Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/47/2019 z 29. 1. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2020, sp. zn. 3Co/47/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1217210658.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/47/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1217210658.1 | 2020-01-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., OZ, § 100 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dfd4627-35a7-4978-aa56-c8a6b30fe3a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1217210658.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217210658.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: D. - K., S..D.., C. L. XX/b, J., proti
žalovaným: X/ S. N., G. XXXX/XX, J., zastúpenej JUDr. Dianou Olahovou, Leškova 3004/3A, Bratislava
a X/ S. P., O.W. XX, J., M. X. X XXX,XX R. D. G.Š., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 16C/38/2017-106 zo dňa 17.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti proti žalovanému 2/ a v
súvisiacom výroku o náhrade trov z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť po 820 eur s
úrokom z omeškania 5% ročne od 5.6.2017 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal
proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,8%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 31.5.2017, zmenenou
podaním z 24.4.20018, ktorá bola pripustená uznesením z 10.5.2018 č.k. 16C/38/2017-90, domáhal od
žalovaných zaplatenia po 1 253,81 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste č. D. v období od 10.2.2012 do 9.5.2013 a na
odbernom mieste č. D. v období od 23.11.2014 do 10.3.2015 bol neoprávnene odoberaný zemný plyn.
Obidve odberné miesta sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol S. P. (ďalej „poručiteľ“),
ktorý zomrel dňa 15.3.2015 a žalovaní sú dedičia po ňom. Pretože na odbernom mieste D. dochádzalo
k odberu zemného plynu aj po ukončení zmluvy, vyzval poručiteľa na ukončenie odberu zemného plynu
výzvou z 15.5.2012 a 9.5.2013 za prítomnosti policajtov a poručiteľa vykonal kontrolu, pri ktorej bolo
odmontované meradlo spotreby zemného plynu; v deň kontroly bolo podľa plynomera spotrebovaných
15 477 m3 plynu (v deň ukončenia zmluvy to bolo 5 860 m3 plynu), bez uzavretej zmluvy o dodávke
plynu poručiteľ odobral 9 617 m3 zemného plynu, ktorého hodnota bola 4 145,90 eura a poručiteľ
bol požiadaný o úhradu za plyn faktúrou č. XXXXXXXXXX z 24.5.2013 vystavenou na 4 219,43 eura,
splatnou 11.6.2013. Dňa 20.9.2013 žalobca a poručiteľ uzavreli Dohodu o uznaní dlhu a o plnení dlhu v
splátkach č. 277/2013/SPP-D. Do 15.3.2015 poručiteľ splatil dlh len čiastočne, ku dňu jeho smrti bol dlh
1 640 eur. Na druhom odbernom mieste č. D. došlo k ukončeniu zmluvy o odbere plynu dňa 23.11.2014
a dodávke zemného plynu so stavom merača 6 994 m3. Dňa 10.3.2015 žalobca kontrolou zistil, že na
tomto odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu aj po ukončení zmluvy a to, že plynomer
vykazoval spotrebu 9 152 m3. V tomto období odobral poručiteľ bez uzavretej zmluvy celkom 2 518
m3 zemného plynu, ktorého hodnota bola 867,61 eur, ktoré žiadal zaplatiť faktúrou č. XXXXXXXXXX z
25.3.2015, splatnou 8.4.2015. Po skončení dedičského konania po poručiteľovi vyzval žalovaných na
zaplatenie dlhu, ktorí však tento dlh neuhradili

3. Žalovaná 1/ žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu odmietla. Dohodu o uznaní dlhu považovala
za neplatnú a nárok žalobcu za premlčaný. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril.



4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca výzvou z 15.5.2012
vyzval poručiteľa na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu z dôvodu ukončenia zmluvy
na odbernom mieste č. D.. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta z 9.5.2013 zistil, že
došlo k demontáži plynomera, zmluva bola ukončená dňa 9.2.2012 so stavom 5 860 m3. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX žalobca žiadal od poručiteľa 4 219,43 eura, z toho za neoprávnený odber zemného
plynu za obdobie od 10.2.2012 do 9.5.2013 sumu 4 145,90 eura a náklady zisťovania neoprávneného
odberu zemného plynu 73,53 eura. Mal za preukázané, že žalobca a poručiteľ 20.9.2013 uzavreli
dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach. Montážnym listom meradla č. 1000611651 na mieste
dodávky D. vystaveným 10.3.2015 mal za preukázané, že na tomto odbernom mieste bol zistený odber
zemného plynu 9 512,38 m3, k odberu plynu došlo bez platne uzavretej zmluvy o dodávke, plomby
porušené neboli. Ďalej zistil, že žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval poručiteľovi 867,61 eur za
neoprávnený odber zemného plynu v období od 23.11.2014 do 10.3.2015.

