Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/147/2020 z 12. 10. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. októbra 2020, sp. zn. 2Cob/147/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1220202594.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/147/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1220202594.1 | 2020-10-12 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 388 CSP, § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d4b236e-cf25-4488-93be-dfee16e9c7bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1220202594.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/147/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202594
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220202594.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: BRONSSON s.r.o., so sídlom
Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 740 314, zastúpeného JUDr. KAROL PLANK Advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 51 289 610, proti žalovanému: REALITY
MILOSLAVOV s.r.o., so sídlom Podunajská 25, 821 06 Bratislava, IČO: 50 412 710, zastúpenému
SCHWARZ advokáti s. r. o., so sídlom Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 858 285, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II, č.k. 26Cb/44/2020-54 zo dňa 01.06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/44/2020-54 zo dňa
01.06.2020, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému a jeho
subdodávateľom nariadil zdržať sa akýchkoľvek stavebných činností na pozemkoch:
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 787 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 842 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 612 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 613 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 615 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 616 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 617 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 753 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 630 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 470 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 471 m2, druh pozemku: orná pôda.
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 473 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 474 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 475 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 608 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 615 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 601 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 601 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 601 m2, druh pozemku: orná pôda



- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 659 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 667 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 667 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 668 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 668 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 661 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 624 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 616 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 606 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 614 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 606 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 607 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 628 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 629 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda,
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 619 m2, druh pozemku: orná pôda,
ktoré sú vedené Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre Okres: Senec, obec: MILOSLAVOV,
k.ú. F. na LV č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a na pozemku:
- parc. reg. "C", parcelné č. XXX/X, o výmere 10.341 m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorý je vedený
Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre Okres: Senec, obec: MILOSLAVOV, k.ú. F. na LV č.
XXX, a ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu.

2. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c)
a d), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2, § 336 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“).

3. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov
mal za preukázané, najmä z LV č. XXXX a LV č. XXX, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
presne špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia. Rovnako tak je zrejmé, že žalobca
uzatvoril so žalovaným dňa 23.08.2016 Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej
komunikácie a verejného osvetlenia, od ktorej však žalobca dňa 01.04.2020 odstúpil. Žalobca listom
zo dňa 17.4.2020 a opakovanou výzvou zo dňa 11.05.2020 vyzval subdodávateľa žalovaného na
zastavenie stavebných prác. Žalovaný na predmetné výzvy nereagoval a napriek tomu naďalej v
stavebných prácach pokračuje. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca osvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Osvedčil, že je vlastníkom predmetných pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX a podielovým
spoluvlastníkom pozemku, zapísaného na LV č. XXX. Nakoľko žalovaný pokračuje vo vykonávaní
stavebných prác na základe už neplatnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí,
miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné
navrhované neodkladné opatrenie nariadiť.

4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,
dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) C.s.p., t.j. neboli splnené procesné podmienky,
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalovaný v odvolaní uviedol, že disponuje nariadeným neodkladným opatrením voči žalobcovi
(uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Cb/49/2020-395 zo dňa 18.06.2020), ktorým bola
žalobcovi (v predmetnom konaní ako žalovanému) uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov



do výkonu práva žalobcu z vecného bremena spočívajúcom v práve výstavby obslužnej miestnej
komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych sietí
k spoločnému pozemku, a to do právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej. Vo veci samej
je predmetom sporu určenie, že tu právo zo Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí,
miestnej komunikácie a verejného osvetlenia uzatvorenej so žalobcom dňa 23.08.2016 (ďalej len
„zmluva o zabezpečení výstavby“) je, odstúpenie žalobcu je neplatné a žalovaný môže pokračovať
vo výstavbe na spoločnom pozemku, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode na majetku tak
žalovaného, ako aj všetkých spoluvlastníkov spoločného pozemku a vlastníkov okolitých pozemkov v
riešenom území, ktoré sú závislé na riadnom plnení povinností vybudovať infraštruktúru aj na spoločnom
pozemku. Uvedená povinnosť vyplýva z predmetnej zmluvy o zabezpečení výstavby zo dňa 23.08.2016,
pričom k príslušným pozemkom bolo v prospech žalovaného zriadené vecné bremeno spočívajúce v
práve výstavby inžinierskych sietí. Žalovaný si od uzatvorenia zmluvy riadne plní svoje povinnosti a
zabezpečuje v prospech vlastníkov pozemkov v riešenom území (vrátane žalobcu) dohodnutú výstavbu
na svoje náklady. Žalobca doposiaľ nevzniesol žiadne námietky voči výstavbe ani platnosti zmluvy, resp.
iných zmlúv. Ako sa však výstavba chýli ku koncu a žalobca má byť povinný zaplatiť žalovanému odmenu
za realizáciu výstavby, začal vykonávať úkony vedúce k „sabotáži“ uskutočňovaných prác zásahom do
pokojného stavu, ktorý existuje od r. 2016, najmä sa pokúsil neplatne odstúpiť od zmluvy o zabezpečení
výstavby a taktiež vykonáva ďalšie úkony za účelom zmarenia výstavby, čím žalovanému aj všetkým
ostatným vlastníkom rozostavaných nehnuteľností hrozí bezprostredne vysoká škoda, nakoľko všetky
pozemky v riešenom území sú závislé od dostavby predmetných inžinierskych sietí. Žalovaný má za
to, že konanie žalobcu je účelové, hrozí z neho závažná ujma nielen žalovanému, ale aj všetkým
spoluvlastníkom a tiež vplýva na obchodné vzťahy žalovaného s jeho subdodávateľmi vrátane ďalších
negatívnych následkov bezprostredne hroziacich z konania žalobcu.

