{"guid": "e97620fe-fc0a-4049-8a42-45cd4bd10a79:51c9e836-8a74-45bd-a3ac-c398170bd49a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1", "spisova_znacka": "3Cob/179/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/179/2019 z 25. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2020, sp. zn. 3Cob/179/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1", "identifikacne_cislo": "1218203221", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Hýbelová", "sudca_id": 129, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-hybelova-129", "datum_vydania": "2020-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51c9e836-8a74-45bd-a3ac-c398170bd49a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/179/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Safeer company L.L.C.,
reg. č. CN-1000471, Corniche road, Khalida palace, Block C, Al-Sawari Towers(A), Floor (0), P.O.Box:
45662, Abu Dhabi, Spojené arabské emiráty, práv. zst. JUDr. Vladimírom Ivančom, advokát, Hlavné
námestie 5, Bratislava, proti žalovanému 1/ VERSOR s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 46 622
764, žalovanému 2/ I.. F. Y., A. W.D. XXX/X, B., spoločne práv. zast. Advokátska kancelária MARCEL
BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 2.908.352,- USD s prísl. a o
odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/82/2018-220 zo dňa
24.4.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/82/2018-220 zo dňa 24.4.2019
v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 2.883.352,- USD spolu s 9 % úrokom zo omeškania zo sumy 908.352,-
USD od 28.7.2017 do 20.2.2019, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 883.352,- USD od 21.2.2019
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania vo výške 2.000.000,- USD od 28.7.2017 do zaplatenia, súd
žalobu vo výške 25.000,- USD zastavil a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania
v plnom rozsahu.
2.  V odôvodnení súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaní
uzatvorili 4 kúpne zmluvy, ktorými sa žalovaný 1/ ako predávajúci zaviazal dodať špecifikovaný tovar
žalobcovi ako kupujúcemu a kupujúci sa za to zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Všetky zmluvy boli riadne
podpísané žalovaným 2/, teda konateľom žalovaného 1/. Vo všetkých zmluvách bolo výslovne uvedené,
ktoré udalosti sa považujú za vyššiu moc: požiar, mobilizácia, vyvlastnenie, vojna, embargo OSN,
povstanie a živelné pohromy. Žalovaný 1/ zdôvodnil vyššou mocou svoje omeškanie s plnením zmluvy,
konkrétne zmenami obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru - nevydaním potrebných povolení pre
žalobcu ako konečného užívateľa tovaru. Uvedené tvrdenie žalovaného 1/ bolo absolútne irelevantné,
nakoľko ním tvrdené skutočnosti nemožno v zmysle zmluvy považovať za vyššiu moc. Z toho vyplývalo,
že tieto skutočnosti tvrdené žalovaným 1/ ho nezbavujú povinnosti riadne plniť dohodnutý predmet
zmlúv. Okrem toho žalovaný 1/ nijak nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom vyššej moci, resp. ohľadom
nemožnosti plnenia z dôvodu zmien obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru. Na druhej strane konateľ
žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 20.2.2019 výslovne uviedol, že má záujem splácať svoj dlh, doteraz
tak nespravil z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Uviedol, že do septembra 2019 v prípade
priaznivých okolností možno uhradí celý zvyšok dlhu. Dňa 20.2.2019 zároveň zaplatil prvú splátku dlhu



