{"guid": "64bbc282-f674-453a-8f0f-c2a140ed1c4d:60292d25-f181-4ecf-ac9e-d416a46ef1e3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3", "spisova_znacka": "6Co/94/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/94/2017 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2020, sp. zn. 6Co/94/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3", "identifikacne_cislo": "1208225118", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 1307, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-1307", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60292d25-f181-4ecf-ac9e-d416a46ef1e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/94/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208225118
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jani Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: I. W., D..
XX.X.XXXX, N. A. X, XXX XX U., D., zastúpená: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom Gouthová 20,
Bratislava a žalovanej: INEXIM TS, a.s., so sídlom Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 31 614 353, o
zaplatenie 7.999 eur, zastúpená: Mgr. Elena Šabíková, advokátka, so sídlom Laurinská 18, Bratislava,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C/118/2009-334 zo dňa
15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý  rozsudok súdu prvej  inštancie   sa    p o t v r d z u j e .

II.  Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 7.999 eur; žalovanej priznal
proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že  žalobkyňa (postupca)  uzatvorila
dňa 23.1.2007 so žalovaným  (postupníkom)  Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo
postúpenie pohľadávky  31.991 eur   spolu s jej príslušenstvom. Podľa  čl. I predmetnej Zmluvy
postupovaná  pohľadávka 31.991 eur vyplýva z peňažného plnenia - zálohy, ktorú vo výške 31.991 eur
poskytla firma I. W., Moosburg, SRN ako zálohu na nákup zariadení dcérskej spoločnosti žalovanej
-  IMEXIM PRODUCTIONS a.s. dňa 27.5.2003, pričom dlžník zariadenie nedodal ani v dodatočne
dojednanej lehote  a zálohu poskytnutú postupcom - veriteľom napriek výzve nevrátil k 30.6.2004.
Predmetom postúpenia bolo aj  príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku
základnej úrokovej sadzby NBS počítané odo dňa 01.07.2004 do zaplatenia. V zmysle článku II. Zmluvy
o postúpení pohľadávok bolo postúpenie realizované za odplatu v nominálnej výške istiny pohľadávky
spolu s jej príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania počítaných odo dňa 01.07.2004 do zaplatenia.
Z Uznania záväzku zo dňa 13.03.2007 súd prvej inštancie ďalej zistil, že podpísaný M.. O. C., ako
člen predstavenstva žalovaného (zároveň švagor žalobkyne) uznal v zmysle § 558 Obč. zák. a § 323
Obch. zák.  dlh (záväzok) žalovaného \"voči pani I. W.\", ktorý vznikol na základe postúpenia pohľadávky
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2007 a jeho výška činí ku dňu uznania záväzku  31.991,-
€ spolu s hodnotou úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, počítané
odo dňa 01.07.2004 do dňa úhrady postupcovi.



3/  Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpoveď žalobkyne, ktorá dôvodila, že  jej pohľadávka
predstavovala pôžičku  poskytnutú žalovanej na žiadosť jej švagra M.. O. C., ktorý v predmetnej
dobe vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti žalovaného,  skutkovo tiež  tvrdila, že
spoločnosti IMEXIM PRODUCTON a.s. poskytla zálohu na budúce dodávky  tovaru, „ išlo o niečo
metalurgické, domnieva sa že o obrábacie stroje, ktoré chcel INEXIM PRODUCTON a.s. nakupovať.
Nepamätá sa dokedy jej mala byť pôžička vrátená“. Uviedla, že  peniaze poukázala na účet IMEXIM
PRODUCTION, a.s. predtým  ako uzavrela zmluvu o pôžičke, pričom peniaze boli pripísané na účet
29.5.2003.  V roku 2004 urgovala vrátenie  týchto peňazí, na čo sa od M.. C. dozvedela, že poskytnuté
peniaze neboli použité na nákup strojov, následne sa ďalej domáhala vrátenia peňazí  a od M.. C.
sa dozvedela, že najschodnejšia cesta ako peniaze získať bude, ak postúpi svoju pohľadávku  voči
IMEXIM PRODUCTION, a.s. na žalovaného. Následne dňa 23.1.2007 uzavrela so žalovaným zmluvu
o postúpení pohľadávky, nevie presne kde došlo k uzavretiu tejto zmluvy, prítomný bol len M.. C.. Dňa
10.4.2007 jej peniaze vyplatil M.. C. v hotovosti, nevie kde to bolo, domnieva sa, že v kancelárii na O..
Podľa žalobkyne žalovaná suma 7.999 eur predstavuje vyčíslený a Zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpený nárok na úrok z omeškania  od 1.7.2004 do jej vyplatenia t.j. 10.4.2007.

