{"guid": "a881aa06-fc6c-4199-98b7-62be58e41fc9:1b001c8f-949e-442c-adca-d658e8925814", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1219202436.1", "spisova_znacka": "11CoP/453/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/453/2019 z 26. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. októbra 2020, sp. zn. 11CoP/453/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1219202436.1", "identifikacne_cislo": "1219202436", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2020-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b001c8f-949e-442c-adca-d658e8925814", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1219202436.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1219202436.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1219202436.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/453/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219202436.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
H. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
N., zastúpená advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., so sídlom Piaristická 2, Nitra, a otec
- H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 8, N., t.č. A. XX, N., zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou
Tencerovou, so sídlom Hurbanovo námestie 5, Bratislava, o návrhu matky o určenie výživného na
maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2019, č.k.
49P/74/2019-200, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol  návrh matky na uloženie povinnosti otcovi
uhradiť omeškané výživné na  maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX  za obdobie od 14.02.2015 do
15.04.2016 v celkovej výške 6.000 eur, pričom sumu omeškaného výživného bude otec povinný splácať
v splátkach vo výške 400 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom
jún 2019 k rukám matky ( výrok I.)  a s použitím ust. § 52  zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok ( ďalej „ C.m.p. „) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá  nárok na náhradu trov konania
( výrok II.).

2.  Zamietajúci výrok vo veci právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 2, § 77 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„Zákon o rodine“) a vecne tým, že matka sa pôvodne v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vedenom pod sp.zn. 49P/39/2016,
návrhom doručeným súdu dňa 26.08.2016 domáhala, aby bol otec maloletých detí zaviazaný od mesiaca
február 2016 prispievať na výživu maloletého U. sumou 500  eur a na maloletého H. sumou 400  eur
mesačne, pričom otec je povinný deťom platiť školné a polovicu výdavkov na školské výlety, športové
a kultúrne aktivity. Uvedený návrh matka podaním doručeným súdu dňa 18.08.2017 pozmenila tak,
že žiadala opraviť chybu v písaní v podaní doručenom súdu dňa 26.08.2016 a navrhla, aby bol otec
povinný prispievať na maloleté deti výživným už počnúc februárom 2015. V konaní vedenom pod sp.zn
49P/39/2016 na pojednávaní konanom dňa 07.05.2019 matka upravila svoj návrh tak, že žiadala, aby
súd  zaviazal otca povinnosťou uhradiť omeškané výživné na  maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX  za
obdobie od februára 2015 do apríla 2016 vo výške 6.000  eur, pričom sumu omeškaného výživného bude
otec povinný splácať v splátkach vo výške 400  eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom mesiaci,



počnúc mesiacom jún 2019 k jej rukám; tento návrh súd prvej inštancie uznesením č.k. 49P/39/2016-457
zo dňa 07.05.2019 vylúčil na samostatné konanie  ( vedené pod sp. zn. 49P/74/2019).  V ďalšom
priebehu konania matka upresnila obdobie za ktoré si uplatňuje výživné na maloletého  H., a to od
14.02.2015 do 15.04.2016 v celkovej výške 6.000 eur, čo zodpovedá sume 400 eur mesačne. Návrh
odôvodňovala tým, že dňa 14.02.2015 ju otec detí vyhodil z domu, spoločne s deťmi išla bývať k mame,
v tomto období otec na deti neprispieval a neplatil jej žiadne výživné napriek tomu, že ho o prispievanie
žiadala. Na pokrytie potrieb  maloletého H. musela čerpať 2 spotrebné úvery, a to dňa 03.03.2015 vo
výške 13.500 eur a  dňa 18.11.2015 vo výške 6.800 eur.

3.  Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia  uviedol, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií  uplatňovaných  pri všetkých druhoch
vyživovacích povinností,  ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného ( § 75 Zákona o rodine ). Pri určovaní vyživovacej povinnosti však súd musí
striktne vychádzať z ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno priznať výživné len odo dňa
začatia konania. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na
jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať
aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu.

