Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/59/2020 z 29. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2020, sp. zn. 5Co/59/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1303899770.9 Krajský súd Bratislava | 5Co/59/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1303899770.9 | 2020-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c077f9d-72f7-43e3-a37c-01cb3d3991d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1303899770.9 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/59/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1303899770.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Š. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: R. Y. XX, E., zast.: Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9,
Bratislava, proti žalovaným 1/: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. XX, E., zast.: Mgr. Igor Schweighofer,
advokát so sídlom, Holíčska 28, Bratislava, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: W. XX, E., zast.: JUDr.
Beáta Kaprinayová, advokátka so sídlom: Jašíkova 2, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/86/2003-683 zo
dňa 02.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu zamieta.
Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7
302,68 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaným 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 14 107,40 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne :
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.11.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94eur (10 000,-Sk) od 01.12.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.01.2008 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.02.2008 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.03.2008 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.04.2008 až do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania :
vo výške 7 % ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.04.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.05.2006 až do zaplatenia
vo výške 8% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.06.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.07.2006 až do zaplatenia
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.08.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.09.2006 až do zaplatenia
vo výške 9,5% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.10.2006 až do zaplatenia



zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.11.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.12.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.01.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.02.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur od 01.03.2007 až do zaplatenia
vo výške 9% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.04.2007 až do zaplatenia
vo výške 8,5% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.05.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.06.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.07.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.08.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.09.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.10.2007 až do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ priznáva náhrada trov konania
v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že Žalobou doručenou súdu 1. inštancie dňa 28.
05. 2003 sa žalobca pôvodne iba voči žalovanej 1/domáhal vypratania nehnuteľnosti : pozemku parc.
č. XXXX/X - ost. plochy, o výmere XXX N., pozemku parc. č. XXXX/X - záhrady, o výmere XXX N.,
pozemku parc. č. XXXX/X - zast. plochy, o výmere XXX N., pozemku parc. č. XXXX/X -zast.
plochy o výmere XX N., ako aj rodinného domu so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/
X spolu s príslušenstvom (ploty, vedľajšia stavba, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky), ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. X, k. ú. Bratislava B., ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov
do tejto nehnuteľnosti, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež, aby ju súd zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 10.000,- Sk mesačne, počnúc od 1.12.2002 do vypratania uvedenej nehnuteľnosti, ako
i náhrady trov konania.

3. Súd 1. inštancie rozsudkom č. k. 12 C 86/2003- 612 zo dňa 17.02.2017 rozhodol tak, že žalovaná
1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7 302,68 eur, žalovaní 1/,2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 14 107,40 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania za čas od 1.4.2006 do
1.4.2008 do zaplatenia, a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.

4. Na odvolanie strán sporu, Krajský súd v Bratislave, Uznesením č. k 5 Co 345/2017-655 zo dňa
28.02.2018 rozsudok tun. súdu zrušil s odôvodnením, že sa súd nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie
žalovaných 1/, 2/, či sa nejednalo o hospodárenie so spoločnou vecou medzi žalobcom a K. Z. s ohľadom
na rozsudok NS SR č. k. 3 Cdo 192/2004, nevysvetli otázku, prečo úroky
priznal spätne, keď výšku bezdôvodného obohatenia určil súd až vo svojom rozhodnutí. Súd má doplniť
dokazovanie a riadiť sa pokynmi odvolacieho súdu vyjadrenými v oboch jeho rozhodnutiach.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa riadne predvolaný právny zástupca žalovanej 1/
nedostavil, svoju neprítomnosť do termínu pojednávania neospravedlnil po tom, čo mu súd oznámil, že
jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, na ktorú sa odvolával viackrát,
nevyhovuje. Dostavili sa žalobca a právna zástupkyňa žalovaného 2/. Súd preto postupom podľa § 180
CSP vec prejednal a rozhodol.

6. Súd vykonal doplňujúce dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, oboznámil sa s
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav :

7. Žalobca a jeho brat, p. K. Z., nadobudli dedením, po svojej matke, Q. Z., zom. dňa XX.XX.XXXX, na
základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 31D 1302/2002, D not 149/2002 zo dňa 26.3.2003, právoplatne
dňa 11. 04. 2003, o. i. sporný rodinný dom so súp. č. XXXX, nachádzajúci sa v k. ú. B., na W. M.. Č..
XX, v E., zapísaný na LV č. X, každý v podiele 1/2.

8. Listom zo dňa 09.04.2003, pred podaním žaloby, žalobca oznámil svojmu bratovi, K.. Z.,
že nesúhlasí s tým, aby predmetný rodinný dom užívali osoby odlišné od tých, ako sú zapísané na liste
vlastníctva, najmä zistil, že tam býva jeho dcéra, t.j. žalovaná 1/ so svojím druhom, bez odozvy.



9. Z dôvodu nezhôd o užívanie spoločnej veci, podal žalobca voči bratovi, K. Z. žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu, vedenú pred tun. súdom
pod sp. zn. 18 C 76/2003. Súd prvej inštancie l rozsudkom zo dňa 06. 03. 2008 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a jeho brata k spornej nehnuteľnosti a túto prikázal do výlučného vlastníctva
brata žalobcu, K. Z.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 04. 2008. (V tomto súdnom konaní
bolo vykonaným znaleckým dokazovaním preukázané, že sporný dom deliteľný nie je.).

10. Žalobca podal dňa 28.05.2003 žalobu voči žalovanej 1/ o vypratanie a vydanie bezdôvodného
obohatenia.

11. Z listu K. Z., brata žalobcu, bez uvedenia dátumu, označeného ako „Povolenie“ súd zistil, že tento
písomne vystavil svojej dcére, žalovanej 1/, povolenie, ktorým súhlasil, aby: „užívala a spravovala jeho
podiel vlastníctva na W. č. XX, XXX XX Bratislava od 14.12.2002, na dobu neurčitú “. (čl. 37)

12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ dňa 01.05. 2004 uzatvorili manželstvo
a dňa 09.09.204 sa im narodila dcéra.

13. Z vyššie uvedeného dôvodu žalobca žalobu dňa 26. 09. 2006 (čl. 135 ) rozšíril aj voči žalovanému
2/, ako manželovi žalovanej 1/ a z tohto dôvodu sa domáhal zmeny petitu v nasledovnom znení :
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať spornú nehnuteľnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 10.000,- Sk, počnúc od 01. 12. 2002 do
vypratania nehnuteľnosti, ako i náhrady trovy konania. Žaloba bola žalovanému 2/ doručená osobne
dňa 26.10.2007. Tun. súd Uznesením č. k. 12 C 86/2003-142 zo dňa 05. 10. 2007 návrhu vyhovel a do
konania na strane žalovanej, pripustil ďalšieho účastníka konania, K. A., ako žalovaného 2/. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2007.

14. Z dôvodu zmeny vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, kedy túto medzičasom nadobudol rozhodnutím
súdu brat žalobcu, K. Z., vzal žalobca dňa 26.06.2008 (čl. 154) žalobu v časti o vypratanie nehnuteľnosti
späť. Súd Uznesením č. k. 12 C 86/2003-164 zo dňa 28. 09. 2008 konanie v časti o vypratanie
nehnuteľnosti, zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2008.

15. Podaním zo dňa 31.03.2009 (čl. 188) žiadal právny zástupca žalobcu o zmenu petitu, ktorou sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči obom žalovaným vo výške 21.410,08 Eur (645.00,-
Sk), spolu s úrokmi z omeškania, počnúc od 01.01.2003 do zaplatenia. Súd zmenu petitu pripustil na
pojednávaní konanom dňa 01.04.2009 uznesením č. k. 12 C 86/2003-218.

16. Z dôvodu hmotnoprávnych námietok premlčania vznesenými právnymi zástupcami žalovaných 1/, 2/
právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 10.03.2010 (čl. 338) zoral žalobu voči žalovanej
1/ v časti úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2003 do 31.03.2006 späť, v tejto časti žiadal konanie
zastaviť a voči žalovanému 2/ zobral žalobu späť v časti istiny 7 302,68 eur za bezdôvodné obohatenie
za čas od 01.12.2002 do 30.09.2004 a v časti úrokov z omeškania vo výške za obdobie od 01.01.2003
do 31.03.2006 späť a žiadal konanie zastaviť.

