Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/113/2019 z 29. 4. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2020, sp. zn. 9Co/113/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/113/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1 | 2020-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51f6ec85-d761-4247-90f2-45716b8895ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/113/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203466.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: E. E.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, J., zastúpená advocatius s.r.o., Palackého 12, Bratislava, IČO : 36
868 752 proti žalovanej: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, J., zastúpená JUDr. Marián Ševčík,
CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/21/2018 - 140 zo dňa 27. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanej
voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že namieta obsah listov z 19.10.2015 a 19.12.2016, ktoré
obsahovali výroky žalovanej, ktorými zasiahla do jej práv na ochranu osobnosti. Ide o výroky, ktoré boli
v liste zo dňa 19.10.2015 a to: 1.veta: " ktorá bez overenia si skutkového stavu a znalosti konkrétnych
vecí sa týkajúcich sa zákonov, zaslala nezmyselnú výzvu mojej klientke z podnetu pani E. ". Autor listu
W.. Š. ho napísal bez overenia skutkového stavu, zaslal nezmyselnú výzvu. Týmto spochybnil všetko,
čo v tejto veci robila. Kontaktovali ju susedia pani N., pán Y., ostatné mená si nepamätá, bolo ich asi
7-8, nerozumeli tomu listu, chceli vedieť, čo to má znamenať. Zaťažovalo ju že musí podať vysvetlenie a
2.veta ktorá zasiahla do jej osobnosti je tá, v ktorej je uvedené " to všetko ostatné je s jej, či so súhlasom
SVB? Smietka pred jedným konkrétnym cudzím prahom vadí, ale kopa špiny pred vlastným už nie" v
tejto vete ju urazilo to, že je v ňom uvedené, že má kopu špiny pred vlastným prahom. Ďalší výrok,
ktorým bolo zasiahnuté do jej osobnosti je v poslednom odseku a to konkrétne slovo "čierna stavba",
to považuje za nepravdivý výrok. Vo veci vybudovania dverí na terasu, zrušením okna ateliéru nešlo o
čiernu stavbu, lebo to bolo povolené ObNV Bratislava Nivy dňa 16.08.1961, na základe povolenia. Tieto
výroky sa jej dotkli, spochybňovali všetko, čo ako predsedníčka robila. Čo sa týka listu z 19.12.2016
nepravdivé výroky sú výrok "nezavádzajte a vedome neklamte ešte k tomu v písomnej forme tak, aby
vaše nepresnosti boli známe celému spoločenstvu vlastníkov bytov". List bol adresovaný len k jej rukám
ako predsedníčky. Tento list nezverejnila, len s ním oboznámila radu SVB, ktorá má 5 členov, členovia
rady boli mierne pobúrení, cíti sa byť urazená. Výrok "zo strany môjho PZ I.. T. vám bola poskytnutá
komunikácia listinná medzi právnymi zástupcami a túto korešpondenciu zamlčujete, inak je doručená
terajšiemu pánovi starostovi, aby nedošlo k skresľovaniu vašej všemožnej dezinterpretácie", táto veta
zasiahla do jej osobnosti, je nepravdivá v tom, že nie je pravda, že by veci neriešila. Reakcia na starostu
na tento list nebola žiadna. Rovnako aj výrok "tento stav ste navodili výlučne vy" čo je nepravdivý výrok,
lebo to bolo práve opačne. Tiež potvrdila, že listinný dôkaz (čl. 35) a to list W.. Š. z 19.10.2015 rukou
označila ona, jej poznámka znie: "rozdané vlastníkom do schránok od cudzieho človeka", poznámku



tam napísala preto, lebo W.. Š. nie je ich človek, nie je vlastníkom bytu. W.. Š. v októbri 2015 spoznala,
poznám ho od r. 2011 keď riešil ňou to, že výťah bolo počuť do bytu, lebo ona sa sťažovala a vtedy
bol namierený proti nej.
1.2. Vec právne posúdil podľa § 11;§ 13, ods. 1 , 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V časti žaloby týkajúcej
sa zásahu do osobnostných práv žalobkyne a to listu zo dňa 19.10.2015 žalovaná vzniesla námietku
nedostatku pasívnej legitimácie s odôvodnením, že uvedený list nepísala, nepodpísala, nedala pokyn na
jeho napísanie, ani ho do schránok vlastníkov bytov nedoručila, sama si ho našla v schránke ako ostatní,
tvrdenie ktoré mal v konaní za preukázané a preto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalobu v tejto časti zamietol.
