Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/171/2019 z 25. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2020, sp. zn. 8Co/171/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1218202722.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/171/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1218202722.1 | 2020-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zodpovednosť za škodu, Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 451 OZ, § 13 ods. 1 OZ, § 420 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00d06174-7c5b-431b-a013-75992b8f8623 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218202722.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/171/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218202722
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218202722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: X. P., Z.. XX.X.XXXX, I. X, B.,
proti žalovaným: X/ D. Š., Z.. XX.XX.XXXX, X. XXXX, Š., X/ O. J., Z.. XX.XX.XXXX, Q. I. XX, B., o
vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 31.januára 2019 č.k. 10C/17/2018-145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
spoločne a nerozdielne žalovanými sumy 6.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne
od 15.9.2016 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, sumy 1.311,13 eur titulom
náhrady škody a sumy 2.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, a žalovaným nepriznal náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 13.9.2016 uzatvoril ako kupujúci so spoločnosťou ABA
reality, s.r.o., P. F., B. F., H. V.D., T. F., F. F. T. X. F. ako predávajúci, zmluvu o rezervácii v zmysle čl. V.
ktorej dňa 14.9.2016 uhradil vkladom na účet špecifikovaný v zmluve sumu vo výške 6.000 eur,
predstavujúcu rezervačný poplatok za nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom predaja. Rezervačný
poplatok bol uhradený vkladom na účet v zmysle zmluvy prostredníctvom klienta L. A. (vkladateľ),
s poznámkou pre príjemcu: X. P.. Dňa 16.10.2016 bol konateľovi ABA reality, s.r.o. zaslaný doklad
o neschválení úveru a dňa 10.11.2016 mu bola zaslaná výzva na vrátenie rezervačného poplatku. V
zmysle čl. VI bod 2. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak kupujúcemu zamietne banka žiadosť o
hypotekárny úver, ABA reality sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu rezervačný poplatok do 7 dní od doručenia
písomného upovedomenia o zamietnutí hypotekárneho úveru. Žalobca (prostredníctvom vkladateľa L.
A.) požiadal banku o zistenie príjemcu rezervačného poplatku a o vrátenie platby. Dňa 31.1.2018 banka
oznámila, že v prípade nevrátenia platby, poskytne identifikačné údaje príjemcu platby. Dňa 31.1.2018
banka požiadala žalovanú 1/ o vrátenie platby a dňa 16.2.2018 uviedla údaje o žalovanej 1/.
Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 3.3.2017 platobný rozkaz pod sp. zn.: 4Up/6/2017,
na základe ktorého zaviazal ABA reality, s.r.o. na zaplatenie 6.000 eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 13.1.2017 až do zaplatenia a zaviazal ho aj na náhradu trov konania žalobcu v
sume 970,43 eur, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 8.4.2017.
Žalobca podal dňa 24.4.2017 návrh na vykonanie exekúcie podľa vydaného platobného rozkazu s
náhradou trov exekučného konania v sume 290,70 eur. Dňa 12.7.2017 bolo vydané Upovedomenie o
začatí exekúcie pod sp. zn. 377EX 78/17. Konanie nie je právoplatne skončené. Po právnej stránke
takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 451 ods. 1, ods.2, § 420 ods. 1, § 11,
§ 13 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, že
žalobca, ktorý sa od oboch žalovaných domáha vrátenia rezervačného poplatku v sume 6.000 eur,



uzatvoril zmluvu o rezervácii so spoločnosťou ABA reality, s.r.o. a v zmysle tejto zmluvy poukázal tento
rezervačný poplatok na účet, ktorý spoločnosť v zmluve uviedla. Na základe uvedeného vyvodil, že
nositeľom povinnosti vrátiť rezervačný poplatok je tak spoločnosť ABA reality, s.r.o., ktorá je pasívne
vecne legitimovaným subjektom v súdnom konaní, pretože je nositeľom povinnosti vyplývajúcej jej z
hmotného práva, konkrétne z uvedenej zmluvy o rezervácii. V tomto smere nie je rozhodné, aký účet ABA
reality uviedla v predmetnej zmluve. Žalobca v tomto zmysle aj postupoval, keď uvedenú spoločnosť
zažaloval v upomínacom konaní, ktorého výsledkom je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz
zo dňa 3.3.2017 pod sp. zn. 4Up/6/2017. Žalobca na podklade tohto titulu si predmetnú pohľadávku
uplatňuje voči povinnému ABA reality, s.r.o. v exekučnom konaní pod sp. zn. 377EX 78/17, konanie nie
je právoplatne ukončené. Žalobca sa preto v rovnakej veci vymáhania rezervačného poplatku nemôže
domáhať aj priamo voči konateľovi tejto spoločnosti označenému ako žalovaný 2/, rovnako ani voči
žalovanej 1/, ktorým hmotné právo nesvedčí, teda nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní. Ak sa
žalobca domnieva, že konateľ ABA reality, s.r.o. ho uviedol do omylu, či zámerne podviedol, keď ako účet
ABA reality, s.r.o. uviedol č.ú. žalovanej 1/, ktorá podľa jeho indícií mala mať o tom vedomosť a z toho
profitovať, je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby celú vec riadne prešetrili a vyvodili
z nej trestnoprávne dôsledky. Nemal súd za preukázané ani tvrdenie žalobcu, že v exekučnom konaní
bola zistená platobná neschopnosť spoločnosti ABA reality, s.r.o. a v tejto súvislosti žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, jeho tvrdenia tak zostali len v rovine jeho tvrdení. Nie je vylúčené, že žalobca sa
v exekučnom konaní svojej pohľadávky domôže. Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody v sume
1.311,13 eur, pozostávajúcej z trov konania o vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní v sume 970,43 eur, ktorá je rovnako ako suma 6.000 eur s príslušenstvom
predmetom exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, teda v súčasnosti
nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o vzniku škody, či majetkovej ujmy na strane žalobcu. Pokiaľ išlo
o sumu 290,70 eur, sú to trovy exekúcie uplatnené rovnako v exekučnom dosiaľ neskončenom konaní.
