{"guid": "5b76ffe5-4cb7-49b6-b545-c9226405eff7:c14a8156-edf8-4793-b994-59666c6cf0e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1219206473.1", "spisova_znacka": "20CoP/22/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/22/2020 z 17. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2020, sp. zn. 20CoP/22/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1219206473.1", "identifikacne_cislo": "1219206473", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2020-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c14a8156-edf8-4793-b994-59666c6cf0e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1219206473.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1219206473.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1219206473.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206473
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219206473.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: Y.
G., J. O.Ň. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: S. G., J. O. XX.XX.XXXX, G.:
W. XX, G., zastúpená advokátom Mgr. Igor Schweighofer, so sídlom: Holičská 28, Bratislava, a otca: Y.
G., J. O. XX.XX.XXXX, G.: I. XX, G., zastúpený advokátom: JUDr. Adam Puškár, so sídlom: Karpatská
5, Bratislava, o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. decembra 2019, č. k. 49P/171/2019-19, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.12.2019, č.k. 49P/171/2019-19 mení
tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia                  z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa zo dňa 12.12.2019, č.k. 49P/171/2019-19  nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým určil, že matka je oprávnená do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/150/2019 stretávať sa s maloletým Y.Q., každý
kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 17.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň
od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov a prázdnin od 23.12.2019
od 10.00 hod. do 24.12.2019 do 15.00 hod., od 26.12. 2019 od 10.00 hod. do 27.12. 2019 do 17.00
hod. a od 31.12. 2019 od 10.00 hod. do 01.01.2020 do 15.00 hod. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol  a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
matka zdôvodnila tým, že pôvodnú rodičovskú dohodu uzavrela z dôvodu, že nemala splnené podmienky
na starostlivosť o maloletého, avšak došlo ku zmene pomerov na jej strane tak, že je schopná sama
vytvoriť maloletému podmienky. Ďalej uviedla, že dôvodom pre podanie neodkladného opatrenia je
skutočnosť, že otec jej nechce dávať maloletého a neustále sa vyhovára na program, ktorý už pripravil,
a tým jej bráni v stretávaní s maloletým. V neposlednom rade jej neumožňuje byť s maloletým aj počas
noci, hoci maloletý sám chce u nej prespať, a nie je s maloletým ani cez víkend. Matka uviedla aj, že v
súčasnosti jej otec umožňuje stretávať sa s maloletým 3 x do týždňa a to vtedy, keď mu to vyhovuje.

3. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení, že na Okresnom súde Bratislava II toho času prebieha
medzi rodičmi maloletého konanie vedené pod sp. zn. 49P/150/2019, o návrhu matky o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom sa matka domáha zverenia maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
25.06.2019 č. k. 11P/22/2019-102, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý Y.,



zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok. Matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 50,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 07.02.2019. Styk matky s maloletým
sa ponechal bez úpravy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2019. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.12.2019, zo šetrenia
pomerov v domácnosti matky, z ktorej vyplýva, že matka má vytvorené podmienky na zabezpečenie
starostlivosti o maloletého a šetrením neboli zistené žiadne nedostatky, ohľadom starostlivosti matky.
Úrad práce uviedol, že má za to, že sú dané dôvody neodkladným opatrením upraviť styk matky s
maloletým, nakoľko otec matke v styku s maloletým bráni a autoritatívne rozhoduje kedy a kde sa bude
matka s maloletým stretávať.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný. S ohľadom na skutočnosť, že styk matky s maloletým bol
ponechaný bez úpravy, ako aj na matkou popisované skutkové okolnosti, mal súd prvej inštancie za to, že
matka náležitým spôsobom osvedčila skutočnosti, ktoré vyvodzujú záver o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov k maloletému navrhovaným spôsobom, čo znamená, že dočasná autoritatívna úprava styku
matky s maloletým je nevyhnutná. Vzhľadom na situáciu v rodine a skutočnosť, že maloletý je zverený do
osobnej starostlivosti otca, ktorý autoritatívne vyčleňuje matke čas na stretnutie sa s maloletým, pričom
rozsah stretnutí je matkou popisovaných maximálne 9 hodín týždenne, mal súd prvej inštancie za to, že
je v záujme maloletého, aby bol styk s matkou dočasne upravený, prebiehal v pravidelných intervaloch a
maloletý tak nestratil citové väzby na matku. Čo sa týka rozsahu stretávania súd prvej inštancie návrhu
matky počas bežného týždňa vyhovel iba čiastočne, nakoľko mal za to, že návrh matky presahuje rámec
potreby neodkladného zásahu súdu.

