Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/43/2018 z 23. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2020, sp. zn. 6Co/43/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1313220385.5 Krajský súd Bratislava | 6Co/43/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1313220385.5 | 2020-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e61eee6e-423c-4cc1-af30-12e4e4c1169c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1313220385.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313220385
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313220385.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: W. H., R..
X.X.XXXX, T. D. D. - W., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, so sídlom Šafárikovo
námestie č. 2, Bratislava proti žalovanej: Patrícia Maliev, nar. 13.10.1980, trvale bytom Tbiliská 23,
Bratislava, za účasti intervenienta: D. A. D. X., I. I. J. X, D., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený: MV Legal
s.r.o., so sídlom Jedenásta 16, Bratislava, IČO: 36 857 947, o určenie členstva v družstve, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 10C/200/2013-184 zo dňa 8.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Intervenientovi sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ ;Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej určenia, že je členom D. A. D. X. spojeného s nájmom trojizbového D. Č.. XX nachádzajúcom
sa na 5. poschodí bytového domu súp. Č.. XXXX na ul. T. XX C. D. postaveného na pozemkoch parcely
registra „C“ par. Č.. XXX/XX, v k.ú. W., V. D. - K..Č.. W., V. D. X., zapísaného na Q. Č.. XXXX, vo
výlučnom vlastníctve D. A. D. X..

2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
podľa ktorého mal žalobca previesť na žalovanú dohodou zo dňa 27.2.2013 titulom daru členské
práva a povinnosti k D. Č.. XX nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu súp. Č.. XXXX
na B.. T. XX C. D. s tým, že bude oprávnený aj naďalej doživotne predmetný byt užívať. Asi po
mesiaci od uzavretia dohody ho žalovaná požiadala, aby sa z bytu vysťahoval; následne zistil, že
11.5.2013 neoprávnene vnikla do predmetného bytu a odniesla mu z neho jeho osobné veci, vymenila
zámky na vchodových dverách, čím mu znemožnila vstup do bytu. Vzhľadom na správanie žalovanej
v rozpore s dobrými mravmi, ktorá napriek ich dohode o doživotnom užívaní bytu dopísala dátum jeho
vysťahovania sa z bytu do zmluvy a následne sa pokúsila viackrát ho protiprávne z bytu vypratať, sa
domáha vrátenia daru. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej, súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie
žalovanej, ktorá potvrdila, že dňa 27.2.2013 uzatvorila so žalobcom dohodu o prevode členských
práv a povinnosť, pričom obdobnú dohodu vo vzťahu k členstvu k bytovému družstvu uzatvorila dňa
28.2.2013 aj so svojou matkou O. H., ktorá na ňu tým istým spôsobom previedla svoje členské práva
a povinnosti k predmetnému bytu. Poprela tvrdenia žalobcu o existencii vzájomnej dohody ohľadom
jeho doživotného užívania bytu. K dohode o prevode členských práv došlo z dôvodu, že za žalobcu
zaplatí jeho dlhy viažuce sa k uvedenému bytu. Žalovaná rovnako tak poprela existenciu daru, dohodu



o prevode členských práv nepovažuje za darovaciu zmluvu. Predmetná dohoda bola uzatvorená za
vopred dohodnutých podmienok, z ktorých jedna spočívala v tom, že za žalobcu vyplatí jeho dlhy cca.
vo výške 5.000 eur a žalobca sa bude do budúcna správať ako riadny podnájomca a bude si plniť svoje
povinnosti. Uhradením všetkým dlžôb žalobcu niekoľkonásobne preplatila nadobudnutý členský podiel
v bytovom družstve.

3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že predmetom sporu je byt č. 42 v
bytovom dome na T. B.. Č.. XX C. D., ktorého vlastníkom je D. A. D. X. (intervenient). Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 27.02.2013 dohodu o prevode členských práv a
povinností spojených s nájmom bytu podľa § 230 Obch. zák. a čl. 6 I.T. D. A. D. X.. Dohoda mala
predtlačenú formu, pričom v jednom vyhotovení dohody bol vyplnený aj dátum vysťahovania sa a žiadosť
prevodcu o vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu vo výške 684,13 eur na nadobúdateľa s
tým, že sa medzi sebou vzájomne vysporiadajú. Existenciu žiadnej inej dohody medzi stranami sporu,
či už ústnej alebo písomnej nemal súd prvej inštancie za preukázanú. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že
žalovaná dňa 20.05.2013 vyzvala žalobcu na vypratanie bytu dôvodiac, že s užívaním bytu sú spojené
náklady, ktoré znáša, je slobodou matkou a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Dňa 17.07.203
bola žalovanej doručená výzva žalobcu sa vrátenie daru.