1.3. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v liste zo dňa 09.12.2016, žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadne
skutočnosti, ktoré by dokazovali, že obsah tohto listu jej privodil akúkoľvek ujmu. List bol adresovaný k
rukám žalovanej, nebol určenú na verejnú prezentáciu, ani na oboznamovanie jeho obsahu komukoľvek,
obsah listu je reakciou na obsah programu zvolaného zhromaždenia vlastníkov bytov, kde mali byť
prerokované veci týkajúce sa žalobkyne, obsah listu neprekročil hranice vecnej a konkrétnej kritiky
žalovanej ako predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov, jej cieľom nebolo uraziť žalovanú, ale riešiť
dlhodobý problém s terasou priliehajúcou k bytu žalobkyne. Žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že obsah listu jej privodil akúkoľvek ujmu.
1.4. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal
žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o
výške v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa prostredníctvom právnej
zástupkyne vytýkajúc súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ak svoje rozhodnutie odôvodnil tým že žalobkyňa zažalovala žalovanú, ktorá nie je nositeľkou
tvrdenej činnosti napísania a rozširovania listu zo dňa 19.10.2015. V danom prípade bola vzhľadom
na ustanovenie § 11 a §13 Občianskeho zákonníka potrebné posúdiť okolnosti s plnením akých
práv došlo k písomnému prejavu žalovanej zo dňa 19.10.2015 v zastúpení splnomocnenca žalovanej
W.. S.. E. Š.. Na základe splnomocnenia žalovanej zo dňa 9.3.2015 zo znenia listu zo dňa
19.10.2015 adresovanému predsedníctvu ZVB Miletičová vyplýva, že prílohu listu okrem iného tvorilo aj
splnomocnenie. Ustanovenie § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje aby v mene zastúpeného
konal niekto iný ako jeho zástupca. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo
splnomocenstva je splnomocniteľ viazaný len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe ktorej splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom čo
sa o prekročení oprávnenia dozvedel platí, že prekročenie schválil (§ 33 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Uvedeným bola preukázaná subjektívna zodpovednosť žalovanej a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná neoznámila žalobkyni ako osobe s ktorou
splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom čo sa o prekročení oprávnenia
dozvedela a teda platí, že žalovaná prekročenie konania splnomocnenca schválila a listom zo dňa
19.10.2015 zasiahla do osobnostných práv žalobkyne prezentovaním neoprávnenej kritiky na adresu
žalobkyne. Čo sa týka hmotnoprávneho nároku podmienkou uplatnenia práva na ochranu osobnosti nie
je preukázanie privodenia akejkoľvek ujmy, nakoľko stačí, že tvrdenia žalovanej uvedené v liste zo dňa
9.12.2016 sú objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť občiansku česť a ľudskú dôstojnosť žalobkyne
a nie je rozhodujúce či došlo skutočne k ujme alebo nie. Znenie listu zo dňa 9.12.2016 sa dostalo na
verejnosť a k neoprávneným zásahom dochádza už vtedy keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia, alebo
neprimerané hodnotenia prednesené verejne. Ak sa výroky uvedené v liste už dostali na verejnosť, alebo
ak sa na verejnosť môžu dostať, je tu daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa ujmy a
občianskej cti. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
žalobe vyhovel, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na nové konania.