Pokiaľ išlo o náklady súvisiace s podaním žiadosti o majiteľovi účtu v sume 10 eur, tieto náklady žalobca
nepreukázal ani že ich uhradil, bankou boli účtované jej klientovi L. A., ktorý predmetnú žiadosť podal.
Žalobca nepreukázal ani sumu nákladov vo výške 40 eur, ktorá mala tvoriť akýsi paušál ním vyčíslený
za poštovné, telekomunikačné či iné administratívne výdavky a ani neuviedol, na základe
akého ustanovenia zákona by mu súd mal tento "paušál" priznať. Žalobca tak nielenže nepreukázal
vznik škody , ale ani protiprávne úkony žalovaných. Vo veci náhrady škody teda nemal za preukázaný
ani jeden zo zákonných predpokladov potrebných pre jej priznanie, teda vznik škody, protiprávny úkon,
kauzálny nexus a zavinenie a to v prípade oboch žalovaných. Nebolo tiež preukázané konanie oboch
žalovaných v zhode, minimálne žalobca vôbec neuviedol, v čom malo spočívať protiprávne konanie
žalovanej 1/ a kým (akým orgánom) bolo preukázané a vyslovené. Ani skutočnosť, že žalovaná 1/
udelila disponenčné oprávnenia k jej účtu žalovanému 2/, alebo že sa nestarala o tento účet, by mala
byť protiprávnym konaním. Žalovaná 1/ síce na svoj účet sumu rezervačného poplatku prijala, avšak ju
nevybrala, teda sa na úkor žalobcu neobohatila. Indície žalobcu sú v tomto smere právne irelevantné.
Napokon nemohol žalobcovi vyhovieť ani v jeho žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy, pretože
k jej priznaniu absentoval právny titul. Poukázal na to, že nemajetková ujma je výsledkom porušenia
osobnostných práv, nie práv majetkových, ktoré sa premietajú v iných občianskoprávnych inštitútoch.
Žalobca okrem roviny všeobecných tvrdení neuviedol ani neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal
zníženie jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti v súvislosti s konaním oboch žalovaných. Na základe
e uvedených skutočností žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a jeho postupom došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že v predmetnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia
a náhradu škody nejde o povinnosť vrátiť rezervačný poplatok na základe zmluvy o rezervácii (čo bolo
predmetom iného sporu), ale ide o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktorým sa neoprávnene
obohatili žalovaní - bez právneho titulu a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní vymysleli
obchodný model, ktorý dlhodobo a s poškodením celého radu poctivých občanov v desiatkach tisíckach
eur fungoval na tom, že peniaze určené obchodnej spoločnosti boli zámerne poukazované na bezpečný
účet spriaznenej fyzickej osoby - žalovanej 1/, ktorý nebol zaťažený exekúciami a
daňovými povinnosťami. Nedomáha sa tak vymáhania rezervačného poplatku, ako to súd prvej inštancie
nesprávne konštatuje na viacerých miestach, ale domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia a
náhrady škody, od iného subjektu ako je spoločnosť ABA reality, s.r.o., z iného právneho titulu - konkrétne



z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Spoločnosť ABA reality , s.r.o. je zaviazaná vrátiť rezervačný
poplatok , ale uvedené nemá vplyv na to, že žalovaní sú podľa platného práva zaviazaní vrátiť plnenie
prijaté bez právneho titulu a získané z nepoctivých zdrojov. Situácia, že záväzok vrátiť poplatok má
spoločnosť ABA reality, s.r.o, ale súčasne žalovaní sú v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení
povinní vydať bezdôvodné obohatenie a nahradiť škodu, bola spôsobená samotnými žalovanými, ktorí
spôsobili, že peniaze boli poukázané na súkromný účet, tieto spotrebovali a teraz spoločnosť ABA
reality, s.r.o. nemá čo vrátiť z dôvodu jej nemajetnosti a v predmetnom spore ich obrana spočíva
v údajnej "duplicite nárokov". Sú to však žalovaní sami, ktorí tento stav spôsobili, a preto uvedené
nemôže byť na jeho ťarchu ako subjektu, ktorý plnil na základe zmluvy, a teraz mu podľa zmluvy plnenie
prináleží. Vytýkal súdu prvej inštancie, že priznal právnu ochranu subjektom - dvom fyzickým osobám,
ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o rezervácii, na účet im prišli peniaze na základe tejto zmluvy,
do dnešného dňa ich oprávnenej osobe nevrátili, a navyše sú proti nim vedené trestné konania. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že nezhodnotil všetky skutkové okolnosti, a že neposúdil prípad tak, aby ochrana
jeho porušených práv bola spravodlivá a účinná, tak ako vyžaduje článok 2 ods. 1 C.s.p. To, aký účet
ABA reality, s.r.o. uviedla v zmluve o rezervácii, je zásadnou okolnosťou v danej kauze, pretože táto
skutočnosť potvrdzuje nekalé úmysly žalovaného 2/ a napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia plnenia z nepoctivých zdrojov. Uvedenie účtu nepatriaceho spoločnosti ABA reality, s.r.o.