4/  Súd prvej inštancie  ďalej zistil, že svedok M.. O. C. je švagor žalobkyne  a do  27.5.2007 bol
členom predstavenstva žalovanej spoločnosti. Ohľadom uplatňovaného nároku svedok vypovedal, že
v roku 2003 potrebovali finančné prostriedky na krátkodobé financovanie tak sa dohodol s manželom
žalobkyne na možnej kúpe zariadení spoločnosti (paletové zakladače a palety), nakoľko podnikal v
približne rovnakej oblasti. Následne bol vypracovaná objednávka  spoločnosti I.D.V. W., export - import
na kúpu zariadení, v zmysle ktorej bol uhradený spoločnosti INEXIM PRODUCTION, a.s.  preddavok
31.991 eur. Nakoľko bolo následne zistené, že zariadenia, ktoré vyrába IMEXIM PRODUCTION, a.s. nie
sú vhodné pre objednávateľa, objednávka sa zrušila, zrejme nejakým listom, ktorý nemá k dispozícií.
V polovici roka 2004 sa preddavok vyplatený  I. W. zmenil na Zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel v mene
obchodnej spoločnosti  IMEXIM PRODUCTION, a.s. so žalobkyňou.  Ohľadom splatnosti pôžičky sa
vyjadril  v tom zmysle, že podľa neho ju uzavreli na jeden rok. Spoločnosť IMEXIM PRODUCTION, a.s.
zistila, že sa jej nepodarilo naplniť podnikateľské ciele, výrobné zariadenia a stroje odkúpila materská
spoločnosť IMEXIM TS, a.s. , ktorá následne začala  postupovaním pohľadávok  odkupovať  záväzky
voči spoločnosti IMEXIM PRODUCTION, a.s. a takto bola Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená
aj pohľadávka Eleny Dick, ktorú za spoločnosť IMEXIM TS, a.s. podpísal; vypovedal tiež, že on podpísal
len jednu takúto zmluvu (a to so žalobkyňou).  Koncom roka 2006 zistil, že je tendencia nezvoliť ho
opätovne do   predstavenstva, dňa 23.1.2007 uzavrel  za INEXIM TS, a.s.  s I. W. postúpenie pohľadávky
a následne v marci za IMEXIM TS, a.s. aj uznanie záväzku.

5/ Zo zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 59a ods. 1,3,4,5, § 196a, § 6 ods. 1, §
340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 116 Obč. zák., § 39 Obč. zák., § 657, §
658 ods. 1, 2 Obč. zák.,  súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.  Konštatoval, že
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2007, na podklade ktorej si žalobkyňa žalovaný nárok
uplatňuje,   nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko predmet zmluvy nebol ocenený znaleckým posudkom
a sporná Zmluva o postúpení pohľadávky nebola spolu s posudkom  založená do zbierky listín (ust. §
59a ods. 1 Obch. zák.). Keďže predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávky bol prevedený záväzok
osobe blízkej členovi predstavenstva, t.j. žalobkyni ako švagrinej člena predstavenstva M.. C., ide o
neplatný právny úkon (§ 39 Obč. zák.)  a rovnako neplatný je aj uznávací prejav žalovaného, pretože
uznanie neexistujúceho dlhu nemá žiadne právne následky. Pokiaľ ide o samotný nárok, ktorý má  vo
svojej podstate predstavovať úroky z omeškania vo výške dvojnásobku  základnej úrokovej sadzby
NBS  počítané odo dňa 1.7.2004 (kedy  podľa žalobkyne nastal prvý deň omeškania žalovaného) do
10.4.2007, keď mali byť peňažné prostriedky žalobkyni vrátené, súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by kontaktovala žalovaného ohľadne  vrátenia peňazí po tom,
ako si uvedomila, že pre ňu objednané zariadenia nie sú vhodné a nebolo ani preukázané, že by bola
žalovanej poskytnutá zo strany žalobkyne akákoľvek lehota na vrátenie peňazí.  Urgencie predložené
žalobkyňou na zaplatenie peňažných prostriedkov odkazujú na akúsi ústnu dohodu medzi žalobkyňou
a M.. C., avšak zo žiadneho relevantného listinného dôkazu nevyplýva, že by pohľadávka bola splatná
dňom 30.6.2004.    Žalobkyňa v konaní nepreukázala, na základe čoho si uplatňuje  voči žalovanému
odplatu za postúpenie úroku z omeškania  so splatením pohľadávky odo dňa 1.7.2004. Nakoľko pri
údajnom nároku žalobkyne  na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov  nebol vymedzený čas
plnenia, t. j. splatnosť pohľadávky, mohla byť jej splatnosť určená len na výzvu veriteľa (§ 340 ods. 2
Obch. Zák.). Žalobkyňa však nepreukázala,  že by vyzvala dlžníka na vrátenie peňazí  a preto v konaní