17. Za súhlasu žalovaných 1/, 2/, po začatí konania súd uznesením č. k. 12 C 86/2003- 359 zo
dňa 28.06.2010 konanie voči žalovanej 1/ v časti úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2003 do
31.03.2006 zastavil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej 1/. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.07.2010. Voči žalovanému 2/ súd konanie zastavil v časti istiny 7 302,68 eur a v
časti úrokov z omeškania od 01.01.2003 do 31.03.2003 uznesením č.k. 12 C 86/2003- 401 v spojení s
uznesením odvolacieho súdu č.k. 5 Co 84/2011-398 zo dňa 28.02.2011, právoplatne dňa 08.06.2011.

18. Uznesením č. k. 12 C 86/2003- 401 zo dňa 03.05.2011 súd pripustil ako poslednú zmenu petitu
v znení:
I. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7 302,68 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní 1/,2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 14 107,40 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.04.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 Eur (10 000,-Sk) od 01.05.2006 až do zaplatenia



spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.06.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.07.2006 až do zaplatenia
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.08.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.09.2006 až do zaplatenia
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.10.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.11.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.12.2006 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.01.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.02.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur od 01.03.2007 až do zaplatenia
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 331,94eEur (10 000,-Sk) od 01.04.2007 až do zaplatenia
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.05.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.06.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.07.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.08.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.09.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.10.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.11.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.12.2007 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.01.2008 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.02.2008 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.03.2008 až do zaplatenia
zo sumy 331,94 eur (10 000,-Sk) od 01.04.2008 až do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako i náhrady trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
23. 05.2011.

19. Právny zástupca žalobcu sa k námietke nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných 1/,2/ v
spore s poukazom na na ust. § 139 ods. 2 Obč. zák., vyjadril tak, že takúto kvalifikáciu vylučuje, nakoľko
v spore bolo preukázané, že so žalovanými 1/,2/ nebola uzatvorená žiadna zmluva, títo neuhrádzali
užívateľskú odplatu nikomu, či už žalobcovi alebo druhému spoluvlastníkovi a nehnuteľnosť užívali
bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti zdôraznil, že ktorýkoľvek spoluvlastník má právo domáhať sa
úžitkov, ktoré tretie osoby nadobudli titulom užívania veci, ktorá je v jeho podielovom spoluvlastníctve.
Preto je daná pasívna vecná legitimácia oboch žalovaných. Pokiaľ ide o investície do nehnuteľnosti,
žalovaní 1/,2, neuniesli dôkazné bremeno v tom, že by nejaké investície do nehnuteľnosti, ktoré by bolo
potrebné zohľadniť pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia, nepreukázali. K uplatneným úrokom z
omeškania zotrval na názore, že spolu s dlžnou sumou titulom bezdôvodného obohatenia, sú žalovaní
1/, 2/ povinní zaplatiť i úroky z omeškania.
23/ Právna zástupkyňa žalovaného 2/ žalobu žiada zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaných 1/, 2/, vo vzťahu k právnej kvalifikácii k veci, z hľadiska posúdenia práv spoluvlastníkov
pri hospodárení so spoločnou vecou, argumentujúc jednak nálezom ÚS SR zo dňa 2.3.2016 sp. zn.
ÚS 620/2015-94 : V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť
k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska
ujasnilo, o ktorú z viacerých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide, tiež rozsudkom NS
ČR č. k 30Cdo/4894/2007. Vychádzajúc z týchto judikátov má za to, že pokiaľ bola žaloba podaná na
vypratanie nehnuteľnosti proti žalovaným 1/, 2/ bola podaná oprávnene, avšak dňom, kedy bolo súdom
konštatované, že medzi žalovanými 1/,2/ a spoluvlastníkom nehnuteľnosti, otcom žalovanej 1/, K. Z.,
bola uzavretá zmluva o spravovaní nehnuteľnosti, v tom momente sa pasívne legitimovaným stal K. Z..
A pretože žalobca rozšíril pôvodnú žalobu o jej klienta a nie o spoluvlastníka, má za to, že jej klient
nie je pasívne legitimovaný. Pokiaľ žalobca aj dnes poukazuje na to, že došlo vzniku práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaní užívali nehnuteľnosti bezdôvodne, podľa nej to nie je
pravda, súdu to preukázali, a súd to bral do úvahy, aj keď túto skutočnosť nevyhodnocoval. K výške
úrokov z omeškania poukazovala na príslušné ustanovenia zákona, že pokiaľ výška bezdôvodného
obohatenia je ustálená až súdom, nemohli sa žalovaní dostať do omeškania skôr, ako bola táto



suma stanovená alebo ustálená. Ďalej je tu podľa nej nedoriešená otázka stavu nehnuteľnosti v čase
nasťahovania sa žalovaných 1/, 2/. Podľa nej bolo v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť nebola
spôsobilá na užívanie, na účel, na ktorý mala byť užívaná, bez nevyhnutných opráv a prác spojených
s uvedením do užívania schopného stavu. Ďalej zase tvrdila, že súd síce v napadnutom rozsudku
konštatuje, že pri ohliadke rodinného domu je tento zanedbaný, ale nie je nespôsobilý na užívanie.
Poukazovala na to, že toto konštatovanie súdu vychádzalo z posúdenia stavu domu v čase, keď už
boli stavebné úpravy na dome vykonané, okrem toho už bol v tom čase výlučným vlastníkom otec
žalovanej 1/. Žalovaní nielenže vykonávali udržiavacie práce a nevyhnutné investície, ale vykonávali
údržbu, opravy, napr. odstraňovanie snehu počas zimy z domu i chodníkov. Nehnuteľnosť musela byť
vykurovaná počas zimy bez ohľadu na to, či tam niekto býval alebo nie.
24/ Predmetom sporu po zmene vlastníctva, ostal nárok žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ o vydanie
bezdôvodného obohatenia, za užívanie sporného domu, bez právneho dôvodu za čas od 01.12.2002
do 15.04.2008 vo výške 331,94 eur/mesiac.

20. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania má za to, že vo veci nejde o hospodárenie
so spoločnou vecou, nakoľko absentujú tieto jeho nevyhnutné znaky:
po 1/ : Absencia zmluvy, ktorou len by jeden zo spoluvlastníkov, v danom prípade K. Z., brat žalobcu,
umožnil tretej osobe užívať celý predmet spoluvlastníctva. Z predloženého „Povolenia“ jednoznačne
vyplýva, že K. Z. povolil žalovanej 1/ užívať len jeho podiel na dome, teda rozsah svojho vlastníckeho
oprávnenia neprekročil. Podľa zákona má každý spoluvlastník právo disponovať so svojim podielom,
a K. Z., v súlade s tým tak učinil. Predmet spoluvlastníctva v danom prípade znamená užívať spoločnú
vec, t.j. oba podiely na nehnuteľnosti, t.j. okrem svojho podielu by jej K. Z. bol musel dať do užívania
aj podiel žalobcu, čo K. Z. neučinil. Toto „Povolenie“ rozhodne nemožno bez ďalšieho považovať za
zmluvu v zmysle § 686 ods. 1, veta prvá Obč. zák., ktorou by celý sporný rodinný dom, nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu dal do nájmu či už žalovanej 1/ alebo žalovanému 2/. Podľa vyššie cit.
ust. totiž nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a
výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, čo predložené „Povolenie“
neobsahuje. Preto je nepravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného 2/, že medzi žalovanými
a spoluvlastníkom nehnuteľnosti, K. Z., bola uzavretá zmluva o spravovaní nehnuteľnosti a preto sa
pasívne legitimovaným by mal byť K. Z.. Naviac jej klientovi ani takéto „povolenie“ K. Z. nevystavil.
po 2/ : Nadužívanie spoluvlastníckeho podielu : Keďže K. Z. spoločnú vec v rozhodnom období nad
rámec svojho podielu, ani vôbec v neužíval, nemal žalobca dôvod, ako druhý zo spoluvlastníkov, sa voči
nemu domáhať žalobou akejkoľvek náhrady. V spore nebolo preukázané, že by sa K. Z., bezdôvodne
na úkor žalobcu obohatil, za predpokladu ktorého by bol povinný mu bezdôvodné obohatenie vydať.

21. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ ďalej argumentovala pre prípad nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaných rozsudkom NS SR č. k. 3Cdo 192/2004 :
Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor
koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej
rozsudkom NS SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005 : O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ ide
v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho
tieto priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby
sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo
užívať nebytový priestor.

22. Súd nevzhliadol súvis s jej námietkou pasívnej legitimácie v zmysle § 137 ods. 2 OZ, ako v týchto,
tak i v ďalších ňou citovaných rozhodnutiach, ktorá judikatúra pôsobí kontraproduktívne proti tomu, čo
tvrdí, pretože táto práve pojednáva o dôvodnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, v prípade
plnenia bez právneho dôvodu, ako ju žalobca uplatňuje.