spôsobilo, že sa dostal do situácie, keď disponuje exekučným titulom, na základe ktorého pre existujúce
exekúcie na povinného - ABA reality, s.r.o, nič nevymôže. Nie je rozhodujúce, či trestnými orgánmi bola
alebo nebola vyslovená trestná činnosť, keď v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. pre plnenie z nepoctivých
zdrojov postačuje aj ak ide o činnosť, ktorá nedosahuje intenzitu trestnej činnosti, ale ktorou bolo
bezdôvodné obohatenie získané a ktorá nie je právom uznaná, napr. činnosť ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi a nedovoleným podnikaním. Súd prvej inštancie nepotrebuje mať "k dispozícii rozhodnutie o ich
vine, či nevine, a ani len uznesenie o vznesení obvinenia.", aby mohol skonštatovať, že došlo k plneniu
z nepoctivých zdrojov. Ak teda súd prvej inštancie odôvodňuje, že nie je naplnená skutková podstata
bezdôvodného obohatenia plnenia z nepoctivých zdrojov, pretože nebola trestnými orgánmi
vyslovená vina a dokonca ani uznesenie o vznesení obvinenia, dochádza k nesprávnej interpretácii
právnej normy a tým rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval právnu normu týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia
z nepoctivých zdrojov. Nie je udržateľné, aby mu súd odoprel právnu ochranu z dôvodu údajných
duplicitných nárokov, pretože predpokladanie duplicitnej úhrady je absolútne abstrahovanie práva od
reality daného sporu a širších skutočností, predovšetkým skutočností, že exekúcia je bezúspešná a že
neexistuje ani reálny predpoklad iného vývoja situácie, a jeho pohľadávka nebola nikým nikdy uhradená
a záväzok teda splnením nezanikol. Navyše, nie je dôvodné predpokladať že dlh môže byť vymožený
v exekučnom konaní, pretože spoločnosť ABA reality, s.r.o. je už povinným v iných exekúciách, a teda
ak ABA reality, s.r.o. nadobudne akékoľvek prostriedky, budú okamžite zexekvované v prospech iných
oprávnených, ktorí majú prednosť. Z potvrdenia exekútora vyplýva, že spoločnosť ABA reality, s.r.o. je
nemajetná od roku 2012, od kedy sa voči nej ako povinnému vedú v súčasnosti už tri
exekúcie. Priebeh exekúcií je v podstate obmedzený iba na opakované lustrácie majetku bez úspechu.