nebol preukázaný ani reálny čas  splatnosti pohľadávky.   V danom prípade tak absentovalo určenie
času, kedy mala žalovaná  plniť svoj údajný záväzok (§ 365 ods. 1 Obch.  zák.). Z týchto skutočností
súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyni nevznikol  nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy, a ak žalovaná uznala neexistujúci záväzok, uvedený právny úkon nemá žiadne právne účinky.
Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie  žalobu zamietol.
6/ O nároku na náhradu  trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni  nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

7/ Proti tomu rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia,
alternatívne zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené.  Dôvodila, že  súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie,
že  za účelom predbežného posúdenia účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné aplikovať
ust. § 59a ods. 1, ods. 3, ods. 5 Obch. Zák., na podklade toho skutkového záveru, že svedok M.. O.
C. je švagrom žalobkyne a zároveň že ako člen predstavenstva žalovanej v mene žalovanej uzavrel so
žalobkyňou Zmluvu o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi IMEXIM PRODUCTION a.s.   za odplatu v
celkovej výške nominálnej hodnoty istiny pohľadávky 31.991 eur s úrokom z omeškania, dňa 23.1.2007.
Vytkol súdu prvej inštancie, že pre zadefinovanie okruhu blízkych osôb pre účely § 59a ods. 3 Obch.
zák.  nevychádzal z legálnej definície  obsiahnutej v ust. § 116 Obč. zák. a z rozhodnutia NS SR  5 TZ
26/2000. Pre posúdenie otázky, či švagor a švagriná sú si blízkymi osobami je potrebné  zohľadniť aj
hypotézu tejto hmotnoprávnej normy, podľa ktorej iné osoby v pomere rodinnom sa pokladajú za osoby
sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Ak by sa teda o žalobkyni a svedkovi M.. C. dalo hovoriť ako o osobách blízkych, aj napriek
tomu, že svedok C. je švagrom žalobkyne, je zákonnou podmienkou, aby tieto osoby boli si navzájom
v takom vzťahu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá pociťovala  ako ujmu vlastnú.
Samotná skutočnosť, že  svedok C. je švagrom žalobkyne, nezakladá  naplnenie legálnej definície pojmu
osôb blízkych podľa ust. § 116 Obč. zák. a  takýto výklad nie je konformný ani s cit. rozhodnutím NS
SR.  Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že skutočnosť, že je švagrinou svedka M.. C. nepopiera, taktiež
uznala, že majú normálny vzťah, avšak nijakým spôsobom z jej výpovede nevyplynulo, že by ich vzťah
bol na takej kvalitatívnej úrovni, aby ujmu, ktorú utrpel M.. C., dôvodne  pociťovala ako svoju vlastnú.
Rovnako ani z výpovede svedka C. nemožno požadovanú kvalitatívnu úroveň potrebnú na naplnenie
podmienky legálnej definície pojmu blízke osoby podľa § 116 Obč. zák. vyvodiť. Žalovaná svoj názor,
že sa jedná o blízke osoby dôkazne neuniesla, pretože  v tomto smere žiadne dokazovanie ani vykonať
nenavrhla. Zákonným predpokladom aplikácie §59a Obch. zák. pre predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávky medzi žalovanou spoločnosťou  a žalobkyňou je postavenie žalobkyne a svedka C. ako osôb
blízkych, čo v  danom prípade naplnené nie je, a teda sa nemôže jednať o zmluvu neúčinnú z dôvodu
absencie znaleckého posudku na hodnotu  predmetu plnenia a neuloženie tejto  zmluvy do zbierky listín.
Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie nesprávne subsumoval predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávky pod ust. § 196a Obch. zák., jednak z dôvodu, že vzťah žalobkyne a svedka C. nenapĺňa
pojmové znaky legálnej definície osôb blízkych ako to vyžaduje § 116 Obč. zák., a tiež z dôvodu, že
obsah predmetnej Zmluvy o postúpení nie je nijakým spôsobom čo do svojho obsahu, ani čo do výšky
odplaty neobvyklý v bežnom obchodnom styku žalovanej.

