{"guid": "1a7511c8-050e-403c-8e75-ad6ef9b2b0a9:05e44175-7a43-4336-be6a-924c5a1636a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1", "spisova_znacka": "14Co/240/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/240/2019 z 30. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2020, sp. zn. 14Co/240/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1", "identifikacne_cislo": "1313226520", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2020-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-148"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-148"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05e44175-7a43-4336-be6a-924c5a1636a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/240/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226520
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: V. O. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Z., B. XX, zastúpená :V.. Dagmar Valentová, advokátka so sídlom Bratislava
Panská 15, 811 05 Bratislava proti odporcovi: W. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom trvalo v Z., N. 4,
(doručovacia adresa: R. E., W. 7, XXX XX Z.), zastúpený : Mgr. Ján Ondáš, advokát, Jelšová 11,
Bratislava v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 19.10.2015, č.k. 7C/236/2013-216, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 7C/236/2013-216, zo
dňa 19.10.2015 z r u š u j e  a schvaľuje súdny zmier v tomto znení:
Odvolací súd  m e n í  rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31C/311/1998, zo dňa 19.11.1998,
v časti výživného navrhovateľa s tým, že otec W. V. sa zaväzuje  k úradne nesplateného zročného
výživného na toho času plnoletú dcéru V. O. V.  za obdobie od 29.11.2013 do 25.11.2019 vo výške 6.000
eur v mesačných splátkach vo výške 250 eur, vždy najneskôr v 15. dnu v mesiaci bežného roku počnúc
15.04.2020, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, na
č.ú. V. O. V. vedený v UniCredit bank, a.s., IBAN: SK XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

E. zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné od
29.11.2013 do 09.10.2014 vo výške 250 € mesačne, vždy                 k 15. dňu v mesiaci bežného
roku, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom exekúcie. Zároveň bola odporcovi uložená
povinnosť platiť navrhovateľke výživne od 10.10.2014 vo výške 350 € mesačne, vždy k 15. dňu v
mesiaci bežného roku, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom exekúcie. Zročné vo
výške 7.037,58 € za obdobie od 29.11.2013 do 19.10.2015 odporcovi povolil súd uhrádzať navrhovateľke
v 100 € mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci bežného roku, spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Zároveň vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení
rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31C/311/1998 ,zo dňa 19.11.1998 v časti výživného na
navrhovateľku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľky zo dňa
29.11.2013, ktorým sa voči odporcovi domáhala zvýšenia výživného zo sumy 49,79 € (1.500,- Sk)
na sumu pôvodne 250 €, pretože od posledného určenia výživného ubehlo 15 rokov, v tom čase
navštevovala len základnú školu, toho času je študentkou posledného 8. ročníka na súkromnom
osemročnom gymnáziu a v štúdiu chce ďalej pokračovať. Navrhovateľka poukázala na podstatnú zmenu
pomerov na jej strane v súvislosti so štúdiom, školné ročne vo výške 1. 800 €, ktoré hradil prvé 4 roky
starý otec a neskôr matka.



3. Odporca súhlasil s  výživným len vo výške 100 €, poukázal na to , že tri roky je vedený  evidencii
nezamestnaných bez nároku na podporu, predtým mal živnosť upratovacie práce,  asi pred 1,5 rokom
živnostenský list vrátil. Od 08/2013 je práceneschopný. Býva u priateľky, ktorá ho živí, pričom nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť.