6. Na margo napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že neodkladné opatrenie
bolo nariadené nielen voči žalovanému, ale aj vo vzťahu k jeho subdodávateľom, ktorí však nie sú
nijak identifikovaní, preto takéto znenie je nevykonateľné, neurčité a navyše smeruje voči subjektu,
ktorý nie je sporovou stranou. Žalovaný má za to, že žiadni „subdodávatelia žalovaného“ nemôžu
byť subjektom povinnosti uloženej napadnutým uznesením a už vôbec nie v prípade, ak nie sú
nijakým spôsobom identifikovaní. Súd prvej inštancie zároveň pochybil, keďže v rámci nariadenia
neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnému pozemku, ktorý vlastnia okrem žalobcu aj ďalšie
osoby, mali tieto všetky tiež vystupovať v predmetnom konaní na strane žalobcu, nakoľko všetci
vlastníci v r. 2016 prijali rozhodnutie o nakladaní so spoločným pozemkom, ktoré bolo potvrdené
tým, že všetci spoluvlastníci uzatvorili zmluvy o zabezpečení výstavby a zmluvy o zriadení vecného
bremena na spoločnom pozemku v prospech žalovaného za účelom výstavby príslušných inžinierskych
sietí. Žalobca je minoritným spoluvlastníkom spoločného pozemku, a teda sám nie je oprávnený
akokoľvek zmeniť rozhodnutie všetkých spoluvlastníkov o nakladaní so spoločným pozemkom a nemal
žiadny súhlas, resp. splnomocnenie na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči
spoločnému pozemku. S poukazom na uvedené tak žalobca nie je oprávnený sám dosiahnuť nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnému pozemku, pokiaľ nie sú na strane žalobcu aj všetci
spoluvlastníci spoločného pozemku - čo v tomto prípade absentuje. Súd prvej inštancie taktiež v danom
prípade nepostupoval správne, keď napadnuté uznesenie bez akéhokoľvek zdôvodnenia založil na
údajnej neplatnosti zmluvy z dôvodu odstúpenia, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal s právom
vyplývajúcim z vecného bremena, čím zasiahol do základných ústavných práv žalovaného, hoci samotná
existencia vecného bremena vyplýva priamo z LV, na ktorý odkazuje sám súd prvej inštancie. Žalobca,
ako už bolo uvedené, je minoritným spoluvlastníkom a nie je oprávnený samostatne bez vedomia a vôle
ostatných spoluvlastníkov rozhodovať o nakladaní so spoločným pozemkom, preto súd prvej inštancie
nariadením uznesenia vo vzťahu k spoločnému pozemku vážne zasiahol do procesných práv týchto
spoluvlastníkov tým, že im znemožnil vykonávať svoje procesné práva, pričom účelové tvrdenie žalobcu
o odstúpení od zmluvy o vybudovaní inžinierskych sietí na uvedenej skutočnosti nič nemení.

7. Žalovaný má ďalej za to, že nárok, ktorému má byť priznaná ochrana, musí byť zo strany
navrhovateľa neodkladného opatrenia minimálne osvedčený, pričom je potrebné tiež osvedčiť okolnosti
takej intenzity, že odôvodňujú potrebu neodkladne upraviť pomery. V opačnom prípade by bol postup
súdu, ktorý neodkladné opatrenie nariadi na základe neosvedčeného návrhu, arbitrárny. Odôvodnenie
napadnutého uznesenia je podľa žalovaného nedostatočné, nakoľko nie je z neho možné vyabstrahovať
akékoľvek úvahy súdu, ktoré ho viedli k tak jednoznačným záverom o tom, že je osvedčená potreba
dočasnej úpravy pomerov a sú splnené všetky ostatné zákonné podmienky na nariadenie predmetného



neodkladného opatrenia. Keďže žalovaný nedisponuje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
možno sa preto len domnievať, že súdu prvej inštancie na jeho nariadenie bez ďalšieho postačilo
len osvedčenie vlastníckeho práva žalobcu k vymenovaným pozemkom a spoluvlastnícke právo k
spoločnému pozemku, osvedčenie existencie zmluvy o výstavbe a údajné odstúpenie od nej. Súd
prvej inštancie sa však nezaoberal otázkou ostatných spoluvlastníkov spoločného pozemku a zásahom
do ich práv nakladať so spoločným pozemkom vrátane ich procesných práv v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, otázkou existencie vecného bremena na spoločnom pozemku v prospech
žalovaného umožňujúce mu realizovať svoje právo výstavby inžinierskych sietí v zmysle zmlúv o
zabezpečení výstavby, otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečení výstavby - ktorá je
predmetom sporového konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I, otázkou platnosti zmluvy o
zabezpečení výstavby a otázkou identifikácie subdodávateľov ako adresátov neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie sa navyše nielenže nezaoberal existenciou vecného bremena zriadeného v prospech
žalovaného na spoločnom pozemku, ale nevzal do úvahy ani skutočnosť, že neodkladné opatrenie
nemôže zasiahnuť do týchto práv, resp. nemôže mať vplyv na ich existenciu, nakoľko vznikli ešte pred
nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto nemohol nariadiť neodkladné opatrenie
vo vzťahu k spoločnému pozemku ignorujúc riadne zriadené a platné vecné bremeno, ktoré vyplýva aj z
LV č. XXX, ktoré bolo súdu prvej inštancie (vyplývajúc zo znenia samotného odôvodnenia napadnutého
uznesenia) k dispozícii.