4.   V danom prípade doručila matka súdu vyjadrenie v konaní o rozvod manželstva dňa  26.08.2016,
ktorý následne viackrát zmenila, naposledy na pojednávaní dňa 23.10.2019, kedy navrhla určiť výživné
na mal. H. za obdobie od 14.02.2015 do 15.04.2016 v celkovej výške 6.000  eur, čo zodpovedá sume
400 eur mesačne. V zmysle  ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine  súd môže priznať výživné len
počnúc dňom podania návrhu matky, t.j. dňom 26.08.2016. Výživné je možné v prípade maloletého
dieťaťa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznať aj spätne, ak sú na to splnené zákonné dôvody
(  dôvody hodné osobitného zreteľa),  a to najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa
začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Pokiaľ z
určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj
spätne. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa
v návrhu požadovalo výživné , napr. počnúc jedným dňom pred začatím konania. Zákon presne taxatívne
nevymedzuje, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ich ustálenie patrí
do úvahy súdu. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí oprávnený súdu preukázať, pričom ide o tak
výnimočné okolnosti, ako napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému. Účelom uvedeného
ustanovenia je, aby sa vyživovacia povinnosť, ako prvoradé právo maloletého dieťaťa plnila včas a aby
povinný rodič toto právo uplatnil hneď ako toto právo vznikne. Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu
povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má
nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu.

5.  Súd  prvej inštancie  vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z
ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine návrh matky ako nedôvodný zamietol konštatujúc, že v posudzovanej
veci matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa,  pre ktoré by súd mal  priznať výživné za
obdobie od 14.02.2015 do 15.04.2016,  t.j. pred dňom 22.08.2016, kedy matka vo vyjadrení v konaní o
rozvod manželstva, navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči mal. H. Sama matka vo všetkých
konaniach vo veci maloletého dieťaťa uvádza, že s manželom nežili v spoločnej domácnosti od februára
2015, pričom v rámci výpovede uviedla, že otca maloletého  dieťaťa žiadala o prispievanie na výživu a
už v marci 2015 bola nútená čerpať spotrebný úver na pokrytie potrieb dieťaťa, pričom následne čerpala
ďalšie spotrebné úvery. Z  konania matky, kedy jej je od 02/2015 známa skutočnosť, že otec na výživu
dieťaťa neprispieva, nežijú v spoločnej domácnosti a matka dokáže urobiť právne úkony smerom k
čerpaniu viacerých spotrebných úverov, nemožno ustáliť, že sú na jej strane dané dôvody osobitného
zreteľa, ktoré by jej bránili uskutočniť úkon smerom k súdu a podať návrh na určenie vyživovacej
povinnosti otca včas, bez zbytočného odkladu potom,  čo si otec vyživovaciu povinnosť podľa jej slov
prestal plniť. Časový horizont jeden a pol roka, po ktorom matka podala návrh na určenie výživného
vyznieva podľa názoru súdu prvej inštancie  skôr špekulatívne a vzhľadom na množstvo prebiehajúcich
konaní týkajúcich sa majetku rodičov maloletého dieťaťa, skôr dotvára obraz neľútostného boja o
vzájomné finančné nároky oboch rodičov. Nakoľko súd prvej inštancie  návrh matky zamietol, nevyhovel
ďalším návrhom otca na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, nakoľko ich výpoveď nepovažoval
za relevantnú pre rozhodnutie vo veci a posúdil ich  ako nadbytočné.