5. Súd prvej inštancie sa na námietku vznesenú žalovanou 1/ zaoberal ako prvým, či nedošlo k
premlčaniu uplatňovaného práva. Žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok vyplývajúci z platne
uzavretej dohody o uznaní dlhu. K námietke premlčania žalovanej 1/ uviedol, že pre plynutie premlčacej
doby je rozhodujúci dátum, kedy sa stal splatný celý dlh, k zaplateniu ktorého sa zaviazal poručiteľ v
dohode o uznaní z 20.9.2013, a nie to, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, resp. o neoprávnenom
odbere. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok uhradených poručiteľom podľa súdu jednoznačne
vyplynulo, že poručiteľ uhradil žalobcovi poslednú splátku 27.2.2015. Keďže poručiteľ 15.3.2015 zomrel,
dlh sa stal splatným 26.3.2015 neuhradením ďalšej splátky, premlčacia doba na uplatnenie nároku na
zaplatenie sumy 1 640 eur začala žalobcovi plynúť 26.3.2015 a mala uplynúť 26.3.2018. Keďže žaloba
bola doručená súdu 5.6.2017, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Po posúdení veci podľa
ustanovení § 100 ods. 1 a ods. 2, § 101, § 106 ods. 1 a ods. 2, § 488, § 489, § 517 ods. 2,§ 558 a § 565
Občianskeho zákonníka, § 71 ods. 2 písm. a) až d), § 82 ods. 1 písm. a), § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe je potrebné v tejto časti vyhovieť a žalobcovi priznať i
úroky z omeškania zo sumy 1 640 eur (2 x 820 eur) odo dňa podania žaloby.

6. Uplatnený nárok na náhradu škody 867,61 eur za neoprávnený odber zemného plynu na
odbernom mieste č. D., považoval súd prvej inštancie za nedôvodný, nepreukázaný a uplatnený po
uplynutí premlčacej doby. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepredložil okrem montážneho listu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2015, z ktorého vyplývalo iba to, že plomby na meradle poškodené nie sú a
stav počítadla bol 9 512,38 m3, iný dôkaz na preukázanie dôvodnosti žaloby v tejto časti. Za tento
odber žalobca vystavil 25.3.2015 poručiteľovi faktúru na sumu 867,61 eur so splatnosťou dňa 8.4.2015.
Žalovanou 1/ vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú, nakoľko bol uplatnený po uplynutí
premlčacej doby.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Podľa pomeru
úspechu žalobcu a žalovaných priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,8%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu proti časti, ktorou
zamietol žalobu proti žalovanému 2/ a tiež proti výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť mu 433,81 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 433,81 eur od 5.6.2017 do zaplatenia; náhradu
trov konania žiadal v rozsahu 65,40%. Odvolanie podal z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. h) a písm. f) CSP. V odôvodnení poukázal na to, že námietku premlčania vzniesla prostredníctvom
zástupkyne iba žalovaná 1/, a preto môže byť dôvodná iba vo vzťahu k nej. Nakoľko žalovaný 2/ námietku
premlčania nevzniesol a v konaní bol pasívny, neexistuje podľa mienky žalobcu prekážka pre nepriznanie
práva v tej časti, v akej si ho uplatňoval voči nemu v sume 433,81 eur (t.j. iba v polovici zo 867,61
eur). Uvedené tvrdenie podporil aj tým, že žalovaní tvoria v zmysle § 76 CSP samostatné procesné
spoločenstvo, kde každý z nich koná sám za seba a aj súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti
samostatne.

9. K tvrdeniu súdu prvej inštancie o tom, že nárok popri námietke premlčania nebol zároveň ani
preukázaný a okrem montážneho listu zo dňa 10.3.2015 nebol nepredložený iný dôkaz žalobca
uviedol, že predložil viaceré listiny dôležité pre rozhodnutie vo veci, pričom žalovaní skutkové okolnosti



neoprávneného odberu plynu výslovne nepopreli, a preto je potrebné tvrdenia žalobcu považovať za
nesporné. Dodal, že žalovaná 1/ vzniesla vo vzťahu k druhému nároku iba námietku premlčania, no
konkrétne skutkové tvrdenia o neoprávnenom odbere nepoprela. Záverom žalobca uviedol, že ak by
súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie celej uplatnenej sumy, úspech žalobcu
by bol v rozsahu 82,70% a úspech žalovaných by bol 17,30%, čím by nárok na náhradu trov konania
žalobcu predstavoval 65,40%.

10. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti proti žalovanému 2/, prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania
je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. Súd prvej inštancie žalobu v napadnutej časti zamietol na základe právneho záveru, že žalobou
uplatnený nárok proti žalovanému 2/ na náhradu škody spôsobenej poručiteľom vo výške 433,81 eur
je premlčaný. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaný 2/ bol v priebehu celého konanie pred
súdom prvej inštancie pasívny, nevyjadril sa k žalobe a nezúčastnil sa pojednávaní vo veci. Pokiaľ aj súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že aj žalovaný 2/ k žalobe uviedol, že nárok neuznáva
z dôvodu, že nebol uplatnený v dedičskom konaní, tak tento záver z vyjadrenia z 25.9.2017 (č.l. 40)
podaného žalovanou 1/ podľa odvolacieho súdu nevyplýva, nakoľko z tohto vyjadrenia nie je zrejmé,
že by ho podávala aj v mene žalovaného 2/ a že by aj na to bola oprávnená. Námietka žalobcu, že
súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky aj proti žalovanému 2/ je
tak dôvodná. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní vystupovali ako samostatní účastníci, ich postavenie v konaní
vyplývajúce z toho, že boli dedičmi po poručiteľovi, bolo samostatné (samostatné spoločenstvo) a teda
námietka premlčania vznesená žalovanou 2/ neplatila pre žalovaného 2/ a súd mal rozhodovať o každom
nároku samostatne (§ 76 CSP). Pretože žalovaný 2/ nevzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia
§ 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka),
súd prvej inštancie nebol oprávnený zaoberať sa premlčaním nároku uplatneného proti žalovanému 2/.
Pokiaľ tak urobil, v tejto časti aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípade nevzťahuje, teda vec
nesprávne právne posúdil.

13. Súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok proti žalovanému 2/ na náhradu škody 433,81
eur aj za nepreukázaný, ak žalobca dôvodnosť nároku preukazoval iba montážnym listom meradla č.
XXXXXXXXXX z 9.3.2015, kedy mal byť opätovne zistený neoprávnený odber zemného plynu, z ktorého
zistil, že plomby na meradle neboli poškodené a stav počítadla bol 9 512,38 m3.

14. Žalobca v žalobe k nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu
na odbernom mieste SK D. v období od 23.11.2014 do 10.3.2015 uviedol, že k 23.11.2014 došlo k
ukončeniu zmluvy o odbere od tohto odberného miesta, stav spotreby na meradle k ukončeniu zmluvy
bol 6 991 m3 a 10.3.2015 bola na tomto meradle nameraná spotreba plynu 9 512 m3.

15. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné.

16. Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

17. Civilný sporový poriadok zaviedol princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav,
kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami
stanovenými § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak
nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu.
Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj ustanovenie § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda
nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú



sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia pritom
možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď
vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom (§ 151 CSP). Limitom tohto prístupu je
však existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení; inými slovami, ak má
súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie
(na návrh strán a plne v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná).

18. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že z obsahu spisu vyplývalo, že žalovanému
2/ bola žaloba s prílohami doručená 4.9.2017 (č.l. 37, 38) a žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril a
skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprel a ani nespochybnil. Do úvahy tak prichádzala aplikácia
právnej domnienky uvedenej v ustanovení § 151 ods. 1 CSP, t.j. tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe
bolo potrebné považovať za nesporné. Z obsahu spisu totiž nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré
by opodstatňovali potrebu aplikovať korektív uvedený v ustanovení § 186 ods. 2 CSP (neexistovala
dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom).

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol príslušné ustanovenia zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktoré upravujú neoprávnený odber plyn, teda stanovujú, čo je neoprávneným odberom plynu, ako aj
povinnosti odberateľa, ktorý plyn neoprávnene odoberal. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) tohto
zákona je neoprávneným odberom aj odber bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Tvrdenie, že v
rozhodnom období na predmetné odberné miesto zmluva o odbere plynu nebola uzavretá, popreté
nebolo. Súd prvej inštancie vychádzať z tohto nesporného tvrdenia medzi stranami sporu. Pokiaľ súd
prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, nakoľko
predložil iba montážny list meradla, z ktorého vyplýva, že plomby neboli porušené a stav počítadla,
nepostupoval vecne správne, pretože skutočnosť, že na predmetné odberné miesto nebola uzavretá
zmluva o odbere plynu a to, že na ňom bola nameraná spotreba plynu bola medzi stranami nesporná;
dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti preto nebolo potrebné, a tak zamietnutie žaloby nemohlo byť
založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom.

20. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti založil na nesprávnom právnom
závere, ako aj nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne
významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku nezaoberal, znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil nesporné skutkové tvrdenia medzi
stranami sporu o odbere plynu v odbernom mieste SK D. a nakoľko uvedený nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na
ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný. Zohľadní, že
pokiaľ žalovaný 2/ účinne nepoprel, resp. nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je
potrebné z týchto podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP vychádzať (ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti) a že žalovaný 2/ nevzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov, resp. nesporných tvrdení ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a po
opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich
uvedenie bolo zrozumiteľné.

21. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).