8. K údajnej neplatnosti zmluvy o výstavbe žalovaný zdôrazňuje, že nie je vôbec zrejmé, na základe
čoho si súd prvej inštancie osvojil predmetné tvrdenie, preto daný záver považuje za arbitrárny a hlavne
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Neodkladné opatrenie nemôže byť založené na takomto
tvrdení, keďže práve osvedčenie a vysporiadanie sa s otázkou neplatnosti sa javí ako podstatné. Napriek
uvedenému, odstúpenie žalobcu od zmluvy o výstavbe, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou
neplatné, súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia posúdil ako a priori platné, pričom vôbec
nie je známe, akými úvahami sa spravoval a aké skutočnosti pritom vzal do úvahy. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj v súvislosti s osvedčením naliehavej
potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko na strane žalobcu sa o ňu nijakým spôsobom
nejedná. Žalovanému nie je jasné, aká naliehavá potreba by mohla vôbec vzniknúť, keď žalobca uzavrel
zmluvu o výstavbe spolu s ďalšími súvisiacimi zmluvami už v r. 2016 a tieto 4 roky nijak nenamietal,
nenamietal ani realizovanú výstavbu, ktorá do dnešného dňa násobne zhodnotila jeho pozemky. A
až po 4 rokoch, kedy je výstavba vo finálnej fáze a žalobca má zaplatiť žalovanému odmenu za
výstavbu, začal žalobca vykonávať kroky, ktorými chce dosiahnuť prevzatie výstavby vo svojom mene
a zabrániť zaplateniu odmeny žalovanému, ktorá je viazaná na dokončenie výstavby inžinierskych
sietí na pozemkoch vo vlastníctve a na spoločnom pozemku. Žalovaný si počas celej doby riadne
plnil svoje povinnosti, nedal žiadnu príčinu na to, aby mu bolo neodkladným opatrením nariadené,
aby nepokračoval vo výstave, t.j. plnení si povinností zo zmluvy o výstavbe a ďalších súvisiacich
zmlúv a zároveň vykonávať práva žalovaného vyplývajúce mu z vecného bremena. Skutočnosť, že
žalobca sa rozhodol až po 4 rokoch spochybňovať oprávnenosť žalovaného na výstavbu, resp. údajne
našiel „zákonný“ dôvod na odstúpenie, nie je dostatočným predpokladom na osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Keďže účelom neodkladného opatrenia je
ochrana pokojného (faktického) stavu pred bezprostredným zásahom, v danom prípade nenastali
žiadne skutočnosti, ktoré by nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovali. Žiadny
bezprostredný zásah do práv žalobcu nehrozí, nakoľko žalovanému svedčí právo vyplývajúce z vecného
bremena, ktoré nemohlo a ani nemôže byť dotknuté napadnutým uznesením. Už samotná existencia
vecného bremena vylučuje akúkoľvek neodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v prospech
žalobcu z dôvodu (údajného) ukončenia zmluvy o zabezpečení výstavby. Súd prvej inštancie sa
taktiež nevysporiadal s osvedčením nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, rovnako súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil, resp. vôbec sa nevysporiadal s tým, v čom má spočívať
bezprostredne hroziaca ujma žalobcovi. Výstavbou inžinierskych sietí sa žalobcovi výrazným spôsobom
zhodnocujú pozemky žalobcu ako aj spoločný pozemok, ktoré tým získajú významne na trhovej hodnote,
pričom už teraz žalovaný uskutočnenou výstavbou zhodnotil žalobcovi jeho pozemky rádovo o milióny
eur. Tu žalovaný zdôrazňuje, že sú to práve ostatní, väčšinoví spoluvlastníci, ktorí si taktiež objednali u
žalovaného výstavbu inžinierskych sietí, ktorým hrozí bezprostredná ujma, pretože právom očakávajú,
že tieto budú postavené.

9. Žalovanému nie je zrejmé, aké okolnosti viedli súd prvej inštancie k prijatiu záveru, že žalobca osvedčil
svoj nárok, ktorému sa má priznať ochrana, že osvedčil okolnosti takej intenzity (takú hrozbu svojim



nárokom), že by odôvodnili nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca osvedčil hrozbu ujmy na
svojich právach a osvedčil oprávnenosť nariadenia neodkladného opatrenia aj voči tretím subjektom,
ktoré nie sú sporovými stranami. Žalovaný má za to, že v rámci skutkového stavu mal byť súd prvej
inštancie oboznámený s tým, že odstúpenie bolo účelové a je neplatné, že žalovanému svedčí právo z
vecného bremena k spoločnému pozemku, ktoré doposiaľ spochybnené nebolo, že spoluvlastníci nedali
súhlas žalobcovi na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnému
pozemku, že neexistujú dôvody na prijatie záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a ani o žiadnej
hroziacej ujme na strane žalobcu. Práve naopak, žalobca týmto v rozpore so zmluvami uzatvorenými so
žalovaným a v rozpore so zriadeným vecným bremenom, na škodu žalobcu ako aj ostatných vlastníkov
pozemkov v riešenom území, vykonáva právne aj faktické kroky k tomu, aby bola zmarená výstavba
a následne bola dokončená samotným žalobcom, čím by žalobca nemusel uhradiť odplatu za jej
vykonanie, a to bez ohľadu na to, že jeho nehnuteľnosti sa touto výstavbou výrazne zhodnotili.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. napadnuté
uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prizná
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z doslovného textu Zmluvy o zabezpečení
vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, uzavretej medzi
sporovými stranami dňa 23.08.2016, vyplýva, že v danom prípade je predmetom zmluvy vybudovanie,
t.j. zhotovenie diela spočívajúce vo vybudovaní inžinierskych sietí, verejného osvetlenia a miestnej
komunikácie. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka a na vzťahy ňou
upravené sa v zmysle zmluvných dojednaní použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného je viac ako zrejmé, že zmluva bola teda uzatvorená v zmysle Občianskeho
zákonníka a jej predmetom je zhotovenie diela, pričom samotný Občiansky zákonník v ustanovení §
51 upravuje nepomenované zmluvy a zmluva o dielo je samostatne upravená v § 631 a nasl.. Keďže
predmetná zmluva je svojím obsahom zmluvou o dielo, táto sa riadi príslušnými ustanoveniami. Žalobca
ako objednávateľ mal preto právo od nej podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj bez udania
dôvodu odstúpiť, k čomu došlo Odstúpením zo dňa 01.4.2020, a to z dôvodu právnej istoty, keďže je
toho názoru, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože sa jedná o zmluvu
uzatvorenú medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a napriek
uvedeným skutočnostiam táto bola uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka. Ďalším dôvodom
absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy je podľa žalobcu aj tá skutočnosť, že v predmetnej zmluve ako
zmluve o dielo je predmet diela vymedzený nedostatočne, neurčito a nezrozumiteľne, keďže dielo nie
je vymedzené ani kvalitatívne, ani kvantitatívne. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že sa majú vybudovať
inžinierske siete, chodník, cesta a osvetlenie, pričom sa jedná len o všeobecné vymenovanie toho, čo
sa má zrealizovať a absentuje uvedenie, akú kapacitu majú mať inžinierske siete, akú dĺžku a šírku má
mať cesta či chodník, koľko a akých lámp má byť osadených a kde, a pod.. Z takto daného popisu diela
nie je zrejmý rozsah vykonávaného diela, na základe čoho je takýto popis diela neurčitý. V súlade s
ustálenou judikatúrou má žalobca za to, že v prípade uvedenej zmluvy sa jedná o absolútnu neplatnosť z
dôvodu nedostatočného vymedzenia diela, ktoré je jej predmetom. Táto absolútna neplatnosť sa zároveň
týka všetkých uzatvorených zmlúv o dielo, ktoré žalovaný uzatvoril s jednotlivými vlastníkmi, resp.
spoluvlastníkmi pozemkov. S poukazom na uvedené tak možno na predmetnú zmluvu nahliadať buď
ako na neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, resp. pre nedostatok podstatnej náležitosti daného zmluvného typu, v dôsledku čoho aj
Odstúpenie zo dňa 01.04.2020 by bolo neplatným právnym úkonom, keďže od neplatného právneho
úkonu nemožno platne odstúpiť, alebo platný právny úkon, od ktorého tak žalobca platne a účinne
uvedeným Odstúpením zo dňa 01.04.2020 na základe § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka platne
a účinne odstúpil. Žiadna iná interpretácia uvedeného záväzkového vzťahu neprichádza do úvahy, a
teda predmetná zmluva v súčasnosti neexistuje, nakoľko buď zanikla od počiatku, alebo na základe
odstúpenia od zmluvy (ex tunc). Žalobca zároveň listom zo dňa 17.04.2020 vyzval subdodávateľa
žalovaného, aby ukončil stavebné práce na pozemkoch vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, no
napriek tomu sa v stavebných prácach aj naďalej pokračovalo, preto žalobca dňa 11.05.2020 opakovane
vyzval na ich ukončenie, avšak bezvýsledne. Preto postup žalobcu je voči žalovanému spôsobený
postupom žalovaného vo veci realizácie diela. Žalovaný vo svojom odvolaní opomenul uviesť podstatné
okolnosti, ktoré viedli žalobcu k jeho krokom. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo bola dohodnutá