6.  Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa  namietajúc, že súd
prvej inštancie  nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 C.m.p.), dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods.1 písm. f/  zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej „ C.s.p.“) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia ( § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.).  V odvolaní uviedla, že otec dňa 14.02.2015 vyhodil matku
spoločne s deťmi zo spoločného domu a následne podal návrh na rozvod manželstva  a na úpravu
práv a povinností k vtedy maloletým deťom U., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX. Matka v
podaní zo dňa 22.08.2016 k návrhu otca tieto skutočnosti uviedla a ďalej oznámila, že otec jej od
februára 2015 nedal žiadne peniaze na výživné, na stravu či oblečenie detí, pričom deti bývali s ňou
v rodičovskom dome a starostlivosť o ne bola na matke. V podaní z 22.08.2016 zároveň žiadala určiť
otcovi výživné od mesiaca  február 2015, pričom chybu v písaní opravila podaním zo dňa 18.08.2017,
ktorým požadovala vydať neodkladné opatrenie o.i. aj na platenie výživného, ktoré otec neplatil. Súd
napriek tomu o takomto návrhu nerozhodol, hoci ho mal vyčleniť  na samostatné konanie z úradnej
povinnosti a o výživnom pre maloleté deti rozhodnúť.  Podľa názoru matky súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam nakoľko je nepochybné,  že matka
(ktorá nebola v konaní  rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom  zastúpená
advokátom) už pri prvom úkone uplatnila nárok maloletých detí na  výživné (podaním zo dňa 22.08.2016).
Matka mala vedomosť od otca o podanom návrhu na rozvod manželstva a úpravu starostlivosti o
maloleté deti a dôvodne a s dôverou očakávala, že súd rozhodne prioritne aj o jej návrhu na výživné
za obdobie od februára 2015 do apríla 2016. Súd prvej inštancie za skutkového stavu, kedy matka
požadovala od otca výživné bezodkladne už v mesiaci február 2015, otec toto výživné odmietal platiť,
kedy matka pri svojom prvom úkone  v konaní o rozvod  a úpravu starostlivosti o maloleté deti uplatnila
nárok na výživné (podaním zo dňa 22.08.2016), nemôže matke výživné nepriznať. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa matka označila to, že je osobou bez právnického vzdelania, od otca žiadala výživné
od februára 2015, otec výživné neuhrádzal a matka bola na výživu a starostlivosť o obe deti nútená
zobrať si dva spotrebné úvery. Po vyhodení  zo spoločného domu otcom musela prioritne riešiť otázku
zabezpečenia detí, veci týkajúce sa  domácnosti, školy  a voľného času maloletých  a až následne
si mohla zabezpečiť právne poradenstvo a riešiť súdne spory s otcom maloletých.  Matka v odvolaní
poukázala  na stanovisko kolízneho opatrovníka , ktorý ak by naozaj neboli dôvody hodné osobitného
zreteľa pre priznanie výživného spätne a jej návrh by bol špekulatívny , nežiadal by jej návrhu v celom
rozsahu vyhovieť.  Matka poukázala na správanie sa otca, ktorý od mesiaca február 2015 neplatil na deti
žiadne výživné, na zatajovanie príjmov  zo strany otca, ktorý v súdnom konaní preukázateľne klamal o
svojich majetkových pomeroch a ktorý preukázateľne vedie luxusný a nákladný život nezodpovedajúci
jeho deklarovaným príjmom. Matka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie  zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a uložil otcovi  uhradiť omeškané
výživné na  maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX  za obdobie od februára 2015 do apríla 2016 vo výške
6.000 eur, pričom sumu omeškaného výživného bude otec povinný splácať v splátkach vo výške 400
eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom jún 2019 k rukám matky a
otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke trovy prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

7.  K odvolaniu matky sa otec a kolízny opatrovník písomne  nevyjadrili.

8.  Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods.
1 C.s.p.  a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podané odvolanie
matky nie  je dôvodné.

9.  Ako prvoradé konštatuje, že  v postupe súdu prvej inštancie nezistil  žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej   povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

10.  Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd  v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním   napadnutému   rozsudku prvoinštančného
súdu, ktorým zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi  uhradiť omeškané výživné na
maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX  za obdobie od 14.02.2015 do 15.04.2016 v celkovej  výške 6.000
eur, pričom sumu omeškaného výživného bude otec povinný splácať v splátkach vo výške 400 eur
mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom jún 2019 k rukám matky, v
ktorom  dostatočne a   presvedčivo  zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o



tomto  návrhu podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí  vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými  v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému
rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a v  záujme dôsledného vyporiadania
sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi dodáva  nasledovné.

11.  Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12.  Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.  Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine  pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15.  Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16.  Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17.  V posudzovanom prípade  z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom
pre neuloženie vyživovacej povinnosti otcovi za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu,  bolo
nepreukázanie  dôvodov hodných  osobitného zreteľa matkou ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ),  pre
ktoré by súd mal  priznať výživné za obdobie od 14.02.2015 do 15.04.2016 (t.j. pred dňom 22.08.2016,
kedy matka vo vyjadrení v konaní o rozvod manželstva, navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému  H. G., nar. XX.XX.XXXX).