23. Napokon žalovaní 1/2/ v danom štádiu konania už žiadne nové skutkové okolnosti neuvádzali,
opakovane argumentovali tým istým, návrhy na vykonanie dokazovania neuvádzali. Teda pokiaľ
aj odvolací súd vo svojom odôvodnení nabádal na doplnenie dokazovania, strany sporu žiadne
nenavrhovali, pričom nakoľko spor začal za účinnosti O.s.p., aby to bolo pre strany výhodnejšie, súd
nepoužil ani zákonnú, či sudcovskú koncentráciu dôkazov. Ale vzhľadom na kontradiktórnosť civilného
procesu, súd už z vlastnej iniciatívy dokazovanie nevykonáva, v dôsledku zásady „rovnosti zbraní“ strán



sporu, pričom napokon strany sporu boli zastúpené zástupcami z radov advokátov. Podľa názoru súdu
prvej inštancie, súd vykonal všetky dôkazy potrebné k tomu, aby mohol vo veci náležite rozhodnúť.

24. Podľa ÚS ČR, II ÚS 2929/10 : Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy
tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu.

25. Súdu bolo zrejmé, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia nastupuje len subsidiárne, ak
nie je možné žalovať podľa iného právneho titulu. Ale súd v každom jednom prípade musí vychádzať z
náležite skutkovo zisteného stavu, ktorý je pre každý prípad osobitý. Zákon pri hospodárení so spoločnou
vecou predpokladá iné situácie, ktoré by mohli medzi spoluvlastníkmi nastať. Avšak v danom prípade
vzťah medzi spoluvlastníkmi v dôsledku porušenia povinností nenastal. Žalobca sa už v samotnej žalobe
zaoberal otázkou spoluvlastníctva, avšak sám tu konštatuje, že osoba rozdielna od spoluvlastníka užíva,
ako správne uviedol, žalobcov podiel, bez právneho vzťahu s ním, teda bez právneho dôvodu. Napokon
sa toto jeho tvrdenie v žalobe ukázalo ako pravdivé, pretože K. Z., ako druhý spoluvlastník, súhlasil s tým,
aby žalovaná 1/ užívala iba jeho podiel, teda rozsah svojho oprávnenia pri hospodárení so spoločnou
vecou neprekročil.

26. Z hľadiska právnej kvalifikácie preto súd uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho. Pre posúdenie veci bolo bezpredmetné napr. tvrdenie
právnych zástupcov žalovaných, že žalobca listom nevyzval ich klientov na vypratanie domu a vydanie
bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby, pretože za relevantnú výzvu sa považuje aj žaloba.

27. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nárok uplatnený žalobcom opätovne posúdil v zmysle
ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu
občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Obč. zák.), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil,
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo
požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto
plnením získal majetkové hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§
451 ods. 2 Obč. zák.) alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. zák.). Vecná legitimácia (či už aktívna
alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Obč. zák. Je ním ten, koho majetok sa na
úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v
súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne
vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny
poriadok neuznáva.

28. V danom prípade sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu medzi ktoré sa priraďuje aj aj užívanie
cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech
vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa
jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania
cudzej veci vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí
zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý mu užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením
tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania
veci realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému
nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe
platnej nájomnej zmluvy. V prejednávanej veci podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny
následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať.

29. K otázke stavu nehnuteľnosti v čase jej sprístupnenia pre žalovaných 1/,2/ : (či vôbec bola
nehnuteľnosť užívania schopná a teda prenajímateľná na trvalé celoročné užívanie ako celok) a to u
oboch žalovaných :
a) Súd vychádzal predovšetkým zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 05.08.2002 vypracovaného
Q.. Z. W., znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý bol vypracovaný iba 9 mesiacov pred podaním žaloby,



z ktorého mal za preukázané, že sporný dom je nadzemný, tehlový, murovaný, má ústredné kúrenie
z plynového kotla, s radiátormi, TÚV je pripravovaná v prietokovom ohrievači, sporák je plynový, má
vnútorné vybavenie. Elektroinštalácia je svetelná, motorická, rozvod vody studenej a teplej z centrálneho
zdroja. Inštalácia plynu, zdroj teplej vody z prietokového plynového ohrievača, kanalizácia z kúpeľne a
kuchyne.
b) Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že v dome, do júna 2002, bývala matka žalobcu, pričom
žalovaní sa tam nasťahovali v relatívne krátkom čase, v decembri 2002.
c) Z predloženej fotodokumentácie (čl. 599 a nasl.), je zadokumentovaný stav sporného rodinného domu
zo dňa 12. 7. 2002, t. j. pred podaním žaloby, kde vidno, že dom je obývateľný a zariadený.
Napokon tvrdenie o nemožnosti celý rok dom užívať neobhájila ani samotná právna zástupkyňa
žalovaného 2/, keď pred súdom rozporuplne raz tvrdila, že napr., „v konaní bolo preukázané, že
nehnuteľnosť nebola spôsobilá na užívanie“, vzápätí : „súd síce v napadnutom rozsudku konštatuje,
že pri ohliadke rodinného domu je tento zanedbaný, ale nie je nespôsobilý na užívanie“. Neobstojí
preto tvrdenie žalovaných, že dom nebol celoročne obývateľný a zariadený. Vyvstávala by tu potom
otázka, ak dom nebol obývateľný, ako je možné, že tam žalovaní 1/,2/ viac ako 5 rokov, istú dobu
dokonca aj s maličkým dieťaťom bývali, za predpokladu, ako bude nižšie uvedené, žiadne nevyhnutné
náklady a investície do neho, do jeho na uvedenia do užívaniaschopného stavu nepreukázali ? Súd na
základe vyššie uvedených dôkazov konštatuje, že dom bol napojený na všetky inžinierske siete, bola tam
voda, plyn, elektrina, kanalizácia, bol iba zanedbaný a v pôvodnom stave, čo jeho celoročnú obývanosť
nevylučuje. Súd mal preto tvrdenia žalovaných za účelové, zavádzajúce, skutkovému stavu odporujúce
a v konečnom dôsledku za nedôvodné, v snahe vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného obohatenia.

30. K otázke investícií urobených zrejme žalovanými do predmetnej nehnuteľnosti :
Tvrdenia žalovaných ohľadom investícií do sporného domu preukázané neboli, zostali len v polohe
tvrdení, čo bolo pre súd nepostačujúce a bez výpovednej hodnoty. Nárok na nevyhnutné náklady by v
zmysle § 458 ods. 2 OZ mali iba za predpokladu, že išlo o náklady nevyhnutne potrebné na zachovanie
podstaty, existencie a hospodárskej funkčnosti a účelnosti veci. Žalovaná 1/ pred súdom potvrdila,
že tam investovali iba to nevyhnutné, aby tam mohli bývať. Medzi takéto investície v zmysle § 458
ods. 2 OZ rozhodne nepatria nimi uvádzané náklady napr. na vymaľovanie domu, drobné opravy,
udržiavacie práce, odstraňovanie snehu počas zimy z domu i chodníkov, čo napokon jedine ako
nevyhnutné investície do domu žalovaní označovali a ktoré samy za čas užívania spotrebovali. Žiadne
dôkazy, faktúry a pod., o tom súdu nepredložili, zrejme z dôvodu, že tieto práce vykonali prevažne
svojpomocne, čo aj uvádzali. Teda pokiaľ išlo o nevyhnutné náklady, na ktorých by bol povinný sa
podieľať aj žalobca, ako podielový spoluvlastník, súdu nepreukázali, napr. že išlo o havarijnú situáciu a
pod., tiež súdu nepredložili výzvu, ktorou by žalobcu na závažné nedostatky upozornili alebo že tento
ich odmietol odstrániť, resp. sa na nich podieľať. Preukazovali iba čiastky, ktoré platili v súvislosti s
užívaním nehnuteľností, ktoré však boli platením energií nimi spotrebovanými, na čo súd prihliadnuť
nemohol, naviac aj tu bol rozpor, či ich platili žalovaní 1/,2/ alebo K.Y. Z.. Súd mal všetky tieto osoby
za tak nedôveryhodné, že to ani toto ich tvrdenie za preukázané nemal. Súd nimi uvádzané okolnosti
vyhodnotil tak, že investície do nehnuteľnosti tak, ako ich predpokladá zákon nevykonali a preto ich
tvrdenia, bez dôkazov, ponechal bez právnych dôsledkov.

