{"guid": "68ccf4e9-3b82-448e-b941-2e5d7f7cbd1b:7faf951d-b950-4523-a03d-627727e9b030", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218207219.1", "spisova_znacka": "20CoP/123/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/123/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2020, sp. zn. 20CoP/123/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1218207219.1", "identifikacne_cislo": "1218207219", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7faf951d-b950-4523-a03d-627727e9b030", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218207219.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1218207219.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1218207219.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/123/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207219
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218207219.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú:
D. Q., L. K. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, so sídlom: ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov:
matka - S. Q., L. K. XX.XX.XXXX, J.: D. N., P. X S. M. - I. Q., L. K. XX.XX.XXXX, J.: C., D. Č..XX, o
návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo
dňa 02. apríla 2019, č.k. 12P/252/2018-59, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, zo dňa 02. apríla 2019, č.k. 12P/252/2018-59, p o
t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 02. apríla 2019, č. k.12P/252/2018 -59, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú D. z doterajšej sumy 70,-eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, počnúc
dňom 20.09.2018, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred. Zročné výživné na maloletú D. za obdobie od 20.09.2018 do 31.03.2019 v sume 509,33 eur
uložil súd prvej inštancie otcovi      splácať v 30,- euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
počnúc dňom 15.04.2019 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie
zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P 191/2013-38 zo dňa 27.03.2014 v časti
výšky výživného na maloletú Sofiu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že matka návrhom podaným na súd prvej inštancie
dňa 20.09.2018 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D.  zo sumy 70,- eur
mesačne na sumu 300,- eur mesačne, od 1.9.2018. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že naposledy
bola upravovaná vyživovacia povinnosť voči maloletej D. v roku 2014, teda uplynulo 5 rokov a za túto
dobu sa podstatne zmenili odôvodnené pomery maloletej. Zo svojho príjmu, napriek tomu, že má dve
zamestnania, nedokáže potreby maloletej zabezpečiť, hlavne krúžkovú činnosť a voľnočasové aktivity.
Otec sa s maloletou kontaktuje nepravidelne, výživné uhrádza. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada,
aby súd zvýšil výživné na maloletú od podania návrhu na súd na sumu minimálne 200,- eur. Otec s
návrhom matky nesúhlasil a uviedol, že keby mal prácu, tak by prispieval aj vyššou sumou, momentálne
je bez práce, prácu si nevie nájsť, nemá vlastné bývanie, prakticky je bezdomovec, finančne mu
vypomáhajú jeho priatelia. Kolízna opatrovníčka uviedla, že naposledy bola upravovaná výška výživného



v roku 2014 a odporúčajú súdu, aby zvýšil výživné na sumu 180,- eur mesačne, od podania návrhu na
súd a zročné výživné povoliť otcovi splácať v mesačných splátkach 20,- eur, spolu s bežným výživným.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenia § 26,    § 62 ods.
1 až 5, § 63 ods. 1,2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletá sa narodila v manželstve,
ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P 191/2013-38 rozvedené, na čas po rozvode
bola maloletá v rámci rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 70,- eur mesačne. V čase rozvodu bola maloletá vo veku
6 rokov, navštevovala materskú školu, od 09/2014 začala navštevovať základnú školu. Matka bola riadne
zamestnaná a jej príjem dosahoval sumu cca 470 - 500,- eur, otec bol riadne zamestnaný a jeho príjem
bol v sume cca 1.000,- eur mesačne. Od poslednej úpravy matka nezmenila osobný stav, je rozvedená a
nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti, zamestnaná je ako pracovníčka cool centra TNT Expres word
white s.r.o. a jej mesačný netto príjem je 570,- eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus, od 05/2018
je živnostníčka - predmet činnosti - počítačové služby, dizajnérstvo a príjem z tejto činnosti je cca raz za
pol roka 1.200,- eur, za rok 2018 jej príjmy boli 7.180,- eur a výdavky 4.300,- eur - výdavky pozostávajú
s paušálnych výdavkov živnostníka. Spolu s dcérou bývajú v 4 - izbovom rodinnom dome, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve matky a to od roku 2017. Rodinný dom matke zakúpili jej rodičia - holodom
(110.000,- eur) a dokončenie rodinného domu matka financovala z hypotekárneho úveru v sume 70.000,-
eur. Na pojednávaní matka uviedla, že s poukazom na jej príjem v roku 2017 jej banka neposkytla
úver, preto si úver v sume 70.000,- eur, použitý na dokončenie rodinného domu, zobral jej priateľ p.