Naviac, povinný ako aj samotný konateľ povinného nepreberajú žiadne zásielky, a je teda evidentné, že
sú vedome a cielene nesúčinní a znemožňujú ďalší postup v exekúcií. Z uvedených
dôvodov, v žiadnom prípade nie je možné predpokladať že jeho dlh bude zo strany spoločnosti ABA
reality, s.r.o. niekedy splnený, preto tvrdenie o duplicite nie je argumentom zasadeným do existujúcej
reality a nemôže v danom spore obstáť. Okrem toho, ide tu o účelovosť spočívajúcu
v tom, že obchodný model žalovaného je nastavený práve tak, aby žiadne peniaze ani na účet ABA
reality, s.r.o. nikdy neprišli, pretože by sa pre exekúcie do dispozície žalovaného ani reálne nedostali, a
preto sú účelovo presmerované na súkromné účty žalovanej 1/ , ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri
rozhodovaní sporu absolútne nevzal do úvahy. Uviedol, že ak by sa v predmetom spore domohol
vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v plnej výške, resp. aj čiastočne, nie je vylúčené,
aby následne spoločnosť ABA reality, s.r.o. žiadala v exekučnom konaní v časti zastavenie exekúcie z
dôvodu vzniku okolností po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. aj
on sám ako oprávnený upovedomil exekútora o čiastočnej úhrade a príslušne upravil svoj návrh, aj keď
úhrada by v danom prípade bola vykonaná z iného právneho titulu inou osobou. Nemá v úmysle
uplatňovať svoje nároky duplicitne, a ani tak nerobí, dostupnými právnymi prostriedkami sa iba domáha,
aby mu jeho majetková a nemajetková ujma spôsobená v dôsledku protiprávneho konania žalovaných
bola uhradená. Do súčasnosti mu žiadny dlh nebol vyplatený, a teda akákoľvek polemika o duplicite
nárokov je nielen právne neprípustná, zo strany súdu prvej inštancie neodôvodnená. Nárok na zaplatenie
z titulu rezervačnej zmluvy a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzájomne nevylučujú, a



ani nikdy nemôžu, pretože sú uplatňované voči odlišným subjektom práva, ktoré si môžu tieto nároky
následne vzájomne vysporiadať najmä bez spôsobenia mu akejkoľvek ujmy. Opakovane poukazoval
na to, že možnosť duplicitného plnenia nehrozí, pretože sa reálne nikdy nedomohol zaplatenia dlhu
práve kvôli konaniu žalovaných, a preto aj práve z tohto dôvodu inicioval predmetný spor. Je absolútne
zrejmé, že pokiaľ by si povinný v exekúcii splnil svoju povinnosť, nikdy by nebol nútený uplatniť
svoje práva na súde predmetnou žalobou, v ktorej si však podľa práva uplatňuje iný nárok voči iným
subjektom). Zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nelogické, založené na dôvodoch, ktoré sú
v širšom kontexte vyhodnotené absolútne rigidne, abstrahované od reality, zdôvodnenie nemá žiadnu
oporu v právnych predpisoch, je svojvoľné a zaťažené vadou arbitrárnosti, a teda nepreskúmateľné.
Opakovane poukazoval na to, že voči spoločnosti ABA reality, s.r.o. sa domáhal zaplatenia, resp. vrátenia
rezervačného poplatku z titulu zmluvy o rezervácii, avšak voči žalovaným, ktorí plnenie reálne
prijali, sa domáha vrátenia bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktorú svojím konaním spôsobili
a každý z týchto subjektov mal právo, aby sa adekvátne bránil. Vyčíslená škoda pozostávajúca z trov
konania o vydanie platobného rozsahu, trov exekúcie a nákladov na podanie žiadosti na zistenie majiteľa
účtu vznikla v dôsledku toho, že žalovaní porušili právnu povinnosť vrátiť plnenie neoprávnene prijaté,
uviesť do zmluvy o rezervácii pravdivé údaje v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, resp.
v dôsledku porušenia povinnosti neprijímať na súkromný účet plnenie patriace obchodnej spoločnosti
prijímané v rámci jej podnikateľskej činnosti, konať v súlade so zásadou poctivého obchodného styku,
a vrátiť mu neoprávnene prijaté plnenie na jeho výzvu a na výzvu banky a nie zareagovať zrušením
účtu a spotrebovaním finančných prostriedkov. Pokiaľ by žalovaní konali v súlade s
právom a neporušili všetky svoje povinnosti, žiadne z uvedených nákladov by mu nevznikli,
a teda by mu ani žiadna majetková ujma nevznikla. Mal ta zo, že žiadosťou o vrátenie platby preukázal
zaplatenie poplatku v sume 10,- eur za spracovanie žiadosti. Namietal, nesprávnu interpretáciu právnej
normy, keď' v súd prvej inštancie v rozsudku dôvodil, že údajná trestná činnosť žalovanej 1/ nebola
žiadnym relevantným orgánom doposiaľ vyslovená a v civilnom konaní to súdu ani neprislúcha vysloviť.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že si mylne stotožnil pojmy protiprávnosť a trestnosť. Nie každé protiprávne
konanie je zároveň aj konaním trestným. Preto v konkrétnom prípade je úplne irelevantné, či orgány
činné v trestných konaniach už rozhodol. Nie je nevyhnutné, aby protiprávnosť bola "vyslovená iným
orgánom", protiprávnosť mal vysloviť sám súd prvej inštancie z dôvodu, že nie je v súlade s
právom, aby subjekt neoprávnene zadržiaval (a dokonca aj spotreboval) cudzie finančné prostriedky
bez právneho titulu, ako majiteľ účtu nekontroloval aké plnenie na svoj účet prijíma, ale predovšetkým