31. Ustáliť a odôvodniť výšku bezdôvodného obohatenia s poukazom na obvyklé nájomné : Čo sa
týka určenia výšky bezdôvodného obohatenia, poukazuje súd na nasledovnú judikatúru: Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007, sp. zn. 3 Cdo 298/2006 : Vo
všeobecnosti je totiž (aj) pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne
sa obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by
obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom
prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste
a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah)
faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (na obdobnom právnom názore je založené
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007, sp. zn. 3 Cdo 298/2006).
Najvyšší súd ČR, sp. zn. 30 Cdo 1789/2002: V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej
nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej
veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník,
majúci za povinnosť majetkový prospech vydať.



32. Strany sporu z dôvodu hospodárnosti samy navrhli, že každá z nich osloví tri realitné kancelárie za
účelom zistenia výšky obvyklého nájomného. Znalecké dokazovanie, či odborné vyjadrenie nežiadali
vykonať.

33. Súd pri výške bezdôvodného obohatenia zobral v úvahu aj stav domu zistený pri jeho ohliadke,
kedy strany sporu neuvádzali, že by sa tento podstatne zmenil oproti stavu, kedy ho užívali žalovaní a s
ohľadom na jeho pôvodný a zanedbaný stav, teda prihliadol aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického
užívania žalovanými 1/2/. Súd vychádzal z priemeru dolných hraníc ponúk, ako mu ich predložili strany
sporu: Realitná kancelária Q.. P. Y.-1. B. - uvádzala cenu nájmu 830 eur/mes, Realitná kancelária Y. B.
Q., s.r..o. 265 eur, RK ReAll s.r.o 800 Eur/mesiac, Develop - Real, spol. s r. o. listom 895 eur/mesiac,
zohľadniac tiež ponuku internetovej stránky zo dňa 02.07.2007 samotného K. Z. 830 eur/mesiac, čo
spolu v priemere činilo sumu 362 eur/mesiac. (Priemer súd získal súčtom týchto ponúk, podelených ich
počtom 5 : 3620:5=724 : 2/ podiel žalobcu), pričom žalobca si spore uplatňoval ešte nižšiu sumu, ako
bola priemerná t.j. sumu 331,94 eur/mesiac.

34. Súd v záujme spravodlivosti, s ohľadom na faktický stav užívania nehnuteľnosti, nemohol prihliadnuť
na ďalšiu predloženú internetovú inzerciu nehnuteľností napr. so sumami 1 200- 1 400 eur/mesiac,
nakoľko v týchto inzerátoch išlo o novostavby, domy s garážou a iné nadštandardné bývania, diametrálne
odlišné od nehnuteľnosti, ktorú žalovaní 1/,2/ užívali.

35. Avšak aj z týchto predložených ponúk vyplynulo, že ceny nájmu v tom čase, v danej lokalite boli v
priemere vyššie, cca 360 eur, ako si žalobca voči žalovaným 1/,2/ uplatnil. Pokiaľ teda žalovaní 1/,2/
namietali, že nájom je vysoký, mali možnosť si prenajať inú nehnuteľnosť, za nižšiu cenu, nakoľko to
nebola voľba a ponuka žalobcu, ale ich.

36. Z rozsiahleho dokazovania v predmetnej právnej veci bolo napokon výpoveďami aj samotných
žalovaných v 1. a 2. rade potvrdené, že sporný dom užívali od decembra 2002 do roku 2008, podobne
to potvrdila aj svedkyňa, suseda N., i K. Z.. Nepopierali, že tak učinili napriek nesúhlasu žalovaného.
Ako skonštatoval už aj odvolací súd žalovaná 1/ v dome podnikala, preukázateľne tam chovala psy,
mala chovnú stanicu, čo potvrdila pred súdom, podľa výpovede susedy N. chovala v dome psov v počte
4-10, tieto predávala, ktorú skutočnosť žalovaná ničím nevyvrátila. Bez najmenších pochýb tiež bolo, že
žalobca v rozhodnom čase nemal od domu kľúče, bol pozbavený možnosti sa do domu dostať, zámky
na dome boli vymenené, pričom žalovaní 1/,2/ kľúče od jeho domu mali.

37. V danej veci išlo o podielové spoluvlastníctvo, ktoré je tzv. ideálnym spoluvlastníctvom, nakoľko
predmetný dom reálne deliteľný nebol. Z tohto dôvodu neobstoja tvrdenia žalovanej 1/, že užívali iba
„podiel jej otca". Žalovaní 1/,2/ neboli vlastníkmi, či spoluvlastníkmi predmetného domu, boli v obdobnom
právnom vzťahu ako nájomcovia, pričom nájomca môže predmet nájmu užívať iba na základe dohody so
všetkými spoluvlastníkmi domu. Je teda nepochybné, že sa na základe užívania sporných nehnuteľností,
bez platenia ceny nájmu, dlhé roky, viac ako 5 rokov, bezdôvodne obohacovali, a to vo výške, ktorá
zodpovedá bežnému nájomnému, za porovnateľný rodinný dom s pozemkom, v danom čase a v danej
lokalite. Niet pochýb ani o tom, že toto obohatenie si žalovaní v 1. a 2. rade nemôžu privlastniť, ale musia
ho vydať žalobcovi, ako v tom čase spoluvlastníkovi rodinného domu.

38. Súd na základe vyššie uvedeného, viazaný žalobným návrhom žalobcu, tomuto ním požadovanú
čiastku titulom bezdôvodného obohatenia, vo výške jeho podielu 1 t.j. sumu 331,94 eur/mesiac, ako
dôvodnú priznal.

39. V bode I žaloby : Žalobca si voči žalovanej 1/ žalobou na súde dňa 28.05.2003 uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od vzniku nájmu od 01.12.2002 do 30. 9.2004,
čo mal súd za dôvodné a preto žalovanú 1/ zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 7. 302, 68 eur ((t.j.
22 mesiacov x 331, 94 eur).

40. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ za svojho mandanta vzniesla námietku premlčania a to v časti
istiny i a príslušenstva, nakoľko jej klient bol pripustený do sporu ako účastník konania dňa 21. 7. 2008.
Žalobca sa o skutočnosti, že žalovaný užíva nehnuteľnosť dozvedel v r. 2003, pričom plnenie od neho
požaduje od r. 2002.



41. Túto hmotnoprávnu námietku žalovaného 2/ mal žalobca za dôvodu, preto žalobu voči nemu zobral
sčasti späť a vydania bezdôvodného obohatenia sa s ohľadom na žalobu, ktorú si voči nemu uplatnil na
súde dňa 26.09.2006 domáhal od tohto dátumu dva roky spätne, t.j. od 01.10.2004.
Podľa § 152 CSP: Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

42. Podľa § 107 ods. 1, 2OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z obohatenia premlčí zatri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

43. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa o vzniku a získaní bezdôvodného obohatenia žalovaným 2/
dozvedel v roku 2002, pričom žalobu na súde si voči nemu o vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil
dňa 26.09.2006, teda po čiastočnom späťvzatí žaloby, v zmysle § 107 ods. 1 OZ sa tohto nároku domáha
v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote spätne, nakoľko ide o opakujúce sa plnenia, dôvodne za
čas od 01.10.2004 do 15.04.2008. Za toto obdobie mal súd nárok žalobcu za dôvodný, nepremlčaný,
pretože za tento čas nemohla uplynúť subjektívna premlčacia doba.

44. Žalovaná suma celkom o zaplatenie 21 410,- eur (64,5 mesiaca x 331,94 eur) bola žalobcom
rozdelená s ohľadom na hmotnoprávnu námietku premlčania nároku voči žalovanému 2/, ako i s
ohľadom na ďalšiu právnu skutočnosť, sobáš žalovaných dňa 01.05.2004, na sumu 7. 302, 68 eur a
sumu 14 107,40 eur.

45. V bode II žaloby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ ako manželov, spoločne a nerozdielne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 14 107,40 eur (t.j. 42,5m x 331,94 eur) za ďalšie kontinuálne
nasledujúce obdobie od 1. 10. 2004 do 15. 4. 2008, ako nárok voči žiadnemu zo žalovaných nemal za
nepremlčaný a preto dôvodný.

46. V bode III. žaloby súd iba žalovanú 1/ zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, podrobnejšie
bude o tom pojednávané nižšie.