fixná cena diela, avšak bola uzatvorená taktiež zmluva o spolupráci, v zmysle ktorej malo dôjsť medzi
žalobcom a žalovaným k deľbe celkových nákladov na vybudovanie sietí - práve z dôvodu uzatvorenia
tejto zmluvy žalobca opakovane vyzýval žalovaného, aby bolo zrejmé, aké budú reálne náklady na
výstavbu sietí a aká úspora nákladov vznikne, na čo žalovaný odmietol požadované doklady žalobcovi
predložiť, čím sa žalobca ako objednávateľ dostal do situácie, že nevie, za akú sumu preň žalovaný ako
zhotoviteľ inžinierske siete realizuje. Zároveň žalobca uvádza, že Zmluva o zabezpečení vybudovania
inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia (ktorú považuje za neplatnú) v čl. 4 bod
4.4 upravuje splatnosť ceny diela, ktorá bola dohodnutá po stavebnom ukončení diela. Napriek tomu
však konateľka žalovaného zaslala konateľovi žalobcu e-mailovým podaním zo dňa 21.03.2020 faktúru
č. FA 01/2020, znejúcu na sumu 50.000,- Eur, ako „čiastkovú odplatu za 1. časť ceny diela pre výstavbu
inžinierskych sietí na stavbe IBV Miloslavov - Alžbetin Dvor“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný
nekoná v súlade so zmluvou o dielo, ktorú považuje za platnú.

12. Vo vzťahu k vecnému bremenu výstavby inžinierskych sietí na pozemku, parc. č. XXX/X, zriadenému
v prospech žalovaného, žalobca uvádza, že žalobca spoločne s ostatnými vlastníkmi pozemkov sú
objednávateľmi a žalovaný je len zhotoviteľom diela. Žalovaný sa sám v podanom odvolaní nevyjadril
k nariadenému neodkladnému opatreniu v časti pozemkov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
V danom prípade sa totiž nejedná ani o spoločnú vec a na týchto pozemkoch ani nie je zriadené
vecné bremeno výstavby. Žalovaný teda odvolanie proti napadnutému uzneseniu v časti pozemkov,
ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, nijakým spôsobom nezdôvodnil, preto je potrebné ho v
uvedenej časti podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietnuť. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k subdodávateľom žalovaného ako tretím osobám je možné, pretože sú zmluvnými
partnermi žalovaného, ktorí realizujú dielo, a teda ich záväzok zhotovovať diela je odvodený od
záväzku žalovaného. Žalobca nemá reálne možnosť ani prostriedky, aby zistil všetkých subdodávateľov,
ktorí sa svojou činnosťou podieľajú na stavebných prácach vykonaných na predmetných pozemkoch.
Žalovaný nemá žiadne vlastnícke právo k akémukoľvek pozemku v riešenom území a ak ako zhotoviteľ
nemá uzatvorenú platnú zmluvu o dielo, neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by toto
dielo pre objednávateľov vykonával. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy žalovaný vykonáva
stavebné práce na pozemkoch žalobcu bez právneho titulu a zároveň mu vystavuje faktúry za tieto
práce, pričom splatnosť ceny nenastala ani podľa zmluvy o dielo, platnosť ktorej žalobca namieta. V
prípade žalobcu dochádza k porušovaniu jeho práv ako vlastníka pozemkov, keďže na týchto žalovaný
vykonáva stavebné práce bez akéhokoľvek záväzkového vzťahu a proti vôli žalobcu. Ak napadnuté
uznesenie odvolacím súdom potvrdené nebude, vznikne podľa žalobcu stav, kedy žalovaný bude naďalej
zhotovovať dielo bez platne uzatvorenej zmluvy a voči žalobcovi si bude uplatňovať ním stanovenú cenu
diela s tým, že ju bude fakturovať podľa vlastnej úvahy, keďže sám nedodržuje ani platobné podmienky
upravené v ním predkladanej zmluve.

13. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil
absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o dielo (na ktorú sa prihliada ex offo), a to aj napriek zníženej
miere osvedčenia skutočností potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vykonávanie
rozsiahlejšieho dokazovania súdom prvej inštancie rozhodujúcim o neodkladnom opatrení by mohol byť
ohrozený účel neodkladného opatrenia, a to okamžitá úprava pomerov. Žalovaný má zriadené záložné
právo k pozemkom žalobcu, ktorým je zabezpečená cena diela a teda, ak žalobca bude po lehote
splatnosti pozemkov s akoukoľvek žalovaným svojvoľne vystavenou faktúrou, žalovaný ako záložný
veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, čím
by žalobcovi vznikla škoda. Žalobca zároveň podal žalobu o určenie neexistencie záložného práva,
konanie je vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/100/2020. Vzhľadom na uvedené
žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania.

14. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opakovane poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k
pozemku, parc. č. XXX/X, na ktorom prebieha výstavba inžinierskych sietí, je žalobca len menšinovým
spoluvlastníkom, a teda nie je oprávnený autonómne a navyše, proti vôli ostatných, väčšinových
spoluvlastníkov rozhodovať o nakladaní s takýmto pozemkom. Predmetný pozemok bol určený na
vybudovanie sietí a obslužnej komunikácie v prospech všetkých spoluvlastníkov, vrátane žalobcu,
ktorý vedome podpísal Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie
a verejného osvetlenia, ktorú začal účelovo spochybňovať až o 4 roky neskôr, keď sa blíži splatnosť
jeho finančného záväzku za toto dielo. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k neprípustnému a



protiústavnému zásahu do základných práv ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti. Vo vzťahu
k ostatným pozemkom, výlučným vlastníkom ktorých je žalobca, absentuje akákoľvek potreba dočasnej
úpravy pomerov alebo akákoľvek hrozba. Záväzok žalovaného z predmetnej zmluvy je zabezpečiť
vybudovanie sietí k hranici pozemkov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a zabezpečiť možnosť
pripojenia žalobcových pozemkov na tieto siete. Je absolútne zrejmé, že záväzok žalovaného sa
nijakým spôsobom nedotýka a ani nezasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobcu, preto je nariadené
neodkladné opatrenie vo vzťahu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu nezákonné z dôvodu
absencie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Žalovaný nijak nemal v pláne zasahovať do
pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ak žalobca nechce tieto svoje pozemky na budované
inžinierske siete a pozemnú komunikáciu pripojiť, nie je povinný tak urobiť a žalovaný ani nemá zmluvný
ani iný dôvod žalobcovi jeho individuálne prípojky vybudovať. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, a
to čo i len teoreticky, hroziacu ujmu vo vzťahu k pozemkom v jeho výlučnom vlastníctve. Práve naopak,
je to žalobca, kto svoje záujmy vydáva za záujmy ostatných spoluvlastníkov spoločného pozemku, a to
napriek tomu, že tí s uvedeným postupom nikdy nesúhlasili a tento postup ich hrubo poškodzuje.

15. Žalobca vo vzťahu k platnosti zmluvy, resp. platnosti odstúpenia od nej však opomína tretiu
alternatívu, a to, že predmetná zmluva je platná a právny úkon odstúpenia je ničotný právny
akt nespôsobujúci žiadne právne následky. Žalovaný má za to, že ustanovenie o voľbe režimu
aplikovateľného zákonníka nie je podstatnou náležitosťou zmluvy ako takej, jedná sa len o účelový
argument žalobcu, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani ustálenej judikatúre. Platí totiž
základný normatívny princíp tzv. oddeliteľnosti právnych úkonov a v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ
z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa žalovaného je absolútne nepochybné, že
ustanovenie od zmluvy ohľadom voľby aplikácie Občianskeho zákonníka je oddeliteľným ustanovením
od všetkých ostatných ustanovení inak jasne, zrozumiteľne a určito definujúcich záväzky a práva,
preto nijakým spôsobom nemôže spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Aj v zmysle nálezu ÚS SR, sp.
zn. I ÚS 242/07, vyplýva, že „ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba
výklady...neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou“, preto s poukazom na uvedené má
žalovaný za to, že predmetná zmluva je naďalej platná a účinná, spravuje sa príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a údajné odstúpenie žalobcu zo dňa 01.04.2020 je neplatným právnym úkonom.
Vo vzťahu k argumentu žalobcu o neurčitosti zmluvy ako dôvodu jej absolútnej neplatnosti žalovaný
uvádza, že v danom prípade sa jedná o všeobecne zadefinovaný predmet plnenia, ktorý je zadefinovaný
výsledok, pričom prejav vôle je jednoznačný - úmysel strán zabezpečiť vybudovanie konkrétnych
sietí, t.j. voda, kanalizácia, plyn, elektrina, osvetlenie na ulici a pozemná komunikácia. Inžinierske
siete sú technické stavby, ktorých budovanie sa viaže na prísne stavebno-technické normy a ktoré
podliehajú schvaľovacím procesom, v opačnom prípade by ich príslušní správcovia neprevzali a
nebolo by možné ich prevziať. Predmet plnenia v zmysle zmluvy je teda zarámcovaný výsledkom a
po zabezpečení dokončenia sietí a komunikácie bude mať žalobca možnosť sa na budované siete a
pozemnú komunikáciu napojiť. Žalobca nemá žiadny relevantný nárok rozhodovať o tom, akej farby
či hrúbky bude kanalizačné potrubie alebo v akej chráničke budú osadené elektrické vedenia, príp.
či bude potrubie vedené na ľavej/pravej strane cesty a ani sa vyjadrovať k šírke cesty či chodníkov,
keďže uvedené skutočnosti sú technického charakteru a vyplývajú zo stavebno-technických noriem,
noriem územného plánu pre danú lokalitu a územných a stavebných rozhodnutí. Žalovaný má za to, že
žalobca účelovo spochybňuje bežnú obchodnú prax v staviteľstve. Ak by takáto zmluva so všeobecne
zadefinovaným predmetom dodania sietí mala byť absolútne neplatná, znamenalo by to, že väčšina
obdobných zmlúv uzatváraných na Slovensku developermi, by bola neplatná, nakoľko proces výstavby
zahŕňa množstvo činností a základnou úlohou každého developera je skĺbiť požiadavky investorov a
príslušných orgánov v rámci územného a stavebného konania. Ak teda žalovaný zabezpečí vybudovanie
inžinierskych sietí (a komunikácie) k hraniciam pozemkov, dôjde k jednoznačnému a určitému naplneniu
zmluvy, a to bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko z pohľadu predmetnej zmluvy je smerodajné, či
vybudované inžinierske siete a komunikácia zodpovedajú stavebno-technickým požiadavkám a normám
plus podmienkam územných a stavebných rozhodnutí a budú v stave, ktorý umožní ich kolaudáciu.
Žalovaný zároveň dodáva, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že nemal k dispozícií projekt, nevedel o
parametroch výstavby atď., nakoľko bol detailne informovaný o celom priebehu projektových činností
a hneď, ako bol projekt pripravený, tento dostal k dispozícii, ale zaplatil zaň bez námietok svoju časť
podielu na nákladoch za jeho vypracovanie, pričom projekt mu bol poskytnutý v r. 2018 a tak isto mu



