{"guid": "50cee2d8-ad16-4dc4-afb7-b7ee0a814fba:1ba1f806-e4dc-47d4-aa4a-2481b94190ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1", "spisova_znacka": "11CoP/400/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/400/2019 z 23. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. novembra 2020, sp. zn. 11CoP/400/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1", "identifikacne_cislo": "1218205085", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2020-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ba1f806-e4dc-47d4-aa4a-2481b94190ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/400/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manželky: N. M., nar.
XX.XX.XXXX, V. XXXXX/XX, XXX XX A. - M., zastúpená JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou so
sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti manželovi: T. M., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXXX/XX,
XXX XX A. - M., o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 8Pc/6/2018-49, zo dňa 23.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov  nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo N. M., rod. M. a T. M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred
Obvodným úradom A. I, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XXX. Žiadnemu z manželov  nepriznal  nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 22, § 23  Zákona o rodine a dospel k záveru
o dôvodnosti návrhu, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že si manželstvo účastníkov
prestalo plniť svoje základné funkcie (§ 18 Zákona o rodine). Konštatoval, že hoci situáciu v manželstve
vnímajú obaja manželia rozdielne, o vážnosti a trvalosti narušenia ich vzťahu svedčí opakované
vyhľadanie pomoci odborníkov aj trojnásobný odchod manželky zo spoločnej domácnosti. Prihliadol na
úroveň  aktuálneho vzťahu manželov, ktorý je  obmedzený len na nevyhnutnú komunikáciu i napriek
zmenám v správaní manžela, a zároveň zohľadnil dôsledný postoj manželky, na základe ktorého
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. O náhrade trov konania  rozhodol podľa § 52
CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na povinnosť súdu postupovať v súlade s čl. 6, ust.
§ 35, § 36 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),  čl. 1, 2
Základných zásad a  § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil
riadne skutkový stav veci, iba formálne pristúpil k návrhu na rozvod a napriek jeho výhradám vyhovel
želaniu manželky. Mal za to, že existuje možnosť plnohodnotne riešiť manželstvo a obnoviť manželský
vzťah na takú úroveň, aby rodina riadne fungovala a zotrvala aj do budúcna. Otázka manželstva je pre
neho zásadná, keďže od začiatku vzťahu vedel, že chce žiť a zostarnúť s manželkou a vychovávať s
ňou deti. Nesúhlasil s  tvrdeniami manželky o jeho vodcovskej povahe, nakoľko manželka nikdy o nič
konkrétne nežiadala a svoje predstavy neverbalizovala a skutočnosť, že on má vo svojom  konaní a
rozhodnutiach jasno neznamená, že vnucuje svoju vôľu manželke a deťom. Mal za to, že partnerský
alebo manželský vzťah prechádza počas svojho trvania rôznymi fázami, v ktorých sa mení spôsob



komunikácie manželov, pričom rodina a manželstvo sú  pre neho najvyššou prioritou, ktorej podriadi
všetko.  Nie je  neomylný, avšak vždy sa snažil zo svojich chýb poučiť, problémy riešiť a nevyhýbať
sa im.  Manželku miluje a napriek tomu, že spolu zažili mnoho zlého, je jeho pohľad na manželstvo
racionálny a triezvy, svoje postoje k rôznym veciam a okolnostiam manželke vysvetlil, čo ona nevníma.
Počas manželstva zabezpečoval rodinu, veľa pracoval a získané financie boli pre neho  prostriedkom
na vedenie normálneho plnohodnotného života. Uviedol, že  v manželstve sa vyskytli problémy pri
výchove detí, a keďže je zásadový a má záujem, aby jeho syn žil riadny život, snažil sa problémy riešiť,
pričom od manželky, ktorá mala tendenciu zakrývať konanie syna a obhajovať ho, nevyžadoval nič
nemožné. Pokiaľ je z pohľadu manželky zlým otcom, je možné sa o tomto porozprávať aj s odbornou
pomocou, avšak neschopnosť rodičov dohodnúť sa o spôsobe výchovy detí nemôže predstavovať
zásadný problém. Nesúhlasil s tvrdením manželky, že život s ním nezvláda a nemá záujem žiť v
jednej domácnosti, s poukazom na jej vyjadrenie na pojednávaní, kde uviedla, že  spolu žijú v jednom
dome, spávajú  v jednej posteli a ich vzťah je teraz  normálny, a  ani po pojednávaní sa medzi
manželmi nič zásadné nezmenilo, bývajú v jednom priestore a stále spolu fungujú. S manželkou navštívili
psychologičku Dr. Hatrákovú, s ktorou spolupracuje naďalej, avšak  manželka spoluprácu odmietla,
preto ťažko možno hľadať jej snahu o vysporiadanie sa so situáciou a hľadanie riešení. Je pre neho
nepochopiteľné, že manželka, ktorá priznala  svoje  psychické problémy, tieto  nerieši. Uviedol, že v
konaní navrhol, aby súd vyžiadal správu od odborne spôsobilej doktorky za účelom posúdenia, v akom
stave sa manželstvo nachádza  a či je daný priestor na jeho fungovanie, avšak súd na jeho návrh
neprihliadal. Má záujem zotrvať v manželstve, s manželkou sa nikdy nerozišiel, miluje ju, pracuje na
forme vhodnej komunikácie s ňou,  rozvod považuje len za administratívnu záležitosť. Mal za to, že
podľa Zákona o rodine je potrebné pre rozvod manželstva preukázať kvalifikovaný rozvrat manželstva.