18.  Je treba  prisvedčiť názoru odvolateľky v tom, že vyživovacia povinnosť rodiča je jeho zákonnou
povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovení Zákona o rodine.  Ustanovenie § 77 ods.1 Zákona o rodine
zabezpečujúce  určovanie výživného v prípade, ak jeden z rodičov prestane  plniť svoju vyživovaciu
povinnosť a je  dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím,  však vyjadruje zásadu možnosti priznania
dávok výživného od začatia konania (t.j. od podania návrhu), s výnimkou konania o výživnom pre
maloleté deti, ktoré je možné priznať pri splnení zákonného predpokladu  aj za dobu minulú.  Keďže
výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné mesačné náklady a potreby detí, cieľom
právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom v zákonnom ustanovení je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď
ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie
výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim
rodičia plnili vyživovaciu  povinnosť pravidelne a v rozsahu potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. Ak
zákonodarca v citovanom ustanovení určil podmienky, za ktorých je možné priznať výživné pri maloletých
deťoch za dobu spätne od podania návrhu, postupoval tak v súlade so svojimi právomocami, v záujme
zamedzenia možným špekuláciám a prípadnému zneužívaniu tejto možnosti.  Aj keď v citovanom
ustanovení zákonodarca presne nezadefinoval, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného
zreteľa, súdna prax sa ustálila v tom, že priznanie výživného pre maloleté deti  spätne aj pred podaním
návrhu je výnimočným postupom  zo všeobecného pravidla o tom, že výživné možno priznať len odo
dňa začatia súdneho konania, dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať a
medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému
z  dôvodu, že navrhovateľ nemal vedomosť, kde sa povinný nachádza alebo z dôvodu zlého zdravotného
stavu navrhovateľa, pre ktorý sa nemohol venovať takémuto konaniu, prípadne mu to neumožňovala
iná závažná prekážka.



19.  Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o nesplnení
zákonných podmienok pre úspech v konaní o návrhu  matky na uloženie povinnosti otcovi  uhradiť
omeškané výživné na  maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX  za obdobie od 14.02.2015 do 15.04.2016 v
celkovej výške 6.000 eur, s povolením jeho splácania otcovi v splátkach vo výške 400 eur mesačne. V
posudzovanej veci je jednoznačné, že matka  po prvýkrát navrhla   upraviť vyživovaciu povinnosť otca
k maloletému   až vo vyjadrení sa k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 22.08.2016, a to za obdobie
predchádzajúce návrhu, ktorý návrh  následne v ďalšom priebehu konania upravovala (v podaní zo dňa
22.08.2016 žiadala  zaviazať otca  od mesiaca február 2016 prispievať na výživu maloletého U. sumou
500  eur a na maloletého H. sumou 400  eur mesačne,  tento návrh matka podaním doručeným súdu dňa
18.08.2017 pozmenila tak, že žiadala opraviť chybu v písaní v podaní doručenom súdu dňa 26.08.2016
a navrhla, aby bol otec povinný prispievať na maloleté deti výživným už počnúc februárom 2015,  v
konaní vedenom pod sp.zn. 49P/39/2016  na pojednávaní dňa 07.05.2019  upravila návrh tak, že žiadala
zaviazať otca povinnosťou uhradiť omeškané výživné na maloletého H., nar. XX.XX.XXXX za obdobie
od februára 2015 do apríla 2016 vo výške 6.000 eur   a napokon, po vylúčení  návrhu matky vo veci
výživného na maloletého H. uznesením zo dňa 07.05.2019, č.k. 49P/39/2016-457 matka  žiadala uložiť
otcovi povinnosť  uhradiť omeškané výživné na  maloletého H. Královiča, nar. XX.XX.XXXX  za obdobie
od XX.XX.XXXX do 15.04.2016 v celkovej  výške 6.000 eur, pričom sumu omeškaného výživného
bude otec povinný splácať v splátkach vo výške 400 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom
mesiaci, počnúc mesiacom jún 2019 k rukám matky).  Matka  podanie návrhu vo veci vyživovacej
povinnosti týkajúceho sa obdobia pred podaním návrhu,  za ktorý súd  prvej inštancie správne považoval
vyjadrenie matky k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom  zo
dňa 22.08.2016 so zohľadnením jeho následných úprav matkou, vo vzťahu k ust. § 77 ods. 1 Zákona o
rodine odôvodňovala tým, že  od februára 2015 nežili s otcom v spoločnej domácnosti, otec neprispieval
na výživu detí  a na ich pokrytie ich potrieb bola nútená  si zobrať dva spotrebné úvery. Odvolací súd
sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie  prezentovanými v ods.20 napadnutého rozhodnutia o
tom, že na strane matky  neboli v konaní preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bez
zbytočného odkladu potom, ako si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť, objektívne  bránili  uskutočniť
úkon smerom k súdu.

