Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/323/2017 z 30. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2020, sp. zn. 6Co/323/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1213214058.2 Krajský súd Bratislava | 6Co/323/2017 | ECLI:SK:KSBA:2020:1213214058.2 | 2020-06-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c424cf4-6c87-4b6e-a708-622dbaf4729b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1213214058.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/323/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213214058
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1213214058.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: D.. Ľ. P., Z..
XX.X.XXXX, B. Ž. X/A, B., zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom
Mickiewiczova 2, Bratislava proti žalovanému: FEROCA s.r.o., so sídlom Palkovičova 9, Bratislava, IČO:
36807796, o zaplatenie 7.620,19 eur s prísl., zastúpený advokátom JUDr. Peter Arendacký, so sídlom
Železničiarska 13, Bratislava, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 28.4.2017, č. k. 50C/151/2013 - 422, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do priznanej sumy 1.200 eur p
o t v r d z u j e a v prevyšujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.620,19
eur s úrokmi z omeškania 8,75% ročne zo sumy 6.420,19 eur od 13.11.2012 do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že sporové strany uzavreli dňa 3.9.2007
Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rekreačného domu v B. - J. so začiatkom
stavebných prác dňa 3.9.2007 a ukončením prác dňa 31.8.2008. Žalovaný predmetný dom zhotovil a
protokolárne odovzdal žalobcovi dňa 24.11.2008. Žalobca dňa 18.05.2010 reklamoval u žalovaného
zatekanie v priestoroch pivnice, ktoré sa pravidelne opakuje pri väčších dažďoch, pričom poškodenie
vnútorných omietok bolo podľa reklamácie v stave, ktorý nevyhnutne potreboval opravu. Žalobca ďalšou
výzvou zo dňa 21.6.2010 reklamoval u žalovaného zvlhnutý múr a vlhkosťou poškodené parkety v
komore. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že žalobca si dal za účelom posúdenia hydroizolácie
vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom Ing. Ivanom Šimekom, z ktorého záverov vyplýva, že
hydroizolácia má závažné nedostatky na zhotovenom hydroizolačnom systéme, ktoré mali za následok
zatekanie vody do objektu. Hydroizolácia objektu bola realizovaná nesystémovo so zanedbaním
základných požiadaviek a princípov na zhotovovanie hydroizolácií spodnej vody. Nakoľko žalovaný na
reklamácie žalobcu nereagoval, žalobca pristúpil k oprave hydroizolácie. Na základe objednávky zo
dňa 25.9.2012 boli žalobcovi fakturované stavebné práce - oprava zatekania terasy rodinného domu
faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 25.10.2012 v sume 6.421,19 Eur. Zo záverov súdnoznaleckého posudku
Ing. Miloslava Ilavského, PhD. súd prvej inštancie ďalej zistil, že v dodanej projektovej dokumentácii
pre stavebné konanie nie je hydroizolačná sústava spodnej stavby detailne navrhnutá a prezentovaná
projektovaná skladba hydroizolačnej sústavy spodnej stavby je nedostatočná, projekt neuvažoval
s vytvorením horizontálnej hydroizolačnej vrstvy v skladbe podlahy pivnice. Znalec ďalej uvádza,