5. Proti uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Otec nesúhlasí s rozsahom, v akom sa má matka stretávať s maloletým z dôvodu, že
matka má na maloletého zlý vplyv, nakoľko žije asociálnym spôsobom života, je promiskuitná a neverná,
čo bol aj dôvod ich rozchodu. Otec ďalej uvádza, že zásadným problémom je tá skutočnosť, že matka
dlhodobo užíva rôzne drogy a alkohol, a v takomto stave chodievala v noci domov, kedy nevedela
udržať svoje telesné potreby pod kontrolou a musel ju sprchovať a ukladať do postele a starať sa o
ňu. Poukázal aj na to, že matka sa vulgárne vyjadruje aj v prítomnosti maloletého, ktorý po styku s
ňou prichádza domov a opakuje tieto nadávky. Matka má dlhodobo na maloletého zlý vplyv a v stave
drogového opojenia ho môže ohroziť na zdraví, nakoľko nemá nad sebou, ani ním kontrolu. Otec uvádza,
že matka mu v komunikácii prostredníctvom aplikácie Whatsapp viackrát písala o tom, že sa rozprávala
s kamarátkou ohľadne jej drogového problému a tá jej odporučila, aby išla k lekárovi. V ďalšej spoločnej
komunikácii sa zmienila o tom, že trpí, a že sú v tom zasa drogy, že chcela ísť na liečenie, ale na kokaín
sa to vraj nedá. Otec uvádza, že mu taktiež od matky maloletého viackrát prišla správa s obsahom,
že doma fetovala. Otec ďalej uvádza v odvolaní, že aj napriek životu matky, jej maloletého minimálne
trikrát do týždňa dával, teda vždy, keď ho o to požiadala a mohla ho mať pri sebe tak dlho, ako to
chcela. Nikdy jej nebránil v tom, aby sa s maloletým stretávala a neurčoval jej presný čas, kedy sa má
vykonávať styk s maloletým. S čím však nikdy nesúhlasil a nebude súhlasiť je to, aby maloletý ostával
u matky aj cez noc, nakoľko prostredie, v ktorom sa pohybuje matka môže mať na maloletého zlý vplyv.
Z dôvodu, že matke maloletého vždy dával, keď ho o to požiadala, a mala ho u seba minimálne trikrát
do týždňa, nepovažuje otec nariadenie neodkladného opatrenia za potrebné. Otec ďalej poukázal na
to, že od právoplatnosti rozsudku zo dňa 25.06.2019, sp. zn. 11P/22/2019, ktorým súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému ubehol relatívne krátky čas, a preto tu neexistujú dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. K odvolaniu otca sa matka a kolízny opatrovník nevyjadrili.

7.  Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku).



8. Podľa § 65 zák .č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9. Podľa § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný.
10. Podľa § 67 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich  potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb.
Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu
ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie
v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený
záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného
opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho výživy.

13. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného
opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými.
Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v
ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie.
Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím
o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a  listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému je daná rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.06.2019 č. k. 11P/22/2019-102, ktorým súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk matky s
maloletým sa ponechal bez úpravy. Matka dňa 03.10.2019 podala návrh na zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností tak, že žiada nariadiť striedavú osobnú starostlivosť. Dňa 15.11.2019 podala matka
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada upraviť dočasne jej styk s maloletým. Ako
dôvod nariadenia neodkladnej úpravy styku uvádza, že jej otec umožňuje stretávať sa s maloletým len
3 krát do týždňa, keď to jemu vyhovuje a to v čase len od 15.00 hod do 19.00 hod.

15. Odvolací súd na základe návrhu matky a podaného odvolania zo strany otca, dospel k záveru, že
nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko tu absentuje potreba rýchlej úpravy. Zo
samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že s maloletým je v kontakte,
stretáva sa s ním tri krát do týždňa. Odvolací súd musel vychádzať aj z tvrdení otca v odvolaní, ktoré
sú odlišné a v rozpore s tvrdeniami matky. Otcom uvádzané skutočnosti a predložená komunikácia
rodičov vyvolávajú pochybnosti o tom, či je matka schopná riadnej starostlivosti o maloletého. Vzhľadom
na rozporné vyjadrenia rodičov maloletého, bude úlohou súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej
vykonať náležité dokazovanie, z ktorého bude možné objektívne zhodnotiť stav matky, jej rodičovské
kompetencie a jej schopnosť starať sa samostatne o maloletého. Takéto dokazovanie presahuje rámec
neodkladnej úpravy. Navyše v danom prípade z návrhu matky vyplýva, že s maloletým jej otec umožňuje
stretávať sa, má s ním kontakt. Len to, že kontakt má v menšom rozsahu, ako by si žiadala  matka,
neznamená potrebu urýchlene rozhodnúť o úprave styku neodkladným opatrením. Odvolací súd má za
to, že bez urýchlenej úpravy styku, tak ako žiada matka, nebudú ohrozené práva maloletého, nakoľko
tento sa  matkou pravidelne stretáva.



16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala
matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má odvolací súd za to, že tu nie je žiadna
hrozba ujmy na právach maloletého. Maloletý je toho času v starostlivosti otca, ktorý matke umožňuje
stretávať sa s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladná úprava nemá nahrádzať rozhodnutie
vo veci samej. Je opodstatnená tam, kde bez dočasnej úpravy hrozí ujma na zdraví dieťaťa, jeho
výchove, je ohrozená jeho výživa, čo v danom prípade nie je splnené.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného  a odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,   z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)    a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49P/171/2019", "guid": "c1316442-3097-4e05-a19d-945420886965:2e5c600b-03e1-411f-b7e3-84ee19734c28", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}