20.  Odvolací súd neprihliadal na námietky matky, že súd prvej inštancie za skutkového stavu, kedy
matka ako osoba bez právnického vzdelania  požadovala od otca výživné bezodkladne už v mesiaci
február 2015, otec toto výživné odmietal platiť  a kedy matka pri svojom prvom úkone  v konaní o rozvod  a
úpravu starostlivosti o maloleté deti uplatnila  nárok na výživné (podaním zo dňa 22.08.2016),  jej nemôže
výživné nepriznať. V tejto súvislosti poukazuje na  obsah a účel ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine
uvedený v ods. 18 tohto rozhodnutia a konštatuje, že skutočnosť, že matka je osobou bez právnického
vzdelania, že od otca požadovala výživné už od februára 2015 a že  nárok na výživné uplatnila pri svojom
prvom úkone  v konaní o rozvod  a úpravu starostlivosti o maloleté deti (začatého na návrh manžela) nie je
možné posúdiť  za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup podľa citovaného
zákonného ustanovenia.  Za nemajúce akýkoľvek právny význam pri odvolacom prieskume  posúdil  aj
námietku matky,  v odvolaní  poukazujúcu  na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý „ ak by naozaj
neboli dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne a jej návrh by bol špekulatívny,
nežiadal by jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť “.  Konštatuje, že názor  kolízneho opatrovníka  ( t.j.
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorého organizáciu a pôsobnosť upravuje zákon č. 305/2005 Z.z.
v platnom znení o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) ustanoveného maloletému H.ar. XX.XX.XXXX v danom konaní podľa § 31 Zákona o rodine,
nie je pre súd  prejednávajúci vec  záväzný a je práve úlohou súdu, aby  v posudzovanej veci zistil
skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a tento následne aj právne posúdil.

21. Odvolací súd  poukazujúc na  samostatný a prvoradý dôvod vedúci k zamietnutiu návrhu matky
na uloženie povinnosti otcovi  uhradiť omeškané výživné na  maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX  za
obdobie od 14.02.2015 do a 15.04.2016 vo výške 6.000 eur, pričom sumu omeškaného výživného
bude otec povinný splácať v splátkach vo výške 400 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom
mesiaci, počnúc mesiacom jún 2019 k rukám matky, neposudzoval odvolacie námietky matky týkajúce
sa majetkových a zárobkových pomerov otca maloletého a  jeho nákladného a luxusného  života
nezodpovedajúceho jeho deklarovaným príjmom.
22. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie  v súlade s ust. § 62 ods. 1
C.m.p. zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.



23.  Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietla, že  súd prvej inštancie  dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. ),  uvedený odvolací dôvod nie
je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie  nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania  nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného
predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

24.  Za nedôvodnú posúdil odvolací súd napokon  i námietku o tom, že  rozsudok prvoinštančného
súdu  spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci    ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.)  pri ktorej treba
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
posudzovanom prípade, v ktorom konajúci  súd prvej inštancie  zo správnych skutkových záverov vyvodil
správne právne závery a aplikoval správny právny predpis,  namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.

25.   Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie   podľa § 387 ods. 2 C.s.p.,
ako vecne a právne správne potvrdil.

26.   O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p..
27.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0  ( § 2 ods. 1 C.m.p.,  § 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49P/74/2019", "guid": "30962580-a572-48dc-9277-e16ba481c019:96fe7c78-34c3-499f-b18d-66b16910c5e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}