47. V spore bolo jednoznačne preukázané a vyvrátené sústavne sa opakujúce tvrdenie právnej
zástupkyne žalovaného 2/, že jej klient vôbec nehnuteľnosť neužíval alebo ak áno, že by tak činil
bez súhlasu spoluvlastníka nehnuteľnosti. Toto je absolútne klamlivé a zavádzajúce tvrdenie právnej
zástupkyne, s čím sa nestotožnil ani odvolací súd, ktorý sám potvrdil, že vykonaným dokazovaním bol
preukázaný opak a preto bol žalovaný 2/ na nepremlčanú časť uplatneného nároku, zaviazaný. Právna
zástupkyňa 2/ súdu predkladala a poukazovala na judikatúru, k veci sa nevzťahujúcu, nakoľko nešlo
o rovnaké skutkové okolnosti prejednávaných vecí, išlo buď o minoritných spoluvlastníkov a pod., čo
vôbec nerozlišovala, nakoľko hospodárenie so spoločnou vecou má rôzne formy a postupy.

48. Odôvodniť solidaritu záväzku : Na námietky právnej zástupkyne žalovaného 2/ o súdom uloženej
solidarite záväzku žalovaných 1/, 2/ súd poukazuje na Rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Co 2/1998
(uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51 ročník 1998) : Súd nie je viazaný návrhom žalobcu, aby
žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne. Súd ju v danom prípade založil
v zmysle zákonných ust. § 144 OZ, podľa ktorého veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
užívajú obaja manželia spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním, tiež podľa § 145 ods. 1 OZ, kedy z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Teda pokiaľ pri niektorej zmene petitu a
bolo ich viacero, právni zástupca výslovne neuviedol, navrhoval to napr. hneď v žalobe voči žalovanému
2/, doručenú súdu dňa 26. 09. 2006 alebo v podaní zo dňa 31.03.2009, súd tak môže urobiť aj z vlastnej
iniciatívy, s ohľadom na zistený skutkový stav a súd tak učinil. Zdôvodniť, prečo súd priznal úroky z
omeškania spätne, keď výšku bezdôvodného obohatenia ustálil až súd ? Právna zástupkyňa žalovaného
2/ pred súdom zotrvávala na názore, že nakoľko je žaloba uplatnená ako vydanie bezdôvodného
obohatenia, podľa nej nejde o pohľadávku, ku ktorej by prislúchali aj úroky z omeškania. Toto jej tvrdenie
sa nezakladá na pravde. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov si to zrejme splietla s nárokom pri
nemajetkovej ujme, ktorého výška je závislá na úvahe súdu. Avšak v prejednávanej veci, ako bolo vyššie
uvedené, išlo odplatu, ktorú vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by bolo obvykle nevyhnutné vynaložiť v
danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej),



teda toto nie je závislé od úvahy súdu, ale od zistených konkrétnych okolností prípadu. Žalovaní 1/2/,
skôr ako bez právneho dôvodu začali užívať žalobcov podiel na nehnuteľnosti, mali možnosť si danú
skutočnosť zistiť, ako to potom v konaní preukazovali napr. dopytmi na realitné kancelárie a pod.. Toto ich
zavádzajúce tvrdenie je len snahou o nevyplatenie úrokov z omeškania. Je pravdou, že v Občianskom
zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je ustanovený čas plnenia, preto v zmysle ust. §
563 OZ, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v
danom prípade žalobca nebolo sporným, že žalobca žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy nevyzval,
relevantnou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia tak bolo až doručenie žalobného návrhu, s
presne špecifikovanou sumou bezdôvodného obohatenia vzniknutého uvedeným spôsobom a teda až
nasledujúcim dňom od doručenia žalobného návrhu sa mohli žalovaní dostať do omeškania.

49. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením dlhu žalobcovi zo zákona prislúcha právo na zaplatenie
úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na
zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti platiť veriteľovi úroky z omeškania.

50. K omeškaniu žalovanej 1/ súd uzatvára: Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobný návrh jej bol doručený
dňa 05.06.2003. Žaloba bola riadne odôvodnená, s presne špecifikovanou sumou bezdôvodného
obohatenia. Žalovaná 1/ tak mala plniť nasledujúcim dňom, t.j. 06.06.2003, čo však ani sčasti neučinila,
t.j. preto nasledujúcim dňom sa dostala s plnením dlhu do omeškania. Preto pokiaľ sa žalobca, po
čiastočnom späťvzatí žaloby, napokon voči žalovanej 1/ domáhal spolu so zaplatením dlžnej sumy
zaplatenia úrokov z omeškania až za čas od 01.04.2006 do 15.04.2008, súd konštatuje, že žalovaná 1/
v tom čase jednoznačne v omeškaní s dlžnou sumou bola, do vyhlásenia rozsudku nič neuhradila nič,
napriek tomu, že žalobca sa o to snažil ako v rámci pokusu o zmier, tak i počas konania, bezvýsledne.
Preto iba ju v bode III. petitu k úrokom z omeškania zaviazal.

51. K omeškaniu žalovaného 2/ súd uzatvára: Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobný návrh mu bol
doručený dňa 26.10.2007, plniť mal nasledujúcom dňom, 27.10.2007, čo však neučinil, nasledujúcim
dňom 28.10.2007 sa dostal do omeškania. Pokiaľ žalobca zotrval na svojom stanovisku a úroky z
omeškania voči nemu si uplatňuje spätne, od 01.04.2006, teda ešte pred podaním žaloby ma súd, tak
na to správne poukazuje odvolací súd, že toto dôvodné nie je, nakoľko v tom čase žalovaný 2/ rozhodne
v omeškaní nemohol byť. Dovtedy mu nebola doručená ani žaloba, či výzva na plnenie, hoci právny
zástupca žalobcu argumentoval ust. § 110 ods. 3 OZ, podľa ktorého sa úroky a opakujúce plnenia
premlčujú v troch rokoch. Avšak toto ust. sa týka právoplatných rozhodnutí súdu, čo nie je prejednávaný
prípad.
Preto súd žalovaného 2/ na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy zaviazal od 01.11.2007 a vo
zvyšku požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu voči nemu za čas od 01.04.2006 do 01.11.2007
ako nedôvodnú, zamietol.

52. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto bola žalobcom uplatnená v súlade s vykonávacím
predpisom, a to ustanovením § 10c a § 3 ods. 1 (v znení účinnom vždy ku dňu vzniku omeškania)
žalovaných 1/,2/ ktorú títo ani nesporovali, s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má popri dlžnej istine
nárok aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 01.04.2006 do
zaplatenia.

53. Ostatné námietky žalovaných 1/,2/ súd nevyhodnocoval, nakoľko by nemali vplyv na zmenu
rozhodnutia vo veci.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal žalobcovi, ako v prevažnej miere úspešnej strane sporu, v plnej výške podľa ust. §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

55. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými vyhovel žalobe žalobcu podala odvolanie
žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
voči nemu zamietol. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a ďalej
tým, že súd prvej inštancie sa neriadil a nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu,