že hydroizolačná sústava je tvorená jednou vrstvou hydroizolačného pásu a bola zrealizovaná ako
hydroizolačná sústava proti zemnej vlhkosti. Pod túto hlavnú hydroizolačnú vrstvu nebol vytvorený
vhodný, správny podklad, ale zrealizované riešenie ochrannej vrstvy zvislej hydroizolačnej vrstvy je
nevyhovujúce. Ochranná nopová fólia je zabudovaná tak, že jej výstupky sú orientované k lícu zvislej
hydroizolácie. Takéto riešenie spôsobuje lokálne singulárne šmykové namáhanie hydroizolačnej fólie
a je potencionálnou príčinou sekundárneho poškodenia v priebehu expoatácie. Z týchto dôvodov je
možné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou istotou, že príčina poruchy - zatekanie cez steny
do suterénu stavby - bola spôsobená nevhodným, resp. nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej
vrstvy spodnej stavby. Znalec Ilavský zároveň konštatoval, že projektový návrh skladby pochôdznej
plochej strechy nad pivnicou bol povrchný, nevhodný, nedostatočný, najmä z dôvodu úplnej absencie
tepelnoizolačnej vrstvy v tejto skladbe, avšak stavba zrealizovala správny počin tým, že umiestnila do
skladby stropu tepelnú izoláciu, no jej kvalita bola nevhodná pre budúce užívanie tejto časti stavby.
Zohľadniac uvedené znalec určil výšku škody a rekapituláciu finančných ukazovateľov súvisiacich s
výškou škody na 7.500 eur. Súdny znalec ďalej uviedol, že na objekte boli žalobcom zrealizované
sanačné práce spočívajúce vo výmene strešných vrstiev pochôdznej plochej strechy nad pivnicou
(nášľapná vrstva - keramická dlažba, cementový poter, poistná hydroizolácia, tepelná izolácia). Tieto
sanačné práce však nijako nesúvisia s prejavmi porúch, resp. s poruchami identifikovanými v suteréne,
v pivnici domu na obvodových stenách - zatekanie cez steny, pretože s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou príčinu poruchy spôsobilo nevhodné zrealizovanie hydroizolačnej sústavy spodnej stavby. Z
globálneho hľadiska znalec prezentoval podiely jednotlivých vplyvov na vznik poruchového stavu a to
vplyv nekvality projektu v rozsahu 10 - 20 % (15 %) a vplyv realizácie stavby 80 - 90 % (85 %). Súdny
znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. v Doplnení č. 1 k Znaleckému posudku č. XXX/XXXX ďalej dospel k
záveru, že zaťaženie strechy drevom a realizácia zásypu okolo objektu nemajú súvis s posudzovanou
problematikou. Pokiaľ ide o rozšírenie žaloby o sumu 1.200 eur, súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca v priebehu konania na základe odporúčania súdneho znalca vykonal sanáciu poslednej
časti žalovaným vadne vykonaného diela prevedením hydroizolačných prác tlakovou mikroinjektážou,
plošnou impregnačnou injektážou, za ktoré si dodávateľ prác faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 4.7.2014
vyúčtoval sumu 1.200 Eur. Z výsluchu svedka D.. P. C. súd prvej inštancie zistil, že tento bol oslovený
žalobcom z dôvodu, že mu zatekalo do domu a bol žalobcom privolaný kvôli vlhnutiu pivnice. Podľa
svedka bol problém v tom, že v technickom riešení bolo navrhnutá izolácia terasy s Ipou, terasa mala
podľa projektu slúžiť ako pochôdzková. Svedok bol žalobcom oslovený asi mesiac pred realizáciou opráv
a na mieste bol následne osobne a po obhliadke sa so žalobcom dohodol, že vykoná opravu. Dôvodom
k oprave terasy bolo stále zatekanie, avšak nie z dôvodu, že by izolácia bola zlá ale pre jej zlé technické
riešenie. Keď sa terasa otvorila, zistilo sa, že je tam tepelná izolácia z Nobasilu a celé to bolo navlhnuté.
Nakoľko žalobca chcel mať na terase drevo, čo predstavuje vyššiu záťaž, musí tam byť iná izolácia,
ktorá spĺňa podmienky ako pevnosť a prestup tepla, z ktorého dôvodu došlo k výmene izolácie s ďaleko
vyššou pevnosťou.