Č., s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a splátky 294,- eur mesačne uhrádza matka sama. Okrem
čestného prehlásenia p. Č. uvedené nevie matka inak preukázať. Mesačné náklady na bývanie matka
vyčíslila nasledovne: elektrika 29,- eur, plyn 60,- eur, odpad 44,- eur ročne, poistenie 89,- eur ročne,
TV 20,- eur, internet 16,- eur, voda 40-, eur štvrťročne, matka spláca ešte pôžičku 100,- eur mesačne
a to svojej matke. Maloletá D. je vo veku 10,5 roka, je žiačkou 5 ročníka základnej školy, má narušený
zdravotný stav, nosí okuliare, má šelest na srdci, je v dispenzárnej starostlivosti neurológa, nefrológa a
kardiológa, užíva vitamíny na posilnenie imunity. Stravuje sa v škole - 22,- eur mesačne, nenavštevuje
žiadne krúžky, do 12/2018 chodila na volejbal, čo ukončila, nakoľko matka uviedla, že nemala finančné
prostriedky na úhradu tohto krúžku. Od poslednej úpravy výživného otec nezmenil svoj osobný stav, je
rozvedený, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti, v čase rozvodu mal už vyživovaciu povinnosť k
maloletej E. Q., L.. XX.XX.XXXX, na ktorú platí výživné 70,- eur mesačne. V čase rozvodu pracoval ako
strojník v spol. NERA, Bratislava a jeho príjem bol cca 1.000,- eur. Od roku 2014 otec vykonával prácu
na živnosť, cca 1 rok. Na pojednávaní otec uviedol, že živnosť ukončil z dôvodu, že mu to nevynášalo,
jeho práca bola sezónna. V roku 2015 ukončil živnosť, odvtedy pracoval v spoločnosti NTG Transport,
kde pracoval do 07/2018, pracovný pomer ukončil z dôvodu, že zamestnávateľ mu neuhrádzal mzdu,
ani odvody. Odvtedy je dobrovoľne nezamestnaný, pracuje na dohodu u svojho kamaráta a jeho príjem
je cca 150,- až 200,- eur, iný príjem nemá, finančne mu pomáhajú jeho kamaráti. Mesačne, ako uviedol
otec spláca úver z manželstva a to 268,- eur. Kamarátovi, u ktorého robí už dlhuje cca 5.000,- eur,
robí u neho strojníka, vychádza to tak 10 hodín do mesiaca, pracuje na záskok. Otec uvádza, že má
zdravotné problémy- posunutú platničku, problémy s tlakom, avšak lieky na tlak neberie. Otec nemá
vlastné bývanie, prespáva u svojej bývalej priateľky C. J., z toho vzťahu sa narodila mal. Y. J., otcovstvo
k maloletej doposiaľ neuznal. Priateľke za prespávanie neplatí. Prácu si nevie nájsť, aj napriek tomu,
že si prácu hľadá.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na
zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane maloletej
za posledných 5 rokov nastali podstatné zmeny, ktorými sú vek maloletej, návšteva základnej školy,
školské a mimoškolské aktivity. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil uvedené skutočnosti a v
neposlednom rade aj osobnú starostlivosť matky, nakoľko otec sa okrem výživného 70,- eur mesačne,
inou formou nepodieľa na výchove a výžive maloletej, s ktorou sa stretáva minimálne. Súd prvej inštancie
pri rozhodnutí zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletú, ktoré sú cca 400,-
eur, a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150,- eur, a vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol, aj s poukazom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. S argumentáciou otca, že si nevie
nájsť prácu, a keby mal viac finančných prostriedkov prispieval by vyššou sumou, ako je 70,- eur, sa
súd prvej inštancie nestotožnil a poukázal na to, že otec aj v minulosti keď riadne pracoval a zarábal
cca 1.000,- eur, a ani vtedy neparticipoval na výžive maloletej vyššou sumou, dobrovoľne, nad rámec
výživného sporadicky prispel maloletej nepravidelne, nemá vážne zdravotné obmedzenia k výkonu



práce, žije v Bratislavskom kraji, kde je minimálna miera nezamestnanosti a práve naopak je núdza o
