnym cieľom kritiky
nie je hanobenie danej osoby. V zmysle ustálenej judikatúry je kritika oprávnená vtedy, ak ide o kritiku
vecnú, opierajúcu sa o pravdivé skutočnosti a závery, a ak je primeraná formou aj obsahom, v opačnom
prípade ide o neoprávnený zásah.
9. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné rozhodujúce skutočnosti preukázať spôsobom
vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, ako v konaní vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd vychádzajúc z týchto kritérií v súlade so záverom súdu
prvej inštancie, bez potreby dokazovania vo veci samej (keďže nejde o skutkové tvrdenie, ale o
hodnotiaci úsudok) posúdil text tlačovej správy, za objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
navrhovateľa, a to ujmu na práve dobrej povesti právnickej osoby, ktoré je chránené ustanoveniami §
19b Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný zverejnením citovanej vety výrazne prekročil hranice
prípustné pre vyjadrovanie vlastných názorov a hodnotiacich úsudkov, a je ho možné vnímať ako
dehonestujúce, poškodzujúce dobré meno právnickej osoby. Je potrebné prisvedčiť navrhovateľovi,
že zverejnenie predmetnej správy o navrhovateľovi vôbec nebolo pre účely informovania verejnosti o
stanovisku žalovaného k rozhodnutiu Rady, ktorým nariadila zrušiť verejnú súťaž na dodanie učebníc
nielen potrebné, ale ani vecné, a hodnotiace úsudky sú za hranicou tolerantnosti. Za podstatnú okolnosť
považuje odvolací súd aj fakt, že  pôvodcom  napadnutých výrokov bol orgán štátnej správy, ktorý svojou
vážnosťou pôsobí na mienku verejnosti, keďže ním poskytnuté  informácie sú vo všeobecnosti  prijímané
ako dôveryhodné a pravdivé. Uvedenými okolnosťami navrhovateľ dostatočne osvedčil nielen existenciu
porušeného práva ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe neodkladného opatrenia, ale aj existenciu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa, pokiaľ by bola tlačová správa
verejne i naďalej dostupná, čím reálne hrozí navrhovateľovi neustále rozširovanie jeho ujmy a zásahu
do jeho práv a oprávnených záujmov a preto  osvedčil   potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami odstránením tejto správy z webovej stránky. Správnosť prijatého záveru nemôže ovplyvniť
skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v návrhu v plnom rozsahu
stotožnil. Stotožnenie sa s tvrdeniami navrhovateľa nie je porušením procesných práv žalovaného,
keďže súd sa môže s právnou a skutkovou argumentáciou strany sporu stotožniť pokiaľ ju vyhodnotí
ako správnu, k čomu v danom prípade aj došlo. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zastal názor, že v danom
prípade neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami odstránením
tejto tlačovej správy je jeho záver vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého
uznesenia v bode I. výroku podľa § 387 ods.1 a 2  C.s.p..
10. Za nesprávny záver však považuje odvolací súd následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti zverejniť otvorený list ministerke neodkladným opatrením. Využitie neodkladného opatrenia
na trvalú úpravu pomerov strán zverejnením otvoreného listu  ako prostriedku nápravy závadného
stavu presahuje podľa názoru odvolacieho súdu rámec neodkladného opatrenia. Súd musí zvážiť nielen
účelnosť tohto procesného postupu, ale hlavne reálny dopad na dotknuté právne vzťahy. Prioritne inštitút
neodkladného opatrenia slúži na poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným subjektívnym



právam navrhovateľa. Ako taký nesmie vytvoriť nenávratný stav a nemôže neprimeraným spôsobom
nezasiahnuť do práv žalovaného. Navrhovateľ požaduje zverejnenie otvoreného listu neodkladným
opatrením, avšak jeho  rozsah a obsah je v hrubom nepomere ku inkriminovanej  textovej správe,
požiadavkou ktorou porušuje princíp primeranosti a proporcionality k sledovanému účelu. Pokiaľ
navrhovateľ argumentuje potrebou dosiahnuť nápravu ujmy na dobrej povesti, je možné dosiahnuť
tento cieľ výlučne v konaní vo veci samej podľa ust.                     § 19b ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka. Otázka primeranosti nápravy formou morálneho zadosťučinenia vychádzajúca
z hmotnoprávneho predpokladu upraveného v § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka je výsledkom
dokazovania vo veci samej, ktorú súd v rámci kompetencie v konaní o neodkladnom opatrení možnosť
skúmať nemá. Nedostatok právomoci súdu rozhodnúť  neodkladným opatrením o hmotnoprávnom
nároku bez náležitého dokazovania vo veci samej nemôže zhojiť ani argumentácia navrhovateľa o
zdĺhavom súdnom spore. Navyše, navrhovateľom predložené dôkazy nemajú pre súd takú právnu a
usvedčujúcu silu, aby na jej podklade došlo procesným opatrením k trvalej úprave vzťahov, ktorá vytvorí
invariabilný stav a uloží povinnosť žalovanému zverejniť otvorený list.  Z uvedených dôvodov odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/53/2019-164 vo výroku
II. a III. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol s poukazom
na ust. § 388 C.s.p..