v súlade s právom nevrátil tieto prostriedky subjektu, ktorému podľa platnej a účinnej zmluvy patria,
navyše špeciálne v situácii, keď' má vedomosť o tom, že v inom konaní súd rozhodol o existencii
dlhu. Skutočnosť, že žalovaná 1/ udelila žalovanému 2/ dispozičné oprávnenia k účtu nie je sama
osebe skutočnosťou protiprávnou, ale je protiprávne nevrátiť a ponechať si plnenie prijaté na účet, ktoré
majiteľovi účtu nepatrí. Neobstojí obrana žalovanej 1/, že s prostriedkami na účte disponoval žalovaný 2/,
keďže bol disponentom (na základe plnomocenstva od žalovanej 1/ ako majiteľky účtu), a teda obrana,
že ona nie je zodpovednou, pretože v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému, a teda povinnosti a zodpovednosť
vznikli priamo. Ide tak o pasívnu solidaritu, keďže ako veriteľ požaduje splnenie celého dlhu alebo iba
jeho časť od ktoréhokoľvek dlžníka, každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov je oprávnený splniť celý
dlh, každému z dlžníkov trvá záväzok na splnenie dlhu, dokým nie je splnená celá pohľadávka, a ak
jeden dlžník splní celý záväzok, povinnosť druhého dlžníka vo vzťahu k veriteľovi zanikne, pričom medzi
dlžníkmi existuje vnútorný regresný vzťah. Dôrazne vyzdvihol skutočnosť, že súd prvej inštancie vlastne
prisvedčil obrane žalovanej 1/ a aproboval ďalšie trvanie nezákonného stavu, kedy majú protiprávne
na účte peniaze dve fyzické osoby, ktoré s ním nie sú v žiadnom právnom vzťahu, napriek tomu však
plnenie na svoj účet prijali a doposiaľ ho nevrátili. Nemajetkovú ujmu si nárokuje z dôvodu, že jeho
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti bola znížená tým, že prišiel o značný obnos finančných
prostriedkov a vo svojom okolí bol považovaný za nezodpovedného, pretože "zbytočne prišiel o toľko
peňazí", v dôsledku čoho bolo narušené aj jeho právo na rodinný život, stratil možnosť investovať do
rentabilných projektov (aj do nehnuteľností ako plánoval), a bolo narušené jeho právo voľne disponovať
so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré zostali uviaznuté s pričinením žalovaných v realitnej kancelárii.
Apeloval, aby sa súd na situáciu pozrel komplexne, pretože rozumnému a spravodlivému
pozorovateľovi musí byť zrejmé, že všetko, čo bolo žalovanými vykonané (exekúcie na s.r.o., prevedenie
peňazí na súkromný účet, nebránenie sa v sporoch, pretože "aj tak nám nič nemôžu"), je tu len preto, aby
dosiahli neoprávnené obohatenie ponechaním si plnenia získaného bez právneho titulu a nepoctivou
činnosťou. Ide teda o zneužitie práva, ktorému právny poriadok, vo všeobecných zásadách, na ktorých
je koncipovaný, právnu ochranu nepriznáva (ako vyplýva napr. z §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,



§ 256 Obchodného zákonníka, čI. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako i z ďalších ustanovení
naprieč celým právnym poriadkom). Preto by aj v predmetnom spore súd mal posúdiť situáciu nazerajúc
na skutkové okolnosti cez optiku toho, čo je generálne spravodlivé usporiadanie vzťahov. Záverom
poznamenal, že rozsudkom súd prvej inštancie nastoľuje negatívny celospoločenský precedens, podľa
ktorého vlastne ktokoľvek môže vykonávať obchodnú činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti
s množstvom exekúcií, úmyselne zavádzať desiatky spotrebiteľov, aby peniaze poukazovali na účet
súkromný, a keď spotrebitelia požiadajú o vrátenie svojich prostriedkov v súlade s platnou dohodou,
fyzická osoba sa absolútne zbaví zodpovednosti buď vyhlásením, že s tým nemá nič spoločné alebo
postačí, ak sa odmlčí a stane nekontaktnou. Ak súd pritakáva takémuto modelu, potom de facto priam
otvára priestor protiprávnej činnosti.
3. V podanej replike zotrval žalobca na svojej odvolacej argumentácii. Zdôraznil, že v
danom prípade boli naplnené obe skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, a to plnenie bez
právneho dôvodu a plnenie z nepoctivých zdrojov, vznik škody konaním žalovaných vo forme majetkovej
a nemajetkovej ujmy preukázal. Zdôraznil, že žalovaná 1/ zanedbala svoje zákonné povinnosti ohľadne
riadnej správy svojho majetku, preto sa domáha vyvodenia jej zodpovednosti za protiprávne konanie
a tiež za protiprávne konanie žalovaného 2/. Žalovaná 1/ neoprávnene prijala na svoj účet plnenie
nemalej čiastky, ktorú nikdy nevrátila. Namietal, že by mohlo dôjsť k vydaniu duplicitného rozhodnutia
vzhľadom na to, že ide o osobitný spor, s odlišným predmetom konania, odlišným právnym titulom a
medzi úplne odlišným stranami sporu. Opakovane poukázal na podvodnú schému žalovaných, na ktorej
participovali, čo nemôže byť pripísané na jeho ťarchu. Mal za to, že preukázal bezúspešnosť exekúcie, z
čoho vyplýva absolútna nemožnosť akejkoľvek duplicity. V tejto súvislosti poukázal na správu o priebehu
exekúcie potvrdenú exekútorom z 05. 03. 2019, a na potvrdenie z Centrálneho registra exekúcii o
vedení exekúcií. Irelevantná je skutočnosť, že žalovaná 1/ sa cíti podvedená, rovnako má možnosti
ako sa svojich práv voči žalovanému 2/ domôcť, čo však nie je predmetom ani účelom daného sporu.