2.1. Žalobkyňa osobitne v ďalšom písomnom odvolaní popísala stručnú genézu žalovanej o jej mylnom
presvedčení, že terasa ktorú má pri byte je výlučne jej vlastníctvo. Štátny stavebný úrad vyzval žalovanú
aby mrežu odstránila. Žalovaná tvrdí, že W.. S.. Š.Á. je splnomocnenec na stavebno-technické práce,
avšak to tak nie je, keďže list napísal 19.10.2015 a splnomocnenie je z 3.9.2015 na všetko. V tomto liste
medzi iným uvádza, že zavádzam, zámerne klamem, aby celé spoločenstvo vedelo o mojej nepravde,
tento stav som výlučne navodila ja. Podala na mňa žalobu na ochranu osobnosti. Splnomocnenec
žalovanej medzi inými invektívami vyjadril, že mandantka len chráni svoj majetok pred nezodpovedným
živlom, že smietka pred jedným konkrétnym cudzím prachom vadí, ale kopa špiny pred vlastným už



nie. Počas 20-tich rokov dobre fungujúceho SVB, ktorého je od založenia predsedom, sa s takým
správaním nestretla. Strata času ktorá je spôsobená s týmto prípadne je veľká, rieši ho na úkor
voľného času, energiu stráca tým, že je atakovaná neopodstatnenými prejavmi zo strany žalovanej a jej
splnomocnenca. Žiada o ospravedlnenie od žalovanej, aj v mene jej splnomocnenca Ing. Arch. Ščepána.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že skutočnosti a tvrdenia, ktoré
žalobkyňa podáva v odvolaní sú irelevantné. V danom prípade nebola splnená zákonná podmienka
pasívnej legitimácia žalovanej. Žalobkyňa neuniesla svoje dôkazne bremeno a dodatočne v odvolaní
nemožno poukazovať na iné dôkazy, ktorými v čase dokazovania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa
disponovala, alebo na ne poukázala. Splnomocnenie zo dňa 3.9.2015 udelené W.. S.. E. Š. nemožno
považovať za udelenie plnej moci. Z tohto splnomocnenia nevyplýva, že by W.. S.. E. Š. ako
splnomocnenec bol riadne splnomocnený zo strany žalovanej na základe predmetného splnomocnenia
na spísanie listiny na ktorú poukazuje žalobkyňa v podanej žalobe. W.. Š. v súvislosti s listinou konal nie v
zastúpení žalovanej, čo je riadne preukázané, a preto nie je dôvod aby žalovaná oznámila žalobkyni svoj
nesúhlas s konaním pána Š. riadnym negatívnym následkom žalobkyne nedošlo. Tvrdenie žalobkyne, že
znenie listu zo dňa 9.12.2016 sa dostalo na verejnosť je právne irelevantné nakoľko zo strany žalobkyne
nebol produkovaný v dokazovaní žiaden relevantný dôkaz. Navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Žalobkyňa repliku k vyjadreniu žalovanej nepodala.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. Predmetnou žalobou si žalobkyňa uplatnila právo na ochranu osobnosti k narušeniu ktorého
malo údajne prísť listom žalovanej zo dňa 19. 10 2015 a 19.12. 2016.
7. Súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k listu zo dňa 19.10.2015 zamietol pre nedostatok pasívnej
legitimácie, keďže žalovaná nie je nositeľkou tvrdenej činnosti napísania a rozširovania tohto listu.
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej osobe, že
splnomocnil inú osobu aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci zastupoval (akékoľvek obmedzenia,
resp. usmernenia alebo výhrady nezahrnuté v plnej moci, nie sú voči tretím osobám právne relevantné -
bližšie § 32 ods. 2 Občianského zákonníka). Na vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať
za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci. Ak má byť rozsah splnomocnencovho oprávnenia
konať za splnomocniteľa nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené
v plnej moci (vyžaduje to princíp ochrany právnej istoty tretích osôb). Akékoľvek vnútorné obmedzenia
nemajú voči tretím osobám žiadne právne účinky. Ak plnomocenstvo žiadne obmedzenia nevykazuje,
ide o plnú moc neobmedzenú (všeobecnú, generálnu), t. j. splnomocnenec koná voľne podľa svojho
vedomia a svedomia. V takom prípade splnomocniteľa postihujú všetky prípadné riziká, ktoré z
prekročení pokynov daných zástupcovi vyplývajú.
7.1. Z obsahu dotknutého Splnomocnenia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaná
splnomocnila W.. S.. E. Š. na zastupovanie všetkých úkonov týkajúcich sa správy, údržby rekonštrukcie
bytu vo vlastníctve žalovanej. Obsah plnej moci ako právneho úkonu, je potrebné vykladať podľa zásad
stanovených pre interpretáciu právnych úkonov § 35 ods. 2, 3 Občianského zákonníka. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/8/2014) Berúc v úvahu tvrdenia žalobkyne na ktorých založila
svoju žalobu popierajú význam §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá uskutočňovať výklad
prejavu vôle právnych úkonov nielen podľa ich jazykového prejavu, ale tiež podľa vôle. Ustanovenie
§35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. totiž nie je možné odtrhnúť od odseku 2 a vyložiť tak, že
splnomocnenec je v rámci tohto splnomocnenia oprávnený zastupovať vo vzťahu ku všetkým fyzickým
osobám bezbreho, ale výlučne iba v súvislosti úkonov týkajúcich sa správy, údržby rekonštrukcie bytu
vo vlastníctve žalovanej. Na vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa
je totiž rozhodujúci obsah plnej moci.