4/ Z takto zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 230 Obch. zák., § 630 Obč. Zák. dospel
súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, že dohoda o prevode členských práv bola bezodplatným prevodom a rovnako tak nebolo
v konaní preukázané, že sporové strany uzavreli medzi sebou dohodu o doživotnom užíva bytu
žalobcom. Dopisovanie dátumu vysťahovania žalobcu vo formulárovej zmluve žalovanou nepovažoval
za relevantné, nakoľko samotnou zmluvou o prevode členských práv si žalobca musel byť vedomý jej
dôsledkov. Súd prvej inštancie dodal, že právo vrátiť dar podľa § 630 Obč. zák. nevzniká pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej závažnom porušení dobrých mravov obdarovaným
(R 31/1999) a uzavrel, že v konaní neboli preukázané ani zákonné predpoklady na vrátenie daru. Z
uvedených dôvodov žalobu zamietol.

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plen procesne úspešnej
žalovanej a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

6/ Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ C.s.p.), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať z následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe vyhovie, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je dopísanie dátumu vysťahovania sa
vo formulárovej zmluve bez relevancie, keď si žalobca podpísaním dohody o prevode členských práv
a povinnosti mohol byť vedomý jej dôsledkov a tiež jeho záver, že dohoda o doživotnom užívaní v
spore nebola preukázaná. Žalovaná napriek spoločnej dohode o doživotnom užívaní D. Č.. XX žalobcom
predložila D. A. D. X. svoj exemplár Dohody o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom
bytu, do ktorého následne po uzavretí Dohody protiprávne bez vedomia a súhlasu žalobcu doplnila do čl.
1 Dohody povinnosť žalobcu sa k 1.3.2013 z predmetného bytu vysťahovať. Namietal tiež, že súd prvej
inštancie bez relevantného vysvetlenia neprihliadol na argumentáciu žalobcu, že uzavretie dohody o
prevode členských práv a povinností urobil v dobrej viere, pričom žalovaná po mesiaci od je uzatvorenia
ho sms-kou požiadala o vysťahovanie sa z bytu, a to pod hrozbou vysťahovania jeho vecí do úschovne,
čo aj v máji 2013 aj urobila, keď osobné veci žalobcu uložila do bytu na S. B.. C. D., čím porušila domovú
slobodu žalobcu. Vzhľadom na správanie žalovanej, ktorým hrubo porušovala dobré mravy, kedy ho
napriek dohode o doživotnom užívaní bytu chcela vypratať, žalobca zaslal dňa 26.6.2013 žalovanej
výzvu na bezodkladné vrátenie daru. Žalobca ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal
s jeho argumentáciou, že predmetná dohoda o prevode členských práv bola podpísaná za účelom
doživotného užívanie bytu. Žalobca by nikdy nesúhlasil s vyprataním bytu k 1.3.2013, ani k inému
dátumu, nakoľko sa so žalovanou dohodli, že byt č. XX bude doživotne nerušene užívať výlučne on, čo
vyplýva, aj z výpovede svedkyne X.. U. P.. Ak by žaloba mal vedomosť o tom, že žalovaná má v úmysle
vypratať ho z bytu, nikdy by jej svoj členský podiel nedaroval. Žalobca rovnako namietal závery súdu
prvej inštancie, že žalovaná zaplatila dlh žalobcu, čo bolo dôvodom prevodu jeho členských práv na



žalovanú, teda že malo ísť o odplatný prevod, nakoľko čiastka, ktorú žalovaná uhradila bola minimálna.
Záverom odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený, nakoľko
sa súd prvej inštancie odôvodnení nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi a námietkami zo
strany žalobcu, ktoré mohli mať na podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci.