nevysporiadal sa s otázkou pasívnej legitimácie žalovaných v súvislosti s posúdením spoluvlastníckych
vzťahov a ich kvalifikáciou pri rozhodovaní s užívaním spoločnej veci, nevysporiadal sa s otázkou vzniku
práva na uplatňovanie si úrokov z omeškania, nevysporiadal sa s otázkou priznania výšky trov konania.
Ohľadom pasívnej legitimácie žalovaných má žalovaný 2/ za to, že súd nesprávne aplikuje ustanovenia
Občianskeho zákonníka na skutkový stav. Súd vylučuje použitie ustanovenia § 139 OZ s
tým, že K. Z. - spoluvlastník domu a otec žalovanej v prvom rade povolil užívať jeho podiel v dome a preto
rozsah svojho spoluvlastníckeho práva on nenadužíval. V rozpore s týmto posúdením však je definícia
spoluvlastníckeho podielu, keď podiel síce predstavuje mieru vlastníctva, avšak nie je možné reálne
rozdeliť nehnuteľnosť tak, aby jeden zo spoluvlastníkov užíval reálnu časť. OS nezdôvodňuje, na základe
akých dôkazov dospel k rozhodnutiu, že došlo alebo nedošlo k nadužívaniu podielu spoluvlastníka a
neustálil ani v akej miere. Nakoľko spoluvlastníci boli vlastníkmi rovnakého podielu. Predmetom žaloby
mohlo byť nadužívanie nehnuteľnosti spoluvlastníkom. Žalobca však v žalobe nežaloval majetkový
prospech vzniknutý nadužívaním a ani po predložení súhlasu spoluvlastníka žalobu nezmenil. OS výšku
požadovaného bezdôvodného obohatenia určil na základe dôkazu - potvrdením realitnej kancelárie,
ktorá neposudzovala možnosť prenajatia ohliadkou alebo odborným posúdením, neskúmala stav domu,
len - ako samotný žalobca uvádza - zašiel do realitnej kancelárie a spýtal sa na výšku nájmu. Sám
žalobca ani výšku bezdôvodného obohatenia nadužívaním nevymedzil ani v žalobe ani počas konania.
Namiesto neho tak urobil Okresný súd, čím prekročil žalobou uplatňované právo v rozpore s princípmi
Civilného sporového poriadku. V konaní bolo preukázané, že žalobca nechcel sám nehnuteľnosť užívať
a ani ju nechcel prenajať tretím osobám. Nakoľko so spoluvlastníkom - otcom žalovanej v prvom rade -
bol žalobca v súdnom spore o vyporiadanie spoluvlastníctva, a v tomto spore žalobca odmietal užívanie,
riešil spoluvlastník - K. Z. situáciu tak, že požiadal rodinu, aby sa o dom postarala aby nedochádzalo k
jeho ďalšej deštrukcii. Pri posudzovaní veci však, podľa nášho názoru, nie je nezávažnou skutočnosťou,
že o matku žalobcu počas jej života sa staral otec žalovanej v prvom rade a žalovaná v prvom rade
a s dovolením a dokonca s vôľou starej mamy držala aj psov. Taktiež - ako vyplýva z dedičského
rozhodnutia - žalobca ponechával väčšinu zariadenia prikázať do vlastníctva otca žalovanej v prvom
rade. Počas súdneho konania o vyporiadanie spoluvlastníctva žalobca neprejavil žiaden záujem o
užívanie nehnuteľnosti , naopak trval na jej predaji. Za nezanedbateľnú skutočnosť považujeme aj to,
že matka žalobcu pred svojou smrťou bola takmer pol roka v nemocnici a po jej smrti bol dom prázdny
a chátral. Žalobca však, okrem podania žaloby na vyporiadanie spoluvlastníctva žiaden záujem na
udržiavaní užívania schopnosti domu neprejavil na rozdiel od spoluvlastníka - otca žalovanej v prvom
rade, ktorý v tomto spore požadoval, aby bola nehnuteľnosť prikázaná jemu. OS v bode 28 odkazuje
a odôvodňuje svoje rozhodnutie aj opretím o ustanovenie § 686 ods. 1 OZ. teda poukazuje na to, že
súhlas spoluvlastníka s užívaním nehnuteľnosti nemá náležitosti zmluvy o nájme. Žaloba je postavená
na tom základe, že žalovaní užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. V konaní žalovaní preukázali,
že k užívaniu došlo na žiadosť a so súhlasom spoluvlastníka za účelom potreby zabrániť deštrukčným
poškodeniam domu v období, kedy medzi spoluvlastníkmi - teda žalobcom a otcom žalovanej v
prvom rade prebiehal spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V konaní prebiehajúcom medzi
spoluvlastníkmi žalobca jednoznačne prehlásil, že nemá záujem na užívaní nehnuteľnosti ani na jej
prenájme, ale chce nehnuteľnosť predať. Súdne konanie bolo ukončené odkúpením spoluvlastníckeho
podielu žalobcu spoluvlastníkom- otcom žalovanej v prvom rade. Žalobca pred podaním žaloby aj
vyzýval na upustenie od užívania spoluvlastníka a nie žalovaných. Na pojednávaní dňa 16.12.2009
sám žalobca uviedol, že nikdy neoslovil žalovaného v druhom rade na upustenie od užívania a oslovil
iba brata/teda spoluvlastníka. Počas konania žalovaní podkladali svoje tvrdenia citáciou a odkazom
na rozsudky súdov /rozhodovacia prax/ ale aj na judikatúru. Pokiaľ súd v čl. 30 rozsudku tvrdí, že
judikatúra predložená žalovanými pôsobí kontraproduktívne („pretože pojednávana o dôvodnosti žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade plnenia bez právneho dôvodu“), je zrejmé, že napriek
preukázanému súhlasu spoluvlastníka s užívaním nehnuteľnosti žalovanými súd neustále kvalifikuje
bezdôvodné obohatenie vzniknuté titulom užívania bez právneho dôvodu. Následne v ďalších článkoch
odôvodnenia už samotný súd v konaní konštatuje, že súhlas bol predložený súdu a teda nejde o užívanie
bez právneho dôvodu. V bode 31 Rozsudku prvá veta OS súd uvádza, že žalovaní v danom štádiu
konania už žiadne nové skutočnosti a dôkazy neuvádzali a argumentujú tým istým spôsobom a návrhy na
vykonanie dokazovania neuvádzali. Avšak nevyporiadal sa s tým, že práve nevykonanie už navrhnutých
(aj opakovane navrhnutých) dôkazov malo za následok zrušenie jeho rozhodnutia Krajským súdom.
K bodom 32 a 33 OS aplikuje na preukázaný skutkový stav nesprávne posúdenie. V prejednávanej
veci nejde so strany žalovaných o užívanie bez právneho dôvodu. Spôsob hospodárenia so spoločnou
vecou určil spoluvlastník. Je zrejme, že podstata žalovaného nároku spočíva v nezhode spoluvlastníkov
o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva v otázke užívania nehnuteľnosti



a s tým súvisiacej primeranej náhrady. Táto skutočnosť vyplýva z dôkazu predloženého do spisu, že na
upustenie od užívania nevyzval odporcov ale spoluvlastníka - K. Z.. Nejde preto o nárok z bezdôvodného
obohatenia, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo z ustanovení §§ 136 ods. 1, 137 ods. 1 a 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Preto v prejednávanom prípade ide o spor medzi spoluvlastníkmi a žalovaní
nie sú v spore pasívne legitimovaní. V tejto súvislosti konštatovanie súdu „ ..v danom prípade vzťah
medzi spoluvlastníkmi v dôsledku porušenia povinnosti nenastal opätovne .. pretože K. Z., ako druhý
spoluvlastník súhlasil s tým, aby žalovaná užívala iba jeho podiel, teda rozsah svojho oprávnenia
pri hospodárení so spoločnou vecou neprekročil!- je prinajmenšom zmätočný. K. Z. ako spoluvlastník
podielový má svoj podiel na celej nehnuteľnosti tak ako aj žalobca. Preto v tomto prípade „reálne
oddelený podiel“ neexistuje. Z toho dôvodu, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a nie je možné
konkrétne označiť jej určitú časť ako časť zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu toho ktorého
spoluvlastníka, súd v podstate potvrdzuje tvrdenia žalovaných, že žalobca nepreukázal v akej časti
bola nehnuteľnosť nadužívaná, pretože v jednej z izieb a na povale mal žalobca zložené svoje veci
a časť užíval spoluvlastník - K. Z. na uskladnenie svojho majetku a vecí mu patriacich. Práve na
osobitosť podielového spoluvlastníctva pri nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti sa vzťahujú citované
Rozsudky súdov, že v prípade, ak jeden zo spoluvlastníkov sám nadužíva svoj podiel alebo ho umožní
nadužívať tretej osobe pasívnu či aktívnu legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí len
spoluvlastníkovi. Pritom v tomto bode samotný OS konštatuje subsidiárnu teda náhradnú, pomocnú,
podpornú/ funkciu bezdôvodného obohatenia tam, kde nárok nemožno odvodiť z iného právneho titulu.
V tomto prípade však nárok je možné odvodiť práve z ustanovenia § 139 OZ a až následne z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Aj v prípade uplatňovania si práva spoluvlastníka v konaní o hospodárení
so spoločnou vecou by bol na plnenie zaviazaný spoluvlastník .Keďže medzi spoluvlastníkmi nebola
žiadna dohoda o spôsobe užívania spoločnej veci jediným možným spôsobom riešenia otázky rozsahu
užívania by bolo - tak ako pri hnuteľných veciach - užívať nehnuteľnosť striedavo oboma spoluvlastníkmi.
Toho sa však žalobca nedomáhal. OS odôvodňuje ligitimáciu žalovaných z dôvodov, pretože K. Z. ako
druhý spoluvlastník súhlasil s tým, aby žalovaná užívala jeho podiel, teda v rozsahu hospodárenia
so spoločnou vecou. Dovoľujeme si upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na toto konštatovanie OS.
Z tohto výroku by vyplývalo, že žalovaní užívali časť domu zodpovedajúcu podielu spoluvlastníka
K. Z. oprávnene a časť domu - patriacu titulom spoluvlastníctva žalobcovi - neoprávnene. Preto
opätovne odkazujeme na skutočnosť že žalobca vychádzal z premisy vypratania celého domu a vydania
bezdôvodného obohatenia za toto užívanie a súd, nad rámec žaloby sám posudzuje bezdôvodné
obohatenie žalovaných z titulu nadužívania bez odôvodnenie rozsahu nadužívania, pričom žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal výšku nadužívania. Súd neskúmal, za akú cenu by bolo možné prenajať
nehnuteľnosť mladým ľuďom s malým dieťaťom. Súd ani nevyhodnotil svedeckú výpoveď svedkyne
Kovačikovej, ktorá poznala rodinu a aj pravidelne navštevovala dom. 13/K bodu 38 Investície realizované
žalovanými boli preukazované. OS si ich však ani nepovšimol. Z výpovede svedkyne N. R. uvedenej
vyššie jednoznačne vyplynulo, že dom potreboval úpravy. Taktiež z výpovede svedkyne N.. A. vyplynulo
v akom stave sa dom nachádzal, dokonca žalovaným poskytla aj finančnú pomoc na zaplatenie opravy
nefukčného kotla. Súdu boli predložené dôkazy týkajúce sa platieb energii. To, že boli platené na meno
spoluvlastníka neznamená, že ich neplatili žalovaní. Pokiaľ súd ustálil, že v tomto smere neuniesli
dôkazne bremeno, poukazujeme na to, že v tomto konaní nejde o vyporiadanie spoluvlastníctva, kde
sa za náklady nepovažuje svojpomoc. K bodu 41 rozsudku sa žalovaný v druhom rade opakovane
vyjadroval s tým, že súd nevzal do úvahy aj vyjadrenie RK, ktoré predložili žalovaní a to, že dom v stave,
v akom sa nachádzal pred nevyhnutnými úpravami nebol prenajímateľný. /sp. list 232/ Súd rovnako,
ako doteraz poukazuje, že žalobca nemal kľúč od domu. Tento zámok však nevymenili žalovaní, ale
spoluvlastník. Teda aj v tomto smere rozhodoval o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastník. V
bode 46 až 49 OS súd odôvodňuje tým, že žalobca si uplatnil svoju vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému v druhom rade súde 26.9.2006, čo považuje za začiatok plynutia lehoty na uplatnenie
si úrokov z omeškania. Do konania však bol žalovaný v druhom rade pripustený až 21.7.2008. Úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a nie jeho súčasťou. Prvý krát sa preto žalovaný v druhom
rade mohol dozvedieť o tom, že je voči nemu uplatnená pohľadávka až doručením rozhodnutia o
jeho pripustení do konania. Súd neuvádza, kedy mu výzva/žaloba/ bola doručená. Nemôže byť na
ujmu žalovaného v druhom rade, že súd nebol schopný rozhodnúť 2 roky o pripustení či nepripustení
žalovaného v druhom rade do konania. Preto ani toto odôvodnenie - spätne priznané úroky z omeškania
nemajú oporu v zákone. Z tohto odôvodnenia vyplýva aj jedna zo zmien žaloby/späťvzatie na základe
námietky premlčania/ Je potom zarážajúce - vo vzťahu k priznaným trovám konania, keď opakovane
došlo k zrušeniu rozsudkov OS, priznanie výšky náhrady trov konania v 100%-tách. K bodom 49 až 52
sa OS sa vyporiadáva s otázkou vzniku práva na úroky z omeškania. Rovnako ako pri predchádzajúcich