25.000,-USD, v dôsledku čoho žalobca vzal čiastočne žalobu späť. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie v tejto časti konanie zastavil. Právo žalobcu na vrátenie zloženej zálohy na dodanie tovaru
žalovaným 1/, a to aj v zostávajúcej časti 883.352,- USD s úrokom s omeškania, nebolo medzi žalobcom
a žalovaným 1/ sporné. Žalovaný 1/ však namietal, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000.000,-
EUR žalobcovi nepatrí, jednak v dôsledku vyššej moci a jednak z dôvodu, že dokument ktorý je súčasťou
spisu, z ktorého mal vyplývať tento nárok je neplatný, keďže ho podpisovala osoba, ktorá na to nemala
kompetenciu. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko predmetný dokument - dohoda z
28.11.2016 (Letter from Versor to Safeer) bol riadne podpísaný konateľom žalovaného 1/ F. Y., opatrený
pečiatkou tejto spoločnosti, ako aj podpísaný zástupcom žalobcu. Súd nemal pochybnosti pravosti
tohto dokumentu a kompetencii p. Y. podpísať túto dohodu za žalovaného 1/, nakoľko jeho oprávnenie
vykonávať funkciu konateľa žalovaného 1/ v rozhodnom čase vyplývalo aj zo zápisu v obchodnom
registri. V uvedenom dokumente žalovaný 1/ vyhlásil, že od žalobcu obdržal sumu 908.352,- USD a
súhlasil s tým, že žalovaný 1/ a/alebo žalovaný 2/ budú spoločne alebo jednotlivo zaviazaní na zaplatenie
sumy 2.000.000,-USD v prospech žalobcu ako likvidáciu škôd. Keďže žalovaný 1/  nezabezpečil dodanie
tovaru do 30.4.2017, vzniklo žalobcovi v zmysle uvedenej dohody právo na zaplatenie sumy 2.000.000,-
USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie výšku tejto pokuty považoval
za primeranú, a to vzhľadom na značný objem tovaru, ktorý sa mal dodať a výšku zloženej zálohy v
súvislosti s uzatvorenými kúpnymi zmluvami ( cca 11 mil. USD ). Neexistoval preto dôvod na jej súdnu
moderáciu. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o ručení z 7.6.2016, súd
taktiež nedospel k záveru, že táto zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku vážnej vôle na uzavretie
zmluvy zo strany žalovaného 2/. Žalovaný 2/ vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti v oblasti
podnikania v danej sfére predsa nemohol reálne predpokladať, že keď podpíše zmluvu o ručení, v
ktorej bol jeho podpis úradne osvedčený notárom, nenastane v budúcnosti situácia, že žalobca bude
priamo od neho vymáhať pohľadávku, na zabezpečenie ktorej bola zmluva o ručení podpísaná. Tvrdenie
žalovaného 2/, že nepodpísal túto zmluvu vážne, súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu
svojich zmluvných záväzkov. Na základe všetkých uvedených skutočností vzniklo žalobcovi právo na
vrátenie jednak zloženej zálohy na dodanie tovaru v zvyšnej časti 883.352,- USD, ako aj na zaplatenie
zmluvnej pokuty 2.000.000,- USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/. Pokiaľ išlo o
kompenzačnú námietku, ktorú si právny zástupca žalovaných uplatnil na pojednávaní dňa 20.2.2019,
súd na ňu neprihliadol aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. nakoľko nebola
uplatnená včas - žalovaní ju mohli uplatniť už skôr, t.j. napr. pri vyjadrení k žalobe, na predbežnom
prejednaní sporu, alebo na pojednávaní dňa 20.2.2019.

3.  Proti I. a III. výroku rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí v súvislosti s konaním
pred súdom prvej inštancie namietali porušenie ich práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie
považujú za arbitrárne najmä pre nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a
právnymi zisteniami. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné, a
teda za nezákonné. Žalovaní uviedli, že v dôsledku nezrealizovania predmetného obchodu im vznikla
škoda, presahujúca nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Z tohto dôvodu uplatnili voči žalobcovi
kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na túto námietku
neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. Žalovaný 1/ tento prostriedok procesnej obrany
nemohol uplatniť skôr, nakoľko doposiaľ nebola ustálená presná výška škody, ktorá žalovanému 1/
v súvislosti s predmetnými kúpnymi zmluvami vznikla. Žalovaní tento prostriedok procesnej obrany
uplatnilo pred skončením dokazovania, a teda včas. Žalovaní poukázali na zmluvu o ručení, ktorá by
mala byť pre nedostatok vôle žalovaného 2/ na prevzatie záväzku absolútne neplatná, pričom žalovaný
1/ k tejto otázke navrhol vypočuť aj zástupcu žalobcu, súd však tento dôkaz nevykonal. Ďalej uviedli, že
ak by aj žalobca v konaní preukázal, že dohoda o zmluvnej pokute je platná, následne by súd mohol
rozhodnúť o návrhu žalovaných v zmysle § 301 ods. 2 Obch. zák.