3/ Za tohto skutkového stavu, odkazujúc na čl. VII. bod 7.1, čl. XIV bod 14.3 Zmluvy o dielo, ust.
§ 52 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. a § 420 ods. 1, § 644 , § 645 ods. 1, 646 ods. 3, § 647 Obč. zák.
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že z obsahu podanej žaloby
vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému vyplývajúci zo Zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovaným ako dodávateľom, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Odkázal na súdnu prax, ktorá ustálila, že s ohľadom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv dohoda
o voľbe práva, ktorú umožňuje § 262 ods. 1 Obch. zákonníka je v spotrebiteľskej zmluve neprijateľná,
pretože sa tým spotrebiteľ dostáva do nevýhodnejšej pozície. Súd prvej inštancie uzavrel, že v
dôsledku výskytu vád a následného zatekania do objektu žalobca tieto vady v zákonnej záručnej dobe
reklamoval u žalovaného listom zo dňa 18.5.2010 a 21.6.2010. Nakoľko žalovaný na výzvy nereagoval
a vzniknuté vady neodstránil, žalobca na vlastné náklady pristúpil k oprave hydroizolácie. Podľa súdu
prvej inštancie z vypracovaných znaleckých posudkov jasne vyplýva, že práce, ktoré vykonal žalovaný
neboli zrealizované v požadovanej kvalite a rozsahu, zatekanie do objektu bolo spôsobené nevhodným
zrealizovaním hydroizolačnej sústavy, kde na niektorých miestach táto úplne chýbala. Skonštatoval,
že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že do objektu zatekalo z boku cez steny do pivnice v
dôsledku chýbajúcej izolácie. Objekt bol proti vlhkosti izolovaný nopovou fóliou pričom na jednej strane
domu pod touto fóliou chýbala hydroizolácia. Táto fólia mala chrániť hydroizoláciu pred mechanickým
poškodením. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že zásyp objektu už vykonával žalobca sám
vo svojej réžii. Pokiaľ žalovaný ďalej dôvodil, že žalobca si nadmerným zaťažením terasy palivovým
drevom a neodborným zásypom okolo objektu vady v izolácii spôsobil sám, takýto výklad práv a