8/ Žalovaná  vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K
odvolacej argumentácii žalobkyne uviedla, že kategórie blízkych osôb podľa § 116 Obč. zák. tvoria
aj osoby, u ktorých je potrebné podmienky „blízkosti“ skúmať. Existencia rodinného alebo obdobného
pomeru je podmienkou, pričom obdobným pomerom treba rozumieť taký  pomer, ktorý je špecifický
vzhľadom na platformu, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami v konkrétnom prípade. Do
tejto kategórie sa zaraďujú aj švagrovia.  Pokiaľ ide o aplikáciu § 196a Obch. zák. žalovaná uviedla,
že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok nebola uzavretá za  podmienok obvyklých v jej bežnom
obchodnom styku, ako aj podmienok  stanovených na platnosť uzavretia zmluvy medzi spoločnosťou
a blízkou osobou osobe oprávnenej konať za spoločnosť, a preto aj naďalej trvá na právnom názore,
podľa ktorého môže spoločnosť poskytnúť úver, pôžičku, previesť  alebo poskytnúť do užívania majetok
spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá
je oprávnená konať a osobám blízkym, len na základe predchádzajúce súhlasu dozornej rady a
za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. V konaní bola preukázaná absencia súhlasu
dozornej rady žalovanej na uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý je podmienkou platnosti



takejto zmluvy podľa § 196a Obch. zák.  a preto je táto zmluva neplatná podľa § 39 Obč. zák. Nakoľko
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená za podmienok, pri ktorých zákon vyžaduje
aj ocenenie predmetu zmluvy znaleckým posudkom a následné uloženie zmluvy a posudku v zbierke
listín, žalovaná má za to, že neboli splnené ani podmienky  uvedené v § 59a ods. 1, resp. § 59a ods. 3
Obch. zák., z ktorého dôvodu takáto zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť.

9/  Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne  správny. Odvolacia argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá
spochybniť nosné dôvody napadnuté rozsudku, na ktoré aj odvolací súd odkazuje.

10/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd akcentuje aj rozpornú a
nedôveryhodnú výpoveď žalobkyne, ktorá sa ohľadom uplatňovaného nároku nevedela rozpamätať
na základné skutkové okolnosti prejednávanej veci, t.j. kto spísal uznávací prejav ňou  tvrdeného
nároku, na podstatné okolnosti uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, na miesto kde jej boli
zo strany svedka odovzdané peniaze - odplata pripadajúca na uznanú istinu (žalobkyňa vypovedala
„niekde  na parkovisku, neskôr vypovedala, že v kancelárii na O.“.), ani na okolnosti a konkrétne
podmienky Zmluvy o pôžičke. Za nedôveryhodnú možno vyhodnotiť aj svedeckú výpoveď M.. C., ktorý
spornú Zmluvu o pôžičke datovanú v roku 2004 (č.l. 157) súdu prvej inštancie predložil až v roku
2012 dôvodiac, že sa nemohol skôr dostať do archívu obchodnej spoločnosti. Spoločnosť IMEXIM
PRODUCTION, a.s. však bola dňa  20.9.2008 ex offo vymazaná z obchodného registra. Z pohľadu
skutkového zdôvodnenia uplatňovaného nároku žalobkyňa  v návrhu na vydanie platobného rozkazu
tvrdila, že žalovaná pohľadávka vyplýva z peňažného plnenia - zálohy, ktorú vo výške 31.991 eur
poskytla dlžníkovi na nákup tovaru, teda že ide  o nárok na vrátenie preddavku zaplatenej zálohy za
tovar,  až následne, s ohľadom na procesnú obranu žalovanej začala tvrdiť,  že sumu 31.991 eur  firme
M.. O. C. požičala, pričom nevedela súdu predložiť zmluvu o pôžičke, nepoznala podmienky pôžičky
a nevedela uviesť ani len to, kedy mala byť dojednaná pôžička splatná. Z uvedeného dôvodu ani
odvolací súd  nemohol z argumentačného hľadiska tvrdeniam žalobkyne ohľadom uplatňovaného nároku
uveriť. Možno zhrnúť, že žalobkyňa nebola schopná hodnoverne uniesť bremeno tvrdenia.  Odvolací
súd dodáva, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky (na č.l. 10) bola pohľadávka žalobkyne
voči spoločnosti IMEXIM PRODUCTION a.s. na peňažné plnenie - zálohy, ktorú vo výške 31.991 eur
dlžníkovi poskytla žalobkyňa ako zálohu na nákup zariadení z dôvodu, že dlžník zariadenia nedodal ani
v dodatočnej dojednanej lehote, predmetom postúpenia  nebola pohľadávka žalobkyne titulom pôžičky.
Žalovanej teda  nevznikla právna povinnosť vrátiť žalobkyni pôžičku a jej príslušenstvo, pretože takýto
záväzok nebol predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky  a preto nemohol byť ani predmetom uznania
dlhu.