7.2. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje, že k zásahu do osobnosti žalobkyne došlo v zastúpení
splnomocnenca a s poukazom na § 33 odsek 1 Občianskeho zákonníka žalovaná neoznámila žalobkyni
ako osobe s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom čo sa o
prekročení oprávnenia dozvedela a teda platí, že žalovaná prekročenie konania splnomocnenca
schválila a listom zo dňa 19.10.2015 zasiahla do osobnosti žalobkyne. Žalobkyňou nastolená otázka
je zodpovedaná ustálenou judikatúrou. Ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto
bol použitý právnickou osobou (alebo inou fyzickou osobou) na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby
(alebo inej fyzickej osoby), pričíta sa neoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe
pokiaľ je určujúcim faktorom existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto
osoby. Súd sa musí zaoberať splnením predpokladu tohto druhu zodpovednosti, a to že právnická osoba



vedome použila takéto osoby a že takáto osoba vedome konala, bola použitá za právnickú osobu v
rámci poverením vymedzenej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra
2013 sp.zn. 3Cdo 228/2012; R 128/2014; rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp zn. 30 Cdo 2712/2005).
Vychádzajúc z cit. rozhodnutí je teda určujúce, či konanie W.. S.. E. Š. malo miestny, časový a vecný
vzťah k plneniu úlohy, ktorú mal vykonať v rámci poverením vymedzenej činnosti. Z výpovede žalovanej
vyplýva, že list napísal, podpísal a doručil vo svojom mene W.. Š., k úkonom ktorým nedala ani pokyn,
ani plnú moc. Splnomocnenie udelila len k technickej veci riešenia problému.
7.3. Z obsahu splnomocnenia vyplýva, že žalovaná splnomocnila W.. S.. E. Š. k zastupovaniu vo
všetkých úkonoch týkajúcich sa správy, údržby a rekonštrukcie bytu vo vlastníctve žalovanej. V prvom
rade treba zdôrazniť, že udelenie plnomocenstva žalovanou je motivované legitímnym dôvodom
a vyjadruje vôľu efektívne a zákonom súladným spôsobom dosiahnuť svoje záujmy týkajúce sa
rekonštrukcie bytu čo najlepšie (pozri odsek vyššie § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Ani
extenzívnym výkladom obsahu oprávnenia plynúceho zo splnomocnenia nemožno prisvedčiť žalobkyni,
že žalovaná nesie zodpovednosť za možný zásah splnomocnenca do osobnostných práv žalobkyne.
List napísal a podpísal W.. Š. z vlastného podnetu, a to bez vedomia a súhlasu žalovanej. Zhodnotením
všetkých okolností konkrétneho prípadu z hľadiska vecného vzťahu k plneniu úkonoch týkajúcich sa
správy, údržby a rekonštrukcie bytu vo vlastníctve žalovanej je na mieste záver, že za prípadný zásah
do práv žalobkyne zodpovedá priamo W.. S.. Š.. Aplikácia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak
neprichádza do úvahy. Vzhľadom na obsah splnomocnenia správne teda súd prvej inštancie vec práve
posúdil, keď skonštatoval absenciu pasívnej vecnej legitimácie.