Rovnako nevedomosť žalovanej 1/ o dispozícii s prostriedkami na jej účet nemá žiadny vplyv na jej
zodpovednosť za nakladanie s financiami v súlade so zákonom. Žalovaná 1/ slobodne a dobrovoľne
udelila plnomocenstvo žalovanému 2/ na dispozíciu s prostriedkami na jej účte, čo ju nijako nezbavuje
zodpovednosti, v tomto smere nie je rozhodujúce ani to, že mu žalovaná 1/ nechcela situáciu spôsobiť.
Záverom zdôraznil absurdnosť celej situácie, keďže sa nevie domôcť svojich práv u žiadneho subjektu
na základe žiadneho z existujúcich právnych titulov.
4. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení k
predmetu sporu a nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v odvolaní. Mala za to, že súd prvej
inštancie vydal zákonný rozsudok a v celom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom
príslušného súdu. Žalobca pri uzavretí rezervačné zmluvy nepostupoval s dostatočnou
opatrnosťou a naletel nekalým obchodným praktikám spoločnosti, s ktorou uvedenú zmluvu platným
spôsobom uzavrel. Namietala vydanie ďalšieho exekučného titulu. Tvrdenie, že do budúcna nie je
možné predpokladať úspešné exekučné konanie na základe bežiacej exekúcie nebolo podložené
žiadnym relevantným dôkazom. Rovnako žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nezdôvodnil výšku
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že aj ona bola žalovaným 2/ a podvedená,
o vložením peňažných prostriedkov na súkromný účet nemala v tom čase vedomosť a ani nevedela
o tejto transakcii. Namietala, že by poskytnutím dispozičných práv k súkromnému účtu žalovanému 2/
chcela vytvoriť podvodné konanie s cieľom vylákať nekalým spôsobom od žalobcu finančné prostriedky
bez právneho dôvodu. Tvrdenie, že voči jej osobe prebieha trestné konanie sa rovnako nezakladá na
pravde. Z uvedených dôvodov navrhla odvolanie žalobcu zamietnuť.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
6. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie všetkým (čiastkovým) otázkam relevantným pre
posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, náležitú pozornosť, z hľadiska všetkých riadne a včas uplatnených
relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojich nároku
a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná 1/ bránila proti týmto nárokom, zo zisteného
skutkového stavu majúcom oporu vo vykonanom dokazovaní vyvodil aj správne právne závery, keď na
vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona, ktoré aj správne vyložil, a svoje úvahy, pre ktoré
žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup primerane vysvetlil, a to nielen
s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale



tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a
zároveň sa v potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sporových strán,
dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s
predmetom konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov,
proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať,
a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá
možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám
a očakávaniam, a preto žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. Odvolanie žalobcu nie je; ani z hľadiska
ďalších ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.) a ich obsahového
vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie a nové dôkazy predložené v odvolacom konaní žalobcom na
spochybnenie skutkového stavu a právnych záverov súdu prvej inštancie, neboli uplatnené procesne
účinným spôsobom ako prípustné novoty v zmysle § 366 C.s.p.
7. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom aj, keď to nie je vylúčené.
Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia nie je tak protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto
poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie
spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukazovať ten, kto tvrdí, že
na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
8. V posudzovanej veci bolo potrebné pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom
voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, aby žalobca hodnoverne preukázal, že medzi ním
a žalovanými vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda, aby preukázal, že žalovaní
bezdôvodné obohatenie získali, že mu v konkrétnej výške vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú
súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia žalovanými a vznikom majetkovej ujmy.
9. Súd prvej inštancie na základe zistenia, že žalobca si vymáha vrátenie rezervačného poplatku v
sume 6.000 eur v exekučnom konaní voči priamemu dlžníkovi ABA reality, s.r.o. zo zmluvy o rezervácii,
dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaní v danom spore nie sú pasívne vecne legitimovanými
na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.000 eur predstavujúcej rezervačný poplatok zaplatený
žalobcom spoločnosti ABA reality, s.r.o., ktorej zaplatenie žalobca súčasne vymáha v exekučnom konaní
vedenom proti tejto spoločnosti.