povinností v zmluvných vzťahoch je podľa súdu prvej inštancie nesprávny a neudržateľný. Chýbajúcu
časť hydroizolácie, ktorá bola iba prekrytá fóliou, nemožno subsumovať a dávať do súvislosti so zásypom
objektu v réžii žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie neodborným konaním žalovaného a porušením jeho
povinností vyplývajúcich zo zmluvy vznikla žalobcovi škoda. K výške uplatneného nároku uzavrel,
že žalovaný uznal iba časť, o ktorú žalobca petit žaloby rozšíril, teda sumu 1.200 eur. Pokiaľ ide o
sumu 6.420,19 eur je podľa súdu prvej inštancie jednoznačné, že žalobca náklady vo výške žalovanej
istiny uplatnil dôvodne v príčinnej súvislosti so zatekaním vody do objektu, teda príčinnej súvislosti s
vadne vykonaným dielom. Žalovaný bol povinný vzniknuté a reklamované vady opraviť a preto vzniknuté
náklady zavinil žalovaný. Následkom vadného konania žalovaného je vznik škody, za ktorý je žalovaný
zodpovedný, pričom náklady, ktoré vynaložil žalobca boli podľa súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
opodstatnené a preukázané. Ak by žalobca tieto práce nevykonal, objekt by ďalej nebol spôsobilý na
užívanie. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný bol povinný
v záručnej dobe vytknuté a reklamované vady odstrániť, čo nevykonal. Žalobca ho na odstránenie
týchto vád vyzval, avšak žalovaný svoju povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania. Žalobca
jednostranným úkonom - výzvou vytvoril predpoklady na omeškanie žalovaného a preto mu priznal podľa
§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z. zákonný úrok z omeškania tak, ako si ho
uplatnil v žalobe, nakoľko ho považoval za dôvodný.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu jeho
zmenu tak, že žalobu zamietne, alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ktorých dôkazov pri koncipovaní svojich záverov vychádzal.
Ďalej namietal nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci
odkazujúc na závery súdneho znalca Ing. Ilavského, ktorý v znaleckom posudku skonštatoval, že
žalobcom zrealizované sanačné práce nijako nesúvisia s prejavmi porúch identifikovanými v suteréne
v pivnici domu na obvodových stenách (zatekanie zo steny). Keďže zo žaloby vyplýva, že si žalobca
uplatňuje náhradu škody predovšetkým z dôvodu opravy hydroizolácie, konkrétne opravy zatekanie
terasy vo výške 6.420,19 eur, je podľa žalovaného namieste skutkový záver, že celková rekonštrukcia
hornej časti stropnej dosky nad pivnicou bola úplne zbytočná. Poukázal na prehlásenie svedka C. (č.l.
285), podľa ktorého pred začatím rekonštrukčných prác na terase, ktorú urobil v septembri 2012 bola už
z časti terasy odkopaná zemina cca. do hĺbky 0,4 m a po celej ploche už bola natavená hydroizolácia
s nopovou fóliou, ktorá bola čiastočne narušená a poškodená pri rekonštrukčných prácach na terase,
pričom terasa sa nachádzala v stave takmer bez dlaždíc a soklov. Zohľadniac skutočnosť, že zásypové
práce realizoval vo vlastnej réžii, má žalovaný za to, žalobca nepreukázal, že by k zatečeniu terasy
došlo porušením povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že zo záverov znaleckého
posudku Ing. Hanzela vyplynulo, že ak sa použije pochôdzna terasa na iný účel a to uskladnenie dreva,
na ktoré staticky nie je dimenzovaná, je predpoklad, že sa poškodí. Na preukázanie, že k zatečeniu
celej plochy NOBASILU nemohlo dôjsť cez žalobcom tvrdenú bočnú stranu terasy žalovaný predložil
vyjadrenie výrobcu tohto produktu a preto len žalobcom tvrdený kus chýbajúcej izolácie nemohol mať za
následkom namočenie NOBASILU na celej ploche terasy a poškodenie izolácie po bokoch terasy mohlo
byť zapríčinené preťažením terasy päťnásobne väčším ako to umožňovala jej statika. Argumentoval aj
tým, že v konaní namietal aj výšku ceny opravy terasy p. C., a to predraženosť prác a jednak to, že
oprava nebola vykonaná v súlade s projektom, keďže podľa projektu išlo o pochôdznu terasu (strechu),
pričom p. C. na požiadanie žalobcu opravil terasu (strechu) tak, že táto je schopná uniesť aj zaťaženie
palivovým drevom, teda použil materiál s väčšou nosnosťou a tým aj drahší. Podľa odvolateľa bola
bezdôvodná aj p. C. vykonaná vodorovná hydroizolácia, nakoľko pôvodná nebola poškodená, navyše
v rámci sanácie terasy dal po okrajoch pásky, ktoré projekt nepredpisoval a rovnako aj AQUAFIN.
Znalec vyčíslil náklady na opravu posudzovanej poruchy stavby vo výške 7.500 eur, ide však o náklady
týkajúce sa sanácie porúch časti stavby, ktoré sú prezentované v kapitole II.24.1 posudku. Z tejto kapitoly
vyplýva, že návrh sanácie - navrhovanú opravu je možné zrealizovať z priestorov suterénu stavby - nie
sú potrebné rozsiahle výkopové (obnažovacie) práce z exteriérovej strany stavby. Pôvodná vytvorená
hydroizolačná sústava ostáva bez zmeny a je vytváraná nová dodatočná hydroizolačná sústava s inou
kvalitatívnou štruktúrou. Princíp spočíva v tom, že existujúce betónové steny budú doplnené chemickou
hmotou, ktorá pôsobí na základe chemickej reakcie zoskupenie nerozpustných kryštálov, ktoré sa stanú
neoddeliteľnou súčasťou betónu a trvalo ho zacelia a ochránia proti priesakom vody a iných kvapalín z



okolitého priestoru“. Znalec v posudku vyčíslil náklady na sanáciu obvodových stien, nie terasy (strechy).
Pokiaľ ide o rozšírenú časť žaloby o sumu 1.200 eur, žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, že
túto časť uplatneného nároku uznal, vo vzťahu k nemu totiž uviedol, že nevie zaujať stanovisko a urobí
tak potom, čo žalobca bližšie svoj rozšírený návrh odôvodní. Žalovaný spochybnil aj faktúru č. XXXXXXX
na sumu 1.200 eur, pretože z nej nie je zrejmý rozsah prác a použitý materiál, pričom podľa faktúry má
ísť o bližšie neurčené práce na bližšie neurčenom rodinnom dome v B., naviac znalec Ing. Ilavský vyčíslil
potrebu injektážnych prác v hodnote 7.500 eur, čo je značný rozdiel s fakturovanou sumou. Vo vzťahu k
priznanému príslušenstvu žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pochybil, ak priznal žalobcovi úroky
z omeškania odo dňa 13.11.2012 z dôvodu, že v tom čase žalovaný nemal vedomosť, že žalobca si
nárokuje zaplatenie škody 6.420,19 eur. Kedy sa žalovaný dozvedel o uplatňovanej výške škody nie je
z rozsudku zrejmé a rovnako sa nedá posúdiť aj stanovená ročná výška úrokov z omeškania. Záverom
žalovaný namietal procesný postup súdu, ktorý vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby vyzval
sporové strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