robotníkov vo výkone, jeho príjem na dohodu u svojho kamaráta, vzhľadom na mesačné výdavky otca
nie je reálny a je málo pravdepodobné, že žije prakticky iba z požičaných prostriedkov, navyše v minulosti
otec bol schopný zarobiť mesačne cca 1.000,- eur. Argumentáciu otca teda súd prvej inštancie vyhodnotil
ako účelové vyhýbanie sa jeho vyživovacej povinnosti, ktorá musí zohľadňovať odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, s tým, že vyživovacia povinnosť povinného rodiča nemôže pokrývať iba vitálne
funkcie maloletého dieťaťa, čo mimochodom ani doposiaľ určené výživné nepokrýva, ale musia byť
zabezpečené všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, týkajúce sa aj jeho osobnostného rozvoja,
školských a mimoškolských aktivít. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec si musí svoje finančné
záležitosti zariadiť tak, aby výživa a výchova maloletého dieťaťa nebola ohrozená. Súd prvej inštancie
s poukazom na skutočnosť, že otec nemá zdravotné obmedzenia a má dve vyživovacie povinnosti k
maloletým deťom uviedol, že otec by mal svoje pracovné aktivity smerovať k tomu, aby z jeho príjmu
bol schopný súdom určené výživné vo výške 150,- eur mesačne matke poukazovať. Zročné výživné za
obdobie od 20.9.201 do 31.3.2019 v sume 509,33 eur, súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v 30,-
euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.4.2019 s tým, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie oprel o ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a súhlas matky s tým, aby otec zročné výživné
uhrádzal v splátkach.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), e), f) CSP a § 62 CMP. Uviedol, že matka uviedla nepravdivé informácie o jej bývaní,
finančnej situácii, nákladoch na domácnosť, zamestnaní a vzťahu otca k maloletej D.. Súd prvej inštancie
podľa otca pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal a postupoval v podstate len z dôkazov,
informácií a skutočností, ktoré uviedla matka. Poukázal na to, že matka je nadštandardne zárobkovo
sebestačná, je finančne podporovaná svojou rodinou, je výlučným vlastníkom 4 - izbového rodinného
domu, ktorý jej kúpil otec. Vlastní motorové vozidlo a motorku. Otec v odvolaní poukazuje aj na to, že
matka nadhodnotila náklady na oblečenie a obuv na maloletú D., ktoré uvádza vo výške 100,- eur, čo si
podľa otca nedovolí ani bežne priemerne zarábajúci človek. Podľa otca, matka vychováva a učí maloletú
vysokým životným nárokom, napr. ako si od otca vypýtať drahý dar k meninám v podobe laptopu. Otec
ďalej poukazuje na to, že do mesačných nákladov je v rozsudku súdu prvej inštancie uvedený aj výdaj
za okuliare vo výške 55,- eur, pritom kúpa okuliarov je jednorazová finančná investícia. Podľa otca
matka uviedla v návrhu a na pojednávaní nepravdivé informácie, že zabezpečuje maloletej Sofii všetky
prázdniny po finančnej stránke, keď minimálne polovicu všetkých prázdnin a od apríla 2017 takmer 2/3
víkendov trávi maloletá D. u rodičov otca a to bez finančnej odplaty. Otec poukazuje v odvolaní aj na to,
že matka ešte počas manželstva spolu s ním čerpala na jeho živnosť úver na zariadenie wellness salónu.
Matka postúpila priestory a vybavenie salónu svojej kamarátke za odplatu, ale odplatu nepoužila na
poníženie dlhu z úveru. Nakoľko počas rozvodu ani po ňom matka ešte dlhší čas nepracovala, splácanie
úveru zostalo na ňom, ktorý ho v roku 2017 refinancoval kvôli záznamu v úverovom registri a vednej
exekúcií (v roku 2016) a tiež pre zavádzanie matky, že už sa konečne začína podieľať na splácaní úveru,
ale keďže splátku úveru neuhradila, dostal sa do meškania a bol nútený platiť aj úrok z omeškania.