boli doručené všetky územné a stavebné rozhodnutia stanovujúce podmienky realizácie samotného
projektu, voči ktorým taktiež nemal žiadne výhrady. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol
uzrozumený s dohodnutým postupom, preto jeho spochybňovanie po viac ako 2 rokoch je v rozpore so
žalobcom prejavenou vôľou a so samotným obsahom platne dojednaných záväzkov.

16. Záverom žalovaný k argumentu žalobcu týkajúcemu sa tvrdenia, že žalovaný si bude voči žalobcovi
uplatňovať ním stanovenú cenu diela s tým, že ju bude fakturovať podľa vlastnej úvahy, uviedol, že
jediným sporným momentom je otázka sumy, ktorú má žalobca žalovanému uhradiť za siete, čo nie je
nijakým relevantným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože to, že žalovaný buduje
siete a infraštruktúru na danom území, je zrejmé už od r. 2016, kedy došlo k podpisu predmetnej zmluvy
a žalobca bol zároveň účastný územného aj stavebného konania, v rámci ktorých nevzniesol žiadne
námietky, čo preukazuje, že žalobca mal záujem, aby uvedené siete a infraštruktúra boli vybudované
v zmysle projektu a schválených právoplatných rozhodnutí. Žalovaný je na predmetnom pozemku, kde
je žalobca len minoritným vlastníkom, oprávnený postaviť siete a komunikáciu, nakoľko toto právo mu
vyplýva z vecného bremena, preto už z povahy veci je súdom prvej inštancie nariadené neodkladné
opatrenie arbitrárne a vadné tým, že súd prvej inštancie si nedostatočne zistil skutkový stav. Navyše, je
pochopiteľné, že žalovaný si bude voči žalobcovi môcť uplatniť svoj nárok, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či predmetná zmluva bude, alebo nebude platná, pretože buď pôjde o právny nárok titulom zmluvného
plnenia, alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Ak ho bude žalobca spochybňovať, žalovaný si
ho bude musieť uplatniť súdnou cestou - čo je zároveň predmetom sporového konania, vedeného
na Okresnom súde Bratislava I. Nie je to žalobca, ale žalovaný a väčšinoví vlastníci dotknutého
pozemku, ktorí potrebujú dočasnú ochranu voči úkonom žalobcu smerujúcim k prekazeniu výstavby
inžinierskych sietí a komunikácie, a teda ku škode množstvu ľudí. Nakoľko žalobca začal spochybňovať
oprávnené nároky žalovaného, bol žalovaný nútený podať voči nemu žalobu, ktorá je predmetom
sporového konania, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2020, pričom táto
žaloba bola podaná pred akýmikoľvek inými podaniami a žalobami zo strany žalobcu, preto predstavuje
prekážku litispendencie vo vzťahu k predmetnému konaniu a tiež konaniu, ktoré žalobca inicioval na
Okresnom súde Bratislava III, predmetom ktorého je neplatnosť záložných zmlúv. Rovnako tak žalovaný
namieta miestnu nepríslušnosť súdu prvej inštancie rozhodovať o predmetnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko by mal o ňom rozhodovať súd, na ktorom je vedené konanie vo veci
samej, pretože v opačnom prípade by to znamenalo, že akýkoľvek súd môže vydať z akéhokoľvek
dôvodu neodkladné opatrenie a ten, voči ktorému smeruje, nebude mať možnosť sa voči nemu po vecnej
stránke brániť z dôvodu absencie konania vo veci samej, pričom zo samotnej povahy neodkladného
opatrenia vyplýva jeho dočasnosť do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vo zvyšku sa žalovaný pridŕža
skutočností uvedených v podanom odvolaní.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania
žalovaného ako aj vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.



22. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Neodkladne´ opatrenie je insˇtitu´t su´dneho konania, ktory´ je na mieste pouzˇitˇ tam, kde sa
vyzˇaduje okamzˇity´ za´sah su´du z do^vodu, zˇe jeho navrhovatelˇovi rea´lne a bezprostredne
hrozi´ ujma, alebo, zˇe by vy´kon v budu´cnosti ocˇaka´vane´ho su´dneho rozhodnutia bol ohrozeny
´. Navrhovatelˇ musi´ po osvedcˇeni´ svojho hmotne´ho na´roku, ktore´ho ochrany sa doma´ha,
presvedcˇivo osvedcˇitˇ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´ce bezodkladnu´ potrebu u´pravy pomerov, alebo
obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Navrhovatelˇ neodkladne´ho opatrenia tak musi´ osvedcˇitˇ take´
konkre´tne spra´vanie, ktore´ spo^sobuje navrhovatelˇovu nenahraditelˇnu´ ujmu. Na´rok pritom nemusi´
bytˇ nepochybne preuka´zany´, ale musi´ bytˇ asponˇ osvedcˇeny´. Miera osvedcˇenia sa riadi situa´ciou,
najma¨ naliehavostˇou riesˇenia. Osvedcˇovanie znamena´ zistˇovanie najvy´znamnejsˇi´ch skutocˇnosti
´ potrebny´ch pre rozhodnutie o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia prostredni´ctvom
oznacˇeny´ch do^kazov. Osvedcˇenie skutocˇnosti´, ktore´ by odo^vodnˇovali nariadenie neodkladne´ho
opatrenia, sa posudzuje len podlˇa na´vrhu a k nemu prilozˇeny´ch listi´n. Uvedeny´ postup predpoklada
´ platna´ pra´vna u´prava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sleduju´ca ty´m dosiahnutie u´cˇelu insˇtitu´tu neodkladne
´ho opatrenia, ktory´m je flexibilne´ a ry´chle riesˇenie situa´cie vyzˇaduju´cej si okamzˇity´ za´sah su
´du v pri´pade potreby.

25. Pre vyhovenie na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia musi´ i´stˇ o osvedcˇenie take
´ho stavu pra´vnych (nie iba fakticky´ch) vztˇahov, ktory´ vyzˇaduje ry´chlu u´pravu pomerov a
taktiezˇ o osvedcˇenie ohrozenia na´roku, kedˇ jeho ohrozenie musi´ bytˇ podlozˇene´ konkre´tnymi
skutocˇnostˇami. Rea´lne vyhodnotenie potreby bezodkladnej u´pravy pomerov je ota´zkou volˇnej u
´vahy su´du, pricˇom v su´vislosti s vyhodnoteni´m danej potreby musi´ su´d nevyhnutne sku´matˇ aj
splnenie dˇalsˇi´ch predpokladov na nariadenie neodkladne´ho opatrenia a ota´zku ich osvedcˇenia zo
strany navrhovatelˇa vra´tane hodnoverne´ho osvedcˇenia do^vodnosti a trvania na´roku, ktore´mu ma´
bytˇ takto poskytnuta´ ochrana. Su´d pri rozhodovani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia
riadne dokazovanie nevykona´va, nakolˇko vycha´dza len z obsahu spisu a skutocˇnosti´ osvedcˇeny
´ch z predlozˇeny´ch listi´n.

26. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

27. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zo strany žalobcu odôvodnený tým, že sporové
strany dňa 23.08.2016 uzatvorili Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej
komunikácie a verejného osvetlenia, suma ceny diela predstavovala 806.670,- Eur bez DPH a
jej predmetom bolo „vybudovať prípadne prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť vybudovanie
inžinierskych sietí“ (čl. 2 bod 2.1.1), „vybudovať prípadne prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť
vybudovanie obslužnej miestnej komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie a verejného
osvetlenia“ (čl. 2 bod 2.1.2) a v zmysle čl. 3 bod 3.1 „sa poskytovateľ zaväzuje vybudovať, prípadne
prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť vybudovanie predmetu plnenia“ na pozemkoch, ktoré sú vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, resp. na pozemku, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Nakoľko
zmluvné strany si vymienili, že zmluva bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom



na vzťahy ňou upravené sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobca ako objednávateľ s
poukazom na ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka od predmetnej zmluvy písomne dňa
01.04.2020 odstúpil a listom zo dňa 17.4.2020 vyzval žalovaného na ukončenie stavebných prác, a to
opakovane dňa 11.05.2020. Nakoľko však žalovaný doposiaľ (t.j. ku dňu podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia) stavebné práce vykonáva, čím zasahuje do práv a oprávnených záujmov
žalobcu, je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami.

28. Súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že žalobca v miere potrebnej a dostačujúcej
pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, nakoľko žalobca osvedčil, že je vlastníkom pozemkov v zmysle LV č. XXXX a podielovým
spoluvlastníkom pozemku v zmysle LV č. XXX a žalovaný naďalej pokračuje vo vykonávaní stavebných
prác na základe už neplatnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej
komunikácie a verejného osvetlenia.

29. Odvolací súd sa s prijatým názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a námietky žalovaného
uvádzané v odvolaní považuje za dôvodné. Odvolací súd súhlasí s námietkou žalovaného, že žalobca
relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a má
za to, že zo znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov predložených
žalobcom v danom prípade nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
Odvolací súd má za preukázané, že vo vzťahu k pozemku, parc. č. XXX/X, zapísanému na LV č. XXX,
je samotný žalobca spoluvlastníkom v rozsahu svojho podielu vo výmere 4.670,24 m2, čo predstavuje
menšinový 45,16 % spoluvlastnícky podiel, pričom všetci spoluvlastníci daného pozemku jednohlasne
(vrátane žalobcu) v r. 2016 rozhodli o využití predmetného pozemku za účelom vybudovania obslužnej
miestnej komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych
sietí, výstavbou ktorej bol poverený žalovaný, čo zároveň väčšinoví spoluvlastníci dňa 20.06.2020
opakovane potvrdili a v predmetnom písomnom vyhlásení tiež uviedli, že žiadny zo spoluvlastníkov
nie je sám oprávnený rozhodnúť o zmene rozhodnutia všetkých vlastníkov. V danom prípade je teda
jednoznačné, že žalobca sám ako minoritný spoluvlastník pozemku bez udelenia súhlasu ostatných
spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti inicioval konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
hoci je navyše nesporné, že Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
11.08.2016 (existencia, resp. platnosť ktorej spochybnená nebola), bolo na predmetnom pozemku
zriadené v prospech žalovaného vecné bremeno spočívajúce v práve výstavby obslužnej miestnej
komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych sietí.
Rovnako tak je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k,. 36Cb/49/2020-395 zo dňa
18.06.2020, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva žalovaného z predmetného vecného bremena, a to do
právoplatného meritórneho rozhodnutia v sporovom konaní, predmetom ktorého je určenie existencie
práva zo Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného
osvetlenia zo dňa 23.08.2016. Odvolací súd zároveň dodáva, že za účelom nariadenia neodkladného
opatrenia je elementárnou povinnosťou žalobcu osvedčiť opodstatnenosť a dôvodnosť naliehavej úpravy
pomerov sporových strán, čo žalobca ako minoritný spoluvlastník, navyše iniciujúci predmetné konanie
bez akéhokoľvek súhlasu ostatných väčšinových spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a contrario), nijakým spôsobom nepreukázal.