Poukázal na to, že manželka odmieta spolužitie s ním, ale nepomenúva dôvody, ktoré ju vedú k
ukončeniu spolužitia. Nevidí dôvod pre rozvod manželstva, pretože ak má manželka pocit, že je voči
nemu submisívna a on je autoritatívny, na tomto sa dá pracovať.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnutý
rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v takom
rozsahu, v akom bolo navrhnuté, na základe vykonaného dokazovania a výsluchu manželov, správne
vyhodnotil právny skutkový stav a vec správne rozhodol. Uviedla, že manžel ku svojim odvolacím
argumentom nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal byť vykonaný, pričom súd prvej inštancie vykonal
dôkazy v konaní a posúdil ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. K tvrdeniam manžela  o riešení
problémov v rodine uviedla, že manžela o nič zásadné nežiadala, pretože kvôli jeho povahe sa nikdy
neodvážila nič zásadné uviesť,  ak sa aj niečoho domáhala, zahriakol ju a pri riešení problémov sa
neštítil použiť silu, aroganciu voči nej a fyzické útoky. Podľa jej názoru, s manželom neboli schopní
prijať pri riešení problémov kompromis, pretože manžel bol presvedčený, že len on vie, čo je pre
nich najlepšie. Odmietla tvrdenia manžela, že manželstvo bolo pre neho o hľadaní kompromisov,
zosúlaďovaní vzájomných predstáv a dohode. Nesúhlasila s tvrdeniami, že pre manžela materiálne veci
nemajú zásadnejší význam s poukazom na to, že po jej druhom rozhodnutí odísť bývať ku svojej matke,
manžel pripravil darovaciu zmluvu na najstaršiu dcéru, v ktorej bol zahrnutý ich spoločne nadobudnutý
majetok. Uvedenú zmluvu v zúfalstve podpísala, pričom si bola vedomá toho, že nie je zabezpečená.
Odmietla tvrdenie  ohľadne výchovných problémov s deťmi, ktoré nepodceňovala, ale riešila. Uviedla,
že ich syn je v poriadku,  slušný  a dobre vychovaný a nerobí zásadný problém. Vyslovila názor, že
riešenie vzťahu detí nie je problémom rozvodového konania, nakoľko výchova detí už bola dokončená.
Potvrdila, že s manželom bývali pod jednou strechou, čo  neznamená, že obnovili spolužitie, nakoľko
spávali oddelene, komunikácia je medzi nimi naďalej na úrovni minimálnej a netýka sa ich vzťahu. Ku
dňu podania vyjadrenia sa odsťahovala, už nezdieľa spoločnú domácnosť s manželom. Prehlásila, že
v žiadnom prípade nechce obnoviť manželské spolužitie, manžel ju ustavične zaťažuje, jeho prejavy sú
jej nepríjemné, obťažujú ju. Zdôraznila, že nemieni navštevovať ambulanciu Dr. Hatrákovej,  vo veci má
jasno, voči manželovi cíti odpor, stupňujúce sa negatívne emócie, nenávisť, nemiluje ho, prekáža jej
jeho prítomnosť, v ktorej sa necíti komfortne a  nie je ochotná urobiť žiadne kroky  v záujme zlepšenia
vzťahu, ktorý je dávno nefunkčný, prázdny, bez vzájomnej úcty a pochopenia. Pokiaľ manžel žiada o
poskytnutie priestoru na obnovenie manželského vzťahu, týmto potvrdzuje nefunkčnosť manželstva a
rozpad  rodiny. Manželia sú diametrálne odlišného názoru na všetko, nemajú spoločnú snahu obnoviť
manželstvo, k manželovi nemá žiaden vzťah a chce sa od neho oslobodiť. Mala za to, že nikto nemôže
dospelého človeka nútiť zotrvať v manželskom zväzku, v ktorom  nie je šťastný, necíti sa bezpečne,
necíti oporu manžela a snahu niečo zmeniť. Takýto zväzok považuje za nezdravý a nefunkčný.



5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na svojom stanovisku a odvolacom návrhu.