Vyššie uvádzaný úver spláca až doteraz vo výške 268,- eur mesačne. Otec v odvolaní poukazuje na
to, že príjem matky je nepomerne vyšší, ako jeho príjem. Matka nepreukázala odôvodnenosť nákladov,
ktoré uvádza v návrhu na domácnosť a na maloletú D.. Vzhľadom k predloženým dôkazom zo strany
matky, otec uvádza, že odôvodnené potreby matky, resp. maloletej dcéry D. nie sú opodstatnené a od
posledného rozhodnutia sa nezmenili pomery matky a hlavne maloletej D. natoľko, aby došlo k zvýšeniu
výživného. Otec namieta, že súd prvej inštancie uvádza vo svojom odôvodnení, že vychádzal pri svojom
rozhodovaní len z výsluchu účastníkov a dôkazov predložených zo strany matky. Nežiadal od otca žiadne
dôkazy, ktorými by preukázal svoj príjem, schopnosti a možnosti platenia výživného na maloletú D.. Otec
ďalej uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletej dcére E. Q., L. K. X.X.XXXX, vo výške
70,- eur mesačne. Okrem toho dobrovoľne prispieva na maloletú Y. J. vo výške 70,- eur mesačne, ktorá
sa narodila počas vzťahu s C. J., otcovstvo voči nej otec uznáva, ale nie je ako jej otec zapísaný v rodnom
liste. Súd prvej inštancie podľa otca neposudzoval jeho príjem od poslednej úpravy výživného, teda za
celé obdobie šiestich rokov, vzhľadom k jeho podnikaniu a zamestnaniu. V čase rozvodu, teda v roku
2013 mal príjem, z ktorého bol schopný platiť aj ďalšie výživné na E. Q.. Od roku 2014 až do roku 2018
nemal primeraný príjem na plnenie dvoch vyživovacích povinnosti. Ako uviedol aj na pojednávaní, od
mesiaca júl 2018 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Darula s.r.o. maximálne 10 hodín
za mesiac. Jeho mesačný príjem sa pohybuje od 150,- do 200,- eur. Nie je dobrovoľne nezamestnaný
tak, ako si to osvojil súd prvej inštancie, ale pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ



spoločnosť Darula s.r.o. nevie s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, nakoľko
pracovná činnosť, ktorú vykonáva je sezónna. Otec poukazuje na to, že si požičal od zamestnávateľa
finančné prostriedky vo výške cca 5.000,- eur (na úhradu výživného, splácanie úveru, a na bežné životné
náklady). Na základe vzájomnej dohody si zamestnávateľ časť tohto dlhu započítava s jeho mzdou a
zostávajúcu časť mzdy mu vypláca. Rozviazanie pracovného pomeru u zamestnávateľa v spoločnosti
MTG Transport s.r.o. zo dňa 6. 8. 2018 bolo z dôvodu nepravidelného vyplácania mzdy a platobnej
neschopnosti.  Otec v odvolaní poukazuje i na to, že matka mu napríklad odovzdala maloletú chorú. Otec,
resp. jeho partnerka priebežne nakupovali oblečenie pre maloletú D., nakoľko maloletá chodila s taškou
s hračkami, pripadne s úlohami do školy, ale na náhradné oblečenie matka zabúdala. Maloletá by bežne
trávila v jedných nohavičkách celý víkend, keby ich jeho priateľka aj s ponožkami neprepierala. Otec a
jeho priateľka maloletú D. vracali matke po víkende riadne a včas, spolu s urobenými úlohami do školy,
osprchovanú, upravenú a psychicky pripravenú na návrat domov. Matka však v čase príchodu maloletej
domov, buď nebola v mieste bydliska prítomná a odovzdávali ju starej matke, alebo matka vytvárala
nepríjemnú atmosféru vykrikovaním rôznych poznámok na otca za účasti maloletej D.. Maloletá D. vždy
dostávala od neho na sviatky vecný dar, alebo peniaze. Otec uvádza, že maloletú zobral aj na výlety,
ako napríklad do Bojníc, westernového mestečka v ČR, do Prahy, na hrad Červený kameň, hrad Devín,
kde jazdila na poníkoch a pod..), vybavil jej denný detský tábor so zameraním na kone. Maloletá sa
nikdy nesťažovala na správanie otca a jeho priateľky. Vždy mala dobrý pocit zo stráveného víkendu s
ním a jeho priateľkou.  Otec uviedol, že vzhľadom k aktuálnej finančnej situácii si nemôže dovoliť vlastné
bývanie, kde by si mohol deti zobrať. Trvalý pobyt má vedený v rodinnom dome jeho rodičov. Prespáva
však u bývalej priateľky C. J.. Otec ďalej uviedol, že ani po zdravotnej stránke nie je v poriadku, má
vyskočenú platničku (úraz z detstva) a problémy s tlakom, vždy si zoberie lieky proti bolesti, aby mohol
ďalej pracovať a zarábať peniaze aj na platenie výživného. Otec poukázal i na to, že kolízna opatrovníčka
posudzovala celé konanie o zvýšení výživného, len z pohľadu doby uplynutia od poslednej úpravy výšky
výživného a nebrala ohľad na postavenie, schopnosti a možnosti otca platiť výživné v navrhovanej výške.
Napriek tomu, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 5 rokov, na strane maloletej podľa otca
nenastali podstatné zmeny tým, že by sa jej zvýšili odôvodnené potreby. Z majetkových pomerov matky
je zrejmé, že výživa a výchova maloletej nebola a nie je ohrozená. Otec uviedol, že má v podstate tri
vyživovacie povinnosti, ktoré pravidelne mesačne spláca, a ako preukázal jeho príjem je nedostatočný
na platenie výživného a zročného výživného určeného súdom prvej inštancie.

6. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že naďalej trvá na zvýšení výživného na maloletú
D. Q. na sumu 230,- eur mesačne. Dôvod zvýšenia je ten, že výživné ktoré bolo po rozvode stanovené
je nepostačujúce pre takmer 11-ročné dieťa. Otec maloletej je zamestnaný, čo preukazujú aj výplatné
pásky. Podľa matky je z výplatných pások možné vidieť jasnú špekuláciu, a to v zmysle úmyselnej dohody
medzi ním a kamarátom, ktorý ho zamestnáva. Vykonáva prácu na základe pracovnej dohody, ktorá
je fiktívna, čo preukazuje aj skutočnosť, že vo výplatných páskach je fond hodín, napr. 160 h a riadne
má odpracovaný fond mesačných hodín v rozsahu každého jedného mesiaca, ktorý zdokladoval. Podľa
týchto dokladov by otec pracoval len za 0,34 centov na hodinu. Preto je potrebné poukázať na tento
fakt a na pracovnú dohodu s firmou DARULA s.r.o. V odvolaní zdokladoval aj čestné prehlásenie o
dobrovoľnom prispievaní sumou 70,- eur na maloleté dieťa, ktorého podľa úradných záznamov nie je ani
otcom, o čom svedčí nezdokladovanie tejto životnej udalosti v rodnom liste. Pre matku je nepochopiteľné,
že na iné dieťa, v ktorého v rodnom liste nie je uvedený, ako otec peniaze má, ale na vlastné dieťa,
ktorého v rodnom liste je uvedený, ako otec neprispieva na výživné, nesúhlasí zo zvýšením výživného
po 5 rokoch, a neuvedomuje si skutočnosti, že náklady na výživné sa každým rokom zvyšujú. Matka
poukázala na to, že sa o maloletú riadne stará, a to jednak po peňažnej stránke, ale aj po naturálnej
stránke. Otec výživné momentálne nehradí vo výške určenej súdom 150,- eur, aj na vyzvanie uhradenia
výživného SMS formou jej odpísal, že: „výživné naďalej platiť nebudem, ani neuhradím dlh na ročnom
výživnom“. Nezaujíma sa o maloletú  ani po naturálnej stránke v zmysle, že málokedy sa s ňou stretne
a v dobe 2 rokov si maloletú nevzal na žiaden víkend a odôvodnil to tým, že jeho nová partnerka si to
nepraje, aby k ním chodila. Samozrejme, že maloletá sa stretáva aj so starými rodičmi z otcovej strany,
ale nie ako uviedol otec maloletej, ale v priemere raz za 2 mesiace, čo predstavuje jeden strávený víkend
u nich. Matka ďalej uviedla, že počas letných prázdnin zabezpečuje maloletej program a prázdniny u
rodičov otca, kde chodí počas mesiacov júl a august maximálne na 10 dní, rovnako sa stretáva aj s
jej rodičmi. Ku starým rodičom ju vozieva matka osobne autom na návštevu alebo na víkend, čo je pre
ňu tiež nákladné, pretože miesto ich bydliska je od ich bydliska vzdialené niekoľko kilometrov. Otca
maloletej nemá ako kontaktovať, nakoľko ju dlhú dobu zablokoval na všetkých sieťach, aj na telefóne,
preto mu nevie poskytovať žiadne informácie o zdravotnom stave maloletej. Matka poukazuje na to, že



maloletá trpí akné, seboreou, je sledovaná u kardiológa, a nefrológa. Ďalej uviedla, že je majiteľka 10
-  ročného auta Seat Ibiza, ktoré má polovičnú hodnotu auta otca a to Škody Octavia Combi. Motorku
vlastní rovnako, ako ju vlastní aj otec maloletej. Taktiež nie je pravda, že od otca maloletej žiadala 300,-
eur na dioptrické okuliare. Spojila sa s otcom  telefonicky cez mobil maloletej s informáciou, že boli u
očného lekára a maloletá dostala okuliare,  s prosbou, či bude ochotný na tieto okuliare niečo prispieť.