11. Žalovaný namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie pri doručovaní uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia. Doručovanie v priebehu civilného procesu z hľadiska jeho účinkov je
jedným z najdôležitejších inštitútov. Okamih doručenia písomnosti je rozhodujúcou skutočnosťou pre
vznik procesných práv a povinností . Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí, akým uznesenie o
neodkladnom opatrení rozhodne je, je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie odvolacieho konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o neodkladnom opatrení dňa 28.11. 2019 a
nasledujúcim dňom bola realizovaná úprava na doručenie uznesenia navrhovateľovi, ako aj žalovanému
spolu s návrhom a listinnými dôkazmi (č.l. 154) v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 331 ods.2 C.s.p. Na správnom postupe súdu prvej
inštancie pri doručovaní uznesenia nemení ani fakt, že žalovanému nebola zásielka doručená do
elektronickej schránky v zmysle pokynu súdu prvej inštancie, keďže účinnosť doručenia do elektronickej
schránky je mimo pôsobenia súdu. Civilný sporový poriadok  alternatívu neúčinného doručenia zásielky
má na zreteli a zo systematického výkladu ust                      § 105 C.s.p. je zrejmá postupnosť pri doručovaní
písomnosti, možnosť ktorú využil aj súd prvej inštancie potom, čo zistil, že  zásielka nebola  žalovanému
do elektronickej schránky účinne doručená a zásielku doručil prostredníctvom doručovacieho orgánu.
Keďže rozhodnutie  bolo žalovanému účinne doručené  podľa predpisov upravujúcich tento úkon, nie je
naplnený dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..
11.1. Rovnako tak nedôvodná je aj námietka žalovaného týkajúca sa plynutia lehoty na podanie
odvolania. C.s.p. uplynutím lehoty na odvolanie nerozlišuje pracovné a kalendárne dni (§ 362 C.s.p.).
Dĺžka odvolacej lehoty je vždy 15 dní a túto lehotu nemožno ani dohodou, ani rozhodnutím súdu predĺžiť,
či skrátiť. Skutočnosť, že v rámci plynutia lehoty na odvolania pre žalovaného sa vyskytli navyše tri
dni pracovného pokoja, ako aj skrátený pracovný čas podateľne súdu v dôsledku vianočných sviatkov
nemá za následok porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže strana sporu môže podať
odvolanie aj v elektronickej podobe (§ 125 C.s.p.).
12. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov
žalovaného, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje je súd v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. povinný
poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného  opatrenia pred začatím konania, ktorým
súd navrhovateľovi neuloží žiadnu žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí  protistranu
o tom, že môže proti navrhovateľovi podať samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej
žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p., o čom musí byť protistrana
poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie
súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať
prípadnej procesnej ochrany. Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že následné
konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných
nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho
prípadným výkonom. Súd prvej inštancie po nariadení neodkladného  opatrenia pred začatím konania
navrhovateľovi neuložil žiadnu žalobnú povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. a  bolo preto potrebné
zachovať postup  v zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. a poskytnúť žalovanému kvalifikované poučenie,
čo však súd prvej inštancie neučinil. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie
znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v zmysle § 337 C.s.p. ktorým
postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zastáva názor, že tento



zásah do práva žalovaného na spravodlivý proces je vzhľadom na jeho povahu porušenia a intenzitu
možné napraviť v odvolacom konaní a preto žalovaného v zmysle § 337 ods. 1,2 C.s.p. poučil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade
s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Navrhovateľ sa svojím neodkladným opatrením
domáhal voči žalovanému uloženia dvoch povinností (pozri bod I., II. výroku napadnutého uznesenia)
pričom úspech dosiahol v časti uloženia jednej povinnosti (bod I. výroku napadnutého uznesenia) a vo
zvyšku uloženia druhej povinnosti (bod II. výroku napadnutého uznesenia) dosiahol úspech žalovaný.
Nakoľko vzájomný pomer úspechu strán sporu bol v podstate rovnaký (každá zo strán mala úspech
presne v polovici) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania
a preto už o   výške  náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť
súdom prvej inštancie.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p..).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/53/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}