Zdôraznil, že manželstvo nie je tak rozvrátené, že by sa nedalo obnoviť manželské spolužitie. Vyjadrenie
manželky vzbudzujúce dojem, že po dosiahnutí plnoletosti detí pochádzajúcich z ich manželstva nie
je dôvod v manželstve zotrvávať,  považoval za chybné vnímanie účelu manželstva. Netvrdil, že by v
manželstve nemali problémy, avšak ide o problémy riešiteľné a aktuálny stav vôbec nepovažuje za tak
hlbokú krízu, ktorá by sa nedala reparovať. Poukázal na pripojenú správu z manželskej a predmanželskej
poradne, z ktorej vyplýva, že  problémy sa týkali dvojkoľajnosti vo výchove maloletých detí, pričom jeho
snahou bolo zjednotiť prístup k deťom, najmä k synovi. Uviedol, že problémy s ich plnoletým synom
pretrvávajú, preto nesúhlasí s vyjadrením manželky, že predmetom konania nie je riešenie problémov
detí, ale rozvod manželstva. Za nezodpovedné považoval aktuálne správanie manželky, ktorá  uteká
pred riešeniami a možnosťami a odvoláva sa na dospelosť detí a ukončenie ich výchovy. Podľa neho je
nevyhnutné, aby aj dospelým deťom ako rodičia  pomohli prekonávať prekážky a nasmerovať ich.

6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
manžela nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v
odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je
trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko
manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na
svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a dôrazne ho prezentovala aj vo vyjadrení k
odvolaniu manžela, z ktorého je nepochybne zrejmá absolútna nevôľa zotrvať v manželskom zväzku
a pokúsiť sa o nápravu vzťahu. Z obsahu spisu, vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že manželia
dlhodobo spolu nežijú, nevedú manželský život, ich komunikácia je minimálna, napriek tomu, že bývajú,
resp. bývali v jednom byte a nezhody, ktoré medzi nimi pretrvávali  každý z manželov vníma  a hodnotí
inak. Uvedené  potvrdil i manžel vo svojich vyjadreniach opisujúc situácie a vzniknuté konflikty medzi
manželmi týkajúce sa aj výchovy spoločných detí, zo svojho pohľadu. Odvolací súd neprihliadal na
námietky vo vzťahu k potrebe riešiť výchovné problémy detí pochádzajúcich z manželstva a pomôcť
deťom z dôvodu, že ide o plnoleté deti, pričom   predmetom prejednávanej veci je rozvod manželstva.
Je prirodzené, že rodičia majú vždy záujem pomôcť svojim deťom aj po  nadobudnutí ich plnoletosť,
avšak riešenie problémov s dospelými deťmi je vecou  vzájomnej komunikácie a daná nezhoda nie
je dôvodom pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.  Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ
ide o ustálenie príčin rozvratu manželstva, tieto vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
keď súd prvej inštancie  zadefinoval vzťah manželov, ich  rozdielne názory, ktoré viedli ku konfliktom
a ktoré sa snažili riešiť prostredníctvom odbornej pomoci. Na požiadavku manžela o poskytnutie
priestoru na absolvovanie psychologického poradenstva manželov za účelom  ich zmierenia, obnovenia
manželského spolužitia a hľadania riešení a kompromisov, odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že
manželia mali možnosť využitia mediácie a poradenstva v priebehu celého súdneho konania, danú
možnosť v predchádzajúcom období aj využili, avšak bezvýsledne.  Vzhľadom na jasný a určitý
postoj manželky pred súdom prvej inštancie, aj pred odvolacím súdom a jej odmietavý postoj k
odbornej intervencii nevznikla potreba poskytnúť manželom priestor na návštevu manželskej poradne. Z
odvolacieho konania vyplynulo, že stanovisko manželky je nemenné a jednoznačne, odvolací súd preto
nevidel dôvod na vyhovenie odvolaniu a zmenu napadnutého rozsudku. S prihliadnutím na stanovisko
manželky  k rozvodu manželstva a poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne.

9.  Odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne  potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
11. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Pc/6/2018", "guid": "d6ffc029-6c5a-4c7b-ba27-87e9e6c8013e:083adfda-0784-40a6-80a6-180969926722", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "50cee2d8-ad16-4dc4-afb7-b7ee0a814fba:8b09e7d7-0bc7-4e6b-a71c-47ddea020204", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1", "spisova_znacka": "11CoP/400/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/400/2019 z 23. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218205085.1"}, {"guid": "adf10462-ed1f-4afc-a175-9b5a182ad2f5:0e0e5b12-d9b2-4c17-987d-5f8426a110e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Pc/6/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8Pc/6/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/adf10462-ed1f-4afc-a175-9b5a182ad2f5:0e0e5b12-d9b2-4c17-987d-5f8426a110e4"}], "citovane_v": []}