Reakcia otca maloletej bola, že matke vynadal, že u akého bola lekára, ktorý má také horibilné ceny,
a povedal že na okuliare neprispeje. Maloletej následne zakúpila najlacnejšie okuliare, ktoré už dnes
majú puknuté sklíčko. Očná lekárka jej naordinovala dioptrie na každodenné nosenie, takže bez nich sa,
jednoducho nezaobíde. Spotrebný úver, ktorý uviedol otec v odvolaní bol výlučne jeho a v tej dobe tam
bola splátka 200,- eur a bol braný v roku 2012, kde prvé podanie na rozvod manželstva bolo už v roku
2010. Úver si po rokoch refinancoval a navýšil, kde ako uviedol je splátka 268,- eur. Taktiež nie je pravda,
že mu maloletú odovzdávala bez oblečenia, či chorú. Rovnako matka uvádza, že má dlžoby, požičiava
si peniaze od rodiny, nakoľko sa jej stáva, že nevychádza s peniazmi, keď ostane na  PN alebo na OČR.
Jej mesačný príjem je v čistom cca 800,- eur. Hradí z toho všetky náklady, a to aj výlety, letné a zimné
dovolenky, či iné nečakané výdaje. Priemerné platy v stavebníctve pre bagristu, kde hodinová mzda sa
pohybuje v priemere 10 eur/hod je cca 1.500 eur. Zo strany otca maloletej, ide o odmietanie riadneho
zamestnania. Matka uviedla, že medzičasom aj ona ostala nezamestnaná od 26.05.2019.  Aj v minulosti
bola nezamestnaná od októbra 2017 do 31.05.2018 a nie je pre ňu jednoduché nájsť si zamestnanie, lebo
musí pozerať hlavne na to, aby to bolo časovo vyhovujúce pre maloletú. Zo živnosti, ktorú má vedenú,
počas tohto roku nemá žiaden príjem. Nie je jednoduché sa v danom obore dizajnovania presadiť a
licencie k programom, v ktorých sa pracuje nie sú najlacnejšia záležitosť. Živnosť bude nútená zrušiť.
Matka žiada, aby bol otec zaviazaný platiť zvýšené výživné, a to v sume 230,- eur mesačne, a to vždy
vopred k rukám matky k 10. dňu v mesiaci.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúčajú rozsudok Okresného súdu v
Pezinku, pod sp.zn. 12P/252/2018, zo dňa 02.04.2019 zmeniť, v časti o výške výživného na sumu 180,-
eur mesačne, ako navrhovali na súdnom pojednávaní. Vzhľadom na vek maloletej, odôvodnené potreby,
zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity je takáto výška výživného pre maloletú primeraná. Po
vykonanom pohovore s maloletou majú za to, že otec maloletej nezakupuje ani darčeky na sviatky a
pravidelne sa s maloletou nestretáva, čo jej spôsobuje citovú ujmu.

8.  Otec podal vyjadrenie k vyjadreniu matky, v ktorom uvádza, že matka tvrdí, že trvá na výživnom
vo výške 230,- eur, ale neuvádza dôvody, ktoré by podporovali tento nárok. O tom, že výživné vo
výške 230,- eur je pre otca likvidačným, preukazuje dôkazmi a skutočnosťami uvádzanými v odvolaní.
Tvrdenie matky, že otec si neplní voči maloletej vyživovaciu povinnosť dlhodobo nie je pravdivá a matka
svoje tvrdenie nepodložila žiadnym dôkazom. Otec neuvádzal v odvolaní, že matka vlastní „ luxusný\"
automobil, ale uviedol, že vlastní auto a motorku, čo je vzhľadom na jej finančnú situáciu nadštandard.
Ďalej otec tiež uviedol na pravú mieru tvrdenie matky, že vlastní lepšie motorové vozidlo Škoda Octavia
Combi z roku 2010. Jeho hodnota je aktuálne na trhu do 3.000,- eur, vzhľadom k počtu najazdených
kilometrov a celkovému stavu vozidla. Z uvedeného vyplýva, že sa vôbec nejedná o nejaké zánovné
motorové vozidlo, ale motorové vozidlo, ktoré si už vyžaduje ďalšie náklady na opravy. Otec poukazuje
na to, že matka ho od rozvodu bežne žiadala o prehnané sumy, či na stravu pre maloletú, alebo iné
výdavky. Dával jej peniaze aj mimo výživného pre maloletú, neskúmajúc na aké účely ich používa a
netušiac, ako ho zneužíva. Až po návšteve školy, ktorú navštevuje maloletá zistil, že na obedy maloletej
prispieval cca o 20,- eur viac, ako v skutočnosti stáli. Matka bežne strácala a rozbíjala svoj mobilný
telefón, alebo maloletej, takže ak sa chcel s matkou spojiť musel jej kúpiť nový. Plavecký výcvik, školské
výlety, vreckové, všetky víkendy, v roku týkajúce sa maloletej uhrádzal v celom rozsahu on. Otec uviedol,
