Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoE/6/2020 z 2. 12. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2020, sp. zn. 1CoE/6/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1217213872.1
Krajský súd Bratislava | 1CoE/6/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1217213872.1 | 2020-12-02 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94f3185b-5850-4446-8920-d92dcf588cc1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1217213872.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoE/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217213872
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217213872.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Andrey Sedlačkovej, a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti povinnej: U. Š., A.. XX.X.XXXX, S.
F. W. XXXX/XX, W., štátny občan SR, zastúpenej T. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. F. W. XXXX/XX, W., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava, pod sp. zn. EX 28019/17, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 50,70 eura,
trov konania a trov exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k.
39Er/4612/2017-25 zo dňa 12.3.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 39Er/4612/2017-25 zo dňa
12.3.2019,    p o t v r d z u j e.
II. Súd  p r i z n á v a  oprávnenému  nárok na náhradu trov odvolacieho  konania voči povinnej v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.
Uznesenie odôvodil tak, že podaním zo dňa 7.2.2019 predložil súdny exekútor súdu návrh povinnej na
zastavenie exekúcie. Povinná prostredníctvom svojho opatrovníka návrh odôvodnila tou skutočnosťou,
že povinná trpí závažnými psychickými ochoreniami, ktoré menia a postihujú osobnosť chorého. Povinná
v dôsledku svojho ochorenia nie je schopná administratívne zvládnuť dôležité právne úkony, ovládať
svoje konanie a posúdiť jeho následky. Exekučný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu
na zastavenie exekúcie. Oprávnený uviedol, že trvá na exekučnom vymáhaní pohľadávky a navrhol
pokračovať v konaní.  Exekučný súd konštatoval, že povinná neuviedla žiadnu zo skutočností uvedených
v § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), (ďalej
len ako „EP“), pre ktoré by bolo možné návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť. Tvrdenia povinnej o jej
nemajetnosti nemal exekučný súd preukázané a konštatovanie majetnosti, resp. nemajetnosti je úlohou
súdneho exekútora a nie exekučného súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd prvej inštancie návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Uznesenie v zákonnej lehote napadla povinná a to podaním zo dňa 2.4.2019, označeným ako
„Odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie“. Povinná v odvolaní uviedla,
že nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, predajom ktorých by mohla
splatiť pohľadávku exekučného konania. Ako prílohu odvolania povinná predložila čestné prehlásenie,
že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ako aj potvrdenie vydané Krajským dopravným
inšpektorátom Bratislava o tom, že povinná nevlastní a ani nie je držiteľkou žiadneho motorového
vozidla. V závere odvolania povinná navrhla exekučné konanie zastaviť.
3. K odvolaniu povinnej sa oprávnený vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 7.2.2020, v
ktorom uviedol, že považuje uznesenie exekučného súdu za vecne správne a navrhuje pokračovanie
v exekučnom konaní.



4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
CSP),  po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,  po  oboznámení sa  s
procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie akceptuje požiadavku zákona, odvolací
súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia a z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne  potvrdil.
8. Na konanie v prejednávanej veci sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.3.2017 (§ 243h EP).
9. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky
oprávneného na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 32Ro/2081/2014-9 zo dňa 18.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 30.10.2014. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.9.2018 pod č. k.
59Ps/11/2017-56, právoplatným a vykonateľným dňa 30.10.2018, súd obmedzil spôsobilosť povinnej na
právne úkony týkajúce sa zmluvných vzťahov, konaní pred štátnymi úradmi a orgánmi verejnej moci,
preberania doporučených zásielok, rozhodovaní o svojej liečbe, zdravotnej starostlivosti, mieste pobytu
a disponovaní s hotovosťou vyššou ako 20,- eur jednorázovo á 100,- eur mesačne. Za opatrovníka
povinnej súd ustanovil T. Š.B., A.. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ju v rozsahu
obmedzenia spôsobilosti pri uvedených právnych úkonoch.
10. Odvolací súd sa síce stotožňuje s odvolacím tvrdením opatrovníčky povinnej, že nemajetnosť je
jedným zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, avšak táto okolnosť musí byť v exekučnom konaní
bez pochybností preukázaná. Vychádzajúc z princípu ústavných váh rovnosti práva oprávneného na
vykonanie súdneho rozhodnutia a práva  povinného na súdnu ochranu v exekučnom konaní, musí byť pri
zastavení exekúcie pre nemajetnosť bez pochybností preukázané, že povinná nielenže nevlastní žiadny
majetok podliehajúci exekúcii, aleže tento stav nie je len stavom prechodným, ale stavom trvalým, bez
možnosti očakávať, že  v primeranom čase majetok nadobudne.
11. Existencia dôvodov osvedčujúcich zastavenie exekúcie pre nemajetnosť vychádza najmä z
majetkových šetrení vykonávaných súdnym exekútorom, ktorý zisťuje a zohľadňuje nielen momentálny
stav majetku povinného, ale aj  ďalšie okolnosti, majúce vplyv na možnosť nadobudnutia majetku v
budúcnosti a na účelnosť pokračovania v exekúcii. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nemôže byť
len  výsledkom snahy alebo vnímania majetkovej situácie povinným.
12. Vymáhaná pohľadávka v sume 50,70 eura spolu s trovami konania a s trovami právneho zastúpenia
vznikla a rovnako exekučné konanie začalo  v čase, kedy povinná  disponovala plnou právnou
spôsobilosťou.
13. Povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu (súdneho rozhodnutia) nebola dobrovoľne splnená
a oprávnený  disponujúci exekučným titulom tak legitímne očakáva poskytnutie súdnej ochrany,
smerujúcej k jej vymoženiu  v prípadoch, kedy  si povinný (dlžník) uloženú povinnosť nesplní dobrovoľne.
14. Odvolací súd nijakým spôsobom nezľahčuje, ani nebagatelizuje nepriaznivý zdravotný stav povinnej,
ktorý viedol až k  obmedzeniu jej spôsobilosti  na právne úkony, avšak táto okolnosť sama osebe nie je
a nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.  Nemajetnosť, ako odvolací súd už
uviedol, musí byť v exekučnom konaní dostatočne a spoľahlivo zistená a to najmä šetreniami súdneho
exekútora, ktorý je podľa zákona na zistenie  majetku povinného primárne povolaný.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že povinná neuviedla žiadny právne
relevantný dôvod na zastavenie exekúcie  pre nemajetnosť, alebo z iného dôvodu podľa § 57 ods. 1 EP.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči povinnej vo výške 100%, keďže oprávnený bol v odvolacom konaní plne
úspešný.
17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).