4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o
rodine ,ako aj ust. § 65 ods. 3 a § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pričom zdôraznil, že právo na výživu
dieťaťa vzniká jeho narodením a trvá až dokiaľ nie schopné samo sa živiť, pričom veková hranica 18
rokov má význam len z hľadiska procesného, tak isto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a
možností  dieťaťa je relatívna, pretože rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj
svojich detí. Ak dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť počas štúdia, ak v ňom dieťa riadne pokračuje.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka riadne
ukončila stredoškolské vzdelanie následne pokračovala ako absolventka vysokej školy dennou formou,
ktorej štúdium trvá. Mal za to, že skutočne došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, pretože
výživne stanovené súdom formou rodičovskej dohody, ktoré bolo ešte v roku 1998 vo výške 1.500,-
Sk (49,79 €). Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľka nemohlo a ani nemôže v budúcnosti pokryť jej
odôvodnené potreby zo sumy, ktorá bola pôvodne stanovená ešte v roku 1998. Odporca je dlhodobo
nezamestnaný, pričom zamestnal sa až v priebehu konania o rozvode a úprave práv a povinností voči
v tam maloletej navrhovateľke. Súd prvej inštancie mal za to, že zdravotný stav odporcu nepotvrdzuje
skutočnosť, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach riadne zabezpečiť výživu jediného dieťaťa, a
to navrhovateľky. Odporca má možnosť sa zamestnať v zmysle vo funkcie ním absolvovaného kurzu.
Okrem bežného výživného sa žiadnym spôsobom nepodieľal, ani nepodieľa na výžive navrhovateľky,
navyše odporca previedol nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve na ďalší subjekt, pričom
jeho tvrdenie, že kúpnu cenu použil na svoje pôžičky súd vyhodnotil ako účelové z cieľom vyhnúť
sa vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Matka navrhovateľky, u ktorej tak isto došlo k zmene
pomerov, má dve vyživovacie povinnosti, je samoživiteľkou a výlučne zabezpečuje finančne aj inak
navrhovateľku, i ďalšiu dcéru. Matka navrhovateľky síce disponuje nehnuteľnosťami, avšak sa ich
nezbavuje. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal z potrieb navrhovateľky, prihliadal
na zmenu pomerov na jej strane i strane jej matky, a tak zaviazal odporcu výživným v zmysle vyššie
uvedeného petitu. Pokiaľ sa týka zročného výživného od 29.11.2013 do 19.10.2015 na toto zročné
výživné súd povolil odporcovi splátky mesačne po 100 €.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko v
konaní úspešná navrhovateľka sa však výslovne náhrady trov konania vzdala, súd jej ich nepriznal.

7.  Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, a žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8.  Odporca uviedol, že podáva odvolanie proti časti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 19.10.2015,
týkajúcej sa uloženia povinnosti platiť výživné za obdobie od augusta 2015, keď podľa neho súd pri
rozhodovaní dospel k rozhodnutiu na základe zisteného skutkového stavu ktorý neobstojí. Zároveň
uviedol, že proti celému rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie aj z dôvodu, že pri určení
výšky výživného za jednotlivé obdobia dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Navrhovateľka za podstatnú okolnosť zvýšenia výživného uviedla, že je absolventkou denného
vysokoškolského štúdia  vo Viedni, a preto žiadala z pôvodne navrhovanej mesačnej sumy 250 €,  350
€. Podľa odporcu potvrdenie o návšteve príslušnej vysokej školy sa však týka iba akademického roka
2014/2015, a teda platilo iba do júna 2015. Podľa informácií odporcu navrhovateľka už na predmetnej
škole vo Viedni neštuduje , pretože štúdium ukončila po absolvovaní prvého ročníka vysokej školy. Od
augusta 2015 žije vo Veľkej Británii kde aj pracuje na plný pracovný úväzok ako čašníčka. Síce popri
tomto pracovnom úväzku údajne študuje vysokú školu , avšak externou formou. Túto skutočnosť však
súd nezohľadnil pri svojom rozhodnutí, keď si nevyžiadal od navrhovateľky potvrdenie o návšteve školy
za aktuálny akademický rok 2015/2016.

9. Keďže navrhovateľka od augusta 2015 pracuje vo Veľkej Británii ako čašníčka na plný úväzok,
preukázala schopnosť sa samostatne živiť. Preto podľa odporcu je rozsudok súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa povinnosti platiť navrhovateľke výživné za obdobie od augusta 2015 neplatný.



10.  Odporca poukázal na ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine a uviedol, že pokiaľ sa týka jeho schopností
platiť výživné navrhovateľke, tie sú dané jeho reálnym príjmom v čase vydania rozhodnutia súdu, ktorý
bol v čase vyhlásenia rozhodnutia vo výške 560 € brutto. Po odpočítaný odvodov do Sociálnej poisťovne
a zdravotnej poisťovne a po odpočítaný hrubého príjmu má odporca čistý mesačný príjem vo výške
cca 500 €. Pokiaľ sa týka možnosti získať finančné prostriedky u odporcu, tieto nevychádzajú z jeho
reálneho príjmu sú dané okolnosťami jeho veku a zdravotným stavom ako aj tým, že vo veku 43-45
rokov je neskutočne ťažké  nájsť si trvalý pracovný pomer. Zároveň odporca poukázal aj na jeho
zdravotný stav, keď od 22.07.2013 bol práceneschopný, taktiež čo sa týka jeho majetkových pomerov
uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani obchodné podiely s výnimkou 10-ročného motorového
vozidla značky G. Pokiaľ v minulosti predal dvojizbový byt vo výške 76.346 € tieto finančné prostriedky
vynaložil na úhradu dlhov, ktoré v tom čase mal. Nespochybňoval nároky navrhovateľky, keď určite na jej
strane došlo k nárastu životných nákladov, avšak sám odporca má podstatne nižšiu životnú úroveň ako
navrhovateľka, a to vďaka majetkovým pomerom jeho exmanželky, ktorá vlastní niekoľko lukratívnych
nehnuteľností. Uviedol, že v prípade, ak by napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobilo by
mu to veľké existenčné problémy, nakoľko by mu zostalo na celý mesiac cca                50 € z čoho by
si nemohol zaplatiť ani stravu, to už nehovorí o zabezpečení oblečenia a hygienických potrieb. Sama
navrhovateľka na pojednávaní dňa 08.07.2015 navrhla, že požaduje mesačne výživne vo výške 250
€ a k tomu ešte mesačné 100 eurové splátky z ročného výživného v celkovej výške 2500 €, pričom
zročné výživne za predošlé obdobie od 29.11.2013 do 31.08.2014 nepožadovala. Následne v osobnom
rozhovore navrhovateľa uviedla v ten istý deň odporcovi, že by jej postačovalo aj mesačné vo výške 200
€ s tým, že mesačná splátka zo zročného výživného by bola vo výške 100 €, teda celom 300 € mesačne.

11. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne  a
žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle dohody o úprave výživného na
plnoletú dcéru zo dňa 13.09.2016. Uviedla, že o odvolaní doposiaľ nebolo rozhodnuté. Dňa 13.09.2016
s otcom - odporcom uzavrela dohodu o úprave výživného na plnoletú dcéru, ktorú pripojila ako prílohou
tohto podania s tým, že došlo k úprave výživného nasledovne:
Otec W. V. sa zaväzuje platiť svojej dcére V. O. V. výživne od 29.11.2013 v sume 220 € mesačne vždy
k 15. Dňu v mesiaci bežného roku počnúc októbrom 2016.
Zročne výživne od 29.11.2013 do 15.09.2016 v sume 5.780 € sa zaväzuje otec V. O. V. splácať v 30 €
mesačných splátkach vždy k 15. Dňu v mesiaci bežného roku spolu s bežným výživným.
Otec W. V. sa zaväzuje mesačne uhrádzať svojej dcére V. O. V. bežné výživné spolu so splátkou
zročného výživného v sume 250 € mesačne.

12. Krajský súd v Bratislave vyzval strany sporu listom zo dňa 04.11.2019, aby oznámili, či trvajú na
uzavretej dohode o úprave výživného, a prípade, ak došlo k uzavretiu dodatku k tejto dohode, aby túto
skutočnosť oznámili odvolaciemu súdu.

13. Dňa 20.12.2019 právna zástupkyňa navrhovateľky oznámila, že došlo k podpísaniu Dodatku č. 1 k
dohode o úprave výživného na plnoletú dcéru zo dňa 13.09.2016 s tým, že tento Dodatok č. 1 zaslala
spolu s písomným oznámením.

14. Vzhľadom na dohodu o úprave výživného na plnoletú dcéru, vrátane Dodatku č. 1, odvolací súd
vytýčil pojednávanie vo veci samej dňa 31.03.2020  s tým, že pred začatím pojednávania odvolací
súd sa pokúsil o zmier prítomných strán sporu, pričom prítomní zástupcovia a tiež aj  za prítomnosti
odporcu navrhli uzavrieť v predmetnej veci zmier, ktorý právny zástupca navrhovateľky, právny zástupca
odporcu ,a taktiež aj samotný odporca podpísali.

15. Podľa § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť.

16. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

17. Odvolací súd v predmetnom sporovom konaní využil svoju mediačnú funkciu a snažil sa o zmier,
ktorého výsledkom bol navrhnutý zmier strán sporu na predmetnom pojednávaní.



18. Stranami sporu navrhnutý zmier odvolací súd schválil, pretože nebol v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Odvolací súd vychádzal pri schvaľovaní zmieru zo skutkových tvrdení
sporových strán a z doteraz vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie. V podstatne skúmal iba to,
či zmier je možné podľa hmotného práva uzavrieť a či dohoda strán sporu nie je neplatná. Odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/236/2013-2016,
zo dňa 19.10.2015, a zároveň schváleným zmierom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 31C/311/1998, zo dňa 19.11.1998 v časti výživného navrhovateľa, a to tak ako je uvedené v
schválenom zmieri. Strany sporu sa  dohodli i o nároku na náhradu trov konania, a to tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného  a odvolacieho konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd navrhnutý zmier stranami sporu v súlade s ust. §
148 CSP schválil.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia   ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/236/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "31C/311/1998", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1a7511c8-050e-403c-8e75-ad6ef9b2b0a9:10a95e63-8721-4aa8-b01e-bf14e596a55b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1", "spisova_znacka": "14Co/240/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/240/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1313226520.1"}]}