4.  Žalobca na odvolanie žalovaných uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádzali, ich nezbavili povinnosti
dodať dohodnutý tovar v dohodnutom čase žalobcovi a nezbavili ich ani zodpovednosti za následky
súvisiace s nedodaním tovaru. Taktiež zmluva o ručení je platným právnym úkonom, ktorý zakladá
spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaného 2/ za splnenie peňažných záväzkov žalovaného
1/ vyplývajúcich z kúpnej zmluvy 4, vrátane záväzkov na vrátenie zálohy a kúpnej ceny zaplatenej
žalobcom. Argument žalovaného 2/ je preto účelový a nepodložený. Žalobca má za to, že v konaní
dostatočným spôsobom preukázal, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a jej výška je primeraná
s prihliadnutím na zabezpečované zmluvné povinnosti, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli
k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute. Preto nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 301 Obch.



zák. pre zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Taktiež skutočnosti uvádzané žalovaným 1/ v súvislosti
s uplatnenou kompenzačnou námietkou nevyšli najavo až v priebehu konania. Pokiaľ bol žalovaný 1/
presvedčený o tom, že má voči žalobcovi nárok vhodný na započítanie s nárokom žalobcu uplatneným
v tomto konaní, neexistovala prekážka, ktorá by mu bránila nárok uplatniť vo vyjadrení k žalobe zo dňa
6.6.2018, pri predbežnom prejednaní sporu dňa 31.10.2018 alebo na pojednávaní 20.2.2019. Zmluvu
za žalobcu podpisoval pán J. T. J. Q., ktorý je akcionárom žalobcu a predsedom predstavenstva, a preto
bol oprávnený predmetné zmluvy podpísať.

5.  Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu s tým, že v celom rozsahu trvajú na svojom
odvolaní. Bolo nesporné, že tovar, ktorý mal byť predmetom dodania žalovaný 1/ riadne zabezpečil,
avšak pre administratívne prekážky v krajine umiestnenia tohto tovaru ho nemohol dodať žalobcovi.
O povahe a dôvodoch administratívnych prekážok sa však žalovaný 1/ dozvedel až v priebehu tohto
konania.

6.  Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2020. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaných, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7.  Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.  Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9.  Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
žalovaných uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil.
Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil.
V podanom odvolaní žalovaní jednoznačne neuviedli, akým konkrétnym konaním súdu prvej inštancie
malo dôjsť k jeho nesprávnemu procesnému postupu, dôsledkom ktorého malo byť znemožnenie
žalovaných uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že ním došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces a odvolací súd z obsahu spisu takýto prípadný nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie ani nezistil. Pokiaľ odvolatelia za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
považovali súdom prvej inštancie prijaté skutkové závery a právne posúdenie veci (ktoré v podanom
odvolaní namietajú) je im treba dať do pozornosti, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Rovnaký postoj odvolací súd zaujal aj k všeobecne formulovanej
námietke žalovaných o tom, že konanie trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, keď namietané pochybenie z obsahu spisu nezistil. Čo sa týka uplatneného nároku tak odvolací
súd odkazuje na vyčerpávajúce a právne správne posúdenie nároku žalobcu súdom prvej inštancie
vyjadrené v odvolaní napadnutého rozsudku na ktoré v ďalšom odkazuje. Námietka žalovaných ohľadne
nemožnosti plnenia z dôvodu vyššej moci je nedôvodná pretože žalobca 1/ mal postupovať s odbornou
starostlivosťou a neudelenie vývozných povolení nie je možné považovať za vyššiu moc aj vzhľadom na
znenie písomných zmlúv. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v posúdení výšky
zmluvnej pokuty v tom, že táto nie je neprimerane vysoká vzhľadom na celkovú hodnotu uzavretých
zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1,2, C.s.p
ako vecne správny potvrdil.



10.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11.  Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/82/2018", "guid": "e5474cc6-c7a5-469e-b267-56685cabe648:d0335ff9-d015-46a0-b60b-bf5b20958bc2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2e88fe03-a6ee-4580-98cf-a8663d466a03:c635ddf6-4a70-4cd4-8d65-4f6f43fdd177", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/82/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 22Cb/82/2018 z 26. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2e88fe03-a6ee-4580-98cf-a8663d466a03:c635ddf6-4a70-4cd4-8d65-4f6f43fdd177"}], "citovane_v": [{"guid": "e97620fe-fc0a-4049-8a42-45cd4bd10a79:8f2912f1-c51d-45c7-af09-c43de06142c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1", "spisova_znacka": "3Cob/179/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/179/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1"}]}