6/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
navrhuje ho potvrdiť.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval
dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením listinných dôkazov, najmä Zmluvu o dielo zo
dňa 3.9.2007, faktúru č. XX/XXXX a Prílohou k G.. Č.. XX/XXXX, Znalecký posudok súdneho znalca
Ing. Ilavského č. XXX/XXXX, jeho doplnenia č. XXX/XXXX, faktúru č. XXXXXXX (na č.l. 211) a dospel
k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

8/ Z obsahu vykonaného dokazovania skutkovo vyplynulo, že žalobca (objednávateľ) uzavrel so
žalovaným (dodávateľom) dňa 3.9.2007 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela -
výstavba rekreačného domu. Zmluva o dielo bola uzatvorená podľa ust. Obchodného zákonníka (§ 536
a nasl. Obch. zák.). Žalovaný dielo odovzdal žalobcovi dňa 24.11.2008. Žalobca písomne listom zo
dňa 18.5.2010 v záručnej dobe reklamoval žalovanému vadu diela, a to zatekanie v priestoroch pivnice
a vyzval žalovaného na okamžité nastúpenie k odstráneniu závady (teda žiadal bezplatné odstránenie
vady diela). Žalovaný na túto písomnú výzvu riadne nereagoval. V septembri 2012 žalobca zrealizoval
vo vlastnej réžii stavebné práce definované ako „oprava zatekania terasy rodinného domu na Q. R..
V. B.“ bližšie definované v Prílohe k faktúre Č.. XX/XXXX za celkovú fakturovanú sumu 6.420,19 eur.
Dodávateľom stavebných prác a materiálu bol podnikateľ X.. C., podnikajúci pod obchodným menom
COS - C. obchod a služby. Žalobca si voči žalovanému uplatnil túto čiastku (6.420,19 eur) titulom
zodpovednosti za škodu, resp. zodpovednosti za ujmu, ktorá mu vznikla vynaložením týchto nákladov
v dôsledku porušenia právnej povinnosti dodať dielo v dohodnutej kvalite (bez vád) v zmysle ust. §
380 Obch. zák. Súdny znalec Ing. Ilavský v znaleckom posudkom č. XXX/XXXX k obsahu a rozsahu
sanačných prác vykonaných žalobcom na objekte rekreačného domu z hľadiska ich opodstatnenosti
uviedol, že na objekte boli žalobcom zrealizované sanačné práce spočívajúce vo výmene strešných
vrstiev pochôdznej strechy nad pivnicou (nášlapná vrstva - keramická dlažba, cementový poter, poistná
hydroizolácia, tepelná izolácia). Tieto sanačné práce nijako nesúvisia s prejavmi porúch (s poruchami
identifikovanými v suteréne) v pivnici domu na obvodových stenách (zatekanie cez steny). Z citovaného
znaleckého posudku teda možno prijať skutkový záver, že uplatnené sanačné práce neboli realizované
ako dôsledok reklamovanej vady diela (zatekanie v suteréne domu). Za tohto skutkového záveru potom
žalobca nemôže s úspechom tvrdiť, že uplatnená ujma/škoda v rozsahu 6.420,19 eur mu vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného. Zohľadniac uvedené dospel odvolací
súd k záveru, že žaloba nie je v tejto časti istiny a súvisiaceho príslušenstva (úrokov z omeškania)
dôvodná a preto sa už detailnejšie nezoberal odvolacou námietkou žalovaného ohľadom výšky škody,
ani námietkami ohľadom spoluzodpovednosti za škodu a námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti
rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, odvolací súd
však musí prisvedčiť skutkovému tvrdeniu žalovaného, že sanáciou terasy došlo k jej kvalitatívnemu
zhodnoteniu oproti projektu (zvolením drahších a kvalitnejších materiálov), čo nemôže byť na ťarchu
žalovaného ako zhotoviteľa diela.