8. Bez možnosti privodiť zmenu napadnutého výroku je aj odvolacia námietka žalobkyne vo vzťahu k listu
zo dňa 19.12. 2016, keďže prijatý záver súdu prvej inštancie o tom, že „ ... list bol adresovaný k rukám
žalovanej, nebol určenú na verejnú prezentáciu, ani na oboznamovanie jeho obsahu komukoľvek, obsah
listu je reakciou na obsah programu zvolaného zhromaždenia vlastníkov bytov, kde mali byť prerokované
veci týkajúce sa žalobkyne...“ považuje odvolací súd v celom rozsahu za vecne správny. V spoločenstve
vlastníkov bytov nemohlo dôjsť k zníženiu občianskej cti a dôstojnosti žalobkyne inkriminovaným listom,
keďže nielen z výsluchu žalovanej, ale aj z listinného dôkazu (túto okolnosť žalobkyňa nevyvrátila)
vyplýva, že list adresovala výlučné žalobkyni, nikomu inému ho nedoručovala, ani z jeho obsahom
vlastníkov iným spôsobom neoboznamovala. Tvrdenia ktoré boli prednesené za okolností, za ktorých
nehrozilo ich zverejnenie nie je spôsobilé narušiť alebo ohroziť právo chránené § 11 Občianskeho
zákonníka (rozsudok NS ČR zo dňa 17 októbra 2012, sp.zn. 30 Cbo 701/2011), keďže táto skutočnosť
patrí k okolnostiam vylučujúcim založenie neoprávnenosť zásahu. Výpoveď žalobkyne, že znenie listu
zo dňa 9.12.2016 sa dostalo na verejnosť je bez právneho významu, nakoľko zo strany žalobkyne nebol
produkovaný v tomto smere žiaden dôkaz. Práve naopak, potvrdila, že List bol adresovaný len k jej
rukám ako predsedníčky. Tento list nezverejnila, len s ním oboznámila radu SVB, ktorá má 5 členov, za
následky konania ktorého nemôže niesť zodpovednosť žalovaná
8.1. Ak by aj k zverejneniu listu došlo, nebol by tento objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, vážnosť,
česť postavenie ani uplatnenie žalobkyne v spoločenstve vlastníkov. Už samotný fakt, že zhromaždenie
spoločenstva volí predsedu nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
je základným predpokladom toho, že žalobkyňa požíva ich dôveru tak po odbornej stránke, ako aj
po morálnej. Výkon tejto funkcie je náročný aj z hľadiska časových možností a riešenia podnetov a
problémov tej časti vlastníkov ktorí ju pri voľbe nepodporili a kriticky vystupujú k výkonu jej činnosti.
Žalobkyňa z titulu svojho postavenia je vystavená vyššej miery kritiky, než akýkoľvek iný vlastník bytu,
pretože svojim rozhodovaním či iným konaním môže ovplyvňovať práva a povinností iných vlastníkov,
čo pochopiteľne môže vzbudiť nepriaznivé reakcie. Pri výkone tejto funkcie je v intenzívnejšom kontakte
s ostatnými vlastníkmi a prirodzene sa očakáva aj ostrejšia výmena slov, čo samozrejme neznamená,
že predseda spoločenstva nemá právo na ochranu osobnosti, avšak pokiaľ nejde o tak zjavný exces pri
ich výkone, že by ich ochrana bola neudržateľná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k
pospolitým veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K takým veciam nepochybne patrí činnosť orgánov
spoločenstva. O kritike činnosti platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide
o kritiku dovolenú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15.12.2009).
Orgány verejnej moci v zásade nie sú ani oprávnené posudzovať správnosť a prípustnosť prejavených
názorov. Dôsledkom takéhoto postupu by bolo zavedenie cenzúry, ktorá je v zmysle čl. 26 ods. 3 ústavy
vylúčená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 42/09 z 2.6.2009). Zvolený sloh
prejavu je síce konfrontačný (... neklamte, nezavádzajte, zamlčujete...), ale odvolací súd nepostrehol v
daných výrokoch (ale ani v celom dotknutom podaní) prvky samoúčelne znevažujúce či dehonestujúce
žalobkyňu. Tento príspevok bol prejavom osobného názoru na obsah pozvánky na zhromaždenie



vlastníkov bytov, ktoré sa malo konať 15.12.2016 k správe o činnosti za r. 2014 a 2015 na ktorý
žalovaná reagovala po zhromaždení vlastníkov. S námietkou žalobkyne, že „nie je rozhodujúce či došlo
skutočne k ujme alebo nie“ odvolací súd bezvýhradne súhlasí, avšak k posúdeniu danej veci je táto
argumentácia bezpredmetná, keďže údajný zásah nebol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu. Ak teda
súd prvej inštancie prijal záver, že „ ............ obsah listu neprekročil hranice vecnej a konkrétnej kritiky
žalovanej ako predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov, jej cieľom nebolo uraziť žalovanú, ale riešiť
dlhodobý problém s terasou priliehajúcou k bytu žalobkyne.....,“ považuje jeho záver odvolací súd za
správny.
9. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v zmysle § 378 ods. 1,2 potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).