10. Ako je uvedené vyššie, predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je okrem iného aj to,
aby na strane žalobcu ako postihnutého subjektu, na úkor ktorého mali žalovaní bezdôvodné obohatenie
získať, došlo k určitej majetkovej ujme v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných
spočívajúcom v bezdôvodnom získaní obohatenia. Na strane žalobcu však ku vzniku takejto majetkovej
ujmy nedošlo, pretože žalobca disponuje peňažnou pohľadávkou na zaplatenie 6.000 eur voči
povinnému ABA reality, s.r.o. v exekučnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie,
že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal nevymožiteľnosť tejto vymáhanej pohľadávky.
Na preukázanie tejto skutočnosti nepostačoval návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 24.04.2017 a
upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.07.2017 predložené žalobcom v prvoinštančnom
konaní. Pokiaľ ide o dôkazy predložené až dodatočne v odvolacom konaní (správa o priebehu exekúcie
a potvrdenie z Centrálneho registra exekúcií), na tieto odvolací súd neprihliadol podľa § 366 C.s.p. ako
na neprípustné novoty, nakoľko žalobcovi nič nebránilo predložiť ich v konaní pred súdom prvej inštancie
v rámci sudcovskej a zákonnej koncentrácie.
11. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaní získali bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez
právneho dôvodu, odvolací súd zastáva názor, že táto skutková podstata na strane žalovaných
splnená nebola. Žalobca totiž neplnil svoj záväzok zo zmluvy zaplatením rezervačného poplatku na účet



žalovanej 1/ v omyle, že tento plní spoločnosti ABA reality s.r.o., keďže tento svoj záväzok jej plnil na
základe dohody v zmluve o rezervácii o mieste plnenia peňažného záväzku 6.000 eur na účet uvedený
v zmluve. Pretože v danom prípade bolo dohodnuté ako miesto splnenia peňažného záväzku žalobcu
iné miesto (iný bankový účet) ako účet veriteľa v peňažnom ústave, prijal žalovaný 2/ ako konateľ veriteľa
- spoločnosti ABA reality, s.r.o. plnenie na základe právneho dôvodu, a to dohody veriteľa s
dlžníkom o mieste plnenia, ktorú umožňovalo odchylne dohodnúť v zmluve o rezervácii dispozitívne
ust. § 567 Obč. zák. To, že bolo plnené spoločnosti ABA reality, s.r.o. a nie (v omyle)
žalovaným 1/ a 2/, nasvedčuje i to, že žalobca si vrátenie ním zaplateného rezervačného poplatku v
súlade so zmluvou uplatňoval voči spoločnosti ABA reality, s.r.o., jedine na strane ktorej mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu tým, že si nesplnila voči žalobcovi svoju povinnosť vrátiť mu poplatok po
odpadnutí dôvodu jeho prijatia ako zálohy na budúcu kúpnu cenu. Správne preto súd prvej inštancie
konštatoval, že je právne irelevantné, komu patril účet, na ktorý sa podľa zmluvy mal rezervačný poplatok
zaplatiť. Rozhodujúce je, že žalobca zaplatením na tento účet plnil svoj dlh riadne; s účinkami splnenia
záväzku voči spoločnosti ABA reality, s.r.o. s ktorou bol v platnom zmluvnom vzťahu; keď svoj peňažný
záväzok splnil zaplatením rezervačného poplatku na dohodnuté platobné miesto. Skutočnosť, kto ďalej
nakladal s peňažnými prostriedkami zloženými na účet dohodnutý v zmluve, kto a ako ich spotreboval,
resp. komu patril bankový účet, je v danom spore bezpredmetná.
12. Žalobca sám svojou argumentáciou; že plnenie poskytnuté od žalovaných sa následne zohľadní
v exekučnom konaní vedenom voči ABA reality, s.r.o. a že pokiaľ by si povinný v exekúcii
splnil svoju povinnosť, nikdy by nebol nútený uplatniť svoje práva na súde predmetnou žalobou voči
žalovaným; potvrdzuje tú skutočnosť, že žaloba je predčasná (a duplicitne podaná),
pretože k majetkovej ujme, vydania ktorej sa domáha od žalovaných, na jeho strane nedošlo. Napokon
žalobca ani nepreukázal v prvoinštančnom konaní, že s istotou svoju pohľadávku v
exekučnom konaní voči priamemu dlžníkovi nevymôže. Vzhľadom na uvedené nemôže existovať ani
príčinná súvislosť medzi prijatím plnenia žalovanými a majetkovou ujmou žalobcu.
13. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je aj existencia škody na strane poškodeného.
Žalobca však v danom prípade nepreukázal existenciu škody v podobe nevymožiteľnosti ním
vymáhanej pohľadávky na náhradu nákladov upomínacieho a exekučného konania voči
priamemu dlžníkovi ABA reality, s.r.o. Už len v dôsledku predčasnosti podania žaloby v časti náhrady
škody; a nepreukázania škody úhradou poplatku 10 eur a nákladov 40 eur; jej nebolo možné vyhovieť.
Uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči priamemu dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady
škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže
privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobcovi škoda (v podobe
nevymožiteľnosti nákladov) ešte nevznikla. Preto si v prvom rade žalobca musí vysporiadať svoje
nároky na náhradu trov konania; ako príslušenstvo exekučne vymáhanej pohľadávky; so spoločnosťou
ABA reality , s.r.o. ako so subjektom zo zmluvného vzťahu a vo vzťahu k iným subjektom - žalovaným,
si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma
zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo žalobcu na plnenie nebolo a už nemôže ani
byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne
domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma
veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky žalobcu zo zmluvy o rezervácii. Až keď budú
vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nárokov žalobcu, bude možné konštatovať či škoda
vznikla, a ustáliť tak jej výšku.
14. Žalobca nepreukázal ani protiprávne konanie zo strany žalovanej 1/ v príčinnej súvislosti s ktorým
mal vynaložiť náklady na vymáhanie zmluvného záväzku voči spoločnosti ABA reality, s.r.o. Žalovaná
1/ využila svoje právo udeliť dispozičné oprávnenie k účtu žalovanému 2/, a že nekontrolovala stav
prostriedkov na svojom účte, že zanedbala svoje povinnosti s vedením účtu a včas nezbavila žalovaného
2/ práv k účtu, nemôže samé osebe zakladať protiprávnosť jej konania, resp. nárok žalobcu
na náhradu škody; keď ani zavinenie jej účasti na konaní žalovaného 2/ nemá podklad vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Tvrdenia žalobcu o zodpovednosti žalovanej 1/ za nekalé konanie tým,
že žalovanému 2/ poskytla svoj účet na výkon nelegálnej činnosti, na nezákonné spotrebovanie a
zadržiavanie rezervačného poplatku, vyhýbanie sa platiť dane, marenie exekučného konania, nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní.
15. Žalovaný 2/ nakladal s peňažnou sumou zloženou žalobcom v súlade s dojednaním v
zmluve, a tvrdenia žalobcu o úmysle žalovaného 2/ uviesť ho do omylu s cieľom vyhnúť sa úhrade
splatnej pohľadávky a ukrátiť ho tak o jeho plnenie prevedením peňazí na "bezpečný" účet, nebolo ničím
dôkazne podložené; navyše žalovaný 2/ pri uzatváraní zmluvy ani nemal ako (vopred) vedieť, či banka
žalobcovi zamietne žiadosť o hypotekárny úver a či mu vznikne záväzok vrátiť žalobcovi rezervačný



poplatok. Takýto podvodný úmysel žalovaného 2/ nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalovaný 2/
takýmto spôsobom obchádzal účtovné a daňové predpisy. Pre použitie ďalších dôkazov predložených
žalobcom až v odvolacom konaní (rozhodnutia vydané v trestnom konaní) neboli splnené
podmienky podľa § 366 písm. d/ C.s.p.
16. Rovnako ani porušenie povinnosti žalovanými vrátiť žalobcovi čiastku 6.000 eur na jeho výzvu
nezakladá také protiprávne konanie, ktoré by malo za následok vznik nároku žalobcu na náhradu škody.
Žalovanému 2/ ako konateľovi spoločnosti ABA reality, s.r.o. umožňovalo ust. § 567 Obč. zák. do zmluvy
zadať ako miesto platby peňažného záväzku žalobcu aj iný účet ako je účet veriteľa vedený v banke,
zaplatením na ktorý sa záväzok žalobcu považoval za riadne splnený. Obsah spisu nenasvedčuje tomu,
že by tak žalovaný 2/ konal v úmysle zmariť v exekučnom konaní vrátenie rezervačného poplatku
žalobcovi. Napokon ani princípy dobrých mravov (§ 3 ods.1 Obč. zák.) a spravodlivosti (čl. 2 ods.1 C.s.p.)
nemôžu zakladať nárok žalobcu na plnenie. Na základe ust. § 3 ods. 1 Obč.
zákonníka totiž nemožno aktom aplikácie práva konštituovať doteraz neexistujúce povinnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 1997 sp. zn. 1 Cdo 48/97). Navyše je potrebné konštatovať, že
voči žalovaným nevystupoval žalobca v právnom postavení spotrebiteľa požívajúceho zvýšenú právnu
ochranu ako slabšia strana sporu. Skutočnosť, že išlo o obvyklú obchodnú prax zo strany žalovaného 2/,
v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, rovnako nemá za následok vznik nároku žalobcu na
náhradu škody či vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným. Napokon žalobca v konaní ničím
nepodložil ani svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv a v tomto
smere zostali ním uvádzané skutočnosti len v rovine ničím nepodložených všeobecných tvrdení.
17. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie
dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovaným
1/ a 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovaným sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo
14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen



a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).