rozsudkoch OS sa súd nevyporiadal s právnou kvalifikáciou vzniku bezdôvodného obohatenia, opäť
poukazujeme na túto povinnosť a sme nútení k veci sa vyjadrujeme opakovane. Žaloba bola podaná
na vypratanie nehnuteľnosti /v tejto časti bola v priebehu konania vzatá späť/ o vydanie bezdôvodného
obohatenia a vydanie predbežného opatrenia / v tejto časti OS žalobe vyhovel, avšak KS Rozsudok
zrušil/. Jedným z dôvodov bolo aj poukázanie na pasívnu legitimáciu v tom čase žalovanej v náväznosti
na ustanovenia OZ odkazujúce na úpravu hospodárenia so spoločnou vecou. Vznik bezdôvodného
obohatenia kvalifikuje žalobca v žalobe ako užívanie cudzou osobou a to bez akéhokoľvek oprávnenia
či zákonom stavaného alebo zmluvne dohodnutého základu/čo v priebehu konania bolo vyvrátené/.V
bode I žaloby preto žiada o vypratanie nehnuteľnosti.

56. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie taktiež aj žalovaná 1/, ktorá
žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, resp. zmenil a žalobu v celosti zamietol. Svoje odvolanie žalovaná odôvodnila podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Rovnako aj žalovaná 1/ namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval
právny názor odvolacieho súdu. Žalovaná 1/ nakoľko súd prvej inštancie nevykonal žiadne nové
dokazovanie, sa pridržiava svojho predošlého odvolania a pripája sa k odvolaniu žalovaného 2/.
Žalovaná zdôrazňuje, že K. Z. ako spoluvlastník domu a otec žalovanej 1/ povolil užívať jeho podiel v
dome a preto rozsah svojho spoluvlastníckeho práva on nenadužíval. Súd prvej inštancie nezdôvodňuje
na základe čoho prišlo k nadužívaniu spoluvlastníckeho podielu a ani v akej miere. Sám žalobca
výšku svojho bezdôvodného obohatenia nevymedzil ani počas konania. Nie je pravdou, že by žalovaní
nepreukázali investície, sumy presne uviedli vo svojich výsluchoch žalovaní aj niektorí svedkovia, ktorí
potvrdili, že do domu investovali výlučne žalovaní.

57. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý súhlasí s argumentáciou žalovanej a poukazuje
na to, že rovnaké argumenty predkladal vo svojom vyjadrení aj žalovaný 2/. S obsahom odvolania
žalovanej 1/ sa žalovaný 2/ stotožňuje s tým, že žalovaný 2/ poukazoval od začiatku vstupu do konania na
nedostatok tak svojej pasívnej legitimácie ale aj nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v prvom rade.
Aj keď s touto námietkou sa mal prvoinštančný súd mal vysporiadať prednostne najmä pri rešpektovaní
hospodárnosti konania, zo strany prvoinštančného súdu k vysporiadaniu sa s touto námietkou nedošlo
doteraz. Súd sa nevysporiadal ani s ďalšími námietkami žalovaných a preto napadnutý Rozsudok trpí
rovnakými vadami ako rozsudky vydané prvoinštančným súdom doteraz a ktoré boli Krajským súdom
zrušené. Vo vzťahu k žalovanému v druhom rade je to okrem námietky pasívnej legitimácie aj námietka
premlčania. Skutočnosť, že žalovaný 2/ nikdy nebol vyzvaný žalobcom na platenie nájmu, do sporu
bol pojatý po uplynutí všetkých zákonných lehôt, v ktorých si mohol žalobca voči nemu uplatňovať
nároky. Opätovne poukazujeme aj na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tom
smere, že bezdôvodné obohatenie získané užívaním cudzej veci je predstavované prospechom o ktorý
sa na úkor vlastníka obohatil tretia osoba nie bez ďalšieho prospechom, ktorý by mohol vlastníkovi
vzniknúť jej prenájmom. Na nesprávny postup súdu pri posudzovaní otázky premlčania keď samotná
žaloba smerovala len voči žalovanej. Žaloba bola podaná 28.5.2003. Návrh na pripustenie žalovaného
v druhom rade do konania bol podaný 25.9.2006. V tom čase už došlo k premlčaniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v druhom rade. Tento sa stal účastníkom konania proti
svojej vôli a bolo mu vnútené . Teda žalovaný 2/ bol formálne pripustený do konania bez prekvalifikovania
žaloby .

58. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý je tohto názoru, že Okresný súd Bratislava
III svojim rozsudkom zo dňa 02.11.2018 rozhodol predmetnej právnej veci v plnom rozsahu správne.
Okresný súd Bratislava III vykonal v predmetnej právnej veci rozsiahle dokazovanie, výsledkom čoho
bolo dôsledné posúdenie skutkového a právneho stavu predmetnej právnej veci. Následne Okresný súd
Bratislava III predmetnú právnu vec správne právne posúdil, na základe čoho vydal svoj rozsudok zo
dňa 02.11.2018. Súčasne žalobca zdôrazňuje, že žalovaní v predmetnej právnej veci neuniesli svoje
dôkazné bremeno a v predmetnej právnej veci nijakým spôsobom nepreukázali akékoľvek investície,
ktoré by vykonali do predmetnej nehnuteľnosti, ako ani žiadne peňažné čiastky, ktoré by platili ako
čiastky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti (s výnimkou platieb za energie, ktoré boli nimi spotrebované).
Súčasne je žalobca tohto názoru, že v predmetnej právnej veci nie je sporná ani otázka, či bola
predmetné nehnuteľnosť užívania schopná v čase jej užívania zo strany žalovaných - a to aj s poukazom
na samotné výpovede žalovaných v predmetnej právnej veci, na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
01.04.2009. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa výpovedi žalovanej v 1. rade, uhrádzali
žalovaní za energie v období rokov 2003 - 2007 priemernú čiastku vo výške 135,- € mesačne. Aj z



uvedeného je zrejmé, že rodinný dom spoločne a bez akéhokoľvek právneho dôvodu užívali. Žalobca na
tomto mieste súčasne zdôrazňuje, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade boli toho času manželia,
pričom vychovávali svoje maloleté dieťa - aj z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že predmetná
nehnuteľnosť nutne musela byť užívania schopná, a to celoročne.

59. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý má za to, že vyjadrenie žalobcu nijakým spôsobom
nevyvracia tvrdenia žalovaného v druhom rade preukazujúce ním namietanú neexistenciu pasívnej
legitimácie. Žalobca uvádza len“ že je toho názoru“, že pasívna legitimácia žalovaného v druhom rade
je daná. Svoj názor nepodopiera o relevantné argumenty ozrejmujúce opodstatnenosť jeho názoru a
s touto námietkou sa nevysporiadal ani Okresný súd v napadnutom Rozsudku a to napriek tomu, že
pochybenie v posudzovaní otázky pasívnej legitimácie mu bolo Krajským súdom vytknuté. Žalobca
zdôrazňuje, že nehnuteľnosť bola užívania schopná. Opätovne ani súd ani žalobca nevzali do úvahy,
že stav nehnuteľnosti bol posudzovaný súdom ohliadkou, ktorá bola vykonaná už po tom, ako žalovaní
realizovali práce a investície do nehnuteľnosti, tak, aby bola užívania schopná. Dokonca sa nezaoberá
ani dôkazom predloženým do spisu a to vyjadrenie RK, ktorá samotná uvádza, že nehnuteľnosť nebola
užívania schopná v pôvodnom stave a bola neprenajímateľná. Vyjadrenia žalovaných na ktoré žalobca
vo vyjadrení poukazuje len preukazujú, že žalovaní/a to tak v prvom rade ako aj v druhom rade/ udržiavali
nehnuteľnosť na žiadosť otca žalovanej v prvom rade - ako spoluvlastníka nehnuteľnosti - počas doby, v
ktorej medzi otcom žalovanej v prvom rade a žalobcom prebiehal spor o zrušení spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaní, keď žalovaný odmietal nehnuteľnosť užívať /napriek tomu, že mal v dome uložený vlastný
majetok / Mal záujem ju len predaji nehnuteľnosti zatiaľ čo spoluvlastník - otec žalovanej v prvom rade -
žiadal aby mu nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva, čo sa aj stalo. Žalobca vo vyjadrení
opäť namieta , že žalovaní užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Toto tvrdenie zobral do úvahy
aj Okresný úd a to napriek tomu, že súdu bol predložený dôkaz, že k užívaniu nehnuteľnosti došlo na
výslovnú žiadosť spoluvlastníka a z jeho písomným súhlasom. Počas konania boli žalovaným v druhom
rade predkladané súdu judikáty a súdne rozhodnutia , z ktorých vyplynulo, že v danom prípade nejde
o spor o vydanie bezdôvodného obohatenia ale o spor medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti , pričom
zákon takýto vzťah osobitne upravuje. Okresný súd a ani žalobca vo vyjadrení sa však nevysporiadali
s námietkou žalovaného v druhom rade, keď žalobca podaním zo dňa 25.6.2008 navrhol zmenu žaloby
tak, že na plnenie bola zaviazaná len žalovaná v prvom rade. Taktiež sa nevyjadruje k námietke
premlčania vznesenej žalovaným 2/ v súvislosti s pripustením žalovaného v druhom rade do konania.
Ďalšie podanie žalobcu - zmena návrhu- bolo podané až 8.3.2010 , kedy už boli premlčané všetky práva
žalobcu na domáhanie sa plnenia zo strany žalovaného v druhom rade. Súd sa nevysporiadal ani s
námietkou týkajúcou sa zmeny žaloby, keď došlo zo strany žalobcu k prekvalifikovaniu žaloby na vydanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu na žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z
neplatného právneho úkonu. Z uvedených dôvodov zotrváva žalovaný 2/ na svojom odvolaní.

60. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť
podľa § 388 C.s.p.

61. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že zmeneným petitom zo dňa 01.04.2004 sa žalobca domáhal
od žalovaných 1/ a 2/ vydania bezdôvodného obohatenia svoj nárok odôvodnil tým, že predmetnú
nehnuteľnosť žalobca a jeho brat K. Z., nadobudli do podielového spoluvlastníctva dedením na základe
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.3.2003, 31D 1302/2002, D not 149/2002, každý v podiele 1/2. K. Z.
neskôr sprístupnil rodinný dom so záhradou žalovanej 1/ s jej druhom (žalovaným 2/), a to bez súhlasu
z jeho strany.

62. Odvolací súd pokladá právny názor súdu prvej inštancie o pasívnej vecnej legitimácii žalovaných 1/
a 2/ za nesprávny, nakoľko sa nejedná o bezdôvodné obohatenie žalovaných užívaním nehnuteľnosti.
V konaní žalovaní 1/ a 2/ nespĺňajú podmienky na bezdôvodné obohatenie, nakoľko títo užívali
nehnuteľnosť na základe dohody s jedným z podielových vlastníkov. V tomto prípade sa jedná o
hospodárenie so spoločnou vecou, kde je pasívne legitimovaný pán K. Z. v tom čase spoluvlastník
nehnuteľnosti so žalobcom.

63. V tomto smere odvolací súd poukazuje na žalovanými uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky č.k. 30Cdo/4894/2007, podľa ktorého v prípade, že jeden zo spoluvlastníkov uzavrel bez



súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva,
nie je opomenutý spoluvlastník, teda ten, ktorý nedal na užívanie súhlas, legitimovaný požadovať od
tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa
neplatnej zmluvy vzniklo. Je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia iba od druhého
spoluvlastníka v takom rozsahu, v akom svoj spoluvlastnícky podiel nadužíval.

64. Pokiaľ súd prvej inštancie má za to, že absentujú znaky nájomnej zmluvy medzi pánom K. Z.
a žalovanými 1/ a 2/ odvolací súd poukazuje na to, že sa nemusí jednať o formálnu „zmluvu“ ktorá
absentovala podľa súdu prvej inštancie - nájomnú zmluvu. Stačí rozhodnutie jedného zo spoluvlastníkov
a jeho súhlas s užívaním spoločnej veci pre tretie osoby (žalovaných). Aj napriek tomu, že v povolení
na užívanie nie je prekročený rozsah podielu spoluvlastníka K. Z., pretože pri ideálnom spoluvlastníctve
nie je reálne možné užívať, alebo prenechať na užívanie len časť nehnuteľnosti (nie je možné užívať
len 50% kúpeľne, kuchyne alebo spálne). Skutočnosť, že spoluvlastník pán Z. prenechal nehnuteľnosť
na užívanie žalovaným preukazuje aj správanie sa žalobcu a jeho nesúhlas s užívaním nehnuteľnosti
ktorý zaslal žalobca K. Z. spoluvlastníkovi a so žalovanými vôbec nekomunikoval.

65. Tomuto názoru odvolacieho súdu svedčí aj tvrdenie súdu prvej inštancie, ktorý pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia nerešpektuje iba časť ktorú mali žalovaní nadužívať nehnuteľnosť a v
tejto časti paradoxne tvrdí, že žalovaní užívali celú nehnuteľnosť lebo bola v ideálnom vlastníctve
spoluvlastníkov a teda nedala sa užívať len časť z nej.

66. Odvolací súd rozhodoval na verejnom vyhlásení rozhodnutia, pretože vychádzal zo zisteného
stavu ktorý bol dostatočne ustálený súdom prvej inštancie a teda nevydal ani prekvapujúco znejúce
rozhodnutie, nakoľko právna kvalifikácia ktorú použil bola stranám sporu známa a prejednaná pred
súdom prvej inštancie.

67. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
tak, že žalobu zamietol.

68. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a §
262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietol, rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán a teda priznal žalovaným 1/ a 2/
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).