že matka nemala problém prísť za ním na pracovisko pre peniaze na motorovom vozidle, napriek tomu,
že tvrdila v akej zlej je finančnej situácií. Tvrdenie, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletej Y. J. a je jej otcom je nespochybniteľné. Dôkazom toho je aj dobrovoľné platenie výživného
na maloletú Y. J. i napriek tomu, že nie je ako otec maloletej Y. J. zapísaný v rodnom liste. Tak, ako
maloletá Y. J., ako aj najstaršia dcéra E., sú dcéry otca a je povinný na všetky deti prispievať na
výživné, či už dobrovoľne, alebo na základe rozhodnutia súdu. Je zrejmé, že súd by mal pri svojom
rozhodovaní o výške výživného zohľadniť ďalšiu, alebo ďalšie jeho vyživovacie povinnosti, pretože sú
to ďalšie vynaložené náklady z jeho príjmu. Otec poukazuje i na to, že maloletá je pod vplyvom matky,
ktorá ju neustále presviedča, že otec je dobrý iba na „žmýkanie\" z peňazí. To dokazuje aj kontaktovanie
sa s maloletou, ktorá sa mu ozve, len keď niečo potrebuje. Vtedy mu posiela fotky a bozky a tvrdí, že ho



má rada. Len, čo jej oznámi že nemá peniaze, nemôže sa s ňou kontaktovať. Niekoľko týždňov musel
blokovať kontakt s matkou, lebo ho neustále atakovala správami, vyhrážkami a urážkami.

9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s.
p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právny zástupca
otca, a súčasne  kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zvýšení výživného potvrdil, nakoľko je
vo výroku vecne správny. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku
súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť a doplniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb
toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj
po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je
rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

11. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v
čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. §
121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho
charakteru.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie
pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní
namieta, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí len z matkou predložených dôkazov a jej



tvrdení. Daný argument otca neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie,
vyzval otca na predloženie dôkazov, v spise sa nachádzajú doklady predložené aj otcom a to jeho
výplatné pásky a taktiež bol otec riadne vypočutý na pojednávaní. Zároveň odvolací súd dodáva, že
otec v odvolaní uvádza rovnaké tvrdenia a argumentáciu, ako uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie. Z predložených dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj z výsluchu účastníkov,
mal súd prvej inštancie riadne zistený skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie
výživného. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade došlo
od poslednej úpravy výživného, ktorá bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo
dňa 10.12.2013, právoplatný dňa 07.01.2013 ku zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výživné na
maloletú a to už len z dôvodu času, ktorý uplynul od poslednej úpravy. Maloletá je vo veku kedy
rýchlo rastie, ktorá potrebuje pre zdravý rast a vývin kvalitnú stravu. V čase posledného rozhodnutia
maloletá mala 5 rokov  a navštevovala materskú školu, a v čase podania návrhu na súd na zvýšenie
výživného mala 10 rokov a bola žiačkou už druhého stupňa základnej školy. Nepochybne na strane
maloletej nastala taká zmena pomerov, ktorá znamená dôvod na zvýšenie výživného, maloletá začala
od poslednej úpravy navštevovať základnú školu a je o 5 rokov staršia, s čím sa zvyšujú výdavky
na stravu, ošatenie, hygienu, vzdelanie i mimoškolské aktivity. Otec v odvolaní namieta, že nie je v
jeho možnostiach platiť zvýšené výživné. Odvolací súd túto námietku otca považuje za nedôvodnú.
Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú v prvom rade zo zákona vyživovaciu povinnosť ku
svojim maloletým deťom, ktoré sú odkázané na starostlivosť a výživu zo strany rodičov. Odvolací súd
zdôrazňuje, že výživné sa určuje podľa možností a schopností povinného rodiča a nie iba podľa jeho
reálne dosahovaného príjmu. Otec žije v bratislavskom kraji, s najnižšou mierou nezamestnanosti, je
v produktívnom veku a nie je tu daný žiaden dôvod, pre ktorý by nemohol vykonávať riadnu prácu v
pracovnom pomere a dosahovať mzdu na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve. Matka si v danom
prípade plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti. Otec poukazuje na to, že matka
má nadštandardný príjem, pomáhajú jej finančne aj rodičia a je schopná pokryť náklady na maloletú a
výživa maloletej nie je ohrozená. K týmto argumentom odvolací súd uvádza, že nebolo dokazovaním
zistené, že by matka mala nadštandardný príjem, ani nadštandardné majetkové pomery. Navyše, aj
keď matka zarobí viac, ako otec, nie je to dôvodom k tomu, aby otec nemal určenú riadne vyživovaciu
povinnosť k maloletej a to v závislosti od možností a schopností otca. Otec poukazoval v konaní na
svoj horší zdravotný stav, avšak nepredložil žiaden doklad od lekára, ktorý by zhoršený zdravotný
stav potvrdzoval. Otec rozporuje aj to, že matka nadhodnotila výdavky na maloletú. Odvolací súd v
tejto súvislosti uvádza, že spor o výživné nie je sporom účtovným a nie je ani možné presne určiť
výšku výdavkov, avšak je zrejmé s ohľadom na vek maloletej, ceny tovarov a služieb, že 150,- eur na
výživu zo strany otca, ktoré určil súd prvej inštancie nepostačuje na pokrytie všetkých nevyhnutných
výdavkov na maloletú, a aj matka okrem výkonu osobnej starostlivosti, musí na maloletú prispievať aj
finančne, aby mala uspokojené všetky nevyhnutné potreby. Tu správne súd prvej inštancie poznamenal,
že medzi nevyhnutné potreby sa nezahŕňa iba strava, oblečenie, bývanie, ale aj voľnočasové aktivity,
návšteva kultúrnych podujatí, náklady na vzdelanie. Nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že výživné v
sume 150,- eur pre otca je neprimerané, vzhľadom na oprávnené náklady na maloletú. Otec vytýkal i
to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére Y. J., v ktorej rodnom
liste síce nie je uvedený, ako otec, ale otcovstvo uznáva  a výživné na ňu platí dobrovoľne. Odvolací
súd zdôrazňuje, že otcom dieťaťa je ten, kto je ako otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Pokiaľ nie
je otec v rodnom liste zapísaný, nie je v právnom zmysle otcom a nemá ani vyživovaciu povinnosť k
tomuto dieťaťu. Nič otcovi nebráni, aby išiel s matkou maloletej Y. L.a matričný úrad a aby došlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Kým nebude zapísaný, ako otec v rodnom liste, nie
je možné z právneho hľadiska konštatovať, že má vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu. Navyše,
aj keby sa zohľadnilo, že otec má ďalšie dieťa, nebolo by to dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Aj pri ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach, musí byť otec schopný platiť výživné
na maloletú vo veku 11 rokov 150,- eur mesačne. Táto suma zodpovedá sume životného minima na
nezaopatrené dieťa určenú zákonom o životnom minime a teda skutočne nie je možné konštatovať, že
ide o sumu neprimeranú k oprávneným nákladom na maloletú. Len pre ilustráciu, ak sumu 150,- eur
vydelíme počtom dní v mesiaci, dostaneme sumu 5,- eur na deň, ktorá suma postačuje ledva na stravu
pre maloletú. Odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by rozhodnutie súdu prvej
inštancie nemalo obstáť. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď zvýšil
výživné na sumu 150,- eur mesačne, ktorá zodpovedá oprávneným nevyhnutným nákladom na maloletú,
tak aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj matky. Na základe uvedeného,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).



13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že žiada zvýšiť výživné na sumu 230,- eur mesačne, hoci
v konaní pred súdom prvej inštancie žiadala aspoň 200,- eur mesačne. Odvolací súd nevzhliadol dôvod
meniť rozsudok súdu prvej inštancie a zvyšovať výživné na 230,- eur mesačne, keď matka neuvádza
žiadnu podstatnú zmenu pomerov, ktorá mala nastať od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Takouto
zmenou nie je len uvedenie, že od 26.05.2019 ostala nezamestnaná. Navyše odvolací súd lustráciou
matky v Sociálnej poisťovni zistil, že táto od 03.06.2019 do 23.08.2019 bola zamestnaná v spoločnosti
UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť a od 26.08.2019 je zamestnancom Základnej
školy s materskou školou, Školská 11, Slovenský Grob. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že matka, ani
kolízny opatrovník nepodali odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, teda s rozhodnutím súhlasili.
Odvolanie podal len otec, týmto sa odvolací súd zaoberal a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Civilný mimosporový poriadok síce v ust. § 64 umožňuje meniť návrh na
začatie konania aj v priebehu odvolacieho konania, alebo v ust. § 63 uvádzať v odvolacom konaní aj nové
skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy, avšak tieto ustanovenia sú tu najmä pre prípad, keď od
rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu nastane ďalšia nová zmena pomerov,
ktorá odôvodňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. V danom prípade takáto zmena nenastala.

14. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti
Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon   pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,   z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/252/2018", "guid": "647b1200-768b-4b39-9ad0-75c192cdcc94:7ed17243-bc00-4bf0-a482-d2aa1e767d48", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}], "citovane_v": []}