7/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8/ Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K
odvolacej argumentácii žalobcu uviedol, že v konaní nebola preukázaná existencia dohoda o doživotnom
užívaní v prospech žalobcu, nakoľko ju žalovaná popiera a on ako vlastník bytu o nej nemá žiadnu
vedomosť. K tvrdeniu odvolateľa o údajnom konaním žalovanej v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že
to bol práve žalobca, kto sa správa v rozpore s dobrými mravmi, pretože išlo o dlhodobého neplatiča s
problémovým správaním. Napriek tomu ho žalovaná nechala 1,5 roka v predmetnom byte bývať, hoci
nereagoval na jej výzvy na úhradu nájomného a výdavkov, resp. odmietal čokoľvek platiť. Žalobkyňa
platila všetky náklady spojené s bytom napriek tomu, že jej žalobca znemožnil byť užívať a musela
platiť ďalšie peniaze ako nájomné v byte, ktorý si ako náhradné bývanie prenajala. Intervenient dodal,
že predmetom dohody nebol prevod bytu, ale iba prevod členských práv v bytovom družstve, vr. práva
nájmu bytu. Keďže hrozilo, že žalobca o členstvo v bytovom družstve a o právo nájmu príde z dôvodu
neplnenia svojich finančných záväzkov voči družstvu, bol nútený akceptovať alternatívu ponúknutú
žalovanou, ktorá v záujme záchrany členských práv v bytovom družstve a nájomného práva k bytu
súhlasila s prevodom práv na jej osobu odplatou za úhradu dlhov žalobcu. Už predtým previedla členské
práva spojené s nájmom bytu na žalovanú aj jej matka. Žalovaná sa tak stala namiesto svojich rodičov
členom družstva s právom nájmu. Prevod členských práv od žalobcu na žalovanú nebol bezodplatný,
ale v skutočnosti odplatný, podmienený vyplatením dlhov žalobcu. Nešlo teda o darovaciu zmluvu a
preto požiadavka na vrátenie daru je aj z tohto titulu nedôvodná.

9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie čo do veci samej nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi
napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10/ Odvolacia argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť správnosť záveru súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti žaloby. Vzhľadom na predmet sporu a skutkové tvrdenia žalobcu bolo jeho
úlohou primárne dôkazne preukázať, že žalovanej členské práva spojené s nájmom bytu daroval (§
628 Obč. zák.) a sekundárne, že žalovaná svojom správaním porušila voči nemu dobré mravy v takej
intenzite, že došlo k naplneniu predpokladov žiadať o vrátenie daru (§ 630 Obč. zák.). V konaní však
žalobca uzatvorenie darovacej zmluvy ohľadom členských práv spojených s nájmom k družstevnému
bytu dôkazne nepreukázal. Žalobca totiž nemohol žalovanej prenechať bezodplatne členský podiel,
nakoľko v konaní bolo nesporné, že žalovaná spolu s prevodom členských práv prevzala aj dlh žalobcu
voči družstvu vo výške cca. 4.600 eur (k 1.3.2013 činili nedoplatky žalobcu spojené s užívaním nájmom
bytu sumu 3.188,32 eur a poplatok z omeškania sumu 1,408,73 eur titulom) a tento družstvu vyplatila.
Žalobca teda nemôže s úspechom tvrdiť, že prevod jeho členských práv na žalovanú bol bezodplatný,
pretože bol podmienený úhradou jeho dlhov voči družstvu. Keďže žalobca v konaní nijako nepreukázal
svoje tvrdenie, že žalovanej členské práva daroval (t.j. nepreukázal existenciu darovacej zmluvy podľa
§ 628 ods. 1 Obč. zák.), nemôže sa voči žalovanej účinne domáhať vrátenia daru a od takéhoto
jednostranného úkonu s úspechom odvodzovať prinavrátenie svojho členstva v bytovom družstve.
Potom zostalo bezpredmetné zaoberať sa tým, či sú splnené zákonné podmienky na vrátenie daru podľa
§ 630 Obč. zák. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že neuhradeným nedoplatkov by žalobca bol vylúčený
z družstva pre porušenie členských povinností a jeho členstvo v bytovom družstve a s ním spojené
užívacie právo k bytu by zaniklo (§ 231 Obch. zák.).

11/ Vzhľadom na znenie rozsudočného petitu (žalobca sa domáha určenia, že je členom bytového
družstva) je irelevantná aj otázka, či medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o doživotnom
užívaní bytu. Prípadná dohoda uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou totiž nemôže ovplyvniť právne
postavenie žalovanej, ktorá predložením zmluvy o prevode práv a povinností v bytovom družstve
(najneskôr ku dňu 13.3.2013 - viď Dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom
bytu podľa § 230 Obchodného zákonníka a článku 6 Stanov BD Bratislava III - čl. 8 a nasl.) nadobudla
členské práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve a vo vzťahu k družstvu sa stala výlučnou



členkou a nájomníčkou bytu (§ 230 Obch. zák.). Otázka existencie takejto dohody by mohla mať význam
len v prípadnom konaní o vypratanie žalobcu z predmetného bytu.

12/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a priznal procesne úspešnému intervenientovi voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Plne procesne úspešnej žalovanej odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (žalovaná sa
k odvolaniu žalobcu nevyjadrila).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).