11/  Účelom § 196a Obch. zák. je zabrániť (obmedziť) potencionálnemu  zmenšovaniu majetku
obchodnej spoločnosti  právnymi úkonmi zrealizovanými medzi členmi predstavenstva a osobami
blízkymi bez súhlasu dozornej rady a mimo bežnej činnosti obchodnej spoločnosti. Hypotéza  tejto
právnej normy  však v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky nebola naplnená. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obchodná spoločnosť IMEXIM TS a.s. v zastúpení švagra žalobkyne M..
C.   uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o postúpení pohľadávky a Uznala záväzok z tejto Zmluvy, čím
spoločnosť IMEXIM TS, a.s. v podstate zabezpečila záväzok žalobkyne voči pôvodnému dlžníkovi
IMEXIM PRODUCTION a.s. Vzhľadom na jej podnikateľskú činnosť (predmet  obchodnej činnosti
zapísanej v obchodnom registri - kovoobrábanie, výroba a montáž strojov, prenájom strojov...)  možno
ustáliť, že nešlo o formu jej bežného obchodného styku. Naviac, M.. C.  v konaní vypovedal, že
uzavrel len jednu takúto zmluvu.  Za uvedených okolností preto právny úkon M.. C.  nemôže  žalovanú
spoločnosť zaväzovať ako právny úkon platný, pretože ide o právny úkon contra legem (§ 39 Obč. zák.).

12/ Pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky, táto podliehala aj režimu ust. § 59a ods.1 a 3
Obch. zák., ktorého účelom je kontrola ekvivalencie nadobudnutého majetku akciovej spoločnosti,  ktorý
získala od osôb blízkych zakladateľom. Touto zmluvou žalovaná spoločnosť (v rozpore s § 196a Obch.
zák.) odplatne nadobudla pohľadávku (teda majetok) od žalobkyne ako osoby blízkej zakladateľovi
M.. C., pričom výška odplaty bola vyššia ako 10% základného imania IMEXIM TS, a.s. Z výpisu z
obchodného registra tejto spoločnosti vyplýva, že jej základné imanie bolo  33.193,919 eur, odplata
za postúpenie pohľadávky činila  „31.991 eur plus hodnota úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku
základnej úrokovej sadzby NBS počítané od 1.7.2004 do dňa úhrady“, teda viac ako 10% základného



imania,  a preto uvedená zmluva mala byť predmetom preverenia formou znaleckého posudku a
následného  zverejnenia v zbierke listín. Keďže tieto podmienky neboli splnené, uvedená Zmluva
žalovanú  nezaväzuje.

13/ Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v odvolaní nespochybnila záver súdu prvej inštancie uvedený v
ods. 55 napadnutého rozsudku, ktorým skonštatoval neplatnosť uznávacieho prejavu, keďže ním bola
uznaná neexistujúca pohľadávka (odplata, ktorá mala predstavovať úroky z omeškania od 1.7.2004 do
10.4.2007) a preto tento záver nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

14/  Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu pre jej nedôvodnosť
zamietol a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15/  O náhrade trov odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.
16/ O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

17/     Toto rozhodnutie  prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie  nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §   424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii  (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( §  431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/118/2009", "guid": "08f0d675-ba4e-4519-a3e6-6ec7d49363c2:5b0bb601-5bdd-4ae7-a120-c3c9c0b885f1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}