9/ Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 1.200 eur, odvolací súd tento právne posúdil ako nárok
na úhradu nákladov na odstránenie reklamovaných vád diela (viď. aj skutkové zdôvodnenie rozšírenia
žaloby na č.l. 210), a nie ako nárok na náhradu škody. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,



že žalovaný nenastúpil na riadne odstránenie reklamovanej vady do 7 dní od výzvy žalobcu, vzniklo
žalobcovi podľa čl. XIV, ods. 14.4 Zmluvy o dielo právo zabezpečiť si odstránenie vád diela inou
organizáciou, čo zrealizoval prostredníctvom dodávateľa D.. J. X., AQUAIZOLING, dňa 4.7.2014
zrealizovaním hydroizolačných prác tlakovou mikroinjektážou a plošnou impregnačnou injektážou na
objekte (obvodovej stene) rodinného domu, a to v zmysle záverov znalca Ing. Ilavského v rámci ním
prezentovaného ideového návrhu sanácie/opravy poruchy - lokálne zatekanie cez obvodové suterénne
steny do priestorov pivnice (viď ods. 2.4.1. posudku č. XXX/XXXX). Z takto dojednaného práva
logicky vznikol žalobcovi nárok na náhradu týchto nákladov, pretože sa nimi v zmysle odporúčania znalca
Ing. Ilavského uvedenom v znaleckom posudku odstraňovala reklamovaná vada diela (prejavujúca
sa v zatekaní /vlhnutí múrov v priestorov pivnice), ktorú znalec odborne definoval ako „nevyhovujúce
zrealizovanie hydroizolačnej vrstvy spodnej stavby prejavujúcej sa v suteréne domu“. Pokiaľ ide o
odvolacie námietky ohľadom neurčitosti faktúry Č.. XXXXXXX, dospel odvolací súd k záveru, že tento
listinný doklad je ohľadom vykonaných prác a miesta realizácie diela dostatočne určitý (z faktúry je
zrejmé, že boli vykonané na objekte rodinného domu v B. hydroizolačné práce tlakovou mikroinjektážou,
plošná impregnačná injektáž) a v kontexte s ostatnými súvisiacimi dôkazmi (výpoveď žalovaného,
závery znaleckého posudku Ing. Ilavského) ho nemožno prehliadnuť. Z uvedených dôvodov odvolací
súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu v tejto časti nároku (čo do zaplatenia sumy 1.200 eur)
za neopodstatnenú.
10/ Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že použitie obchodnoprávnej
úpravy v prejednávanej veci je v neprospech žalobcu ako objednávateľa (spotrebiteľa). Ustanovenia
Obch. zák. totiž objednávateľovi priznávajú výhodnejšiu právnu úpravu v súvislosti s premlčaním (dĺžka
premlčacej doby), s uplatnením nárokov z vád tovaru, ako aj s uplatnením nárokov zo zodpovednosti za
škodu (pri zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. je potrebné preukazovať zavinenie, naproti
zodpovednosť za škodu podľa. 373 Obch. zák. je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie)
a keďže Zmluva o dielo obsahuje platnú doložku o voľbe práva podľa § 262 Obch. zák., nie je žiadny
rozumný dôvod ju neaplikovať.

11/ Odvolací súd záverom dodáva, že žalobca si v súvislosti s uplatnením svojho práva voči žalovanému
zvolil nevhodný prostriedok právnej ochrany, keď nevyužil právnu možnosť žiadať v reklamačnej dobe
od dodávateľa zľavu z ceny diela podľa § 436 ods. 2 Obch. zák. (napr. vo výške škody na diele, tak ako
ju určil súdny znalec Ing. Ilavský v posudku Č.. XXX/XXXX, čl. 2.4), ktorý nedostatok však nie je možné
sanovať nárokom na náhradu škody/ujmy, pretože ide o dva odlišné právne inštitúty.

12/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok čo do priznanej sumy 1.200 eur podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a v prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

13/ O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 2
C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech každej zo sporových strán (zohľadniac aj zásadu
spravodlivosti) rozhodol tak, že žiadnej z nich nárok na ich náhradu nepriznal.

14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).