30. Rovnako tak zo strany žalobcu nebolo ani vo vzťahu k pozemkom, zapísaným na LV č. XXXX, ktorých
je výlučným vlastníkom, preukázané, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových
strán, pretože žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti osvedčujúce hrozbu zhoršenia jeho
pozície v danom právnom vzťahu, nakoľko - ako vyplýva zo znenia samotnej Zmluvy o zabezpečení
vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia zo dňa 23.08.2016,
záväzok žalovaného ako poskytovateľa spočíva podľa čl. 2 bod 2.1.1 zmluvy vo vybudovaní,
prípadne v zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí - rozvody elektrickej energie, vodovodu,
splaškovej kanalizácie, prečerpávacej stanice na kanalizáciu, dažďovej kanalizácie, STL plynovodu,
ktoré budú viesť najmä cez pozemok, parc. č. XXX/X, prostredníctvom tretej osoby, a to až k hranici
(vrátane hranice) ostatných pozemkov uvedených v bode 1.1 a zmluvy za podmienok a spôsobom
uvedeným v zmluve umožniť objednávateľovi pripojiť sa na inžinierske siete. V zmysle predmetného
zmluvného ustanovenia tak vyplýva, že žalovaný realizáciou stavebných prác spočívajúcich v budovaní
inžinierskych sietí na pozemku, parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, nijakým spôsobom
nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom, zapísaným na LV č. XXXX, a teda v danom



prípade je jednoznačne legitímne prijatie záveru, že nie je opodstatnené, aby bolo vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, nariaďované neodkladné opatrenie v znení
navrhovanom žalobcom, a to z dôvodu absencie zákonných podmienok. Odvolací súd sa stotožňuje
s námietkou žalovaného, že v danom prípade nie je ani len v teoretickej rovine žalobcom preukázaná
hroziaca ujma vo vzťahu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu a navyše, zo strany žalobcu nie
je ani len osvedčený nárok, ktorému by sa takýmto neodkladným opatrením mala poskytnúť ochrana.

31. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zmluvný vzťah bol medzi sporovými stranami
založený na základe Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie
a verejného osvetlenia, uzavretej dňa 23.08.2016, pričom až o takmer 4 roky neskôr, keď
medzičasom výstavba infraštruktúry realizovaná žalovaným ako zhotoviteľom v zmysle zmluvy výrazne
pokročila a zároveň došlo k zhodnoteniu samotných nehnuteľností, žalobca predmetný právny úkon
spochybňuje. V danom prípade preto nie je možné prijať ani záver o naliehavosti úpravy pomerov
medzi sporovými stranami, pričom sa taktiež žiada uviesť, že poskytnutie ochrany prostredníctvom
žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia by za daných okolností nijakým spôsobom nevytvorilo
spravodlivú rovnováhu medzi sporovými stranami. Odvolací súd v danom kontexte zároveň opakovane
poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k,. 36Cb/49/2020-395 zo dňa 18.06.2020 (viď
ods. 29 odôvodnenia).

32. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia bez
poskytnutia akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia vyslovil, že žalovaný pokračuje v realizácii stavebných
prác na základe neplatnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie
a verejného osvetlenia. S poukazom na predmetnú skutočnosť odvolací súd v kontexte ustálenej
judikatúry ÚS SR a Európskeho súdu dáva do pozornosti, že každý právny argument musí vychádzať
z nejakej platnej právnej normy alebo z právneho princípu - pokiaľ nie, nie je v právnej argumentácii
relevantný. Súd má povinnosť dostatočne jasne a presným spôsobom formulovať dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil, pričom ich dostatočnosť a relevantnosť sa musí týkať nielen skutkovej,
ale aj právnej stránky rozhodnutia. V danom prípade súd prvej inštancie však ním prijatý záver o
neplatnosti predmetnej zmluvy nijakým spôsobom neodôvodnil, preto sa s takýmto záverom súdu
prvej inštancie odvolací súd ako s logickým prijatým záverom vyvodeným z procesu zisťovania v
rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol stotožniť a prisvedčil tak námietke
žalovaného poukazujúcej na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť predmetného tvrdenia súdu prvej
inštancie. Navyše, otázka platnosti, resp. neplatnosti uvedenej zmluvy a odstúpenia žalobcu zo dňa
01.04.2020 od uvedenej zmluvy, je predmetom konania vo veci samej, iniciovaného na základe žaloby
žalovaného, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2020, ktoré nebolo doposiaľ
právoplatne skončené, preto odvolací súd na argumenty sporových strán vo vzťahu k riešeniu uvedenej
otázky v rámci rozhodovania o odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu neprihliadal.

33. Ako bolo uvedené vyššie, neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom
prípade existuje odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia
žalobcu v danom právnom vzťahu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda postačuje osvedčenie
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd v danom prípade dospel k
záveru, že žalobca zákonné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia ním navrhovaného
neodkladného opatrenia nepreukázal a ani neosvedčil relevantné predpoklady, ktoré by odvolací súd
viedli k prijatiu záveru o dostatočnej potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanom
znení. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).